- 68 - Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi povedať na záver: Ak sa ľudia nestanú lepšími a tolerantnejšími, nepomôžu nám ani tie najlepšie zákony. Ak ideme autom do cudzej krajiny, jazdime tam podľa pravidiel danej krajiny. Ak nie, budeme postihnutí. Dostaneme pokutu. Stále hovoríme, a verím, že aj naozaj chceme ísť do Európy. Alebo to už neplatí?
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Košťálovi. Vystúpi poslanec Kvietik. Pripraví sa poslanec Peter Sabo.
Poslanec S. Kvietik:
Vážený pán premiér, vážení členovia vlády, ctená Slovenská národná rada, dámy a páni,
prijímam veľké posolstvo pána ministra, ktorý hovoril pred chvíľou. Rad by som ho poslal, aby sa oplodnilo v našej krajine, aby zasiahlo ľudí tak, ako to myslel pán minister. K tomu, aby sa to stalo, dovoľte, aby som aj niečo pripomenul.
Z mnohých úst počúvam, že Matica slovenská, slovenské hnutia a jednotlivci chcú z jazykového zákona vyťažiť politický, nebodaj mocenský kapitál. Myslím si, že keby tie ústa nemali hluché uši k svojim voličom, o žiadnom dolovaní kapitálu by nemohlo byt ani reči. Veď na takú hru
by som sa osobne ako občan, človek a herec nikdy neprepožičal. Už aj preto, lebo som nikdy nebol a nebudem členom žiadnej strany, ale vždy som bol a budem príslušníkom svojho národa. Národ je hodnota stala. Prežíva historické politické etapy, mocenské predstavy, záujmy, systémy. Prislušnost k národu, to nie je príslušnosť ku kabátu, ktorý si oblečiem len vtedy, keď mi je zima, ako som to nedávno počul z jedných úst.
Celé naše snaženie o zvrchovanosti Slovenska nie je ničím novým pod slnkom. Naši predkovia dňa 30. mája 1918 v Pittsburgu podpísali s českou reprezentáciou dohodu, kde v základných bodoch presne určili vzťahy Slovákov a Čechov v spoločnom štáte. Už vtedy veľmi citlivo zakotvili politicko-administrativne, ekonomické a kultúrne podmienky nevyhnutne pre rozvoj a upevnenie suverenity Slovákov v spoločnej republike. Keď som znovu čítal dodnes nenaplnené, či nedodržané a nerealizované uznesenia Pittsburgskej dohody, zaujal ma tretí bod. R ten znie: "Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. " Opakujem, slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. A bolo to, prosím, 3O. mája v roku 1918. Už v tomto roku slovenskí zástupcovia chápali a požadovali uzákoniť slovenský jazyk ako nositeľa komunikácie, integrity a hlavne ako výrazu suverenity štátotvorného národa na vlastnom území.
Mnohí môžu namietať, prečo sa obraciam na starú Pittsburgskú dohodu. Z jednoduchého dôvodu. Ako východiskový bod ju používajú a dôvodia ňou i zástancovia československej štátnosti. Tak komu a prečo vadí zásadné naplnenie Pittsburgskej dohody? A vari si stúpenci filozofa a humanistu, demokrata, profesora T. G. Masaryka myslia, že by sa podpísal pod nedemokratické diskriminačné uznesenie o slovenskom jazyku?
Uzákonenie slovenského jazyka, slovenčiny ako štát - neho jazyka bez výnimky, je výrazom zvrchovanosti štátotvorného slovenského národa na vlastnom území, od vzniku prvej Československej republiky sme svedkami 72-ročného boja o zvrchovanosť nášho národa a naplnenie dohôd potvrdených už Pittsburgskou dohodou. Dnes má Slovensko znovu historickú šancu. Nesmie ju premárniť, aby znovu o 20 rokov ďalšia generácia nemusela ísť do ulíc, lebo v tom čase by už svet podstatu národnej revolúcie naozaj nevedel po chopiť.
