Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi. Aj keď pán minister pripúšťal možnosť pokračovať v rokovaní, v tejto chvíli som nútený pristúpiť k hlasovaniu. Navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu resp. uznesení ústavnoprávneho výboru.
Pán poslanec Jakuš na ešte faktickú pripomienku. Poslanec J. Jakuš;
Predovšetkým by som mal pripomienku k pánovi poslancovi Komárovi, a to asi v tom zmysle, že sa znova desím situácia, keď budeme hodnotiť odborníkov podľa členstva v strane - tej či onej - a nie podľa odbornosti. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka: mal som pripravený príspevok, ktorý by bol trošku objasnil situáciu okolo lekárskej komory, a prečo došlo k takejto patovej situácii. Návrh, ktorý máte teraz k dispozícii, mal byť pripravený na zasadnutí 26. 2. 1991, na spoločnom zasadnutí zástupcov legislatívy Slovenskej národnej rady, ministerstva zdravotníctva, zástupcov Slovenskej lekárskej komory, Únia stredných zdravotníckych pracovníkov a poslancov Slovenskej národnej rady. Pripravený bol, teraz ho máme k dispozícii. Keď sme ho dostali na rokovania výboru, už sme ráno vedeli, že návrh nebol prijatý vo vláde a nebol odporučený ani legislatívou Slovenskej národnej rady. Napriek týmto faktom pán predseda výboru na začiatku rokovania prehlásil - dovolím si ho citovať: "Môžeme prijať čokoľvek, aj nezmysel. Využime, že nemáme ústavný súd a vyrobme právne vákuum, nevyrobme čiernu dieru. " Pracovali sme na tomto zákone - náš výbor - zhruba 5 hodín, aby sme teda neprijali nezmysel, ale čosi, čo bude prijateľné pre ostatné výbory a predovšetkým pre zdravotnícku verejnosť. Viedla nás k tomu snaha upokojiť situáciu v zdravotníckej verejnosti, ktorá vyhlásila od 10. 4. 1991 štrajkovú pohoto-
vosť v súvislosti s prijímaním zákona o lekárskej komore. A táto štrajková pohotovosť trvá.
HAB toho viac, ale dovoľte len faktickú poznámku. Prosím vás, genéza tohoto zákona sa ťahá prakticky od januára minulého roku. Veľký podiel na tom, že došlo k takejto patovej situácii, myslím si, má aj predseda nášho výboru pán Tatár. Aby sme sa poučili z tohoto príkladu, aby sme sa do takejto patovej situácie nedostali pri iných zákonoch, bolo by dobré, aby sa pri takýchto zákonoch neuplatňovali politické hľadiská, aby sa z toho nevytĺkal politický kapitál, ale aby sa skutočne rozhodovalo o zákone a jeho potrebe.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Jakušovi. Navrhujem, aby sme hlasovali o tom, či prijmeme uznesenie ústavnoprávneho výboru, v zmysle ktorého by sme mali zákon vrátiť predkladateľom na prepracovanie, aby tento návrh zákona bol v súlade s novelou zákona číslo 20/1966 o zdraví ľudu. Čiže budeme hlasovať za uznesenie ústavnoprávneho výboru.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 120 poslancov. /
Kto je za návrh ústavnoprávneho výboru?
/Za návrh hlasovalo 67 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Zisťujem, že sme schválili návrh ústavnoprávneho výboru, v zmysle ktorého návrh zákona vraciame predkladateľom.
Dvanástym bodom programu je
Návrh na uvolnenie a voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky.
Je pol šiestej, sú tu návrhy, aby sme vyhlásili dvadsaťminútovú prestávku. Dávam hlasovať o prestávka.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 115 poslancov. /
Kto ja za to, aby sme urobili prestávku?
/Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /
Ďakujem. Nebudeme pokračovať v hlasovaní, budeme pokračovat v programe.
Návrh sta dostali ako tlač 106, a kým si to vyhľadáte, vystriedame sa pri mikrofóne s pánom prvým podpredsedom.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Mariána Poslúcha, aby predložený návrh uviedol.
Minister Spravodlivosti SR M. Posluch:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona číslo 36 z roku 1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v znení neskorších predpisov predkladám návrh na uvoľnenie 35 sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky, ktorí zo zdravotných resp. iných vážnych dôvodov už ukončili, resp. požiadali o ukončenie pracovno-právneho vzťahu k rezortu justície.
