Bratislava ako hlavné mesto Slovenska trpí nedostatkom parkovacích plôch. Napríklad aj nová budova Slovenskej národnej rady pri hrade nemá vhodné parkovacie priestory. Tento problém by sa dal riešiť tak, že pod hradnou skalou v priestore Mototransu by sa vybudovali podzemné garáže a výťahovou šachtou by mohli byt návštevníci dopravovaní do priestorov hradu resp. Slovenskej národnej rady. Kvalitu a bezpečnosť týchto prác môžeme garantovať a dokázať i týra, že sme vyrazili kanalizačné privádzače pod železničnou traťou Brno-Bratislava v hĺbke len 2 metre pod koľajami, nedošlo k nijakej mimoriadnej udalosti a dielo bolo investorom skolaudované a prevzaté.
Taktiež ponúkame účasť na výstavbe bratislavskej rýchlodráhy, kde by sa dali veľmi dobre uplatniť skúsenosti nováckych a cigeľských baníkov, ktorí sú zvyknutí razit v horninách bez trhacej práce pomocou štítov. Baníci si osvojili tiež novú rakúsku tunelovaciu metódu, ako i zmrazovanie kvapalným dusíkom -196 stupňov Celzia, čo sú cenné skúsenosti, za ktoré nemusíme platiť devízami a vieme pomôcť i hlavnému mestu Slovenska. Chýba však rozhodovacia právomoc a správny investorský podnikateľský prístup k týmto veciam, aby sa urýchlila projekčná príprava, zabezpečili finančné prostriedky a tieto potrebné práce sa mohli realizovať. Baníci sú pripravení.
S baníckym pozdravom Zdar boh!"
Podpísaný Ing. Milan Slavkovský, riaditeľ štátneho podniku Banské stavby Prievidza.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pani poslankyni Kmeťovej. Vystúpi pani poslankyňa Badálová. Pripraví sa pán poslanec Géci.
Poslankyňa B. Badálová: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, ako na poslankyňu Slovenskej národnej rady sa na mňa obrátili zástupcovia jedného veľkého podniku a jednej obce, resp. mesta z Východoslovenského kraja. Keďže je tu prítomný pán minister lesného a vodného hospodárstva, začnem požiadavkou poslancov z mesta Moldavy nad Bodvou. Títo si dovolili požiadať ma v mene poslancov za Demokratickú stranu a Stranu zelených o interpelovanie pána ministra lesného a vodného hospodárstva vo veci ekologickej havárie vyschnutia rieky Bodva a z toho možného vzniku epidémie. Odôvodňujú to týmto:
1. Koryto rieky Bodvy je úplne suché na 9 kilometrovej trase od vodného zdroja - bezodná studňa - dislokovaneho nad Moldavou po Idanský potok za obcou Péder, so zánikom všetkého biologického života.
2. V minulých rokoch, no najmä v rokoch 1946, 1947, 1984 a 1905, keď boli ešte väčšie nedostatky zrážok, rieka Bodva nikdy nevyschla.
3. Tok Bodvy na úseku, ktorý vyschol, sa nachádza na vápencovom podklade Slovenského krasu a predchádzajúce geologické prieskumy potvrdzujú možnosť existencie podzemného jazera. Výška hladín podzemného jazera patrne priamo ovplyvňuje vodný režim rieky Bodvy na uvedenom úseku.
Žiadame týmto Slovenskú národnú radu, vládu Slovenskej republiky a pána ministra o vyslanie odbornej komisie na zistenie skutkového stavu a prevedenie nasledujúcich opatrení, aby ekologická havária nenarastala následná do väčších rozmerov.
Za Klub poslancov pán Imrich Vavro, predseda Demokratickej strany, pán Gustáv Oros, predseda Strany zelených.
Dovoľte mi, vážená Slovenská národná rada, aby som interpelovala pána ministra Holčika, ktorý síce nie je prítomný, ale zrejme mi bude môcť byť daná na interpeláciu odpoveď.
