miera slovenskej vlády nebolo v rámci platných noriem, a že vinu na tom nesie predsedníctvo. Zdá sa, akoby odvolávanie predsedníctva bolo hlavným programom poslancov konštruktívnej i nekonštruktívnej opozície a hlavným cieľom ich účasti na našich zasadaniach. Skutočne, naša slovenská politická scéna nadobúda svojskosť a svojráz. Často prekvapuje neopakovateľnými postupmi. Pamätné je dobýjanie parlamentu v polročných intervaloch, jedinečný je vznik politického hnutia bez vlastného programu, ale s cieľom uskutočniť program vládneho hnutia v konštruktívnej opozícii, a nezaostávajú ani slovenskí poslanci vo federálnom parlamente. Natierajú pamätníky, aby demonštrovali pred vlastným zákonodarným orgánom svoj nesúhlas s jestvujúcou právnou normou.
Napriek týmto skúsenostiam by mi nezišlo na um, že privatizačný proces najďalej pokročil v štátnej bezpečnosti, a to aj bez zákonov, komisií, kupónov a aj bez vedomia pána ministra Miklóša, a že poldruha roka po novembri 1989 bude na tlačovej konferencii bývalý pracovník ŠtB lustrovať a kádrovať členov parlamentu na základe súkromného vlastníctva kompromitujúcich dokumentov ŠtB. Odkiaľ pán Demikát získal dokumenty? Sú to zamestnanecké účastiny? Alebo ich dostal namiesto vecného daru za obetavú prácu? A hlavne, sú tie dokumenty pravé alebo sú podvrhy? Kde sa k nim dostal? Asi sa to nedozvieme. Mám obavy, že pán Demikát odpovie, že dokumenty našiel na svojom pracovnom stole. /Potlesk. / Však aj do iných kancelárií sa dostávali týmto obyčajným spôsobom. Aj do úradu vlády, kde je vstup každého návštevníka kontrolovaný bezpečnosťou, kde pred kanceláriou predsedu vlády preverujú vstupujúcich príslušníci osobnej ochrany a nad dverami pracovne sleduje vchádzajúcich televízna kamera. Napriek tomu však, podlá vyjadrenia bývalého premiéra Mečiara, dokumenty prichádzali neviditeľne na jeho stôl. Prečo by nemohli aj pána Demikáta navštevovať duchovia z ŠtB a odovzdávať mu dokumenty?
Zaujímavý je časový postup týchto udalostí. Pán Demikát získal tzv. materiály ŠtB na jar roku 1990. Onedlho, v lete roku 1990, sa stal chránencom bývalého ministra vnútra a premiéra vlády pána Mečiara, ktorý ho prijal do služieb ministerstva vnútra napriek odporu príslušníkov bezpečnosti, aj verejnosti. Pán Mečiar, podlá vlastného vyhlásenia, nikdy nemal prístup k materiálom ŠtB, ale z neznámych zdrojov dostával kópie dokumentov ŠtB, a niekedy o tých istých ľuďoch, ako pán Demikát. Pán Mečiar verejne často odsudzoval lustrácie ako nehodnoverné, dokumentáciu ŠtB ako zavádzajúcu, ale súkromne využíval neoverené kópie dokumentov ŠtB voči členom vlády, parlamentu, pracovníkom úradu vlády, i predsedovi Matice slovenskej. Nedávno spochybnil pán Mečiar člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady ako spolupracovníka ŠtB, o niekoľko dní predložil kópiu takéhoto dokumentu novinárom pán Demikát. Je evidentné, že pána Mečiara a pána Demikáta niečo spája. Prinajmenej obaja majú radi tlačové konferencie s informáciami z dokumentov ŠtB.
