- 286 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Kvôli presnosti považujem za potrebné uviesť, že ste medzi rôznymi položkami v rozpočte spomínali aj Vodné dielo Gabčikovo čiastkou l mld 368 mil. To nie je len Vodné dielo Gabčikovo, to sú vodné diela. Na tabuľke B je ich rozpis. Sú to okrem Gabčíkova aj ďalšie vodné nadrie Málinec, Turček, Vyškovce, Ipeľský Sokolec atď. Obdobne je to s rýchlodráhou v Bratislave. Bolo by správne, aby sme vždy uvádzali presne tie položky, ktoré v rozpočte naozaj sú.

Poslanec M. Huba:

Keby sme hovorili o ďalších vodných dielach, dostaneme sa k podobnému problému. Nechcem tu začínať tému Turček. Je možné, že je tam určitá nepresnosť. Na druhej strane položka Gabčíkovo obsahuje ešte mnoho ďalších zahmlených položiek - na monitoring a podobne, takže je to trochu komplikované. Súvisí to s výčitkou tej neprehľadnosti, ale ďakujem za upozornenie.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Do diskusie sa prihlásil poslanec Porubec. Pripraví sa poslanec Januš Marián.

Poslanec L. Porubec:

Vážení páni ministri, vážení poslanci,

ďakujem osudu, že mi dovolil narábať so sedemcifernými číslami a tak sa aspoň na chviľu stať milionárom. Pomer medzi detskými filmami českej produkcie a produkcie

slovenskej je veľmi nepriaznivý v neprospech slovenských filmov. Za minulý mesiac to bolo v Žiline 15: 4. Tento stav považujem za nenormálny a považujem ho súčasne za jednu z ciest odnárodňovania slovenskej mládeže už od kolísky. Samozrejme, že sa nemôžeme izolovať od českej kultúry, ale uvedený nepomer treba radikálne zmeniť. Preto odporúčam doplniť spravodajskú správu v bode S o takúto vetu: "z toho 5 miliónov Kčs viazať na tvorbu detských filmov".

Po oslobodení východného Slovenska Sovietskou armádou bolo násilne odvlečených do sovietskych pracovných táborov niekoľko tisíc našich občanov Slovákov, ale aj iných národnosti. Veľa z nich hrôzy v pracovných táboroch neprežilo. Na tých, čo tieto hrôzy prežili, sa akosi zabúda. Slovenská národná rada by sa k nim nemala stavať chrbtom. Preto navrhujem rozšíriť správu o bod 23, ktorý by mal takéto znenie: "Vytvoriť účelovú dotáciu pre podporu občanov odvlečených do Sovietskeho zväzu z oslobodených území československej republiky na sklonku druhej svetovej vojny a po nej. "

Zväz protifašistických bojovníkov má z titulu dotácii možnosť vyhotovovať pamätné tabule, poriadať semináre a podobne. Rad by som prispel svojim dielom k rozšíreniu takej vítanej historicko-spoločenskej činnosti. Preto navrhujem ďalší bod sO znením podobným textu, ktorý vydalo ministerstvo vnútra a ktorý hovorí, aké činnosti SPB sa budú financovať zo štátneho rozpočtu. Bod 25: "Vytvoriť účelovú dotáciu pre zhotovovanie a údržbu pamätných tabúľ a pamätníkov slovenských národovcov a na poriadanie seminárov k odstraňovaniu bielych miest slovenských dejín.

Ďakujem.

- 288 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem poslancovi Porubcovi. Vystúpi poslanec Januš. Pripraví sa poslanec Ivan Hudec.

Poslanec M. Januš:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

vo svojom krátkom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu by som sa chcel dotknúť niektorých závažných problémov. Je to problematika rozpočtu kapitoly bezpečnosti, problematika bezpečnosti cestnej premávky a problematika cestnej dopravy s dôrazom na mestskú hromadnú dopravu a jej elektrifikáciu ako príspevok k ozdraveniu ovzdušia a prostredia miest.