Podnik Chemko Strážske, ako je známe už z niekoľkých našich vystúpení, je najväčším znečisťovateľom životného prostredia vo východoslovenskom regióne. Hlavným zdrojom tvorby národného dôchodku v okrese Michalovce je štátny podnik Chemko Strážske. Jeho výroba predstavuje 56, 8 z celej priemyselnej výroby okresu. Od začatia výroby v roku 1956 podnik vyprodukoval tovar v hodnote 32, 4 mld. Kčs. Pri ročnom objeme hrubej výroby 2, 743 mld. Kčs odviedol
podnik v roku 1989 do štátneho rozpočtu 152, 435 tis. Kčs. Vytvárané finančné zdroje neboli v minulosti pri ich prerozdeľovani používané na riešenie vplyvu podniku na životné prostredie. V minulosti všeobecne zaužívaná prax šetriť prostriedky pri investičnej výstavbe na zariadeniach pre ochranu životného prostredia viedla v roku 1980 k ekologickej havárii z dôvodu vypúšťania nedostatočne čistených odpadových vôd.
Na riešenie ekologických problémov podnik spracoval súbor ekologických stavieb. Na ich realizáciu by mal do roku 1997 vynaložiť takmer l mld korún. Pre nedostatok vlastných finančných zdrojov podniku je ich realizácia podmienená dotáciou zo štátneho rozpočtu. Finačné zdroje podniku negatívne ovplyvňuje osobitná výroba a na konverzný program podnik potrebuje v rokoch 1992 až 1994 dotáciu vo výške 160 mil. korún. V prípade, že táto dotácia nebude poskytnutá, bude sa musieť zastaviť ďalší rozvoj tohto dynamicky sa rozvíjajúceho podniku, a to aj napriek tomu, že podnik už zrealizoval a realizuje významné stavby na ochranu životného prostredia. Zostávajúce problémy bude musieť riešiť odstavovaním výrobní a znižovaním počtu zamestnancov. Pre okres Michalovce, ale aj okresy Vranov a Humenné takto vznikne dilema: alebo budeme mat v oblasti významný zdroj znečisťovania životného prostredia tolerovaný vládnymi výnimkami, alebo dôjde k strate sociálnych istôt značnej časti obyvateľstva.
Obraciam sa preto s interpeláciou na ministra priemyslu Slovenskej republiky pána Ing. Holčika, CSc., ako jeho rezort, resp. vláda Slovenskej republiky pomôže tomuto významnému podniku riešiť ekologický a konverzný program v podmienkach, keď pre podnik v tomto roku Konči vládna výnimka na vypúšťanie odpadových vôd do Laborca a Ondavy, bez výrazného obmedzenia výroby a zamestnanosti.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Vystúpi pán poslanec Géci. Pripraví sa pán poslanec Buday.
Poslanec M. Géci: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážení členovia vlády, vážení poslanci, na zlepšenie práce Slovenskej národnej rady a poslancov Slovenskej národnej rady predkladám návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona o zriadení parlamentného inštitútu. Dovoľujem si prečítať konkrétny návrh zákona, ktorý máme pripravený.
"Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
§ l
Zriaďuje sa parlamentný inštitút, ako informačné, výskumné a školiace pracovisko Slovenskej národnej rady.
§ 2 Parlamentný inštitút má plniť najmä tieto úlohy:
a/ Zaisťuje pri posudzovaní návrhov zákonov sociálno-ekonomické informácie, nezávislé analýzy, expertízy a prognózy.
b/ Zabezpečuje právne informácie potrebné pre zákonodarnú činnosť Slovenskej národnej rady a zrovnanie s právnymi úpravami iných štátov.
c/ Študuje parlamentnú problematiku a zisťuje názor verejnosti o práci Slovenskej národnej rady,
d/ Analyzuje činnosť zahraničných parlamentov a regionálnych inštitúcií parlamentného typu.
Parlamentný inštitút spolupracuje s vysokými školami, vedecko-výskumnými pracoviskami, príslušnými štátnymi orgánmi.
