SLOVENSKÁ N Á R O D N Á RADA
IX. volebné obdobie
8. schôdza 19. novembra 1990, 20. novembra 1990,
j. 21. novembra 1990, 22. novembra 1990,
/IV. časť/ 26_ novembra 1990, 27. novembra 1990.
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam
Interpelácie a otázky poslancov
Návrh na voľbu poslanca A. Andráša do výboru SNR
Návrh ústavného zákona, ktorým sa meni ústavný zákon C. 143/1968 Zb. o československej federácii
Vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánov SR vo veciach prevodov vlastníctva Štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby
Vládny návrh zákona SNR o územnom Členení Slovenskej republiky
Vládny návrh zákona SNR o prechode zakladateľskej alebo zriaďovatelske} funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej Štátnej správy
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyhlásenie obci Slovenskej republiky za mestá
Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie uznesenia, ktorým Slovenská národná rada navrhuje Federálnemu zhromaždeniu, aby prijalo ústavný zákon o základných právach a slobodách
Vládny návrh zákona SNR o Štátnej správe v Školstve a Školskej samospráve
Návrh poslanca SNR R. Hofbauera na vydanie zákona SNR, ktorým sa meni zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave
Vládny návrh zákona SNR o Štátnej správe sociálneho zabezpečenia Vládny návrh zákona SNR o miestnych poplatkoch
Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 372/199O Zb. o priestupkoch
Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane
Návrh na odvolanie a voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej republiky
Správa o Činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 29. októbra do 19. novembra 1990 a správa z rokovania Predsedníctva SNR 22. novembra 1990
Písomné odpovede členov vlády SR na interpelácie poslancov SNR, prednesené na 6. schôdzi SNR a odpovede na interpelácie a otázky prednesené na 8. schôdzi SNR.
Bratislava, november 1990
šiesty deň rokovania 8. schôdze Slovenskej národnej rady 27. novembra 199O
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
pokračujeme v rokovani 8. schôdze Slovenskej národnej rady jedenástym bodom programu, ktorým je
Návrh poslanca Slovenskej národnej rady Romana Hofbauera na vydanie zákona SNR, ktorým sa mení zákon SNR č. 377/199O Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Návrh ste dostali ako tlač 7O a spoločnú správu výborov ako tlač 7Oa.
Vážení kolegovia, prosím, aby sme sa najprv prezentovali.
Ďakujem. Konštatujem, že sme uznášania schopní.
Prosím navrhovateľa pána poslanca Romana Hofbauera, aby predložený návrh odôvodnil.
Poslanec n. Hofbauer:
Vážená pani predsedajúca, važené predsedníctvo.
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
návrh úpravy zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave Slovenská národná rada schválila 13. septembra 199O. Na prvý pohľad sa zdá, že sa navrhuje na úpravu veľmi krátko po jeho prijatí. Je to pravda, pretože pri jeho prijatí a odporúčaných doplnkoch a pripomienkach sa odhlasovala dikcia, ktorá fakticky komplikuje, ba až znemožňuje Bratislave zabezpečoval výkon hlavného mesta Slovenskej republiky. Pôvodná navrhovaná, aj prijatá úprava totiž postavila na zhodnú úroveň mesto Bratislavu, aj jeho mestské častí. Zdá sa teda na prvý pohľad, že ide o návrh hlboko demokraticky, ktorý vyjadruje decentralizáciu a splnoprávnenie mestských časti s mestom Bratislava, čo ma osobne napĺňa pocitom, že mestské časti sa akoby necítili byt Bratislavou.
čo to však znamená v reálnej praxi, ako sa to už objavilo aj v nadväzujúcom zákone o majetku obcí? Národný výbor Bratislavy do súčasnosti alebo do krátkej minulosti vo sfére investičnej výstavby a v oblasti majetku a územia figuroval ako ústredný orgán investora a zabezpečoval, s výnimkou akcie "Z", investičnú činnosť z celospoločenských zdrojov. Objekty a zariadenia, i celé obytne súbory po ich vybudovaní boli odovzdávané, a teda i prechádzali pod kompetenciu, právomoc, správu, a teda i vlastníctvo príslušných obvodných národných výborov, resp. miestnych národných výborov, samozrejme s výnimkou objektov a zariadení vybudovaných v rámci akcie "Z". V tom čase tento stav bol prijateľný a priaznivý a nebolo dôvodu nad ním pochybovať alebo ho meniť, pretože takmer celá investičná činnosť, s výnimkou individuálnej bytovej výstavby, sa uskutočňovala z pozície direktívneho plánovacieho mechanizmu.