Vážení poslanci, aký je a aký bude náš verejný politický život? Budú ho z pozadia dirigovať pracovníci ŠtB, budú partitúrou dokumenty či podvrhy ŠtB, budú sa šíriť anonymné udania cez masovokomunikačné prostriedky alebo budeme žiť v právnom štáte? Som presvedčený, že súkromné lustrácie musíme vylúčiť z nášho politického života. Preto navrhujem - po prvé urýchlene prijať uznesenie Slovenskej národnej rady o úprave postupu lustrácií, lebo skúsenosť nás presviedča, že je to jediná ochrana pred vydieračmi. Po druhé - pripájam sa k návrhu pána poslanca Majera na posúdenie zneužívania dokumentov ŠtB orgánmi prokuratúry z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu vydierania, a navrhujem aby generálny prokurátor predložil takúto správu Slovenskej národnej rade. A po tretie navrhujem, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady iniciovalo vznik historicko-právnej komisie na objasnenie činnosti Štátnej bezpečnosti. Odhalenie zločinov a pomenovanie konkrétnych zodpovedných osôb
i v tom prípade, keď sú ich zločiny právne premlčané. Je to naša mravná povinnosť aj preto, že sme nútení venovať toľko pozornosti lustráciám, ktoré odhaľujú iba málo významné posledné články reťaze Štátnej bezpečnosti.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. V zmysle § 19 požiadal o slovo prvý podpredseda Čarnogurský.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
považujem za potrebné dvomi poznámkami sa vrátiť k problému, ktorý bol aj tu, na pôde Slovenskej národnej rady pertraktovaný, a ktorý sa v dosť širokej podobe dostal na stránky tlače, k problému, ktorý "zaklincoval" pán Demikát svojimi vyhláseniami.
Chcel by som v prvej poznámke zvýrazniť a upozorniť na jednu skutočnosť, že aj tie doklady, ktoré sme mali možnosť čiastočne v zábere kamery vidieť, ale aj všetky doklady, ktoré Štátna bezpečnosť robila z vyšetrovaní, z prenasledovaní a vôbec z celej svojej činnosti vo vzťahu k ostatným osobám, sú vyslovene jednostranné, ktoré si Štátna bezpečnosť sama štylizovala, sama si robila vlastný záznam, sama si ho podpísala. Sama si vyrábala preverované osoby, sama si vyrábala agentov, rezidentov, tajných spolupracovníkov. Neviem, možno aj na to mali ročný plán. Považujem za potrebné zdôrazniť, že ani jeden z týchto dokumentov nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. V súdnom pokračovaní by nemohol byť použitý
ako svedecká výpoveď, pretože obvinenie zo zločineckej organizácie je voči ŠtB a nie voči občanom tohoto štátu. V tejto mojej prvej poznámke chcem otvorene povedať len toľko, že osobne odmietam všetky tieto dokumenty. A odmietam vôbec celú túto kategóriu ľudí, po ktorej som naozaj nikdy v minulosti netúžil, ktorá síce veľmi túžila po mne. To im nezazlievam, viem prečo, a vedel som to aj vtedy, prečo za mnou chodili, aj oni to vedeli. Ale znovu opakujem, že ani raz som sa žiadnym aktívnym, pasívnym alebo nijakým iným spôsobom necítil, ani som nebol žiadnym ich spolupracovníkom. Opačne, celú dobu som bol ich odporcom.
Druhá poznámka k tejto problematike je, podlá mňa, vážnejšia. Aj my na pôde Slovenskej národnej rady sa chceme zaoberať problémom lustrácií a chceme vôbec nájsť akýsi právny, či morálny prístup k problému - právny preto, že hovoríme o zákone. Domnievam sa, že celý tento súboj je výlučne v morálnej rovine. Ide o to, aby sme si aj my, poslanci, aby si celá verejnosť uvedomila, kto je kto. Konečne, konštatovali sme to aj v Predsedníctve Slovenskej národnej rady po oboznámení sa s podkladmi, ktoré komisia mala k dispozícii, so spôsobom, akým boli v minulosti vyhotovované, že v žiadnom prípade sa tieto doklady nedajú použiť, či už právne alebo len z nášho vlastného rozhodnutia pre nejaké normálne pokračovanie.
