siete, vytvorenie búrz, komoditných a ďalších, celého bankového a finančného systému.
Pre skutočný perspektívny rozvoj Slovenska je v neposlednej miere dôležité vytvorenie medzinárodných obchodných, kapitálových a finančných vzťahov. V tomto smere vás môžem informovať aj z vlastnej skúsenosti, že dokonca v súčasnej dobe sa rušia zmluvné vzťahy, ktoré sú uzatvárané na obchodných zastupiteľstvách v zahraničí, lebo sa tam znižuje počet pracovníkov. Pritom by sa tam mohli kľudne vytvoriť slovenské oddelenia zahranično-obchodných vzťahov, ktoré by umožnili vytvárať priame kontakty Slovenska so zahraničím. K tomu je urýchlene potrebné vytvoriť aj Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru.
Kresťansko-demokratické hnutie, ako som povedal, predložilo svoj ekonomický program na verejnú diskusiu. Isteže, určitým spôsobom tým riskovalo sklamanie, ak niekto čakal zázraky. Dnes sme utŕžili kritiku zo strany tých, čo žiarlivo strážia teoretickú čistotu návrhov doterajšieho scenára ekonomickej reformy a federálnu jednotu všetkých reformných krokov a ich kvantifikácie. Samozrejme, že sme utŕžili aj žiarlivé komentovanie zo strany opozície, ak sa niektoré naše názory blížia alebo korešpondujú s tými názormi, ktoré majú naše opozičné politické strany. Kresťansko-demokratické hnutie však tento svoj návrh nepredložilo ako konfrontačný, ale ako návrh, ktorý má iniciovať a zlepšovať priebeh a realizáciu radikálnej ekonomickej reformy. Pre Kresťansko-demokratické hnutie je jej radikálnosť v tom, že definitívne odíde od centrálneho plánovitého a byrokratického totalitného ekonomického systému k trhovému hospodárstvu. Toto považujeme za skutočnú premenu a nie reformu. Súčasťou tejto premeny je však suverenita slovenskej ekonomiky a zlepšovanie sociálnych
podmienok obyvateľstva na Slovensku, a o to nám, ako som presvedčený, všetkým ide.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Dovoľte, aby som polemizoval s jedným výrokom pána ministra Oberhausera. Tvrdil, že pokiaľ by bola zvrchovanosť zakomponovaná v osobitnom dokumente, povedzme v deklarácii o zvrchovanosti, išlo by o protiústavný akt, ale pokiaľ je zakomponovaná povedzme v ústave KDH, priamo v návrhu ústavy, už nejde o protiústavný akt. Domnievam sa, že bez ohľadu na to, či je zvrchovanosť zakomponovaná v samostatnej deklarácii alebo v návrhu ústavy, ide o synonymá týchto výrazov, to znamená, že ak v rámci návrhu ústavy nie je protiústavná, tak nie je protiústavná ani v návrhu osobitnej deklarácie. Iste, možno polemizovať s týmto názorom pri prísnom dogmaticko-právnom výklade súčasného ústavného stavu, ale pokúsil som sa to vymedziť negatívne, keď ste tvrdili, že v návrhu ústavy vyjadrená zvrchovanosť nie je protiústavná. Tým pádom nemôže byt protiústavná ani v osobitnom doklade, v osobitnej deklarácii.
/Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Hlási sa poslanec Jozef Ivan. Pripraví sa poslanec Diovčoš.
- 172 - Poslanec Jozef Ivan:
Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
budem musieť svoj diskusný prihovor zostručniť, pretože veľa z toho, čo som chcel povedať, už povedal poslanec Varjú. V niektorých bodoch ho len doplním, eventuálne podčiarknem to, čo povedal. V podstate nechcem tu hovoriť za politickú stranu, ktorú reprezentujem, ale skôr by som bol rád, keby ste tento môj diskusný príspevok brali ako diskusný príspevok poľnohospodára alebo človeka, ktorý zopár rokov v poľnohospodárstve robí a pozná problematiku súčasného poľnohospodárstva.
Vieme, že táto problematika a samotné slovenské poľnohospodárstvo je v súčasnej dobe v neutešenej situácii a už niekoľko mesiacov sa vo veľmi vyhranených súvislostiach diskutuje o troch návrhoch vlastníckych vzťahov k pôde, ktoré by sa koncom marca mali prerokovať a schváliť vo Federálnom zhromaždení. Ide o tzv. Tylov návrh, potom federálny návrh a návrh komunistickej strany.
