K jazyku: jazyk a slovensky národ - na počiatku bolo slovo, hovorí evanjelium /oživenie v sále a hlas z pléna: Nie Starý zákon?/.

Predseda SNR F. Mikloško:

Zhodou okolnosti v tomto som odborníkom. Hovorí to naozaj evanjelium /potlesk/

Poslanec A. Hrnko:

Na počiatku slovenských dejín bol tiež jazyk a bola to len otázka, či sa v tomto jazyku bude kazať slovo. Bola to predovšetkým otázka suverenity a nie preto, že by nemal kto na Veľkej Morave kazať božie slovo, ale preto, že si knieža Rastislav, chtiac zachovať svoju suverenitu, pozval byzantskú misiu, aby sa na božie slovo v jazyku slovienskom a tým pádom aj osvojil suverenitu Veľkej Moravy voči rozpínavej Franskej ríši.

í

Svätý Štefan, ktorý nastúpil v strednej Európe na

uprázdnené mocenské vákuum, si veľmi dobre uvedomoval, že

v ríši, ktorej chce panovať, žije nielen národ, ktorý sem

prišiel pred 100 rokmi, než sa on ujal moci, ale aj ďalšie národy. Preto svojmu synovi Imrichovi odkázal, aby si tieto národy vážil. Avšak do úradu zaviedol latinčinu. Celé stáročia bola úradnou rečou v Uhorsku latinčina a zároveň sa vyvíjali všetky národy, ktoré tu žili, svojským spôsobom. Nikomu ti nebránilo, aby sa realizoval vo svojom vlastnom jazyku. Ale kráľovská kancelária poznala vo väčšine prípadov len latinsky jazyk, v ktorom vydávala záväzne rozhodnutie.

Problémy v strednej Európe, teda v našom priestore, začali vtedy, keď sa začali prijímať jazykové zákony. Jazykové zákony majú v našom priestore, teda konkrétne na Slovensku, v širšom rámci v Uhorsku a v Česko-Slovensku už vyše dvestoročnú tradíciu. Všetky doteraz prijaté zákony boli namierené proti používaniu slovenského jazyka. Je preto prirodzené, že slovenský národ za celých 150 rokov boja o svoje národné sebaurčenie vždy hájil svoje záujmy bojom za svoj jazyk. Za našu slovenčinu bojovalo viacero generácii nášho národa. Preto je načase, keď už máme slovenský parlament, aby konečne prijal taký zákon, ktorý by skutočne dal slovenskému jazyku postavenie, ktoré mu v slovenskom štáte, v Slovenskej republike patri. Osobne si myslím, že takým zákonom je zákon matičný.

Áno, podľa ústavy je Slovenská republika štátom slovenského národa. Československá federácia je podľa ústavného zákona číslo 143 dobrovoľným zväzkom dvoch národných štátov.

Teda, takisto ako v 9. storočí, otázka jazyka nebola len otázkou správy resp. šírenia božieho slova. Aj dnes je otázka jazyka aj otázkou suverenity slovenského národa v Slovenskej republike. Preto sa prihováram, aby jazyk slovenský bol prijatý ako jazyk štátny a úradný. Nielen preto, že federálna ústava piati pre federáciu a pre federálne orgány, ale myslím, že budúca ústava, ktorá bude prijatá na Slovensku, bude platiť len pre Slovenskú republiku.

