s biskupmi sa v dnešných časoch tým viac vyžaduje, že v našej dobe apoštolské podujatia nielen nadobúdajú pre rozličné príčiny mnohoraké formy, ale aj musia prekročiť farský alebo diecézny rámec. Preto žiaden kňaz nevládze zadosť urobiť svojmu poslaniu nezávisle, a šťaby sám osebe, ale len spojenými silami s ostatnými kňazmi pod vedením tých, čo stoja na čele cirkvi. " /Presbytérium ordinis 7/.
Ďalšia citácia: "Kde žijú aj veriaci rozličných obradov, nech biskup urobí cieľuprimerané opatrenia v záujme ich duchovných potrieb, či už prostredníctvom kňazov alebo farností dotyčného obradu, alebo pomocou biskupského vikára vybaveného primeranými oprávneniami, pripadne aj vysväteného za biskupa. " /Učenie II. vatikánskeho snemu/. "V podobných okolnostiach sa takisto treba postarať o inorečových veriacich, či už pomocou kňazov alebo farností toho istého jazyka, alebo prostredníctvom biskupského vikára, ktorý dobre ovláda dotyčný jazyk a prípadne aj prijal biskupskú vysviacku, alebo konečne nejakým iným vhodným spôsobom. " /Christus Dominus, 23/. V takomto duchu hovoria aj kánony Cirkevného zákonníka CIC, Can. 383 § l, Can. 475 § 2 - tie citovať nebudem.
Na záver iba toto: Všetci dobre vieme, že sa cirkevné problémy nemohli riešiť k spokojnosti veriacich, že slovenské diecézy, a nielen slovenské, ale aj české, moravské, sa nemohli obsadiť biskupmi. Mohlo sa to stať až po zvrhnutí ateistického totalitného režimu, teda až v súčasnosti. Preto riešenie problematiky maďarských veriacich nie je načasované proti oslobodzujúcemu sa slovenskému národu. Vyrovnanie tejto problematiky treba chápať ako fázovo oneskorený proces spôsobený taktiež ateistickým totalitným režimom. V iných krajinách, ktoré netrpeli útlakom, sa analogické problémy vyriešili k spokojnosti veriacich už dávno pred desiatkami rokov. Takže nejde o žiadnu iredentu, ide iba o napĺňanie cirkevných kánonov a záverov II. vatikánskeho koncilu.
A teraz mám ešte jednu vec. Ako poslanec Kresťanskodemokratického hnutia podávam jeden návrh, a to buď na novelizáciu zákona č. 94 z roku 1963 Zb., alebo na riešenie v našej kompetencii, podlá toho, čo je vhodnejšie, rýchlejšie. Na úvod odcitujem časti z uvedeného zákona. § 3 znie: "Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu, že spolu vstupujú do manželstva, a to verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov. " § 4 znie: "Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena pred miestnym národným výborom povereným viest matriky pre obvod, v ktorom má jeden z nich bydlisko. " Časť § 8 znie: "Občania sú povinní pri uzatváraní manželstva pred sobášiacim národným výborom súhlasne vyhlásiť, či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom, či si ponechajú svoje doterajšie priezviská. " A ešte § 10: "Náboženské sobášne obrady nie sú dovolené pred uzavretím manželstva. "
Navrhujem, aby cirkevný sobášny akt bol taktiež právoplatný, teda, aby nebolo potrebné uzatvárať manželstvo dvakrát, väčšinou v ten istý deň, pred tými istými svedkami - raz v sobášnej sieni a druhýkrát v kostole pre veriacich ľudí. Inštitúcia uzatvárania svetského manželstva tým nebude narušená, iba nebude monopolná, lež fakultatívna. Teda občania budú mať možnosť uzatvárať právoplatné manželstvo aj v kostole, aj v sobášnej sieni, kde chcú, čo si zvolia podlá svojho presvedčenia. Uvedomme si, že práve v uplynulých štyridsiatich rokoch boli cirkvi pozbavené práva právoplatne uzatvárať manželstvá. Skúsme aj na tomto poli odstrániť deformáciu.
Podlá § 75 môže Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhnúť Slovenskej národnej rade, aby sa návrh prerokoval urýchlene. To, čo som práve navrhol, je v demokratických štátoch bežné a samozrejmé. Aj v bývalej Československej republike tomu tak bolo. Odcitujem zo zákona č. 320 z 22.
kvetná 1919 - časť § 12: "Přejí-li si snoubenci pouze sňatek cirkevní, konají se vyhlášky a oddávky u příslušního duchovního správce".