Chcem v tejto súvislosti povedať, že ide o sudcov, ktori už nie sú v pracovno-právnom pomere k justícií a preto navrhujeme odobrať im sudcovský mandát. Z toho istého dôvodu sme personálna charakteristiky nepredložili. chcem sa spýtať pána predsedajúceho, či mam prečítať mená 35 sudcov, alebo majú páni poslanci všetko.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Myslím, že čítat to netreba, každý to máme v tlači 1O6. Predpokladám, že každý ju má pred sebou.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch;
Ďakujem pekne. Dovolil by som si pokračovať. Súčasne v tlači 106 je predložený návrh na zvolenie sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky, a to v zmysle článku 106 odsek 6 Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Je tu obsiahnutých 22 návrhov na voľbu sudcov z povolania. Súčasne navrhujem, aby Slovenská národná rada podľa článku 101 odsek l Ústavy ČSFR zvolila do funkcie sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí sú tam uvedení. Môžem ich prečítať alebo môžeme zvoliť rovnaký systém ako predtým. Je potrebné, prosím, prečítať mená tých, ktorých navrhujeme zvoliť za sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Obdobne sa domnievam, že ich máme a zajtra to bude zverejnené v tlači.
Minister spravodlivosti SR M. Posluch;
Ďakujem pekne. Ešte by som chcel uviesť, že Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady dňa 26. marca 1991 prerokoval návrh na uvolnenie a voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky, pričom požiadal o podrobnejšie zdôvodnenie návrhu na uvolnenie sudcov z povolania. K tomu by som chcel uviesť, že z 35 návrhov traja sudcovia písomne požiadali o uvolnenie z dôvodu odchodu do starobného dôchodku a ďalší zdôvodnili svoje žiadosti zdravotnými dôvodmi alebo odchodom do advokácie resp. do iného rezortu.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem ministrovi Posluchovi za uvedenie návrhu.
Návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady a nemal k nemu pripomienky. Prosil by som pánov poslancov, ktorí majú pripomienky k tomuto návrhu, aby sa vyjadrili najmä k tomu, či môžeme prerokovať resp. potom aj hlasovať an blok o všetkých 35 uvolneniach, eventuálne či má niekto z poslancov iný názor alebo nejakú pripomienku. Do diskusie písomne nie je prihlásený nikto. Kto má nejaké pripomienky?
/Pripomienky neboli. /
Keďže nie sú pripomienky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o uvoľnení všetkých navrhnutých 35 sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 121 poslancov. /
Kto je za uvoľnenie navrhnutých sudcov z povolania?
/Za návrh hlasovalo 92 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hladovania?
/Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Zisťujem že Slovenská národná rada uvoľnila navrhnutých sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky zo súdcovskej funkcie.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o voľbe navrhovaných sudcov z povolania pre jednotlivé súdy Slovenskej republiky. Pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy neboli, teda predpokladám, že môžeme pokračovat v hlasovaní. Pre istotu sa pýtam, či má niekto pripomienku alebo pozmeňovací návrh?
/Nikto. /
Pristúpime teda k hlasovaniu o voľbe navrhovaných sudcov z povolania pre jednotlivé súdy Slovenskej republiky.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 105 poslancov. /
Kto súhlasí, aby Slovanská národná rada zvolila do funkcie sudcov z povolania navrhovaných kandidátov? /Za návrh hlasovalo 73 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. /
Konštatujem, že Slovenaká národná rada zvolila navrhovaných sudcov g povolania súdov Slovenskej republiky.
S poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Nechcem ovplyvňovať žiadneho z prítomných poslancov, ale pravdepodobne hlasovacie zariadenie prestalo fungovať, pretože predtým, než sme hlasovali o prvom návrhu, sa prezentovalo 121 poslancov, potom už bolo len 105 a žiadny veľký pohyb tu nebol. Pravdepodobne v tom zariadení je nejaká chyba, bolo by to treba prešetriť. Navrhujem prestávku na preverenia zariadenia.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, prepáčte, môže to byť. Neznáme možnosť, nakoniec ani povinnosť kontrolovať, či každý stlačil tlačidlo už pri prezentácii. Stotožňuje sa niekto s názorom pána poslanca Hrnku?