Na záver by som chcel slávnu snemovňu upozorniť na jeden fakt. Každému je známe, že Slovensko nemá dobré meno vo svete, že je rôznymi silami očierňované, naše snahy o národnú emancipáciu sú biľagované nielen doma, ale aj za hranicami. Zhodou okolnosti sa mi dostal do rúk článok z Frankfurter Allgemeine, ktorý vyšiel minulý týždeň. Je tu popísané všeličo o Slovensku, o súčasných slovenských

problémoch. Ako informátori sú tu popri rôznych politických zoskupeniach i páni Flamik a Horský z VPN. Tento článok má jeden odsek, ktorý je nadpisaný "Streit um die Ansprache", teda spor o úradnú reč. Jeden z menovaných, neviem ktorý menovite, na margo tohto sporu dal tomuto novinárovi takúto odpoveď resp. informáciu: "Viele Ungarn und die dreitausend Juden in der Slovakei geraten jetz schon in helle Panik". Teda kto tu koho chce prenasledovať, aby musel upadať do paniky? Pýtam sa, ako jazykový zákon chce diskriminovať slovenských židov? Vie pán premiér, ako jeho hnutie informuje svet o Slovensku?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má poslanec Dziak-Košický. Potom pán Asványi.

Poslanec M. Dziak-Košický:

Považujem za neseriózne citovať akúkoľvek správu z tlače, pokiaľ nie je autorizovaná tým, kto je tam citovaný. To by sme museli mat najprv autorizovaný rukopis ešte pred uverejnením. Okrem toho je to preklad. Mám dve poznámky na margo vystúpenia pána poslanca Hrnku.

Po prvé naznačil - opäť sa nerešpektovala moja pripomienka, že prerokovávame koaličný návrh zákona - že matičný zákon je akýmsi spôsobom v rozpore s platnými zákonmi alebo s platnou ústavou. Ak som to nesprávne pochopil, zastavte ma. Ďakujem. Nebudem ďalej pokračovať.

Ďalšiu poztnámku mám k vášmu názoru - nesmierne si vážim, že som konečne počul slovenského historika, ktorý

nepoužil onen zvrat "tisícročný maďarský útlak" a veľmi správne ste povedali, veľmi si vážim, keď poviete: 150 rokov politických zápasov, sebauvedomovania sa, pokusov o konštituovanie sa, pokusov o konštituovanie úradného jazyka máme za sebou. Počuli sme, že máme historickú šancu sa naozaj konštituovať. Z celého srdca s vami súhlasím, ale pripomínam vám, že máme aj prvú Šancu v dejinách byt veľkorysí. Neprepasme v rámci toho, že čosi môžeme uchytiť, túto Šancu, ktorá je podľa môjho názoru ešte väčšou hodnotou, než tá šanca prvá.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má poslanec Agárdy. Poslanec G. Agárdy:

Navrhujem, aby bola vyhlásená prestávka. Predseda SNR F. Mikloško:

Vyhlasujem hodinovú obednajšiu prestávku.

/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pokračujeme v odpoludňajšom rokovaní. Podľa § 19 ako prvý vystúpi poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovolím si uviesť krátky oznam a otázku. Hnutie Human, ktoré sa snažilo o nerušený priebeh nášho rokovania, bolo zhromaždené pred budovou parlamentu. Mam správu, že tam došlo k incidentu a títo ľudia boli fyzicky napadnutí. Preto žiadam z tohto miesta, aby táto vec bola vyšetrená a aj zverejnená.

Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško:

Vzhľadom na to, že poslanec Zemko tu nie je, vystúpi poslankyňa Kaliská. Pripraví sa poslanec Brňák.

Poslankyňa G. Kaliská:

Som jedna z tých, ktorí podpísali matičný návrh zákona a vlastne v priebehu dnešného dopoludnia som sa o sebe dozvedela, že som za diskriminačný zákon, že som neznášanlivá, že som plná agresivity a nebodaj ma ešte aj niekto piati zo zahraničia. Urobila som to naozaj s plným vedomím a bez akýchkoľvek emotívnych pohnútok. Doma som si aj veľmi poctivo pripravila svoju reč, ale nerada by som opakovala to, čo tu už bolo veľakrát povedané. Niečo z nej vám predsa len prečítam, práve preto, že som podpísaná pod matičným návrhom zákona.