Dúfam, že všetci bez rozdielu podporíte tento návrh.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosím, aby ste návrh riadne formálne postúpili predsedníctvu.
Hlási sa pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Vážené plénum, dámy a páni,
hlboko si vážim každé presvedčenie a hlboko ho rešpektujem, vždy som tak robil, lebo to je moja životná filozofia, ale mal by som niekoľko pripomienok k vystúpeniu pána poslanca Hamerlíka.
Predovšetkým, keď už sa odvoláva na niekoho, na jeho vystúpenie, nech si ho vyberie zo stenografického záznamu a interpretuje ho správne. Ak sa dobre pamätám, vo svojom vystúpení som nehovoril o žiadnej iredente resp. o porušení územnej celistvosti štátu. Hovoril som, prosím pekne, o katolíckej cirkvi ako cirkvi všeobecnej, to znamená, že katolícka cirkev nerozlišuje veriacich podlá národností, ale podlá príslušnosti k svojej cirkvi ako takej. To znamená, že snaha o vydelenie resp. rozdelenie farností podlá národností katolícka cirkev neuznáva. Podlá mojej skromnej znalosti tohto problému cirkev sa už skoro dvetisíc rokov drží svojho
základného princípu dať cisárovi, čo je cisárovo a Pánu Bohu, čo patrí Pánu Bohu, t. j. uznáva štát ako entitu a na základe štátnych celkov vytvára svoje cirkevné provincie, nie na princípe národnostnom. A tak dnešné usporiadanie cirkevných pomerov v podstate korení v jozefínskej reforme biskupstiev za Jozefa II. Teda v druhej polovici 18. storočia sa vytvoril dnešný stav diecéz a ten bol v podstate zmenený až pápežským breve z roku 1977, kedy sa vytvorila samostatná cirkevná provincia Slovensko. To znamená, že som hovoril len v tomto zmysle, a nehovoril som o žiadnej iredente resp. o nelojálnosti veriacich voči štátu.
A k tomu druhému bodu pána Hamerlíka tiež by som bol rád, keby sa všetko nevrhalo na totalitný režim, lebo povinnosť občianskych obradov na našom území bola zavedená v roku 1894 tzv. cirkevnými zákonmi Uhorského snemu.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Gašpar. Pripraví sa poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Gašpar:
Gašpar - Slovenská národná strana.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
chcel by som hovoriť o otázke, ktorá veľmi znepokojuje občanov slovenskej národnosti na juhu Slovenska, o otázke premenovávania názvov obcí a ulíc. Otázka zmeny názov miest a obci sa riešila zriadením názvoslovnej komisie pri minis-
terstve vnútra, ktorá je oprávnená posúdiť každú navrhovanú zmenu. Otázka zmeny názvov ulíc je však úplne v právomoci miestnych zastupiteľstiev. Aká je prax v národnostne zmiešaných oblastiach, kde v miestnych zastupiteľstvách majú väčšinu naši maďarskí spoluobčania? S veľkým znepokojením a obavami musíme konštatovať, že sa premenovávajú ulice, ktorých názov súvisí s niečím nezameniteľne slovenským, napríklad s menom určitej osobnosti alebo geografickým názvom a podobne. Pýtam sa, k čomu smeruje takáto politika gumujúca a likvidujúca všetko, čo súvisí so Slovenskom a slovenskosťou. Dôveru príliš nevzbudzujú ani kontakty zástupcov a predstaviteľov obcí, či politických strán maďarskej národnosti s Budapešťou, odkiaľ už zazneli z najvyšších miest viaceré vyhlásenia, ktoré sa ťažko mohli stretnúť u nás s porozumením a podporou.
Pomenovanie určitých vecí názvami má a malo vždy svoj určitý zmysel a zámer. Ak takýto názov meníme, má to takisto zmysel a zámer. Ak sa odstraňuje niečo, čo určitým spôsobom symbolizuje Slovensko, chce sa odstrániť alebo zoslabiť v istom zmysle aj vzťah k Slovensku. Premenovávanie ulíc v kontexte ostatných vecí a súvislostí, aj keď sa navonok zdôvodňuje vôľou a právami občanov, v skutočnosti smeruje k spochybňovaniu a negácii daného jestvujúceho stavu. Môžeme si to vysvetliť aj tak, že ide o to, že sa týmto nepriamo a postupne chce vyvolať dojem, akoby určité územia neboli slovenské, ale akoby patrili niekomu inému. Tento dojem sa má vytvárať zrejme nielen pre domácich, ale aj pre všetkých návštevníkov.