Preto význam všetkých poslancov, aby si uvedomili dôležitosť dnešnej chvíle, aby si uvedomili, že prijímali mandát do slovenského parlamentu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku ma poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia,
do revolúcie pred rokom boli mnohí z nás v nemčine a totalitná moc často argumentovala stopercentnou anonymnou väčšinou - pri každom hlasovaní, pri každých voľbách. Dnes tu tiež vystupujú predstavitelia ľudu so stanoviskami "absolútnej väčšiny národa". Hovoria o tom, že chceme ignorovať požiadavku 82 percent občanov. Prepáčte, som tiež za slovenský jazyk ako úradný jazyk, som v tých 82 percentách, ale nie tak ako sa to predkladá národu z úst niektorých kolegov. Odvolávaním sa na väčšinu napáchalo sa u nás
aj na nás dosť krívd. Preto navrhujem, aby sme zostali vo varne] rovine a vyhýbali sa rozdúchavaniu emócii a vášni, ktoré rozdeľujú nás aj národ.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Prokeš: Poslanec J. Prokeš:
V súvislosti E tým, čo tu odznelo, vnucuje sa otázka, prečo nebolo k tomu vypísané referendum /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej vystúpi poslanec Sabo Pripraví sa poslanec Balážik.
Poslanec P. Sabo:
Vážená Slovenská národná rada, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,
niekoľko slov ku koaličnému návrhu zákona o používaní úradného jazyka. Ak mám hovoriť o koaličnom návrhu, musím sa vrátiť k matičnému návrhu, pretože matičný návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov Slovenskej národ nej strany a skupinou nezávislých poslancov, a ku ktorému sa pripájam i ja, neznamená, že ľudia, ktorí sa k nemu pripájajú, sa stotožňujú s ideovými východiskami a s ďalekými cieľmi Slovenskej národnej strany. Osobne mám veľmi ďaleko k názorom pána Mórica a myslím si, že ich uskutočnenie by bolo pre Slovensko katastrofou.
Chcel by som oddelil dve veci. Vecnú stránku návrhu zákona o jazyku pretože z hľadiska pregnantnosti právnych formulácií, jednoznačnosti výkladu, a tým aj eliminácie možných ich sporov, a to predovšetkým, sa mi matičný návrh javí jednoducho lepší. Nehovorím, že je dokonalý ako lepšie východisko. Môžem sa len pripojiť k tým hlasom, ktoré tu už odzneli o tom, že celý spor je vedený neústupčivosťou obidvoch strán a, myslím si, v záujme takej politickej prestíže, z pozície toho, že keď ustúpime od niektorej svojej pripomienky alebo požiadavky, je to vlastne prehra politickej strany.
Pani poslankyňa Keltošová hovorila o tom, že medzi obidvoma návrhmi sú relatívne malé rozdiely, pán minister Košťa hovoril v podstate o potrebe nejakého spoločného hľadania, spoločného konsenzu. Skôr, než prikročím k vecným pripomienkam, chcel by som zdôrazniť, že dnes mame veľmi vypätú atmosféru, takú emocionálne nabitú atmosféru a mnohí z nás sa teraz venujú zákonu o slovenskom jazyku, ktorý považujú za najdôležitejšie zo všetkého. Považoval by som to za veľkú nespravodlivosť a veľkú krátkozrakosť, že prerokovávanie tohto zákona zatienilo množstvo obrovských problémov, ktoré naša krajina zdedila po predchádza júcej moci a vlastne sami sa okrádame o čas na ich riešenie. To sa týka takisto problémov ekonomických, endiromentálnych, sociálnych. Obávam sa jedného, aby hromadenie týchto problémov a ich odkladanie do určitého úzadia neviedlo k výbuchu veľkých sociálnych nepokojov, ktoré by mohli veľmi otriasť našou demokraciou, ktorá, priznajme si, ani v nás samotných ešte nezapustila korene. Rovnako ani vo mne. Toľko na úvod.