Hovorí sa, že v Slovenskej republike má byť integrujúcim prvkom slovenský jazyk. Myslím si to tiež, no integrujúcim naozaj môže byt len vtedy, keď bude uzákonený

ako jediný úradný jazyk bez výnimky. Počas existencie tzv. boja medzi dvomi predloženými návrhmi som stále počúvala to, čo som vám povedala na úvod že je to diskriminačný zákon, z ktorého menšiny majú dokonca panický strach, ktorý odporuje medzinárodným konvenciám i ústave. Pýtam sa, prečo stále tú ústavu vylepšujeme? Preto, lebo naozaj zotrváva na pozíciách falošného proletárskeho internacionalizmu.

Keď sa prerokúvali návrhy jazykového zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady, dozvedela som sa od pána poslanca Tatára, že je to boj dobra a zla. Zástupcovia predkladateľov tzv. matičného návrhu boli vlastne automaticky označení za zlých a tým aj sama Matica slovenská. Prepáčte, ale prichodí mi to ako v rozprávke. V rozprávke totiž býva to zlo spravidla potrestané. Pýtam sa teda, ako budeme potrestaní my, keďže sme označovaní za tých zlých? Kto tvrdí, že matičný návrh zákona o jazyku ubližuje národnostným menšinám, podľa mňa nehovorí pravdu. Ale dnes sa o tom už hovorilo vo viacerých príspevkoch. Nebudem to opakovať.

Na prvý pohľad je rozdiel medzi predkladanými návrhmi len v tom jednom bode. Ale práve v tomto bode nie je možný kompromis. Za čo vlastne považujeme úradný styk? Je to styk medzi občanom a úradníkom alebo je to styk medzi občanom a štátom? Hádam sa spoločne zhodneme na tom, že je to to druhé. Je to styk občana so šatom. Takéto stanovisko vlastne zaujali aj pracovnici oddelenia súhrnných informácii a analýz Kancelárie Slovenskej národnej rady. veľmi ma mrzí, že tento dokument nebol poskytnutý pri rokovaní výborov všetkým výborom. Domnievam sa, že by to bol dobrý východiskový materiál na to, ako upravil a vylepšiť matičný zákon.

Nebudem sa rozširovať ani o tom, ako svet s nami nebude komunikovať, keby sme náhodou prijali znenie matičného zákona, ale v ústavnoprávnom výbore som zdôraznila, že v 18 Štátoch Spojených štátov amerických bol prijatý anglický jazyk bez výnimky. Takže neviem, či s tými 18 štátmi nikto nebude komunikovať.

Vo svojom vystúpení som sa rozhodla prečítať zo včerajšej dennej tlače jeden príspevok. Je to bratislavský Večerník. Dnes už tu odznel kúsok z toho článku. Názov má: "Keď sa stretne Maďar so Slovákom". V praxi môžu nastať tieto prípady:

a/ Uvažujem najprv o prijatí matičného návrhu, kde je slovenčina ako jediný úradný jazyk.

Po prvé - na úrad sa dostaví Maďar a stretne sa s úradníkom Maďarom - obce s maďarskou väčšinou. Žiaden zákon im nemôže zabrániť, aby rokovali po maďarsky. Je tiež účelné a demokratické, aby to tak bolo. Tento prípad nepredstavuje žiadne problémy a netreba sa nim ďalej zaoberat. Matičný zákon sa iba doplní klauzulou tohto znenia: "Rokovanie v inom ako úradnom jazyku, ak je to vo výnimočnom prípade v záujme obidvoch strán, sa nepovažuje za nezákonné. "

Po druhé - na úrad príde Maďar a rokovať má so Slovákom - zmiešané obce, kde Maďari nemajú väčšinu. Je to však Maďar, ktorý ovláda slovenský jazyk, čo v tejto skupine obci je veľmi pravdepodobné. Budú rokovať po slovensky. Ani tento prípad nepredstavuje žiaden problém a ani tým sa netreba ďalej zaoberať.

