tzv. sídliskových deťoch. Vtedy mi boli odmenou pochvalné šuškandy medzi ľudmi, ale z vládnucej špičky iba blahosklonne mlčanie.
Takže, dámy a páni, keď tieto otázky kladiem znovu po viac ako jeden a pol roku, nerobím to preto, že som poslancom opozičnej strany a nie preto, že neviem, či nechcem vedieť, kde sú skutočné príčiny tohoto stavu, ale preto, že mám ako rodič a občan tohoto bratislavského sídliska, tohoto nášho potenciálneho bratislavského Bronxu tie najvážnejšie obavy.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Weissovi. Dávam slovo pánovi ministrovi Hvozdikovi.
Minister kontroly SR M. Hvozdik:
Vážená Slovenská národná rada,
rád by som reagoval poznámkou na tvrdenie pána Weissa, že kontrola nezistila žiadne nedostatky pri nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom komunistickej strany a a finančnými prostriedkami.
V súčasnosti uzatvárame protokoly a je tam toľko
problémov, že by sme tu museli byt do rána, aby som vám to mohol vysvetliť. Navrhoval by som taký spôsob, že tento mesiac ministerstvo kontroly predkladá protokol vláde a Slovenská národná rada bude s týmto protokolom oboznamená.
/Potlesk. /
- 120 - Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem ministrovi Hvozdikovi. Ako posledný pred prestávkou vystúpi poslanec Peter Sabo zo Strany zelených. Po prestávke ako prvý vystúpi poslanec Doboš za Spolužitie - Együttéles.
Poslanec P. Sabo:
Vážene Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte predniesť interpeláciu na predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara, týkajúcu sa pripomienok a návrhov ohľadom bezpečnosti jadrových elektrárni.
Ešte dňa 27. júla tohto roku navštívila pracovná skupina pri Výbore Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ustanovená pre jadrovú energetiku. Atómové elektrárne Jaslovaké Bohunice. Ako vyplýva z komuniké, ktoré už bolo medzitým vydané a ako vyplýva aj zo zhodnotenia prieskumu, ktoré je pre každého k dispozícii u predsedu tohto výboru pána poslanca Mikuláša Hubu,
sme zistili, že značná časť upozornení bývalého inšpektora Československej komisie pre atómovú energiu ohľadne jadrovej bezpečnosti je opodstatnená. Išlo o upozornenia na nižšiu projektovú úroveň bezpečnosti dvoch blokov jadrovej elektrárne V l Bohunice v porovnaní so súčasnými medzinárodne uznávanými požiadavkami na bezpečnosť jadrových elektrárni.
Pre ilustráciu ide napríklad o neprítomnosť betónovej obálky reaktorov, tzv. kontejmentu, o nedostatočnosť
havarijného chladenia reaktora pri prasknutí potrubia o priemere 500 mm, o neadekvátnu kvalitu materiálu a komponentov dodaných sovietskou stranou, o krehnutie materiálu a zvarovych spojov nádob reaktorov, o neexistenciu podrobnej dokumentácie, zanedbanie otázky seizmickej aktivity pri výstavbe atď.
Súčasne považujem za potrebne oceniť úsilie pracovnikov elektrárne, ktorí sa snažia o dodatočne zvýšenie bezpečnosti prevádzky. Potvrdili sa aj správy o neuspoko jivom stave skladovania rádioaktívnych odpadov, a to kvapalných aj pevných. Po odmietnutí Sovietskeho zväzu odoberat od nás vyhoreté palivové články je obrovským problémom vyhoreté palivo zo všetkých československých jadrových blokov. Rovnako neuspokojivý je stav dezaktivacie priesto rov havarovanej jadrovej elektrárne A l, rádioaktívne znečisteniu Dudváhu, ohrozenie podzemných vôd Pôvodný predpoklad, že poškodené jadrové palivo bude do roku 1992 vy hrane a vyvezené do Sovietskeho zväzu, nie je zatiaľ kon traktne podložený.