Pripájam sa k tým hlasom, ktoré tu hovoria o vecnosti. Snažme sa pozerať na obidva návrhy, matičný aj koaličný - mame ich na stole - vecne a snažme sa vybrať z nich to, čo je dobré. To znamená v koaličnom návrhu urobiť niektoré úpravy. Predkladám tieto pozmeňovacie návrhy:
V § 3 o používaní úradného jazyka navrhujem, aby bod l znel: "Štátne, politické a hospodárske orgány a organizácie a organy samosprávy miest a obci sú povinné viest rokovania a celu agendu v úradnom jazyku. Výnimkou sú spoločenské a záujmové organizácie menšín, ktorých jednacím jazykom je jazyk menšín, ale pre oficiálny styk s inými organmi a organizáciami na území českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používajú úradný jazyk. " Myslím, že tu sa neupiera právo menšín, čo sa týka všetkých národnostných, kultúrnych, záujmových spolkov. R z hľadiska štátnosti, z hľadiska vydávaných dokumentov považujem za dôležité, aby všetky rozhodnutia, všetky právne predpisy a verejné listiny boli transparentné pre kohokoľvek rovnakou mierou na celom území Slovenskej republiky.
Ďalší pozmeňovací návrh k bodu 3 tohto paragrafu: "Znalosť úradného jazyka slovom i písmom je jedným z nevyhnutných predpokladov na výkon funkcie v každom orgáne a organizácií, s výnimkou spoločenských a záujmových organizácii menšín. " Je to prevzaté čiastočne z matičného návrhu, ale dávam sem tú vsuvku o spoločenských a záujmových organizáciách menšín. Myslím si, že diskriminácia menšín je vylúčená. Treba sa na to pozerať tak, že štát vynakladá obrovské prostriedky na to, aby všetky menšiny Ba mohli naučiť slovensky jazyk. Nakoniec tu bolo spomenuté, že 97 % príslušníkov národnostnej menšiny slovenský jazyk ovláda.
§ 5 ods. 2 - používanie iných jazykov. Boli tu vysvetľované rôzne výklady tohto paragrafu zo strany podpredsedu vlády pána Ondruša a takisto zo strany predstaviteľov matičného návrhu o tom, ako to bude vyzerá t v ústnom styku. Domnievam sa, že snáď nebude na závadu, keď to bude v tomto § 5 explicitne popísané a navrhujem, aby ods. 2 § 5 znel: "Ak v úradnom styku vystupujú obidve pripadne všetky/ stránky ako príslušníci tej istej menšiny, možno v ústnom úradnom styku používať jazyk príslušnej menšiny Všetky písomné dokumenty, resp. verejne listiny musia byť vyhotovené v úradnom jazyku. " Myslím si, že to odstraňuje rozdielny výklad zákona zo strany obidvoch predkladateľov.
K pôvodnému zneniu koaličného návrhu mám vážnu výhradu v tomto zmysle tam sa uvádza 20 %, v našom výbore sa dokonca hovorilo o 50 %. Opäť si myslím, že tak ako demokracia buď je alebo nie je, i diskriminácia buď je alebo nie je. To znamená, že ak poviem, že na 20 % musí byť uradnyra jazyk menšiny, tak kde je tých 19 %? Tí sú diskriminovaní? Zase sa na to pozeráme nejako zvláštne. Myslím si, že tu nejde o diskrimináciu. Považujem jazyk za integrujúci činiteľ, tak ako je to v celom svete. Hovoríme o vstupe do Európy. Zakladáme anglické školy, aby sa naši ľudia mohli naučil angličtinu a komunikovať po celej Európe. Nechápem, prečo by sme nemohli mat na celom území republiky slovensky jazyk, ktorý bude integrujúcim činiteľom.
