Ukazuje sa, že slovenská vláda si za hlavných poradcov vybrala tých, čo podunajskú krajinu premenili na púšť a spúšť, tých čo sú bezprostredne zamestnanecky, ekonomicky zaangažovaní na dokončení vodného kovo za každú cenu. Čoraz evidentnejšie sa ignorujú hodine varovné prognózy a odborné stanoviska skutočne nezávislých expertov. Národnému parku Podunajsko štát venuje opäť takmer nulovú pozornosť, napriek medzinárodným znakom i požiadavkám výborov Federálneho zhromaždenia, aby sa urýchlili urýchlili práce na vyhlásení trilaterárneho národného parku Podunajsko. Keď môžeme mať splnomocnenca vlád pre výB tavbu a prevádzku vodného diela, navrhol som pánom premierom Čalfovi a Mečiarovi zriadiť pri oboch vládach zriadiť útvar splnomocnenca pre ochranu prírodných, kultúrnych a ekonomických hodnôt ohrozených výstavbou sústavy vodných diel. Rád by som počul odpoveď na túto otázku práve od pána predsedu vlády Mečiara.
Snažím sa pochopiť pána premiéra, že za realitu považuje skôr jestvujúce hory betónu, než nehmotné vedcov. Nepáči sa mi však, ak spochybňuje vedecké a kvalifikované expertízy len preto, že sú údajne nie dokázateľné na l00%. Pripomína mi to vážne chorého fajčiara, ktorý neverí predpovedí svojho lekára, že ak neprestane fajčiť do roka, do dvoch, s najväčšou zomrie. Ak to ani ten lekár nevie celkom si, možno, že nezomriem a celkom zbytočne pôžitok z fajčenia.
Listom z 2. augusta tohto roku som sa obrátil na pánov ministrov životného prostredia, priemyslu tva a kultúry a požiadavkou na okamžité zastavenie ťažby travertínu v priestore unikátnej štátnej vácie Drevenik v bezprostrednej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Spišský hrad. Extenzívnu devastačnú ťažbu nahraditeľného dekoračného kameňa, likvidujúcu túto drahocennú lokalitu, nemožno označiť inak ako kultúrne barbarstvo. Aj keď Slovenská komisia pre životné prostredie začala vyvíjať v tomto smere pozitívne úsilie, zatiaľ málo nasvedčuje tomu, že by sa devastácia Dreveníka mala v dohľadnom čase zastaviť. Preto sa obraciam s interpeláciou na pána premiéra Mečiara. Zopakujem svoju požiadavku: žiadam okamžite zastaviť ťažbu travertínu v priestore š. p. Drevenik a postupne rekultivovať vyťažené priestory. Na rekonštrukciu Štefánikovej mohyly na Bradle, prípadne -na ďalšie zdôvodnené opravy, je možné využiť množstvo vyťaženého a nevyužitého travertínového kameňa, ktorý sa povaľuje v okolí lomov.
O probléme Demänovská dolina, ktorý som tu nastolil po prvý raz 3, júla t. r., sa chystá podrobnejšie hovoriť poslankyňa Kaliská. Zmienim sa o ňom len telegraficky i preto, lebo ma tým poveril Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.
Počas parlamentných prázdnin som si dal tú námahu, že som preštudoval 5 zákonov a našiel som v nich 6O paragrafov, ktorým súčasná stavebno-devastačná činnosť v strede Národného parku Nízke Tatry protirečí. Slovenská komisia pre životné prostredie neakceptovala dosiaľ ani jeden z vecných či právnych dôvodov a devastácia národného parku pokračuje - na hanbu sveta. Napriek tomu, že som vo veci zastavenia devastácie Nízkych Tatier Interpeloval vládu pred 2 mesiacmi, napriek celému radu parlamentných iniciatív v tejto veci, napriek poslaneckým prieskumom, napriek jednoznačnému stanovisku federálneho výboru pre životné prostredie k podobným aktivitám, nepovažoval za potrebné zúčastniť sa rokovaní o Demänovskej doline nikto vyššie postavený, ako dočasný riaditeľ odboru. Som teda nútený položiť ešte raz otázku pánovi premiérovi: Považujete za správne to, čo sa v posledných mesiacoch deje v Demänovskej doline? Považujete to za činnosť, ktorá zodpovedá celospoločenským potrebám? Slúži pozitívnym príkladom a je primeraná poslaniu národného parku? Na túto jednoduchú otázku by som prosil rovnako jednoduchú a jednoznačnú odpoveď.
