Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:
Ja sa len divím, ako veľmi je pán poslanec Kusý v rozpore s tým, čo tu povedal včera, za čo som ho pochválil. Doslova povedal, že máme kontrolovať rezorty. To je všetko.
Predseda SNR F. Mikloško:
Navrhujem, aby nám ústavnoprávny výbor túto problematiku prípadne predložil na budúcu schodu, nech už túto diskusiu skončíme, pretože sa tu názory rôznia.
Hlási sa poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Je mi ľúto, že sa tak dlho zaoberáme jedným problémom, ktorý nám nepomôže urobiť nejaký krok ďalej. Ešte sme diskutovali len traja. Ale to sa nedá hodiť ústavnoprávnemu výboru, ktorému nepatrí do právomoci takéto veci riešiť. Pani predsedníčka mandátového a imunitného výboru si iste spomenie, že sme už mali takýto problém na mandátovom a imunitnom výbore. Viacerí poslanci sa totiž aj v minulosti usilovali dostať do konkurzných komisií, možno tam kontrolovať tak, ako hovoril pán Miškovský alebo tam prejavovať nejaké svoje záujmy. Domnievam sa, že poslanci to síce môžu urobiť, ale by to robiť nemali.
Domnievam sa, že naozaj treba sledovať postupy jednotlivých štátnych orgánov, ale nezaujímať sa o osoby. Ale potom to musíme robiť všetci, vážení, a nie včera tu odznel
návrh na odvolanie riaditeľa televízie, náčelníka takého odboru, riaditeľa nemocnice a neviem koho. Potom musíme mat všetci rovnaký meter pre kultúrny prístup k realizácii tejto politiky. Myslím si, že nám nepatrí navrhovať odvolať toho, odvolať oného. My by sme sa mali zaujímať, či sa pri menovaní, odvolávaní, alebo neviem kde, dodržujú zákony. To máme uložené aj v rokovacom poriadku, vyplýva to i zo zákona o poslancoch. Ak zistíme takú skrivodlivosť, máme právo obrátiť sa na príslušný štátny orgán, žiadať správu, vysvetlenie, verejne kritizovať, prípadne uznesením zaviazat, aby sa zjednala náprava. Môžeme sa obrátiť na predsedníctvo, ktoré má k tomu zaujať stanovisko. Len by som prosil, aby tu nikto nikoho nemenoval, nikoho neodvolával, aby sme umožnili kontrolovať postupy, sledovať zákonnosť a aj predsedníctvo aby našich poslancov pri takejto činnosti podporilo.
Navrhoval by som, aby sme pokračovali v rozprave. Pán poslanec povedal nejaké návrhy, odznela tu nejaká polemika. Myslím, že to nebráni tomu, aby sa pokračovalo v rozprave. Hlasovať niet o čom, návrh pána poslanca zrejme koluje, neviem, ako si to predstavuje, či sa podpíše toľko poslancov, tomu nemôžeme zabrániť. Pokračujme, prosím vás, ďalej v tej diskusii tak, aby sa každý mohol vyjadriť a súčasne sa dostaneme k tomu, čo tu máme robiť, a to je zákonodarný proces, ktorý máme predložený.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalší je prihlásený poslanec Csáky. Pripraví sa Peter Weiss.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády,
vážená Slovenská národná rada,
žijeme v napätom období konštituovania ústav v našej vlasti, Ústavy Slovenskej republiky a Ústavy českej a Slovenskej Federatívnej republiky. V súvislosti s touto problematikou sa vynárajú rôzne, vážne a skutočne tažké problémy. Je to predovšetkým otázka budúceho postavenia Slovenskej republiky. Táto otázka vyvoláva v súčasnej dobe bezosporu najviac diskusií - celkom oprávnene. Vytváranie ústav je však zložitým procesom, pri ktorom budú musieť byť riešené aj ďalšie dôležité problémy. Dovoľte mi, prosím, aby som upriamil vašu ctenú pozornosť na jeden z nich.