Musím však podotknúť, že slovenská reprezentácia, aj slovenská vláda, aj pán minister Džatko v tejto veci robili veľmi málo pre slovenské poľnohospodárstvo a pre Slovensko vôbec, pretože ani v jednom z týchto troch návrhov sa nezohľadňujú určité špecifiká Slovenska. Medzi tie najväčšie patria komasácia, rozdrobenosť parciel. Ráta sa okolo 8 miliónov parciel, ktoré sú na Slovensku a na každú takúto parcelu, pozemok, pripadá niekoľko dedičov. Ďalej v týchto zákonoch nie sú zahrnuté alebo zohľadnené prírodné podmienky Slovenska, ktoré sú rozdielne s českými krajinami a nie je zohľadnená ani pozemková reforma, ktorá bola vykonávaná ešte aj po roku 1948. Preto ma veľmi zaráža, že
slovenská vláda a teda aj slovenské ministerstvo poľnohospodárstva sa v tejto veci viac neangažovali, nesnažili sa riešiť túto situáciu v prospech slovenského poľnohospodárstva. Slovenské poľnohospodárstvo vyzerá teraz tak, ako vyzerá, je veľmi destabilizované a ľudia v poľnohospodárskych podnikoch, či už sú to štátne majetky alebo roľnícke družstvá, nevedia dokedy môžu na pôde hospodáriť, čo bude s pôdou, aké budú nájomné vzťahy a podobne.
V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že žiadna z parlamentných ani mimoparlamentných strán nie je proti riešeniu vlastníckych vzťahov k pôde, ani proti ľuďom, ktorým táto pôda patri, ktorú vlastnili a ktorá im bola násilnou kolektivizáciou zobratá. Musíme sa však všetci zamyslieť nad našou zodpovednosťou ako poslancov, aby táto pôda bola využitá, aby bola do určitej miery zabezpečená sebestačnosť vo výrobe potravín, aj výživa nášho národa. Musím tiež konštatovať, že mnohí, či poslanci alebo iní ľudia z rôznych fór poľnohospodárov a podobne, silne presadzujú súkromné rodinné farmy. Tiež nie som proti súkromným farmám, ale musím opäť konštatovať, že momentálne absolútne nie sú vytvorené podmienky pre fungovanie takýchto súkromných rodinných fariem. Možno za nejaký čas, za pár rokov tieto podmienky vytvorené budú a určite budú prínosom pre národné hospodárstvo, ekonomiku, aj poľnohospodárstvo, ale momentálne chýbajú technické a technologické prostriedky na fungovanie takýchto súkromných fariem. Ďalej oproti západu je to napríklad koncentrácia našich dedín. Naše usadlosti sú veľmi koncentrované, kde sa ťažko budú budovať nejaké hospodárske objekty a podobne.
Pýtam sa preto pána ministra, či sú vypracované určité koncepcie, prognózy alebo prepočty, koľko hektárov by mala mat súkromná farma, s akým zameraním by mala byt, aby vyživila rodinu, ktorá na nej bude hospodáriť a koľko dalších občanov alebo ľudí, ktorí nepracujú v poľnohospodárstve, ešte uživí. Na koncepciu celkového poľnohospodárstva vôbec sa už pýtal pán poslanec Varjú. Myslím si, že to už malo byt zverejnené oveľa skôr, aby sa dalo o tom diskutovať a polemizovať a nie rok čakať.