Po tretie - na úrad príde Maďar, ktorý nevie po slovensky a má rokovať so Slovákom, ktorý nevie po maďarsky. O tomto prípade treba povedal, že bude mimoriadne zriedkavý, pretože Maďari, čo nevedia po slovensky, tvoria len malé percento maďarského obyvateľstva, postupne ich ubúda a pokiaľ takí sú, žijú v obciach s maďarskou väčšinou, kde aj úradníci budú väčšinou ovládať maďarský jazyk, takže nastane prípad ako v prvom bode. Napriek tomu treba týmto občanom v prípade, že odôvodnene nevedia po slovensky /starí občania alebo cudzinci/, zadovážiť tlmočníka na náklady Štátu. V neodôvodnených prípadoch treba za tlmočenie vyberal úradný poplatok. Treba opätovne zdôrazniť, že potreba tlmočníka bude naozaj veľmi zriedkavá a takéto prípady teda nemôžu spôsobovať nijaké spoločenské problémy.

b/ Koaličný návrh - právo používať menšinový jazyk v zmiešaných obciach pri zastúpení menšiny od 10 do 20 %.

Po prvé - Maďar rokuje s Maďarom po maďarsky, žiadne problémy.

Po druhé - Maďar má rokovať so Slovákom. Maďar vie dobre po slovensky, ale bude si nárokovať tlmočníka, pretože mu to zákon dovoľuje. Je v povahe Maďarov, že to tak budú robiť. V dôsledku toho v stovkách prevažne slovenských obci, to znamená kde je 80 až 90 % Slovákov, bude nutné zamestnal úradníkov, ktorí vedia po maďarsky, teda Maďarov, ale bude nutné vydržiaval tlmočníkov. Jedno i druhé bude obtiažne alebo nákladné, nebude to však vôbec účelné a často ani možné, pretože sa obidve stránky jednoducho dohovoria aj po slovensky. Navyše bude tento systém potláčať znalosť uplatnenie slovenčiny a preferoval používanie maďarčiny, aj to v prevažne slovenských obciach. Budú vznikať napätia a mnohé vážne problémy.

Po tretie - Maďar, ktorý nevie po slovensky, sa stretne v úrade so Slovákom. Zhodné s tým, čo je uvedené v a/3, resp. v b/2. Netreba samostatne komentoval.

Z uvedenej analýzy vyplýva jednoznačný záver prijať matičný návrh ako jedine logicky zmysluplný, nikoho nediskriminujúci a v súlade s medzinárodnými usunciami. Prijať koaličný návrh nie je vonkoncom účelné.

Len na ilustráciu som precitala tento príspevok zo včerajšieho Večerníka a opäť sa opýtam, či pán autor tohto článku Vladimír Paserin bude označený za takého istého, ako sú označení poslanci, ktorí podpísali matičný návrh zákona.

Ešte by som sa opýtala: pred nedávnom sme tu odsúhlasili zákon o obecnom zriadení a bol tu návrh doplnku tohto zákona, kde sa hovorilo o percentách. Vtedy sme povedali, že je to diskriminujúce. A dnes v koaličnom návrhu je znovu zdôraznený počet nejakého percenta. Prečo je to 1O%, alebo to má byť 2O % alebo 5O %, kto o tom rozhoduje? Domnievam sa, že je to naozaj diskriminujúce.

A ešte jednu vec. Dnes sme tu už veľakrát hlasovali. Väčšinou ti, ktorí získali menej hlasov - medzi nich patrím aj ja - sa domnievame, že by sme to mali skúsiť - každý z nás sa tu odvoláva, že má za sebou nejaký veľký zástup príslušníkov slovenského národa. Skúsme teda referendom a dajme možnosť slovenskému národu sa ešte raz vyjadrit s tým, že každý bude mať rovnakú štartovaciu plochu, bude sa zdôvodňovať koaličný aj matičný návrh zákona.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia viacerí poslanci. Prvú prednesie poslanec Dziak-Košický.