Treba uviesť, že dezaktivačne prace predstavujú veľké rizika a zaťaž pre personál. Veľkým problémom sú havarijné planý. V jadrovej elektrárni Bohunice existuje plán pre evakuáciu osadenstva elektrárne. Jednotlivé hava rijne planý na evakuáciu obyvateľov miest a dedín sú uložené na národných výboroch. Pri stupni utajovania, ktorý predtým existoval, a pri nízkej zodpovednosti bývalých pracovníkov týchto národných výborov si viete predstaviť, že prakticky nie je možné zvládnuť likvidáciu následkov havárie a evakuáciu obyvateľstva, pokiaľ by išlo o väčší rozsah.
čo sa tyká bezpečnosti jadrovej elektrárne V l, zásadná kompetencia prislúcha expertom jednak z Česko-slovenskej inšpekčnej komisie a jednak z medzinárodných komisii, ktoré tu pracujú. Domnievam sa však, že by do nej mali prehovoril aj obyvatelia Slovenska, a to najmä tej časti, ktorej sa prevádzka elektrárne existenčne dotýka. Už dnes považujem za potrebné požadovať nasledovné:
1. Pozvať na inšpekciu Jadrovej elektrárne Bohuníce expertov z Ukrajiny, samozrejme vyznajúcich Ba v type reaktora VVR. Majú za sebou katastrofu Černobyľu a ich pohľad na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne je dôležitý.
2. Spristupniť verejnosti informácie o jadrovej energetike a Jadrovej elektrárni Bohunice s vylúčením nepodloženej propagandy. Plne zverejniť správy medzinárodných komisii expertov, ako aj spôsoby dodatočného zvyšovania bezpečnosti prevádzky.
3. Popri štátnej zabezpečiť aj verejnú kontrolu bezpečnosti prevádzky všetkých jadrových elektrárni formou parlamentných výborov slovenskej národnej rady, českej národnej rady a Federálneho zhromaždenia, fungujúcich spolu s komisiou odborníkov, nezávislých na prevádzke jadrovej elektrárne.
4. Parlamentným výborom a uvedenej komisii pravidelne predkladal správy československej komisie pre atómovú energiu o výsledkoch výkonov štátneho dozoru, resp. organizácii nezávislých od prevádzkovateľov, ale aby analýzy porúch a havarijných stavov boli formulované tak, aby im mohli porozumieť aj neodborníci. Tu musím dodať, že niektoré materiály sme už obdržali a súčasne požadujem, aby Slovenskej národnej rade boli sprístupnené všetky dostupne správy o haváriách Jadrovej elektráre A l v rokoch 1976 a 1977.
6. Splniť požiadavky vedenia Jadrovej elektrárne Bohunice na lepšie vybavenie zariadení blokov jadrovej elektráre v i prístrojovou, automatizačnou a výpočtovou technikou, vrátane otázky trenažérov. Nedostatok a nespoľahlivost techniky, zvyšujúci psychickú záťaž personálu pri prevádzke Jadrovej elektrárne V l, je v rozpore s potrebou zvýšenia bezpečnosti prevádzok.
6. Urýchlene riešiť otázku vybudovania čistiacej stanice rádioaktívnych odpadových vôd z objektu havarovanej jadrovej elektrárne A l a z objektu spracovania kvapalných rádioaktívnych odpadov z jadrových elektrárni V l a V 2.
7. Koncepčne a urýchlene riešiť kritickú situáciu ďalšieho naloženia s vyhoretým rádioaktívnym palivom. Táto otázka momentálne nie je vyriešená a treba zdôrazniť to, že bez jej definitívneho a jednoznačného vyriešenia, bez jednoznačnej odpovede, nie je možné ani zaručiť bezpečnosť prevádzky, ani jednoznačne vyčisliť náklady na prevádzku jadrových elektrárni, pretože do nej nie sú zahrnuté náklady na spracovanie tohto paliva.
