Druhý deň rokovania 9. schôdze Slovenskej národnej rady 18. decembra 1990
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Važené poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,
pokračujeme v rokovani 9. schôdze Slovenskej národne] rady. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Zisťujem, že je pritomnych 100 poslancov, takže Slovenska národná rada je schopná sa uznášať.
V rokovani budeme pokračovať
vládnym, návrhom zákona Slovenskej národnej rady o
poisťovníctve.
Návrh ste dostali ako tlač 78 a spoločnú správu výborov ako tlač 78a. Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodní minister financií pán Michal Kováč. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister financii SR M. Kováč:
Važené predsedníctvo,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladaný návrh zákona o poisťovníctve vytvára právne predpoklady demonopolizácie tohto odvetvia a liberalizácie poistného trhu. Ide o odvetvie, v ktorom podľa súčasnej právnej úpravy môžu pôsobiť len Slovenska štátna poisťovňa a česká štátna poisťovňa. Poisťovníctvo má na území našej republiky dlhoročnú tradíciu a vo svojom historickom vývoji zaznamenalo viacero zmien, už po vzniku Československej republiky sa na Slovensku prejavila potreba poistnej ochrany domácimi poisťovňami. Ako prvá poisťovňa so sídlom na Slovensku bola založená Prvá slovenská poisťovacia spoločnosť, účastinný spolok v Žiline. Vznikla vo februári roku 1919, kedy sa konalo jej ustanovujúce valné zhromaždenie. Táto poisťovňa však nezískala potrebný kapitál a dostatočný počet pracovníkov, čo po jej vzniku viedlo k reorganizácii, a to za pomoci viedenskej spoločnosti Fénix, ktorá sa rýchlo prispôsobila novým pomerom v Československu.
O necelé tri mesiace neskoršie vznikla Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok so sídlom v Bratislave. Táto poisťovňa sa od začiatku svojej činnosti usilovala o prevzatie slovenských poistných zmlúv od Prvej uhorskej všeobecnej poisťovne so sídlom v Budapešti, ktorá na Slovensku pôsobila prostredníctvom svojich filiálok v Bratislave. Košiciach. Leviciach a v Trenčíne. Koncom mája 192O došlo v Starom Smokovci k rokovaniu medzi Prvou slovenskou. Prvou uhorskou a Prvou českou poisťovňou, na ktorom sa zúčastnené poisťovne dohodli, že svoje poistné kmene na Slovenskú odovzdajú novovzniknutej poisťovni, a to Slovanskej poisťovni, účastinnej spoločnosti v Bratislave.
Rozvoj poisťovníctva i v ďalších rokoch zaznamenal značný rozmach. V roku 1937 pôsobilo v Československu 76 domácich a 17 zahraničných poisťovní, v rokoch 1939 až 1945 došlo k organizačným zmenám aj v poisťovníctve, a to najmä reorganizáciou alebo zrušením viacerých poisťovni. Na Slovensku sa v tom čase zrušili takmer všetky filiálky
českých poisťovni. K najrozsiahlejšej zmene došlo v roku 1945, kedy dekrétom prezidenta republiky číslo 103 bolo poisťovníctvo znárodnené, a to medzi prvými odvetviami. V nasledujúcich rokoch sa zlúčilo 45 akciových a vzájomných poisťovní, 42 nemocenských pokladníc, okresných poisťovni a spolkov do 5 poisťovni a v roku 1948 vznikla z nich Československa poisťovňa, ktorá vo svojej podstate ostala až do prijatia zákona o československej federácii.
Prijatím zákona číslo 162/1968 Zb., ktorý ma byť dnešným prerokovaným návrhom zákona o poisťovníctve zrušený, dochádza k vzniku Slovenskej štátnej poisťovne ako samostatnej poisťovacej spoločnosti. Od jej vzniku vzrástlo prijaté poistne z 1, 115 miliónov na 6, 516 miliónov, t. j. osemnásobné a tomuto rastu zodpovedalo i poistne plnenie. Ak v roku 1969 poisťovňa vyplatila na náhradách niečo cez 700 miliónov korún, o dvadsať rokov neskoršie - v roku 1989 už 4, 493 miliónov korún, t. j. 6, 4-krát viac.
Važené pani poslankyne, vážení pani poslanci,
tento stručný historický vývoj som považoval za potrebne uviesť pri uvádzaní vladného návrhu zákona o poisťovníctve na vysvetlenie skutočnosti, že liberalizácia poistného trhu, pôsobenie viacero poisťovni na našom území nie je ani v poisťovníctve novým prvkom. Navrhovaný zákon ma vytvoriť právne predpoklady na pozdvihnutie úrovne poisťovníctva v Slovenskej republike s cieľom priblížiť službu na takú úroveň, aká je vo vyspelých štátoch. V nich poisťovníctvo spolu s bankovníctvom tvorí najprosperujúcejšie odvetvia. Poisťovne vo vysplelých štátoch pri svojej činnosti napomáhajú zabezpečovať sociálne istoty obyvateľstva, čím zároveň svojou prerozdeľovacou funkciou, na ktorej je výkon samotného poistenia postavený, nemalou mierou
prispievajú k zvýšeniu životnej úrovne. Aby poisťovne i na našom území vo väčšej miere plnili túto úlohu, je potrebne cez demonopolizáciu, zdravú konkurenciu na poistnom trhu zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v tejto oblasti a obnoviť dôveru právnických i fyzických osôb voči poisťovniam.