Mám taký prípad, ktorý sa bude zdať niekomu drasticky. Keď je napríklad niekto postihnutý tým, že je hluchonemý, nemôže rozprávať sám. Potrebuje tlmočníka. O jeho diskriminácii nikto nezamýšľa. Pritom ten človek si to nezavinil sám. Je postihnutý prírodou. Naopak, ak príslušník národnostnej menšiny na úrade odmietne prevziať písomnú listinu v slovenčine alebo odmieta tento prístup, je to jeho chyba, pretože možnosti a prostriedky na naučenia sa toho jazyka má. Čiže sa vlastne diskriminuje sám. Otázku diskriminácie by som položil takto: Aké možnosti úplatnénia v Slovenskej republike má vlastne človek, ktorý povie, že nebude používať slovenský jazyk? Má zatvorené brány vysokých škôl v Bratislave, má zatvorené všetky vysoké úrady a ministerstvá. Prosil by som, aby sa otázka diskriminácie nevysvetľovala jednostranne.
To je všetko k pozmeňovacím návrhom. Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Sabovi. Prosím ho, aby pripravil svoje pripomienky písomne. Ďalej vystúpi poslanec Balážik.
Poslanec V. Balážik:
Vážený pán predseda,
dámy a páni poslanci,
ctená vláda Slovenskej republiky,
nebudem mať rozsiahly príspevok, pretože tie myšlienky, ktoré tu odzneli, nechcem opakovať. Nechápem zaťatosť, s akou sa zástupcovia koaličného návrhu o úradnom jazyku snažia tento presadzovať. Aby som parafrázoval "s urputnosťou im vlastnou". Napriek tomu, že počúvajú ľudí okolo seba, dokonca i na včerajšom večernom oslavnom mítingu na námestí slovenského národného povstania, ktorý bol výslovne provládny a prokoaličný, alebo aspoň pre väčšinu koalície, ľud prejavil jasne, až príliš jasne, za ktorý návrh sa stavia. Zrejme pán premiér veľmi rýchlo a bystro pochopil, kam by bol dospel, keby bol pokračoval v hodnotení jednotlivých návrhov. Preto sa tento míting veľmi jasnozrivo ukončil, pretože - nechcem to porovnávať - ale možno by bol dopadol ako Adamec na Letnej.
O skrytej i otvorenej diskriminácii Slovákov na juhu sa už veľa pohovorilo, popísalo, i tu sa o tom veľa rozpráva. Musíme si však uvedomiť, že ak prijmeme koaličný návrh, vlastne umožňujeme ďalšiu diskrimináciu, odnárodňovanie a odsťahovávanie Slovákov na vlastnom území, tak ako som to spomenul vo výbore, tak ako to bolo spomenuté vo včerajšej Práci. A či toto všetko chce od nás tá moderná integrujúca sa Európa? Myslím, že nie.
Pri prijímaní zákona o úradnom jazyku musíme zohľadniť najmä špecifickú situáciu na Slovensku a menovite na juhu Slovenska. Pochybujem, že existuje civilizovaný štát, kde by národnostná menšina konala a bola podnecovaná a motivovaná k takému konaniu, ako národnostná menšina na juhu Slovenska. Motivácia občanov maďarskej národnosti učiť sa po slovensky je veľmi malá. Prijatím koaličného zákona by bola pravdepodobne ešte menšia.
Poviem vlastnú skúsenosť. Minulý týždeň sme boli na poslaneckom prieskume v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. Zúčastnil som sa previerky na gymnáziu v Rimavskej Sobote, kde sme hovorili so žiakmi 4. ročníka gymnázia maďarskej triedy i so žiakmi slovenskej triedy, ktorí sú maďarskej národnosti. Priznám sa, že som bol zdrtený, pretože - neviem aké máte skúsenosti vy - ale ja som sa v mojom bydlisku v Senici, ani v predchádzajúcom v Piešťanoch, nestretol s tým, že by štvrták strednej školy nepoznal jediného slovenského básnika, jediného slovenského spisovateľa a nevedel kto je Masaryk, kto je Štefánik, kto je Hlinka. Dá sa operovať tým, že dosiaľ sa o tom neučili, mali iné osnovy a podobne, ale ja som sa v škole učil aspoň to, že to boli buržoázni politici. Ale tieto deti mi nevedeli povedať ani to nevedeli mi povedal ani akej boli títo predstavitelia národnosti. Takže to ma skutočne sklamalo. Taktiež v maďarskej triede na stenách viseli maďarskí dejatelia, maďarskí básnici, maďarskí spisovatelia, snáď i politici, neviem, podľa tvári ich skutočne všetkých nepoznám. Mali tam učebné pomôcky, zrejme k literatúre, boli tam opísaní surealisti, impresionisti, či už maliari, či básnici, či spisovatelia, bolí tam Angličania, boli tam Nemci, boli tam Španieli, boli tam Maďari, ale jeden jediný slovensky spisovateľ, alebo básnik, či maliar tam nebol.
