nizácii a zariadení na šírenie informácií v rámci úloh a pôsobnosti federácie. Takto široko koncipované kompetencie federácie znemožňujú národným radám zriadili v tejto oblasti aj republikové inštitúcie. Prijatím navrhovaného zákona by sa spolu s určitým obmedzením pôsobnosti federácie a konkrétnym vyjadrením pôsobnosti obidvoch republík tento nedostatok odstránil. Schválenie navrhovaného zákona vo Federálnom zhromaždení by umožnilo zriadil republikové rozhlasy, republikové televízie a vydavateľské inštitúcie a súčasne ponechať možnosť na federálnej úrovni zriaďoval a spravoval vydavateľské podniky a organizácie na šírenie informácii vo veciach zahraničnej politiky a obrany českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Návrh zákona, ako to vyplýva zo spoločnej správy - tlač SNR 58a - bol rozhodnutím predsedu Slovenskej národnej rady pridelený na prerokovanie z časových dôvodov Ústavoprávnemu vyboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport 25. októbra t.r. Ako spoločný spravodajca obidvoch výborov konštatujem, že výbory návrh na vydanie zákona v určenej lehote prerokovali a zhodne zaujali k nemu súhlasné stanovisko. Obidva výbory odporučili Slovenskej národnej rade v súlade s (1. 45 ods. l ústavného zákona o československej federácii, aby podala Federálnemu zhromaždeniu návrh tohto zákona, čo je aj v súlade s ustanovanim S 80 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.
Výbory Slovenskej národnej rady popri svojom súhlasnom stanovisku odporučili vykonať v návrhu zákona niektoré úpravy, tak ako sú uvedené v bode l až B spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch. Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam tieto návrhy na úpravy, ako aj celý návrh na vydanie zákona schváliť. Konkrétne navrhujem spolu, teda an blok, schválil pripomienky
pod bodmi l až 5 ako pripomienky, ktoré spresňujú textáciu zákona a k bodom 6 a 7, ktoré sa vecne týkajú tej istej veci, navrhujem schváliť znenie tak, ako je uvedené v bode 7 spoločnej správy, ktoré odporučil Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, pretože formulácia podľa bodu 7 je z legislatívneho hľadiska vhodnejšia. Bod B, potom, ak sa schváli bod 6 alebo bod 7, vyplýva teda spoločne, takže možno hlasovať spoločne buď o bodoch 6 a 8 alebo podľa návrhu spravodajcu o bodoch 7 a 8.
Ďakujem za pozornost. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi a otváram týmto rozpravu k tomuto bodu programu.
Hlási sa niekto do rozpravy? Pán prvý podpredseda vlády Čarnogurský.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážená pani predsedajúca, vážená slovenská národná rada,
návrh skupiny poslancov, o ktorom máte teraz rozhodovat, je výsledkom porád, ktoré sa uskutočnili na základe schôdze troch predsedov vlád v Trenčianskych Tepliciach. Na základe tejto schôdze a nasledujúcich porád, predovšetkým rokovania 9. expertnej skupiny, bolo predovšetkým medzi delegáciou slovenskej vlády a českej vlády dohodnuté riešenie, ktoré by umožnilo prijať zákony národných rád o českom rozhlase a Slovenskom rozhlase a Českej televízii a Slovenskej televízii. Aby bolo možné takéto zákony prijať, je potrebné zrušenie alebo podstatná novelizácia zákona č. 167/1968 Zb. Predovšetkým k tomu smeruje tento predložený ndvrh zákona.
Podľa dohody medzi delegáciami slovenskej vlády a českej vlády ďalšia organizácia rozhlasového a televízneho vysielania by mala vyzerať tak, že budú dve národné rozhlasové organizácie a dve národné televízne organizácie, ktoré budú na sebe nezávislé s tým, že budú zabezpečovať spoločné vysielanie prinajmenšom na jednom televíznom kanáli a pripadne v rozhlase. Modelom spoločného vysielania v televízii je dnešný program F 1. Tento program F l sa vytvára vzájomnou dohodou oboch televízii už teraz, hoci zatiaľ tieto televízie existujú iba fakticky, teda najmä Slovenská televízia existuje iba fakticky, nie právne. Podľa dohody by aj prideľovanie rozhlasových a televíznych frekvencii malo prejsť do kompetencie národných vlád.