Predkladný návrh zákona o poisťovníctve upravuje právne postavenie poisťovni, podnikanie v poisťovníctve a nanovo zakotvuje výkon dozoru nad poisťovníctvom. Návrh zákona umožňuje podnikať v poisťovníctve na území našej republiky nielen štátnym poisťovniam a zaisťovniam, ale a] akciovým spoločnostiam a poisťovacím spolkom. Upustili smeod zámeru, aby poisťovne mohli vznikať i ako družstevne podniky. Sledujeme tým zabezpečenie jednotnej úpravy právnych pomerov poisťovni, ako aj integritu právnych foriem poisťovni podľa nášho zákona s právnymi úpravami v ostatných štátoch západnej Európy. Pri zjednocovaní právnych úprav medzi štátmi táto rôznorodosť by nemusela byt prínosom. Aj družstvá môžu založiť akciovú spoločnosť. Takáto poisťovňa už na našom území vznikla. Je ňou Kooperatíva, ktorá čaká na schválenie navrhovaného zákona, aby mohla požiadať o povolenie na podnikanie v poisťovníctve.
Návrh zákona umožňuje podnikať na našom území i zahraničným poisťovniam. To však neznamená, že v tejto oblasti by bolo správne pripustiť živelnosť a že povolenie dostane každá zahraničná poisťovňa, ktorá o to požiada. Budeme sa riadiť ekonomickými záujmami našej republiky i zásadami reciprocity právnych poriadkov. Pri vzniku zahraničných poisťovni alebo ich obchodných zastupiteľstiev budeme presadzovať, aby si svojich budúcich pracovníkov rekvalifikovall z iných odvetví alebo z radov absolventov stredných a vysokých škôl.
Novy zákon o poisťovníctve a vykonávací predpis k nemu umožni poisťovniam pôsobiť na finančnom trhu, svojim podnikaním dosahovať i zisky z činnosti súvisiacej s poistením a takto dosiahnutý vyšší zisk po vykonaní odvodov do štátneho rozpočtu použiť v prospech poistených subjektov. Vykonávacia vyhláška, ktorou bude ustanovený spôsob tvorby a použitia účelových poistných fondov, bude presne špecifikovať tvorbu týchto fondov z nákladov poisťovne i z použiteľného zisku, účelové poistné fondy ako dlhodobé zdroje na krytie záväzkov vyplývajúcich z výsledkov poisťovacej a zaisťovacej činnosti nie sú prostriedkami poisťovne, ale poistených subjektov, ktoré poisťovňa spravuje.
S účasťou týchto účelových poistných fondov, ktoré v návrhu vykonávacieho predpisu kvalifikujeme ako voľne prostriedky, s ktorými poisťovňa nepočíta v najbližšom období na krytie svojich záväzkov, bude môcť poisťovňa podnikať s cieľom dosiahnuť ďalší zisk, ktorý by mal byt použiteľný najmä na valorizáciu životných a dôchodkových poistení. Tieto voľné prostriedky budú môcť poisťovne použiť na nakúp cenných papierov, nehnuteľnosti, i na poskytovanie pôžičiek a úverov v rozsahu udeleného povolenia statnou bankou československou podľa osobitného predpisu. I takto docielený zisk sa použije v prospech poistených. Podnikanie s častou prostriedkov poistných fondov je vo svetovom poisťovníctve bežne a práve toto podnikanie im napomáha v nemalej miere zabezpečovať zvýšenú poistnú ochranu poistených.
Výkon dozoru nad poisťovníctvom návrh zákona zveruje ministerstvu financií. Popri úlohách uvedených v návrhu bude úlohou ministerstva vybudovať nezávislý dozorný orgán nad poisťovňami, ako to poznáme v štátoch západnej Európy, a pripraviť v priebehu najbližších rokov novy zákon, ktorý bude upravovať poistný trh, ale už nie ako zákon o poisťovníctve. ale ako zákon o dozore nad poisťovňami. Do toho času by malo dôjsť aj k prechodu súčasných zákonných foriem poistenia na povinné zmluvne poistenie. Jedno zo zákonných poistení sa ruší i týmto zákonom, nakoľko sa už teraz neuvažuje s jeho pôsobením v poľnohospodárstve.
Važené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
vytvorenie právnych predpokladov na demonopolizáciu odvetvia poisťovníctva nielen umožni vznik nových poisťovni, ale zároveň aj väčšie množstvo pracovných príležitosti. Počet pracovníkov pôsobiacich v oblasti poisťovníctva by sa mal oproti súčasnému stavu niekoľkoznásobiť. Poznatky, ktoré mame v tomto smere, dokazujú, že svoje uplatnenie i na našom území nájdu viaceré poisťovne, ktoré si budú navzájom konkurovať, a to poskytovaním poisťovacích služieb na vyššej kvalitatívnej úrovni. Som presvedčený, že zo strany poisťovni pôjde aj o spoluprácu v oblasti prípravy absolventov škôl na pracú v poisťovníctve, v oblasti rozvoja poistného pravá a podobne.
Považujem však za potrebne na záver môjho vystúpenia upozorniť, že samotná existencia viacerých poisťovni neznamená automaticky aj zvýšenie spokojnosti poistených subjektov. Na poisťovne musí byť prepojená ďalšia terciálna sféra, aby poistná náhrada poskytovaná v podobe peňažného plnenia mohla byť premenená na odstránenie následkov poistnej udalosti, a to taktiež čo najskôr a čo najkvalitnejšie. I v tomto smere sú otvorene možnosti podnikania tak pre právnické, ako a] fyzické osoby.