Na území Slovenskej republiky žije relatívne vysoké percento občanov patriacich k rôznym národným, národnostným etnickým, náboženským atď. menšinám. Sú to lojálni občania Slovenskej republiky, ktorí väčšinou dlhé stáročia žijú spolu s občanmi slovenskej národnosti na spoločnej rodnej zemi a ktorí každodennou poctivou prácou sú spoluvytvaráteľmi hmotných a duchovných hodnôt v našej spoločnej vlasti. Z tohoto miesta nemôžem hovoriť v mene všetkých. Môžem hovoriť len v mene klubu poslancov Maďarského kresťansko-demokratického hnutia a Együttélés. My, poslanci nášho klubu plne podporujeme snahy slovenského národa o zdravé, čestné a spravodlivé sebadefinovanie. Sme presvedčení, že tento proces, ktorý je zložitý a v žiadnom prípade nie je jednoduchý, vyústi v také riešenie, ktoré zabezpečí občanom Slovenskej republiky dôstojné a rovnoprávne postavenie v civilizovanej Európe.
Vážené dámy, vážení páni,
dúfam, že nebudete považovať za prehnané tvrdenie, že popri doriešení postavenia slovenského národa v nových ústavách je potrebné čestne a spravodlivo doriešiť aj postavenie
už spomínaných menšín, a to na úrovni doby. Bez doriešenia tejto špecifickej a citlivej záležitosti by sme tažko mohli hovoriť o vysokom stupni demokracie, o sympatickej tolerantnosti hlavného a základného zákona našej vlasti, o ktoré sa všetci usilujeme. V postavení menšín existuje status guo z roku 1968, s menšími úpravami z posledných rokov. Tento stav bol prevzatý viac-menej aj do ústavného zákona o základných ľudských právach, ktorý sme spolu odsúhlasili v tejto sále v novembri minulého roku.
Súčasný stav má dva oporné body. Po prvé - určité menšiny definuje ako príslušníkov národností, ktorí sú plnohodnotnými a rovnoprávnymi štátotvornými zložkami našej republiky. Po druhé - vymenúva určité práva príslušníkov týchto národností v článkoch 24 a 25 spomínanej Listiny základných práv a slobôd. Musím však aj z tohto miesta konštatovať, že napriek uvedeným skutočnostiam máme v každodennom živote časté problémy, o ktorých tu dnes nechcem hovoriť. Jednu vetu mi však dovoľte. Niekedy je až zarážajúce, že kým do roku 1989 sme museli všemocným straníckym funkcionárom vysvetľovať také pojmy, ako tolerancia, dvoj, či viacjazyčnosť, vzájomná úcta a všelijakými spôsobmi sa dožadovať ich dodržania, teraz sme nútení často to isté opakovať určitým úradníkom dnešnej doby. Musíme tie isté pojmy vysvetľovať naďalej a takisto sa dožadovať ich dodržania. Pritom si musíme všetci uvedomiť, že v demokracii dožadovanie vlastných práv bez čestného uznania práv druhých nie je etické a dosiahnutie nie je možné.
Vážení priatelia, dovolil som si vystúpiť dnes tu pred vami preto, aby som upriamil vašu pozornosť aj na tento aspekt, aby som na jednej strane ponúkol a na strane druhej prosil práve o tú zmenu tónu, prístupu a praxe, aby sme do nových ústav zakotvili aj v tejto oblasti čosi viac ako sa to podarilo našim predchodcom v roku 1968. Však každému z nás je jednoznačné, dúfam, ako od roku 1968 pokročila do-
ba, ako sa zmenila Európa a dúfam, že sme sa zmenili aj my, najmä po novembri 1989.