Štátna bezpečnosť sa grupovala z ľudí, ktorí boli ochotní slúžiť totalite komunistickej strany. To je nepopieratelné a jednoznačné. Metódy Štátnej bezpečnosti boli jedny z najzvrhlejších, a dokonca nie sú porovnateľné ani s pokračovaním nacistov. A vôbec sa nedajú porovnať s nejakými kriminalistickými metódami, ktoré by zniesli právne zhodnotenie. Štátna bezpečnosť mala na svojej strane štátnu moc a sebou pripravované zákony, ktoré umožňovali kedykoľvek, kohokoľvek vyšetrovať bez protokolov. Taká je skutočnosť. Aj tak sa táto Štátna bezpečnosť nepresadila. Čo sme mali proti týmto
ľudom my? Nič, len svoju odvahu a vieru, že ich porazíme. A porazili sme ich. Prehru z čias vlastnej moci chcú títo ľudia prekonať teraz výhrou s použitím demokracie a s využívaním jej možností, ktoré práve ona dáva. Veď už sama táto skutočnosť odhaľuje podlosť takéhoto postupu a týchto ľudí.
Domnievam sa, že podozrenia môžeme ukončiť aj tu v parlamente, aj vo verejnosti. Môžeme ich ukončiť naozaj len v morálnej rovine zaujatím vlastných stanovísk k problému, zaujatím stanovísk k ľuďom, ktorí sa ako aktéri objavujú v celom tomto probléme. Moje osobné postoje a postoje ostatných odporcov komunistickej moci sú známe aj z minulosti, aj teraz. Domnievam sa, že niet inej cesty, len si vybrať. Vybrať si, či je možno veriť ľudom typu Demikát, ľudom, ktorí aktívne pôsobili v Štátnej bezpečnosti, ktorí celú tú obludnú atmosféru vytvárali, alebo ľudom ako som aj ja, ktorí bojovali proti komunizmu, ktorí neváhali nikdy, ani v minulosti aj riskovať a ktorí nakoniec svoj ciel dosiahli. Domnievam sa, že takéto rozdelenie nás, by bola najúčinnejšia odpoveď. Až eštebáci uvidia, že definitívne vypadli z vlaku, pochopia, že vlastne aj takéto metódy sú zbytočné. Ak niekto má odísť zo scény, tak určite Štátna bezpečnosť, a nie my. /Potlesk. /
Osobne môžem povedať len toľko, že tak, ako som proti zvrhlosti a totalite bojoval, správal sa a kládol odpor v minulosti, tak to budem robiť aj naďalej a nemienim v tomto zápase poľaviť. Verím, že aj na pôde Slovenskej národnej rady sa s týmto problémom vysporiadame a že prispejeme k očiste našej spoločnosti, v prvom rade k očiste od ŠtB, od ľudí tohto typu, od zvrhlých metód, od vlčích prejavov a pokúsime sa tu spoločne konečne navodiť atmosféru spolupráce. Ja v to verím, a budem sa o to usilovať.
/Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. V zmysle § 19 sa teraz hlásim v tejto súvislosti ja.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte, aby som aj ja veľmi krátko zaujal stanovisko k tejto problematike, súvisiacej jednak s prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady pánom Čarnogurským, jednak so všetkým tým, čo okolo toho vzniklo. Chcem poslednýkrát pred plénom Slovenskej národnej rady, ako najvyšším orgánom na Slovensku, vyjadriť svoje stanovisko k tomu, čo sa v poslednom čase dostáva na pretras ako v masmédiách, tak cez tlačové konferencie, a to, že som bol informovaný o niektorých materiáloch, o ktorých je teraz reč.