Obe vlády pritom vychádzali už zo súčasného ústav, ného stavu, podľa ktorého záležitosti kultúry patria do výlučnej právomoci národných republík a ani do delenej kompetencie federácie. Federácia má právomoc vo veciach informácie pre celú federáciu. Práve táto právomoc federácie vo veciach Informačnej politiky je zabezpečená aj v predloženom návrhu zákonodarnej iniciativy Slovenskej národnej rady, v S 3 tak, že federálne orgány, to znamená Federálne zhromaždenie, prezident republiky a federálna vláda, budú mat právo vstupu do spravodajského a publicistického vysielania rozhlasových a televíznych organizácii oboch národných republík.
V praxi by to znamenalo, že rozhlasové a televízne organizácie v oboch národných republikách budú vysielať autonómne, avšak budú povinné zabezpečiť federálnym orgánom právo vstupu do spravodajských a publicistických relácii. Bližšia konkretizácia tohoto práva by bola obsiahnutá potom v zákonoch národných rád o rozhlase a televízii.
Toto je základná predstava oboch republík o budúce) podobe rozhlasového a televízneho vysielania. Musím povedal, že na základe rokovania 9. expertnej skupiny túto predstavu o rozhlasovou a televíznom vysielaní v budúcnosti zatiaľ nezdieľa federálna vláda a zatiaľ existujú rozpory medzi federálnou vládou a oboma republikovými vládami. O týchto rozporoch sa bude ďalej rokovať.
Pôvodná dohoda e českou vládou bola taká, že tento návrh alebo obdobný návrh zákona vypracuje aj česká vláda, postúpi ho Českej národnej rade s tým, 2e oba návrhy v podstate obsahovo by mali byt totožné a išli by do Federálneho zhromaždenia ako spoločný návrh oboch národných rád. Vzhľadom na to, že v Českej vláde a samozrejme aj v Českej národnej rade sa oneskorili práce na tomto návrhu zákona. Slovenská národná rada prerokúva návrh zákona skôr s tým, že rozhlas a televízia na Slovensku majú záujem na urýchlenom prerokovaní a prijatí tohoto zákona vo Federálnom zhromaždení, aby sa tým uvoľnila cesta k právnemu zakotveniu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Toľko na vysvetlenie k širším okolnostiam návrhu tohoto zákona.
Ďakujem za pozornost. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem prvému podpredsedovi vlády za jeho stanovisko. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy?
/Nikto./
Kedže sa nikto nehlási, spoločne so spoločným spravodajcom navrhujem schváliť an blok pripomienky výborov uvedené v spoločnej správe pod bodom l až S.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 1O5 poslancov./
Kto je za prijatie týchto úprav v bodoch l až 5?
/Za prijatie hlasovalo 1O3 poslancov./
Kto je proti?
/Proti nehlasoval nikto./
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 2 poslanci./
Konštatujem, že sme pripomienky v bodoch l až 5 odporúčané spoločným spravodajcom schválili.
Podľa návrhu spoločného spravodajcu poslanca Ftáčnika dávam teraz hlasovať o pripomienkach obsiahnutých v bodoch 6, 7 a 8, pričom upozorňujem, že schválením bodu 7 sa vylučuje bod 8. Čiže najprv hlasujeme o bode 6.