Poslanec A. Hrnko:
Nechcel som nikoho z poslancov obviňovať. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, ani to neberiem ako obviňovanie. Snažím •a logicky konštatovať, o čo ide. Pravdou je, že prvý raz hlasovalo 121 a druhý raž iba 105.
Hlási sa pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško: Vážení poslanci,
myslím si, že jedine môžeme konštatovať ako fakt, že toľkí sa prezentovali a nadpoloviční väčšina návrh prijala. V tejto chvíli by som už problém nevracal späť. To je fakt.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím vás, môžu nám dať k tomu vysvetlenie technici od počítača? Je také niečo možné, že by počítač nezaregistroval, ak by všetci nestlačili tlačidlá? Nakoniec, veľmi jednoducho sa dá menovite zistiť, kto tlačidlo nestlačil, pretože z počítača je v prvom i v druhom prípade výstup. Keďže povinnosť kontroly nie je, musím konštatovať, že je to v poriadku. Návrh bol schválený, zo 105 hlasujúcich 73 bolo za. Prikročíme k ďalšiemu programu.
Ď a l š í m bodom programu je
Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 20. marca do 24. apríla 1991.
Správu ste dostali ako tlač 116. Zatiaľ mám prihlásených do diskusie 6 diskutérov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Brestenský. Pripraví sa poslanec Hofbauer. Poslanec Brestenský tu nie je. Vystúpi, poslanec Hofbauer. Pripraví sa poslanec Cyril Ivan.
Poslanec B. Hofbauer:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, pani poslankyne, páni poslanci,
mám v rukách v podstate dva materiály. To ja materiál číslo 116 - správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady - a potom separátne nejaký materiál - správa o plnení uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Sú to dosť nehomogénne materiály, u ktorých SOB neobjavil bezprostrednú nadväznosť. Viaže sa jedno na druhé alebo nie?
Správa o plnení uznesenia sa nenachádza v programe dnešného rokovania. Rokujeme o tom alebo nerokujeme? Nie je mi dosť zrozumiteľná genéza a väzba týchto dvoch materiálov. Rád by som v prvom rade dostal k tomu nejaké vysvetlenie, pretože napríklad v správe o činnosti predsedníctva som neobjavil vlastne to finále - odvolanie polovice vlády a predsedu vlády. Je to v správe o činnosti, alebo je to mimo toho? Teraz neviem, čo momentálne prerokúvame.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Správu o činnosti, ktorú máte ako tlač 116, pretože to prvé, čo ste sa pýtali, sme prerokovávali hneď prvý deň, a to bola samostatná správa, ktorá vyplývala s ústavnej právomoci predsedníctva. Čiže teraz prerokúvame naozaj to, čo máte pred sebou - správu o činnosti predsedníctva ako tlač 116.
Poslanec R. Hofbauer:
Potom som z toho dvakrát zmätený, pretože som bol prihlásený do rozpravy prvý deň, bol som v poradí druhý, ale neviem akým božím riadením som sa vôbec nedostal do rozpravy ani prvý deň, ani druhý deň. Takže, ak dovolite, spojím tieto dva materiály a dve vystúpenia dohromady.
Skôr, než sa dostanem k téme, o ktorej chcem teda hovoriť, nedá mi nezastaviť sa krátko pri predchádzajúcich dňoch. Výbušná atmosféra v tejto sále, snovú preplnené námestia občanmi, sú neklamnými príznakmi, že v našej spoločnosti zas čosi nie je v poriadku. A nie je a nemôže byť v poriadku, ak stačí jedenásť alebo dvanásť členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady k odstráneniu predsedu slovenskej vlády a k demontáži polovice Slovenskej vlády. Jedenásť alebo dvanásť členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady stačí k odstráneniu pol tucta ministrov našej vlády bes
toho, že by slovenský parlament prerokoval plnenie, či neplnenie programového vyhlásenia slovenskej vlády, ba dokonca bez toho, že by Predsedníctvo Slovenskej národnej rady s týmito Ministrami vôbec viedlo dialóg. /Šum v sále. / Prosím pánov poslancov, ktorých to nezaujíma a ktorí majú pripadne inú tematiku na prediskutovanie, aby boli takí láskaví, odišli von a tam sa bavili.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, prepáčte, ale naozaj musím zasiahnuť. Nemáte kompetenciu a právo vykazovať poslancov zo sály. Nechcem zasahovať do vášho vystúpenia, nakoniec sa prihlásim faktickou poznámkou, pretože to nie je vec dvanástich členov. Predsedníctvo má právo vyvodzovať konzekvencie, čo aj urobilo a hlasovalo. Čiže osemdesiat členov pléna sa nestotožnilo s tým, čo hovoríte. Prosím, pokračujte, ale to, čo hovoríte, nie je k správe o činnosti predsedníctva, ktorú teraz prerokúvavame. Nemám námietky, zvážte sám podľa vlastného poslaneckého uváženia.