Poslanec M. Dziak-Košický:

Mám pripomienku k citovanému článku, ktorý vykladá zákon nesprávne a vkladá doň také formulácie, ktoré zákon neobsahuje. Nie je to výklad právny. Je to výklad populárny a novinársky. Každý fundovaný právnik by celý tento článok vyvrátil od začiatku do konca. Veľmi pochybujem, že ústavnoprávny výbor by takú argumentáciu, ako je uvedená v článku, prijal. Okrem toho si nemyslím, že na pôdu Slovenskej národnej rady patri urážanie akéhokoľvek národa. Je to jedno, či je to národ, s ktorým žijeme v úzkom styku alebo akýkoľvek iný národ. Ak si novinár dovolí akýmkoľvek spôsobom označiť príslušníka iného národa, je to možno v poriadku, pokiaľ neporuší tlačový zákon. Ale nemyslím si, že čokoľvek je v povahe Maďarov. Myslím si, že v povahe Maďarov je predovšetkým to, že sú to ľudia. Podobné citácie v tomto parlamente nepovažujem za vhodné.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka:

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte, aby som oslovil predsedu Slovenskej národnej rady s prosbou, aby na ďalšie rokovanie zaradil už len vecné pripomienky k predkladanému koaličnému návrhu. Myslím si, že čo sa týka platforiem k jednému alebo k druhému zákonu, bolo tu už povedané prakticky všetko. Napriek tomu dovoľte, aby som vysvetlil svoju platformu. Budem citovať to, čo bolo spoza tejto tribúny už raz povedané.

Výsledky slobodných demokratických volieb vytvárajú priaznivú atmosféru aj pre úspešné riešenie národnostných vzťahov. Starý režim zanechal mnoho vážnych a nevyriešených národnostných otázok a problémov. Uvedomujeme si plnú zodpovednosť za ich dôsledné vyriešenie a v tejto súvislosti vyhlasujeme, že Slovenskú republiku považujeme za spoločnú vlasť, nerozdeliteľnú domovinu, rodisko a rodnú zem slovenského národa a s nim žijúcich národnosti. Vláda konštatuje, že slovenčina je zjednocujúcim jazykom obyvateľov Slovenska a hodlá dať tejto skutočnosti právny výraz. Pred vydaním príslušného zákona si dôsledne vypočuje názory obyvateľov najmä z národnostne zmiešaných území. Zákon súčasne zakotvi práva občanov s iným materinským jazykom ako je slovenský na používanie svojho jazyka v úradnom styku tak, ako to vyžadujú medzinárodné dohody o ľudských právach.

Hlavným cieľom národnostnej politiky vlády bude zabezpečenie harmonického spolunažívania Slovákov, Maďarov, Rusinov, Ukrajincov a ďalších národnosti, ako aj etnickej skupiny Rómov na základe právnej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej rovnoprávnosti. V súlade s programovými cieľmi jednotlivých politických strán a hnutí vláda Slovenskej republiky zabezpečí primeraný podiel príslušníkov národnosti na výkone štátnej správy a jej orgánov. V nových ústavách bude vláda garantovať... atď. Cieľom vlády je vytvoriť rovnoprávne podmienky v národnostne zmiešaných oblastiach, obciach a mestách tak pre Slovákov, ako i príslušníkov maďarskej, rusínskej, ukrajinskej a ostatných národnosti tak, aby v duchu vzájomnej úcty a tolerancie

mohli sa ešte viac aktivizovať na rozvoji a obohacovaní slovenskej domoviny. Musíme tak urobiť najmä preto, že ide o univerzálne ľudské práva.

