Štvrtý deň rokovania 9. schôdze Slovenskej národnej rady 20. decembra 199O
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,
pokračujeme v rokovani 9. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa stlačením tlačidla prezentovali.
Konštatujem, že na rokovani je prítomných 90 poslancov, takže sme schopní uznášať sa.
V zmysle nášho včerajšieho rokovania spoločný spravodajca spolu s ďalšími členmi národohospodárskeho a rozpočtového výboru spracovali všetky pripomienky, utriedili ich tak, aby sa dali porovnať s jednotlivými bodmi pôvodnej spravodajskej správy a jej doplnku. Materiál spracovaný v takejto podobe mate rozdaný na stoloch. Po zvážení týchto dvoch materiálov a množstva pripomienok, návrhov, zmien, doplnkov a po prerokovaní s členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady sme došli k záveru, že rokovanie v zmysle rokovacieho poriadku, to znamená hlasovanie o jednotlivých bodoch spravodajskej správy by mohlo v tomto prípade vniesť určitý chaos a nejasnosti do zaujímania stanoviska k príslušným problémom. Navrhujem teda, a berte môj návrh ako pozmeňovací, aby sme postupovali podľa tohoto súhrnu pripomienok a návrhov, teda podľa prepracovaného materiálu, v ktorom sú zahrnuté všetky vaše doplnky, návrhy, zmeny a v ktorom sú zapracované aj odvolania na príslušné body pôvodnej spravodajskej správy.
Pokiaľ by sa tak predsa len nedialo, spravodajcu pána poslanca Harnu sme požiadali, aby vždy upozornil na príslušný bod, to znamená, aby sme k jednotlivým problémom zaujímali stanovisko a hlasovali o nich komplexne. Keďže je to zmena oproti nášmu rokovaciemu poriadku, je potrebné, aby sme hlasovaním tento návrh schválili alebo zaujali ku nemu stanovisko.
Má niekto pripomienku k tomuto návrhu? Hlási sa pán poslanec Macko. Poslanec Š. Macko:
Formulácia môjho návrhu je v tomto materiáli nepresná.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec Macko, ak by tam akákoľvek formulácia bola nepresná, na samotnom prerokúvaní sa nič nemení. Keď sa dostaneme k príslušnému doplňovaciemu alebo pozmeňovaciemu návrhu niektorého poslanca, je jeho právom a povinnosťou upozorniť na zmenu.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za tento pozmenený rokovací poriadok v prípade tohto jedného zákona?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval l poslanec. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Ďakujem. Konštatujem, že v prípade návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1991 sa budeme pri hlasovaní pridržiavať súhrnu pripomienok a návrhov k vládnemu návrhu zákona tak, ako bol spravodajcom prepracovaný.
Teraz dávam záverečné slovo pánovi ministrovi Kováčovi.
Minister financii SR M. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
vopred sa ospravedlňujem, že moje záverečné slovo bude dlhšie, ale myslím si, že rozpočet na rok 1991, ktorý zostavujeme v úplne nových podmienkach, ako aj rozsah vašich pripomienok si vyžadujú, aby som tomu venoval väčšiu pozornosť.
Už po prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky, ale predovšetkým v príslušných výboroch Slovenskej národnej rady bolo zrejme, že vyvolá mimoriadny záujem a odozvu vo vašich radoch. Je to úplne pochopiteľne, veď ide o rozpočet nového typu, zostavovaný v prelomovom období, ktorý simuluje podmienky ekonomiky, akými nikto z nás doteraz neprešiel a preto aj názory na jeho štrukturálnu dynamiku predovšetkým výdavkových položiek sa môžu v niektorých oblastiach rôzniť. Vysoká a aktívna účasť v rozprave ma plne utvrdzuje v tom. že tento parlament ako najreprezentantívnejší orgán Slovenskej republiky sa cíti plne zodpovedný za to, čo bude schválené vo finančnej a rozpočtovej politike pre jednotlivé sféry nášho života.
Sme si plne vedomí toho, že i napriek vašim kritickým pripomienkam predložený návrh štátneho rozpočtu predstavuje to, čo sa v danej etape urobiť mohlo aj malo. V návrhu štátneho rozpočtu zakladáme novu dynamiku trendov a štrukturálnych proporcii, ktoré sú vlastne trhovej ekonomike. Zložitosťou tejto úlohy je však časový a obsahový odhad naštartovania jej príslušných etáp. Sami ste ich plne pochopili a v zásade ste ani nenamietali voči ich realizácii. Tu možno zaradiť uplatnenie grantového systému vo vede, zmenu dotačnej politiky v oblasti kinematografie, systém financovania rozhlasu a televízie a podobne. Obecne tu platí, i keď nemožno uvedene oblasti mechanicky porovnávať, že aj tu sa musí dosiahnuť kvalitatívna zmena v efektoch, nech ich už definujeme akokoľvek, v pružnosti týchto organizácii reagovať na nove podmienky, v štrukturálnych zmenách organizácii a v zvýšení ich životaschopnosti, v diferencovanom uplatňovaní samofinancujúcich princípov, ktoré musia preniknúť do celého ich života a podobne.
Sociálna stránka u týchto inštitúcii, ako aj zdôvodňovanie udržania súčasného stavu pracovníkov neobstojí. Nie sme toho názoru, že treba odďaľovať realizáciu týchto procesov a vytvárať tak skleníkové prostredie pre budúce obdobie. Sú tu však určite podmienenosti, ktoré musíme rešpektovať. Prikláňam sa preto k názoru, tak ako to prezentovala väčšina z vás, aby sme z úspor, ktoré ste odporučiii realizovať v príslušných kapitolách, predsa riešili Slovensku kinematografiu výlučne na I. štvrťrok budúceho roku do výšky 25 mil. Kčs. U rozhlasu a televízie odporúčam výnimočne na prevádzku v I. štvrťroku použiť rozpočto-
vane prostriedky z ročného objemu a preklenúť tak obdobie, kým sa v plnej miere uplatnia efekty zo zvýšenia koncesionalnych poplatkov. Som toho názoru, že rovnaký prístup je možne uplatniť v I. štvrťroku aj v oblasti vedy až do obdobia vypracovania príslušných zásad, ktorými sa bude realizovať grantovy systém.
Po dopracovaní príslušných predpisov ktoré budú platiť od 1. apríla 1991, bude možné vo všetkých týchto oblastiach už postupovať v plnom rozsahu podľa zámerov založonych v rozpočte.