Čo sa týka budovania existujúceho medziskladu v seizmicky aktívnej oblasti Jaslovských Bohunic, myslím že je to neakceptovateľné.
8. Koncepčne a urýchlene doriešiť problém - ďalšej likvidácie havarovanej jadrovej elektrárne A l a pristúpiť k zneškodneniu vysoko aktívnych materiálov čim skôr, ešte pred útratou funkčnej spôsobilosti bariér, ktoré bránia ich prenikaniu do prostredia. Urýchlene riešiť otázku, čo B poškodeným jadrovým palivom.
9. Uskutočnil prípravu obyvateľstva na mimoriadnu situáciu extrémneho prípadu havárie jadrovej elektrárne ako súčasť havarijného plánovania. Ide napríklad o vydávanie metodických príručiek a ochranných pomôcok. Urýchlene porovnal evakuačné plány s priemyselne vyspelými štátmi, konzultoval ich s ukrajinskými expertami a vypracovať nové planý. Tieto čo najviac sprístupniť obyvateľstvu.
10. Vybudovať telemetrický systém monitorovania únikov v okolí jadrovej elektrárne, ktorý by v prípade havárie poskytoval kontinuálne informácie o radiačných veličinách, informácie z tohto systému by mali byť priamo vyvedené k ľudom, zodpovedným za koordinovanie následkov havárie. Ide o ústredie monitorovacej siete ČSFR, krajskú hygienickú stanicu, krajskú havarijnú komisiu. Doterajší systém ohlasovania havárie cez verejnú telefónnu šiel totiž neposkytuje záruky na skoré varovanie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
hrozbu ťažkej havárie jadrovej elektrárne, myslím, nemožno nikdy vylúčiť a nemožno ju nikdy podceňoval.
Mám ešte niekoľko ďalších otázok, a aby som osvetlil ich príčinu, dovoľte uviesť niekoľko suchých konštatovaní týkajúcich sa dedičstva Černobyľu. Na začiatku bolo evakuovaných 135 tisíc ľudí, ďalších 600 tisíc prešlo Černobyľom pri likvidácii následkov havárie. Po viac ako štyroch rokoch sa uvažuje s evakuáciou ďalších viac ako 200 tisíc ľudí žijúcich na zamorenom území. Podľa Júlia Sčerbaka - zástupcu Ukrajiny v Najvyššom soviete Sovietskeho zväzu by úplné dekontaminačné práce vyšli na 415 mld dolárov a za neobývateľné sa považuje dokonca 20 % územia Bieloruska. Rastie počet chorých na leukémiu, rakovinu štítnej žľazy, slabozrakosť, znižuje sa imunita ľudí, rodí sa Stále viac novorodencov s deformáciami. Mám tieto otázky:
L. Aké množstvo vysoko aktívnych vyhorených palivových článkov je teraz v ČSFR a akú úroveň rádioaktivity dosahujú? Koľko tohto materiálu odobral Sovietsky zväz. a koľko nás bude stáť spracovanie vyhoreného rádioaktívneho paliva v tvrdej mene?
2. Kedy vláda predloží verejnosti komplexný plán likvidácie následkov prípadnej havárie, z akých zdrojov by boli hradene náklady a kam by bolo evakuované obyvateľstvo?
3. Ak budú jadrové elektrárne privatizované, kto bude ručiť a platiť za škody spôsobené jadrovou elektrárňou, resp. kto ich poisti na potrebnú vysokú sumu? Odmietame, ak by sa toto udialo, aby za pripadne škody potom ručil štát a občania.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Sabovi. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku ešte vystúpi poslanec Andel.
poslanec M. Andel: Dámy a pani.
nemienim viesť polemiku, nie na to sedíme v tomto parlamente. Preto navrhujem, pán Ondruš, aby obsah vášho a môjho vystúpenia sa zverejnil a nech si ľudia o nich urobia svoj vlastný názor.