Vo svete deväťdesiatych rokov 20. storočia platia úplne iné normy a zásady, ako platili pred 60, 40, či 20 rokmi. Uskutočnili sa priam historické medzinárodné stretnutia. Podpísali sa skutočne kvalitatívne nové dokumenty, ktoré jasne a jednoznačne dokazujú, že myslenie a vedomie ľudí predovšetkým v Európe sa zmenilo skoro na nepoznanie. Vzťah takých národov, ako sú Nemci a Francúzi, ktorých protizáujmy predstavovali stáročia neustále nebezpečenstvo aj ozbrojených konfliktov, sa zmenilo neuveriteľne. Dnes sú vzormi inteligentného, humánneho a plodného spolunažívania národov v celej Európe. V oblasti kladného vyriešenia národnostného problému by som si dovolil uviesť ako príklad postavenie švédskej menšiny vo Fínsku, postavenie Rakúšanov v Južnom Tirolskú, tradičné dobré riešenie spolužitia viac národov a národností vo Švajčiarsku, alebo niektoré pozitívne príklady štátov Beneluxu, aj keď si musíme všímať aj to, že každé riešenie v tejto oblasti je len momentálnym stavom v nejednoduchom procese vývoja aj v tejto oblasti. Uvedomme si, že čestným riešením ucti národ, obce, občania sami seba.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
stali sme sa aj my členmi Európy a hrdo sa hlásime k viacstoročným kultúrnym a duchovným hodnotám matky Európy. Pred konštituovaním ústav som považoval za povinnosť vystúpiť tu, na pôde slovenského parlamentu, s týmto prejavom. Pripravujeme najdôležitejšiu vec, ktorú ľudu tejto republiky môžeme dať. Archu, nie na zajtra, pozajtra, ale na desaťročia - a som optimista - možno na stáročia. Neviem si predstaviť perspektívnejšiu prácu ako túto - prípravu základného zákona republiky. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme sa aj pri tejto práci dívali na desať až stáročia dopredu
a nie dozadu. Celý svet, ale aj naši potomkovia budú nás hodnotiť podľa vytvoreného diela. Dokážme všetkým, aj sebe, že sme hodní tejto dôvery a schopní vytvoriť také dielo, na ktoré môžeme byt všetci hrdí a ktoré môže byť príkladom aj pre iných.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Vystúpi poslanec Weiss. Pripraví sa poslanec Kačmár.
Poslanec P. Weiss: Dámy a páni,
v materiáli "Koordinácia postupu slovenskej reformy v Slovenskej republike", ktorý 14. mája 1991 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila ho dopracovať, ako aj vo vystúpení pána predsedu vlády Jána Čarnogurského sa už nachádza realistickejšie hodnotenie súčasného stavu hospodárstva Slovenskej republiky, ako ho donedávna predkladal bývalý podpredseda vlády zodpovedný za ekonomickú reformu. Je to nielen dôsledok osobnej zaujatosti o vec exministra pána Filkusa, ale, žiaľ, aj zlých hospodárskych výsledkov za rok 1990 a prvý štvrťrok 1991, ktoré sú značne nepriaznivejšie ako predpokladala vláda českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v memorande hospodárskej politiky predkladanom Medzinárodnému menovému fondu v decembri roku 1990, a pred ktorými už žiaden seriózny politik nemôže zatvárať oči.