Veľmi citlivou a pre nás všetkých existenčnou otáz kou je problematika životného prostredia. Tyká sa nielen Strany zelených, ale nás všetkých. Preto plne chápeme snahu jednak o zvýšenie celkovej kvóty, ktorá by sa mala vyčleniť pre túto oblasť, ale aj niektoré pojmové diskusie, čo vlastne ekológia je, čo ju podmieňuje a naopak, čo sa musí udiať, aby sa tzv. ekologické investície stali skutočne ekologickými. Tu chcem povedať, že prostriedky, ktoré štátny rozpočet vyčleňuje do oblasti ekológie, sú len častou zdrojov, z ktorých sa ekologické akcie financujú. Musíme sem zaradiť i vlastné zdroje organizácii všetkých typov a pri jednotlivých účelových fondoch i zdroje, ktoré do nich plynú na základe platného systému určeného v príslušných štatútoch. Pokiaľ ide o návrh nefinancovať pre rok 1991 Vodné dielo Gabčikovo, musíme ho veľmi starostlivo zvážiť, lebo by sme sami spochybnili platnosť medzinárodnej zmluvy a sami znášali negatívne dopady z toho vyplývajúce.
V súvislosti so životným prostredím bolo tu vyslovonych viacero názorov na to, čo ekológia je, čo do nej patri, nepatri. Myslím, že mi date za pravdu, že vymedze nie týchto pojmov nepatrí do kategórie financii, ale napriek tomu musím povedať, že je skutočne ťažko definovať, čo je čisto ekologické. Nebránime sa však tomu, aby sa v ďalšom období tieto záležitosti v úzkej súčinnosti s novokonštituovanou komisiou pre životne prostredie spresnili a podľa toho sa vyčíslila aj suma prostriedkov zodpovedajúca pojmu vklady do životného prostredia. Chcem vás však ubez pečiť, že ekológia je jednou z rozpočtových oblasti, ktorú v prípade priaznivého reálneho vývoja príjmov do rozpočtu v roku 1991 chceme preferovať.
Veľa vašich námetov sa týkalo zdravotníctva. I keä patri medzi odvetvia s najvyššou dynamikou, sme si vedomí toho, že je to vzhľadom na daný stav a skutočné potreby ešte stále málo. Devalvácia a cenové vplyvy veľa uberú z reálneho objemu prostriedkov, ktoré tu odporúčame použiť. Sám by som bol rád, keby sme rozpočtovú kvótu do tohto odvetvia mohli zvýšiť. Určité predpoklady pre to sme vytvorili v uznesení vlády k štátnemu rozpočtu, keď dosiahnuté úspory mzdových prostriedkov niektorých ústredných orgánov využijeme pre toto odvetvie. Požadovaná suma 1, 5 miliardy, ani jej úprava na 700 miliónov nezodpovedajú reálnym možnostiam a situácii, o čom zrejme nikto z vás nepochybuje.
V oblasti školstva neboli tak závažne pripomienky, aby na nebolo potrebné osobitne reagovať. Napriek tomu chcem dať do vašej pozornosti, že sme prakticky preklenuli problém financovania učňovského školstva a pre túto oblasť vyčleňujeme takmer 2, 3 mld Kčs. Našu učňovskú mládež berle štát pod určitú ochranu a nahradzuje tak v tomto zložitom období výrobné organizácie, ktoré z pochopiteľných pričin strácajú o učňovské školstvo záujem.
V oblasti kultúry okrem už spomenutej problematiky masmédií a filmu v zámeroch rozpočtovej politiky dochádza k určitému diferencovanému, ale pomerne značnému posunu v zmene jej orientácie. Nikto z nás nechce postaviť samofinancovanie jednotlivých kultúrnych aktivít na prvé miesto pri tejto zmene. Chceme prísne rozlišovať, kde to možné je a kde by sme takýmto mechanickým prístupom urobili viac škody ako úžitku, hlavne pre budúcnosť. Ale i tu platí, že aj tato oblasť sa musí dostať do vnútorného kvalitatívneho prerodu, musí prehodnotiť svoje možnosti a pracovať nie pre seba, ale pre spoločnosť, ktorá v konečnom dôsledku ocení zmysel jej existencie.
Boli pripomienky z vašich radov aj na zvýšenie účelovo určených prostriedkov na obnovu národných kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácii a historických jadier miest. Boli by sme veľmi radi, keby tento obraz našej histórie nadobudol výraznejšie kontúry. V danej situácii však vyčleňujeme naozaj maximum toho, čo je možné a to piati pre všetky oblasti kultúry. Chceme urobiť ešte opatrenia v daňovej a colnej politike v tejto oblasti, diferencovanú daň z obratu O, 12, 22, 32% a nižšie dovozné clo na papier.
Značne frekventovanou témou, ktorá odznela v rozprave, je problematika finančných prostriedkov pre cirkvi a náboženské spoločnosti. I keď boli vyslovené určité názory na čiastkovú redukciu rozpočtovanej sumy, prevažná väčšina z vás, ktorí ste na túto tému diskutovali, ste nami pôvodne navrhovanú sumu plne podporili. Vláda je totiž toho názoru, že týmto opatrením plní svoj volebný program, v ktorom sa zaviazala výrazne prispieť k mravnej a duchovnej ohrade našej spoločností.
K problematike ministerstva vnútra vo veci prípadneho započítavania rozpočtových výdavkov za činnosť federálnych zložiek na území Slovenskej republiky vystúpil pán minister vnútra, preto nebudem ďalej rozvádzať nim uvedené •fakty. Chcem však povedať k tejto, ale i k ďalším podobným oblastiam jednu poznámku. Je úplne samozrejme i pri našej najvyššej snahe, že nebolo možné vo vertikálnych vzťahoch federácie a republík dosiahnuť ešte naprostú rozpočtovú čistotu. Tá je totiž podmienená vecným doriešením činnosti na týchto stupňoch v súlade s kompetenčným zákonom. Štátne rozpočty sa však museli spracovať ešte pred schválením tohto zákona, a preto v sebe ešte majú určité čiastkové pozostatky kompetenčných nepresností. To súvisí napríklad aj so znížením stavov pracovníkov, mzdových prostriedkov *
majetku niektorých federálnych inštitúcii, ktoré sa v ďal-
šej etape musia delimitovať do republík. Takto sa bude po
stupovať ako v prípade federálnych zložiek ministerstva vnútra.