Hlási sa pán spravodajca. Poslanec M. Ftáčnik:
Navrhoval som hlasovať o bodoch 7 a B. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Technickú pripomienku má pán prvý podpredseda vlády. Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:
V bodoch 6, 7 a 8 spoločnej správy sa splnomocňujú národné rady na prijatie zákona o Slovenskej tlačovej kancelárii a o českej tlačovej kancelárii. K tomu chcem uviest, že na základe dohody ústredného riaditeľa Československej tlačovej kancelárie v Prahe a riaditeľa Československej tlačovej kancelárie na Slovensku v Bratislave bola vypracovaná koncepcia budúcej organizácie a budúcej štruktúry Česko-slovenskej tlačovej kancelárie tak, že bude existoval dôsledne federalizovaná Česko-Slovenská tlačová kancelária s Česko-Slovenskou tlačovou kanceláriou so sídlom v Čechách alebo v Prahe a Česko-Slovenskou tlačovou kanceláriou so šidlom v Bratislave. Čiže celkom to nebude zodpovedať tej predstave, ktorá je obsiahnutá v týchto bodoch. Z toho dôvodu by som skôr odporúčal, aby ste tieto body neprijímali, pretože budúci zákon o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii by pravdepodobne nezodpovedal tejto predstave.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi prvému podpredsedovi vlády. Hlási sa pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcel by som vysvetliť, že výbory odporučili túto pripomienku v bodoch 6 a 7 vecne zhodne, ale inými slovami, pretože boli informované o tom, čo hovoril pán podpredseda vlády, ale zdalo sa im, že ak sa dá do pôsobnosti federácie prijať právnu úpravu o Česko-slovenskej tlačové) kancelárii, nebude možné zákonom národnej rady prijať právnu úpravu o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii na Slovensku. Čiže bola to snaha vyjadriť právomoc národnej rady upravil aj túto oblasť agentúrneho spravodajstva zákonmi národných rád. Myslím si, že ak ten text odtiaľ vyškrtneme, písmeno f/, ktoré hovorilo, že ostatná pôsobnosť je aj na národných radách, v určitom širšom výklade umož-
i, aby sa prijali národné zákony o tlačovej kancelárii. Tu bola snaha explicitne to vyjadril priamo, ale, samozrejme, vecne je to tak, ako ste informovali. O dohode vy- - '448 -
bory boli informované. Takže môžeme zvážiť túto pripomienku, nevkladať nové písmeno a počítať a možnosťou širšieho výkladu pôsobnosti, kde národné rady upravia tak ako to bude dohodnuté, spolu s Česko-Slovenskou tlačovou kanceláriou.
Takže prihováram sa za to, čo navrhol pán podpredseda, aby sme nevkladali písmeno e/ s tým, že sa budeme spoliehal na to, že nám širší výklad ostatnej pôsobnosti, ktorá nie je v zákone taxatívne vymenovaná, umožni prijať národné zákony o tlačovej kancelárii.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi spravodajcovi. Opakujem, podľa rokovacieho poriadku sme povinní rokovať o pripomienkach a návrhoch výborov.
Dávam teraz hlasovať o pripomienke obsiahnutej v bode 6. Predpokladám, že vysvetlenie pána prvého podpredsedu vlády, ako aj pána spravodajcu bolo dostatočne jasné. Prijatia alebo neprijatím tohto bodu rozhodneme o ďalšom osude našej Česko-slovenskej tlačovej kancelárie.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 111 poslancov./
Kto je za prijatie návrhu v bode 6 tak, ako bol predložený v spoločnej spravodajskej správe ústavnoprávnym výborom Slovenskej národnej rady?
/Za návrh hlasovalo 47 poslancov./
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 45-poslancov./
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov./
Konštatujem, že pripomienka ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady obsiahnutá v spoločnej správe pod bodom 6 nebola prijatá.
Ďalej podľa rokovacieho poriadku dávam hlasoval o pozmeňovacom návrhu prvého podpredsedu vlády pána Čarnogurského spoločne s pozmeňovacim návrhom spoločného spravodajcu pána poslanca Ftáčnika.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 1O9 poslancov./ Kto je za prijatie pozmeňovacieho návrhu? Prosím pána Ftáčnika, aby zopakoval pozmenovaci návrh.
poslanec M. Ftáčnik:
Neodsúhlasili sme bod 6, ktorý je vecne zhodný s bodom 7, ale formálne ideme hlasovať o bode 7, pričon zoberme do úvahy to, čo hovoril pán podpredseda vlády, že prijatie tohoto bodu by vecne nebolo správne. Ale pripomienka tu je a podľa rokovacieho poriadku treba hlasovať o bode 7. Ak sme presvedčení o tom, že má existoval Česká a Slovenská tlačová kancelária, môžeme byt za, ale vecná dohoda riaditeľov tlačovej kancelárie je iná, takže prijatia bodu 7 im nemusíme vnucoval naše riešenie.