Citoval som zo stenografickej správy zo schôdze Slovenskej národnej rady, citoval som z programového vyhlásenia, ktoré predniesol pán premiér Mečiar z tohoto miesta 29. júna 1990. O tom-to programovom vyhladení sme v tejto sále hlasovali. Pri hlasovaní o tomto 93 poslancov bolo za, 8 sa zdržalo hlasovania a 31 bolo proti. Dúfam - ak hovoríme o poslaneckom svedomí - že nezmeníme kabát s prichádzajúcou zimou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

N Vystúpi poslanec Brňák a po ňom podpredseda vlády

Ján Čarnogurský. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda, vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada, v

pôvodne som chcel vystúpiť až v rámci odôvodňovania nami predloženého návrhu. Demokratický kľúč dnešného prerokovávania týchto návrhov však spôsobil, že túto možnosť už asi nebudem mat, preto by som chcel aspoň v rámci tejto všeobecnej rozpravy, v rámci tohto bodu programu v krátkosti reagovať na stav, ktorý vyvstal, zároveň prosím kolegov, ktorí sú iného zmýšľania, aby prijali môj názor s pochopením a nie s výsmechom, čoho sme tu boli v priebehu dnešného rokovania svedkami.

- 97 - Vážený slovenský parlament,

my, poslanci slovenského parlamentu, stojíme dnes v tomto zložení po 17. novembri 1989 vo vážnej situácii, keď máme jednoznačne, bez predchádzajúceho našepkávania niekoho vysokopostaveného tam v Prahe, zaujať postoj v dôležitej slovenskej veci. Stojíme tvári v tvár pred našim národom, pred našimi voličmi, aby sme na konkrétnom prípade vyjavili svoje národné svedomie, aby sme, a to každý z nás, vystavili pred verejnosťou hierarchiu hodnôt, ktorých sa pridržiavame pri svojom rozhodovaní na pôde tejto reprezentatívnej celonárodnej inštitúcie. Je to národ, od ktorého odvíjame aj lásku k blížnemu v tom najširšom slova zmysle? Alebo je to len slovo národ, ktoré sa pohybuje na periférii nášho záujmu a vyťahujeme ho podľa toho, ako napomáha skupinovým či individuálnym záujmom jednotlivca?

Čo znamená bližšia košeľa ako kabát, Slovákovi dokumentuje posledných 4O rokov. Vtedy to bola idea proletárskeho internacionalizmu, v rámci ktorej slovenskí komunisti ako jediní v celej východnej Európe vo svojej ľudomilnosti presviedčali vlastného, prečo nemôže byť národný, ak sa chce s nádejou pozerať do budúcnosti. Pohľady slovenských komunistov boli tak univerzálne, tak kozmopolitické, tak internacionálne, že vo svojej neohraničenej "ľudomilnosti" zbavovali prirodzeného sebavedomia, vtláčali mu pocit menejcennosti, ale pritom na druhej strane živili nacionalizmus národnostných menšín na prsiach slovenského národa. Dôkazom toho je, že celé naše generácie nepoznajú naše národné dejiny, že Slovák je vo svete neznámy pojem, že svet pozná problémy Maďarov na Slovensku, ale problémy Slováka na Slovensku nepozná možno nikto. Dôkazom toho je tiež to, že dnes stojíme na pôde slovenského parlamentu v obave a neistote, že nedokážeme presadiť právo štátotvorného slovenského národa, aby jeho jazyk - slovenčina - sa stal jediným štátnym jazykom v Slovenskej republike.

Pri všetkej tolerantnosti sa nedokážem stotožniť s tými silami a názormi, ktoré sa snažia Slovákovi vsugerovať, že jeho nádej v budúcnosť, teraz už nie komunistickú, ale v zjednotenej Európe, je v tom, ak zabudne na to, čo bolo, ak zabudne na to, čo chce a čo mu patrí a ak zlegalizuje to, čo národnostné menšiny nadobudli na úkor slovenského národa za nedemokratického a totalitného režimu, ak si pokojne a bez odporu ľahne do hrobu, čo mu ešte zaživa vykopali.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

odhoďme politické machinácie, odhoďme osobné väzby, odhoďme plytké ambície. Postavme sa k hlasovaniu tak, ako sa k obdobným veciam stavajú poslanci parlamentov iných národov okolo nás. Vlejme aj my národu svojím nekompromisným postojom pocit istoty, že tu, v tejto budove vieme, čo národ chce a potrebuje. Nechce nič, čo mu nepatri a čo nepotrebuje. Nech sa Slovák môže venovať svojej práci a nie dával pozor na nerozhodnosť a úskoky svojich poslancov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem poslancovi Brňákovi. Dávam slovo prvému

podpredsedovi vlády pánovi Čarnogurskému.

Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

zhodou okolnosti môj príspevok prišiel na rad po príspevku poslanca Čečetku, ktorý citoval z programového vyhlásenia slovenskej vlády. Vláda Slovenskej republiky naozaj vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, že bude sama pripravovať návrh zákona o úradnom jazyku na Slovensku. Vláda aj začala s prípravami tohto návrhu zákona, avšak v druhej polovici augusta, keď Slovenskej národnej rade boli predložené dva návrhy zákona o úradnom jazyku a táto otázka sa stala emocionálne dosť exponovanou, vláda sa rozhodla, že nebude súťažiť s inými návrhmi zákonov o úradnom jazyku a zvolila metódu spolupráce a konzultácii, diskusii, vyjasňovania pozícii, názorov a rozporov s orgánmi Slovenskej národnej rady, so skupinami poslancov, aj so zástupcami politických strán, hnutí a Matice slovenskej.

Z tohto hľadiska vláda považuje dnešný stav diskusie o úradnom jazyku na Slovensku aj ako súčasť plnenia svojho programového vyhlásenia. Orgánom Slovenskej národnej rady sme dali k dispozícii podklady, ktoré sme v rámci prípravy tohto zákona zadovážili, stanoviská niektorých politických hnutí a organizácií, ako aj právne úpravy úradného jazyka v niektorých iných európskych krajinách. Na základe diskusie o problematike zákona o úradnom jazyku, predovšetkým na pôde Slovenskej národnej rady, sa podarilo do značnej miery zblížiť stanoviská jednotlivých predkladateľov a aj keď sa v konečnom dôsledku neprejavili v spoločnej podobe návrhu zákona, predsa dnes predložené a prerokúvané návrhy zákona, a to predovšetkým tzv. koaličný návrh zákona odráža a vychádza z dosiahnutého stavu zhody

o podobe zákona o úradnom jazyku. Preto vlastne dva návrhy zákonov, a síce tzv. koaličný a tzv. matičný sú v prevažnej miere podobné a zhodné.

Je preto prirodzené, že keď vláda dostala od Predsedníctva Slovenskej národnej rady návrhy zákonov na vyjadrenie, zaujala kladné stanovisko a odporúčala prijať tzv. koaličný návrh zákona, pretože tento vyjadruje najvysší stupeň dosiahnutého konsenzu a zároveň v maximálnej miere odráža princípy, z ktorých aj vláda vychádza pri posudzovaní problematiky úradného jazyka na Slovensku a ktoré sú zakotvené aj v programovom vyhlásení vlády tak, ako z neho citoval poslanec Čečetka.

Vláda vo svojom kladnom a odporúčajúcom stanovisku k tzv. koaličnému návrhu jazykového zákona vychádzala zo skutočnosti, že je vládou všetkých občanov Slovenska a tento návrh zákona v relatívne najdokonalejšej podobe zohľadňuje záujmy všetkých skupín obyvateľov Slovenska. Tento návrh zakotvuje slovenčinu ako všeobecný úradný jazyk na celom Slovensku. Z toho hľadiska zodpovedá a plní požiadavku Slovákov, aby mali možnosť sa po slovensky dohovoril vo všetkých úradoch na celom území Slovenska. Zároveň zakotvuje jeden jazyk - slovenčinu - ako všeobecný úradný jazyk komunikácie a dorozumenia, ako prostriedok fungovania štátnej správy. Ak bude tento návrh zákona prijatý, vláda bude dbať, aby bol aj dodržiavaný a aby všeobecné používanie slovenčiny na úradoch bolo aj skutočnosťou.

