SLOVENSKÁ N Á R O D N Á RADA.
6. schôdza 1. októbra 1990
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona Slovenskej národne] rady o meste Košice
Vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánu Slovenskej republiky pri vykonávaní zákona o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácii
Odpoveď ministra financii Slovenské] republiky Michala Kováča na interpeláciu poslanca Jána Majera
Informácia o stretnutí vlád ČSFR, Čs a SR za účasti prezidenta Václava Havla v Kroměříži
Informácia o pracovnom stretnutí predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady v Svratke pri Žďári nad Sázavou
Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 13. septembra do 1. októbra 1990
Interpelácie a otázky poslancov
Bratislava, október 1990
Stenografická správa
o 6. schôdzi Slovenskej národnej rady
konanej 1. októbra 199O
6. schôdza Slovenskej národnej rady
Prítomní:
predseda Slovenskej národnej rady František M i k - l o š k o, prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Čarnogurský, podpredsedovia Slovenskej národnej rady Ján Klepáč, Lászlo N a q y a Oľga K e 1- t o š o v ä.
členovia vlády Slovenskej republiky: predseda vlády Vladimír M e č i a r, podpredseda vlády Vladimír O n druš, minister vnútra Anton A n d r á š, minister hospodárstva Jozef B e l c á k, minister poľnohospodárstva a výživy Michal U ž a t k o, minister priemyslu Ján H o lč l k, minister kontroly Martin H v o z d i k, minister školstva, vedy, mládeže a športu Ján P i š ú t, minister práce a sociálnych veci Stanislav Novák, minister lesného a vodného hospodárstva Viliam OberhauH e r, minister zdravotníctva Alojz R a k u s, minister kultúry Ladislav S n o p k o.
Generálny prokurátor SR Vojtech B a c h o. Vedúci ústredných orgánov štátnej správy SR.
. 133 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Stenografická správa
o 6. schôdzi Slovenskej národnej rady,
konanej 1. októbra 1990
/Začiatok o 9. 00 hodine. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
otváram rokovanie 6. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých vítam.
Vítam na našom rokovaní predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara /potlesk/, členov vlády Slovenskej republiky a prizvaných hosti.
Vážene poslankyne a poslanci,
v minulých dňoch nás navždy opustil bývalý poslanec Slovenskej národnej rady, spisovateľ Milan Šimečka. Prosím, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku tejto veľkej osobnosti nášho politického a duchovného života.
/Uctenie pamiatky minútou ticha. / Ďakujem.
Prosím, aby schôdzu ďalej viedol pán podpredseda Nagy.
- 2 - Podpredseda SNR L. Naqy:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,
prosím prítomných poslancov, aby sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačitka.
Zísťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 124 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii je Slovenská národná rada schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča tento program:
po prvé: Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice
po druhé: Vládny návrh zákona slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánu Slovenskej republiky pri vykonávaní zákona o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácii
po tretie: Odpoveď ministra financií Slovenskej republiky Michala Kováča na interpeláciu poslanca Jána Majera
po štvrté: Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 13. septembra do 1. októbra 1990
po piate: Interpelácie a otázky poslancov.
Má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu?
Hlási sa pán poslanec Majer. Poslanec J. Ma j e r:
odporúčam doplniť program o stručnú informáciu pána premiéra o stretnutí troch vlád v Kroměříži a pána predsedu Miklošku o stretnutí s Českou národnou radou. Poslanci by mali vedieť o výsledkoch týchto rokovaní.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Má ešte niekto doplňujúci návrh?
/Nikto. /
Dávam hlasovať najprv o návrhu pána poslanca Majera.
Kto je za to, aby sme na program nášho rokovania zaradili informáciu pána predsedu vlády o stretnutí troch vlád v Kroměříži a informáciu predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku o stretnutí predsedníctiev v Žďári nad Sázavou?
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 126 poslancov. /
Kto je za?
/Za návrh hlasovalo 118 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali doplňujúci návrh prog rámu nášho rokovania.
Teraz budeme hlasovať o celom programe dnešného rokovania.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 124 poslancov. /
Kto je za doplnený program?