Toto nebezpečenstvo odnárodnenia je veľmi veľké a je nebezpečenstvo aj odtrhnutia sa, aspoň akéhosi kultúrneho odtrhnutia sa maďarskej menšiny od Slovenskej republiky. Prijatím zákona a dôsledným zabezpečením výučby slovenčiny, myslím tým zákona Matice slovenskej, našim maďarským spoluobčanom len pomôžeme. Budú mat širšie pole uplatnenia vo svojej profesii, ktorú budú môcť vykonávať v ktorejkoľvek časti Slovenska, či už v Žiline, Martine, hocikde. Dokonca i v Čechách. V súčasnosti sú odkázaní na niekoľko okresov na juhu. Okrem toho so slovenčinou sa predsa dohovoria vo všetkých štátoch, kde žijú Slovania, od Dubrovníka až po Štetín alebo od Ašu až po Ural.
Sme národ tolerantný. Cudzie sme nikdy nežiadali, nežiadame, a pokiaľ Slováci Slovákmi zostanú, nikdy žiadať nebudú. Sme často ústupčiví, čo naši neprajníci nezriedka zneužívali, ale treba si uvedomiť hranicu medzi toleranciou a pomalým sebazničením. Vzhľadom na historické skúsenosti, ktoré máme s maďarským národom, musia i naši spoluobčania maďarskej národnosti pochopiť naše stanovisko a mali by dať jednoznačne najavo týra politikom, najmä zo susedného maďarského štátu, ktorí sa stále dovolávajú a snívajú o veľkom Uhorsku. Títo naši spoluobčania maďarskej národnosti by si mali uvedomiť, že sú občanmi Slovenskej republiky a že chcú žiť v jednote so Slovákmi, pretože toto je ich domov.
Prijatie matičného zákona možno pokladať i za skúšobný kameň našej jednoty. Podľa môjho názoru nejaké právne kľučky, hry so slovíčkami tu nie sú podstatné. Tu ide o niečo iné. Či sa pred tou toľko spomínanou Európou /mne to už pripadá ako predtým, keď sme na 1. mája mali heslo "Proletári všetkých krajín spojte sa", že teraz budeme mať každého 17. novembra "Integrujme sa do Európy" - potlesk - týmto heslom nás už príliš strašia/ ukážeme ako suverénny národ a či sa tak vôbec cítime a citiť budeme, či vieme ešte po stáročiach potláčania nášho národného cítenia, po desaťročiach internacionalizácie byt národom a či sme schopní uvedomiť si túto identitu a nebáť sa ju otvorene demonštrovať pred celým svetom.
Vzhľadom na to, čo som povedal, je samozrejmé, že budem hlasovať za matičný zákon a poprosil by som vás, aby ste zaň hlasovali aj vy.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Ako spravodajca ku všetkým trom zákonom som rešpektoval prijatý spôsob rokovania. To znamená, že teraz prebieha rozprava ku koaličnému návrhu zákona. Veľmi veľa diskusných príspevkov je k matičnému návrhu. Nedodržiavame rokovací poriadok. Žiadam preto, aby sme prerušili rokovanie a dohodnime sa, že budem informovať o stanovisku všetkých výborov k ďalším dvom návrhom zákonov.