Znovu opakujem, čo som tu už raz povedal. Väčšinu členov vlády poznám už roky a vážim si ich. Uvedomujem si tiež neľahkosť postavenia novej vlády a zvlášť jej predsedu. Je mi na hony vzdialené apriori novú vládu kritizovať. Ale na druhej strane ako občan, ochranár, poslanec a predseda Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody som nútený konštatovať, že vláda, ktorá dopusti pokračovanie v beztrestnej devastácii životného prostredia a zvlášť našej prírody, vláda, ktorá opätovne dosadí na piedestál devastátorov prírody a zahatí jej ochrancov, nebude môcť očakávať moju dôveru. Neviem ako ju, ale mňa by takýto stav mrzel.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Teraz vystúpi pán poslanec Barany.
Poslanec E. Barany: Vážené dámy, vážení páni, moja otázka bude adresovaná pánovi ministrovi Belcákovi.
Pred niekoľkými dňami sme sa z úst pána predsedu vlády v rámci informácie o výsledkoch rokovaní v Trenčianských Tepliciach dozvedeli, že od 1. januára 1990 majú aj uhoľné bane prejsť do pôsobnosti Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky už zabránila ekonomicky, ekologicky a najmä sociálne pochybnému okamžitému zatvoreniu uhoľných baní.
Baníci a ich rodiny však stále žijú v neistote, lebo nepoznajú perspektívu baní. Stretnutia baníkov s vedúcimi pracovníkmi uhoľných baní okresu Prievidza mi potvrdili, že títo ľudia neobhajujú svoj skupinový záujem za každú cenu, ale zaujímajú sa aj o problémy životného prostredia, aj o budúcnosť palivo-energetickej základne Slovenska. Zvlášť na mňa zapôsobila ich trpezlivosť. Sú ochotní prijať aj na ich existenciu siahajúce rozhodnutie o postupnom útlme ťažby. Očakávajú však náhradné pracovné príležitosti a nie podporu v nezamestnanosti. Z iniciatívy a za účasti vedenia Slovenských uhoľných baní vznikla koncepcia rozvoja palivo-energetického komplexu Slovenska, predstavujúca ekonomicky, ekologicky i sociálne preskúmaniahodný variant v budúcnosti významnej, i keď ešte stále, žiaľ nepopulárnej časti našej ekonomiky. Baníci z okresu Prievidza dnes neočakávajú od vlády okamžitú odpoveď na otázku budúcnosti slovenského baníctva, ale chcú vedieť, a to je i moja otázka, kedy mieni vláda rozhodnúť o budúcnosti slovenských uhoľných baní.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem poslancovi Báránymu. Teraz vyhlasujem 30-minutovú prestávku. Po prestávke vystúpi poslanec Ľupták.
/Po prestávke. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Dávam slovo poslancovi Ľuptákovi. Po ňom sa pripraví poslanec Polák.
Poslanec J. Ľupták: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážené predsedníctvo, je mi smutno, keď sa pozerám do haly. Neviem, či mám ešte šancu vystupovať alebo hovoriť, keď tu nikoho z predsedníctva nevidím. Vždy som zastával názor, že vedúci pracovnici vždy musia byť na svojom mieste. Nevidím tu iba dvoch-troch a to je málo.
V našom minulom režime som vystupoval kriticky a tvrdo voči určitým systémom, voči určitým ľuďom. Bol som mnou aj s mojim kolektívom natočený film, ktorý bežal dva týždne pred 17. novembrom. Nebyť nežnej revolúcie možno by som aj ja kdesi oddychoval. Ale teraz nejde o to. Bol som vždy revolučný a budem revolučný. Preto si myslím, že aj pracujúci, ktorí ma poznajú ako robotníka, sa na mňa upierajú a preto mi dali aj toľko hlasov v Stredoslovenskom kraji. Umiestnil som sa ako komunista na treťom mieste. Dnes vám otvorene poviem, že ľudia za mnou chodia, pracujúci za mnou chodia, žiadajú ma - príď do fabrík, príď vypočul náš hlas, ty si z nás. Nedal som sa odhovoriť. Prešiel som pár fabrík a vypočul som si pracujúcich. Nepotreboval som k tomu riaditeľa, úsekových dôverníkov, nepotreboval som predsedov dielenských výborov. Potreboval som radových členov - pracujúcich.