/Za návrh hlasovalo 121 poslancov. /
Kto je proti. ?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Zisťujem, že sme program 6. schôdze Slovenskej národnej rady schválili.
Prvým bodom programu je
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice.
Návrh ste dostali na rokovanie výborov ako tlač 31 a spoločnú správu výborov ako tlač 31a.
Za skupinu poslancov návrh odôvodni poslanec Ivan Ľupták. Prosím aby sa ujal slova.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
vážení predatavitelia vlády,
dovoľte tni predložiť správu k návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady Františka Balúna, Ladisláva Klimana, Vladimíra Konára, Ivana Ľuptáka, Miroslava Poláka a Marcela Strýka na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice
Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice svojím obsahom nadväzuje na schválené zákony Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Návrh zákona vychádza z ustanovení § 22 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v tom zmysle, že právne postavenie, územné usporiadanie a štruktúru orgánov samosprávy miest s počtom obyvatcľov nad 200 tisíc upraví osobitný zákon.
Návrh zákona prerokovalo desať výborov Slovenskej národnej rady a o ich stanovisku a pripomienkach sa máte možnosť oboznámiť v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady a z referátu spoločného spravodajcu.
Dovoľte mi však, aby som ako jeden z iniciátorov návrhu tohto zákona uviedol niekoľko myšlienok ku koncepcii zákona o samospráve mesta Košice. Mesto Košice tohto roku oslavuje 700. výročie získania mestských práv. Od roku 1347 bolo slobodným kráľovským mestom. V toku 1886 doutalo charakter municipálneho mesta. Tento svoj charakter si zachovalo až do roku 1945, často aj vďaka nepriazni osudu. Za 26. rokov y prvej polovici 20. storočia zmenilo šesťkrát štátnu príslušnosť, čo nemohlo nemať následky na život jeho obyvateľov a na jeho postavenie vo verejnej správe Slovenska. Avšak životná energia jeho obyvateľov, funkcie mesta pre širšie zázemie východného i celého Slovenaka postavili Košice medzi významné centrá politického, hospodárskeho, duchovného a kultúrneho života. Stalo sa prirodzeným centrom i zásluhou jeho postavenia vo verejnej správe. Mesto dnes predstavuje rozvinutý organizmus verejného živote s vlastnou identitou i s tvárou. Preto by sme
boli zlými predstaviteľmi národa, keby sme neurobili všetko, aby nastúpený rozvoj mesta Košíc mohol prirodzenou cestou pokračovať ďalej. A práve to sme mali na mysli pri predkladaní nášho iniciatívneho návrhu.
Návrh zákona vznikol časové pred schválením zákonov Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení, o voľbách do samosprávy obci a ďalších. Tým vysvetľujeme to, že sme vo výboroch prijali značný počet pripomienok a návrhov. Väčšina z nich je však spresňujúceho charakteru. K závažným pripomienkam radíme ústavnú požiadavku priamych volieb všetkých samosprávnych orgánov mesta a mestkych časti. Všetky tieto pripomienky prijímame a zaradujeme do textu návrhu zákona. Osobitne kladne hodnotíme príspevok ústavnoprávneho výboru a legislatívnych pracovníkov, ktorí nám pomohli vyriešiť prakticky nikým nezavinenú časovú tieseň, ktorá si vyžiadala nové ustanovenie v § 27 na skrátenie lehoty pre voľby samosprávy v Košiciach v roku 1990.
V mene iniciátorov návrhu mi dovoľte pokrikovať sa všetkým poslancom a legislatívnym odborníkom, ktorí nám pomohli v kryštalizačnom procese tvorby tohto zákona. Osobitne treba poďakovať slovenskej vláde ako celku a jednotlivým jej členom, obzvlášť predsedovi vlády pánovi Mečiacovi, že nás pri tomto zákone podporili. Myslím si, že spoločne sme vytvorili predpoklady pre ďalší rozvoj mesta Košice ako sídla vyznaných hospodárskych organizácii, kultúrnych inštitúcií celoslovenského a aj medzinárodného významu.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Ľuptákovi za odôvodnenie navrhu. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Ladislava Pirovitsa, aby predniesol spravodajskú správu.