Ďakujem. /Potlesk. /
- 126 - Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Teraz vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy:
S otázkami a interpeláciami je prihlásených ešte 14 poslancov. Doteraz vystúpilo 19 poslancov. Znova opakujem požiadavku, aby ste boli maximálne struční. Predpokladám, že každý z poslancov chce predložiť veľmi dôležitú a naliehavú otázku alebo interpeláciu. Aby sme sa navzájom nevyčerpávali, ešte raz vás prosím, aby ste boli láskaví a ohľaduplní voči ostatným kolegom.
Vystúpi pán poslanec László Dobos, poslanec za Spolužitie-Kgyuttélés. Pripraví sa pán poslanec Michal Géci za Demokratickú stranu.
Poslanec L. Dobos:
Vážená Slovenska národná rada,
chcem interpelovať pána premiéra vlády. Nakoľko moja interpelácia je obšírna, podám ju písomne, takže odstupujem od jej prednesenia. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. Vystúpi, pán poslanec Géci. Pripraví sa pán poslanec Galanda z Verejnosti proti násiliu.
- 127 - Poslanec M. Géci:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
dámy a pani poslanci,
novembrom 1989 skončila totalita. To, čo 42 rokov bolo neprípustné, sa dostáva znova do povedomia nášho národa. Je nim aj najväčší syn slovenského národa Milan Rastislav Štefánik. Slovenska národná rada už bola písomne upovedomená a bol daný návrh, aby Milan Rastislav Štefánik sa skutočne dostal do pamäti aj v Slovenskej národnej rade tak, ako to bolo vykonané vo Federálnom zhromaždení. Preto skupina poslancov slovenskej národnej rady v zložení Badalová. Majer, Zelinová, Hatapka, Okres, Barany, Čečetka, Koštal, Sokol, Kerti, Kačmár, Brndiar, Kusy a Geci dávajú návrh na vydanie zákona o uctení pamiatky Milana Rastislava Štefánika v tomto znení:
Slovenská národná rada sa uznáša na tomto zákone:
S l
Na oceneniu zásluh Milana Rastislava Štefánika za slobodu slovenského národa a vznik samostatného československého štátu nech je v budove Slovenskej národnej rady umiestnená pamätná tabuľa s týmto výrokom: "M. R. Štefánik sa zaslúžil o slobodu slovenského národa a vznik spoločného štátu Cechov a Slovákov*.
Zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
Dôvodová správa k zákonu: Milan Rastislav Štefánik pomáhal svojou politickou, vojenskou a diplomatickou činnosťou oslobodiť slovenský národ z tisícročného jarma a
položiť základy samostatného československého štátu. Zúčastnil sa organizovania československých légii, ktoré bojovali za I. svetovej vojny a rozhodujúcim spôsobom prispeli k slobode nášho národa, vzniku samostatného československého štátu. V prvej vláde Československej republiky bol ministrom vojenstva. Konal ako presvedčený stúpenec spoločného štátu Cechov a Slovákov. Milan Rastislav Štefánik je symbolom spoločnej štátnosti obidvoch bratských národov Čechov a Slovákov. Navrhuje sa, aby na ocenenie zásluh Milana Rastislava Štefánika bola umiestnená v budove Slovenskej národnej rady pamätná tabuľa pri výročí vzniku samostatného Československého štátu 28. 10. 1990.
Verím, že Slovenská národná rada, ktorá vznikla po voľbách, tento návrh zákona bude realizovať.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Gécimu. Prosím, aby návrh zákona skupiny poslancov odovzdal Predsedníctvu Slovenskej národnej rady e tým, že ho predsedníctvo podľa rokovacieho poriadku prerokuje a pridelí výborom na prerokovanie.
S vecnou pripomienkou sa hlási pán poslanec Lacko. Poslanec K. Lacko:
V súvislosti s týmto príspevkom chcem uviesť, že asi pred mesiacom bola predsedovi Mestského národného výboru v Žiline odovzdaná časť ohoretej vrtule z lietadla generála Štefánika. Je k dispozícii v múzeu. Ďalej je k dispozícii malá brožúrka a fotokópia osobnej navštívenky generála Štefánika.