Takže by som navrhol hlasovať o bode 7 s tým, že poslanci vezmú do úvahy to, čo zaznelo z pléna a takisto z predsedníctva.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
/Prezentovalo sa 109 poslancov./
Kto je za prijatie pripomienky obsiahnutej v bode 7?
/Za návrh hlasovalo 77 poslancov./
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov./
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov./
Konštatujem, že pripomienka Výboru slovenské] národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport obsiahnutá v bode 7 bola prijatá.
Kedže sme prijali pripomienku v bode 7, nie je potrebné hlasovať o bode 8.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady súčasne odporučil Slovenskej národnej rade zvážiť možnosť vypustenia ustanovenia § l pism. b/. Pri hlasovaní o tejto otázke výbor neprijal platne uznesenie. Prosím pána spravodajcu, aby to bližšie objasnil.
Poslanec M. Ftáčnik:
V § 1 písm. b/ sa zveruje do pôsobnosti federácie právo prijal právnu úpravu o periodickej tlači. Výbor zvažoval, či toto má patriť do kompetencie federácie alebo do pôsobnosti národných rád. Nevedel sa dohodnúť, preto neprijal uznesenie. Vecne je taký problém, že v súčasnosti existuje zákon Federálneho zhromaždenia upravujúci zákon o periodickej tlači a niet dôvodu, prečo by mali byt vecne rovnaké dva zákony národných rad. Nie je na to jednotný názor. Takže federálny zákon existuje a v podstate je vyhovujúci, vydávanie periodickej tlače v celej federácii len rámcuje. Preto sa ústavnoprávny výbor slovenskej národnej rady nevedel dohodnúť na tom, či je potrebné, aby
- 4S1 -
boli dva zákony národných rád, alebo stačí tá úprava, ktorá je momentálne v pôsobnosti federácie.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Technickú pripomienku ma pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Teraz potrebujeme zákon, ktorý bude platiť pre budúcnost. To znamená, že aj v budúcnosti sa môže meniť zákon, ktorý teraz platí. Kto ho bude meniť?
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Prosím pána spravodajcu o odpoveď. Poslanec M. Ftáčnik:
Samozrejme, že ho bude meniť Federálne zhromaždenie, ale som presvedčený o tom, že je rozumné, aby veci, ktoré sú spoločné a ktoré vyhovujú obom republikám, upravoval jeden federálny zákon, aby sme nemali dva zbytočné zákony. Napríklad mame dva národné zákony o priestupkoch, vecne sú veľmi podobné, takmer totožné. Takže je otázka, či sú potrebné takéto zákony, či toto práve nie je ten prípad, kedy sa republiky dohodnú a povedia, že je rozumne, aby sme to mali spoločne upravene, aby tieto veci boli rovnaké.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Hlási sa pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Tlač sama osebe je výsostne kultúrnou záležitosťou, takže my, ako Slovenská národná rada, by sme to nemali vypustiť z právomoci.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ale podmienky jej vydávania, ktoré obsahuje zákon o periodickej tlači, by asi mali byt rovnaké, aby sa prechodom medzi republikami tieto veci nemenili. Máme periodiká, ktoré vychádzajú v celej republike, takže podmienky vydávania by mali byt pravdepodobne rovnaké. To bol dôvod, prečo nedošlo k zhode v ústavnoprávnom výbore. Vec vyzerá tak, že by mala patriť národným radám, ale podľa textácie zákona, ktorý teraz piati a v tých ustanoveniach, ktoré upravuje, sa zdalo rozumné, aby to ostalo v pôsobnosti federácie. Podobne to navrhovala vláda vo svojom stanovisku alebo v úprave kompetencie, o ktorej rokovala minulý týždeň. Takže toto je dôvod, prečo je to v zákone.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi spravodajcovi. Má ešte niekto otázku alebo pripomienku?
/Nikto./
Podľa rokovacieho poriadku dávam hlasovať, či sa plénum Slovenskej národnej rady bude zaoberal touto pripomienkou, keďže ju výbor neprijal platným uznesením.
Technickú pripomienku má pán poslanec Chmelo.