Uvediem len niekoľko príkladov premenovania ulíc v jednom meste - Komárne. Názov ulice Šafárikova sa zmenil na Kúpeľnú, názov Slovenská na Vážsku. To "Slovenská" je pre niekoho asi ťažko akceptovateľné slovo a pojem. Štúrova na Hajnalovu, Hviezdoslavova na Csokonayho. Myslím, že to nepotrebuje komentár.
Pokiaľ slovenskému parlamentu a slovenskej vláde je takýto vývoj situácie ľahostajný, či ho dokonca vítajú, potom nech robia v tejto veci presne to, čo doteraz. To je prakticky nič. Pokiaľ by to bolo inak, potom treba urobiť asi o niečo viac, prinajmenšom uvažovať o novelizácii príslušného zákona, či zákonov, ktorými by sa stanovilo, že zmeny názvov ulíc navrhuje miestne zastupiteľstvo, ale schvaľuje ho niekto iný, nejaký iný orgán, inštitúcia alebo komisia. Viem, že to nebude jednoduché vzhľadom na predpokladané množstvo práce. Nevidím však inú možnosť ako zastaviť tento nebezpečný trend. Jeho následky sa už dnes začínajú veľmi negatívne prejavovať a nechcem si radšej predstaviť, k čomu to povedie v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti, ak sa situácia a postoj k tejto veci rýchlo a zásadne nezmení.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Za MKDH. S pánom poslancom, ktorý hovoril predomnou, sa nechcem nijako škriepiť ani o zákone, ani o práve, ani o základnej listine, ani o prevahe obyvateľov, mám len jednu poznámku. Jedno zabudol povedať, že tie ulice v Komárne nie pred veľkým počtom rokov sa menovali tak, ako sú teraz prekrstené.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Hamerlík. Poslanec R. Hamerlík:
Veľmi často nám ľudia vyčítajú, že nereagujeme takým - nechcem povedať - militantným spôsobom na isté poznámky. Teraz by som vedel reagovať, ale skutočne nereagujem, je to pod úroveň, aby som reagoval. /Šum v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Dobrovolný. Poslanec J. Dobrovolný:
Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
nebudem nikoho kritizovať, navrhnem len jeden proces. Dostáva sa nielen mne, ale aj ostatným poslancom kopa podpisových listín, aby sme ich odovzdali pánovi Mikloškovi ako predsedovi nášho pléna. Na základe toho, aby nemal veľa roboty, by som chcel navrhnúť, aby bol založený petičný výbor, alebo aby sa s týmito listinami zaoberal mandátový a imunitný výbor. Doručili mi podpisové listiny, požiadali ma, aby som ich odovzdal pánovi Mikloškovi osobne pred plénom, tak takto činím.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. A čo, nadávajú nám alebo nás chvália? Prosím,
aby ste to dali ako normálny formálny podnet pre predsedníctvo, budeme sa tým zaoberať.
Vystúpi poslanec Ivan. Pripraví sa poslankyňa Kaliská. Poslanec Jozef Ivan;
Vážený pán predseda, vážení prítomní,
budem sa snažiť byť maximálne stručný, pretože čas je pokročilý a v podstate to, o čom chcem hovoriť, ja, aj mnoho ďalších kolegov už spoza tohto pultu počas tohto volebného obdobia viackrát hovorili. Pretože som poľnohospodár, profesionál, môj diskusný príspevok sa bude týkať opäť tejto problematiky.
Už na prvej či druhej plenárnej schôdzi som žiadal vytvorenie výboru pre poľnohospodárstvo. Žiaľ, podarilo sa zriadiť iba komisiu, ktorá nemôže adekvátne riešiť problémy, ktoré sa za tento rok v tomto rezorte nahromadili a hromadia ďalej. Komisia ako taká nemá právomoci, ktoré majú jednotlivé výbory tohto parlamentu. Z toho dôvodu je menej pružná, menej akcieschopná, poslanci sú z rôznych iných výborov, preto sa veľmi tažko schádzame. Nemožno vytvoriť určitý harmonogram práce a podľa neho potom pracovať.