- 129 - Podpredseda SNR L. Naqy:
Ďakujem poslancovi Lackovi. Vystúpi poslanec Galandu za VPN. Pripraví sa poslanec Žingor tiež za VPN.
Poslanec M. Galanda:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky,
schválením zákonov Slovenskej národnej rady o orgánoch miestnej samosprávy, o voľbách do orgánov miestnej samosprávy, o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice boli splnené právne predpoklady na vykonanie samotných volieb. Ostáva už len posledné, a to v zmysle ústavného zákona č. 294/90 Zb. čl. 87 ods. 3 písm. b/ stanoviť zákonom Slovenskej národnej rady dĺžku volebného obdobia orgánov tejto miestnej samosprávy.
Ide o jednoduchý zákon, stačí niekoľko paragrafov, ktorého základom a podstatou je určenie volebného obdobia, resp. jeho dĺžka. Túto problematiku sme konzultovali s kolegami vo Verejnosti proti násiliu, stanovisko sme konzultovali s odborníkmi z vlády, konzultovali sme to ešte aj s ľudmi, ktorí pracujú v štátnej správe, s terajšími poslancami a funkcionármi, ako aj s kandidátmi, teda možnými budúcimi funkcionármi. Dospeli sme v podstate k dvom záverom.
Po prvé by bolo dobre a vhodne, keby sa funkčne obdobia najvyšších zákonodarných organov, t. j. Slovenskej národnej rady a orgánov miestnej samosprávy, funkčne neprekrývali, t. j. aby v budúcnosti nemuseli byť voľby do týchto orgánov v tom istom roku.
Po druhé - pre dnešnú dobu, ktorá je charakteristická tým, že je to prechod na nový ekonomický systém, charakterizuje ju totálna rekodifikácia právneho poriadku, máme za to, že by bolo vhodné, aby toto obdobie nebolo kratšie ako tri roky, ale ani dlhšie ako štyri roky. Mám za to, že nič nebráni tomu, aby návrh zákona Slovenskej národnej rady o dĺžke volebného obdobia bol ešte v priebehu tohto týždňa, resp. v najbližšej dobe pridelený výborom a na najbližšej schôdzí Slovenskej národnej rady by sme ho mohli schváliť.
Dovolím si povedať že by išlo o 4 alebo 5 paragrafov, ktoré by zneli asi takto:
§ l - Volebne obdobie poslancov obecného zastupiteľstva sa stanovuje na tri, resp. štyri roky.
S 2 - Volebné obdobie starostov /primátorov/ obci sa stanovuje na tri, resp. štyri roky.
S 3 - voľby do orgánov miestnej samosprávy sa konajú v posledných 14 dňoch volebného obdobia.
S 4 - Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vykonania volieb do orgánov samosprávy. Plus ešte pripadne nejaké zrušovacie a podobné klauzuly.
•. _. A keď mám slovo, mam ešte jednu pripomienku. Dúfam, že mi to dovolíte. Mám za to, že na pôde slovenského parlamentu, na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu by sme mali riešiť veci, ktoré sú celoslovenské, ktoré sa týkajú najmä problémov Slovenska ako celku. Viem, že sú určité lokálne problémy, skupinové problémy, ktoré sú veľmi závažné a ktoré sa musia riešiť a budú sa určite riešiť, ale podľa mňa všetko by sme nemuseli riešiť na tejto pôde. Poslanci môžu tieto veci riešiť cez ministerstva, cez vládu v osobnom styku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Galandovi. Tiež ho prosím, aby návrh zákona odovzdal predsedníctvu.
Vystúpi para poslanec Ž ingor. Pripraví sa poslanec Varjú za komunistickú stranu.
Poslanec L. Žingor:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
zákon o súkromnom podnikaní a zákon o tzv. malej privatizácii, ktorého návrh by mal dostať už v týchto dňoch definitívnu podobu, patri medzi poslancami, ale aj najširšou verejnosťou k najdiskutovanejším témam. Je tomu tak preto, že v súvislosti s nim je ešte mnoho nevyjasnených otázok, o čom svedčí i viacero besied a príslušnými ministrami.