Značná skupina diskusných príspevkov sa kriticky zmieňovala o náraste výdavkov na štátnu správu. Chcem vám však dať do pozornosti, že výdavky na štátnu správu za celu Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku sa nezvyšujú, ale v súlade s novými kompetenciami sa presúvajú do repub lik. Okrem toho ich výška je výrazne ovplyvnená delimitáciou úloh a činnosti miestnej štátnej správy z bývalých národných rov do ústredných organov štátne] správy. Musíme si tiež uvedomiť, že na ich náraste sa podieľajú aj niektoré novozriaďované organizácie, ktoré majú zabezpeciť predpoklad pre zavedenie trhového hospodárstva. Sú to napciklad d úrady, úrady prace, protimonopolný úrad a niektoré ďalšie. Preto odporúčam, aby ste tento návrh posudzovali z týchto aspektov. Okrem toho, ako som už uviedol naša vláda prijala uznesenie k štátnemu rozpočtu o znížení počtu pracovníkov niektorých ústredných organov a o presune usporených mzdových prostriedkov do oblasti zdravotníctva a školstva.
Vážne problémy nastolili poslanci, keď hovorili o problematike baníctva na Slovensku. Tu si musíme otvorene povedať, že v súlade s hospodárskou stratégiou sa musíme vrátiť obecne ku komplexnému prehodnoteniu baníctva na Slovensku a k stanoveniu jeho perspektív, v štátnom roz počte na rok 1991 sú vyčlenené rozpočtové prostriedky a] pre toto odvetvie, i keď v rámci jednotlivých odborov diferencovane. Počítame však aj tu, že posun cenových hladín dostane súčasné problémy baníctva do priaznivejších relácii a že v rámci programu diferencovaných štrukturálnych zmien sa do tejto oblasti môžu dostať i ďalšie finančne
prostriedky. Aj tu však platí - ako pre celú oblasť hospodárskej sféry - výrazné zvyšovanie samostatnosti, ktoré sa musí prejaviť v postupne sa zvyšujúce, finančnej sebestačnosti.
Požiadavka na zvýšenie investičných výdavkov pre lesné hospodárstvo je nad rámec našim súčasných možnosti. Chcem vás však ubezpečiť, že tak ako doteraz, vždy sme v priebehu rozpočtového obdobia našli v tomto odvetví možnosti ako oprávnené celospoločenské požiadavky po vzájomnej dohode doriešiť.
K problematike príjmovej základne, od ktorej sa vlastne odvíja celá výdavková časť rozpočtu, neboli vznesene pripomienky. Jediná pripomienka v tomto smere sa týkala nahradenia časti účelových dotácii v rozpočtoch obci zvýšením percenta podielových dani z 13 na 20 % so súčasným znížením dotácii o rovnaké percento, v globále je tento návrh relatívne správny. Musíme si však uvedomiť, že dotácie zo štátneho rozpočtu sa budú poskytovať tým obciam, ktoré ich skutočne budú potrebovať. Ak namiesto účelových dotácii vo výške 600 miliónov sa obraciam zvýši podiel na príslušných daniach o rovnakú sumu, na dosiahnutie toho istého, efektu by bolo potrebné trojnásobné množstvo prostriedky podielov. Dane majú totiž plošný charakter dotykajú sa rozpočtov všetkých obci. Aby sa teda mohlo poskytnúť potrebných 600 miliónov zvýšením podielových dani obciam s nedostatkom zdrojov, poskytli by sa zároveň aj ďalším obciam, ktorých príjmová základňa je nadpriemerná a nie sú na tieto prostriedky odkázané. Preto odporúčam štruktúru príjmovej základne rozpočtov obci ponechať tak, ako je v predloženom návrhu. Pokiaľ ide o návrh na poskytnutie prechodnej finančnej výpomoci obciam, naše ministerstvo uvažuje s takýmto riešením a v súčasnosti kvantifikuje rozsah týchto potrieb.
Považujem za potrebné ešte zaujať stanovisko k niektorým pripomienkam k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady, osobitne k § 3 ods. 3 písm. b/. Ide o ustanovenie, ktorým sa zakladá povinnosť odvádzať príslušnú čašť výnosu odvodu a dane z objemu miezd a odmien za pracovnikov s trvalým bydliskom v Českej republike zamestnaných na území Slovenskej republiky do štátneho rozpočtu Českej republiky. Tento prístup bol v našich pracovných rokovaniach na rôznych úrovniach recipročne rešpektovaný, i zo strany Ministerstva financií českej republiky. Do konečnej verzie návrhu zákona českej národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1991 sa však nedostal. Bez recipročného riešenia nemá toto ustanovenie opodstatnenie. Preto som požiadal opätovne ministra financií českej republiky, aby túto záležitosť pri prerokúvaní v Českej národnej rade uplatnil a dodržal našu spoločnú dohodu.
Ešte by som chcel podať vysvetlenie k otázke pána
poslanca Majera, ktorý výnos dane zo zisku obecných pod-
kov je príjmom obcí. Odpovedám, že príjmom obcí od obecných podnikov sú: dôchodková daň obecných podnikov, to znamená reštaurácií, podnikov miestnej výroby a služieb, daň z objemu miezd obecných podnikov, opäť reštaurácií, podnikov miestnej výroby a služieb, odvod zo zisku na základe finančných plánov - týka sa to bytových podnikov,
teda obsahová náplň § 5 ods. 2 návrhu zákona je v súlade s rozpočtovými pravidlami. Odporúčam text § 5. ods. 2 návrhu zákona nemeniť. Podotýkam, že výnos dôchodkovej dane pod-
nikov nezaložených obcou je príjmom štátneho rozpočtu.
Ako viete, pripomienok bolo príliš veľa. Sú zhrnuté v súhrne pripomienok a návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vzhľadom na to, čo som predtým povedal, chcel by som stručne zrekapitulovať, ktoré z obsiahnutých pripomienok odporúčam pre poslancov, keď sa budú rozhodovať pri hlasovaní o rozpočte.
- 433 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán minister, prosím upozornite, či hovoríte o pôvodnej súhrnnej správe alebo o súhrne pripomienok.