O tom, že stav v poľnohospodárstve je neradostný a že hrozí kolaps, niet pochýb. Presvedčuje nám o tom aj samotná súčasná situácia. Ale že poľnohospodárstve si vyžadovalo viac opatery, vyvstáva aj z toho, že až po takej dlhej dobe sa Federálnemu zhromaždeniu včera podarilo schváliť zákon o pôde. Z toho titulu dávam návrh Slovenskej národnej rade, žiaľ, nie je tu prítomný minister pre poľnohospodárstvo, ale dúfam, že túto iniciatívu podporí, a dúfam, že tohto návrhu sa chopia aj ostatní koaliční poslanci, pretože to je do ur-
čitej miery istá pomocná ruka, aby sa mohlo pokračovat v ekonomickej reforme, ku ktorej nás nabádajú. Dávam návrh, aby sa Slovenská národná rada uzniesla takto:
Slovenská národná rada
1. zriaďuje výbor pre poľnohospodárstvo.
2. žiada poslanecké kluby, aby do dvoch týždňov predložili návrhy svojich členov do výboru pre poľnohospodárstvo. "
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem, prosím tiež, aby ste dali podnet. Vystúpi pani poslankyňa Kaliská a potom zostávajú ešte dvaja prihlásení.
Poslankyňa G. Kaliská:
Ďakujem za slovo. Chcela som rozviesť problém, ktorý tu otvoril poslanec Sečánský. Už je otvorený, takže ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi poslanec Plesník a ako posledný sa hlásil poslanec Brestenský.
Poslanec J. Plesník:
Ďakujem. Vzdávam sa slova. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,
pôvodne som nehodlal vystúpiť, ale keďže ma vyzval pán predseda, tak som sa prihlásil, preto som posledný. A keďže ma vyzval k tomu, aby som predložený návrh, ktorý latentné spočíva, zopakoval, učiním tak. Môj návrh, ktorý odznel na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady znel - odôvodnenie nebudem opakovať, len ten návrh.
Preto si dovoľujem podať návrh na odvolanie týchto členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady: František Mikloško, Ivan Čarnogurský, Milan Zemko, Ján Klepáč, László Nagy, Oľga Keltošová, Kveta Kondášová, Milan Sečánský, Rezsö Szabó, Marián Andel, Ivan Brndiar, Milan Ftáčnik, Mikuláš Huba, Anton Hykisch, František Javorský, Vladimír Kmeť, Miroslav Kusý, Ivan Ľupták, Peter Tatár, Vladimír Sládek, Radomír Žingor. Odvolanie neznamená, že menovaní nemôžu kandidovať v nových voľbách do Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
V zmysle § 26 ods. l rokovacieho poriadku žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo. Ak vzniknú pochybnosti o mojom návrhu hlasovania, žiadam, aby v súlade s § 26 ods. 3 rokovacieho poriadku, s prihliadnutím k § 4 písm. u/, kde je stanovené, že Slovenská národná rada môže rozhodovať o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania, ku ktorým patrí i hlasovanie, sa hlasovalo o hlasovaní o predloženom návrhu.
Samozrejme, vychádzajúc z vážneho predpokladu znalosti jednotlivých ustanovení zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady členmi tohoto parlamentu, vrátane členov predsedníctva, nielen § 19 tohto zákona, neuviedol som na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady toto: v § 27 ods. 3 je stanovené - citujem: Tajným hlasovaním sa volia všetci členovia predsedníctva - sú tam vymenované funkcie. Z tejto vety vyplýva, že i opačný postup, t. j. odvolávanie členov sa má vykonávať tajným hlasovaním /rozruch v sále/ - vydržte chvíľu, prosím vás, nechajte ma dohovoriť - i keď v tretej vete tohto odseku je stanovené, že v ďalších prípadoch, t. j. podľa významového výkladu mimo náležitostí voľby a odvolávania členov predsedníctva, sa hlasuje tajne, ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada bez rozpravy.
Bohužiaľ, musím týmto, čo som povedal, súhlasiť s poslancom v čase voľby za Komunistickú stranu Slovenska - čo nie som veľmi rád - pánom Fogašom, pretože to hovoril spoza tohto mikrofónu nie ako komunista alebo člen Strany demokratickej lavice, ale ako odborník právnik. Bohužiaľ, iné mi nezostáva.