Parlamentný inštitút ja podriadený Predsedníctu Slovenskej národnej rady, ktoré schvaľuje jeho štatút, organizačný poriadok a menuje a odvoláva jeho riaditeľa.
Parlamentný inštitút je financovaný z rozpočtu Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Dôvodová správa: Rozsah a zložitosť úloh, ktoré má splniť Slovenská národná rada a poslanci Slovenskej národnej rady v podmienkach parlametnej demokracie vyžaduje, by organy Slovenskej národnej rady a poslanci mali k dispozícii objektívne informácie, analýzy a prognózy predvídajúce dôsledky rozhodnutí prijímaných najvyššími orgánmi štátnej moci.
Parlamentný inštitút plní najmä tieto úlohy:
a/ spracováva sociálne a ekonomické informácie, analýzy a prognózy v rozsahu potrebnom pre činnosť slovenskej národnej rady,
b/ zabezpečuje informácie o platných Česko-slovenských právnych predpisoch a o právnych úpravách v zahranic/ prevádza výskum aktuálnych otázok parlamentarizmu, sleduje výsledky výskumu tejto problematiky na vysokých školách a vo vedecko-výskumných ústavoch a dáva im podnety k výskumu,
d/ informuje Slovensku národnú, radu a poslancov činnosti európskych a iných regionálnych inštitúcií parlamentneho typu,
e/ Slovenskú národnú radu a poslancov zoznamuje s výsledkami výskumu verejnej mienky o práci Slovenskej národnej rady a poslancov, ako i s názormi verejnosti k pripravovaným návrhom zákonov a pôsobenia platných zákonov.
Uvedene úlohy inštitút bude plniť nielen vlastnými silami, ale tiež prostredníctvom externých spolupracovníkov, vrátane zahraničných. Parlamentný inštitút bude spolupracovať s vysokými školami, a vedeckými a výskumnými inštitúciami, ako aj štátnymi orgánmi.
Pre zriadenie parlamentného inštitútu sú vhodné aj skúsenosti z európskych štátov, kde pri parlamentoch pôsobia podobné inštitúcie. V začiatku činnosti sa nepredpokladá vysoký počet pracovníkov, ale bude potrebné vybaviť inštitút výpočtovou technikou a vhodnými miestnosťami pri Slovenskej národnej rade. Parlamentný inštitút na základe získaných skúsenosti v priebehu do budúcich volieb by dovŕšil svoju organizačnú a odbornú výstavbu.
Toľko k tomuto zákonu a veríme, že Predsedníctvo vlády a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady k tomu zaujme kladne stanovisko.
Vážení poslanci, ešte mam jeden dotaz na ministra zdravotníctva.
V súčasnej dobe v našich lekárňach nie je potrebný sortiment liekov nielen z dovozu, ale aj z domácej výroby. Na základe toho predkladám dotaz na ministra zdravotníctva, aký je výhľad v zásobovaní liečivami nielen z dovozu, ale aj z domácej výroby. Aké sú skutočné nedostatky liečiv a čo podnikne slovenská vláda aby nemocní dostali potrebné liečivá v požadovanom množstve na svoje uzdravenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Gécimu. Vystúpi
pán poslanec Buday. Pripraví sa pán poslanec Huba.
Poslanec M. Buday: Marián Buday, Strana zelených.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a vážení páni poslanci, v prvom bode interpelujem pána ministra Tirpáka, predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie, aby sa vyjadril k nasledovnému problému. Ide o delimitáciu zložiek štátnej ochrany prírody do Slovenskej komisie pre životné prostredie. Konkrétne mi ide o odčlenenie zložiek štátnej ochrany prírody krajských ústavov štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody od pamiatkovej starostlivosti. V tomto smere sú profesionálni ochranári na východnom Slovensku, ku ktorým mám tú česť patriť, znepokojení, pretože toto odčlenenie v rámci delimitácie sa zatiaľ deje pomaly, napriek tomu, že pre Krajský národný výbor v Košiciach existujú pokyny na delimitáciu ešte od podpredsedu vlády pána Ondruša, ktorý donedávna Slovenskú komisiu pre životné prostredie viedol, resp. od terajšieho vedenia Slovenskej komisie.