Minister financií SR M. Kováč:
Nie, o tej ktorá bola odovzdaná dnes. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Minister financií SR M. Kováč:
Odporúčam akceptovať z bodu 3 prvú časť. Prečítam to: "Znížiť výdavky kapitoly Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky o 50 miliónov Kčs. Návrh na krátenie výdavkov na služby a výdavkov nevýrobnej sféry. " Koniec. To ďalšie neodporúčam.
V bode 4 odporúčam prvú vetu: "Znížiť výdavky kapitoly Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky o 11 miliónov korún. "
Ďalej odporúčam bod 7 prvú čašť, prvú vetu: "Zvýšiť výdavky kapitoly Kancelárie Slovenskej národnej rady o 47 282 tisíc. "
Ďalej odporúčam bod 11, prvú čašť: "Doriešiť financovanie Slovenskej filmovej tvorby z neúčelovej rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky do maximálnej výšky 25 miliónov korún a tieto účelovo viazať. "
Ďalej odporúčam na strane 7 bod 31, bod 33, bod 35, na str. 8 bod 37, bod 38 a bod 39. Súhrn vašich pripomienok totiž znamená, keby sme ich akceptovali, že by sme museli urobiť rozpočtový deficit v rozsahu 1, 5 miliardy. Ostatne pripomienky a námety využijeme pri praktickej realizácii rozpočtovej politiky vlády.
Vážené poslankyne a vážení poslanci,
v uplynulom režime sa merala uspešnosť riaditeľa podniku, predsedu ONV, poslanca, vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácii v kultúre, zdravotníctve a inde okrem iného aj podľa toho, koľko prostriedkov sa im podarilo získať zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie činnosti podniku, okresu, televízie, rozhlasu a podobne. Bolo to oprávnené, lebo v uplynulom režime chcel štát resp. vláda robiť všetko, rozhodovať o všetkom. Dnes sa usilujeme o to, aby každý mal rovnakú možnosť postarať sa o seba - občan, obec, mesto, podnik a podobne. Štát si ponecháva iba nevyhnutné funkcie, ktoré sú nutne pre slobodný a harmonický život občana, pre jeho plnú sebarealizáciu. Podniky dostávajú priestor a zákonné možnosti na podnikanie. Podobnú možnosť dostávajú aj obce a mesta, i jednotlivci, fyzické osoby. Najmä obce a mesta dostávajú nebývalé možnosti ako si zabezpečiť potrebné finančne prostriedky mimo štátneho rozpočtu. Dnes štát nechce brať všetko tym, ktorí vytvárajú hodnoty, aby mohol veľkoryso rozdávať iným. Iste i naďalej zostávajú potreby, ktoré zatiaľ nie je možné uspokojovať inak, než prostredníctvom štátneho rozpočtu. Štát musí preto pamätať predovšetkým na takéto potreby a na potreby takých občanov, ktorí sa sami nemôžu o neba postarať.
Vlada je presvedčená, že v rozpočte sme vytvorili podmienky na prežitie všetkých zložiek nášho občianskeho národného života, ktoré sú odkázané na financovanie zo štátneho rozpočtu. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil o navrhovaným poradím pri uspokojovaní nevyhnutných potrieb obyvateľstva zo štátneho rozpočtu, najmä z neúčelovej rezervy, prípadne z nadplánovaných príjmov. Domnievame sa, že bude potrebné uplatniť nasledovné priority: Na prvom mieste je to podpora v nezamestnanosti. Na druhom mieste je to riešenie dôsledkov cenovej nápravy a reštrukturalizácie na sociálne najslabšie vrstvy nášho obyvateľstva, zamestnané i nezamestnané, kompenzácie, valorizácia dôchodkov, rekvalifikácia a podobne. Na tretom mieste je to zdravotníctvo, najmä lieky, zlepšenie vybavenosti ambulancii a nemocníc a zdravotnícky výskum. Na štvrtom mieste zastavenie ďalšieho zhoršovania životného prostredia, najmä v oblasti pitnej vody, pôdy a ovzdušia. Na piatom mieste je to financovanie opatrení na zvýšenie bezpečnosti našich občanov, najmä na zvýšenie počtu policajtov, ich výcvik a zlepšenie prístrojového vybavenia. Na šiestom mieste ju to mravne a duchovné ozdravenie spoločnosti. Na siedmom vzdelávanie a kultúra.
Je to poradie naliehavosti ako ho vidíme dnes. Možno ho posúdiť a ďalej vylepšiť, ale ak s tým súhlasíte, prosím vás, riaďte sa nim vo svojej činnosti. Pomôžte vytvoriť klímu, ktorá by nám umožnila považovať za nedôstojné a za prejav neschopnosti, obracať sa po schválení rozpočtu na vládu a jednotlivých ministrov s ďalšími požiadavkami. Na druhej strane budeme považovať za správne obracať sa na vládu s radou, s upozorneniami o pretrvávajúcich prekážkach brániacich postarať sa o seba, s požiadavkami odstrániť takéto prekážky.
Važené poslankyne, vážení poslanci,
po prvýkrát v histórii nášho spoločného štátu Čechov a Slovákov a našich národnosti máme samostatný rozpočet, a to s takou mierou samostatnosti, ako Česká republika. Po prvýkrát vieme, v akom rozsahu sa podieľame na tvorbe zdrojov pre federálny rozpočet a máme právo sa zaujímal i pýtať, ako sa využívajú tieto prostriedky, či úžitok, ktorý prinášajú občanom Slovenskej republiky, je adekvátny hodnote, ktorú odstupujeme na spoločné federálne potreby. To, že federal nie je nám cudzí, dokazuje práve náš príspevok na financovanie jeho potrieb. Ale to, aby sme ho mohli skutočne považovať aj za náš, záleží od toho, či a ako sa jeho služby prejavia v rozvoji Slovenska, či činnosť federálu vo vzťahu k zahraničiu prispeje k Šíreniu a poznávaniu pravdy o Slovensku a podobne, úprimne si želané, aby sme už nikdy nemuseli pociťovať macošsky vzťah nášho federálu k Slovensku, aby sa tento vzťah premenil na materský alebo ak chcete otcovský.