V súčasnosti táto situácia je však diametrálne odlišná. Na základe pôvodnej konštrukcie § 12 ods. 2 a nadväzujúceho S 12 ods. 2 pism. b/ celý rozsah takto z minulosti postavených vzťahov území, objektov a ostatných súborov by prešiel bezo zvyšku na jednotlivé mestské časti. Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky by vlastne prezentovala iba vlastníctvo, a teda i dispozične majetkové právo budovy radnice. To nie je veľa. už i parkovisko pri radnici prislúcha príslušnému obvodne, i národnému výboru, resp. mestskej časti. Taktiež namestie pred ňou. Tento stav by sa v plnom rozsahu premietal do všetkých sfér rozvoja a postavenia mesta.
Chcem pripomenúť podobne málo šťastne prijatý zákon Slovenskej národnej rady o dislokácii nebytových priestorov, podľa ktorého s platnosťou od 1. mája 199O s týmito nebytovými priestormi disponujú vlastníci objektov, čo by bolo v naprostom poriadku, resp. ich užívatelia a spravovatelia, čo však už celkom v poriadku nie je. Veď obvodné podniky bytového hospodárstva, ktoré týmito spravovateľmi sú, boli pôvodne "zriadene za účelom údržby domov, no postupne na nich prešlo i vlastníctvo domov Tak sa vlastne z domovníkov, obrazne povedané, stali majitelia.
Prvým krokom obvodných podnikov bytového hospodárstva po vydaní tohto májového zákona Slovenskej národnej rady o dislokácii nebytových priestorov boli paušálne výpovede všetkym organizáciám, ktoré v takýchto priestoroch sídlia, i organizáciám obchodu a služieb Dôsledky tohto kroku pocítime približne o pol roka, keď tieto priestory obsadia na základe ponúk solventnejší záujemcovia a z mesta sa stratia predajne potravín, polotovarov, predajne kníh, kultúrne zariadenia, kluby, najrôznejšie služby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, aby doslova prelicitovali finančne lepšie postavených obchodníkov s elektronikou, exkluzívnou bielizňou či drahým importovaným tovarom. Takže ak v Bratislave zanikajú predajne kníh a kníhkupectvá, nemajte to za zlé ministrovi kultúry pánovi Snopkovi, pretože on ZA to skutočne nemôže. Tým sa však obyvatelia Bratislavy ani nenasýtia, ani sa im nezabezpečia pre bežný život potrebne dohody a služby. To je však osobitný problém, ktorý treba riešiť tiež osobitne.
K podobnému stavu, iba vo väčšom celomestskom charaktere, by došlo, ak by sme navrhovanú zmenu zákona o Bratislave neprijali. Naše hlavné mesto by stratilo schop nosť plniť funkčne hlavného mesta, čo má uložené v úvodných článkoch svojho zákona, pretože pre jednotlivé mestské časti by sa mohli stať atraktívnejšie a finančne výhodnejšie ponuky ad iných partnerov, než napríklad zabezpečovanie umiestňovania diplomatických zastupiteľstiev, či stavieb presahujúcich záujmy jednej mestské] časti.
Tento fakt nie je motivovaný žiadnou túžbou p centralizácii moci. Je iba nevyhnutnosťou pre komplexný rozvoj mesta Bratislavy. Bez navrhovanej úpravy zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave by Brati slava, ani Slovensko do Európy a do sveta vlastne nikdy poriadne nevykročili. Navrhovaná úprava nemá záujem znižoval svojprávnosť mestských častí, čo je konečne zrejme aj z jej dikcie. Finančné prostriedky, ktoré získajú mestské časti vlastnou činnosťou, zostávajú v ich právomoci a podobne aj majetok, ktorý z nich vlastnou činnosťou vybudujú, čo je predmetom pozmeňujúceho znenia, ktoré vám uvediem. Je to dosť logické. Ak mestská časť získa prostriedky z vlastných finančných zdrojov a z toho vybuduje pekáreň alebo plaváreň, je logické, že to- ostane v majetku príslušnej mestskej časti.
Rovnaký stav obecného majetku ako navrhuje odporúčaná zmena, je vo všetkých mestách a obciach Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vrátane Prahy a Košíc. Tak je to aj v ostatných európskych mestách. Iba v zákone o Bratislave sa prijala odchýlka, ktorá sa už v súčasnosti javí ako neschopná funkcie.