Zavolali sa do Kovosmaltu Fiľakovo. Poviem vám pravdu, že stretnúť sa s robotníkmi - neviem ktorí poslanci ste medzi nimi boli - so 60, 70 alebo 100 robotníkmi, ktori vás obkolesia v jednej hale a zaútočia na vás, nie je to všetko jedno. Povedzme si otvorene, situácia je ťažká. Mzdy išli dole, ceny hore, hovoríme o uťahovaní opaskov, a to robotnici neznášajú. Nechcem tu vyvolávať nejakú eufóriu, len vára hovorím, že medzi robotníckymi kádrami je to veľmi ťažké. Preto by som žiadal aj v budúcnosti, že ak nás zvolili, aby sme si všetci poslanci plnili svoje povinnosti a chodili medzi pracujúcich, tak medzi jednoduchých pracujúcich, ako aj medzi inteligenciu.
Vo fiľakovskom Kovosmalte robotnici strácajú prácu. Šrotovníky na kukuricu, ktoré vyrábali, zobrali do českej republiky. Mlynčeky prestanú vyrábať. Keď som tam prišiel, verte mi - a keď mi ešte povedali "vám stačí zjesť rohlík, lebo tam sedíte na zadku, ale my v tých zlievárňach potrebujeme mäso" - ťažko mi bolo. Je pravda, že zlievárenská práca je ťažká, a navyše v tých podmienkach, ktoré tam sú. Musíme tých pracujúcich pochopiť. V Závodoch ZŤS Detva robotnici išli o 1000, - Kčs dole s platom, mnohí ešte o viac. Pred nimi je ťažko obstáť. Ani ja som neobstál. Verte mi to, aj keď ma poznali, že som človek tvrdý, pracovitý, robotník, aj tak som neobstál.
V bryndziarni vo Zvolenskej Slatine robotníci v piatok nechodia do roboty, pretože bryndza, bryndzová saláma plesnivie na skladoch. Takúto katastrofu nezažili 36 rokov. Ako im to vysvetlime, povedzte mi! Je to alarmujúca vec. Bol som veľmi nešťastný. Povedali mi: "Ak nevystúpiš v parlamente, ani k nám viac nechoď".
V Bučine vo Zvolene ženy, ktoré chodia z Detvianskej Huty, sú nešťastné. Majú zárobky 1400, - Kčs. A príplatky na cestovné sa zvýšili o 100%. Vytýkali mi: "Vám je dobre, schválili ste si platy, my máme 1400, - Kčs. Ako si môžeme dovoliť zaplatiť 200. - Kčs na cestovné? Strava ide hore, všetko ide hore - ako to tam robíte?"
Skládka reziva za Bučinou, kde vás obstane 60 robotníkov s technicko-hospodárskymi pracovníkmi a bijú do vás - skutočne nemilosrdný pohľad. Hovoria: "Kde sú poslanci, kde ste? Kde sú ti, čo nám všetko sľubovali pred voľbami? Dnes medzi nás neprídu. " Bolo mi smutno, že práve ja - komunista, som tam musel prísť. Ale keď za mnou prišli, musel som ísť. Je to moja povinnosť, volili ma. V Stredoslovenskom kraji som sa umiestnil ako tretí po Zuzane Mistríkovej a pánovi Ondrušovi. Musel som íst.
V poľnohospodárskom podniku v Pstruši, ktorý bol ziskový, na budúci rok budú mat stratu 4 mil. korún. Smrečine Banská Bystrica východní Nemci odopreli odoberať určité výrobky. Vážení, to sú vážne veci!
Stavbári v našom podniku sú na tom zle. My sme nezastavili výrobný program. Viem, že tie klietky alebo králikárne boli zlé. Ale mali sme na to ísť, postupne. Teraz sa nič nového nevyvinulo. V Banskej Bystrici je 3000 žiadosti o byty. Ľudia ma zastavujú na ulici: "čo tam robíte, ako to, že to tam nepredkladáte pred parlament?"