V kapitole výdavkov na bezpečnosť v Slovenskej republike sú zahrnuté i mzdové výdavky na približne 6 600 pracovníkov, a to 3 303 príslušníkov polície a 3 291 vojakov Pohraničnej stráže, ktorí sú v podriadenosti Federálneho ministerstva vnútra, a teda mzdové náležitosti musia byť hradene z rozpočtu federácie, pripadne cestou refundácie mzdových a iných nákladov vynakladaných na ich zabezpečovanie v Slovenskej republike. Som presvedčený, že nejde len o mzdové náležitosti. Pritom mzdové náležitosti predstavujú sumu takmer 0, 4 mld Kčs.

K otázkam bezpečnosti cestnej premávky v kapitole ministerstva vnútra som nenašiel ani zmienku. Ide o veľmi závažnú celospoločenskú problematiku majúcu dopad na všetky sféry činnosti štátu, republík, oblasti a jednotlivca. Vo všetkých vyspelých štátoch sa problematike bezpečnosti

cestnej premávky venuje oveľa väčšia pozornosť ako u nás. Veľký dôraz sa kladie na prevenciu, výskumnú činnosť, ktorá rieši v oblasti cestnej dopravy, jej bezpečnosti, predovšetkým vzťah k dopravnej ceste, motorovému vozidlu, ale i k osobám, t. j. účastníkom cestnej premávky.

V roku 1989 bolo na území Slovenskej republiky zaznamenaných 30 936 dopravných nehôd, pri ktorých bolo 483 usmrtených, 2 143 ťažko a 59 341 ľahko zranených osôb. Priama škoda pri týchto zraneniach predstavuje viac ako 1, 9 mld Kčs. Priame a nepriame hmotné škody predstavujú takmer 0, 4 až O, 5 mld Kčs. Celkove škody v Slovenskej republike predstavujú 2, 3 až 2, 4 mld Kčs. K tejto problematike treba pristupovať odlišne, ako pri výrobe a službách, povedal by som, že treba k nim pristupovať podobne ako k životnému prostrediu. Tu spravidla nejde o tvorbu nových hodnôt, ale o ich ochranu, o zdravie ľudí. Ide tu o človeka a preto tento podiel nie je možné vyjadrovať len formou ekonomických kategórii.

Veľmi závažným spoločenským problémom v mestách je mestská hromadná doprava. Pre radikálne ozdravenie životného prostredia miest a nedostatok fosilnych palív bol spracovaný pre niektoré mesta v Slovenskej republike plán elektrifikácie cestou trolejbusovej dopravy. I keď vieme, že v súčasnej dobe mesta nebudú mať na takéto náročné investície, prípravu a realizáciu týchto investícii finančné prostriedky, v návrhu štátneho rozpočtu mimo rýchlodráhy v Bratislave som nenašiel ani zmienku, že by štátny rozpočet počítal s dotáciou a ďalšou prípravou elektrifikácie vyhraných miest, i keď takmer v celom svete je táto činnosť miest dotovaná účelovými dotáciami zo štátnych rozpočtov alebo hradená z účelových dani.

- 290 - Z uvedených dôvodov dávam tieto pozmeňujúce návrhy:

1. Rozpočet ministerstva vnútra rozdeliť na dve kapitoly rozpočtu, a to na kapitolu rozpočtu úseku bezpečnosti a kapitolu civilno-správneho úseku.

2. Znižiť rozpočet úseku bezpečnosti o 4OO mil. Kčs, pre úsek bezpečnosti zabezpečiť refundáciu týchto prostriedkov z rozpočtu Federálneho ministerstva vnútra pre zložky riadené Federálnym ministerstvom vnútra. V priebehu roku 1991 previesť týchto príslušníkov polície z podriadenosti Federálneho ministerstva vnútra do podriadenosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale len príslušnými finančnými prostriedkami tak, aby v rozpočte na rok 1992 už tieto skutočnosti boli premietnuté.