Veľmi stručne: raz ma pán predseda vlády, vtedy Mečiar zavolal, že by chcel so mnou hovoriť vo vážnej veci. Prišiel som, povedal mi, že náhodne našiel na stole tri agentúrne zväzky, boli to xerokópie. Pozrel som si ich, považoval som ich ako xerokópie za anonymné, nevenoval som im pozornosť. Potom ma pán predseda znovu raz zavolal vo vážnej veci, a znovu mi povedal, že náhodou našiel ráno na stole zoznam asi päťdesiat - sto, neviem, na jednej strane, spolupracovníkov bezpečnosti z oblasti kultúry, masmédií, politiky, aj s ich agentúrnymi číslami. Znovu som zaujal stanovisko, že to sú anonymy, ktorým nevenujem pozornosť. Poslednýkrát mi vtedajší pán predseda poslal listom útržky akýchsi listov, v ktorých sa hovorilo ešte o afére Tatragate. Vtedy som tieto útržky zobral na predsedníctvo a na základe informácie v predsedníctve som odpovedal pánovi predsedovi vlády Mečiarovi, že to považujem za anonymy, anonymy považujem za prežitok doby minulej a nebudem sa nimi zaoberať. Pre upresnenie, môžete si to overiť, bol som členom predsedníctva ešte
pred voľbami, sám som inicioval v predsedníctve uznesenie, ktoré predsedníctvo prijalo, aby anonymy neboli viac v tejto spoločnosti brané do úvahy. Toto je moje stanovisko, nemám k tomu čo viac dodať. Ako predseda Slovenskej národnej rady sa anonymami nezaoberám a ich obsah ma v zásade nezaujíma.
Čo sa týka prípadu Kučerák, pretože som bol do neho osobne zainteresovaný, vyriešil som ho tak, že som sám ako ústavný činiteľ požiadal Federálne ministerstvo vnútra o overenie tejto informácie. Dvakrát mi bolo potvrdené, že pán Kučerák nie je spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti. Tým ten prípad pre mňa skončil.
Teraz k tomuto prípadu, ktorý vznikol. Prípad Demikát a jeho tlačová konferencia je prípadom pre Vojenskú generálnu prokuratúru, preto k tomu nemám čo viac dodať. Čo sa týka materiálov okolo prvého podpredsedu, chcem povedať len nasledovné: Prvý podpredseda Ivan Čarnogurský ma požiadal, aby som ako ústavný činiteľ - a urobím to, ako ústavný činiteľ požiadam Federálne ministerstvo vnútra, aby som mal možnosť nazrieť do agentúrneho zväzku ŠtB, ktorý bol vedený na osobu registrovanú pod číslom 20275. O výsledku tohto nazretia vás budem potom informovať. Zatiaľ nemám čo dodať.
Ďakujem. /Potlesk. /
S faktickou poznámkou sa hlási pán Hrnko. Pán Hrnko, telegramy, ktoré dostávate, nás, samozrejme, zaujímajú.
Poslanec A. Hrno:
Dostal som telegram tohto znenia: Pán poslanec, oznamujem vám, že na východnom Slovensku nevysiela rozhlas prenos zo zasadnutia Slovenskej národnej rady. Prečo nemá byť občan informovaný, vážení poslanci? Vysielač je vypnutý. Informo-
val som sa na správe rádiotelekomunikácií, ide o plánované vypnutie a rekonštrukciu vysielača, takže na východnom Slovensku naše zasadnutie možno počúvať len v rozhlase po drôte. Teda nie za všetkým sú temné sily. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Boroň. Pripraví sa poslanec Blažko.
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,
môj príspevok v rozprave k aktuálnym spoločenským otázkam sa dotýka súčasne prebiehajúcich diskusií o štátoprávnom usporiadaní vzťahu Slovákov a Čechov. Napriek tomu, že s tým vystupujem v tomto bode programu, trocha súvisí aj s bodom 2 vo vzťahu k interpeláciám na vládu Slovenskej republiky.