Važené poslankyne, vážení poslanci,
predloženým návrhom zákona o poisťovníctve kladieme ďalšie legislatívne základy pre rozvoj trhového mechanizmu a súčasne vytvárame základy nového systému zabezpečenia sociálnych istôt obyvateľstva. Preto odporúčam predložený návrh zákona schváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi Kováčovi za odôvodnenie predkladaného návrhu zákona. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Brestenského, aby predniesol spravodajskú správu.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážená vláda,
predkladaný návrh zákona vytvára priestor pre zrušenie štátneho monopolu v oblasti poisťovníctva, čo doterajšia právna úprava z roku 1966 resp. 1968 neumožňovala. Znenie návrhu zohľadňuje súčasný beztrhovy - bezkonkurenčný stav v oblasti poisťovníctva vzhľadom na existujúci monopol zo zákona. Toho času už existujú založené i ďalšie domáce poisťovacie subjekty, napríklad poisťovňa Kooperatíva, ktoré však vzhľadom na existujúcu právnu úpravu nemôžu vykonávať poisťovaciu činnosť. Z oznamovacích prostriedkov je nám známe, že niektoré zahraničné poisťovne začali pôsobil na našom území prostredníctvom sprostredkovateľov. Tato činnosť doterajšou právnou úpravou nie je pokrytá. I z uvedených dôvodov je prijatie novej právnej úpravy naliehavé.
Podľa platného ústavného zákona je poisťovníctvo vo výlučnej kompetencii republík. V českej republike nie je ešte návrh zákona o poisťovníctve prerokovaný v českej národnej rade.
Návrh zákona vytvára v znení § 34 ochrannú lehotu dva roky pre konštituovanie sa tuzemských poisťovacích a zaisťovacích subjektov a rozvinutie ich činnosti. Ochranná lehota sa vzťahuje nie na vstup zahraničného kapitálu do tuzemských poisťovacích subjektov, čo je stanovene v odseku 3 S 7 tým, že je len obmedzený podiel účasti zahraničného kapitálu na kapitále tuzemských poisťovacích a zaisťovacích subjektov. Ochranná lehota sa vzťahuje len na pôsobenie obchodných zastupiteľstiev zahraničných poisťovacích subjektov a na zahraničné osoby ako zakladateľov poisťovacích akciových spoločnosti.
V intenciách týchto zásad je i znenie celého návrhu zákona. Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady zástupcovia predkladateľa však navrhovali predtým uvedené ustanovenia tohoto návrhu vypustiť. Touto úpravou sa však mení jedna zo zásad návrhu, teda jeho filozofia. Táto zmena v celom rozsahu by vyžadovala prepracovanie návrhu zákona alebo úpravy, ktoré podstatne menia znenie celého návrhu.
Preto okrem pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej spravodajskej správe navrhnem niekoľko doplňujúcich pozmeňujúcich návrhov, ktoré však prednesiem až po návrhoch uvedených v spoločnej spravodajskej správe.
Spoločná spravodajská správa je uvedená v tlači 78a, ktorú ste všetci dostali pred zasadnutím. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o poisťovníctve /tlač SNR 78/ v súlade s rozhodnutím predsedu Slovenskej národnej rady z 29. 11. 1990 prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Výbory Slovenskej národnej rady vyslovili s predloženým návrhom zákona Slovenskej národnej rady o poisťovníctve súhlas a odporúčajú ho Slovenskej národnej rade schváliť. Všetky výbory však navrhujú pozmeňovacie a doplňujúce úpravy. Z týchto úprav odporúčam vcelku prijať nasledovné pripomienky, uvedené v časti II spoločnej správy:
Bod l, nakoľko návrh je legislatívne precíznejší a je vyjadrený v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Bod 2 - vzhľadom na systematiku zákona a jeho prehľadnosť.
Bod 3, nakoľko uvedený text navrhnutý na vypustenie je vhodný skôr do dôvodovej správy ako do znenia zákona.
Bod 7 - týmto návrhom je odstránený monopol jedného ústredného orgánu štátnej správy i vzhľadom k tomu, že ministerstvo financii je v návrhu zákona ustanovené dozorným organom v poisťovníctve. Prijatím tohoto bodu je naplnený i návrh v bode B, ktorý nenavrhuje nový text alebo doplnenie textu návrhu zákona.
Bod 11, ktorým je precizovaný pôvodný text.
Bod 12, nakoľko navrhovaný doplnok spresňuje pôvodný text.
Bod 13, kde navrhovaná zmena odstraňuje nedostatok pôvodného textu.
Bod 14, kde sa doplňujúcim návrhom zosúlaďuje terminológia používaná v zákone.
Bod 17, kde doplnenie textu o uvedené slová umožňuje prípadné nutné riešenia nielen v prípadoch reciprocity.
Bod 18, pretože pokiaľ dochádza k opätovnému a závažnému porušovaniu zákonných povinnosti, je nutné proti porušovateľovi konať.
Bod 19. nakoľko opravuje chybu textu navrhovateľa. Bod 21, kde sa pôvodný návrh precizuje.
Bod 22 - vypustenie uvedeného textu je vhodné, nakoľko pôvodne znenie umožňuje vzdanie sa práv poisteného, teda sú to práva nechránené zákonom. Osobitné poistné podmienky rieši predchádzajúci odsek § 15.
Bod 23, kde je uvedená zmena, ktorá stanovuje fondy, ktoré sú zákonom stanovene ako účelové.
Bod 24, kde navrhovaná zmena precizuje pôvodný text.
Bod 31, kde je oprava gramatickej chyby pôvodného textu.
Bod 33 - ustanovenie je potrebné doplniť navrhovaným textom, nakoľko zrušuje celoštátne platné zákony z obdobia unitárneho štátu.