3. Presunúť predmetných 4OO mil. Kčs do civilnosprávneho úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z týchto prostriedkov vytvoriť fond bezpečnosti cestnej premávky vo výške 50 mil. Kčs a 35O mil. Kčs previesť ako účelovo-investičný fond na výstavbu a prípravu trolejbusovej dopravy vo vybraných mestách.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Janušovi. Vystúpi poslanec Ivan Hudec. Pripraví sa poslanec Géci.

- 291 - Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, važené pani poslankyne, vážení pani poslanci,

na úvod mi dovoľte najprv krátku faktickú poznámku, ktorá sa týka správy spoločného spravodajcu, bodov 20, 21 a 22. Pán spoločný spravodajca zrejme omylom uviedol, že bod 20 sa vylučuje s bodom 8. Chcem len podotknúť, že je iný, aj keď podobný s bodom 7 pôvodnej spoločnej správy.

Mám jednu otázku a tri poznámky. Otázka je skôr výzvou. Chcel by som poprosiť, aby sme pri hlasovni o štátnom rozpočte zvážili skutočnosť, či by navrhovatelia položky pre cirkvi nezvážili, že v roku, kedy bude mnoho ľudí strádať, budú chýbať lieky, bude chýbať zdravotnícka vyšetrovacia technika, nebudú môcť vychádzať knihy, žiaľ, bude vychádzať len pornografia a možno niektorá nedobrá náboženská literatúra, práve v tomto roku si navrhnú podstatne zvýšenie výdavkov - zo štátneho rozpočtu.

Prvá poznámka sa tyká jedného udajú, ktorý sa mi v štátnom rozpočte nepáči a ktorý je veľmi dôležitý. Štátny rozpočet v minulom roku, teda v tomto roku 1990, počítal na štátnu správu so 640 mil. Kčs. V roku 1991 je zvýšený vyše štyrikrát, o vyše 2, 5 mld Kčs. Zvážme, najmä po poznámke, s ktorou súhlasím, ktorú mal pán poslanec Huba, že mnohé položky neboli zdôvodnené a jednoducho nám boli predložené s tym, že musíme veriť, že to tak je. Osobne si myslím, že ani množstvo práce, ani charakter práce nie je taký, aby sme zvyšovali výdavky na štátnu správu 4, 5-krát a viac. Treba si všimnúť najmä položky ministerstva medzinárodných vzťahov, ministerstva pre hospodársku stratégiu, výstavby a stavebníctva, lesného a vodného hospodárstva, obchodu a cestovného ruchu.

Pozrime sa napríklad na výdavky ministerstva zdravotníctva - je to všetko v tabuľke č. 6. Oproti menovaným výdavky na správu, na ústredie, sú oveľa nižšie a pritom ich charakter práce a organizačná práca nie je o nič menšia. Mimochodom ma napadá, že sa zdá, že ani rok 1991 ešte nebude rokom, kedy sa dožijeme redukcie počtu ministerstiev a ústredných štátnych orgánov tak, ako nám to sľubovalo vládne vyhlásenie pred nástupom do funkcie.

Druhá poznámka. Schvaľujeme rozpočet a neviem či si uvedomujeme, aké sú dopady inflácie a devalvácie koruny. Príklad zdravotníctvo. V roku 199O boli dve devalvácie. Prvá bola prijatá 8. januára o 18, 6 %, druhá v októbri - 54, 4 %. Pýtam sa, či si uvedomujeme, aké to malo dôsledky. To znamená, aké to bude mať dôsledky najmä na tieto najcitlivejšie rezorty aj v tomto rozpočte.

Napríklad vyčíslený nepokrytý devalvačný rozdiel v platobných záväzkoch v mesiacoch október až december v tomto roku predstavuje v rezorte zdravotníctva spolu takmer 2OO mil. franko korún, v dodávkach liečiv vyše 1OO mil. franko korún, zdravotníckej techniky 85 mil. franko korún. Niektoré platobné záväzky pre zdravotnícku techniku je možné presunúť do roku 1991, ale tieto sa následne prejavia odčerpania z rozpočtu plánovaného roku 1991. Sú aj možnosti zrušenia obchodných prípadov s vedomím rizika úhrady 8 % penále zahraničným dodávateľom. Treba však povedat, že nebolo by len pôvodných uvažovaných 8 %, ale by vzrástli na 25 až 50%. Nedodaný sortiment výrobkov, najmä monitorovacích systémov vitálnych funkcii, kde záleží na ľudskom živote, inkubátorov, bez ktorých malé nedonosené tvory - naše deti - nemôžu žiť, ultrazvukových diagnostických prístrojov, EKG a holterových monitorovacích systémov - to sú veci, ktoré sú tak závažne, že keď kdekoľvek uberieme, tu ubrať nesmieme.