_ 7 -
Poslanec L. Pirovits:
Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,
návrh poslancov Slovenskej národnej rady Františka Balúna, Ladislava Klimana, Vladimíra Komára, Ivana Ľuptáká, Miroslava Poláka a Marcela Strýka vychádza z iniciatívy mesta Košíc a z iniciatívy politických strán a hnutí na území mesta. Návrh zákona nadväzuje najmä na zákon Slovenskej národnej rady č. 369 z roku 1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý v S 22 ods. 3 predpokladá, že právne postavenie, územné usporiadanie a štruktúru orgánov samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 tisíc upraví osobitný zákon, čím sa vytvoril pre mesto Košice priestor upravil špeciálnym zákonom jeho osobitosti odlišne od zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a zákona Slovenskej národnej rady a voľbách do orgánov samosprávy obci, analogicky ako pre Bratislavu.
Musíme poznamenať, že miesto mesta Košice vo verejnej správe sa sústavne zvyšovalo nielen rastom počtu oby vateľstva, ale aj významom jeho hospodárskych, kultúrnych a politických inštitúcii, ktoré ďaleko presahujú región východného Slovenska, majú celoeurópsky význam a medzinárodne styky. Mesto v terajšej podobe je výsledkom dlhodobého rozvoja a predstavuje organický vyzreté a zriadené veľkomesto.
Rozdiel v porovnaní so zákonom Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave je však v tom, že jeho schválením v Slovenskej národnej rade 13. septembra 199O a následným vyhlásením v Predsedníctve slovenskej národnej rady toho istého dňa ea vytvorili podmienky pre splnenie zákonných lehôt v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a zákonom Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obci. Tieto zákonné lehoty v prípade volieb do orgánov samosprávy mesta Košíc sa vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu - k 1. októbru 199O zostáva do komunálnych volieb vyhlásených Predsedníctvom Slovenskej národnej rady 54 dni, objektivne nepodarí rešpektovať.
Vzhľadom na tieto nedostatky navrhovaného zákona sa hľadali možnosti ako návrh zákona legislatívne dopracovať tak, aby sa voľby do orgánov samosprávy mesta Košíc mohli vôbec uskutočniť. Jedinou možnou cestou sa ukázal návrh Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady na doplnenie prechodných a záverečných ustanovení navrhovaného zákona, v ktorých sa na vykonanie volieb v Košiciach určujú kratšie lehoty ako sú v zákone Slovenskej národnej rady č. 346/199O Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí a v zakonc Slovenskej národnej rady č. 369/199O Zb. o obecnom zriadení. Tým sa nepriamo novelizujú ustanovenia týchto zákonov osobitne pre mesto Košice.
Treba tiež povedať, že stanoviská Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu a Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva sú zreteľahodné, aj keď ich závery neumožňujú uskutočnenie volieb do orgánov samosprávy v meste Košice v termíne vyhlásenom Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
K
V súvislosti s prerokovaním návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona bolo vo viacerých výboroch kriticky poukázané na skutočnosť, že navrhovatelia tesne pred začiatkom rokovaní výborov predložili v podstate novy návrh, ktorý zásadne menil návrh predložený na prerokovanie výbočom Slovenskej národnej rady. Táto skutočnosť spôsobila na rokovaní výborov komplikácie a časovú tieseň, pretože výbory a ich členovia boli pripravení na rokovanie o pôvodnom návrhu, určitým zdôvodnením tu však je skutočnosť, že k tvorbe zákona došlo v období, keď nebol schválený zákon o voľbách do samosprávy obci, zákon o obecnom zriadení, zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ako aj ďalšie ani dodnes neexistujúce zákony, ako napríklad zákon o majetku obci, o územnej štátnej správe atď. Výsledkom všetkých týchto problémov je 121 pripomienok vyslovených v uzneseniach výborov, ktoré máte predložené v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady - tlač 31a.
Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice bol pridelený všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady, na prerokovanie do 2O. septembra 199O. z predloženej spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice si možno urobiť základný úsudok o výsledkoch rokovaní v jednotlivých výboroch, posúdiť charakter a zmysel navrhovaných pripomienok a vyvodiť, aké sú závery a odporúčania jednotlivých výborov slovenskej národnej rady pre rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spoločný spravodajca výborov konštatujem, že všetky výbory predložený návrh starostlivo a zodpovedne prerokovali a v rozprave odzneli viaceré návrhy a pripomienky, ktoré návrh zákona formálne-právne spresňujú i vecne zdokonaľujú. Zvlášť oceňujem, že viaceré výbory prizvali na svoje rokovania nielen navrhovateľov, ale i zástupcov zainteresovanej verejnosti, či odborných pracovníkov aparátu národných výborov v Košiciach s cieľom vytvocit predpoklady pre skutočne komplexné posúdenie daného stavu a prijatie kompetentných rozhodnutí. Faktom je, že okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu a Výboru slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva, všetky ostatné výbory predložený návrh zákona odsúhlasili a navrhli schôdzi Slovenskej národnej rady návrh zákona s priloženými pripomienkami schváliť. Spomenuté dva výbory upozornili na rozpory a problémy ústavnoprávneho charakteru. Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu ďalej konštatoval vo svojom uznesení, že odstránenie týchto problémov nie je možné iba úpravou jednotlivých ustanovení, ale je potrebné zásadné prepracovanie návrhu zákona. Okrem toho prípadné prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona na schôdzi Slovenskej národnej rady 1. októbra 199O a uskutočnenie volieb do orgánov samosprávy mesta Košíc podľa navrhovaného znenia by si vyžiadalo novelizáciu príslušných ustanovení zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do organov samosprávy obci.
Nedostatkom procesu prerokovania návrhu je i to, že aj keď ide o iniciatívny návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady, úlohy súvisiace s realizáciou zákona a potrebnú garanciu priebehu volieb musia zabezpečiť orgány národných výborov v Košiciach. Preto je potrebné poznať aj stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré v čase prerokúvania návrhu nebolo známe. Stanovisko vlády Slovanskej republiky k návrhu na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice z 25. septembra 199O obsahuje odporúčanie, aby návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorý podala skupina poslancov, bol Slovenskou národnou radou schválený. V stanovisku sa odporúča prijať pripomienky, ktoré sú v podstate totožné s pripomienkami ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a ktoré Slovenskej národnej rade odporúčam prijať.
Ako už bolo povedané, z iniciatívy B výborov vzišlo 121 pripomienok, ktoré návrh zákona jednak doplňujú a jednak jeho príslušne ustanovenia pozmeňujú. Treba však po znamenať, že značná časť pripomienok jednotlivých výborov je naprosto rovnaká. Treba ich preto rozdeliť do troch skupín.
Prvú skupinu pripomienok tvoria tie, ktoré je možne prijať vcelku, keďže aj pri rešpektovaní niektorých špecifík mesta sú v súlade u ústavou, ako aj so spomenutými už prijatými zákonmi. Rovnakého názoru je aj vláda Slovenskej republiky. Ide o 65 pripomienok, ktoré sú uvedené v bodoch l, 7, 8, 9, 11, 13, 15, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 34, 36, 38, 42, 43, 44, 46, 47, 48, 5O, 54, 55, 58, 63, 64, 65, 67, 71, 73, 75, 76, 78, 8O, 81, 82, 83, 85. 87, 80, 90, 91, 93, 95, 96, 97, 98, 99, 1OO, 1O4, 1O5, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119 a 121.
Druhu skupinu pripomienok tvoria kontradiktorné pripomienky, o ktorých po prípadnom prijatí predchádzajúcich pripomienok nie je potrebné a ani možné hlasovať, keďže predchádzajúce úpravy zákona ich vylučujú. Ide o 44 pripomienok, ktoré sú uvedené v bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 1O, 12, 16, 37, 39, 40, 41, 45, 49, 51, 52. 53, 56, 57, 59, 60, 61, 66, 68, 69, 7O, 74, 77, 79, 84, 89, 92, 94, 1O1, 1O2, 1O3, 1O6, 1O7, 1O8, 1O9, 11O, 111, 112 a 12O.