Pracujúci idú dole s platmi. Samozrejme, lebo sú v úkole. Ak bytová výstavba nejde takým tempom ako išla, ani šofér nemôže odviesť toľko betónových rakiet ako odviezol, ani zámočník nemôže vyrobiť toľko zámočníckych výrobkov, ani klampiar toľko plechov, atď. A tu je už veľká nespokojnosť. Neobviňoval by som za to podnikových riaditeľov, pretože ti za to ani tak nemôžu.
V piatok som bol medzi robotníkmi zo Slovenky. Surovinu - bavlnu dostávali 20 Sovietskeho zväzu. Dnes je taká situácia - vieme ako sú tie vzťahy narušené - že budú musieť platiť devízami. Odkiaľ vezmú devízy, ako to kúpia, ako to všetko urobia, to je síce už vecou riaditeľa podniku, ale nie je to taká jednoduchá vec. Budú sa konať mítingy, rád by som sa na nich zúčastnil. Vyzvali ma, aby prišli aj iní poslanci - z VPN aj z KDH. Ja môžem a chcem ísť tam, kde ma robotníci volajú. Bol by som veľmi rád, keby poslanci prišli, aby nehovorili: "Kde sú tí poslanci, ktorí nám sľubovali všetko? Dnes medzi nás neprídu. " Je našou psiou povinnosťou ísť medzi pracujúcich. Poviem vám to tak ako to cítim, ako som to počul. A prosím vás, choďme medzi národ, počúvajme hlas ľudu. Nebuďme takí, ako bola v minulosti naša strana, naši funkcionári, ktorí nešli medzi pracujúci ľud, len sa za pracujúci ľud skrývali a nič sa neriešilo. Je mnoho podnetov. Neverím, že by tento slovenský národ, alebo aj český národ, ktorý má vyspelých inžinierov, technikov, popredných robotníkov, nedokázal, aby sa táto republika pohla ďalej.
Už pred troma rokmi som hovoril - vtedy bol predsedom vlády Pavel Hrivnák - dobre vážený pán predseda, ja som netlieskal. Odpovedal mi, že nemusím tlieskať. Keby to vysielala televízia, tak by vám ľudia niečo povedali. Veľký potenciál, ktorý máme umŕtvený, musíme zobrt zdola. Stačilo by nám dnes robiť šesť hodín, ja vám to otvorene hovorím, lebo naši ľudia sú šikovní, umní. Len ich zaplaťme, dajme im priestor a vyberme tých schopných a dajme im šancu. Nekádrujme ich. podľa politickej príslušnosti. Je jedno, či to je KDH alebo VPN. Dajme ľuďom šancu, aby tvorili hodnoty pre blaho nášho národa, pre naše pokolenie.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Technickú pripomienku má pán
poslanec Majer.
Poslanec J. Majer: Mám faktickú poznámku. Žiadam poslancov a poslankyne, aby sa držali schváleného programu. Bod 3 sú otázky poslancov. To sú otázky na členov vlády, na členov predsedníctva alebo na celé predsedníctvo. Podľa § 16 ods. 5 rokovacieho poriadku žiadam, aby sme odsúhlasili, že otázka môže trvať najdlhšie tri minúty. Rozprava nebola schválená. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ondruš.
Poslanec M. Ondruš: Mám faktickú pripomienku. Podľa rokovacieho poriadku každý môže vystúpiť v rozprave. Porušenie tohto by bolo porušením parlamentnej demokracie. To iste všetci uznáme. Ale bez toho, aby som sa chcel niekoho dotknúť, by som prosil - nielen prosil, ale je to môj názor - aby diskusné príspevky mali nejakú úroveň, pretože sa zbytočne okrádame o čas.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vypočuli sme si návrh pána poslanca
Majera. Dávam hlasovať o dĺžke času jednotlivého príspevku. Pán poslanec Majer,
prosím zopakujte svoj návrh.
Poslanec J. Majer: To sú otázky. V ods. 5 § 16 rokovacieho poriadku sa
hovorí: "Slovenská národná rada sa môže na návrh poslanca uzniesť bez rozpravy
na obmedzení rečníckej doby, ktorá nesmie byt kratšia ako 15 minút. " Pán
poalanec Ján Ľupták rečnil 17 minút. A to nie je rozprava.