- 453 - Poslanec J. Chmelo:
Myslím si, že sa nemáme čim zaoberať. Rozprava bola skončená, protinávrh nebol daný. To bola len polemika v našom výbore, nedostali sme sa ku konsenzu a každý z nás mal možnosť si veci preštudoval a pripadne vystúpiť a povedať protinávrh.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem, v tomto prípade pristúpime k hlasovaniu. Návrh na uznesenie k podaniu návrhu zákona Federálnemu zhromaždeniu máte v predloženou materiáli.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 113 poslancov./
Kto Je za návrh uznesenia?
/Za návrh hlasovalo 88 poslancov./
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 4 poslancov./
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov./
Konštatujem, že sme návrh na uznesenie schválili.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
siedmym bodom programu sú
Odpovede na interpelácie poslancov prednesené na 4. schôdzi Slovenskej národnej rady.
Materiál ste dostali písomne ako tlač 57. Prosím poslancov Boženu Badálovú, Mariana Budaya, Mikuláša Hubu,
Miroslava Poliaka a poslanca Petra Sabu za skupinu poslancov Strany zelených, aby sa vyjadrili. či odpovede na inteepelácie považujú za uspokojujúce.
Poslankyňa B. Badálová:
Áno. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Pán poslanec Buday nie je prítomný. Prosím o vyjadrenie pána poslanca Hubu.
Poslanec H. Huba:
Mal som viac interpelácií a odpovede sú tiež vlastne dve. Jedna je tá, ktorú ste dostali dnes ráno a jedna tá, ktorú ste dostali minulý týždeň. Pritom niekedy ide aj o dosť odlišné odpovede na ten istý problém. Takže celkom logicky budem reagovať na odpovede novšieho dáta. Iba v prípade, že sa plne kryjú so staršími odpoveďami, teda že ide o iný okruh problémov, by som sa dotkol tých starších. Neviem, či som to povedal dosť zrozumiteľne, ale ak si porovnáte tie dva materiály, tak na to prídete. Celkom stručne zaujmem stanovisko k jednotlivým častiam interpelácie, resp. k jednotlivým interpeláciám, z ktorých sa skladala.
Odpoveď na interpeláciu tykajúcu sa vývozu surového dreva a drevných polotovarov nemôžem v úplnom rozsahu akceptovat, aj keď v tomto roku došlo k určitému poklesu nežiadúceho vývozu, nie však k zásadnému. Pripomína mi to situáciu, za ktorej by sme vyvážali akútne nedostatkovú krv len preto, že potrebujeme doláre a potom by nám pre nedostatok krvi umierali ľudia. TO je taká analógia so stavom našich leuov.
Po druhé: v odpovedi na interpeláciu týkajúcu sa stagnácie ekologických stavieb pán premiér síce rekapituluje príčiny doterajších termínových sklzov v odovzdávam čističiek odpadových vôd, chýbajú mi tu však záväzné prísľuby a záruky zlepšenia situácie v dohľadnej budúcnosti, ktoré by skoncovali so škandalóznou praxou výnimiek úplne spochybňujúcich vodný zákon.
Akceptujem objektívne dôvody a kvitujem pozitívne zámery v kriticky ohrozených oblastiach. Nie je mi však celkom známy dôvod odkladania a obchádzania viacerých ozdravovacich akcii, ktoré sú dlhšie roky navrhované v týchto oblastiach. Uznávam tiež, že problémy sa nedajú riešiť zo dňa na deň. Ak však vývoj ide vo viacerých oblastiach nesprávnym smerom, a ešte tomu napomáhame, potom nie je na vine čas, ale naša nemohúcnosť.
Podobná je aj otázka investičných prostriedkov. Preventívna ochrana a zabránenie realizácii sporných zámerov je skôr otázka kvalifikácie, kompetencie, vôle a presvedčenia, než investicii.