Na záver by som chcel povedať, že by stačilo, keby Federálne zhromaždenie vypracovalo len určitý rámcový zákon o vlastníckych vzťahoch pôdy a ostatné špecifiká, ktoré majú Čechy a Slovensko, by mohli dopracovať národné rady.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má poslanec Dobrovodský. Poslanec P. Dobrovodský:
Vážení prítomní,
poslanec Varjú, ktorý kandidoval za komunistickú stranu, obvinil poslancov KDH, že pri prerokúvaní zákonov o poľnohospodárstve, o pôde, rozbíjajú naše poľnohospodárstvo. Treba povedať, že tieto zákony - jednak Tylov návrh, jednak zákon federálnej vlády boli prerokúvané v troch výboroch Slovenskej národnej rady, kde je maximálne osem poslancov KDH. Národohospodársky a rozpočtový výbor Tylov zákon síce prijal, čiže maximálne traja poslanci KDH mohli hlasovať zaň. Ústavnoprávny výbor prijal návrh federálnej vlády, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal ani jeden z týchto návrhov. Chcel by som to uviesť na správnu mieru, pretože skutočne sme boli obvinení, ako keby sme všetci boli hlasovali za Tylov návrh zákona a tým
naše poľnohospodárstvo akosi rozkladali. Prosím preto tých, ktorí v demagógii majú väčšie skúsenosti, aby brali na nás ohľad.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Diovčoš. Poslanec R. Diovčoš:
Vážený predsedajúci,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
chcem hovoriť o rozvoji ekonomiky. Hľadáme cesty na jej oživenie. Začali sme privatizáciu, vytváranie menších, úderných jednotiek. Sme však dostatočne dôslední v každej oblasti? Naše konanie často tomu nenasvedčuje. Konkrétne chcem hovoriť o vodnom hospodárstve. Veľa závodov na Slovensku podalo žiadosti o osamostatnenie. Doteraz žiadnemu z nich nebolo vyhovené. Medzi nimi sú i závody diaľkových vodovodov, teda takých, ktoré majú širší záber území, ako sú koncipované takzvané okresné závody. Sú to väčšinou nové vodovodné sústavy s veľmi dobrými technicko-ekonomickými parametrami. Pritom hlavne na západnom Slovensku sa uvažuje i s dodávkami vody na Moravu zo žitného ostrova.
Možno práve z týchto dôvodov terajšie podniky sa snažia tieto závody zachovať ako vlastnú organizačnú zložku. Nám by však malo ísť o ekonomiku. Prečo tieto sústavy chceme použiť na krytie nehospodárnej výroby vody, často i s niekoľkonásobnými nákladmi na výrobu kubického metra vody oproti priemeru. Prečo chceme zakrývať veľké straty vody v starých potrubných sieťach? Veď chceme trhové hospodárstvo. Za terajších podmienok nie je žiaden ekonomický
tlak na znižovanie vlastných nákladov ani v závodoch diaľkových vodovodov, pretože sa im hradia úplné vlastné náklady bez ohľadu na ich efektívnosť. Na druhej strane tieto terajšie závody nemajú vlastné finančné zdroje na rozširovanie svojich sieti.
Podľa mojej úvahy pri tomto riadení sa o krátky čas dostaneme do problému, že i diaľkové vodovodné siete zastavajú, značne sa zvýšia náklady na ich prevádzku a dopadom bude zvýšenie ceny pitnej vody. Apelujem týmto na vládu, aby sa nad týmto problémom zamyslela a prehodnotila doterajšie stanoviská, ktoré zaslala jednotlivým organizáciám, hlavne závodom diaľkových vodovodov. Je tu totiž možnosť, že pre zachovanie doterajších podnikových riaditeľstiev budú tieto závody rušené s posilnením terajších podnikových riaditeľstiev, teda príde k posilneniu monopolizácie. žiadam, aby vláda podnikla konkrétne kroky, v opačnom prípade budem nútený v tejto veci interpelovať.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážený pán poslanec,
treba vidieť, že vodné hospodárstvo je vo veľmi zložitej situácii. Sú to podniky, ktoré boli verejno-prospešného charakteru, ako sa tomu hovorilo v minulosti, a žili vlastne z rozpočtu, z dani obyvateľstva. Prerod týchto podnikov na skutočne podnikateľské subjekty je veľmi zložitý proces. Pripravujeme ho a keď budeme mat k dispozícii ucelený materiál, dáme ho aj na verejnú diskusiu. Máme vzory zo zahraničia, máme aj ponuku, konkrétne z Francúzska, ktoré nám navrhlo, že by urobilo projekt povedzme celým povodím Hrona, že by sa riešil celý vodohospodársky systém na podnikateľskom princípe. Takže máme určité predstavy, pripravujeme ich a čo najskôr sa ich budeme snažiť dať k dispozícii.
Ďakujem vám. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ako posledný vystúpi poslanec Brestenský. Hlásil sa aj pán minister Džatko, ale v zmysle rokovacieho poriadku som si dovolil pripomenúť mu, že odpovede ministrov sú až v dvanástom bode nášho programu na konci plenárnej schôdze.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážení prítomní členovia vlády,
dovoľte, aby som vám predložil vlastne len rešerš zo svojho pôvodného plánovaného vystúpenia, vzhľadom na to, že pán podpredseda apeloval, aby sme vystúpenia skrátili.