Takmer nič sa nedeje. Východoslovenský krajský národný výbor nie z celkom jasných dôvodov už dvakrát odložil prerokovanie tohoto problému v rade a týra aj konkrétnu delimitáciu štátnej ochrany prírody na východnom Slovensku napriek tomu, že zo strany Krajského ústavu Štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove je delimitácia pripravená a je vypracovaný delimitačný protokol. Sme toho názoru, že odčlenenie od pamiatkovej starostlivosti a následná reorganizácia zložiek štátnej ochrany prírody sa už nemôže odkladať, ak chceme, aby štátna ochrana prírody na východnom Slovensku už od prvého dňa roku 1991 fungovala na plné obrátky. Nechápeme, prečo sa delimitácia štátnej ochrany prírody pod Slovenskú komisiu pre životné prostredie na strednom Slovensku odsúhlasila bez ťažkostí a prečo tomu tak nie je na východe našej republiky. Na Slovensku Štátna ochrana prírody nechce doplácal na "manželstvo" s pamiatkovou starostlivosťou, pretože toto "manželstvo" nie je ani "z rozumu".
V nadväznosti na delimitáciu štátnej ochrany prírody pod Slovenskú komisiu pre životné prostredie treba doriešit napojenie na štátnu správu. Napríklad odbory životného prostredia na okresných národných výboroch, ak existujú, stále nevedia, či budú alebo nebudú existovať, v Bratislave napojenie i na zákon o Bratislave a treba uvážiť, či je vôbec potrebné medzi Slovenskú komisiu pre životné prostredie a zložky štátnej ochrany prírody vložiť medzičlánok, t. j. Ústredie štátnej ochrany prírody, Liptovský Mikuláš.
Prosím teda pána ministra Tirpáka, aby sa vyjadril k problému, termínovo podľa uváženia, aby podnikol kroky v záujme upevnenia postavenia zložiek štátnej ochrany prírody.
Ešte mám druhú interpeláciu na pána ministra poľnohospodárstva, žiaľ, nie je tu, budem mu to musieť poslať písomne. Napriek tomu vás chcem v rýchlosti oboznámiť s jednou otrasnou situáciou na východnom Slovensku. Medzi aktuálne problémy životného prostredia s potrebou okamžitého riešenia na východnom Slovensku patri situácia, ktorá sa vyvinula v tomto smere okolo Asanačného kafilerického podniku, štátny podnik Drienov v okrese Prešov. V minulom týždni sa na mňa obrátili s požiadavkou o pomoc pracovníci tohto podniku v Drieňové najmä preto, že im nie je jedno, či sa zdanlivo ich pričinením zhorší hygienicko-epidemiologická situácia na východnom Slovensku.
O čo tu ide? V tomto roku v Asanačnom kafilerickom podniku v Drieňové vznikla katastrofálna situácia s ďaleko plošne i kvalitatívne širším dopadom na životné prostredie, ako je územie podniku. Asanačný kafilerický podnik v Drieňové vznikol v roku 1963. Podotýkam, že jeho technologické zariadenia sú, resp. boli v nevyhovujúcom stave a že sa spôsobom práce neustále značne opotrebúvajú. K prvej poruche technologického zariadenia došlo v polovici mája tohoto roku. Počas piatich dni, v ktorých sa oprava uskutočňovala, sa samozrejme nahromadilo veľké množstvo kafilerickej suroviny - kadáverov. Začiatkom augusta tohto roku vznikla v prevádzke závodu tentoraz dokonalá technologická havária. V súčasnosti sa uskutočňuje rekonštrukcia, ktorá potrvá možno i 6 mesiacov.