Nesúhlasím s názorom pána spoločného spravodajcu, ktorý hovorí, že všade sa bude brať. Niekde sa zobrať nedá. Podľa mňa na živote a na kultúre je to asi nemožné. Keby takto postupovali dodávky liečiv a spotrebného zdravotníckeho materiálu, problémy by vystúpili najmä v prvom a druhom štvrťroku a stali by sa nedostatkovým tovarom lieky základného liečebného významu. Neviem si predstaviť, ako to bude vyzerať s operáciami, s liečbou infarktov, vysokého krvného tlaku a podobne, odhliadnuc od toho, že takéto kroky vyvolávajú strach i nedôveru nielen partnerov zo Slovenskej republiky, ale aj partnerov z ČSFR.

Tretia poznámka. Kultúra trpí infláciou a podľa iste správne reštrikčného návrhu štátneho rozpočtu bude vari najväčšou popoluškou aj v navrhovanom rozpočte. Najvýznamnejšie faktory tejto depresie v oblasti vydávania pôvodnej, ale i prekladovej literatúry sú tieto:

a/ zahatenie fondu nepredajných titulov v Slovenskej knihe vo výške asi 55 mil. Kčs,

b/ znásobenie nákladov na papier a nákladov na tlačiarenské prace,

c/ neschopnosť nových podnikateľov, či sú to súkromní, akciové spoločnosti a podobne, prekonať svoju slabú kapitálovú základňu a slabú distribučnú sieť,

d/ neprítomnosť účinných finančných stimulov na vydávanie literatúry obohacujúcej a rozširujúcej národnú kultúru,

e/ hroziaca rovnostárska klausovská daň z obratu 22%, týkajúca sa aj beletrie.

To sú najdôležitejšie veci, je ich oveľa viac. A preto navrhujem:

l. Dodatok 18 v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991 v nadväznosti na bod 20 dodatku, ako i body l, 2 a 3 spoločnej správy doplniť o sumu 45 mil. Kčs.

2. Podporujem prijatie bodu 5 spoločnej správy - zvýšenie výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktoré by mali ísť najmä na úkor neinvestičných výdavkov na štátnu správu.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Hudecovi. Pán poslanec, pracujeme s miliónmi a miliardami, prosím vás, ak uvádzate nejaké čísla, uveďte vždy zdroj, z ktorého pochádzajú. Uvádzali ste napríklad tabuľku 6, kde je celkový sumár za ústredne orgány Slovenskej republiky v čiastke 2 miliardy 591 miliónov, a naproti tomu ste uviedli čiastku 640 miliónov v minulom roku. Nevieme, či je to zrovnateľná položka.

Poslanec I. Hudec;

Tá ja v texte minuloročného návrhu štátneho rozpočtu na tento rok.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Faktickú poznámku má pán podpredseda Kučerak.

- 295 - Podpredseda vlády SR J. Kučerak:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

chcem reagovať na konkrétnu vec, ktorú pán poslanec spomenul. Ide o výdavky na štátnu správu. Pán minister financii bude zrejme o tom podrobne hovoriť, ale možno nie je informovaný, že v predsedníctve vlády sme prijali uznesenie, že do konca januára dáme presný plán, ako budú ministerstvá znižovať svoje počty. Bude sa to robiť mimo ministerstiev, pretože keď si ministerstvá robia svoje plány samé, je tendencia sa rozrastať a nie zmenšovať. Zároveň sme prijali uznesenie, ktoré ešte nie je premietnuté v tomto rozpočte, že v budúcom roku sa musia znížiť počty pracovníkov na ministerstvách pre hospodársku stratégiu, poľnohospodárstva a výživy, výstavby a stavebníctva, obchodu a priemyslu o 20 % a zároveň sa musia znížit výdavky v rozpočtových kapitolách týchto ministerstiev o 10 %. čiže určitá úspora tam môže byť.