Ďalej odporúčam prijať an blok pripomienky - pokiaľ z rozpravy nevyplynie inak - pod ďalej uvedenými bodmi, v ktorých návrhy obsahujú i úpravy uvedené v inom bode. Ide o
bod 4, ktorého návrh je legislatívne precíznejšie vyjadrený a významové je zhodný s návrhom v bode 5,
bod 15 - toto znenie zahŕňa i návrh pod bodom 16 a je presnejšie vzhľadom na celé znenie S 13,
bod 29, ktorý je obsahovo zhodný s bodom 28, ovšem v bode 29 je naviac uvedený aj pokus o činnosť bez povolenia ako pokutovateľný. Právnici možno budú namietať, ale dovolím si upozorniť na to, že k pokusu môže dôjsť vtedy, ak niekto napriklad uzavrie poistnú zmluvu, ale ešte nedošlo k zaplateniu poistnej čiastky, pokiaľ je to podmienkou plnenia poistnej zmluvy. To je vlastne pokus, nebude to dokonané a tym by tieto veci v prípade nedovolenej činnosti nemohli byť stíhané. A dá sa to zorganizovať.
Ďalej neodporúčam prijať, a to vcelku úpravy uvedene v týchto bodoch:
Bod 6, nakoľko pri poisťovaní svojich členov v spolkoch je vecou združenia, ako si stanovi podmienky, ktoré tento zákon, pripadne iné zákony nevylučujú. V predchádzajúcich bodoch, kde som návrhy odporučil prijať, je doplnenie práve tohoto paragrafu, že poisťovacie spolky budú poisťovať svojich členov. V opačnom prípade by sa bez kaucie prostredníctvom spolkov mohla rozvinúť zaujímavá poisťovacia činnosť.
Bod 2O, a to preto, že text pôvodného legislatívneho návrhu rieši obsah i procedurálnu stránku povoľovania činnosti a prijatím pozmeňovacieho návrhu by nebol dostatočne definovaný predmet činnosti v poisťovníctve.
Bod 25, nakoľko u fondov určených zákonom je riešenie podľa bodu 23 pozmeňovacích návrhov, kde sa stanovuje, že všetky sú poisťovacie fondy. Fondy zriadené z vlastnej vôle, teda mimo fondov, ktoré sú stanovené zákonom, sÚ nad rámec zákona a je vecou zriaďovateľa, ako s nimi bude záobchádzať, či budú účelovými alebo či budú mať združený účel a podobne.
Bod 26, pretože v § 16 pôvodný návrh určuje oddelenie všetkých fondov poisťovníctva a zaisťovania. Teda ak fondy sú založené, musia byť vedené oddelene, aj tie, ktoré sú zriadene z vlastnej vôle.
Bod 27 - tu nie je navrhnutá konkrétna zmena textu a pôvodný návrh tu naznačený problém rieši v § 18 ods. 2.
Ďalej sa zmienim o bodoch, kde by som vás prosil o vyjadrenie v rozprave, pretože sú to veľmi závažne body, ku ktorým treba zaujať širšie stanovisko, ide o účasť zahraničného kapitálu, o záležitosti z hľadiska ochrannej lehoty a niektoré iné veci.
Ďalej odporúčam neprijať bod 9, ako aj bod 10. V bode 9 je zrušené obmedzenie účasti zahraničného kapitálu na tuzemských poisťovacích a zaisťovacích subjektoch, v bode 10 je zvýšené obmedzenie voči pôvodnému návrhu. Navrhujem nechať pôvodný text § 7 ods. 3 a k tomu si dovolím uviesť toto vysvetlenie: Pri štúdiu materiálov súvisiacich s prerokúvanou problematikou a po konzultáciách s odborníkmi pôsobiacimi v poisťovníctve, v Slovenskej Štátnej poisťovni, ako aj v iných inštitúciách, kapitál vložený do podnikania v poisťovníctve má trochu iný charakter ako kapitál vložený do výroby. Kapitál vložený do výroby prispieva k rozvoju výrobných síl, minimálne výrobných prostriedkov. Kapitál vložený do poisťovníctva sa dá rozširovať aj správnym presúvaním týchto peňazí. V rozvinutých krajinách, ako Nemecko, Švajčiarsko, Japonsko, dokonca i Južná Kórea, je vstup zahraničného kapitálu do podnikania v poisťovníctve obmedzený zákonom od o do 25%. Otázka znie, že ak urobíme čo najväčšie obmedzenie, či bude dosť
kapitálu na to, aby vzniklo aspoň 5-6 poisťovacích subjektov. To je základný problém, prečo je to ťažko obmedziť povedzme na nulu. Je to veľká ochrana vlastných prostriedkov a obežív.
U bodov 34, 35 a 36, ktoré navrhujú zmeniť znenie termínu účinnosti zákona, navrhujem: zmeny uvedené pod bodom 34, kde je navrhnutý termín účinnosti od 1. 3. 1991, navrhujem neprijať, nakoľko za obdobie dvoch mesiacov by bolo možne predložený návrh zákona navrhovateľom prepracovať, čo po prijatí navrhovaných úprav d vzhľadom na naliehavosť prijatia zákona nepovažujem za vhodné.
Navrhujem prijať bod 35, po ktorom zostáva nezmenená ochranná lehota dvoch rokov pre vstup zahraničných poisťovacích subjektov samostatne podnikajúcich na území Slovenskej republiky, čim sa umožní konštituovanie a rozvoj tuzemských poisťovacích subjektov, ako som uviedol v úvode. Pri prijatí tohoto návrhu sa vylučuje prijatie návrhu v bode 36.
Pozmeňujúci návrh uvedený v bode 32 neodporúčam prijať, avšak žiadam najmä členov ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady, aby sa vyjadrili k tomu, či namiesto znenia, ktoré je uvedene v pôvodnom texte, nie je možné riešenie v rámci zákona o štátnom podniku a či tu uvedený text je v kompetencii Slovenskej národnej rady podľa čl. 9 ods. 2 ústavy ČSFR, pripadne či tu uvedený problém nie je možné riešiť na základe výnimky podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 364/1990 Zb.