Občania Slovenska napriek ekonomickým ťažkostiam prejavujú svoje humanitné cítenie v dobrovoľnom združovaní sa za účelom riešenia nahromadených problémov za 40 rokov, problémov, ktoré treba riešiť. Takýchto organizácii mi je
na Slovensku toho času známych 34. Tieto dobrovoľné združenia však pracujú, pripadne rozbiehajú svoju činnosť za veľmi ťažkých podmienok. Najväčším problémom sú priestory pre prácu a ukladanie dokumentácie. Slovenská komora Česko-slovenskej rady pre humanitnú spoluprácu, v ktorej je t. č. združených 27 organizácii a ďalšie žiadajú o prijatie, i napriek disponovaniu s určitými prostriedkami má ťažkosti a problémy so získavaním podmienok pre činnosť v oblasti humanity pre členské organizácie. Občania Slovenskej republiky prejavili svoje humánne cítenie i príspevkami na Konto nádeje, ktoré už dosiahlo sumu cez 2 milióny korún. Som presvedčený, že i vláda Slovenskej republiky, pracovníci ústredných orgánov štátnej správy a ich predstavitelia sú občanmi Slovenskej republiky a pomôžu riešiť rozvoj myslenia a činnosť svojich spoluobčanov v oblasti humanity. Preto si dovolím poprosiť pána premiéra i pána predsedu Slovenskej národnej rady, aby prijali predstaviteľov uvedených združení v čo najbližšej dobe a pomohli rozvoju tejto kladnej vlastnosti našich spoluobčanov.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi. Faktickú poznámku má poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci, vážená slovenská vláda, vážená Slovenská národná rada,
dnes tu viackrát odznela a bola zdôvodnená potreba suverenity Slovenskej republiky a hlavne jej zvrchovanosti. Pred vami leží dokument, ktorý sa nazýva Deklarácia zvrchovanosti Slovenskej republiky. Chcem vás poprosiť, aby ste sa nad týmto problémom vážne zamysleli a zvážili, či by sme sa zajtra nemali k tomu dokumentu vyjadriť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Tým sme rozpravu vyčerpali.
Pán minister Kňažko ma požiadal o oznámenie, aby poslanci, ktorí sympatizujú s hnutím VPN za demokratické Slovensko, hneď po schôdzi odišli do Modrého salónu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som dnes naše rokovanie prerušil s tým, že pokračovať budeme zajtra o 9. 00 hodine.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
11. schôdza /II. časť/
6., 7. a 8. marca 1991
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Interpelácie a otázky poslancov
Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam
Vládny návrh zákona SNR o štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky
Vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v oblasti cien
Vládny návrh zákona SNR o komerčných právnikoch a právnej pomoci nimi poskytovanej
Vládny návrh zákona SNR o štátnom fonde reprodukcie lesa Slovenskej republiky
Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona SNR č. 523/1990 Zb.
a zákona SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice
Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 15. februára do 6. marca 1991
Odpovede na interpelácie a otázky poslancov
Bratislava, marec 1991
Druhý deň rokovania 11. schôdze Slovenskej národnej rady
7. marca 1991
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,
pokračujeme v rokovaní 11. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých srdečne vítam. Prosím vás, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 90 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
V rokovaní pokračujeme tretím bodom programu, ktorý je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 101 a spoločnú správu výborov ako tlač l01a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivan Tirpák. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda,
máte pred sebou vládny návrh zákona o fonde životného prostredia. Chcel by som tento návrh stručne uviesť a vysvetliť jeho zmysel, podstatu a ciele, ktoré sleduje.
Predovšetkým treba povedať, že možnosť zriadiť štátny účelový fond vyplýva z existujúcej ústavnej úpravy a s takouto možnosťou ráta i zákon o rozpočtových pravidlách. Tento zákon obsahuje i úpravu základných vzťahov fondu najmä k rozpočtu a Slovenská komisia pre životné prostredie spomínanú úpravu v celom rozsahu prebrala.