Aj keď sa azda možno rozchádzať v odhadoch, ako rýchlo by súčasný nepriaznivý priebeh hospodárskych procesov bez korigujúcich zásahov štátu kulminoval do hospodárskeho rozpadu, každý triezvy politik si musí"uvedomiť nevyhnutnosť
vládnou politikou čeliť takémuto neželateľnému priebehu udalosti. To si vyžaduje dosiahnuť aj určitý politický a spoločenský konsenzus v otázkach, ako pri tom postupovať. Sú, pravda, možné aj iné cesty. Nedemokratická politika tvrdej ruky voči prevažnej časti spoločnosti, umlčanie politickej opozície a podobne. Táto v minulosti "osvedečná politika" by v nových politických pomeroch bola veľmi krátkozraká a pre hospodárstvo mimoriadne nebezpečná. Hrozila by destabilizácia hospodárstva politickými cyklami, ktoré nemusia byt iba dôsledkom striedania politických síl a ich hospodársko-politických predstáv, ale aj predvolebných hospodársko-politických krokov vlády zameraných na dosiahnutie krátkodobých, priaznivejších účinkov na úkor dlhodobých výsledkov. Je to, napokon, bežná prax v západných krajinách, ktorá sa osvedčuje pri získavaní voličov tesne pred voľbami. Vyhnúť sa jej a zamedziť týmto spôsobom pôsobeniu ďalšieho destabilizujúceho činiteľa nášho národného hospodárstva vyžaduje, aby sa dosiahla aspoň minimálna zhoda všetkých politických síl pri riešení hospodárskych a sociálnych otázok dneška.
Hospodárska politika vlády musí dbať o to, aby sa široké masy obyvateľstva nedostali do sociálne neúnosnej situácie, ktorá by ich mohla nútiť do tažko zvládnuteľných reakcií. Zrejme by nebolo ťažké zneužiť súčasnú hospodársku situáciu na politickú konfrontáciu. Bolo by to však voči drvivej časti spoločnosti nezodpovedné a nespravodlivé. Preto znovu zdôrazňujem, že Strana demokratickej lavice neopustí pozíciu ústavnosti a demokratičnosti, a vyjadruje svoju ochotu na dosiahnutie spoločensko-politického konsenzu, a teda ochotu za určitých podmienok spolupracovať.
Ak sa zbližujú naše stanoviská pri hodnotení súčasného stavu hospodárstva, rozdielne sú niektoré naše názory na jeho príčiny a na základe toho i niektoré návrhy na riešenie súčasných tažkosti. Pán premiér Čarnogurský v nedávnom vystúpení na pôde Slovenskej národnej rady nám vyčítal, že
vraj kritizujeme, ale nevieme čo chceme. Chcel by som pripomenúť, že na pôde Slovenskej národnej rady sme viackrát upozorňovali nielen na nepriaznivý priebeh hospodárskych procesov, ale aj na jeho príčiny, a na spôsoby, ako nepriaznivé smerovanie zastaviť. Vláda Slovenskej republiky si niektoré z nich, ako napríklad predávkovanie reštriktívnej politiky, nedostatočnú podporu ponuky, nevyhnutnosť rozvojovej politiky, nevyhnutnosť štátnej štruktúrnej politiky a podobne, osvojila, žiaľ, iba nedávno a do akčnej podoby ich chce dopracovat až teraz. Je otázne, či niektoré opatrenia, ako zníženie úverovej reštrikcie, zníženie dovoznej prirážky, hľadanie rozvojových impulzov atď. neprichádzajú už neskoro, keď sa mnohé dôsledky predchádzajúcich krokov vlád už len tažko dajú napraviť. Nikde inde neplatí porekadlo "Čas sú peniaze" tak dôsledne, ako v hospodárskej politike.
Vláda Slovenskej republiky, ktorá vzišla z volieb, ale ani predchádzajúca vláda národného porozumenia, nemali žiadnu ucelenú predstavu o časovom priebehu prechodu na trhové hospodárstvo. Stačí uviesť naivné predpovede o tom, že vianočný trh v roku 1990 už zabezpečí súkromný obchod.
Vlády Slovenskej republiky sa v malej miere podieľali na príprave federálneho scenára reformy a pri jeho konkrétnom dopracovaní im, okrem iného, vypadli zo zreteľa viaceré rozhodujúce otázky - ako napríklad zabezpečiť dlhodobejší hospodársky rozvoj, ako hospodársko-politickými opatreniami vytvoriť vhodné podmienky pre adaptáciu štruktúry v podnikovej sfére, ako realizovať exportnú expanziu a podobne.