Po prvýkrát preberá náš zákonodarný orgán i vláda právomoci nielen k takzvane národne riadenému hospodárstvu, ale aj vo vzťahu ku všetkému, čo sa na území Slovenskej republiky nachádza. Uvedomujeme si, že preberáme nielen právomoc, ale aj zodpovednosť. Deje sa to na jednej strane v podmienkach víťazstva, slobody a demokracie, ale aj v podmienkach, kedy nemôžeme našim spoluobčanom sľúbiť rýchle plody našej samostatnosti, demokracie a slobody. Preberáme právomoci pri neblahom dedičstve totality a neslobody. Prekonať dôsledky tohto obdobia tak v duchovnej, ako aj v ekonomickej oblasti vyžaduje od nás určité obete. Je to aj daň, ktorú musíme platiť za to, že väčšina z nás bola dlho ľahostajná voči krivdám, pošľapávaniu ľudských právd, že sme neboli schopní poskytnúť účinnú pomoc mená i
né, ktorá sa včas postavila na odpor totalite a bola ochotná prinášať obete. Máme historickú šancu dokázať predovšetkým sami sebe, že si zaslúžime nielen slobodu a demokraciu, ale aj ťažko vydobytú právomoc rozhodovať sami o sebe. Nezabúdajme, že tento výsledok, to nie je iba naša práca, ale dielo všetkých, ktorí už od vzniku nášho spoločného štátu bojovali za rovnoprávne postavenie Slovenska. Preto sme aj im zaviazaní.
Tak ako v uplynulých dňoch, aj v nastávajúcom období bude sa na nás pozerať celá Európa a bude sledovať, či Slováci spolu s ďalšími občanmi Slovenskej republiky dokážu využiť získané kompetencie pre ich blaho a pre rozvoj všeľudských hodnôt a ideálov. Musíme dokázať našim nežičlivcom doma i v zahraničí, že sme zreli, životaschopní, ochotní a schopní k spolupráci a k priateľskému spolunažívaniu so všetkými národmi a štátmi Európy, že sme hodní svojho miesta v rodine európskych národov a že tam kráčame ruka v ruke s bratským českým národom. Cesta, na ktorú sme sa vydali, vedie k úspechu. Nesmieme ale strácať trpezlivosť odhodlane prekonať prechodné ťažkosti, nesmieme si sami sebe navzájom strpčovať život a komplikovať nutnú operáciu, ktorú musíme podstúpiť, aby sme sa mohli rýchlo uzdraviť. K tomu všetkému potrebujeme iné ovzdušie než to, ktoré pričinením neprajných, nespratných a netolerantných ľudí vládne medzi nami. Pre zlepšenie tohto ovzdušia môžu veľa urobiť poslanci a vláda Slovenskej republiky. To chce viac dôvery, ohľaduplnosti, ale aj odhodlania postaviť sa na odpor rozsievačom nevraživosti, neznášanlivostí, neprajnosti a závisti.
Dokážme, vážené poslankyne a vážení poslanci, vážení kolegovia z vlády, že prvý zákonodarný zbor, ktorý vzišiel zo slobodných volieb a prvá demokraticky zostavená vláda Slovenskej republiky budú príkladom pro spoluprácu a
ľudsky dôstojné spolunažívanie. To je naša povinnosť, a to od nás očakávajú aj naši spoluobčania, ktorí nám dali svoju dôveru. Verím, že túto dôveru nesklameme a že dokážeme aj so skromnými finančnými prostriedkami, ktoré nám naša ekonomika zatiaľ poskytuje, zabezpečiť čo najmenej bolestivý prechod z podmienok stagnácie a úpadku do podmienok zdravého a hospodárskeho rozvoja. Všetci, ktorí žijeme v Slovenskej republike, máme spoločný osud. Spolu sme prežívali utrpenie uplynulých rokov. Nedopusťme, aby niekto medzi nás mohol vrážať klin. Spoločne sme trpeli, spoločne pracujme na obnove a rozvoji našej krajiny. To je moje želanie vám všetkým do Nového roku. Súčasne mi dovoľte, aby som vám zaželal šťastné a pokojné Vianočné sviatky. Nech nás po celý budúci rok sprevádza duch lásky, porozumenia a spolupráce.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Harnu, či chce povedať svoje stanovisko?
Poslanec Š. Harna;
Potom, v priebehu hlasovania. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú poznámku má pán poslanec Majer.
- 439 - Poslanec J. Majer:
Mám otázku na pána ministra Kováča k § 3 ods. 3. Kvitujem to, že sa dohodol s ministrom financii českej republiky, lenže o tom, či to bude v zákone, rozhoduje česká národná rada. Prosím, aby povedal, aký postup predpokladá, ak česká národná rada neprijme takýto recipročný paragraf, či budeme v januári robiť dovetok alebo budeme zrušovať tento S 33. Druhu otázku mám k daňovým úradom, či skutočne berie na seba, že tieto daňové úrady nahradia aj finančné správy do toho času, pokiaľ konštituované sú, ale nemajú naplň činnosti. Na tieto dve otázky by som prosil, aby pán minister odpovedal ešte pred hlasovaním.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Dobrovolný:
Tyká sa nielen pána ministra Kováča. Predvčerom, keď bola začatá rozprava, som navrhoval a pánovi spravodajcovi som odovzdal dve pripomienky. V návrhu, ktorý sme dnes dostali, je akceptovaná len jedna, Žiadal som pri ministerstve hospodárstva do výdavkovej časti, ktorá je v tabuľke 3 na strane 2, pod dotácie na ťažbu rúd, kde je suma 290 miliónov, zahrnúť dotáciu na ťažbu hnedého uhlia a lignitu /Slovenské uhoľné bane/ a vyčleniť tam čiastku 1, 4 mld. To je z jedného jediného dôvodu. Všetci vieme, že ceny uhlia sú ustanovené len do 31. 12. tohto roku. to znamená, že nevieme, koľko bude stáť tona uhlia na budúci rok. Podľa S S zákona o cenách sa môže stať nasledovná vec:
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, rozprava skončila. Teraz môžete uplatňovať len to, že vaša pripomienka v rozprave nebola zapracovaná do materiálu, o ktorom ideme hlasovať. Prosím vás, zjednodušte to, resp. teraz bude prestávka, počas ktorej si to vyjasnite priamo so spravodajcom.
Na žiadosť niektorých predsedov poslaneckých klubov sa teraz stretnú poslanecké kluby, a to poslanecký klub VPN v malej zasadačke, poslanecký klub KDH V zasadačke na II. poschodí, poslanecky klub KSS v Modrom salóne a poslanecký klub SNS v Štúrovom salóne. Ostatné sú menšie skupiny a môžu sa stretnúť buď tu v sále alebo v priľahlých priestoroch. V kluboch by sme problém uzavreli a zaujali k nemu stanovisko, aby sme v priebehu hlasovania postupovali koordinovane. Nie je teraz prestávka, je to len prerušené pracovné rokovanie v kluboch. Zídeme sa v rokovacej sieni o 1O. 3O hodine.