Za posledný polrok, od decembra, kedy začala prenášať, program televízia - pretože sa tu miesto otázok množili všelijaké "ukazovačky sa", ako: "Ja vás hájim, vážení moji voliči" alebo: "váš program tu nanášam", sme prijali uznesenie o skrátení prednesenia otázky na 3 minúty.
Navrhujem, aby boli len otázky a interpelácie a aby otázka netrvala dlhšie ako tri minúty. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Budeme hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za návrh pána poslanca Majera?
/Za návrh hlasovalo 63 poslancov. /
Kto je proti?
/Prroti návrhu hlasovalo 18 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Majera na trojminútový limit príspevku bol prijatý.
Pokračujeme v rozprave. Prihlásil sa pán Miroslav Poliak. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.
Poslanec M. Poliak: Vážená Slovenská národná rada, vážená slovenská vláda.
Okrúhlym stolom politických strán a hnutí mesta Košíc som bol poverený vzniesť interpeláciu na pána ministra spravodlivosti - citujem:
1. Nesúhlasíme s personálnym obsadením na krajskom a mestskom súde v Košiciach, pretože zmeny v justícii nezodpovedajú zmenám v spoločnosti.
2. Trváme na novelizácii zákona o organizácii súdov a voľbách sudcov tak, aby volebné obdobie všetkých sudcov bez rozdielu skončilo k 31. decembra 1990 a k tomuto dátumu boli dané návrhy na ustanovenie nových sudcov. "
Interpelácia ministrovi financií Slovenskej republiky - táto interpelácia takisto vyplýva z rozhodnutia okrúhleho stola politických strán a hnutí mesta Košíc - citujem: "Zúčastnené politické strany boli oboznámené zástupcami odborov pri okresnej pobočke Slovenskej štátnej sporiteľne Košice mesto o situácii v ich organizácii. Na základe predložených dokladov a svedectva prítomných konštatujeme, že došlo k hrubému porušeniu zásad konania konkurzu na miesto vedúceho organizácie. Vedenie organizácie zotrváva v presadzovaní politiky starých štruktúr. Preto zaujímame také stanovisko, že ďalšie zotrvávanie riaditeľa okresnej pobočky, ako aj oblastného riaditeľa vo svojich funkciách je neúnosné a žiadame o ich okamžité odvolanie. "
Ešte jedna interpelácia ministrovi stavebníctva slovenskej republiky - citujem: "Navrhujeme ministrovi stavebníctva Slovenskej republiky, aby okamžitá odvolal podnikového riaditeľa štátneho podniku Pozerané stavby v Košiciach pána Gácika za nezvládnutie personálnej a hospodárskej situácie v podniku, ktorá veľmi nepriaznivo ovplyvňuje politickú a spoločenskú situáciu na území mesta. "
Na túto interpeláciu sa viaže návrh predsedovi Slovenskej národnej rady - citujem: "Navrhujeme predsedovi Slovenskej národnej rady okamžite zriadiť nezávislú kontrolnú parlamentnú komisiu na preverenie hospodárskeho stavu podniku a špeciálne sa zamerať na mzdy, úverovú politiku a vykazovanie výkonov. "
Cieľom mojich interpelácii je snaha o riešenie konkrétnych okatých prípadov, pričom riešenie presahuje rámec možnosti mesta, resp. kraja.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi Poliakovi. Vystúpi pán poslanec Prokeš, po ňom sa prihlásil pán poslanec Tatár.
Prosila by som, aby ste mi odovzdali písomné podoby návrhov adresovaných Slovenskej národnej rade a jednotlivým ministrom.
Poslanec J. Prokeš: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, mám päť otázok na slovenskú vládu, na predsedníctvo, aj na vás. Prvou je otázka na vládu.
V Zlatých Moravciach existuje stredné odborné učilište obchodné. Zdá sa, že v rámci kompetencie našich ministerstiev sa školstvo akosi začína rozsypať, pretože niet toho, kto by sa dokázal postaral o jeho ďalšiu existenciu. O čo ide? Približne 20 rokov sa toto učilište domáha výstavby nového internátu a teoretického pavilónu. Potrebuje na to približne 30 miliónov korún. Tento rok tam už otvorili dievčenskú triedu so zameraním obchod a podnikanie, čiže je to presne to zameranie na drobnú privatizáciu, o ktorej stále hovoríme, s perspektívou, že sa z nej stane obchodná akadémia a stredná odborná dievčenská škola. Obraciam sa preto na vládu, aby tento problém doriešila.