K otázke prečo ako predkladateľ je iba jedna osoba. Osobne by mi nerobilo problém k návrhu zabezpečiť pripojenie podpisov početných poslancov a vôbec nie iba z Bratislavy, pretože uvádzaný problém vôbec nie je iba vecou Bratislavy, ale vecou hlavného mesta Slovenskej republiky. A k otázke, ktorú som dostal od istého poslanca pred rokovaním, prečo ma táto problematika vôbec trápi, veď vo voľbách o primátora Bratislavy rozdielom 2 000 hlasov v polmiliónovom meste s 3OO OOO voličmi som nebol zvolený, iba toľko: mne ako osobe i ako poslancovi Slovenskej národnej rady vôbec nejde o posilnenie údajnej centralizácie na úrovni vedenia hlavného mesta, ale o niečo úplne iné. Ide mi výlučne o skutočnú svojprávnosť tohto mesta, ktoré bolo kedysi skutočnou krásavicou na Dunaji. Ako človek, občan tohto mesta, poslanec Slovenskej národne] rady, chcel by som prispieť k návratu krásy, dôstojnosti a slávy nášho hlavného mesta, k čomu predkladaný návrh vytvára adekvátne podmienky.
Predložený návrh sa, pochopiteľne, nijako nedotýka vlastníctva súkromného, vlastníctva cirkevného, vlastníctva organizácii či zoskupenia prganizácii, a to ani v súčasnosti ani v budúcnosti. Preto vám, važené poslankyne, vážení poslanci Slovenskej národnej rady, odporúčam prerokovanie a kladné prijatie predloženého návrhu zákona.
- 879 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi za odôvodnenie návrhu zákona.
Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána Ernö Rózsu, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec E. Rózsa:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
ako spoločnému spravodajcovi k predloženému návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mi dovoľte uviesť niekoľko skutočnosti. Ako je známe, v nedávnej minulosti sme prijali súčasne s reformou národných výborov niekoľko zákonov, medzi nimi aj zákon číslo 377 z 13. septembra o hlavnom meste Bratislave. Dovolím si pripomenú t, že v čase prerokúvania novely zákona tento zákon ešte ani nenadobudol právoplatnosť. Nadobudol ju až dňom volieb.
Navrhovaná zmena, ktorú mate ako tlač čislo 70, bola už predmetom rokovania výborov Slovenskej národnej rady, i predmetom rokovania y alternatíve pri prerokúvaní pôvodného návrhu zákona. Tento návrh novely zákona prerokovali výbory Slovenskej národnej rady. Päť výborov s návrhom súhlasilo a odporučilo ho schváliť. Štyri výbory s návrhom nesúhlasili a v jednom výbore návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny. Vo výboroch, ktoré s návrhom zákona nesúhlasili, sa konštatovalo, že návrh je v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože tzv. nové znenie.
ktoré bolo doručené dodatočne, neobsahuje dôvodovú správu, ako to má na mysli ustanovenie § 67 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. Dôvodová správa k S 15 ods. 2 pism. b/ nie je priložená. Dôvodová správa k pôvodnému návrhu okrem toho nemá základné legislatívne znaky. Je iba všeobecným deklarovaním problémov, ktoré podľa navrhovateľa komplikujú budúcu realizáciu zákona o Bratislave. Neodôvodňuje jednotlivé ustanovenia predkladanej novely. Návrh okrem toho neobsahuje stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré takto vo výboroch nebolo prerokované. Okrem toho je zrejmé, že návrh nebol podrobený pripomienkovému konaniu, ani prerokovaný so zástupcami bývalých obvodných národných výborov v Bratislave, ani nemohol byt prerokovaný s volenými zastupiteľskými zbormi mestských časti. Vznikla teda situácia, že v písomných materiáloch máme predložený jeden variant novely, druhy variant bol predložený a vo výboroch nebol prerokovaný a tretí variant doplnený ústnym prednesom navrhovateľa, ktorý prakticky s novelou nesúvisí. Dovolím si uviesť prečo.
Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady uviedol pripomienky, ktoré majú iba spresňujúci charakter. Pripomienka v bode 2 je rozporná, pretože jej akceptovanie by znamenalo prakticky stav uvedený v pôvodnom zákone. Ďalej si dovolím uviesť, že otázka vlastníckych vzťahov a otázka vzťahov nakladania s týmto majetkom je iný právny problém. Taktiež je iný právny problém, pokiaľ ide o dislokáciu priestorov v Bratislave. Táto otázka s predmetným zákonom nemá nič spoločné.