/Po rokovani poslaneckých klubov. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Po rokovaniach v poslaneckých kluboch a po skontrolovaní spoločnej správy požiadal o slovo pán minister Snopko.
Minister kultúry SR L. Snopko;
Vážená Slovenská národná rada, vážená slovenská vláda,
dovoľte mi, aby som predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na budúci
rok, ešte raz sústredil vašu pozornosť na problémy, ktoré síce nesúvisia s ekonomickou reformou, ale dosť výrazne súvisia o ďalším budovaním nášho národného kultúrneho povedomia. Chcel by som apelovať na vás, aby ste veľmi uvážlivo a s plným pochopením situácie pristúpili najmä k problematike dotýkajúcej sa edičnej činnosti v rámci detskej literatúry, aby ste problematiku našej kultúry brali ako problematiku národa, ktorý si nielen musí nájsť a vydobyť miesto v prostredí európskej civilizácie, ale musí potvrdiť najmä sám seba vo svojich vnútorných istotách. Ešte raz by som vás chcel poprosiť o ohľad na tieto závažné skutočnosti.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalej požiadal o slovo pán minister Kováč, aby zodpovedal ešte na tri otázky 2 rozpravy.
Minister financii SR M. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, vážene poslankyne, vážení poslanci,
som dlžný ešte odpoveď na tri otázky. Prvá sa týka § 3 ods. 3 písm. b/. Ide o odvod výnosov z dani z objemu miezd a odmien do rozpočtu českej republiky. Otázka bola, ako je to zabezpečené recipročne. Hovoril som o tom, že zatiaľ to nie je zabezpečené. Otázka teda je, že ak to nebude zabezpečené, či to máme ponechať. Odporúčam ponechať, lebo vždy je to z našej strany gesto. Ktorým dávame najavo, že chceme mať dobrú spoluprácu s Českou republikou. Existujú možnosti vlády Slovenskej republiky, i napriek
tomu, že by to nebolo v zákone o rozpočte Českej republiky, buď dohodnúť tak, že by sme túto sumu tam neodvádzali, ale skôr tak. aby sa to, na čom sme sa už predtým s českým ministrom dohodli, aj plnilo. Takže odporúčam toto navrhnuté ustanovenie nemeniť.
Pokiaľ ide o názov daňových úradov, je to malá legislatívna otázka. Opäť odporúčam ponechať názov daňové úrady.
A pokiaľ ide o kategorickú požiadavku zahrnúť do rozpočtu republiky l 400 mil. dotácii pre uhoľné bane, neodporúčam túto vec takto riešiť, nerieši na takto v rozpočtoch. Samozrejme, vláda Slovenskej republiky si je plne vedomá problémov. Vo svojom vysvetlení som hovoril, že riešenie bude jednak v rámci existujúcich prostriedkov, ktoré sú na tieto účely v rozpočte federácie i v rozpočte Slovenskej republiky, hoci nie sú špecifikované pre jednotlivé podniky. Špecifikácia pre jednotlivé podniky nie je preto, lebo vopred nevieme povedať, kde sa tieto otázky vyriešia cenou a kde ich bude treba riešiť dotáciou. Domnievame sa, že pokiaľ ide o Slovenské uhoľné bane. podstatnú časť budeme riešiť zvýšením ceny. Návrh, ktorý zatiaľ je, som nepodpísal, ani nemienim podpísal, pokiaľ nebude zahrnutý do príslušnej vyhlášky tak, ako sme odporúčali. Inak vychádzané z toho, že od budúceho roku určenie ceny uhlia je v kompetencii slovenskej vlády. Túto cenu, samozrejme po odkonzultovaní s odberateľmi určime tak, aby sme problematiku Slovenských uhoľných bani riešili komplexne. Takže neodporúčam to, čo pán poslanec navrhoval.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi. Faktickú poznámku má pán poslanec Dobrovolný.
- 443 - Poslanec J. Dobrovolný:
K tomu, čo povedal pán minister, chcem upozorniť na jednu vec. Ak cena uhlia nebude tvorená takým systémom ako v Čechách, že bude stanovená rovnocenne podľa kilokalórií, či chceme alebo nechceme, zastavíme ťažbu v Slovenských uhoľných baniach.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. V zmysle S 23 rokovacieho poriadku o slovo žiada pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
dovolím si nadviazať na slová ministra kultúry. Včera v rozprave sa hľadali zdroje na krytie týchto položiek. K tomuto by som povedal, že neodporúčam prijatie bodu 5, kde sa navrhuje znížiť účelový fond pre cirkvi o 5O miliónov, ani bod 1O, kde sa navrhuje presun na filmovú tvorbu. Namiesto toho v súvislosti s touto tematikou mám nasledujúci pozmeňujúci návrh: z rozpočtovaných výdavkov na cirkev presunúť 25 mil. Kčs a účelovo ich viazať na dotovanie tlače a umeleckej tvorby určenej pre detskú literatúru a detské časopisy.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, členovia vlády,
dovoľte mi vyjadriť stanovisko Klubu poslancov Kresťansko-demokratického hnutia k poslednému návrhu. Poslaním cirkvi je aj duchovná a mravná obroda spoločnosti. Táto musí začať už u deti. Predpokladáme, že práve detská tlač bude zohľadňovať kresťanské a národne tradície Slovenska a prispievať k tak potrebnej mravnej obrode národa. V tomto zmysle Klub poslancov Kresťansko-demokratického hnutia odporúčal uvedený návrh prijať.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
využívam skutočnosť, že páni ministri otvorili rozpravu a chcem znovu upozorniť na bod 27, ktorý pán minister financii Kováč neodporúčal schváliť. V bode 27 sme totiž navrhli rozdelenie 965, 2 mil. Kčs, ktoré sú určené na vodné diela Gabčikovo, Málinec a Turček. Znovu opakujem, že sme to navrhli preto, že tato položka jednoznačne figuruje ako výdavky na životne prostredie a pritom ide o diela, ktoré s ochranou životného prostredia nemajú nič spoločného. To znamená, že je to tam vpašované a nemá to tam čo hľadať. A tá miliarda na životné prostredie, pokiaľ to neschválime, nám bude chýbať, pretože všetky výdavky zodpovedajú vybilancovaným potrebám na vodné hospodárstvo a na štátny fond ochrany ovzdušia a pokiaľ nebudú dodržané aspoň minimálne potreby, bude pozastavených viac rozostavaných čističiek, mnohé nové sa nebudú môcť začať stavať, bude pozastavená plynofikácia kotolni, riešenie odlučovačov atď. Domnievam sa, že je v záujme zdravia tohto národa, aby sme životné prostredie o tu miliardu neukrátili, pretože sa nám to potom vráti v ďalších výdavkoch na zdravotníctvo, na onkologické kliniky a celkove na degeneráciu tohto národa.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Vystúpi pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení páni poslanci, vážená vláda,
k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sabo, by som chcel povedať, že na ministerstve lesného a vodného hospodárstva sa veľmi dôkladne zvažujú všetky vynakladané prostriedky. Návrh v rozpočte v dvoch prípadoch je vlastne len otázkou dostavby vodných diel, ktoré sú už rozostavané, V prípade Gabčíkova ide o stavbu, ktorá je na 95 % ukončená a denne vzniká 10 miliónov škody tym, že toto vodné dielo, nie je v prevádzke. Pripravujeme správu do
vlády, ktorú predložím aj Slovenskej národnej rade začiatkom januára, kde budú predložené expertné stanoviská, ktoré budú kvantifikovať, ako treba túto otázku riešiť. Preto by som vás prosil, aby ste navrhovaný rozpočet v súčasnej dobe nemenili, aby v prípade predloženej správy a rozhodnutia sme potom pripadne rozhodli o nejakom pozmeňujúcom riešení.