Druhá otázka je znova na slovenskú vládu. Žiadam, aby slovenská vláda nepripustila okliešťovanie právomoci a činností československého inštitútu technickej normalizácie a akosti v Bratislave. Je tu veľká snaha detašovať toto pracovisko do Prahy, centralizoval celú túto činnosť. Domnievam sa, že pokiaľ má existovať federálny úrad tohto zamerania, nič nebráni tomu, aby bol umiestnený v Bratislave. Treba si uvedomil, že je to aj otázka pracovných miest, ktoré sa týmto presúvajú do Prahy.
Ďalšia otázka na vládu sa týka pohonných hmôt. Podľa mojich informácii je Litvínov prehltený surovým benzínom, pretože reforming v Litvinove nestačí, zatiaľ čo tu v Slovnafte prakticky stojí, lebo nefunguje hydrokrak. Na druhej strane v Slovnafte hydrokrak nefunguje, ale v Českých rafinérkach hydrokraky bežia letí približne na 80 %. Domnievam sa, že otázka spolupráce republík by sa na tomto poli mohla veľmi rýchlo prejaviť.
Prejdem k poslednej otázke. Naposledy sme tu hovorili o poučení sa o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sme hneď začali a dovoľte mi, aby som vám prečítal paragraf l nášho rokovacieho poriadku.
"Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa, najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom v Slovenskej republike je Slovenská národná rada, ktorá sa podieľa na uskutočňovaní úloh Slovenskej republiky svojou ústavodarnou a zákonodarnou činnosťou, prerokúvaním základných otázok vnútornej politiky a kontrolou v rámci pôsobnosti Slovenskej republiky. "
Odsek 2: "Slovenská národná rada ako najvyšší zastupiteľský zbor v Slovenskej republike spolupracuje s Federálnym zhromaždením, s českou národnou radou a národnými výbormi.
Domnievam sa, že by sme mali tento § l rokovacieho poriadku uvádzať do života, pretože podľa mojej mienky to znamená, že ani jeden z federálnych zákonov, pokiaľ ho neratifikuje Slovenská národná rada, na území Slovenskej republiky neplatí. To isté platí pre českú republiku, pretože podľa mojich informácii rovnako ustanovenie majú aj oni vo svojom rokovacom poriadku.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Tatár: Vážená Slovenská národná rada, vážení predstavitelia vlády, dámy a páni, dovoľte mi spomenúť tri veci. Prvá je Gabčíkovo, ktoré je ekologicky chybné, teda chybná je stavba. Rezort, ktorý stavia, od začiatku ovplyvňoval ekologické expertízy a zamlčoval riziká. Vo februári bola posledná hotová expertíza, ktorá však nebola naplno braná do úvahy, čiže jedna otázka je, prečo neboli akceptované ekologické expertízy z februára.
V ďalšom sa tiež obraciam na rezort pána ministra Oberhausera, aby dnes, keď sa znova rozbehla ďalšia expertíza, čakáme expertízy zo zahraničnou účasťou, tieto neboli z technického hľadiska ovplyvňované, lebo je konečne potrebné dosiahnuť zhodu a rozhodnút sa. Nie sme takí bohatí, že keď bude znovu vo veci rozpor, aby sme čakali na ďalšie štúdie, len aby boli za každú cenu bližšie pôvodne začatému projektu.
V ďalšom sa obrátim na všetkých ministrov riadiacich rezortné ministerstvá. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia prijalo zákonné opatrenie o rozšírení okruhu vedúcich funkcii obsadzovaných menovaním. Narastie tým práca nadriadených, ale môže to umožniť aj rozbitie mafii, ktoré reprezentujú často nielen politiku, ale aj korupciu, osobné skupinové výhody z predchádzajúceho totalitného režimu a zároveň byrokratickú riadiacu prax. Preto všade tam, kde poznáte situáciu, aktívne umožnite pozitívne zmeny a podporte tieto zmeny na podnikoch.