Keď už mám slovo, rád by som poznamenal, že štátny rozpočet, to nie je iba účtovná záležitosť ministerstva financií a ekonómov, ktorí sú tam. Štátny rozpočet je sociálny akt, kde vlastne vy ako poslanci rozhodujete o spoločenských prioritách. Preto mi znie dosť zvláštne, keď pán poslanec - myslím, že to bol pán Huba - navrhol zvýšiť výdavky na ekológiu a aby to ekonómovia prehodnotili a opravili. Nezverujte túto úlohu ekonómom. To nie je poslaním ekonómov. Ekonómovia iba strážia, aby bola rovnováha medzi výdavkami a príjmami, ale vy máte rozhodnúť, čo je na prvom mieste, čo je na druhom a treťom mieste. Zároveň by bolo dobre, aby ste nenavrhovali iba to, čo je vhodné pre vás, ale aby ste povedali aj to, z čoho treba ubrať. Plne súhlasím s tým, aby sa zvýšili výdavky na ekológiu

20-krát. Ale zároveň by bolo treba povedať, komu znížiť výdavky 20-krát. Baníkom v Prievidzi, školstvu, zdrvotníctvu, alebo nejaké dotácie? Proste nehovorme len o svojich potrebách, ale určujme a] poradie. Je to naša spoločenská povinnosť. Poslanci nemajú pravo rozpočet odmietnuť. Povinnosťou poslancov je určiť priority. A keď určia priority, potom musia rozpočet aj schváliť.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Géci. Pripraví sa poslanec Strýko.

Poslanec M. Géci:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslanci, važené dámy a páni,

máme pred sebou rozpočet na rok 1991 Z doterajších sprav a požiadaviek bolo známe len jedno slovo - daj. No neviem, či pán minister Kováč bude môcť dať viac ako bude mal príjem. R tak ako to povedal pán podpredseda vlády, v rozpočte sa výdavky a prijmy musia rovnať l: 1. Preto sa takto musíme pozerať na všetky položky, čo s nimi, necháme ich tak ako sú, alebo ich budeme brať a presúvať ich.

Vážení pani poslanci, realizácia ekonomickej reformy bude spojená s rastom nezamestnanosti. Na nezamestnanosť bude mať veľký vplyv zníženie pracovných príležitosti hlavne konverziou zbrojného priemyslu, kde vytváranie nových efektívnych pracovísk bude značne obmedzene. Hod ľa

štátneho rozpočtu na rok 1991 národný dôchodok nesmie klesnúť viac ako 5 % - to je "Veľmi dôležité - lebo by vzniklo výrazne napätie na spotrebiteľskom trhu, takýto vývoj by urýchľoval rast cien a to by viedlo k sociálnemu napätiu. Preto si treba veľmi dobre uvážiť, ako budeme so štátnym rozpočtom narábať.

Na druhej strane liberalizácia cien je pre vývoj trhu nevyhnutná. V roku 1991 sa musí počítať s rastom cenovej hladiny orientačne cca o 3O t. Bude mat na to vplyv najmä zvýšenie cien dovážaných surovín. Od vývoja cien bude závisieť aj úspešnosť našej finančnej politiky. V roku 1991 sa podľa štátneho rozpočtu očakáva pokles hospodárskej aktivity, čo zapríčiní zníženie tvorby národného dôchodku cca o 5 %, ako som už spomenul. Na tomto poklese sa bude výrazne podieľať strojárska výroba v dôsledku zbrojnej techniky, ktorá na Slovensku predstavuje asi 12 %. úlohou finančnej politiky musí byť zabrániť roztáčaniu inflačnej špirály a dodržať rast cien v primeraných hraniciach. To by sme chceli vedieť, ako tu budeme pokračovať. V rámci finančnej politiky vlády Slovenskej republiky budú sa musieť ďalej znižovať dotácie a my na druhej strane žiadame zvyšovanie dotácii zo štátneho rozpočtu. Preto musíme bezpodmienečne trvať na tom, aby jednotlivé položky v štátnom rozpočte v priebehu roku boli presne dodržiavané.