K bodu 3O - pôvodný text v ods. 3 § 28 je vzhľadom na znenie bodu 4 článku I zákona Slovenskej národnej rady č. 193/1900 Zb., čo je novelou zákona č. 115/197O Zb. o
finančných správach v znení neskorších predpisov, vlastne nepriamou novelou. Som však toho názoru, že uviesť inštitúciu, teda finančnú správu pred zánikom do zákona, nie je najvhodnejšie. Podľa mňa nie je možne ponechať tu uvedené Zmocnenie, lebo v novele o daňových úradoch je vymedzená pôsobnosť, kde nie je nič uvedené vo veci vymáhania pokút. Viem, že členovia ústavnoprávneho výboru asi so mnou nebudú súhlasiť, budeme to musieť doriešiť po rozprave.
A teraz k vlastným pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem v pôvodnom S 6 medzi slová "zastupiteľstvá" a "so sídlom" vložiť v zátvorke legislatívnu skratku "ďalej len poisťovne". Z toho vyplýva, že zastupiteľstvá budú musieť spĺňať všetky náležitosti a povinnosti, ktoré majú ostatne poisťovne. Predpokladám, že je to dôležité z toho dôvodu, že pri zakladaní obchodných zastupiteľstiev, ktoré tu budú zabezpečovať - po uplynutí ochrannej lehoty, ak bude odsúhlasená - činnosť týchto poisťovní na našom území, je potrebné, aby dozorný orgán mal o ich činnosti dostatočný prehľad a povolil činnosť v príslušnom rozsahu.
V § 34, ak bude odsúhlasená ochranná lehota a odsúhlasený presun § 6 ako ods. 2 § 2, urobiť túto zámenu čísla 6 v tomto paragrafe za § 2 ods. 2.
Ak bude schválená zmena podľa bodu 36 správy, to znamená, že by sme nesúhlasili s ochrannou lehotou pre priame podnikanie cudzích subjektov na našom území v poisťovníctve, navrhujem vložiť nový § 32 do prechodných ustanovení so znením: "Zaisťovanie poisťovacími alebo zaisťovacími subjektami sídliacimi mimo územia ČSFR je môžme od 1. 1. 1993". Tento návrh dávam vzhľadom k tomu, že cez inštitút zaisťovania pri správnom prepočte rizík je možný bezproblémový presun kapitálu, dokonca v korunách, mimo nášho územia. Z tohoto by mohli plynúť nepriaznivé tlaky na postup inflácie.
Ďalej navrhujem v § 12 vo všetkých odsekoch nahradit slovo "registrácia" slovom "povolenie", a to v príslušných pádoch. Tento návrh dávam z toho dôvodu, že toho času nie je zrejme, aký bude postup a rozsah povoľovania predmetnej činnosti v českej republike.
Žiadam, aby sme splnomocnili legislatívny odbor Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby podľa odsúhlasených zmien vykonal zmeny označenia jednotlivých paragrafov alebo ostatných časti zákona.
K časti I spoločnej správy žiadam poslancov, aby sa vyjadrili, či má byť prijaté uznesenie vo veci odporúčania existencie štátnych poisťovni, pripadne poisťovni so štátnou zárukou plnenia z poistných zmlúv.
Prosím poslancov, aby pozmeňovacie návrhy prednesene v rozprave mi odovzdali písomne, aby som mal prehľad o ich nadväznosti na zmeny, ktoré som navrhoval alebo na zmeny zo spoločnej správy.
Ďakujem, Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému za prednesenú spravodajskú správu. Prosím, aby zaujal svoje miesto. Súčasne otváram rozpravu k predloženému návrhu zákona o poisťovníctve. Doteraz sa písomne do rozpravy prihlásili traja poslanci. Ako prvý pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.
- 170 - Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,
vzdám sa svojho diskusného vystúpenia, pretože podstatnú čašť toho, čo chcem povedať, povie poslanec Chmelo, keďže sme sa predtým spolu radili o určitých otázkach. Naviac povie niektoré veci, ktoré by som ja nepovedal, takže v rámci racionalizácie práce parlamentu si myslím, že takto to bude lepšie. Ale mám jednu krátku poznámku k tomu, čo hovoril pán spravodajca. Pokiaľ navrhuje schváliť bod 35, treba si uvedomiť, že do 1. januára tento zákon nemôže byt účinný z objektívnych príčin. Dovtedy nebude publikovaný. Takže treba zvážiť návrhy, ktoré prednesie poslanec Chmelo.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Chmelo. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Chmelo:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
vkladom predkladaného návrhu zákona je, že od účinnosti tohto zákona sa utvoria podmienky pre vznik nových
poisťovni, čím sa odstráni doterajší monopol v poisťovníctve. Tym bude umožnené vyvíjať poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť domácim aj zahraničným poisťovniam. Špecifickosťou poisťovacej činnosti na rozdiel od výrobných oblasti je, že pri začatí činnosti nie je potrebný veľký materiálny a finančný kapitál a prijaté poistné začína rýchle prinášať finančný efekt, ktorý môže prirodzenou cestou formou zaistenia unikať mimo republiky, teda do zahraničia. Na druhej strane návratnosť týchto zdrojov formou náhrad škôd je iluzórna a je podmienená vznikom škôd. To znamená, že spravidla sa do republiky navrátia všetky rezervné zdroje, ale môže sa stať, že pokiaľ nebudú škody, nevráti sa nič, resp. pri malom počte sa vráti len zlomok vyvezených zdrojov, teda kapitálu.