Pre vašu informáciu by som vás chcel oboznámiť s tým, že dve medzinárodné expertízy, ktoré boli vykonané Americkou spoločnosťou, sa k vodnému dielu vyjadrili pozitívne. Takisto medzinárodná expertíza vykonaná kanadskou spoločnosťou Hydro-Quebeck hodnotí dielo v podstate z tej doby, kedy bolo vytvorené, na úrovni poznania. Má návrhy na riešenie niektorých aspektov, proste má pozitívne stanovisko k dokončeniu vodného diela. Nakoľko tieto stanoviská sú otvorené, neodporúčam, aby sne sa k riešeniu vedného diela stavali zamietavo. Je tam aj otázka ochrany pred povodňami, ktorá sa musí riešiť stále a niektoré ďalil* problémy, na ktoré je nevyhnutné vynaložiť náklady tak, ako sú zaplánované.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR l. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo;
Vážený slovenský parlament,
včera sme to už jasne povedali, za nechceme debatovať o tom, či stavať Gabčikovo alebo nestavať. Teraz vlastne nevystupujeme so zamietnutím Gabčíkova, táto otázká je v riešení. Ide nám však o to, že tieto položky figurujú v rozpočte výdavkov na životné prostredie a nemajú tam čo hľadať. Figuruje to ako miliarda, o ktorú životné prostredie jednoznačne ukracujeme.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Vystúpi pán poslanec Huba. Poslanec H. Huba:
Dámi a páni,
k bodu l, ktorého som autorom a ktorý podporuje aj poslanecký klub zelených: Je to návrh neprijať návrh zákona o štátnom rozpočte a v rámci časovo obmedzeného rozpočtového provizória sa plne vložiť - myslím parlament a jeho výbory - do posúdenia skutočných priorít a adekvátnych prostriedkov na tieto priority. Chcem zdôrazniť, že tento návrh je plne v súlade s tým, čo predvčerom povedal podpredseda vlády pán Kučerák, že je výsostnou povinnosťou parlamentu určovať priority. Túto možnosť sme doteraz pri tvorbe návrhu rozpočtu na budúci rok možno povedať absolútne nemali. Preto by sme mali trvať na tom, aby sme túto možnosť získali.
Čo sa týka vodných diel, samozrejme, bola by to príliš dlhá téma. Chcem zdôrazniť len jednu skutočnosť. Pokiaľ viem, stále sa neuzavreli a definitívne nevyhodnotili stanoviská expertných skupín k siedmim alternatívam, ktoré sa jedna od druhej diametrálne líšia, čo sa týka nárokov na štátny rozpočet. Preto sa mi v tomto štádiu zdá byť predčasné uvádzať tu nejaké jednoznačné sumy. Je to podobný problém, ako problém Turčeka, kde sú stanoviská odborných kruhov zatiaľ viac započne. A my tu už nám
presne stanovený štátny rozpočet na začatie takejto prob lematickej stavby.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Huboví. Faktickú poznámku ma pán poslanec Januš.
Poslanec M Januš:
Chcem na vyjadriť k bodu 4O, ktorý pán minister Kováč neodporúčal prijať. Ide o 4OO miliónov korún, ktoré sa zo slovenského rozpočtu čerpajú pre Federálne ministerstvo vnútra. Ide o 6 6OO príslušníkov nasledovných profesii: spojovacia služby, šifrovacia služba, pasová služba, úrad pre ochranu ústavy, ochrana letísk, ochrana hraníc Myslím si, že federálny rozpočet je dostatočne veľký na to, aby svojich pracovníkov v podriadenosti Federálneho minister stva vnútra zaplatil. Ide o mzdy, ktoré idú pre týchto 6 6OO pracovníkov 20 slovenského rozpočtu Pripadá mi to ako v slovenskou prísloví: "Na misku mi dajte, v hrnci ma nechajte, ešte pôjdem s vami jest*. Federálny rozpočet má svoj nezávislý rozpočet, čerpá prostriedky ešte zo slovenského rozpočtu a ešte ďalšie si berie inými cestami. Nechcem týchto 4OO miliónov korún presunúť, ale použiť ich na civilno-správnom úseku účelnejšie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nech rokuje s Federálnym ministerstvom vnútra, aby si mzdy svojich pracovníkov uhradilo, •lebo nach vykoná refundáciu týchto prostriedkov pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
- 449 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Na túto faktickú poznámku chce reagovať pán minister Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi reagovať veľmi stručne. Po prvé nejde o 400 miliónov korún, ide o 250 miliónov korún: po druhé nejde o 7 500 príslušníkov pre slovenskú republiku, ale len o 3 000 príslušníkov. Tých 7 500 príslušníkov je z Federálneho ministerstva vnútra pre obe republiky. Pokiaľ ide o to, či títo pracovníci sú alebo nie sú federálni, sú to pracovnici Úradu pre ochranu ústavy a demokracie, Úradu pre pasovú agendu, úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ozbrojenej ochrany letísk, radiokontrarozviedky, tylového zabezpečenia a Správy ochrany štátnych hraníc. Sú to teda pracovnici, ktorí pôsobia na Slovensku. Sú to občania Slovenskej republiky. Metodicky sú zatriedení pod federál, ale finančne - v minulosti i teraz - tak ako v Českej republike, aj v Slovenskej republike tým, že plnia služby pre tieto republiky, sú financovaní z rozpočtu týchto republík. Ako povedal dnes pán minister financii vo svojom úvodnom vystúpení, teraz prebieha rokovanie o tom, aby tí to pracovnici aj metodicky patrili pod ministerstvo vnútra. Akonáhle bude ukončené, mohlo by sa nám stať, že by sme týchto pracovníkov síce dostali pod naše vedenie, ale nemali by sme na nich prostriedky. A domyslite si dôsledky takéhoto konania.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. Ešte raz vystúpi pán poslanec Januš.