Poslanec R. Hofbauer:
Stalo sa, len neviem prečo teraz máme my dvaja viesť dialóg, keď som sa prihlásil a bol som zaradený.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Zareagoval som len na vašu výzvu, aby odišli poslanci. Nehnevajte sa, to na trošku dvihlo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán podpredseda, vy vediete schôdzu, tak snáď zariaďovať poriadok v tejto sále skutočne neprináleží mne ako poslancovi. To s vami skutočne súhlasím.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím, pokračujte. Poslanec R. Hofbauer:
Na pôda Slovenskej národnej rady sa viedla vzrušená štvorhodinová polemika o vyslovení nedôvery jednému z podpredsedov vlády, pánovi Jozefovi Kučerákovi, čo je nesporne správne. V závere mu bol poskytnutý dostatočný priestor pre rozsiahlu obhajobu. Aj to je nesporne správne. Ale vážené dámy a páni, koľkými metrami v tomto parlamente sa potom meria? Ak sa takýto stav zachová, tak v podstate plénum Slovenskej národnej rady je zbytočné, pretože o dianí v Slovenskej republike stačí rozhodovať dvanásť členov straníckej exekutívy Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Zvyšných 138 členov parlamentu tu iba stráca čas, dostáva piaty bez toho, že by toto dianie mohli nejakým spôsobom ovplyvniť, a národ, z vôle ktorého tu šedine ako poslanci, je zavádzaný, že táto slepá ulička je širokou cestou k demokracii a slobode do Európy. Toto pravdepodobne chceli tlmočiť parlamentu zástupcovia stotisícového zhromaždenia na námestí Slovenského národného povstania v Bratislave, no vedenie parlamentu nechápalo, o tom s nimi treba hovoriť, pretože údajne všetky kroky Slovenskej národnej rady boli legitívne a zákonné. No vedia naši občania á voliči, že tu rokujeme a odvolávame sa do omrzenia na dodržiavanie zákonnosti a zákonov, o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, letory vstúpil do platnosti za obdobia vedúcej úlohy komunistickej strany, keď Slovenskú národnú radu riadil jej predseda Viliam Šalgovič?
Teda dovoľte, aby som pristúpil k vlastnému bodu môjho vystúpenia, a to k sprava o plnení uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady ä. 290 zo dňa 19. marca k vnútropo-
litickej situácií. S mimoriadnym záujmom som si preštudoval •právu o plnení uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 290 z 19. marca k súčasnej vnútropolitickej situácii na Slovensku. V rámci uznesenia číslo 290 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poverilo vyšetrovaním skutočností a predvolaním potrebných osôb, okrem iného v bode bb/ uznesenia, Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady posúdením prípravy a vyhodnotením zahraničných ciest vládnych delegácií Slovenskej republiky na najvyššej úrovni. Nezaoberám sa problematikou, prečo práve na najvyššej úrovni a prečo nie na všetkých úrovniach, ale ostanem pri fakte, že to bolo na najvyššej úrovni. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, ak sa už teda chceme donekonečna na tento rokovací poriadok odvolávať, nemá právo poveriť žiadny z výborov vyšetrovaním. Ak predsedníctvo napriek tomu tak rozhodlo, rozhodovalo v rozpore so svojím vlastným zákonom, ktorý týmto porušilo. Neobstojí tvrdenie, že Slovenská národná rada je najvyšší zákonodarný orgán, a preto k takémuto konaniu je oprávnené. Opak je pravdou, pretože v právnom štáte dodržiavanie zákonov sa vzťahuje aj na zákonodarcu, a pokiaľ toto skutočnosť nerešpektuje, koná v rozpore s princípmi právneho štátu. V prípade postupu Predsedníctva Slovenskej národnej rady k takémuto porušeniu zákona a protiprávnosti nesporne došlo, a na tejto skutočnosti nezmení ani fakt, že tento krok si dalo odsúhlasiť plánom Slovenskej národnej rady. Z tohoto by bolo treba vyvodiť jednoznačné dôsledky.
Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady napriek tomu uložené vyšetrovanie uskutočnil. Závery jeho vyšetrovania boli odovzdané Predsedníctvu Slovenskej národnej rady v stanovenoa termíne do 27. marca 1991. V súhrnnej správe Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo správy Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady sa však ocitli fragmenty vytrhnuté s kontextu. Občania nášho štátu, naši voliči, aj
poslanci Slovanskej národnej rady v dôsledku týchto poloinformácií i z masmédií namiesto získania reálneho stavu a výsledku vyšetrovania obdržali iba tendenčné dezinformujúci nepodarok. Táto skutočnosť je o to zarážajúcejšia, že správu Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady vlastnoručným podpisom odsúhlasili všetci členovia zahraničného výboru v zložení Hofbauer, Krajčovič, Kusý, Kmeť, Laciak, Petko, Tirinda a Weiss. Pán Tirinda je mimochodom za Maďarské kresťansko — demokratické hnutie a Együttélés spoločne, takte nezodpovedá... /šum v sále/. Tak som si to prečítal v zozname poslancov, takže ak je to tam zle uvedené, tak ma to mrzí.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Pán Tirinda je poslanec za Maďarské kresťansko-demokratické hnutie.
Poslanec R. Hofbauer: Plus Együttélés. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Nie, to sú dve. Ak by som teraz vás dával dohromady s VPN, tak by ste asi namietali. /Oživenie v sále/
Poslanec R. Hofbauer;
Nie. Ku podivu nie. Žiadam preto vysvetlenie, ako prišlo k takejto zámernej dezinterpretácii, kto sa o to zaslúžil, ako je to nožné, že na základe z kontextu povytrhávaných poloprávd bola hodnotená činnosť ministra zahraničných vzťahov Milana Kňažka a predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, uvádzam preto pre úplnosť informácie, okruhy problémov, ktorými sme sa zaoberali, i hodnotenie, ku ktorému sme, dospeli.
Za účelom maximálnej objektívnosti vyšetrovania mali sme k dispozícii materiály o plánovaných realizovaných cestách vládnej delegácie na najvyššej úrovni a uskutočnili sme vyšetrovania nasledovných pánov, tak ako je to v správe zahraničného výboru uvedené: Vladimíra Borodovčáka, vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, Milana Kňažka, ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, Romana Zelenaya, námestníka ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, Petra Sopka, pracovníka Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, Silvestra Minaroviča, riaditeľa odboru Úradu vlády Slovenskej republiky, Martina Hrica, tlačového tajomníka predsedu vlády SIovenskej republiky, Zdenka Matějku, námestníka ministra zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Všetci uvedení sa dostavili na základe pozvania a vypovedali dobrovoľne, ochotne a na úplne všetky položené otázky. Konštatovali sa nasledovné skutočnosti:
Po prvé - k odpovedi na list predsedu Slovenskej národnej rady predsedovi vlády Slovenskej republiky zo dňa 12. februára 1991 vo vecí plánovaných ciest do zahraničia - písomná odpoveď od vedúceho sekretariátu Úradu vlády slovenskej republiky bola zaslaná až 25. marca 1991, po vyšetrovaní pána Borodovčáka. Uvedený fakt naznačuje, že tok písomnej agendy sekretariátu Úradu vlády Slovenskej republiky skutočne nie je optimálny. Výbor, a osobne ani ja som nepochopil účel listu predsedu Slovenskej národnej rady z 12. februára 1991, ktorým predseda Slovenskej národnej rady žiadal predsedu vlády Slovenskej republiky o predloženie plánu zahraničných služobných ciest členov Predsedníctva vlády Slovenskej republiky a jednotlivých ministrov na rok 1991. Takéto plány sa totiž pravidelne spracúvajú a prerokúvajú vo vláde Slovenskej republiky na jednotlivé štvrťroky, včítane zdôvodnenia ich účelu a sú zasielané na Slovenskú národnú
radu pánom Mikloškovi a Klepáčovi. Pracovníčka sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady na dotaz, či tieto plány dostali, dala výboru postupne tri ražne odpovede. Preto tažko bolo nožné pochopiť účel tohto listu predsedu Slovenskej národnej rady, ktorým žiadal predsedu vlády Slovenskej republiky o materiál, ktorý Slovenska národná rada dostala, no zdá sa, že ho asi niekde vo svojej administratíve zašantročila.