Od 1. apríla tohto roku je Asanačný kafilerický podnik v Drieňové štátnym podnikom. Jeho činnosť upravuje zákon č. 111/90 Zb., čím vzniká rozpor medzi jeho komerčným poslaním a tzv. verejnoprospešným poslaním, ktoré donedávna vykonával a ešte aj vykonáva. Poznamenávam, že ako Štátny podnik na verejnoprospešnom poslaní nezarába ani korunu. Od začiatku augusta, teda od vzniku technologickej havárie, podnik naďalej zváža kadávery a technologické odpady z mäsopriemyslu, hydinárni a podobne takmer z celého územia východného Slovenska do Drieňová. Keďže vzhľadom na úplnú zničenosť technologickej linky nemôže surovinu spracovávať, odváža nespracované kadávery a ostatnú surovinu neúčelovými autami ČSAD do dvoch sesterských závodov na strednom Slovensku. Podotýkam, že na svoje náklady. Ďalej podotýkam, že Asanačný kafilerický podnik v Drieňové dokonca platí organizáciám za surovinu, ktorej sa tieto nemôžu zbavil. Malo by to byt opačne. Pred prvým aprílom tohto roku bol Asanačný kafilerický podnik Drienov rozpočtovou organizáciou. Na takúto a inú svoju verejnoprospešnú činnosť dostával finančne prostriedky. Teraz ako štátny podnik je v inej situácií. Keďže je jediným asanačným podnikom vo Východoslovenskom kraji - ostatné kraje majú po dva - zhosťuje sa i úloh, z ktorých nemá ani korunu zisku. Práve naopak, dopláca na nich. Takto je po havárii stratový. Pomaly, už nemá ani na mzdy svojich pracovníkov. Ak tomuto podniku Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky nepomôže, bude podnik okolnosťami donútený vzdať sa verejnoprospešného poslania, ktoré tu už nikto právne stanoviť nemôže a bude môcť plniť len záväzky vyplývajúce z hospodárskych zmlúv. Na východnom Slovensku však okamžite nastane hrozivá situácia v hygienicko-epidemiologickej oblasti.
Obraciam sa preto na Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, osobne na pána ministra, aby pomohli riešiť celý rad vzájomne spletených problémov. Je ich veľa, ale ide najmä o
l. zaradenie Asanačného kafilerického podniku, štátny podnik Drienov, i ostatných na Slovensku, medzi štátne podniky pre uspokojovanie verejných záujmov, pre ktoré by dostával od štátu prostriedky,
2. okamžitú pomoc pri urýchlení rekonštrukcie havarovanej linky,
3. nutnú výstavbu ďalšieho asanačného kafilerického podniku pre východné Slovensko, spomínal som, že východné Slovensko má len jeden,
4. pre prípady havárie je potrebné vybudovať na východnom Slovensku pohotovostné mrchovisko. Je neuveriteľné, ale už jeden a pol roka tu mrchovisko nie je. Bolo hygienikom zatvorené.
31. augusta tohto roku som Asanačný kafilerický podnik v Drieňové navštívil. Mám silný žalúdok, ale to, čo som tam videl, mnou otriaslo. Musím povedať, že pracovnici asanačného podniku tam pracujú v otrasných a veľakrát až v neľudských podmienkach. A to ešte nemajú na patričnej úrovni vybudované hygienicko-sociálne priestory. Toto všetko by si tam mohli dostavať, keby nevykonávali verejnoprospešnú činnosť, čiže asanáciu, ktorú vlastne nemusia. Prosím teda pána ministra poľnohospodárstva, aby sa podrobne oboznámil so situáciou, organizácii pomohol, pretože tu ide o veľa. Ide o pomoc nie jednému štátnemu podniku, ale o pomoc celému východnému Slovensku. Predstava, že na hospodárskych dvoroch sa budú rozkladať telá uhynutých zvierat a že sa budú pokútne zakopávať a ovplyvnovať kvalitu spodných vôd, je, myslím si, hrozivá.
Ďakujem.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Ešte pred vystúpením pána poslanca Hubu by som chcela upozorniť, že máme 15 prihlášok do diskusie. Chcela by som na vás apelovať bez toho, že by som chcela obmedzovať vaše vystúpenia, na ktoré máte pochopiteľne nárok, aby ste sa obracali s otázkami na členov vlády. Ministri, ktorí nie sú prítomní, sú vám povinní odpovedať v zákonnej lehote do 30 dni, takže svoje interpelácie môžete podávať aj písomnou formou.