A ešte mám faktickú pripomienku k vystúpeniu pána poslanca Balážika. Som veľmi rád, že nám všetkým vysvetlil, v akom stave je školstvo na južnom Slovensku. Myslím si však, že to nevyrieši zákon o slovenčine, ale nový školský zákon. Takisto si nemyslím, že tento jeden zákon vyrieši všetky problémy, o ktorých hovoríme. Tento jeden zákon bude dokumentovať suverenitu Slovákov v tom, že vedia buchnúť do stola.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. S faktickou pripomienkou sa hlási poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážená Slovenská národná rada,
náš vyboč skutočne bol minulý týždeň na výjazde v okresoch Rimavská Sobota a Lučenec. Bol som tam tiež a musím upresniť môjho predrečníka, ktorý nepodal úplne presnú informáciu.
Na pôde okresného národného výboru sme počuli, že žiaci, ktorí chodia do maďarského gymnázia, nevedia dobre po slovensky. To bola jedna zásadná vec. Druhá vec bola, že sa neučia dejiny Československej republiky, ale sa učia dejiny Maďarska. Preto sme na druhy deň zašli do gymnázia vo Fiľakove, kde sú maďarské i slovenské triedy, aby sme v sa na tvári miesta presvedčili, či je to skutočne tak. Zistili sme, že dejiny Česko-Slovenska sa učia v tom ročníku, kedy sa to majú učiť. S pánom Balážikom sme navštívili triedu štvrtého ročníka s maďarským vyučovacím jazykom a triedu štvrtého ročníka so slovenským vyučovacím jazykom. Vybrali sme po štyroch gymnazistoch, ak sa dobre
pamätám takých, ktorí chodia do slovenskej triedy, majú maďarskú národnosť, ale učia sa po slovensky. Pán Balážik im dal otázky, kto bo Masaryk, kto bol Hlinka a kto bol Tiso.
Prosím vás, ja sa pýtam - štvrtáci sa totiž dejepis neučia, majú ho v tretom ročníku, teda naposledy sa ho učili v roku 1989 - kto sa v roku 1989 učil o zmienených osobnostiach? Myslím, že v našom školstve nikto. To je jedna otázka.
Pokiaľ ide o znalosť jazyka, myslím, že vedeli s nami celkom schopne komunikovať a súhlasne s pánom kolegom sme tam vyslovili uspokojenie.
Pokiaľ ide o výzdobu v triedach - možno že v zemepisnom kabinete by sme boli našli iné mapy. Na schodišti sme si všimli veľmi veľa diplomov, videli sme tam osobnosti z dejín, z vedy, videli sme diplomy na počesť XVII. zjazdu a ďalšie, ktoré tam zostali. Takže, aby sme to chápali tak, že v jednotlivých triedach môže byť výzdoba rôzna. Bolo to vo Fiľakove.
Ďakujem za pozornosť. Poslanec V. Balážik:
Opravujem, nebolo to v Rimavskej Sobote, ale vo Fiľakove.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku má podpredseda vlády pán Ondruš.
Podpredseda vlády SR V. Ondruš: Vážení poslanci,
myslím, že tu odzneli dve diametrálne odlišné správy o tom istom poslaneckom prieskume. Navrhujem, aby sa predsedníctvo zaoberalo výsledkom tohto poslaneckého prieskumu, pretože tu odznievajú informácie, ktoré sa zrejme nezakladajú na pravde. Pán poslanec Balážik hovoril, že žiaci neovládajú históriu, neovládajú jazyk a druhý poslanec potvrdzuje, že je to inak.
Poslanec V. Balážik:
Nepovedal som, že neovládajú jazyk. Povedal som, že sú odnárodňovaní, že sa im zamlčuje história Slovenska tým, že sú tam tie obrazy. Boli tam tie obrazy? Vedeli, kto bol niektorý z tých predstaviteľov? Nevedeli.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej sa s faktickými poznámkami hlásia poslanci Košický, Csáky a Majer.