Zahraničné poisťovne, tak ako je obvyklé vo svete, majú záujem ovládať novovznikajúce poisťovacie trhy aj za ceny zníženia poistného pod ekonomickú vyrovnanosť, a tým v prvých rokoch aj za ceny straty. Táto okolnosť by mala nepriaznivý vplyv na naše hospodárstvo únikom finančných zdrojov do zahraničia a priamy ekonomický vplyv na novovznikajúce domáce poistenie, ktoré nebude mať dostatok finančných prostriedkov a nebude môcť ako rovnocenný partner zahraničných poisťovni podnikať na finančnom trhu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z uvedených dôvodov aj' vyspelé ekonomické hospodárstva vo svojom zákonodarstve ochraňujú domáci poisťovací trh pred neúmerným prenikaním zahraničných poisťovní. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko majú zákonnú úpravu, že do roku 1992 nemôžu na domácom poistnom trhu samostatne pôsobiť cudzie zahraničné poisťovne. Môžu byt len akcionármi v domácich poisťovniach. V Japonsku sa vôbec neumožňuje samostatná činnosť zahraničných poisťovni.
Z uvedených dôvodov je potrebne v § 34 zabezpečiť, aby na našom poisťovacom trhu dva roky nemali možnost pôsobiť samostatne zahraničné poisťovne. Tieto však budú mať možnosť pôsobiť na našom poisťovacom trhu ako akcionári v našich poisťovniach. Preto navrhujem, aby § 34 mal nasle dovné znenie "Tento zákon nadobúda účinnosť" - v zhode so spoločným spravodajcom navrhujem - "dňom vyhlásenia, okrem ustanovení § 6, a § 7 ods. 4, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januárom 1998". V prípade, že plénum bude akceptovať návrh spoločného spravodajcu, že § 6 bude premiestnený do § 2 ods. 2, by sa v znení, ktoré navrhujem, v S 34 zmenil S 6 na § 2 ods. 2.
Ďalej s prihliadnutím na kompetenciu činnosti poisťovníctva, ktoré patri do výlučnej pôsobnosti republík, je žiadúce, aby Ministerstvo financii Slovennkej republiky povolilo činnosť poisťovniam so sídlom mimo Slovenskej republiky a ich činnosť na tomto území nielen registrovalo. Preto navrhujem v S 12 ods. l nasledovne znenie: "Poisťovne so sídlom na území českej republiky môžu podnikať v poisťovníctve na území Slovenskej republiky len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom Slovenskej republiky. " Ďalej navrhujem odsek 2 vypustiť, v odseku 3 v zhode B návrhom spoločného spravodajcu slovo "registráciu" v poslednom riadku nahradiť slovom "povolenie" a v odseku 4 tohto paragrafu slovo "registrácie" nahradiť slovom "povolenia-.
Ďalej sa zhodujem s návrhom spoločného spravodajcu, aby § 30 ods. 3, to je bod 32 spoločnej správy, nebol vypustený. Ide o riešenie, ktoré je pre poisťovňu vyhodnejftie. Návrh ústavnoprávneho výboru vychádzal z toho, že bude prijatý zákon o veľkej privatizácii, tento však ešte nie je prijatý, pričom cieľ vytvoriť akciovú spoločnosť poisťovne sa dá dosiahnuť spôsobom vyjadreným v predloženom vládnom návrhu jednoduchšie. Prijatím § 3O ods. 3 navrhovaného vladného návrhu o poisťovníctve sa nezneistia poistne pomery, ktoré sú v súčasnosti prijaté.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Ásványi.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená slovenská vláda,
važené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
važené poslankyne,
vážení poslanci,
zdá sa, že ma trápia tie iste problémy, o ktorých tu hovoril pán poslanec Chmelo a pán poslanec Fogaš zrejme sa s tým tiež stotožňuje, keď sa vzdal svojho príspevku. Vystúpil som len preto, že mam ešte niečo navyše. Na rozdiel od spoločného spravodajcu neodporúčam, vypustiť odsek 3 v S 15, pretože § 15 odsek 3 chráni poistenca. Aspoň ja tak tomu rozumiem.
K S 12 dovolil by som si predniesť návrh rovnakého zmyslu ako navrhol pán poslanec Chmelo, ale s malým spresnením tohto znenia: "Poisťovne so sídlom na území českej republiky môžu podnikať v poisťovníctve na území Slovenskej republiky v rozsahu povolenia udeleného na podnikanie v poisťovníctve príslušným organom Slovenskej republiky. "
Ďakujem pekne.
- 174 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ásványi. Poslanec L. Asványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dámy a páni,
v niektorých častiach sa hádam budem opakovať s predchádzajúcimi rečníkmi. Moje vystúpenie bude krátke, pretože chcem z iného pohľadu vysvetliť poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť. Poisťovacia činnosť nie je veľmi náročná na počiatočný kapitál napriek tomu, že prerokúvaný zákon požaduje zloženie kaucie vo výške jedného milióna korún pred začiatkom činnosti. Pre poisťovňu zo zahraničia je táto podmienka ľahko splniteľná buď v Českej republike alebo v Slovenskej republike. Rozšírenie činnosti na druhú republiku je len vecou registrácie. Ak zahraničná poisťovňa má povolenie pôsobiť v Českej republike, u nás už nebudeme mat veľkú možnosť rozhodovať o povolení činnosti, tak ako hovoril pán minister, teda ekonomicky zvažovať, či a ako bude jej činnosť vplývať na naše peňažníctvo, na naše poisťovne. Podľa doterajšej textácie návrhu zákona máme skoro povinnosť registrovať jej činnosť.