Výbor pre obchod a služby v rámci poslaneckého prieskumu navštívil v Bratislave dvoch súkromníkov. Jedneho v obvode Petržalka išlo reštauráciu Kormorán a druhého známeho pod menom Karči a syn v Rači. Zariadenie v Petržalke znesie aj tie najprísnejšie kritériá a je len na škodu veci, že takýchto zariadení nie je podstatne viac. Kto neverí, nech sa ide presvediť. Súkromníka v Kači nemožno tak hodnotiť. Museli sme konštatovať, že s čistotou.
tak pred vstupom do zariadenia, ako aj do jedálne, ani v samotných priestoroch to nebolo najlepšie.
V Kormoráne v Petržalke sme zistili, že nemá väčšie problémy s prevádzkou. Nejasnosti boli len okolo zdaňovania, keďže v čase nášho prieskumu ešte zákon o daniach nebol publikovaný. V zariadení Karči a syn to už v poriadku nebolo. Vznikol tu veľký problém. Prevádzkovateľ dostal k 1. januáru 1991 výpoveď s tým, že prenajaté miestnosti musí dať do pôvodného stavu. Nastal tu spor, pretože podnikateľ, musel investovať do zariadenia a úpravy priestorov značnú čiastku peňazí /okolo 750 tisíc Kčs/. Zrušením uvojuj klientely a Likvidáciou zariadenia príde vlastne o všetko, čo tam investoval.
zákon o súkromnom podnikaní nepamätal na podobné prípady a myslím si, že takýmito špecifickými prípadmi by sa malo príslušné ministerstvo zaoberať.
Pri tejto príležitosti by som chcel tiež upozorniť na ďalší aspekt, a to na nedostatkový tovar v obchodoch. Spomeniem zatiaľ len chladničky a mrazničky. Podľa prieskumu v Calexe, ako tu už bolo hovorené, je tovaru na sklade dosť. Prečo sa nedostáva na trh? Na jednej strane počujeme šťažnosti od voličov, že stúpa nezamestnanosť a na druhej strane máme prázdne obchody. Tu nie je niečo v poriadku. Myslím si, že príslušné ministerstvá a páni ministri musia venovať spoločne s nami tejto problematike väčšiu pozornost.
Na záver ešte jednu poznámku. Z vyhlásení pána prezidenta l predsedov vlád vieme, že v tomto týždni začnú výbory Federálneho zhromaždenia prerokúvať zákon o malej privatizácii. Je potrebné, aby takisto čim skôr dostali návrh aj výbory Slovenskej národnej rady. Je na škodu veci, že neboli informované už skôr. Možno sa dalo predísť terajšiemu napätiu.
Ďakujem za pozornost. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Žingorovi. Teraz vystúpi pán poslanec Varjú za komunistickú stranu. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská, Strana zelených.
Poslanec J. Varjú:
Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo,
požiadavku na založenie poľnohospodárskeho výboru alebo aspoň komisie predložil už na prvom pléne pán poslanec Jozef Ivan, a bola potvrdená ministrom poľnohospodárstva a výživy pánom Džatkom. Od tej doby táto požiadavka bola viackrát vyslovená aj poľnohospodárskou verejnosťou. Vývoj ekonomiky v poľnohospodárstve, ktorý je nepriaznivý, ako i skutočnosť, že v krátkej budúcnosti budú predložené dôležité úpravy zákonov týkajúce sa poľnohospodárstva, taktiež potvrdzujú opodstatnenosť tejto požiadavky.