Ďalej si dovolím upriamiť pozornosť poslancov na ustanovenie § 2 ods. 3 predmetného zákona o Bratislave, kde je presne uvedene, že majetok hlavného mesta, mestských častí, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s
týmto majetkom upravia osobitné predpisy. Teda v týchto osobitných predpisoch je dostatočný priestor - a do týchto predpisov patri aj budúci zákon o majetku obci - na riešenie eventuálnych problémov, ktoré sa momentálne pokladajú za neriešiteľné.
Z uvedených dôvodov odporúčam predložený návrh poslanca Romana Hofbauera na vydanie zákona, ktorým sa meni a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/199O Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave neschváliť bez otvorenia rozpravy.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem poslancovi Rózsovi za prednesenie spravodajskej správy. Zároveň si dovolím oboznámiť vás ešte s informáciou sekretariátu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ktorá zaujala taktiež odmietavé stanovisko.
Tak ako navrhol pán poslanec Rózsa, budeme hlasovať o tom, či vôbec budeme tento návrh prerokovávať. Pán poslanec Rózsa ako spoločný spravodajca navrhol bez rozpravy. Dávam hlasovať o návrhu pánu spoločného spravodajcu.
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 93 poslancov. / Kto je za návrh pána spoločného zpravodajcu? /Za návrh hlasovalo 53 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána spoločného spravodajcu bol prijatý.
Chce sa vyjadriť pán poslanec Hofbauer? Poslanec R. Hofbauer:
Dôvodová správa bola predložená Kancelárii slovenskej národnej rady, takže ma prekvapuje stav, že údajne nebola predložená. To je však druhá vec. Uviedol by som pozmeňujúco znenie, o ktorom by som odporúčal otvoriť rozpravu a o ňom hlasovať. Táto zmena je nepatrná. Konzultoval som to so zástupcami výborov, z ktorých boli pripomienky.
Prvý bod: § 2 ods. 2 má znieť: "Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom hlavného mesta /ďalej len "štatút"/ hospodária so zvereným majetkom a so zverenými finančnými zdrojmi a vlastnými finančnými zdrojmi i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou. " Táto textácia sa dôsledne premieta aj do S 15 ods. 2 písm. b/ a to nasledovne: "rozhoduje vo veciach tykajúcich sa nakladania a zásad hospodárenia so zvereným majetkom a so zverenými finančnými zdrojmi a vlastnými finančnými zdrojmi i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou, schvaľuje najdôležitejšie úlohy týkajúce sa tohto majetku a finančných zdrojov a kontroluje hospodárenie s nim. " Toto je návrh pozmeňujúceho znenia: oddelenie zvereného majetku a zverených finančných zdrojov je jeden bod problémov a vlastných finančných zdrojov a vlastný majetok získaný vlastnou činnosťou. To sú dva samostatné balíky problémov, ktoré je treba identifikovat a jasne deklarovať. Domnievam sa, že takýmto spôsobom deklarované je to veľmi jednoznačné.
Ďakujem.
- 883 - Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Vzhľadom na to, že o týchto návrhoch Ba vo výboroch nerokovalo, budeme o nich hlasovať vcelku.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 95 poslancov. /
Kto je za navrhované úpravy ako ich predniesol pán poslanec Hofbauer?
/Za úpravy hlasovalo 53 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhom hlasovalo 24 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Konštatujem, že sme navrhované úpravy pána poslanca Hofbauera prijali. /Potlesk. /
Pýtam sa pána poslanca Rózsu ako spoločného spravodajcu, či má nejaké pripomienky alebo návrhy?
Poslanec E. Rózsa:
Nemám. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Budeme teraz hlasovať o novom znení návrhu pána poslanca Hofbauera vcelku.
Prosím, prezentujte sa.
/Prezentovalo sa 93 poslancov. /
Kto je za nový návrh pána poslanca Hofbauera?
/Za návrh hlasovalo 53 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 26 poslane Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov
Zisťujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení, zákon SNR č. 377/199O Zb. Hlavnom meste Slovenské: republiky Bratislave.
/Potlesk. /
Važené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme dvanástym bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štatnej správe sociálneho zabezpečenia.