Poisťovne vyvíjajú poisťovaciu činnosť so širokou klientelou a zaisťovaciu činnosť domácim a zahraničným poisteniu aj více verza. Zaisťovacia činnosť je obyčajne prevodom alebo vývozom väčšej či menšej časti poistných fondov, t. j. kapitálu do zahraničia. V prípade zahraničnej poisťovne ide o zaistenie sa u vlastnej alebo inej väčšej poistnej alebo bankovej spoločnosti v zahraničí. To známena, že prostriedky fondu sa nebudú používať na prekrvenie, posilňovanie trhu peňazí doma, ale v cudzine. Zahraničná poistná spoločnosť dovezie menšiu čiastku kapitálu, bude sa šikovne obracať medzi poisťovacou klientelou, rýchle naplní poistný fond a môže legálne a veľmi odôvodnene vyviezť svoj kapitál. Poistne prípady vyrovná z ďalších splátok poistného. Naše i novovznikajúce poisťovne nebudú vedieť v blízkej budúcnosti veľmi konkurovať zahraničným poisťovniam. Pritom som si vedomý a sám volám o rýchle zlepšenie činnosti, nápaditosti aj úrovne služieb našej terajšej štátnej poisťovne. Ale pre zahraničný kapitál poznám aj iné, viac náročné úseky činnosti v našom rozvíjajúcom sa hospodárstve a dajme mu široké pole pôsobnosti.
Navrhujem v § 34 ponechať druhú časť vety znenia: "okrem ustanovení § 6 a § 7 ods. 4, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januárom 1993" - dotiaľ citát - alebo až od roku 1994 - to už navrhujem na zváženie. Dajme možnosť našim domácim poisťovniam posilniť sa v konkurečnom boji so zahraničnými poisťovňami. Potom ich pripúšťajme na náš peňažný trh. Vynechanie druhej časti vety navrhol sám navrhovateľ.
V S 12 ods. 2 odporúčam doplniť ďalšiu vetu: "V prípade zahraničných poisťovni sa vykoná povoľovacie konanie podľa § 11. " Teda nebude postačovať iba registrácia na základe už získaného povolenia v českej republike.
V spoločnej správe pod bodom 9 sa odporúča vypustiť ods. 3 § 7, ktorý v pôvodnom znení nedovoľoval prevýšiť podiel zahraničných akcionárov nad 45 % základného kapitálu. Odporúčam ponechať odsek 3 § 7 v pôvodnom znení jednoducho preto, že ide o peňažníctvo, ktoré je pomerne ľahkým cieľom ovládania cudzím kapitálom. Pritom som priateľom a podporovateľom prieniku zahraničného kapitálu do priemyslu, obchodu, dopravy, kde sú podmienky obojstranne náročnejšie a pre nás životne dôležité.
Ďakujem za porozumenie. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Asványimu. Písomne nie sú do rozpravy prihlásení ďalší poslanci. Hlási sa niekto ďalej do rozpravy? Pán poslanec Haťapka.
Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,
na rozdiel od spravodajcu v § 7 ods. 3, kde sa hovorí, že podiel zahraničných akcionárov nesmie prevýšiť 45 %, navrhujem znenie, aby nesmel prevýšiť 25 % základného kapitálu. Odôvodniť sa to dá takto: kapitál poisťovní tvorí základný rezervný finančný fond, ktorý vytvorili poistenci svojimi financiami. Rezervný fond slúži na krytie nepredvídaných situácii v republike alebo v štáte a musí byť umiestnený na pôde tohto štátu. Zvýšením na viac ako 25 % môžeme riskovať únik tohoto fondu. Aj keď 45% je menej ako 51 %, pri takom vysokom percente by mohlo dôjsť k ovplyvneniu niektorých osôb v predstavenstve a získať potrebných 51% v prospech zahraničného kapitálu. Naviac, pri podnikateľskej činnosti, kedy vplyv poisťovni vzhľadom na ich kapitál nie je zanedbateľný, bude pri neúmerne vysokom percente zahraničného kapitálu evidentný a] jeho nepriamy vplyv do iných sfér národného hospodárstva. V silných zahraničných ekonomikách maximálny podiel cudzích poisťovni je podstatne menší, ako to už bolo povedané.
Ešte poznámka k § 11 ods. 1: je potrebne špecifikovať dozorný organ. Nie je uvedené, kto ho vytvára či zakladá a komu podlieha alebo sa zodpovedá. Navrhujem doplnit
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR 1. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi Hlási sa pani poslankyňa Rozinajová
Poslankyňa H. Rozinajová:
V celom texte zákona frekventuje pojem česko-slovenský so spojovníkom aj v prípadoch, kde by bolo potrebne dôslednejšie uvádzať spojku "a" Je tam napriklad pojem Česko slovenské právnické alebo fyzické osoby, kde by mala byt spojka a, teda české a slovenské.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pani poslankyni Rozinajovej. Sú tu prítomní zástupcovia legislatívneho odboru Kancelárie Slovenskej národnej rady, tuto poznámku zapracujú pri konečnom spracovaní zákona. Hlasí sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Pollák
Poslanec M. Pollák
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi predložiť vám na odhlasovanie jeden pozmeňovací návrh ináč v našom výbore pre obchod a služby bol tento návrh prijatý, nie je však zahrnutý v spoločnej
správe. Neviem prečo. V § 16 až 19 sa upravujú hospodárske režimy len v poisťovni. Keďže § 5 ods. 2 hovorí o inom hospodárskom režime - ide o poisťovacie spolky - z toho logicky plynie záver, že tieto spolky majú výhodnejšiu pozíciu na trhu, čo samo osebe nemusí byť veľkým rizikom pre ostatné poisťovne. Bolo by však potrebne zakotviť do § 21 zásadu, že je dodržaný spolkový systém hospodárenia a nepodniká sa s kapitálom na spôsob nejakej spoločnosti tichých podnikateľov. Ide o to, aby vzhľadom na zvýhodnenie spolkov, ako je kaucia, odvody, sa neobchádzal v zmysle spolkovej činnosti a skryte nebol tento zámer obídený na väčšie podnikanie. Konkrétna zmena by vyzerala takto: v S 21 ods. l písm. c/ celý text by znel "predmetu vykonávanej činnosti v súlade s udeleným povolením a u poisťovacích spolkov aj charakteru hospodárenia s prostriedkami prijatými na poistenie".