Príjmy, ako som už hovoril, musia sa rovnať s výdavkami. Nemôže byt viac výdavkov, ako budeme vedieť dokázať do štátneho rozpočtu dodať príjmy z hľadiska produkcie. Hlavnou položkou sú tiež dane a poplatky. Dano a poplatky robia 15, 163 miliónov, čo robí privatizácia, aby sme tieto dane dosiahli? Keď chceme dane, musíme rýchlo postupovať s privatizáciou, so súkromným podnikaním. Čo robí ministerstvo privatizácie? Musí bezpodmienečne vyvinúť nepomerne väčší tlak dolu, aby privatizácia postupovala tak,

aby ministerstvo financií malo dosť príjmov z dani a poplatkov. Keď sa to nebude robiť, určite nám padnú v určitých položkách aj dotácie, lebo keď nezabezpečíme 15 163 miliónov v príjme z dani, niekde nám to bude chýbať. Ďalej sa bude musieť robiť obmedzenie neperspektívnych prevádzok, ktoré sú vysoko náročné na suroviny a energiu a pritom ich výroba je stratová a pre národné hospodárstvo vysoko neefektívna.

Výdavky štátneho rozpočtu sú ovplyvňované úplne novými položkami, ktoré sme v minulosti v štátnom rozpočte nepoznali, a to valorizácia dôchodkov, nezamestnanosť, ktorú sme nepoznali, súdne rehabilitácie, ktoré musíme tiež dotovať za staré hriechy, ktoré boli napáchané na našom národe - na to ti, ktorí len pýtajú "daj", zabúdajú, že aj tu je potrebné vydať, vznik nových ústredných orgánov štátnej správy a tiež príspevky na jednotlivé cirkvi. Aj to je potrebné. Za 42 rokov im nikto, alebo malo dávali a tiež im brali. To sa tiež musí nejako vyrovnať. Preto výdavky v štátnom rozpočte treba aj trocha rozložiť.

Pozrime sa v prvom rade na poľnohospodárstvo. V tomto parlamente zatiaľ nikto o poľnohospodárstve nehovoril. Dovoľujem si adresovať nejaké otázky na pána ministra poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo celkove dostane 1O miliárd 437 miliónov korún. Bolo krátenú oproti minulému roku o 4 miliardy 178 miliónov. Ale sú tu položky, na ktoré chcem mat určitú odpoveď. Sústavne robíme stabilizáciu hovädzieho dobytka, ale na budúci rok mame zase l miliardu 3O7 miliónov na dotáciu, na stabilizáciu. Neviem si predstaviť, čo je táto stabilizácia. Nákup hovädzieho dobytka zo zahraničia v tejto hodnote, alebo je to niečo iné? Je to veľmi vážne a poviem vám prečo. Pozrime sa na roky, keď sme nemali dotácie na dobytok a na Slovensku sme mali dobytku nadbytok. A prečo ho dnes nemáme? Nejaká chyba v

riadom poľnohospodárstva je. Konečne sa ho musíme zbaviť a mať také riadenie poľnohospodárstva, ktoré nebude stála a sústavne žiadať dotácie na to, na čo skutočne nie sú potrebné.

Sú tu aj ďalšie položky, napriklad skladovanie zeleniny - BO miliónov. Tu sa to má vyrovnať. Dnes nakupujem ovocie a zeleninu určite za nižšiu cenu, ako ju budem za 6 mesiacov vyskladňovať a predávať. Čiže tam sa to má vyrovnať. No my ešte žiadame ďalších 80 miliónov. Neviem, na čo to je.