Na úvod mi dovoľte krátky citát z interview, ktoré poskytol premiér Českej republiky pán Petr Pitthart Lidovým novinám 22. apríla 1991. Citujem - otázka: "Hovorí sa, že česká vláda pracuje na nejakom variante ekonomického a samozrejme, i politického samostatného vývoja. Je to pravda?" Odpoveď pána Petra Pittharta: "Áno, domnievam sa, že kombinácia týchto dvoch postupov by mohla viest k prijateľnému kompromisu. Zároveň sa budeme veľmi vecne, nesentimentálne, nevyčítavo, nerekriminačne pripravovať na rozdelenie štátu, ak k nemu dôjde. To znamená, že budeme mat pripravený scenár krokov prvých, druhých a tretích, toho, čo vláda urobí v prvých hodinách, čo urobí na konci prvého týždňa, a čo bude treba urobiť počas prvého mesiaca. Teda vecná príprava na možnú krízovú situáciu a stále ochota k rokovaniu, ktoré nebude vydieraním, nebude nátlakom a nebude kladením ultimát
zo slovenskej strany. Myslím, že len v tejto kombinácii by sme mohli obstáť sami pred sebou. " Koniec citátu.
Milé dámy, vážení páni,
som osobne veľmi rád, že pán premiér Českej republiky takto jasne načrtol, aká je česká vláda vysoko prezieravá, keď neponecháva na náhodu žiadnu možnú alternatívu vývoja v štátoprávnej rovine medzi Čechmi a Slovákmi. Zároveň som pokojný aj z toho dôvodu, že na rôznych alternatívach vzťahu Slovákov a Čechov ako prvá začala pracovať česká vláda. Mám pritom na mysli práce na úrovni grémia ministrov vlády Českej republiky. Nechcem tu pritom rozvádzať úvahu o pravdepodobných značných atakoch napríklad z úrovne českej tlače, keby sa ako prvá niečím podobným začala zaoberať vláda Slovenskej republiky. Myslím si však, že túto skutočnosť musíme zobrať na vedomie ako realitu, ako fakt, bez emócií. Každá dobrá, prezieravá vláda sa musí, podľa môjho názoru, pripraviť na rôzne varianty, aby v prípade vzniku konkrétnej situácie nebola zaskočená, prekvapená, neschopná akcie, prípadne ohromená z postupov partnera pri rokovaní.
Dovolím si teda požiadať vládu Slovenskej republiky, konkrétne oslovujem pána premiéra, aby tak, ako o tom hovoril pán premiér Pitthart, t. j. vecne, nesentimentálne, nevyčítavo, nerekriminačne, postupoval v naznačenej veci a menoval, prípadne iným spôsobom určil kolégium ministrov z vlády Slovenskej republiky a iných odborníkov - špecialistov, ktorí sa budú zaoberať rôznymi alternatívami ekonomického a politického vývoja v súvislosti so štátoprávnym usporiadaním medzi Slovákmi a Čechmi. Domnievam sa totiž, že súčasná situácia poukazuje na skutočnosť, že zatiaľčo v jednej časti česko-slovenského štátu sa pri rôznych príležitostiach podupkáva a máva zástavami, v druhej časti poprední odborníci
vecne a systematicky pracujú na konkrétnych projektoch možného štátoprávneho usporiadania.
Som presvedčený, že uvedený nedostatok na slovenskej strane, predovšetkým z roviny vlády Slovenskej republiky, pokiaľ sa vôbec bude dať polročný náskok vlády Českej republiky v súčasnosti dobehnúť - myslím, že toto grémium pracuje zhruba od prijatia kompetenčných zákonov - treba odstrániť, prípadne najneskôr ihneď. Mám na mysli napríklad na najbližšom pracovnom zasadaní vlády Slovenskej republiky.