V Slovenskej národnej rade, ako som to zistil, je 1O poslancov - poľnohospodárov, z toho iba piati pracujeme priamo vo výrobe, z ktorých iba dvaja sme pôvodným povolaním poľnohospodárski inžinieri. Ďalších 5 poslancov - poľnohospodárov pracuje v biologických a technických službách, resp. vo výskume. Na základe uvedeného sme si dovolili predložiť v mene poslancov - poľnohospodárov pracujúcich v národohospodárskom a rozpočtovom výbore návrh na založenie poľnohospodárskej komisie v zmysle § 52 zákona
SNR Č. 44/1989 Zb.
Pochopením zložitosti v prípade založenia nového výboru upúštame od tejto požiadavky, ale nevylúčime túto možnosť v neskoršom obdobi. Náš návrh bol schválený v narodoho-spodárskom a rozpočtovom výbore dňa 26. septembra 1990 s tým, že treba upresniť zoznam externých členov komisie a vyšpecifikovať jej pracovnú činnosť. Za interných členov komisie odporúčame okrem poslancov, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, aj ďalších podľa vlastného záujmu.
Obraciam sa s prosbou na vážené predsedníctvo a osobitne na pána predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku o podporu činnosti tejto komisie. Prosím, aby mu to bolo tlmočené. Prvé zasadanie zatiaľ len interných členov sme dohodli na dnes, ihneď po skončení pléna. Žiadam teda už prihlásených poslancov, ale i ďalších záujemcov o účasť na našom cca 15-minútovom operatívnom zasadaní v Modrom salóne po skončení pléna.
Chcel by som ešte naniesť ďalšie dve otázky na pána premiéra. Pokiaľ tu nie je, prosím, aby to bolo tlmočené.
Minulý týždeň sme mali stretnutie poľnohospodárov v Žiari nad Hronom a využil som možnosť dávať otázky ministrovi poľnohospodárstva a výživy pánovi Džatkovi. Padlo tam veľa otázok, dostali sme aj odpovede. Ani ja, ani poľnohospodárska verejnosť nie sme spokojní s niektorými odpoveďami. Preto z týchto predkladám ďalšie tri otázky.
Prvá otázka sa týka riešenia, resp. náhrady výpadov obilnín z príčin mimoriadneho sucha. Podľa mojich informácii je požiadavka uvoľniť zo štátnych hmotných rezerv 700 tisíc ton obilovín do kŕmneho fondu. Riešenie tejto otázky je súrne z hľadiska vyjasnenia regulácie stavov zvierat, z hľadiska zabezpečenia mäsa, mlieka, živočíšnych produktov v ďalšom období. Pýtam sa, ako to bude riešené, lebo pán minister hovorí, že táto požiadavka je predložená, ale zatiaľ nebola dokončená.
Ďalšia otázka sa týka riešenia nedostatku cukru. Som informovaný, že obchodná sieť je vykrytá cukrom, ale spracovateľská sieť nie. Chýba zhruba 8 tisíc ton, neviem či je to presné číslo. Ako bude riešená táto otázka? osobne som na to nedostal odpoveď.
Tretia otázka sa týka scenára ekonomickej reformy poľnohospodárstva. Bol vypracovaný slovensky variant ekonomickej reformy, kde oproti 12, 7 mld Kčs subvencie do poľnohospodárstva bola požiadavka na 14, 2 mld Kčs. Pán minister Džatko hovoril, že sa teraz jedná o 13, 2 mld Kčs. Neviem, aké číslo z toho bude. Požiadavka bola odložená s tým, že slovenské poľnohospodárstvo má zhruba o 9 až 10 t horšie podmienky ako české poľnohospodárstvo. Bolo to podložené konkrétnymi údajmi, ktoré vypočítali odborníci. Chcem teda vedieť, či táto požiadavka bude rešpektovaná a malo by sa o tom rozhodnúť súrne.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Vystúpi pani poslankyňa Kaliská zo Strany zelených. Pripraví sa poslanec Juraj Plesník z KSČS.
Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,
K
iba pre humor vám poviem, že dnes to vychádza tak, že po sebe vystupujú zástupcovia komunistickej strany, potom zástupcovia Strany zelených. Neviem, či je to taký úzus.
Pokúsim sa byt maximálne stručná.