kárni. Ale keď už chceme dať tromfa Federálnemu zhromaždeniu, navrhujem, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zakúpilo acetónové riedidlo, a pôjdeme ten tank očistiť.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
podlá § 25 rokovacieho poriadku o každom návrhu rozhoduje Slovenská národná rada hlasovaním. § 26 ods. 2 hovorí, že ak boli k návrhu predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich, a to v poradí, v akom boli podané. V tomto zmysle, či chceme alebo nechceme, musíme najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Kusého, či budeme o tejto otázke hlasovať.
/Nesúhlasné hlasy z pléna. / Predseda SNR F. Mikloško:
A čo to je? To je pozmeňovací návrh k tomuto návrhu. Hlási sa pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo:
Vážená Slovenská národná rada, kolegovia, kolegyne,
dovolím si dať protinávrh. Navrhujem, aby Slovenská národná rada zobrala na vedomie vyhlásenie predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu vlády Slovenskej republiky, a stotožnila sa s ním ako so svojím stanoviskom. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman;
Súhlasím s týmto návrhom a v tom prípade beriem svoj návrh späť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosím pána poslanca Chmela, keby návrh ešte raz zopakoval a budeme hlasovať.
Poslanec J. Chmelo;
Navrhol som, aby Slovenská národná rada zobrala na vedomie vyhlásenie predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu vlády Slovenskej republiky a stotožnila sa s ním.
/Nesúhlasné hlasy z pléna. / Predseda SNR F. Mikloško:
No tak dohodnime sa, aby teda zobrala na vedomie. Poslanec J. Chmelo;
Môj návrh upresňujem: s tým, aby sa Slovenská národná rada stotožnila s týmto vyhlásením - už som popletený, nehnevajte, ale stade i stade je tlak - navrhujem, aby zobrala na vedomie.
Predseda SNR F. Mikloško;
Prepáčte, pán poslanec Kliman, bučíte taký dobrý, keby
ste sa mohli vyjadriť. Je tu návrh, že zobrať na vedomie. Je to to, čo hovoríte, že s tým súhlasíte?
Poslanec L. Kliman:
Prosím, aby sme sa s tým stotožnili alebo vyjadrili sa k tomu, či sa s tým stotožňujeme.
Predseda SNR F. Mikloško:
Áno. čiže je tu taký návrh, aby Slovenská národná rada zobrala na vedomie a stotožnila sa s vyhlásením predsedu vlády a predsedu Slovenskej národnej rady v tejto otázke.
Hlási sa pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:
Ak máme hlasovať o nejakom texte, viaže sa k tomu stenografický záznam. Priznám sa, celkom pozorne som nepočúval.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, v tom prípade sa zdržte hlasovania.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 100 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Potlesk. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali stanovisko, ktoré navrhol poslanec Chmelo.
Prosím pána Vladimíra Miškovského, aby sa ujal slova. Poslanec V. Miškovský;
Vážený pán predseda,
vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
ľutujem, že musím vstúpiť so svojím príspevkom po takejto hysterickej situácii. Pokúsim sa byt vecný a nevyvolávať v tomto parlamente podobné vášne.
Už neraz bola položená otázka, a väčšinou zostala nezodpovedaná, akú výhodu budú mat Slovenská republika a česká republika, ak zostanú spoločne vo federácii. Určite viete, že dnes Česká národná rada tento problém rieši za zatvorenými dverami. Ostáva to bez môjho ďalšieho komentára. Predminulú nedeľu v Hovoroch z Lán prezident Havel povedal - dovolím si citovať "Jeji smysl" - teda federácie - "přece je v tom, že posiluje postavení štátu, nikoli naopak, teda republík. " Ani nie dva roky od prevratu, ktorý sa konal v mene politického i hospodárskeho oslobodenia človeka, i človeka občana, sme sa teda dočkali. Po zbúraní supercentralizovaného režimu a štátu sa tu zas argumentuje posilnením úlohy štátu.