Ešte by som sa rád v krátkosti vyjadril k viacerým kritickým vystúpeniam na adresu prebiehajúcej schôdze Slovenskej národnej rady. Domnievam sa, že široká diskusia, ktorá sa vedie aj k tomuto problému, tomuto bodu nášho rokovania, nemôže byt na škodu. Myslím si, že parlament sa musí zaoberať rôznymi otázkami, a keď jednotliví členovia parlamentu cítia potrebu diskutovať, nemôže byt v žiadnom prípade na škodu, keď sa tu vymieňajú rôzne názory na rôzne situácie. Ak treba, parlament môže zasadať týždeň či dva týždne v jednom kuse. Takéto zasadnutie je možné a vítané.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Belan. Poslanec R. Belan;
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
nedávno sme v ústavnoprávnom výbore prerokovali správu o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov podaných Minis-
terstvu kontroly Slovenskej republiky. V tomto materiáli sa okrem iného konštatuje k problematike anonymov: "Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 212/1988 upravujúce postup pri vybavovaní anonymných oznámení sa ukazuje ako dostatočne pružné a efektívne pre racionálne zabezpečenie ich riešenia, najmä vzhľadom na vysokú opodstatnenosť takýchto podaní, ako aj na možnosť odložiť podania všeobecného charakteru, ktoré ohovárajú resp. majú za ciel poškodiť kritizované osoby". Mne sa páči stanovisko predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku, ktorý povedal, že anonymy považuje za prežitok doby minulej a nemieni sa nimi zaoberať. Dovoľujem si využiť svoje právo a dávam podnet predsedovi Slovenskej národnej rady, aby svoje stanovisko k anonymom tlmočil predsedovi vlády s tým, že ho požiada, aby sa osobne pričinil o zrušenie uznesenia vlády č. 212/1988.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Poslanec V. Blažko:
Ctihodné Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni,
budem stručný a tézovitý. Chcem hovoriť na tému postavenie a poslanie školy v procese výchovy v našej spoločnosti. Po prvé: Deformácia nášho školstva bola evidentná, dejinné udalosti úmyselne sfalšované. Po druhé: Správy z mnohých škôl sú nepriaznivé z hľadiska nového myslenia. Pretrváva stará školská fasáda a za ňou anticirkevné myslenie, vnútorná rozorvanosť učiteľského personálu. Istá pracovníčka školstva mi to charakterizovala tak, že je tu obava z toho, že učitelia si musia nielen poopraviť svoje poplatné názory, prekrútené fakty, ktoré prednášali svojim žiakom, ale i doplniť svoj rozhľad novými vedomosťami, a to vyžaduje úsilie a samostatný pohyb vpred. Asi sme sa od takejto iniciatívy
odučili.
Z povedaného možno aj odôvodniť averziu proti zakladaniu cirkevných škôl. Nejdem ich obhajovať. Kvalita sa musí obhájiť sama. Myslím si, že nie je dôležité, či to bude cirkevná alebo štátna škola, ale dôležité bude a/ či organizácia náplne školskej výchovy a výučby bude efektívna, b/ zdravá konkurencia medzi školami nebude na škodu - ak v nej zvíťazí cirkevná škola, hádam sa postupne zmení aj názor na jej existenciu, c/ precízne vyriešenie právneho postavenia všetkých typov škôl.