Návrh ste dostali ako tlač 69 a spoločnú správu vy borov ako tlač 69a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister prace a sociálnych veci Stanislav Novák. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister prace a sociálnych veci SR S. Novák
Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenska národná rada, vážená vláda,
v uplynulých dňoch ste vo svojich výboroch mali možnosť posudzovať vládny návrh zákona o štátnej správe sociálneho zabezpečenia, ktorý sa predkladá Slovenskej narodnej rade na schválenie na dnešnom jej rokovani. Je sučasťou právneho riešenia zmien v organizácii miestnej štátnej správy, ktorá sa uskutočňuje v súvislosti s ukončením činnosti národných výborov a so vznikom nových samo správnych a nesprávnych orgánov. Tieto skutočnosti sú dôvodom prednesenia novej zákonnej úpravy výkonu statnej správy sociálneho zabezpečenia na schválenie.
V súčasnosti sa štátna správa sociálneho zabezpeče nia vykonáva v správach sociálneho zabezpečenia a národnými výbormi. Výkon štátnej správy, ktorú v súčasnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia zabezpečujú národne výbory, sa navrhuje v súvislosti s ukončením ich činnosti začleniť do všeobecných orgánov miestnej štátnej správy, a to do okresných a obvodných úradov s ťažiskom na obvodných úradoch a v zákonom vymedzených prípadoch sa navrhuje zveriť výkon štátnej správy v sociálnej starostlivosti aj obciam. V zásade ide pôsobnosť vykonávanú doposiaľ miestnymi a niektorými mestskými národnými výbormi.
Predložený návrh zákona prerokovali výbory slovenskej národnej rady s pozitívnymi stanoviskami, aj keď boli uplatnené niektoré pripomienky, s výnimkou výberu pre štátnu správu a samosprávu, ktorý predložený návrh zamietol z dôvodu malého časového priestoru na oboznámenie sa s predloženým návrhom zákona. Vo svojom uznesení však formuloval aj niektoré konkrétne pripomienky, ku ktorým si dovolím zaujať aj naše stanovisko.
Prerokovanie vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch sa stretlo u poslancov so značným záujmom, aj keď nejde o riešenie hmôt neprávnych zmien sociálneho zabezpečenia, ale ide predovšetkým o riešenie organizácie a inštitucionálneho zastrešenia výkonu štátnej správy sociálneho zabezpečenia. Pripomienky, ale aj názory, ktoré boli
vyslovene na zasadnutiach jednotlivých výborov, aj keď bo li niekedy diametrálne odlišne, smerovali vždy len k rovnakému cieľu zabezpečiť kvalitný výkon štátnej správy v tak citlivej oblasti ako je sociálne zabezpečenie. Verím že nová právna úprava, ktorá je predložená na schválenie. bude základným predpokladom pre zabezpečenie tohoto ciela.
Záverom chcem podakovať všetkým poslancom, ktorí vyvinuli vlastnú iniciatívu a ešte pred oficiálnym pripo mienkovym konaním vstúpili s nami do kontaktu. Spolu sme tento zákon pripravovali a snažili sa ho vybrusiť tak, aby bol čo najlepší
Važené pani poslankyne, vážení pani poslanci,
ešte by som rad zareagoval na pripomienky, ktoré sú uvedene v spoločnej správe - tlač číslo 69a, a to na pripomienky, ktoré boli vznesene vo výbore pre štátnu správu a uzemnú samosprávu Predložený vládny návrh zákona nezavádza ďalšiu dekoncentraciu štátnej sprav, pretože výkon štátne] správy socialnej starostlivosti, ktorú doposiaľ zabezpečovali národne výbory, prechádza do všeobecných orgánov miestnej štatnej správy a na obce. Pôsobnosť sa teda nedekoncentruje, ale sa pravé decentralizuje. Ustanovenie S 28 zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení rieši prechod pôsobnosti z miestnych a mestských národných výborov na obce v tých prípadoch, ak ich osobitný zákon nezveruje organom štátu. Z toho hľadiska je predložený vládny návrh zákona Slovenskej národne] rady osobitným zákonom a nejde o rozpor. Súčasne treba poznamenať, že B výnimkou minimálneho rozsahu pôsobnosti, konkrétne napríklad ukladanie výchovných opatrení, pôsobnost miestnych národných výborov a mestských národných výborov prechádza v budúcnosti na obce
Vzhľadom na to, že štruktúra najmä zariadení sociálnej starostlivosti je značne komplikovaná a v rámci reorganizácie štátnej správy sa podstatným spôsobom meni, bolo potrebne upraviť zákonom jednak rozdelenie pracovných miest a ich prechod na nové subjekty a jednak dohodou v tých prípadoch. Kde je tento prechod potrebné upraviť po dľa indivíduálnych podmienok. Prechod práv a povinnosti zákon nerieši a riešenie pracovno-právnych vzťahov sa bude spravoval zákonníkom práce.