Úvahy a učenia o štáte a jeho mieste v spoločnosti sú staré. Na niektorých stoja dnešné vyspelé prosperujúce spoločnosti. Na iných stoja ruiny. Tie prvé vychádzali z toho, že štát je prostriedok a má slúžiť človeku, občanovi, občianskej spoločnosti. Tie druhé sú budované na princípe bezduchého centralizmu, byrokracie, totality, úradníckych myšlienok a úradníckej vôle. Všetci máme ešte v pamäti odľudštený bývalý režim, jeho štátny mechamizmus. Prevrat, nedo-
volím si to nazvať ani revolúciou, ho mal povaliť. Kladiem si teda otázku: povalil? Nestalo sa, ako hovoria Číňania, že ideme po starých cestách len s novými pesničkami?
K týmto neveselým úvahám ma nevedie len niekoľko prezidentových viet. Určite bude mat ďalšie prejavy a možno podarenejšie. Vedie ma k tomu sledovanie činnosti resp. nečinnosti výkonných orgánov. Doterajšia legislatívna činnosť, vlád je v značnej miere orientovaná znovu na vytváranie systému štátnej správy, ktorá je predimenzovaná i voči minulosti, posilňovanie úlohy štátu v oblasti armády, ako sú napríklad také znaky, ako uniformy, vojenské dobrodružstvo, teda všetko atribúty vyzdvihovania mocenského akcentu, inými slovami štátneho - štátna televízia, štátny rozhlas. Opäť zvýraznená úloha anonymného štátu. Parlament i politické strany sa prostredníctvom štátnych dotácií stali akýmisi k štátu asociovanými subjektami.
Nedá mi, aby som sa tu nepristavil nad niektorými poznámkami ministerského predsedu pána Čarnogurského, že účasť námestníkov ministrov a vysokých úradníkov ministerstiev v správnych radách a dozorných radách jednotlivých podnikov je vec pragmatická a veľmi vítaná. Nazdávam sa, že je to vec predovšetkým demokratická. Ak nám má slúžiť vzorom demokratická ústava napríklad Spojených štátov amerických, ktorá je už vyše 200 rokov na svete, tam je to vyslovene zakázané. Princípy občianskej spoločnosti, toľko vzývané v revolúcii, sa vďaka systematickému preferovaniu silného štátu strácajú v hmle. Všeličo a kvôli všeličomu sa nám predhadzuje za príklad a za vzor, ale ešte som sa nikdy nestretol s tým, že by sa jedným dychom skonštatovalo, že fungujúca ekonomika koexistuje s občianskou spoločnosťou, že jedno je nemysliteľné bez druhého.
Ako k takejto spoločnosti dospieť? Princípy rozdelenia a kontrolovania moci sú tu dávno známe, iba asi u nás nie. Ešte stále platí, že minister i námestníci, ba dokonca i úradníci ministerstiev sú vo svojom pašalíku zodpovední iba sebe a neuznávajú, že tu bola nejaká revolúcia a že prinajmenšom odvtedy platí, že Slovenská národná rada vykonáva kontrolu nad slovenskou vládou i rezortami jednotlivo. Tu by som chcel podporiť včerajšie vystúpenie pána prof. Kusého. S mnohými jeho názormi nesúhlasím, ale s jeho včerajším vystúpením áno. Poslanecká práca, to je práca kontroly ministerstiev, to nie je len spýtať sa tu pána ministra, prečo nie je televízny signál niekde na východnom Slovensku.
Teraz konkrétne, vedie ma k tomu úvaha: Stretol som sa minulý týždeň na ministerstve poľnohospodárstva a výživy s určitými skutočnosťami, ktoré ma k tomuto obsiahlemu úvodu, za ktorý sa ospravedlňujem, ak bol trošku dlhší, priviedli. Na ministerstve poľnohospodárstva a výživy to asi neplatí. Tam platia iné politické a mravné pravidlá. K tomuto poznaniu ma vedie táto spomínaná skúsenosť. Všetci odniekiaľ pochádzame a za určitý región sme dokonca aj do tohto parlamentu kandidovali. Preto za dianie špeciálne v Pezinku osobne pociťujem dvojnásobnú zodpovednosť. Preto som s pozornosťou prijal správu, že následkom kádrových rozhodnutí bývalého ministra vznikla konfliktná situácia okolo Vinárskych závodov Pezinok. 300 ľudí tam vstúpilo do výstražného štrajku. Problém mal riešiť konkurz. Medzitým sa o celej záležitosti písalo v novinách, dokonca bola o tom nakrútená aj krátka relácia do televízneho spravodajstva.