Problémom vodnej nádrže Turček sa zaoberal náš výboru pre životné prostredie a ochranu prírody viackrát. Ustanovil pracovnú skupinu pre tento problém, uskutočnil poslanecké prieskumy. Jednoznačné stanovisko je také, že treba hľadať alternatívne riešenie a akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa vodnej nádrže Turček treba podmieniť komplexnou ekologickou expertízou nezávislých odborníkov zo Slovenskej akadémie vied. Univerzity Komenského, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, lesného hospodárstva, pripadne iných pracovísk s prizvaním členov spomínanej pracovnej skupiny.
Čo sa týka znečisťovania ovzdušia nad prípustnú normu, treba súhlasiť s pánom premiérom, že jedným z kameňov úrazu je zastaralý dvadsaťtriročný zákon o ochrane ovzdušia. Na druhej strane je však pravdou aj to, že sa plne nevyužívajú ani ustanovenia existujúceho zákona, ako aj to, že príprava novely zákona sa neospravedlniteľné predlžuje, odďaľuje.
Situáciu okolo vykupovania, resp. nevykupovania opotrebovaných motorových olejov treba považovať za havarijnú a ako takú ju aj riešiť. Horizonty rokov 1993, resp. 1995, kedy má dôjsť k zásadnému riešeniu problémov, sú neakceptovateľné vzdialené.
Po siedme, čo sa týka farebných kovov. Ironickú zmienku o tom, že farebné kovy zrejme nepotrebujeme, som vyvodil zo situácie, kedy recyklácia materiálov z farebných kovov je v našom národnom hospodárstve prakticky nulová. O čom som však skutočne presvedčený, to je skutočnost, že na Slovensko nepatri farebná metalurgia, prvovýroba farebných kovov. Nemáme pre ňu žiadnu zo základných komparatívnych výhod a preto nemôžeme ňou na svetových trhoch dosiahnuť reálnu konkurencieschopnosť.
Pô ôsme, čo sa týka návrhu na vyhlásenie národného parku Podunajsko, ktorý podporujú nielen mnohé medzinárodné organizácie, ale aj zahraničné výbory Federálneho zhromaždenia, výbory Federálneho zhromaždenia pre životné prostredie, ktorý pred dvomi rokmi veľmi jednoznačne podporil Európsky parlament. Musím konštatovať, že čoskoro uplynú štyri roky od chvíle, keď som podobný návrh na vyhlásenie tohoto parku odovzdal jeho predchodcovi, bývalému premiéroví Colotkovi. Za tie štyri roky mnohé nenahraditeľné hodnoty na území navrhovaného národného parku boli sčasti bezdôvodne zničené. Tento ničivý proces však pokračuje aj
po nežnej revolúcii. Ak to takto pôjde ďalej, potom v čase, keď sa konečne rozhodneme pre ochranu, nebude už čo chrániť. Preto žiadam okamžite prikročiť k preventívnej ochrane prírodných, kultúrnych a ostatných inveromentálnych hodnôt v dotknutom území.
Čo sa týka problému Dreveník, pozitívne hodnotím zásadové rozhodnutie Slovenskej komisie pre životné prostredie z posledného obdobia.
Vo veci Demänovskej doliny sa - pokiaľ viem - chystá reagovať poslankyňa Kaliská, preto vás nebudem oblažovať pravdepodobne duplicitnou reakciou.
Na záver tam bola otázka pána premiéra, čo som asi myslel tým, že vláda preferuje devastátorov prírody. Vážne podozrenie o tom vo mne škrelo počas výjazdneho zasadania vlády - ak to môžem takto nazval - 2O. augusta v Gabčíkovo, keď celé podujatie režírovala takmer nezmenená stará garda z Hydrokonzultu a z Hydrostavu. Nebol som si istý, či sa píše august 199O alebo 1989.
Posledná námietka sa týka prílišnej diplomatičnosti odpovede pána premiéra, ktorá neveľmi korešponduje a našou predstavou o jeho rezolútnosti a jednoznačnosti odpovedi. Takže celkove som ochotný akceptoval túto odpoveď alebo odpovede s uvedenými pripomienkami a dúfam, že aj tento obojstranne náročný dialóg prispeje k ďalej ekologizácii našej vlády a jej politiky.
Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánu poslancovi Hubovi. Prosím pána poslanca Miroslava Poliaka a Petra Sabu, aby sa vyjadrili či sú spokojní s odpovediami na interpelácie.