Po tomto úvode prichádzam k hlavnému akcentu môjho vystúpenia. Pán poslanec Ivan Hudec včera avizoval kongres slavistov v roku 1993. Bolo to správne. Oslovujem vás, vláda Slovenskej republiky, vás, slovenský parlament, že v roku 1992, teda už o rok, budú v našej Českej a Slovenskej Federatívnej republike pamätné oslavy 400. výročia narodenia učiteľa národov Jana Amosa Komenského, ktorý mal vzťah aj k nášmu slovenskému regiónu. Cestou do Sárospataku sa zastavil aj na Spiši v Strážkach, kde usmernil organizáciu školstva, ktorá mala na Spiši dobrú úroveň. Apelujem teda na vás, i na seba samého, na všetkých nás, aby tieto oslavy boli u nás dôstojné a pre naše národy poučné. Učiteľ národov Jan Amos Komenský mal pamätné heslo "Schola ludus", teda že škola má byť hrou. Zo srdca si želám, aby naše školy vytvárali pre naše deti hravé prostredie a učitelia mali radosť zo svojej práce.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
V zmysle § 19 sa hlási poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek:
Vladimír Sládek, Verejnosť proti násiliu.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
nehlásim sa v zmysle § 19, bol som prihlásený do normálnej diskusie, ale v rámci urýchlenia nášho rokovania sa obmedzím na dve technické poznámky. Prvá technická poznámka sa týka toho, o čom som chcel diskutovať. Je to priebeh procesu malej privatizácie. Nemyslím si, že tento proces je uspokojivý, ba práve naopak, informácie, ktoré mám, ma oprávňujú k úplne inému názoru. Plne sa stotožňujem s tým, čo k tomuto problému povedal v diskusii pán poslanec Seják, preto by som rád povedal iba dva fakty. Mne sa javí, že zákonná norma, podlá ktorej tento proces prebieha, umožňuje občanom, samozrejme, ktorí to chcú a plne využívajú, ovplyvňovanie dražieb, konkrétne myslím tzv. holandský spôsob dražby, ktorý navádza a zvádza k určitým dohodám a štátna pokladnica na to riadne dopláca, pretože prostriedky sú podstatne nižšie. A potom si myslím, že do prvého kola dražieb by mohli vstupovať aj cudzinci, teda bolo by to záhodno. Potom by si nemuseli najímať našich občanov, a pôvodný investor alebo majiteľ ako tichý spoločník, aj keď sa na tom kapitálovo najviac podieľa, zostáva iba tichým spoločníkom.
Druhá a závažnejšia vec, ktorú vidím v brzdení procesu malej privatizácie, je to, že do toho sa nepriaznivým spôsobom ingerujú aj orgány štátu, konkrétne ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. V minulosti boli pokusy v Českej republike, a boli s tým problémy aj na Slovensku, aby niektoré organizácie Zdroja boli vyňaté z procesu malej privatizácie, pretože bol záujem, aby vytvárali akciové spoločnosti s talianskym kapitálom a tiež jednotky Prior zase s kanadským kapitálom v podobnej súvislosti. Mys-
lel som, že už ďalšie náznaky nebudú, ale je tu nový pokus o vyňatie z procesu malej privatizácie. Je to snaha o vytváranie siete Euranova, to je systém spolupráce s holanskou firmou Arnold, opäť zase niektoré prevádzkové jednotky Zdroja. A čo je dosť nebezpečné, dokonca mám informáciu, že je medzi nimi i jedna taká - zrejme je aj viac, ale mám informáciu o jednej, ktorá by sa mala vrátiť pôvodnému vlastníkovi podlá zákona 87 z roku 1991 Zb., teda o tej nešťastnej mimosúdnej rehabilitácii.
Nepovažujem za vhodné, to je môj osobný názor, aby sa úplne upustilo od podobných projektov, teda aby štát sa nemohol na týchto veciach podielať, ale nechápem, prečo by sa väčšina súčasných vedúcich pracovníkov nemohla do podnikania zapojiť s plným podnikateľským rizikom. Nech si zakúpia v dražbách objekty často aj mnohomiliónovej hodnoty, nech sa zadĺžia v bankách tak, ako ktorýkoľvek iný občan, ktorý má záujem o podnikanie. Ináč mám za to, že obava, že doterajší často dlhoročný správcovia národného majetku sa zrazu fakticky stanú váženými a ctihodnými súkromnými vlastníkmi bez toho, aby ich to na to oprávňovala čo len jediná právna norma, je oprávnená.