Pokladám preto za nevyhnutné:
1. Zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby sa reálne podieľala na príprave federálnych predstáv, ako ďalej pokračovať v reforme.
2. Zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby pravidelne informovala Slovenskú národnú radu o konkrétnych predstavách svojej hospodárskej politiky v krátkom i dlhšom časovom horizonte.
Strana demokratickej lavice odlišne od vlády hodnotí podiel vnútorných a vonkajších príčin na súčasnom nepriaznivom stave hospodárstva. Rozpad trhu RVHP, a predovšetkým trhu so ZSSR, ku ktorému prispeli aj niektoré neuvážené kroky vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nemá, podlá nášho názoru, väčšiu váhu na odbytových ťažkostiach podnikovej sféry, ako pokles kúpyschopného dopytu nášho obyvateľstva a podnikov v dôsledku predávkovanej reštriktívnej politiky. Ak sa neprijmú protiopatrenia, pokles reálnych miezd a prudký rast nezamestnanosti budú ďalej pokračovat. Pokračovat bude aj pokles kúpyschopného dopytu, ktorý ďalej zvýši odbytové tažkosti podnikov. Bude pokračovat pokles vkladov obyvateľstva v peňažných ústavoch, ako hlavného domáceho zdroja úverových prostriedkov. Tu si treba preto uvedomiť, že nízke mzdy a vysoká miera nezamestnanosti nie sú len sociálne nepriaznivým javom, ale spomaľujú aj rozvojové možnosti národného hospodárstva.
V dôsledku jednostranného dôrazu na reštriktívnu politiku nie je možné, aby podniky začali realizovať investične náročnejšie rozvojové programy. Vyjadrenie jednoznačného uspokojenia nad spôsobom udržiavania vnútornej konvertibility v I. štvrťroku bude oveľa diskutabilnejšie, ak si uvedomíme, že nižšie čerpanie prostriedkov na dovoz, ako sa očakávalo, nasleduje po prudkom zdražení dovozov, vrátane dovozov strojov a zariadení, bez ktorých sa nemôže zaobísť modernizácia a reštrukturalizácia v podnikovej sfére. Ani prebytok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v I. štvrťroku, aj keby nebol dôsledkom jednorázových a dočasne pôsobiacich mimoriadnych činiteľov, nie je možné hodnotiť jednoznačne pozitívne. Svedčilo by to o tom, že v čase, keď sa v dôsled-
ku poklesu národného hospodárstva obmedzili zdroje na modernizáciu podnikov, na nahradzovanie zanikajúcich pracovných miest novými pracovnými príležitosťami a podobne, zostávajú ležať ladom voľné zdroje.
V čom vidíme východisko? Sústredím sa na hlavné:
1. V znížení úverovej, mzdovej a dovoznej reštrukcie.
2. V podnietení investičného rozvoja ďalšími nástrojmi, napríklad úľavami na daniach, urýchleným odpisovaním úverov štátnymi garanciami a investičný dopyt by v tomto prípade pomohola stimulovať aj nová bytová politika.
3. V podpore podnikateľského chovania zmenou inštitucionálneho postavenia štátnych podnikov. Máme tu na mysli čo najrýchlejšiu transformáciu štátnych podnikov na štátne účastinné spoločnosti, pretože zmena vlastníckych vzťahov sa začne vo väčšom rozsahu realizovať až v roku 1992 a zrejme bude trvať dlhšiu dobu.
4. V podpore inovačného a adaptačného správania podnikov. Vláda Slovenskej republiky by mala predložiť program podpory podnikov Slovenskej republiky analogicky, ako to urobila už v marci vláda Českej republiky. Vláda Slovenskej republiky by mala pripraviť program štruktúrnych zmien, ktorý by pomohol pri hľadaní štruktúrnych zámerov podnikovej sféry a ktorý bude obsahovať predstavu, ako riešiť niektoré štruktúrne krízy v strojárstve, elektrotechnickom priemysle, v hutníctve a podobne. A vláda Slovenskej republiky musí konečne predložiť aj svoju poľnohospodársku politiku.