Do tretice sa ešte stručne zmienim o komunikácii v úradnom jazyku. Právne pozadie pomaly začína by aj verejnosti jasné tak, ako bolo spomínané minule. Pritom Ústava ČSFR nepriamo, ale jednoznačne určuje slovenčinu, alternatívne češtinu, ako Štátny jazyk, teda jazyk dorozumievania v úradnom styku. Zároveň umožňuje na zmietaných územiach jazykovým menšinám používať vlastný jazyk a bohaté tak napĺňať všetky medzinárodné dohody.
Ale chcem upriamiť pozornosť na realitu, v ktorej sa vyskytli nedostatky v používaní jazyka. Drobné či väčšie fauly sa vyskytli na oboch stranách. Sú to niektoré konkcétne prípady najmä na južnom Slovensku, na ktoré sa však vzťahuje vyššie spomínané ustanovenie ústavy, čo znamená, že ústava sa v niektorých prípadoch obchádza. Takže vlastne zákonný rámec na používanie jazyka v úradnom styku máme. Kde je potom chyba? Jednoducho priamo na mieste, v niektorých konkrétnych ľuďoch, ktorí jednajú tak ako jednajú.
Výskum, o ktorom som hovoril minule, čoskoro ukáže rozsah konkrétnych nedorozumení a ich význam. Ale rád by som pripomenul úryvok 2 prejavu prezidenta Václava Havla nedávno v Oslo. Zaoberal sa nenávisťou. Povedal tiež - citujem: "V priestore strednej a východnej Európy žije veľa národov a rôznych etník, rôzne navzájom premiešaných, ktoré mali veľmi málo historických príležitosti nájsť svoju politickú svojbytnosť a právom nesú vo svojom kolektívnom podvedomí pocit historickej krivdy. Totalitný systém veľmi tvrdo potláčal každú svojbytnosť a odlišnosť. Zbavený jednotnej uniformy a masky, ktoré nám boli vnútené, pozeráme sa vlastne prvý raz jeden druhému do svojich skutočných tvári. Nastáva čosi ako šok z našej odlišnosti a vzniká tak priaznivá podmienka pre vznik kolektívneho odporu, ktorý by za istých okolnosti mohol prerásť až do kolektívnej nenávisti. " Toľko z prejavu Václava Havla. Preto upozorňujem na to, čo v celej otázke považujem ZA dôležité: dať ľudom reálnu občiansku slobodu a demokraciu a reálnu ekonomickú slobodu.
Veľmi krátko spomeniem, čo povedali ľudia v komárňanských lodeniciach - citujem: "čo považujeme za dôležité? No predsa fungujúcu ekonomiku. Keď nebude nemocnica, zomrie aj Slovák aj Maďar. A ako je to v lodenici samotnej?
My sa nehádame, pretože my tam pracujeme. Teda mali by sme podporovať demokraciu, občiansku a ekonomickú slobodu. "
A teraz v rámci budovania právneho štátu sa obraciam týmto na ministra vnútra, cez neho na pracovníkov národných výborov, ale aj na ďalších verejných činiteľov. Ak totiž v úradnom styku nepoužívajú slovenčinu, ktorú zaručuje ústava, nespĺňajú vlastne podľa zákonníka práce podmienky pre výkon funkcie. Na druhej strane sa na nich obraciam naliehavo s tým, aby sami uvádzali tieto vyššie spomenuté myšlienky do života a predišli tak nebezpečiu národnostnej nenávisti.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky. Pripraví sa pán poslanec László Dobos.
Poslanec P. Csáky: Vážená pani predsedajúca, vážená Slovenská národná rada, ospravedlňujem sa, že sa vrátim k problematike vodného diela Gabčíkovo, ale som k tomu nútený, pretože všetci viete, že som otvoril túto otázku na pôde Slovenskej národnej rady.
Začiatkom júla som kládol otázku pánovi predsedovi vlády ohľadne výstavby vodného diela. Odpoveď som dostal písomne. Mali ste možnosť oboznámiť sa s ňou aj vy. Chcem tu povedať, že s odpoveďou zďaleka nie som spokojný. A prečo som otvoril túto otázku na pôde Slovenskej národnej rady?