Ako obyvateľ Pezinka a poslanec za bývalý Západoslovenský kraj som sa cítil povinný zúčastniť sa konkurzu ako pozorovateľ. Aké bolo moje prekvapenie, keď som 15. mája o deviatej hodine ráno, v termíne konania konkurzu sa v budove ministerstva poľnohospodárstva a výživy, teda stále ešte v štátnom orgáne, pokiaľ ma informácie neklamú, ako riadne
zvolený poslanec Slovenskej národnej rady slušným spôsobom o to pokúsil a pán minister mi nepovolil, lepšie povedané zakázal, zúčastniť sa konkurzu. Podľa mňa opäť raz triumfovala sebavedomá, nadutá štátna moc nad mocou zákonodarnou a výkonnou. A tak sa pýtam, čo za tajomstvá sa odohrali na tomto konkurze, keď ich nemohol vidieť a počuť poslanec Slovenskej národnej rady? Je ešte stále štát anonymný viac ako jeho obyvatelia, ktorých tu zastupujeme? Alebo snáď bol konkurz, teda jeho priebeh, tak zmanipulovaný, že som to nemohol vidieť a počuť? K tejto domnienke ma vedie niekoľko faktov a indícií, ktoré v prípadnej diskusii som schopný predložiť.
Osobne považujem takéto počínanie za najväčší zločin proti demokracii. Tým zakladáme určité precedensy, ktoré tu budú platiť možno desaťročia. Alebo už volanie z námestí, že bolo dosť klanov, mafií a politikárčenia, neplatí? Zmyslom odštátnenia štátu je vytvorenie takého mechanizmu, ktorý bude automaticky regulovať prístup schopných i neschopných k funkciám. Teraz a tu tvoríme politické a hospodárske precedensy pre budúcnosť. Bohužiaľ, nazdávam sa, že niektorí tvoria i mafie, klany a spoločenstvá, pomaly, potichúčky sa pripravujú na veľkú privatizáciu.
Viem, že tento parlament je schopný odhlasovať čierne ako biele a štvorec ako kruh. Neraz to už dokázal. Tu teraz nejde o to, že boli pánom ministrom pošliapané zákonné práva opozičného poslanca, tu boli pošliapané objektívne práva každého z nás ako tu sedíme. Opäť chcela triumfovať anonymná štátna moc. To sa môže prihodiť každému z vás, kolegyne a kolegovia, nielen preto, že opozícia a moc si môžu onedlho postavenie vymeniť, ale i preto, že arogancia moci neskôr požiera i vlastných. Zastavme ju, kým je čas.
Chcel by som skončiť krátkou poznámkou, lepšie povedané výzvou. Preto prosím, aby sa našlo v tomto parlamente ešte
ďalších 29 demokraticky cítiacich a demokraciu si ctiacich poslancov, ak sa v tomto parlamente ešte vôbec nájdu, a podpísalo sa pod žiadosť o vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Kršekovi. Urobme si tak malý test, ako je to s demokraciou v nás i u nás, či je to ľudovláda, teda vláda koho, alebo vláda ľudu, teda vláda komu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:
Dovoľte, aby som k vystúpeniu môjho predrečníka, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, zaujal tiež svoje stanovisko. Plne súhlasím s tým, čo hovoril o možných vplyvoch na obsadenie tohoto miesta. Takisto som z tohoto regiónu, takisto z tohoto mesta. Možno zo svojho pohľadu takisto by som mohol hovoriť o určitých mafiách. Nemyslím si, že by sme tento problém, pokiaľ ho nevieme všetci vo vecnej rovine správne zhodnotiť, tu mali rozobrať. Neviem, čo je predmetom sporu na ministerstve poľnohospodárstva. K tomu určite zaujme stanovisko pán minister. Ale prijímam návrh kolegu poslanca Miškovského, aby sme sa na ministerstve poľnohospodárstva zišli spolu, ako zástupcovia tohoto mesta, a nad vecnými faktami sa oboznámili s tým, čo sa tam udialo. Túto ponuku skutočne prijímam.