5. Diferencovanou colnou a celkovou dovoznou politikou realizovať dva ciele: zvýšiť konkurenčnosť prostredia a zároveň zabezpečiť, aby sa poskytol nevyhnutný čas na zvýšenie konkurencieschopnosti našej podnikovej sféry. Monopolné po-
stavenie tých štátnych podnikov, ktoré sa odrazilo v ich neúmerne vysokej miere zisku, postihovať dodatočným zdanením.
6. V podpore exportnej expanzie podnikov napríklad cestou poskytovania informácií, pomoci pri hľadaní nových trhov, garancií a podobne.
7. V podpore vzniku súkromného sektora, ktorý môže priniesť prospech národnému hospodárstvu iba vtedy, ak sa zároveň podarí vytvárať súťaživé trhové prostredie. Vláda by mala predložiť predstavu svojej privatizačnej politiky a uskutočňovať ju tak, aby reálne prispela k zvýšeniu výkonnosti národného hospodárstva a nie iba k samoúčelnej ideologicky a politicky motivovanej zmene vlastníckych vzťahov.
Naše kritické výhrady k doterajšej hospodárskej politike vlády a niektoré návrhy vychádzajú so snahy pomôcť pri hľadaní takej hospodárskej politiky, ktorá by zabezpečila, aby široké vrstvy nášho obyvateľstva pri prechode na trhové hospodárstvo mali čo najmenej strádania a čo najskorší úžitok. Podporíme preto takú hospodársku politiku, ktorá umožní rýchle zvýšiť výkonnosť národného hospodárstva, zabezpečí jeho hospodársky rast bez nadmerného a neodôvodneného zväčšovania sociálnych rozdielov a bez nadmerného sociálneho napätia v spoločnosti.
Dámy a páni,
pôvodne som chcel týmto skončiť, ale dovoľte mi zaujať stručné stanovisko ešte k jednému vážnemu politickému problému, s ktorým je Slovenská národná rada ako celok dnes konfrontovaná. Je to už pánom Miškovským spomínané uznesenie Českej národnej rady o tom, aby vláda Českej republiky podala českému parlamentu informáciu o príprave opatrení v prípade rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tento krok je možno neočakávaným, ale zrejme aj logickým
dôsledkom prístupov časti českej politickej reprezentácie k otázkam štátoprávneho usporiadania. Ultimatívne tézy, ktoré v ostatnom období zazneli z úst niektorých českých politických partnerov, však nemožno nedávať do súvislosti so stavom súčasnej vládnej koalície a s pomermi, ktoré vznikli v Slovenskej národnej rade v dôsledku postupu Predsedníctva Slovenskej národnej rady pri rekonštrukcii vlády a odmietania rekonštrukcie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na princípe pomerného zastúpenia. V dôsledku toho len malé percento energie dokážeme venovať skutočným záujmom Slovenskej republiky.
Dovoľte mi preto, dámy a páni, vysloviť názor, že v záujme aspoň minimálnej zhody potrebnej pre účinný postup Slovenskej národnej rady ako celku v otázkach prípravy ústav v takomto zložitom období dozrel čas, aby koaličné strany prišli s konštruktívnym východiskom na riešenie tých vzťahov s opozíciou, ktoré súvisia s rekonštrukciou Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Zodpovednosť, ktorú z hľadiska akcieschopnosti Slovenskej národnej rady dnes vládnuce hnutia majú, je veľká.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Slovo má minister Belcák. Minister hospodárstva SR J. Belcák:
Vážená pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
kultivované vystúpenia pána poslanca Weissa sú síce zaujímavé, ale ja by som sa pridal k tomu, čo povedal pred-
seda vlády pán Čarnogurský, že ide skutočne o kritiku vo všeobecnej polohe a málo konkrétnych východísk. Pán poslanec, východiská, ktoré hovoríte, sú všeobecne dané a program vlády ste postavili podľa časového obdobia najmenej na niekoľko rokov. Ale chcel by som reagovať tým, že vláda Slovenskej republiky naozaj v poslednom období robí konkrétne kroky pre to, aby sa riešili vážne ohniská ekonomickej a hospodárskej situácie, ktoré vznikajú a vznikli v súčasnom období.