Vystúpi pán poslanec Huba. Pripraví sa pán poslanec Barany.
Poslanec M. Huba: Huba, nezávislý poslanec kandidovaný za Stranu zelených.
Vážená pani predsedajúca, vážený parlament, dámy a páni, som trochu zaskočený, že tu nie je pán premiér Mečiac, pretože väčšina mojich interpelácii bude adresovaná priamo jemu. Napriek tomu si myslím, že je to v tejto chvíli predsa len najkompetentnejší človek a adresát týchto interpelácii, preto adresáta meniť nebudem, ak dovolíte. V priebehu parlamentných prázdnin Výbor SNR pre životné prostredie a ochranu prírody v spolupráci s poslancami iných výborov, najmä zelenými, ako aj s mimoparlamentnými expertami podnikol viac ako 50 iniciatív v prospech nášho životného prostredia. Pre krátkosť času nie som schopný čo i len vymenovať všetky tieto iniciatívy, nie to sa nimi ešte podrobnejšie zaoberal. Preto dovoľte, aby som sa zmienil aspoň o skúsenostiach z niektorých z nich.
Výbor upozornil príslušných ministrov na problémy životného prostredia Ružomberku, Rudňan, Novák, žiaru nad Hronom, Bratislavy, východoslovenského trojuholníku smrti, okolia magnezitiek, Žiliny, Dolnej Oravy, Serede, Šále, Košíc a ďalších vážne ohrozených oblastí a lokalít. Zaoberal sa problematikou sporného projektu vodnej nádrže Turmi komunikácie Zázrivá - Oravská Lesná a ďalšími spornýprojektami. Štúdiom získanej dokumentácie výsledkovštátnych inšpekcii, stanovísk hygienikov, i na základe pčetných listov musím konštatovať, že veľká časť najškodlivejších prevádzok na Slovensku beží vlastne nelegálne, nerešpektujúc nielen platné normy dané zákonom, ale ani zamietavé stanoviská hygienikov, podľa ktorých tieto prevádzky mali byť už dávno buď modernizované alebo odstavené. Právny štát sa však v tejto oblasti, žiaľ, nekoná a my radšej zapĺňame onkológie a predčasne zomierame, než aby sme sa rázne postavili proti tomutu celospoločenský vari najškodlivejšiemu druhu kriminality. Napriek tomu, že jednoznačne formulované požiadavky sme pánom ministrom adresovali pred viac ako 30 dňami, odpovedi sme sa zväčša nedočkali a uspokojivých už vôbec nie.
Žiadali sme zrušiť inštitút náhradných rekultivácii, prestať s ich realizáciou a pozastaviť všetky jednostranne zamerané vodohospodárske úpravy. Odpovedi sme sa nedočkali.
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva sme požiadali o informáciu, týkajúcu sa objemu a sortimentu vyvážaného dreva a nespracovaných drevných polotovarov, teda vývozcu, ktorý nám vtláča pečať kolónie, a to za situácie, keď máme najvyšší podiel chorých lesov v celosvetovom meradle. Odpoveď sme dostali pred pár dňami a potvrdila naše obavy. Exportované objemy považujeme za naúnosné.
Chceli sme sa dozvodieť, ako sa chce riešiť problematika výkupu opotrebovaných motorových olejov, ktoré tým, sa prestali vykupovať, sa zrejme veľmi skoro ocitnú v našich povrchových a podzemných vodách. Odpoveď sme nedostali.