Teraz uvediem, ktoré body sa vylučujú prijatiu pripomienok v uvedených bodoch prvej skupiny. Prijatím bodu l sa vylučujú body 2, 3, 4, 5 a 6. Prijatím bodu 9 sa vylučuje bod 1O. Prijatím bodu 11 sa vylučuje bod 12, prijatím bodu 15 sa vylučuje bod 16, prijatím bodu 36 sa vylučuje bod 37, prijatím bodu 38 sa vylučujú body 39, 4O a 41, prijatím bodu 44 sa vylučuje bod 45, prijatím bodu 48 sa vylučuje bod 49, prijatím bodu 5O sa vylučujú body 51, 52
a 53, prijatím bodu 55 sa vylučujú body 56 a 57, prijatím bodu 58 sa vylučujú body 59, 6O a 61, prijatím bodu 65 sa vylučuje bod 66, prijatím bodu 67 sa vylučujú body 68, 69 a 7O, prijatím bodu 73 sa vylučuje bod 74, prijatím bodu 76 sa vylučuje bod 77, prijatím bodu 78 sa vylučuje bod 79, prijatím bodu 83 sa vylučuje bod 84, prijatím bodu 88 sa vylučuje bod 89, prijatím bodu 91 sa vylučuje bod 92, prijatím bodu 93 sa vylučuje bod 94, prijatím bodu 1OO sa vylučuje bod 101, prijatím bodu 1O4 sa vylučujú body 1O2 a 1O3, prijatím bodu 1O5 sa vylučujú body 1O6, 1O7, 1O8 a 1O9, prijatím bodu 113 sa vylučujú body 11O, 111 a 112, prijatím bodu ll5 sa vylučuje bod 12O.
Tretiu a poslednú skupinu pripomienok tvoria pripomienky, (t ktorých by bolo možné hlasovať. Je ich vcelku 12. Ide o body 14, 17, 18, 2O, 3O, 31, 32, 33, 35, 62, 72, 86. Napriek tonu, že o týchto bodoch by sa dalo hlasovať, neodporúčam ich prijatie, a to z nasledovných dôvodov:
Bod\14 k § 4 Vzťah mesta k okolitým obciam ustanovenie § 4 sa navrhuje vypustiť. Nie som za tento návrh. Aj keď ustanovenie, že veci spoločného záujmu mesta a okolitých obci sa majú riešiť dohodou, je deklaratórne, je to dôležité ustanovenie. Obdobné ustanovenie obsahuje aj zákon o hlavnom neste Bratislave. Aj legislatívny odbor vlády bol rovnakého názoru.
Čo sa týka bodov 17 a 18, hlavného kontrolóra zásadne vymenúva na návrh primátora mestské zastupiteľstvo - pozri aj zákon o obecnom zriadení. Voľba kontrolóra mestíkym zastupiteľstvom neprichádza do úvahy. Keďže ide o nezávislý orgán, nemôže byt volený spomedzi členov zastupiteľstva. Za svoju činnosť však zodpovedá mestskému zastupiteľstvu a nie primátorovi, keďže ide o orgán mestského
zastupiteľstva. Ďalej tu nie je potrebné zdôrazniť možnosť odvolania, pretože ten, kto je vymenovaný, zásadne môže byť aj odvolaný.
Pokiaľ ide o bod 2O, je to obdobný návrh vzhľadom na mestské časti. Nebudem to komentovať.
Návrh v bode 3O považujem za zbytočný. Podľa paragrafu 3 ods. 3 v novej podobe, ako je uvedený pod bodom "13, všetky zmeny týkajúce sa hranie mesta a mestských časti sa uskutočňujú na návrh obyvateľstva. Tento návrh sa, samozrejme, zisťuje hlasovaním resp. petíciou. Ďalším zdôvodnením je, že obcou je mesto Košice ako celok a týmto osobitným zákonom dôjde k jeho rozdeleniu na mestské časti, ktoré sú integrálnou súčasťou mesta, obce ako celku.
čo sa týka bodov 31 a 32, aj tieto návrhy považujem za zbytočné, otázku hlasovania komplexne upravuje zákon o obecnom zriadení, inak vo veľkom meste hlasovanie o takýchto otázkach je prakticky skoro nerealizovateľné, je technicky aj časovo veľmi náročné.