Sú tu ďalej dve veľmi vážne položky - položka "privatizácia poľnohospodárstva" a položka "rozvoj súkromných roľníkov". Je to 200 miliónov a 90 miliónov. Osobne súhlasím, aj Demokratická strana súhlasí, aby táto čiastka bola plne dotovaná. Ale na druhej strane trváme na tom, aby sa tieto peniaze nepoužili nikde inde, len výhradne v položkách, na ktoré sú určené. Nie aby išli do produkcie dnešných družstiev. To je potrebné bezpodmienečne dodržať.

Ďalej je tu fond trhovej regulácie 2 300 mil. korún. Sú garantované nákupné ceny na vybrané výrobky bez ohľadu na výkyvy v trhových cenách. Čo to znamená? To znamená, že keď niekto dostane 2 300 mil. korún na vyrovnanie cien, na budúci rok nesmieme zvyšovať ceny. Potom nemôžeme zvyšovať ceny dôležitých výrobkov, chleba, múky atď. V parlamente to bezpodmienečne budeme musieť kontrolovať.

Na Fond zúrodňovania pôdy je 224 mil. korún. Je to veľmi dôležitý ukazovateľ v našom národnom hospodárstve a najmä v poľnohospodárstve. Treba to dať, ale niekto to musí bezpodmienečne kontrolovať, aby sa nestalo to, čo sa stavalo v minulosti, že sme určené fondy čerpali na 100 % a skutočné výkony boli urobené na 50%. Radi by sme vedeli, na aké zúrodňovanie pôdy to je. či ide o to, čo bolo ekológiou poškodené, alebo je to na obnovu pôdy, ktorá bola najmä v neverných častiach Slovenska zanedbaná zarastená krikmi a znevážená. Od pána ministra chceme vedieť, na čo sú tieto prostriedky a aby tieto prostriedky boli vynaložené skutočne na zúrodnenie pôdy, aby nešli na novú produkciu, lebo tá musí z toho vychádzať automaticky.

Pán minister, odpusťte, že sa takto dotýkam poľnohopodárstva, ale zatiaľ sa tu poľnohospodárstvu každý vyhýba.

Dotácie na ťažbu rúd - je tu jedna položka Rudne bane Spišská Nová Ves, 235 miliónov. Nehovorím, že sa im to nemá poskytnúť, ale chceme, aby dotácia pre tento podnik nebola vyššia ako produkcia podniku. Lebo to nie je 2O ani 3O tisíc, ale je to 235 miliónov. Budeme žiadať, aby nám niekto raz konečne dokázal, že nebolo vyprodukované menej ako bola dotácia. To iste je Banská Bystrica - 55 miliónov.

Neinvestičné dotácie celkom boli zvýšene asi o 56 %, čiže necelé dva miliardy. Je to najmä dotácia pre ČSAD na vyrovnávanie strát, ktoré vznikajú pri doprave. To znamená, že ak ČSAD v budúcom roku dostane 2 miliardy na vyrovnávanie, potom nemôžeme čakať, že začne pohyb cien v doprave. Buď dotáciu, alebo zvyšovať ceny. Ale obidve? Verím, že naša vláda k tomu nepristúpi.

Ďalej je tu jedna veľmi zaujímavá položka. Týka sa pána ministra zdravotníctva, ale nie je prítomný, určite niektorí z vás sú z podnikov. Dostavali ste niekedy na údržbu svojho prevádzkového zariadenia nejako dotácie? Ja sa na to z podniku nepamätám. No tu dávame na údržbu kúpeľného zariadenia 5O miliónov korún. Na čo je to? Ja to údržba alebo je to nákup nových strojov? To musí byť jasne povedané. Chceme vedieť, či kúpeľníctvo na Slovensku je

stratové alebo je zárobkové. Keä je zárobkové, tých 5O miliónov sem nepatri, lebo údržba a oprava patri do normálnej prevádzky podniku. To bolo, je a vždy bude.