Treba si však uvedomiť, že na to, čo navrhujete, pán poslanec, musí mat aj štátny rozpočet. Bolo by jednoduché, ak by sme chceli robiť štrukturálnu politiku, riešiť všetky záležitosti, ktoré navrhujete, s tým by som sa stotožnil, ale potrebovali by sme mat na to prostriedky v štátnom rozpočte. Nie som ministrom financií, ale len pre informáciu uvediem, že rozpočet Slovenskej republiky na tento rok bol prebytkový v rozsahu 900 miliónov korún. Niečo sa požičalo baníkom, niečo sa muselo riešiť operatívne, a ešte je len máj, a prakticky polovička rezervy slovenského rozpočtu je prerozdelená. Samozrejme, že by sme riešili aj závažné štrukturálne zmeny, riešili by sme aj vážnejšie otázky priemyslu, keby sme na to mali. A to, na čo máme, je práve dôsledok minulého vývoja v hospodárstve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aj na Slovensku.
Predsa mi len dovoľte, okrem toho, že som spomínal riešenie v Bratislavských automobilových závodoch, uviesť niekoľko prípadov, ktoré potvrdzujú i takéto konkrétne riešenia, ktoré vo všeobecnosti tu boli navrhované.
Hrozilo nastavenie ďalšieho pokračovania výstavby Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Vláda sa s tým vážne zaoberala, zriadilo sa konzorcium bánk, pokračovat vo výstavbe sa bude, vláda Slovenskej republiky prevzala záruku za úvery v čiastke 8, 9 miliárd korún na tento rok. Druhý príklad: za
problémy riešenia Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach takisto prevzala záruky vláda Slovenskej republiky.
Na úrovni premiéra vlády Slovenskej republiky sme riešili aj také problémy, ako je Tešia Orava, Námestovo. Nepodarilo sa nám to ešte komplexne vyriešiť, ale v spolupráci s ministerstvom obchodu robíme opatrenia, aby sa aj tieto problémy aktívne riešili.
Vo vláde Slovenskej republiky pred dvomi dňami sme prijali riešenie takého dôležitého podniku, ako je Žiar nad Hronom, pokiaľ ide o výrobu hliníka. Ide o vážny problém. V hre boli tri alternatívy - jedna zastaviť výrobu a príde o prácu zhruba 4 000 pracovníkov, tretia alternatíva pokračovat v pomalej rekonštrukcii, ale s veľkou dobou návratnosti a štvrtá - intenzívna rekonštrukcia, modernizácia pri zachovaní prípadne rozšírení zamestnanosti s investičným nárokom 6, 3 miliardy korún s tým, že opäť vláda berie určité záruky tak za vyrovnávanie elektrického prúdu, ako aj za úvery. V tomto prípade ide o účasť zahraničného partnera a rozhodnutím vlády Slovenskej republiky v tomto prípade by sme mali riešil i taký problém, ako je ekológia a výroba v Žiari nad Hronom.
Nechcem menovať ďalšie prípady, ale chcem potvrdiť, že sa s týmito problémami vážne zaoberáme, a že i v rezorte ministerstva hospodárstva navrhujeme konkrétne riešenia, ktoré sa postupne realizujú na základe konkrétnych rozhodnutí.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktickú poznámku má pán poslanec Berényi.