Teňte návrh zákona však zároveň umožňuje používanie jazyka národnostných menšín na národnostne zmiešaných územiach. V tejto súvislosti by som chcel citovať. nebohú Zoru Jesenskú, ktorá pred viac ako 20 rokmi povedala, že na to, čo je právo menšiny, sa treba spýtať menšiny a nie väčši

ny, pretože menšina vie, kde eventuálne hrozí porušenie jej práva. Ustanovením o možnosti používania jazyka národnostných menšín v jazykové a národnostne zmiešaných územiach sa Slovensko zaradí do štandardu európskej právnej úpravy tejto jazykovej problematiky, pokiaľ v niektorých európskych krajinách úradný jazyk je právne zakotvený.

Vyvstáva tu jeden aspekt, ktorému snáď tiež treba venovať niekoľko slov. znakom právnej istoty je, keď práva a povinnosti občanov sú zakotvené v maximálne možnej miere vo všeobecne záväznom právnom predpise a nie sú ponechané na rozhodnutie miestnych orgánov, teda na úradníkov nižších stupňov štátnej správy. Z toho hľadiska vláda víta, že v koaličnom návrhu jazykového zákona sa možnosť používania jazyka národnostných menšín v maximálnej miere zakotvuje priamo v zákone a neponecháva sa na rozhodovanie miestnych orgánov. V tom vidím nevýhodu a slabosť tých návrhov jazykového zákona, ktoré tento aspekt ponechávajú na rozhodovanie miestnych orgánov.

Záverom by som chcel povedať, že každý zákon má svoje prirodzené medze toho, čo týmto zákonom možno dosiahnúť. Ani po prijatí zákona o úradnom jazyku na Slovensku nemožno očakávať, že sa zo dňa na deň od základu zmenia pomery tak, ako v súčasnosti existujú. A pravé prevláda chce doplniť jazykový zákon a jeho používanie, jednak úradného jazyka a jednak jazyka národnostných menšín, celou škálou ďalších opatrení, ktoré by mali zabezpečiť jednak používanie slovenčiny ako všeobecného úradného jazyka a ktoré by mali zároveň zabezpečiť harmonické spolunažívanie národa a národnosti, ako je to uvedené aj v programovom vyhlásení. Na ten účel má ministerstvo školstva rozpracovaný a ďalej rozpracúva súbor opatrení na zlepšenie výuky predovšetkým slovenského jazyka na základných a stredných školách. Vláda uvoľnila peniaze na zakúv Komárne. Táto budova Matice slovenskej bude o niekoľko dni oficiálne otvorená. A napokon vláda udržiava demokratické pomery na celom území Slovenska na slobodnú výmenu názorov o všetkých otázkach. Súčasťou demokratických pomerov, ktoré vláda zabezpečuje, je aj zhromaždenie občanov pred budovou Slovenskej národnej rady. Plne uznávame ich právo aj takýmto spôsobom vyjadrovať svoj názor aj na otázku prijatia úradného jazyka na Slovensku a toto ich právo vláda bude politicky, právne aj mocensky zabezpečoval nielen tak, ako to povedal Voltaire, s výrokom ktorého v tomto prípade tiež súhlasím.

Toľko som chcel uviesť z pohľadu vlády na problematiku zákona o úradnom jazyku na Slovensku.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Predseda SNR r. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Buday. Pripraví sa poslanec Nižňanský.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán predseda, vážený pán premiér a vláda, vážení poslanci, dámy a páni,

na úvod vyhlasujem, že nevystupujem z prestížnych dôvodov, ani pod tlakom demonštrujúcich pred budovou Slovenskej národnej rady. Budem hovoriť podľa vlastného vedomia a svedomia. Ešte chcem povedal, že nesúhlasím s pánom poslancom Dziakom-Košickým. v situácii, ktorá tu vznikla, sa