Ďalej sú dotácie verejno-prospešným subjektom, a to l 126 miliónov. Možno je to veľa, možno malo. Pozastavujem sa však pri niekoľkých položkách, ale najmä pri jednej. Ešte sme stavbu nedokončili, je vo výstavbe, a už žiadame 62 miliónov korún na údržbu. Tak čo, urobili sme zle hrádze na priehrade Gabčikovo a potrebujeme ich opraviť? Musíme opravovať stroje, ktoré sa tam dnes montujú? Neviem si to predstaviť. Niekto by sa mal k tomu tiež vyjadriť, čo je to tých 62 miliónov korún? Je to výdavok na údržbu toho, čo sme ešte nedostavali? Je pravda, že staviame tam už desať rokov a neviem, koľko ešte budeme. Je to však veľmi vážna položka, a ktorou sa treba zaoberať.

Potom sú tu prídely do dvoch fondov - pre organizácie vodární a kanalizácií a pre povodie Dunaja a Hrona. Áno, je to potrebne, ale nie tak, aby tieto práce vykonávali tieto investorské podniky. Z minulosti vieme, že podnik, ktorý vykonáva sám prace z dotácii, vyčerpá celu dotáciu a skutočný výkon realizuje na 5O-6O %. Zvyšok sa použil na vylepšenie výsledkov podniku. Preto podnik tieto práce má dať vykonať dodávateľsky. Potom bude väčšia istota, že sa tieto peniaze nestratia.

To isté je u lesov. Tam je 86O miliónov. Neviem, či je tu niekto z lesníkov. Vieme, že sme vysadili stotisíc nových porastov, vyfakturovali sme stotisíc a naraz zistime, že mame len 50 tisíc. Povie sa, nám to vyhynulo. To znamená, že buď sme ich nevysadili a vyfakturovali sme to alebo sa to neurobilo odborne a sadenice vyhynuli. Ide to i našich peňazí, ktoré produkuje náš ľud. Pán minister financii musí dať veľký pozor, aby sa tieto peniaze nerozkotuľali tam, kam nepatria.

Výdavky na investície celkom predstavujú 12 738 miliónov. Sú to peniaze najmä na dokončenie určitých nedostavaných objektov. Pre ekológiu je to l 7OO miliónov, zdravotníctvo l 178 miliónov, školstvo 773 miliónov. Na investície v rozpočtoch miest a obcí je 4 672 miliónov. Potom je tu ešte na bytovú dostavbu 3 233 miliónov. Tu je dôležité, aby tieto podniky ako investori v prvom rade dbali na to, aby sa tieto peniaze nielen vyčerpali, ale aby stavby za tieto peniaze boli aj realizované. Verím, že keď tieto stavby budú realizované, aj ekológia, ktorá stále plače, že nemá peniaze, bude to určitý prínos.

Priatelia, školstvo a zdravotníctvo majú zvýšené rozpočty, školstvo o 21 %, zdravotníctvo o 16 %. Je potrebné, aby tieto peniaze boli v obidvoch rezortoch realizované tak, ako sa patrí na riadnych hospodárov. A tu mám na pána ministra jednu viac-menej otázku pre budúcnosť. Z Bratislavy posielame do Viedne 32 študentov na štúdium manažérskej ekonomiky na obchodných akadémiách. Všetko hradí Rakúsko. Rakúsko na to dáva cca milión šilingov, v prepočte sú to asi 3 milióny korún. My na to nedávame nič, len rodičia musia platiť mesačne 8OO korún. Verím, že s pánom ministrom školstva sa bude môcť dohodnúť nejaký príspevok na prípravu týchto budúcich manažérov, na dopravu. Nie sú to milióny, sú to tisíce, len aby sme im pomohli. Informácia z Viedne je, že títo študenti ako začiatočníci veľmi dobre prosperujú. Je predpoklad, že keď sa z tých 32 dostane 2O na vysokoškolské štúdium, budeme mat veľmi lacno vyštudovaných vysokoškolákov na manažérske prace a povedzme ďalších 1O so stredoškolským vzdelaním. Verím, že pán minister nám v tom pomôže, lebo to už aj prisľúbil.

Na zdravotníctvo mám tiež jednu požiadavku. Na zvýšenie miezd dostanú 2 %. Prosil by som pána ministra, aj keď tu nie je prítomný, aby dobre zvážil, komu poskytne