Poslanec M. Dziak-Košický:
Mám poznámku k tomu, že nemožno odnárodňoval príslušníka maďarského národa od Slovákov. Pán poslanec Balážik, vy ste povedali, že sú odnárodňovaní a poslanec Hamerlík nás informoval o tom, že ste hovorili s príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny. Tých preto nemožno odnárodňovať. Od koho ich odnárodníme?
Hlas 2 pléna:
Od maďarskej národnosti.
- 82 - Poslanec M. Dziak-Košický:
Tak potom treba vyjadriť nespokojnosť nad tým, že sú odnárodňovaní neúčinne /oživenie v sále/ a nie vzrušovať sa nad tým, že málo.
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou vystúpi poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:
Vážené plénum Slovenskej národnej rady, vážený pán predseda,
dovoľte mi jednu faktickú pripomienku. Vy, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, ako aj široká verejnosť bola v poslednom čase oboznámená s výsledkami oficiálneho prieskumu verejnej mienky štatistického úradu Slovenskej republiky. Predpokladám, že poznáte aj ďalšie fakty Štatistického úradu Slovenskej republiky ohľadne národnostných pomerov v južných okresoch, z týchto oficiálnych údajov jasne vyplýva, že situácia na juhu Slovenska je v skutočnosti podstatne iná, ako tvrdia niektorí páni poslanci - pán Balážik aj pán Porubec.
Čo sa týka maďarských škôl, osnovy sú celoštátne a kedykoľvek overiteľné. Takže nesúhlasím s prehlásením pána Balážika. Maďarské školstvo poznám dosť dobre. Samozrejme, v školách sú obrazy velikánov všetkých národov. Považoval som za potrebné na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať všetkých diskutujúcich, aby sme pri argumentovaní ostali pri overených skutočných údajoch a nevnášali do diskusie emotívne prvky a krajne zdeformované fantazmagórie jednotlivcov alebo skupín, ktoré v žiadnom prípade nemôžu slúžiť ako podklad pre konštruktívny dialóg.
- 83 - Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktickú poznámku prednesie poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Chcem sa opýtať pána poslanca Hamerlíka, či mu je známe, že začiatkom tohto roku riaditeľ fiľakovského gymnázia si pozval rodičov slovenských deti tamojšej Školy a ich učiteľov a povedal im, že vo Fiľakove bude maďarské gymnázium a Slováci nech si hľadajú priestory aj učiteľov. Toto odznelo od učiteľov a rodičov týchto deti 3. marca na matičnom stretnutí v Šuranoch.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej vystúpi poslanec Strýko. Poslanec H. Strýko:
Bol som účastný spomínaného prieskumu. Nebol som na gymnáziu vo Fiľakove. V súvislosti s nespokojnosťou pána Balážika, že na stenách viseli obrazy anglických, francúzskych a podobných surealistických maliarov a neviseli tam obrazy slovenských, sa pýtam, či niektorých pozná.
Poslanec V. Balážik:
Išlo o básnikov a spisovateľov. Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má poslanec Andel.
- 84 - Poslanec M. Andel:
Pýtam sa pána kolegu, či tu mieni niektorých poslancov známkovať a dávať im vysvedčenia zo znalostí určitých predmetov.
Poslanec A. Hrnko:
Pýtam sa pána poslanca Strýka, či on pozná nejakého maliara /smiech v sále/.
Poslanec M. Strýko:
Môžem odpovedať, že som čírou náhodou študoval dejiny maliarskeho umenia a poznám to /smiech v sále/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďalej sa do diskusie hlási poslanec Hrnko. Pripraví sa poslanec Zemko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, slávna snemovňa,
skôr než začnem svoje úvahy, ohradil by som sa voči vystúpeniu pani Keltošovej, ktorá tu v zmysle starých poriadkov sekala hlava-nehlava termínami ako separatizmus, nacionalizmus, šovinizmus a návrat do 19. storočia, žiaľ, musím pani Keltošovej odpovedať: Áno, slovensky národ sa nesebaurčil. V 19. storočí, musí to urobil dnes.