- 450 - Poslanec M. Januš:
Pán minister, nehovoril som o 7 000 ale o 6 600 pracovníkoch. Ide o 3 3OO príslušníkov polície a 3 29O vojakov Pohraničnej stráže. Títo ľudia skutočne patria do federálnej pôsobnosti, čiže niet dôvodu, aby boli platení zo slovenského rozpočtu. Pravdou je, že máme snahu, aby prešli do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale keď ich budeme prevádzali z federálneho ministerstva do pôsobnosti slovenského ministerstva, myslím si, že aj s finančnými prostriedkami. Skutočne pre 6 600 pracovníkoch pri prepočítaní priemerných platov ide o takmer 400 miliónov korún, nie o 250 miliónov. Tak nám to bolo povedané v Branno - bezpečnostnom výbore Slovenskej národnej rady.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský;
Vystúpi pán minister Kováč. Minister financií SR M. Kováč:
neviem, či je tak zložité pochopiť túto otázku. Tieto peniaze musíme odovzdať federálnemu rozpočtu, čiže riešenie je jednoduché. Ak povieme, že ich nebudeme financovať z rozpočtu Slovenskej republiky, čo sa doteraz robilo a do sme dohodli pri zostavovaní rozpočtu federácie a republík, musíme to odovzdať federálnemu rozpočtu. Čo na tom získame? Federálny rozpočet predsa s touto potrebou nerátal a my sme mu na túto potrebu nedali alikvotnú časť zo slovenského rozpočtu. Takže to treba pochopiť a potom uvidíme, že je to vlastne zbytočný presun. Naopak, navrhované riešenie je už veľkým krokom k tomu, aby títo pracovníci - príslušníci kompetenčne a formálne-právne prešli pod pôsobnosť republikového ministerstva vnútra.
- 451 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Podporujem vystúpenie svojho kolegu. Nech piati ten kto velí. Nesúhlasím s tým, aby tieto prostriedky boli presunuté do federálneho rozpočtu, ale žiadam, aby boli zablokované v kapitole ministerstva vnútra a v pripadá, že kompetencie ministerstva vnútra budú rozšírené na týchto pracovníkov a dostanú ich pod svoju správu, nech ich aj platia z týchto prostriedkov.
/Potlesk. / Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ešte sa hlási pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
O kompetenciách bolo jasne povedané, že si budú hradiť to. čo patri do federálnych ministerstiev. Títo pracovnici sú skutočne podriadení Federálnemu ministerstvu vnútra, nech si to platia. Tieto prostriedky môžeme využiť na užitočnejšie akcie - na elektrifikáciu miest a ozdravenie ovzdušia vo vybraných mestách Slovenska. Nebudeme dávať tieto prostriedky do federálneho rozpočtu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Prosím vás, páni poslanci, toto je rozprava k rozpočtu a nie polemika. Dúfam, že všetky problémy sú jasné a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Po druhýkrát uzatváram rozpravu k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1991. Prosím spravodajcu pána poslanca Harnu, aby sa ujal slova.
Poslanec S. Harna:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
včera sa uskutočnila rozsiahla rozprava k návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1991. V rozprave vystúpilo 35 poslancov s množstvom pozmeňujúcich návrhov. Pokúsil som sa ich za výdatnej pomoci pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady usporiadať do nejakého systému, s ktorým možno pracovať. V záujme čo najmenšieho množstva chýb sme okrem mojich záznamov a vami odovzdaných písomných pripomienok používali aj videozáznam. Napriek tomu mohlo dôjsť k omylu. Prosím vás, aby ste v prípade nepresnej interpretácie vašich návrhov nevideli v ton zámer, len nedorozumenie.
Pozmeňujúce návrhy som v záujme prehľadnosti zoradil podľa týchto zásad:
1. návrhy znižujúce výdavky,
2. návrhy upravujúce výšku príjmov a výdavkov, vrátane vzájomných kompenzácií,
3. pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1991 všeobecnej povahy, vrátane legislatívno-technických a
4. návrhy a pripomienky, ktoré nie sú predmetom zákonnej úpravy.
Takto zoradene pripomienky sú usporiadané v jednotlivých bodoch tak, ako nasledovali za sebou a sú označené v abecednom poradí. Písmenom a/ sú vyznačené posledné návrhy, ktoré odzneli. Ospravedlnil som sa za možné chyby, ku ktorým mohlo dôjsť. Niektoré sme aj objavili, preto dovoľte, aby som ich korigoval.
V bode 4 je uvedené, že sa to tyká bodu 2 spoločnej správy. Tyká sa to bodu 3 spoločnej správy. Prosím, opravte si to. Nedopatrením sa sen dostal pozmeňujúci návrh pána poslanca Ľuptáka znížiť výdavky kapitoly o 1O miliónov korún. To je omyl, pretože pán poslanec Ľupták navrhoval znížiť o 1O miliónov korún kapitolu Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky a nie kapitolu Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán spravodajca, to musíte upraviť, pretože bod 4 sa tyká ministerstva výstavby. Čiže bod a/ z toho vyškrtnúť?
Poslanec S. Harna:
Bod a/ budeme pri hlasovaní považovať za osobitný bod.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktickú pripomienku má pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Po prehodnotení môjho návrhu s ministrom priemyslu som sa rozhodol túto pripomienku stiahnuť.