- 458 - Poslanec M. Pollák:
Vážená Slovenská národná rada,
moje interpelácie sa týkali ministra výstavby a stavebníctva. S odpoveďou som spokojný hlavne preto, lebo celkové riešenie je stále v hre, takže neviem jeho výsledok.
Odpoveď ministra financii - celu problematiku už riešil, takže odpoveď je vyčerpávajúca.
Nie som však spokojný s s odpoveďou na tretiu interpeláciu. Ide o ministra spravodlivosti. V odpovedi síce súhlasím s prvou vetou, že personálne obsadenie vedenia Krajského súdu v Košiciach plne odráža spoločenské zmeny po 17. novembri 1989. Ale mne nešlo o vedenie. Pokúsim sa vysvetliť, o čo išlo. Do novembra 1989 bola vo Východoslovenskom kraji až 82-percentná stranícka príslušnosť zo všetkých 155 sudcov. Slovo stranícka som použil vo vtedajšom zmysle. Pri takomto stave nič nebránilo vedúcemu kádrového oddelenia krajského súdu vyhlasovať ešte v septembri 1989, že v priebehu dvoch rokov dosiahne stopercentnú stranícku príslušnosť. Po novembri 1989 sa situácia trošku zmenila. Jeden sudca dobrovoľne odstúpil, piati odišli do dôchodku, jeden zomrel, jeden nebol navrhnutý za kandidáta na sudcu a 15 mimosúdne rehabilitovaní boli prijatí. Prakticky výsledok je ten, že pri obsadzovaní sudcovských miest dochádza iba k rotácii starých nomenklatúrnych kádrov. Tento stav sa čiastočne riešil-neriešil voľbou sudcov, ktorým uplynulo 10-ročné volebné obdobie, pripadne nových sudcov, ktorí boli čakateľmi.
Pri tejto voľbe sa ale trochu zdržím. Dnešný nový parlament absolvoval už dvakrát túto voľbu. Tá druhá voľba
bola v podstate v poriadku. U prvej to ale nemožno tak isto tvrdiť. V časovej tiesni, hneď na prvej schôdzi Slovenskej národnej rady, po hodine a pol od zloženia sľubu poslancov odsúhlasilo plénum správu o činnosti predsedníctva, starého predsedníctva. Druhým bodom úpravy bolo zvolenie kandidátov do funkcie sudcov z povolania. Tomuto druhému bodu a celkove celej správe sme venovali asi tak jednu minutú. Tým, že sme naviac nemali možnosť bližšie zistiť, o koho ide, boli sme uvedení do omylu. Tak sa stalo, že voľbou prešiel napríklad sudca, ktorý ešte v prvých mesiacoch tohto roka vyhlasoval, že na študentov treba použil čínsky variant.
V každom prípade správa predsedníctva vôbec nezohľadnila stanoviská koaličných strán pri navrhovaní kandidátov na sudcov. Je otázne, či situáciu vyrieši novelizácia zákona v prípade, že voľba sudcov bude prebiehal doterajším spôsobom. Samotné charakteristiky sudcov sú v jednotlivých návrhoch veľmi zkresľované, chyba v nich dátum pôvodného menovania do lO-ročnej funkcie a celá volebná procedúra je zdĺhavá a ťažkopádna, najmä v tomto medziÚHtavnom období. Možno by problém riešila možnosť menovania sudcov, možno priame voľby obyvateľmi, možno návrh spomenutej interpelácie. Ten návrh bol zamietnutý a na konci odseku v odpovedi je napísané - citujem: "Som toho názoru, že úplná očista rezortu justície od skompromitovaných sudcov sa dá dosiahnuť aj bez realizácie tejto požiadavky". Chcem vedieť, ako je možné dosiahnuť túto očistu. Potom posledná veta, s tou tiež nesúhlasím - citujem: "V prípadu ukončenia volebného obdobia všetkých sudcov bez výnimky k 31. 12. 199O by mohlo prísť k vážnemu ochromeniu výkonu súdnej moci v Slovenskej republike."
Väčšina odborníkov a sudcov, s ktorými som hovoril, je skôr toho názoru, že výkon súdnej moci v Slovenskej re-