A moja druhá technická poznámka, ktorá ma nejako napadla iba v priebehu tejto diskusie, sa týka kompetenčného zákona. Spomínam si na posledný mesiac minulého roku, keď sa vo Federálnom zhromaždení rokovalo o zmene ústavného zákona č. 143, čo sa týkalo kompetencií. Chcel by som, aby všetci, ktorí teraz prebojúvajú slovenskú vec, si nejako osviežili pamäť, možno moja zlyháva, a kolegov zo svojich politických zoskupení upozornili na to, aby takto postupovali aj vo Federálnom zhromaždení. Viete, na osvieženie pamäti by stačilo vytiahnuť, ako hlasovali poslanci zvolení za Slovenskú republiku v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia. Mne sa zdá, že práve kolegovia tých, ktorí to v tomto pléne tak veľmi obhajujú, v závere minulého roka hlasovali proti, ale-
bo sa zdržovali hlasovania. Možno sa mýlim.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem, v zmysle § 19 sa hlási poslanec Javorský, potom poslanec Hamerlík.
Poslanec F. Javorský;
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, poslankyne a poslanci,
prihlásil som sa preto, lebo často stojíme pred otázkou, či toľkokrát spomínané materiály z archívov Štátnej bezpečnosti môžu ľudia beztrestne vlastniť, užívať, a napokon by bolo treba dať aj odpoveď na otázku, kto nesie priamu zodpovednosť za ich šírenie alebo rozširovanie ďalej, lebo vznikla tu otázka, či aj ten má vinu, kto len ako druhá osoba mohol do nich nazrieť, alebo či plná vina spadá na toho, kto ich vlastní. Táto náležitosť je riešená v § 5 zákone 102 o ochrane štátneho tajomstva. Dovoľte, aby som vám ho v plnom znení citoval. "Ak sa akokoľvek so štátnym tajomstvom oboznámi osoba, ktorá na styk s ním nebola určená, je povinná urobiť všetko, aby toto tajomstvo nebolo zneužité, najmä je povinná zachovávať mlčanlivosť o tomto štátnom tajomstve, a ak ide o predmety obsahujúce štátne tajomstvo, odovzdať ich bezodkladne najbližšiemu útvaru, prípadne príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo inému štátnemu orgánu. " V tom istom zmysle rieši túto záležitosť § 173 Trestného zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Vystúpi poslanec Hamerlík. Pripraví sa poslanec Gašpar.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážení členovia vlády,
prvý deň rokovania 14. schôdze Slovenskej národnej rady pán Bartakovics spomenul turičný deň modlenia v Komárne. Na to pán Hrnko reagoval istým spôsobom, možno svojským, a opýtal sa, či takéto snaženia nenarušujú integritu štátu. Keďže sa to týka veriacich, a ja som tiež jeden z veriacich, keďže mám materiály, ktoré sa týkajú danej problematiky, dovolím si vás veľmi stručne informovať. Je to písané možno trošku archaickou rečou, ale prepáčte, ja som to neprekladal.
Je to originálny materiál. Ďalšia vec, že je to odborný materiál už len preto, že nikto si nemôže dovoliť monsignorovi Jánovi Sokolovi, arcibiskupovi trnavskému, metropolitovi Slovenska alebo monsignorovi Jánovi Chrizostomovi Korcovi, biskupovi nitrianskemu, ako aj monsignorovi Johanovi Coppovi, arcibiskupovi, apoštolskému nunciovi Najsvätejšej stolice posielať do Prahy nejaký elaborát, ktorý fakticky nesedí. Takže teraz z neho odcitujem: "Kňazi zas majúc pred očami plnosť kňazského svätenia, ktorému sa tešia biskupi, nech si v nich uctievajú autoritu Krista, najvyššieho pastiera, nech sa teda vinú k svojmu biskupovi s úprimnou láskou a poslušnosťou. Táto kňazská poslušnosť preniknutá duchom spolupráce má svoj základ práve v účasti na biskupskom účinkovaní, ktoré sa kňazom dostáva vysviackou a úradným cirkevným poverením /kanonickou misiou/. Jednota kňazov