Treba snáď objasniť, prečo za podmienok upravených v uvedených predpisoch sme využili možnosť zriadiť fond. v prvom rade treba povedať, že Slovenská komisia pre životné prostredie s existenciou fondov a používaním takéhoto ekonomického nástroja má už skúsenosti. Doposiaľ totiž spravuje fond vodného hospodárstva a štátny fond ochrany ovzdušia. Tie v súlade s minulým právnym stavom neboli zriaďované zákonom, ale v podstate mali povahu štátnych účelových fondov. Prostredníctvom nich však bolo možné kumulovat len prostriedky súvisiace s vodou a ovzduším a rovnaké bolo cielenie týchto prostriedkov. V súčasnosti má však Slovenská komisia pre životné prostredie väčšiu pôsobnosť a bude musieť riešiť problémy životného prostredia v ich širokých súvislostiach. Už preto je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre vznik fondu schopného na túto potrebu reagovať.
Dôvodov na existenciu fondu je viac. Objektívne totiž fond reprezentuje spôsob vedúci k znižovaniu prerozdeľovacej funkcie štátneho rozpočtu. Súčasne má isté stabilné a autonómne postavenie, ktoré ho robí schopným odolávať ekonomickým otrasom. To sú mimoriadne dôležité vlastnosti, ktoré predurčujú fond na riešenie problémov životného prostredia.
Považujem za nevyhnutné zdôrazniť ešte jednu veľmi významnú vlastnosť fondu životného prostredia využiteľnú v súčasných ekonomických podmienkach. Je to možnosť využívať zhromaždené prostriedky tak, aby mobilizovali, aktivizovali a provokovali k ekologickému správaniu. Umožňuje to najmä vhodný spôsob použitia prostriedkov ako pôžičiek či úverov za mäkších podmienok a podobne. Napokon pri argumentácii výhodnosti fondu nemožno nespomenúť pozitívne skúsenosti a využitie takéhoto nástroja v iných krajinách, ako napríklad aj v susednom Rakúsku.
Vážené dámy, vážení páni,
verím, že tieto skutočnosti vás presvedčia o vhodnosti využitia fondu v prospech životného prostredia i u nás. Dovoľte mi vysloviť nádej, že návrh zákona o štátnom fonde životného prostredia, ktorý máte v rukách, bude jedným z tých právnych predpisov, ktorý pomôže nielen Slovenskej komisii pre životné prostredie, ale nám všetkým dosiahnuť cieľ ozdraviť životné prostredie. Verím preto, že rovnako ako pri rokovaniach vo výboroch, vyslovíte tomuto zákonu podporu. Súčasne by som sa vám chcel poďakovať za korektný spôsob a profesionálny prístup k jeho doterajšiemu prerokúvaniu.
Ďakujem.
- 183 - Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi Tirpákovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Jána Chmelu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
dovolím si na začiatku povedať pár slov. Niekoľko týždňov dozadu som sledoval na obrazovke pánov Šútovca a Zelenaya. Pán Zelenay vtedy povedal, že bol okrem iného i v parlamente Spojených Štátov amerických. Presne citovať nebudem, ale konštatoval asi toto: Senátori majú perfektné informácie, medzi inými i monitoring našich vystúpení v parlamente.
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som sa v mene vašom i svojom ospravedlnil našim susedom v Rakúsku, parlamentu v Holandsku i Fínsku - nie sme pre vás krajiny druhoradého záujmu, je to úplne inak. Chceme s vami spolupracovať na báze rovnakej ako s Talianskou republikou, ako s Francúzskou republikou, pritom sme to deklarovali i vstupom do Rady Európy.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 184 - Vážená Slovenská národná rada,
pristúpim k meritu veci. Predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom fonde životného prostredia - tlač SNR 1O1 je jedným zo série zákonov o štátnych účelových fondoch, ktorých zriadenie umožňuje zákon Slovenskej národnej rady č. 592 z roku 199O Zb. o rozpočtových pravidlách. Doterajšia úprava vytvorila dva špecializované fondy, fond vodného hospodárstva, fond ochrany ovzdušia, ktoré nepokrývajú potreby ani uvedených dvoch zložiek životného prostredia a ktorých správa prešla do pôsobnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie. Úlohou tohto fondu je sústreďovanie prostriedkov i z ďalších zdrojov a ich racionálne vynakladanie na všetky zložky životného prostredia.