O poslaneckom prieskume v Jaslovských Bohuniciach bude hovoriť poslanec Sabo. Preto dovoľte iba jednu poznámku. Dospel som k presvedčeniu, že sme národ pštrosov. Ak nás niekto u nás doma upozorní na to, že nám hrozí smrteľné nebezpečenstvo, vopcháme hlavu do piesku a tým je pre nás celá vec vyriešená. Až kým nepríde niekto zvonku, nevytiahne nám tu hlavu z piesku a poriadne nami nezalomcuje. Potom sa neochotne, až urazene, priberieme k tomu, aby sme sa vlastným ohrozením začali zaoberať, stále však zdôrazňujúc, že to nebezpečie je vlastne banálne a zaoberáme sa nim iba preto, aby susedia nepovedali. A pritom sa tešime, že len čo pozornosť susedov trochu opadne, vopcháme opäť hlavu do piesku a budeme spokojne čakať, až kým to nebuchne. Páni premiéri Čalfa i Mečiar strašia verejnosť novými blokmi jadrových elektrární a štatistický úrad pritom hlási, že v životne dôležitej oblasti úspor energie sme ani v uplynulom polroku neprekročili ani o piaď. Pritom jestvujúce bloky sú vzhľadom na svoju zastaralosť zrelé na odstavenie, jadrový odpad sa nám vracia zo sovietskych hraníc a na skutočne moderné jadrovky jednoducho nemáme.
Osobne neverím, že by sme sa nemohli zaobísť bez najväčšieho konzumenta elektrickej energie na Slovensku - bez farebnej metalurgie, ktorej lokalizácia do slovenských kotlín, okrem toho, že to bola posvätná stalinská idea, nemá tu žiadne opodstatnenie /ani zdroj lacnej energie, ani surovinovú základňu, ani výdatné vodné zdroje, ani dobré rozptylové podmienky, ani extréme lacnú pracovnú silu, ani relatívne neobmedzené priestory na uskladňovanie odpadov, ani technologické predpoklady na spracúvanie týchto odpadov, ani nič podobné/. Naša cesta do Európy nemôže viesť cez vývoz surovín a cez prvovýrobu. Moja pochybnosť pretrvávania či dokonca ďalšieho rozvoja týchto energožrútov však vyplýva aj z toho, že zber farebných kovov, ako aj ďalších vzácnych druhotných surovín u nás prakticky prestáva existovať. O čom inom to môže svedčiť, ak nie o tom, že farebné kovy jednoducho nepotrebujeme.
Ešte pred rokom sme za dôkaz absolútnej neschopnosti a ignoranstva totalitného režimu považovali škandalózne oneskorovanie sa v odovzdávaní tzv. ekologických stavieb. V nových časoch sa tieto stavby v záujme úspor na "správnom mieste", prestali budovať takmer úplne, a to napriek tomu, že na výrobu časti technologických zariadení do nich sme odporúčali už dávnejšie sústrediť pozornosť v súvislosti s konverziou, so zmiernením hrozby nezamestnanosti i pri orientácii zahraničnej pomoci Česko-Slovensku. Nie všade je budovanie čističiek a inštalácia odlučovačov účelné. V nejednom prípade je oveľa reálnejšie beznádejne zastaralé škodlivé prevádzky zrušiť. Prečo však rezignujeme už i na výstavbu čistiarní komunálnych odpadových vôd, to mi je záhada. Najmä, keď v tom istom čase budovatelia dunajských a všakovakých iných vodných diel bojujú o ďalšie miliardy z našich dani, ako aj o dodávateľské kapacity, ktoré by mohli slúžiť na životne dôležitú výstavbu čistiarní odpadových vôd. Interpelujem týmto pána premiéra Mečiara a ním vedenú vládu Slovenskej republiky, aby objasnili príčinu takéhoto prerozdeľovania financií a kapacít v rámci príslušných rezortov.
Rád by som sa pána Mečiara a ďalších členov vlády opýtal, ako to bolo
s údajným zastavením stavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, po
ktorom práce pokračovali v nezmenšenom tempe tak, že dodávateľ si s našimi
spoločnými prostriedkami robil doslova čo chcel. Ťažko získané prostriedky
na tento rok k dnešnému dňu jednoducho prestaval. Vláda deklarovala zastavenie
stavby s výnimkou celkom nevyhnutných protipovodňových a konzervačných prác
k 1. 12. 1989 na obdobie dvoch rokov. Investor zareagoval až v apríli nasledujúceho
roku a dodávateľ sa začína znepokojovať až v posledných dňoch, keď zostal.