Bod 33 sa dotýka bodov 31 a 32.
Bod 35 k S 9 návrhu zákona - ustanovenie o verejnom zhromaždení neodporúčam vypustiť. Obsahuje to aj zákon o Bratislave a odporúča to aj vláda.
V bode 62 k S 11 ods. 4 - doplniť za slovo "orgánom" slovo "mesta" považujem za zbytočné, keďže podľa návrhu primátor je funkciou pre celé mesto a starosta v mestských častiach a dokonca aj v nadpise tohto paragrafu je slovo primátor. Pokiaľ ide o zmenu výrazu "majetkoprávnych" na majetkovoprávnych, tieto, zmeny budú uskutočnené legislatívno-technickými opatreniami.
K bodu 72 - ide o názov ako formálnu náležitosť a nie vec zásadnú. Na čele magistrátu má byt riaditeľ a nie prednosta. Prednosta bude v úradoch mestských časti. Je tu určitá dispozičná voľnosť tvorcov zákona, čo by sme mali akceptovať vzhľadom na to, že ide o osobitný zákon.
čo sa týka bodu 86, starostu volia obyvatelia mestskej časti. Takáto formulácia je správna a nahradenie slova "obyvatelia" slovom "voliči" nie je opodstatnené. Obyvatelia zapísaní v zoname voličov sú voličmi, čo nie je potrebné v danom prípade zdôrazniť.
Na základe uvedeného navrhujem návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice s navrhovanými pripomienkami schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi za prednesenie spravodajskej správy a zároveň ho prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu počas prerokovania návrhu zákona.
Otváram rozpravu o prvom bode programu. Zatiaľ pí-
somne nikto neodovzdal prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, -
kto chce zaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona. Hlási •a pán poslanec Barany.
- 15 - Poslanec E. Bárány:
Važené dámy, vážení páni,
chcel by som sa vyjadriť k bodom 31, 32 a 33. Ako pán spravodajca správne podotkol, bod 31 sa vylučuje, je v podstate obsahovo totožný s bodmi 32 a 33. Preto buď prijmeme body 32 a 33 alebo bod 31. Na rozdiel od pána spravodajcu obsahovo sa prihováram za prijatie niektorého z týchto dvoch bodov, či už bodu 31 alebo bodov 32 a 33. Ide tu v podstate o zavedenie určitej decizivnej priamej demokracie, čiže ak už bolo vyhlásené hlasovanie o niektorej otázke a ak sa ho zúčastnilo viac ako 5O % obyvateľov, tak toto rozhodnutie - výsledok hlasovania obyvateľov už nahrádza rozhodnutie mestského alebo miestneho zastupiteľstva. Ak sa za niečo vysloví 8O % obyvateľov mesta, zdá sa mi byť protizmyselným, aby napríklad mestské zastupiteľstvo malo povinnosť ešte znova rozhodovať o tejto otázke a mohlo ju rozhodnúť aj ináč ako sa vyslovilo 80% obyvateľ stva. Zdá sa mi to byť protizmyselné a nedemokratické.
Chcem upozorniť ešte na bod 33 - prečo sa vylučuje rozpočet a záverečný účet zo záväznosti hlasovania. Zdá sa mi, že ide o otázky natoľko technicko-odborné a vyžadujúce si detailné posúdenie, že tu už by malo rozhodovať užšie grémium. Ale ide tu predovšetkým o iné otázky, napriklad zavedenie mestskej dane, dávky, kde už ľudia, ktorí to budú platiť, by mali mať možnosť povedať záverečné a definitívne slovo. Preto odporúčam prijatie bodov 32 a 33 -i toho dôvodu, že sa mi zdajú byť legislatívno- technicky a formulačne vyzretejšie ako bod 31, aj keď sú obsahovo totožné. Myslím, že v týchto prípadoch by výsledok hlasovania obyvateľstva mal byt záväzný, obdobné ustanovenie sme prijali aj do zákona o Bratislave.
Ďakujem vám za pozornosť.