V § 30 ods. 2 je stanovené: Predsedníctvo Slovenskej národnej rady i jeho členovia sú zodpovední Slovenskej národnej rade. Slovenská národná rada ich môže kedykoľvek odvolať, teda odvolať predsedníctvo, t. j. všetkých členov predsedníctva. Preto som navrhoval - a v prípade, že sa bude hlasovať či verejne alebo tajne, ak sa domnievate, že vecný výklad ustanovenia o tajnom hlasovaní nie je správny - aby sa hlasovalo, ak bude tajné, takým spôsobom, že na hlasovací lístok sa uvedú všetky mená členov predsedníctva, pod ktoré sa napíše slovo odvolávam - neodvolávam. Obdobne žiadam, aby sa hlasovalo, i pokiaľ sa bude hlasovať verejne. Totiž, ak by mal platiť návrh pána poslanca Brňáka z minulej schôdze, ktorý teraz dokonca zdupľoval - sčasti - musela by druhá ve-
ta, t. j. § 30 ods. 2 znieť - to znamená odvolávať členov predsedníctva jednotlivo - Slovenská národná rada môže člena, prípadne ktoréhokoľvek člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady kedykoľvek odvolať. Alebo ak by bol návrh na jedného alebo niektorých členov predsedníctva, musel by niekto z poslancov navrhnúť konkrétne mená príslušných členov alebo príslušného člena predsedníctva.
Keby sa takto nestalo, opätovne žiadam, aby sa o mnou podanom návrhu hlasovalo spôsobom, akým som uviedol. Dovoľujem si upozorniť na znenie § 32 písm. u/ rokovacieho poriadku, kde je stanovené: Predsedníctvu Slovenskej národnej rady - starať sa o dodržiavanie rokovacieho poriadku a robiť nevyhnutné opatrenia na jeho dôsledné vykonávanie.
Ďakujem za pozornosť.
A pokiaľ by vznikli pochybnosti o slove rekonštrukcia, doniesol som si slovník cudzích slov, môžem odcitovať, čo tam je. Prezrel som niekoľko vydaní, čo to slovo znamená. Môj návrh so slovom rekonštrukcia nemá nič spoločné.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan.
Poslanec Jozef Ivan:
K svojmu vystúpeniu chcem doplniť, že žiadam, aby sa o mojom návrhu, ktorý som predniesol teraz, hlasovalo.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, ale to budete musieť veľmi presne špecifikovať.
Poslanec Jozef Ivan;
Slovenská národná rada sa uzniesla, že zriaďuje výbor pre poľnohospodárstvo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Tento návrh musí prejsť predsedníctvom, to nie je taká jednoduchá záležitosť. V tejto chvíli máme v niektorých výboroch maximálne 10 členov. Nie je také jednoduché zriadiť nový výbor, to je vec, ktorá sa musí riešiť politicky. Môžeme o tom hlasovať, ak trváte na tom, ale nevidím reálny podklad toho.
K návrhom pána Brestenského a pána Brňáka, pokiaľ tomu dobre rozumiem, je to ten istý návrh. Môžete sa k tomu vyjadriť?
Poslanec P. Brňák:
Osobne sa domnievam, že áno. Predseda SNR F. Mikloško;
Čiže keď budeme o nich hlasovať, hlasujeme o tom istom návrhu, o oboch, ale ako o jednom. Myslím, že v tejto chvíli by bolo vhodné dať do pol piatej prestávku.
Hlási sa pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
Kolegovia poslanci, mám ešte jeden návrh, nesúvisí s tým predchádzajúcim, ale súvisí s priebehom nášho rokovania. Z doterajšieho priebehu je zrejmé, že do zajtra nevy-
čerpáme všetky body rokovania. Preto navrhujem, aby sme prípadne v rokovaní pokračovali v sobotu a nie až po nedeli. Myslím si, že to na jednej strane zefektívni naše ďalšie rokovanie, a na druhej strane bude to aj gesto alebo prejav zodpovedného prístupu k tomuto rokovaniu, nakoľko to bude v rámci nášho osobného volná.