Predseda SNR F. Mikloško;
Slovo má pán minister Kršek.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek;
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
na objasnenie tohoto prípadu by som chcel povedať, že predtým, ako prišiel pán poslanec Miškovský, boli u mňa tri delegácie. Jedna delegácia bola za to, aby sme zachovali toho riaditeľa, ktorý tam bol, druhá bola za riaditeľa, ktorý bol predtým, tretia delegácia bola za to, aby sme nedávali žiadneho z týchto, lebo v podniku sú dva tábory a že tam bude hriech, či tam bude jeden alebo druhý. Všetky tri delegácie som doslova presvedčil, že mojím jediným cieľom je, aby tam bol ten najspravodlivejší, ten, ktorý je skutočne naslovovzatý odborník, že nebudem ovplyvňovať nikoho a všetkým trom delegáciám som sľúbil, že nedovolím ovplyvňovať konkurznú komisiu nikým iným.
Uvedomujem si jedno, že neexistuje žiadne právna norma, ktorá by mi uložila ako ministrovi poľnohospodárstva, že na konkurznom konaní musí byt prítomný poslanec za niektorú, jednu-jedinú stranu, ktorý by chránil záujmy tejto strany. To je jedna záležitosť na okraj. Myslím si, že po legislatívnej stránke by to bolo potrebné. Je to prvé poučenie, podarilo sa to ministrovi, ktorý bol v kresle zatiaľ len 9 dní. Bol to prvý konkurz. Nikdy v živote som konkurz neorganizoval, takže snáď by som sa chcel ospravedlniť, ak som urobil nejakú chybu. Ale zo svojho vlastného presvedčenia som vybral ľudí, ktorí boli v konkurznej komisii. Prečítam vám ich: Ing. Rosinová, námestníčka ministra, doc. Ing. Fedor Malík, CSc. Vysoká škola chemicko-technologická, Ing. Jozef Markovič, CSc. predseda jednotného rolníckeho družstva, Ing. Alžbeta Polčicová, zástupkyňa odborového zväzu, Ing. Ľudovít Jakubec, riaditeľ regionálnej okresnej poľnohospodárskej správy, Ing. Anton Navara, CSc. riaditeľ Vý-
skumného ústavu vinárskeho a Ing. Ivan Pesel, primátor mesta Pezinok. Skutočne som volil komisiu na najvyššej úrovni a mal som obavu, keď tieto ovplyvňovačky boli aj predtým, aby tu k nejakému ovplyvňovaniu neprišlo. Teda bola to konkurzná komisia skutočne na najvyššej úrovni, aká len môže byt, a bol som presvedčený, že títo ľudia spravodlivo rozhodnú o mieste riaditeľa štátneho podniku. Osobne som nepoznal ani jedného z týchto riaditeľov, i keď, samozrejme, telefonáty nejakých známych boli.
Nakoniec by som chcel pripomenúť, že pán poslanec Miškovský mi veľmi jednoznačne dal najavo, že ak ho na tento konkurz nepustím a ak ten konkurz nevyhrá bývalý riaditeľ pán Zlatoš, takisto, ako nakopol môjho predchodcu pána Džatku, nakopne aj mňa.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Prokeš, trváte na svojej faktickej poznámke, boli ste prvý?