Poslanec J. Berényi:
Pán poslanec Weiss, dovoľte mi, aby som sa vás na niečo spýtal. Neviem, ši som dobre rozumel, ale povedali ste, že aj kroky česko-slovenskej vlády prispeli k rozpadu sovietskeho trhu. Neviem, či som to dobre citoval, ale prosím, keby ste vysvetlili, čo ste tým mysleli.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Rád vám odpoviem. Myslel som na kroky predstaviteľov vlády Českej a Slovenskej republiky napríklad v Sofii ešte v roku 1989, ktoré vyvolali určité reakcie zo sovietskej strany, a teraz po poldruha roku, sa dostávame do takého stavu, ako sme boli v roku 1989, že hľadáme možnosti ako platiť nie cez doláre, ale cez národné meny.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. V zmysle § 19 sa hlási poslanec Sládek. Rokovanie sme začali o druhej, myslím, že po tomto vystúpení by sme mohli urobiť prestávku.
Poslanec V. Sládek:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
iniciatívna skupina poslancov ma poverila navrhnúť takýto text vyhlásenia Slovenskej národnej rady:
"Slovenská národná rada na svojej 14. schôdzi IX. volebného obdobia odsúdila zhanobenie štátu a práva Komunistickou stranou Slovenska v rokoch 1948-1989. Dospela k názoru, že jej pôsobenie na území Slovenska bolo protiľudové, a preto vyhlasuje riadiacu zložku Komunistickej strany Slovenska, t. j. jej profesionálny aparát a jednu z výkonných zložiek - bývalú ŠtB - za zločinecké organizácie. Podpísaní poslanci: Miroslav Ondruš, Miroslav Poliak, Vladimír Komár, Vladimír Sládek, Ján Chmelo, Anton Andráš, Marcel Strýko, Ján Kmeťo, Martin Krajčovič.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Myslím si, že je to veľmi vážne vyhlásenie na to, aby sa dalo o ňom hovoriť bez rozpravy a bez diskusie v politických kluboch. Samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku je to riadne zaregistrované. V tejto chvíli vyhlasujem polhodinovú prestávku.
/Po prestávke. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pokračujeme v rokovaní. Prosím poslanca Kačmára, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslankyňa Vilčeková. S faktickou pripomienkou vystúpi ešte poslanec Čečetka.
Poslanec V. Čečetka:
Vážený pán predseda, vážené plénum,
vážení členovia vlády,
dovoľte, aby som vás oboznámil so stanoviskom klubov poslancov KDH a VPN k textu vyhlásenia, ktoré bolo zverejnené pred prestávkou.
Po diskusii poslanci v týchto kluboch dospeli k názoru, že v ideovej rovine sa s textom vyhlásenia stotožňujú. Po dohode s poslancami podpísanými pod týmto vyhlásením však navrhujú, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady text tohto vyhlásenia pridelilo politickým klubom. Poslanci vzhľadom k tomu, ako som už predtým uviedol, že sa stotožňujú, že v tomto období došlo k mnohým neprávostiam, sa budú usilovať, aby legislatívnou cestou boli postihnutí tí občania, ktorí sa takýchto neprávostí dopustili. Toľko za kluby poslancov KDH a VPN. čiže nenavrhujeme, aby text tohto vyhlásenia bol predmetom ďalšieho rokovania.
Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;
Vážené poslankyne a poslanci,
dovoľte, aby som vás oboznámil so stanoviskom klubu poslancov Strany demokratickej lavice k vyhláseniu, ktoré sme počuli.
Náš klub nemieni obhajovať chyby a nedostatky minulosti, ale návrh vyhlásenia, ktorý bol predložený, pokladáme za prejav politickej nezrelosti a nezodpovednosti. Ostro totiž kontrastuje s proklamovanými snahami o dosiahnutie spoločenského konsenzu pri riešení vážnych štátoprávnych, hospodár-