/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško:
Dávam o tomto návrhu hlasovať. Predtým sa ešte hlási poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Chcel by som mat faktickú pripomienku. Viete veľmi dobre, že celý týždeň vlastne trávime na pôde Slovenskej národnej rady, či už ide o rokovania výborov alebo pléna. Soboty a nedele máme vyčlenené pre našich voličov, už máme čosi naplánované. Navrhujem - na budúci týždeň je volný čas - od utorka do štvrtka môžme pokračovať, ak dnes program nevyčerpáme. Samozrejme, ak by sme zajtra nevyčerpali program.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán minister Snopko. Poslanec L. Snopko;
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
Slovenská národná rada je zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Schvaľovanie zákonov je hlavnou náplňou našej práce. My sa tu však už tretí deň, menom národa či menom
ľudu, dohadujeme, bez výraznej chuti k dohovoru. Prácu, skutočnú prácu zákonodarcu, sme zatiaľ neodviedli žiadnu. Navrhujem preto menom ďalšej dôležitej občianskej society, menom daňových poplatníkov, z ktorých zárobkov plynú aj naše celkom slušné platy, aby sme národu, ľudu, ale aj sebe dokázali, že chceme a vieme aj pracovať. Ak do zajtra večera neprerokujeme návrhy zákonov, najmä zákony o Slovenskej televizii a Slovenskom rozhlase, ostaňme pracovať, aj cez sobotu, prípadne nedeľu.
Žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Dávam hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy. To znamená, ak program našej schôdze neskončíme do zajtra večera, aby sme pokračovali v rokovaní v sobotu. To je návrh pána polanca Brocku. Potom budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Snopku, že budeme rokovať prípadne aj v nedeľu.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 139 poslancov. /
Kto je za to, aby sme pokračovali v sobotu?
/Za návrh hlasovalo 1O7 poslancov. Potlesk. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že sme návrh prijali.
Dávam teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Snopku, aby sme v prípade, že v sobotu neskončíme, pokračovali v nedeľu.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 124 poslancov. /
Kto je za to, aby sme pokračovali aj v nedeľu?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Zisťujem, že sme návrh prijali.
Hlási sa pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, pokiaľ by zo strany predsedníctva boli dané obsahové a časové garancie k vytvoreniu pomerného zastúpenia v predsedníctve, som ochotný podmieniť hlasovanie o mojom návrhu práve vytvorením tohto pomerného zastúpenia v predsedníctve.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada,
je nám jasné, že problém, ktorý tu vznikol, je problém, ktorý je svojím spôsobom absurdný. Ak by sme totiž na každom pléne mali hlasovať o odvolaní celého predsedníctva, nebudeme robiť nič iné, bude sa akosi stále smerovať len k tomu. Chcem povedať nasledovné skutočnosti: Pojem pomerného zastúpenia nie je v rokovacom poriadku, čiže v tomto smere stavať tento pojem ako jediné možné riešenie doplnenia alebo zmeny pedsedníctva nemôže v tejto chvíli nikto zaručiť. Viem si však predstaviť, že vzhľadom na vzniknutú situáciu budú iniciované akési politické rokovania, v ktorých by každá strana, to znamená v tejto chvíli 10 strán - ak ste vy tu za
svoju stranu ako nezávislý, tak 11 - predložila či už mne alebo mne a niektorému podpredsedovi - na tom by sme sa mohli dohodnúť - svoj pohľad, v čom a ako by sa malo predsedníctvo meniť. Takto si viem predstaviť akési východisko riešenia tejto problematiky, ale v danej chvíli za svoju osobu viac nemôžem sľúbiť. Môžem sľúbiť, že som pripravený na takéto rozhovory a že môžem ich event. iniciovať. Neviem, či vám to stačí. Viac vám nemôžem sľúbiť aj keby som chcel.
Pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predseda, veľmi si vážim, ako ste pri predchádzajúcich dvoch hlasovaniach promptne k nim pristúpili.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nerozumiem. Poslanec R. Brestenský:
Že veľmi si vážim, ako ste pri predchádzajúcich dvoch hlasovaniach k nim promptne pristúpili. Čo sa týka môjho návrhu, som hlboko presvedčený, že bude potrebné, aby pri voľbe nového predsedníctva, - ak prejde môj návrh, vôbec si nemyslím, že to musí byt, - aby sa vo veci rokovalo a zabezpečilo sa kandidovanie tých členov tohto parlamentu, kde bude predpoklad splnenia podmienky dostatku hlasov, aby v predsedníctve tí členovia boli. Ale domnievam sa, že ak má prísť k takémuto rokovaniu, ktoré ste práve navrhli, najkrajšie rokovanie je vtedy, keď je čistý stôl. A táto situácia by nastala vtedy, keby sa môj návrh týmto parlamentom odsúhlasil.
Ďakujem.