Väčšina pripomienok uplatnená na rokovani jednotlivých výborov smeruje k upresneniu a k precizovaniu formulovania jednotlivých ustanovení zákona. Niektoré z pripomienok vytvárajú zase priestor pre ďalšie vecné zmeny v sociálnej starostlivosti a možno povedal, že s väčšinou možno bezvýhradne súhlasil.
Ďakujem vám, za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi ministrovi Novákovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Ondruša, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec M. Ondruš:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
vláda Slovenskej republiky predložila Slovenskej národnej rady na prerokovanie návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe sociálneho zabezpečenia - tlač SNR 69. Prijatím tohto zákona v našom zastupiteľskom zbore urobíme ďalší krok pri uskutočňovaní reformy v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Predkladaný návrh zákona reaguje na zmeny v organizácii územných orgánov štátnej správy a v nadväznosti na to delimituje pôsobnosť vo veciach sociálneho zabezpečenia. Ide o predpis vo svojej podstate vrocesno-právny a organizačný, ktorý vymedzuje pôsobnosti orgánov štátnej správy v sociálnom zabezpečení tak, že vo vertikálnej rovine ich reprezentuje Ministerstvo práce a sociálnych veci Slovenskej republiky, Slovenská sprava sociálneho zabezpečenia a okresné správy sociálneho zabezpečenia a v horizontálnej rovine okresné a obvodné úrady a obecné samosprávy. Návrh týmto prispôsobuje štruktúru a miestnu príslušnosť zmenám vykonaným na základe zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a zákona Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy.
V rámci decentralizačných tendencii návrh zákona zveruje určite právomoci aj obciam. Takto obce získavajú pôsobnosť v oblasti starostlivosti o rodinu a deti, o občanov ťažko zdravotne postihnutých, starých občanov a tých občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, ako aj o občanov spoločensky neprispôsobených. Do pôsobnosti obce sa dávajú aj prípady, keď si riešenie mimoriadnej situácie vyžaduje rýchly zásah pri znalosti miestnych pomerov, ale aj prípady, v ktorých je vhodne priblížiť rozhodovanie o službách v sociálnej starostlivosti vo väčšom rozsahu k občanom, ako napríklad pri poskytovaní jednorazových peňažných a vecných dávok, poradenskej starostlivosti a pomoci pri ubytovaní. Miestne orgány statnej správy, ktorými sú okresné a obvodné úrady, vykonávajú pôsobnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia poskytovaním služieb a dávok sociálnej starostlivosti v prípadoch, ak ju zákon nezveruje iným organom.
Novobudovaná Koncepcia sociálnej starostlivosti v Slovenskej republike opierajúc sa o správy sociálneho zabezpečenia zriadené s účinnosťou od 1. 9. 1990 a o ďalšie organy, v kompetenciách ktorých je zakladaná prerokúvaným návrhom zákona, bude sa napĺňať ešte ďalšími opatreniami a novými právnymi úpravami. Najvýznamnejšia z týchto pripravovaných opatrení sa javí zmena systému financovania sociálneho zabezpečenia prechodom na poisťovaciu fondovú sústavu oddelenú od štátneho rozpočtu, tvorenú priamymi príspevkami zamestnancov i zamestnávateľov.
Predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe sociálneho zabezpečenia bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady. Všetky výbory Slovenskej národnej rady, ktoré návrh prerokovali, vyslovili s nim súhlas okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, ktorý neodporúča schváliť návrh zákona a žiada jeho prepracovanie predkladateľom. Výbory Slovenskej národnej rady, ktoré návrh prerokovali, zároveň odporúčajú Slovenskej národnej rade, aby vládny návrh zákona schválila pri zohľadnení viacerých pripomienok. Pripomienky neuplatnil iba Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady a Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady.
Konkrétne pripomienky- k zákonu sú uvedene v spoločnej správe, tlač číslo 69a. Tu by som chcel povedať, že tieto pripomienky sú zaujímavé tým, že si vôbec neodporujú, takže sa môžu schváliť všetky an blok., pretože ministerstvo s nimi vyslovilo súhlas. Dovolil by som si však v pripomienkach l, 2 a 9 navrhnúť malé zmeny, ktoré nezmenia logický ani vecný obsah týchto pripomienok, ale ho spresnia. Keby sme to prijali, mohli by sme schváliť celu spo-