Fond životného prostredia je iba doplnkovým zdrojom financovania potrieb v tejto oblasti. Základným zdrojom budú i naďalej podnikové zdroje v oblasti prvotného rozdeľovania, štátne dotácie na riešenie konkrétnych projektov životného prostredia pri druhotnom rozdeľovaní. Jeho rozumným využívaním možno dosiahnuť pozitívne výsledky pri riešení tak závažných spoločenských úloh, akým životné prostredie bezpochyby je. Fond súčasne zabráni rozptylu prostriedkov a ich akumulácia napomôže riešeniu priorít. Žiadateľmi prostriedkov z fondu budú i orgány samosprávy obci. To ich však nezbavuje povinnosti tvoriť prostriedky i na svojej úrovni a používať ich ako riešenie otázok tzv. malého životného prostredia.
Konštrukcia fondu, jeho právne postavenie, príjmová a výdavková časť, kontrola čerpania prostriedkov i sankcie sú zakotvené v paragrafovanom znení i v dôvodovej správe, preto ich nebudem uvádzať.
Návrh prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Všetky ho odporučili prerokovať na 11. schôdzi Slovenskej národnej rady s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe - tlač l0la.
Dovoľte, aby som pristúpil k spoločnej správe. Zo spoločnej správy navrhujem prijať spoločným hlasovaním nasledovné body: 4, 9, 10, 17, 22, 24 a 25. Dovolím si odôvodniť, prečo tieto body navrhujem prijať.
Bod 4 - je to návrh v S 2 ods. 1. Hospodárenie s prostriedkami fondu nemožno oddeľovať od správy fondu. Keďže správu fondu vykonáva Slovenská komisia pre životné prostredie, je nadbytočné deklarovať zodpovednosť ministra predsedu za hospodárenie s prostriedkami fondu. Tá vyplýva z jeho zodpovednosti ako člena vlády a ústavného činiteľa vlády a Slovenskej národnej rady. Okrem toho jeho zodpovednosť za hospodárenie s prostriedkami fondu vyplýva aj z § 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách.
Bod 9 navrhujem prijať z nasledovných dôvodov: Novým znením sa nahradzuje druhá časť § 2 ods. l za bodkočiarkou a odsúva sa do odseku 3. Taktiež je potrebné použitie legislatívnej skratky - súvisí to s bodom 4 spoločnej správy. Ak prijmeme bod 4, musíme prijať aj bod 9.
V bode 10 ide o pripomienku šiestich výborov Slovenskej národnej rady. Podobná povinnosť bola zriadená i pri štátnom fonde kultúry.
Bod 17 - ide o § 4 ods. l písm. a/. Podľa môjho názoru je to potrebné prijať, keďže ide o legislatívno-technickú pripomienku a vhodnejšie usporiadanie poradia slov.
Bod 22 sa týka § 5 ods. 1. Ide o rozšírenie o orgány samosprávy obcí vzhľadom na to, že koncepcia fondu počíta s tým, že žiadateľmi prostriedkov z fondu budú v značnom rozsahu aj orgány samosprávy obcí.
Bod 24 k § 5 ods. 2 - keďže v ustanovení § 2 ods. 4 po prijatí bodu 4 ide o povinnosť zriadiť radu, je potrebné, aby o použití fondu predseda rozhodol až na návrh rady.
Bod 25 sa týka § 5 ods. 5. Ide o ustanovenie, ktorým sa nielen rozširuje oprávnenie kontrolovať použitie poskytnutých prostriedkov, jeho zmyslom je predovšetkým zakotviť súčinnosť územných orgánov štátnej správy pre životné prostredie v tejto kontrolnej činnosti.
Teda zopakujem: body 4, 9, 10, 17, 22, 24, 25 navrhujem prijať an blok.
Pristúpim k ďalším bodom, o ktorých, podľa môjho názoru, je potrebné hlasovať samostatne.
Bod l k S l - znenie tohto pozmeňovacieho návrhu navrhujem zamietnuť, nakoľko slovo "cieľom" v tomto pozmeňovacom návrhu je potrebné nahradiť slovom "účelom". Tento návrhu uplatním po uzavretí spoločnej správy samostatným návrhom v rozprave.
Bod 2 - poznámka pod čiarou k § l v prípade prijatia bodu číslo l resp. pozmeňovacieho návrhu sa týmto vylučuje. V prípade, že by sme neprijali ani bod l spoločnej správy, ani môj pozmeňovací návrh, je potrebné bod 2 prijať.
Bod 5 k § 2 ods. 2 - prijatím bodu 4 spoločnej správy sa bod 5 vylučuje a netreba o ňom hlasovať, čiže navrhujem ho potom zamietnuť.