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. Hlási sa pán profesor Plank. Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
prepáčte, že som sa prihlásil do diskusie. Nie som poslancom, som tu hosťom, ale poisťovníctvo patrí k mojim srdcovým záležitostiam, keďže sa posledných desať rokov zaoberám poistným právom. Dovoľte mi povedať aspoň dve pripomienky k tejto diskusii.
Tento zákon o poisťovníctve mení postavenie poisťovni. Doteraz sme mali v poisťovníctve monopol. Mali sme síce dve štátne poisťovne, ale tieto prakticky mali monopolné postavenie, pretože jedna pôsobila na území Slovenskej republiky a druhá na území Českej republiky. Tento zákon ma vytvoriť všetky podmienky na to, aby bola pluralita poisťovní, aby tu mohla pôsobiť nielen jedna, ale viaceré poisťovne. Samozrejme, treba na to vytvoriť predpoklady. Myslím, že predložený zákon vytvára dobré predpoklady. Dokonca umožňuje pôsobiť aj zahraničným poisťovniam. A myslím, že podmienky stanovené v §§ 6 a 7 ods. 4, EU dobre upravene.
V tejto súvislosti by som však chcel poukázať na to, že sú určite zmeny najmä v spoločnej správe, ktoré sa tykajú S 34 návrhu zákona, kde sa hovorí o tom, že sa ma odložiť účinnosť. Tiež sa domnievam, že účinnosť nemôže nastať 1. januára, hoci ta druhá poisťovňa, ktorá sa pripravuje na území Slovenska, už na to veľmi čaká, aby mohla od l. januára pôsobiť. Neviem, či sa to podarí uverejniť do l. januára. To je jedna vec. Ale prosím vás, nezabudnite pritom na ďalší obsah, aby odkaz na §§ 6 i 7 z § 34 nevypadol. Tam treba zachovať ochrannú lehotu, pretože keď umožnime hneď od účinnosti tohto zákona pôsobenie zahraničných poisťovní, ktoré patria k najbohatším kapitálovým spoločnostiam na Západe, keď sem preniknú bez akýchkoľvek ďalších podmienok hneď od 1. januára alebo l. marca - podľa toho, kedy nadobudne zákon účinnosť - treba rátať e tým, že získajú celý trh a naše poisťovne zničia. To znamená, že našim poisťovniam treba poskytnúť určitú ochrannú lehotu, takže z S 34 nech tie výnimky nevypadnú.
Ďalej by som mal ešte jednu pripomienku, ktorá sa tyká § 12. Tu ide o možnosť pôsobenia českých poisťovní na území Slovenskej republiky. To, čo sa tu navrhuje, je
dvojsečná zbraň. Keď obmedzíme možnosti pôsobenia českých poisťovni na Slovensku, také isté ustanovenia dajú do českého zákona, pokiaľ ide o slovenské poisťovne. Z tohto dôvodu som toho názoru, že S 12 treba nechať v znení, v akom je teraz koncipovaný. Okrem toho chcem poukázať na to, že toto znenie rešpektuje aj znenie ústavy a myslím, že aj v budúcich ústavách to bude zakotvené tak, že subjekty, ktoré sú doma v Českej republike, budú mať v Slovenskej republike tie iste práva ako naši občania a naši občania budú mať tie iste práva aj v Českej republike. Čiže nemôžeme sťažiť podnikanie českých podnikov na Slovensku, lebo by to bolo jednak v rozpore s ústavou a jednak by to viedlo k tomu, že do českého zákona by dali obmedzenia, pokiaľ ide o možnosti pôsobenia slovenských poisťovni na území Českej republiky. Som toho názoru, že Slovenska poisťovňa bude mat väčšie ťažkosti s možnosťou pôsobenia v Českej republike, než naopak. Nie preto, že by boli legislatívne prekážky, ale preto, že Česká poisťovňa je väčšia a aj nové poisťovne, ktoré sa pripravujú, budú mať skôr možnosti uplatniť sa s väčším kapitálom v Čechách než na Slovensku.
Toľko som považoval za potrebné povedať. Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hrnko a pán poslanec Prokeš.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som sa vyjadriť k spornému S 12, o ktorom bolo hovorené v spravodajskej správe, aj vo vystúpeniach pána Prokeša i pána profesora Planka. Keď necháme tú ochrannu lehotu a Česká republika ju nenechá, je potom jed- - 1B1 -
noduchým spôsobom možné, že zahraničná poisťovňa sa zaregistruje v českej republike a príde nám vykupovať, alebo vykážeme niektorú poisťovňu, ktorá nerobí všetko podľa zákona, zaregistruje sa v Českej republike a sem príde automaticky. Takže aj tento moment by sme mali zohľadňovať. Myslím, že reciprocita vo vzťahoch Českej republiky a Slovenskej republiky z hľadiska poisťovníctva by nebola na škodu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Moja poznámka je podobného rázu. Chcel by som upozornit na to, že ak máme v kompetencii republiky niečo povoľovať a potom necháme kompetenciu úplne iného organu, z inej republiky, aby nám povolil činnosť na našom území, potom sme zbytočne bojovali o kompetencie s federálnou vládou a mohli sme to rovno nechať federálu.
Prvý podpredseda SNR 1. Čarnoqurský:
Ďakujem. Ešte má faktickú poznámku profesor Plank. Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
Toto nie je jediný prípad, že sa reciprocita rieši takto. Nedávno sme prijali zákon o advokácii. Zákon o advokácii tiež vyhradzuje právo poskytovať povolenie na výkon advokátskej činnosti Advokátskej komore Slovenska. Je tam ustanovenie, že českí advokáti môžu zastupovať na území Slovenskej republiky, hoci českí advokáti majú povolenie od českého orgánu. A český zákon o advokácii zase ob-