Po druhé - procedurálne postupy pri plánovaní a vyhodnocovaní služobných ciest vládnych delegácii Slovenskej republiky na najvyššej úrovni - plánovanie ciest sa uskutočňuje tak, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom bode. Cesty mimo plánu sú prerokúvané osobitne v Predsedníctve vlády Slovenskej republiky a boli aj prerokúvané, s výnimkou jedinej cesty, a to bola pravá cesta nie na najvyššej úrovni, ale vtedajšieho podpredsedu vlády pána Jozefa Kučeráka. Tá nebola prerokovaná. Ich vyhodnotenie sa predkladá tiež do Predsedníctva vlády Slovenskej republiky. Ako upozornil námestník Federálneho ministerstva zahraničných vecí pán Matějka, platná legislatíva prípravy, riadenia, Koordinácie, uskutočňovania a kontroly zahraničných stykov s medzinárodnými organizáciami z roku 1987 do súčasnosti nebola zrušená. Čiže ministerstvo zahraničných veci je v podobnej situácii, ako Slovenska národná rada s rokovacím poriadkom. Má nefunkčný a nefungujúci legislatívny materiál. No z politických a kompetenčných dôvodov podlá tohto materiálu a touto smernicou sa nie je možné riadiť. Pán Matějka veľmi lapidárne vysvetlil prečo. Federálne Ministerstvo zahraničných vecí preto postupuje operatívne, dokonca operatívnejšie ako naše Ministerstvo medzinárodných vzťahov, a pripravilo pre tento okruh problémov pracovné smernice, ktorými sa i riadi. Návrh týchto smerníc Federálne ministerstvo zahraničných veci zaslalo aj Ministerstvu medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. Je teda pravdou, čo uvádza správa o plnení uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 290, že takýto
platný predpis Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky nemá. Nemá ho však ani Federálne ministerstvo zahraničných vecí.
Po tratia - vzájomná koordinácia a spolupráca zahraničných služobných ciest medzi Ministertsvom medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky a Federálnym ministerstvom zahraničných vecí - vyjadrenie a stanoviská oboch ministerstiev k tejto problematike boli často protichodné a rozporné. Táto skutočnosť bola konštatovaná všetkými zúčastnenými. Táto skutočnosť vyplýva z nedopracovaných informačných tokov a z nejednotnosti výkladu kompetencií. Dnes sme boli svedkom, že je koniec apríla a schvaľovali sme kompetenčný zákon pre Ministertvo hospodárstva Slovanskej republiky, pričom české ministerstvo hospodárstva to schvaľovalo už v decembri. Na Slovensku bolo päťmesačné vákuum.
Nie je možné vylúčiť ani prvky rivality a žiarlivosti, Menovite sa to prejavilo pri ceste do Spolkovej republiky Nemecka, keď podľa informácii Federálneho ministerstva zahraničných vecí stretnutia pánov predsedu vlády Mečiara a ministra zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko Genschera nebolo možné zabezpečiť, no Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky toto stretnutie zabezpečilo. Podobne pri ceste do Talianska a Vatikánu Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky zabezpečilo stretnutie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara s predsedom vlády regiónu Emilia Romagna, so Svätým otcom, aj s predsedom talianskej vlády Juliom Andreottim. Výhrady Federálneho ministerstva zahraničných vecí voči takémuto programu našej delegácie mali nesporne nádych žiarlivosti a urazenej ješitnosti. Výpady pána Dientsbiera k forme a nákladom financovania pobytu našej delegácie v Taliansku sú veľmi kuriózne, pretože tieto náklady kryla a zabezpečovala talianska strana. Čiže starať sa o to, akým spôsobom to