Poslanec J. Prokeš:
Chcel by som k pánovi poslancovi Čečetkovi povedať, že nešlo o problém, ktorý predostrel, ale o to, že poslanec nebol pripustený ako kontrolný činiteľ k nejakému aktu, ktorý nebol na ministerstve tajný. Pýtam sa, či existuje zákonná norma, ktorá by umožnila pánovi ministrovi nepustiť poslanca na verejný konkurz. A pán minister povedal, že zo strany pána Miškovského bol naňho urobený nátlak. Som presvedčený, že pán Miškovský sa k tomu vyjadrí, ale pokiaľ poznám pána Miš-
kovského, takýto spôsob vyjadrovania, aký ste, pán minister, povedali, nepoužíva.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Pán Miškovský. Poslanec V. Miškovský;
Veľmi sa čudujem, že pán minister nepozná takú zákonnú normu, ako je zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady číslo 45/1989 Zb., kde má jasne napísané §§ 16, 19 a 20, ktoré túto problematiku riešia. K tým ďalším veciam, ako ten môj slovník, alebo že som sa mu vyhrážal, vyžiadam si stenografický záznam. Samozrejme, že to nie je pravda. A zvážim, či to narčenie pred celým parlamentom nebudem riešiť inou, dokonca súdnou cestou. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Klepáč. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Vážený pán predseda, vážené plénum,
pán Miškovský tu povedal: vieme, že tento parlament je schopný vyhlásiť čierne ako biele, štvorec ako kruh, neraz to už dokázal. Aj keď mám 1, 5 dioptrie, nie som farboslepý. Ako inžinier elektrotechnniky som si užil matematiky až dosť a geometrické obrazce taktiež poznám. Preto považujem toto vyhlásenie pána poslanca za urážku tohto parlamentu a žiadam ho, aby sa ospravedlnil. /Potlesk. / Myslím, že by sme mali
mat vo vrcholnom orgáne zákonodarnej moci trošku iné predstavy, než to prejavil on. Pokiaľ sa odmietne ospravedlniť, prosím mandátový a imunitný výbor, aby toto moje vyhlásenie zobral ako podnet.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Vystúpi pán poslanec Miškovský.
Poslanec V. Miškovský: Vážený parlament,
s úprimnou ľútosťou sa ospravedlňujem, beriem späť svoj výrok, ktorý pán podpredseda spomenul, a chcel by som povedat, čo ma k tomu viedlo. Mal som na mysli napríklad jazykový zákon.
Predseda SNR F. Mikloško;
To znamená, že súhlasíte s koaličným. /Smiech v sále/. Hlási sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák;
Pán predseda, bol by som rád, keby pán minister poľnohospodárstva bol časom oboznámený s rokovacím poriadkom, aby si ho naštudoval, nielen tie ustanovenia, ktoré boli citované, ale sú tu aj ďalšie - od § 86, kde sa hovorí o kontrole vlády.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka;
Dovoľte, aby som do tejto diskusie vstúpil snáď aj z inej strany. Neviem, do akej miery, aby nevznikol aj z tohoto prípadu určitý precedens, ktorý by mohol potom nájsť aj mnohé opakovania. Bol by som veľmi rád, keby bolo vysvetlené, do akej miery je činnosť ministerstva, pochopiteľne tak, ako požaduje pán poslanec Miškovský, aj nami všetkými akceptovaná a kontrolovaná, a do akej miery je konkurz charakteru neverejného, aspoň takto ho chápem, nejakým iným aktom, ktorý je konaný úradnou cestou na ministerstve vnútra. Naozaj si myslím, že toto je otázka, ktorá by mala byt vysvetlená, lebo môže sa opakovať aj v budúcnosti. Nemyslím si, že by bolo potom únosné, snáď aj s určitým politickým podtextom, keby našou činnosťou malo byť zúčastňovanie sa na konkurzoch akéhokoľvek druhu.
Predseda SNR F. Miklošklo:
Vystúpi pán poslanec Hübel. Pán poslanec J. Hübel:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte, aby som sa za tento parlament ospravedlnil občanom celého Slovenska za spôsob, akým rokujeme. Na protest proti tomu, ako rokujeme, odchádzam z tohto rokovania a prosím pána predsedu, aby ma ospravedlnil.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Hübel, ale len na 10 minút, lebo potom vás budeme potrebovať.
Vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský; Vážení páni poslanci,
naozaj sa domnievam, že nech by bol akokoľvek rozporný problém alebo názory naň, mali by sme sa naozaj držať zákona o poslancoch alebo rokovacieho poriadku. Keď som si teraz v rýchlosti preštudoval všetky body, ktoré pán poslanec Miškovský spomínal, tak naozaj, nehnevajte sa, nenachádzam tu jediné konkrétne odvolanie, ktoré by oprávňovalo ktoréhokoľvek z nás zúčastniť sa povedzme konkurzu. Všetky povinnosti nám umožňujú byt v styku s národnými výbormi, požadovať informácie, ale tu niet jediného slova, že by sme boli oprávnení zúčastňovať sa práce rezortov, alebo akýchkoľvek iných orgánov. Bol by som ozaj rád, aby sme nehnali veci do krajnosti a držali sa litery zákona.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
Potom skutočne musím položiť otázku, čo môže poslanec. Myslím si, že čo mu nie je zakázané, to môže. A toto nebolo zakázané, takže môže sa zúčastňovať konkurzu. To nie je predsa nič utajovaného a nič tajného a je povinnosťou každého poslanca, aby kontroloval členov vlády, prípadne ministerstva.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Moravčík, ale prosím, keby sme sa pomaly blížili k záveru tejto problematiky.
Poslanec J. Moravčík:
Žiaľbohu, musím upozorniť na to, že pokiaľ ide o štátne orgány a o postup všetkých oficiálnych inštitúcií, tam platí opačná zásada. Štátne orgány môžu konať iba spôsobom, ktorý je stanovený zákonom. Čiže neplatí to, čo pre občanov, že každý môže robiť to, čo nie je zakázané, alebo môže robiť do tej miery, pokiaľ to právny predpis nezakazuje. To sú dva základné piliere právneho štátu, rešpektujme ich.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
chcem povedať k tomuto prípadu nasledovnú vec. Myslím si, že je slabosťou tohto rokovacieho poriadku, že niektoré veci nie sú v ňom dotiahnuté. Nie je pravdou, že poslanec môže všetko. Nie je pravdou, že poslanec za Bratislavu môže ísť do archívov Štátnej bezpečnosti. To predsa vieme. Nie je pravdou, podľa mojej mienky, že poslanec môže na svoj preukaz vstúpiť napríklad do väznice. /Prejav nesúhlasu v sále. / Nie som si tým istý. Ak pán minister takto jednal, neviem to v tejto chvíli posúdiť, súvisí to aj s nejasnosťou rokovacieho poriadku a vymedzenia týchto právomoci. Pán minister jasne povedal, že ak prestúpil v niečom svoju právomoc, ospravedlňuje sa. Preto akákoľvek ďalšia diskusia sa mi zdá byť zbytočná. Môžeme požiadať kohosi, aby tieto práva poslanca špecifikoval, ale nie je pravdou, že poslanec môže
všetko. Ako príklad dávam napríklad to, že poslanec nemôže ísť do archívov Štátnej bezpečnosti.
Hlási sa pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský;
Myslím, že pán predseda sám veľmi dobre vie, že to je príliš silná káva porovnávať verejný konkurz, na ktorý sa ľudia hlásili podlá novín, kde bol publikovaný, s archívom Štátnej bezpečnosti. To je snáď rozdiel. Mne nejde o to, niečo tu škandalizovať. Jednoducho som položil otázku, čo sa tam dialo také tajné, že to nemohol poslanec Slovenskej národnej rady vidieť. Podľa mojej mienky a môjho výkladu zákona o poslancoch má na to právo. Položil som problém tak, že pravdepodobne - a mám aj indície, ktoré som tu neuviedol, dokonca by som mohol zasiahnuť i niektorých iných ctených členov tohto parlamentu i Federálneho zhromaždenia, ktorí do tohto procesu vstúpili - tam bolo ovplyvňovanie a výsledok, menovanie je následne neobjektívne. Týmto chcem pána ministra jednoducho poprosiť, či nemôže urobiť nový konkurz, trebárs pod dozorom niekoľkých poslancov Slovenskej národnej rady alebo neviem, akým spôsobom. Ale výsledok, ktorý prijal, je neobjektívny, nazdávam sa, že je neobjektívny a uviedol som pádne dôkazy, že je neobjektívny. Toto je kompromis, na ktorý som v tejto otázke ochotný ísť.
Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán minister Kršek, ale už by som bol rád, keby sme sa pohli ďalej.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek;
Chcel by som pripomenúť, ešte dve veci: pána poslanca som poprosil, že keď bude mať poobede čas, dám mu na na-
hliadnutie všetky materiály, a ako prvého ho oboznámim s tým, ako konkurz prebehol. Samozrejme, na ministerstve poľnohospodárstva je dnes záznam z tohoto konkurzu, možno si ho prečítať. Ďalej by som chcel pripomenúť, že konkurz je len akýmsi poradným orgánom toho, kto vypisuje konkurz a riaditeľa môže menovať minister sám, bez toho, že by vypísal konkurzné konanie. Čiže, ak by som bol menoval jedného riaditeľa bez vypísania konkurzu, bol by som predišiel tomuto problému, ktorý mám. Chcel som veľmi objektívne a skutočne na najvyššej úrovni toto spravodlivo riešiť, preto som si vybral tento pre mňa pomocný poradenský orgán, aby som sa vedel rozhodnúť na základe názoru skutočne naslovovzatých odborníkov.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Ešte sa hlási poslanec Miškovský, potom pán poslanec Kusý.
Poslanec V. Miškovský;
Chcel som uviesť len jedno. Pána ministra som doobeda, keď ma nepustil, upozornil na to, že ma nezaujíma ani tak výsledok toho konkurzu. Do dnešného dňa nikoho z tých ľudí osobne nepoznám. Mňa zaujíma postup, oboznámenie sa s výsledkami a sledovanie postupu, ako sa to celé udialo. To je, podlá mňa, rozličná záležitosť. A čo sa týka takto postavenej otázky, ktorá sa dá interpretovať, že som bol proti konkurzu a za menovanie niekoho iného, v žiadnom prípade. Ja som za konkurz. Ale v Pezinku - som za ten kraj aj zvolený - je to otázka vyslovene politická. Keď tristo ľudí štrajkuje, objavilo sa to v novinách, objavilo sa to v televízii, je povinnosťou toho poslanca, teda v tomto prípade za tým ísť. Nemyslím si, že sme tu len na to, aby sme sa tu raz za
mesiac stretli, schválili dva zákony a rozišli sa domov. To sme skutočne v tom prípade k štátu asociovaní dobre platení úradníci.
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Kusý. Poslanec M. Kusy;
Chcem vysloviť elementárnu pravdu, že ide o nebadateľné kompetencie vedúceho pracovníka. Konkurzná komisia je jeho pomocný orgán, tá mu podáva návrh. Vedúci pracoviska ten návrh môže zvážiť, môže ho prijať alebo neprijať. To sú jeho kompetencie. Navrhovať, aby som do jeho kompetencii zasahoval tým spôsobom, že mu pošlem troch poslancov, ktorí ho budú kontrolovať, je nezmysel. Môžem daného vedúceho pracovníka navrhnúť odvolať z jeho kompetencií, alebo ho ponechať pri výkone jeho kompetencií, ale nie zasahovať mu do nich takýmto spôsobom, to je protizmyselné.
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;
Prepáčte, ale aj to, čo rozpráva pán poslanec Kusý, sa vôbec nezakladá na pravde. Je tu ustanovenie § 86, ktoré jednoznačne hovorí o tejto problematike. Slovenská národná rada ako taká, čiže aj každý poslanec zvlášť, pretože Slovenská národná rada nemôže všade chodiť komplexne, kontroluje činnosť vlády Slovenskej republiky a činnosť jej členov, ako aj ďalších štátnych orgánov, ktoré odvodzujú svoju právomoc od najvyššieho orgánu štátnej moci Slovenskej republiky. Však to je jasné ako facka.