Budeme hlasovať. Prosím, zaprezentujme sa.
/Prezentovalo sa 123 poslancov. /
Kto je za zmenu, ktorú navrhol poslanec Géci?
/Za návrh hlasovalo 62 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Zisťujem, že tento návrh prešiel.
Poslankyňa Tóthová navrhla v S 4, odsek 3 v bode g/ doplniť "ochranu prírody". Prosím poslankyňu Tóthovú, aby zopakovala svoj návrh.
Poslankyňa Z. Tóthová: V bode 10, § 4 sme odsúhlasili doplnok "chrániť životné prostredie". Navrhla som, aby sa S 4 na konci za navrhovanou formuláciou "vytvárať podmienky pre vzdelávania, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telovýchovu, šport" doplnil slovami "a ochranu prírody", pretože je to kvalitatívne trochu odlišné od výrazu "chránil životná prostredie". Znenie potom bude nasledovné: "chránil životné prostredie, ako aj vytvárať podmienky pre vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telovýchovu, šport a ochranu prírody.
Predseda SNR F. Mikloško: Hlási sa pán poslanec Huba s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Huba: Chcem vysvetliť, že sa tým nemysli fyzická ochrana prírody, ale ochranárska činnosť v záujme ochrany prírody. Tak ako je záujmová umelecká činnosť, ktorú nemožno stotožnil s fyzickou ochranou kultúrnych pamiatok, hoci môže k nej smerovať napríklad zachovávaním a rozvíjaním knižníc, je tu na jednej strane povinnosť obce starať sa o životné prostredie a v rámci toho chrániť prírodu a na druhej strane napomáhať ochranárskej činnosti v záujme ochrany prírody.
Predseda SNR F. Mikloško: Hlási sa pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický: Nie je možné, aby sme v zákone taxatívne vymenovali, že obecná rada má napomáhať rozvoju včelárstva, hubárstva, poľovníctva, rybárstva a ďalších.
Predseda SNR F. Mikloško: Prosím, hlási sa pán poslanec Varga.
Poslanec A. Varga: Nech sa na mňa pani kolegyňa nehnevá, ale tento návrh je nezmyselný. Ako môže obecná rada vytvárať podmienky pre ochranu prírody? To je samoúčelné, nemá to zmysel.
Poslanec P. Sabo: Prosím vás, to vôbec nie je nezmysel. Je to podpora ochranárskych hnutí, činnosti, ktorú títo ľudia robia.
Treba si uvedomiť, že sú to väčšinou mladi ľudia, ktorí nemajú peniaze na to, aby si napríklad platili miesto, kde sa budú schádzať, tak ako niektoré zárobkovo športové kluby. Myslím si, že je v záujme štátu, aby túto dobrovoľnú ochranársku činnosť, ktorá je výsostne nezištná a je v prospech životného prostredia nás všetkých, podporoval. Ide nám o to, aby to tam bolo explicitne povedané.
Predseda SNR F. Mikloško: Pani poslankyňa Tóthová, trváte na svojom
návrhu?
Poslankyňa Z. Tothová: Trvám.
Predseda SNR F. Mikloško: Dávam hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 134 poslancov. /
Kto je za túto zmenu?
/Za návrh hlasovalo 64 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Pán poslanec Sládek svoju pripomienku stiahol.
Pán poslanec Fogaš mal pripomienku k § 13. odsek 4 a 5 a potom k § 25, odsek 3.
Poslanec Ľ. Fogaš: Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, poslankyne a poslanci, moja poznámka k § 25 bola akceptovaná v súvislosti s prerokovávaním jednotlivých pripomienok tak ako boli predložené v spoločnej správe, takže k tomuto už hovoriť nebudem.
Môj prvý návrh má ten zmysel, aby sme zamedzili možnosti zrušiť opatrenie starostu v prípade, keď starosta pozastavil výkon uznesenia, pretože odporovalo zákonu. Preto navrhujem, aby S 13 ods. 5 bol preformulovaný nasledovne: "Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom pozastavený preto, lebo je pre obec zjavne nevýhodné, môže toto opatrenie obecné zastupiteľstvo zrušiť trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov, a to do 14 dni po tom, čo bolo napadnuté uznesenie zverejnené v obci a upravené podľa stanoviska obyvateľov obce. Ustanovenie S 12 ods. 3 druhá veta sa použije aj v tomto prípa- -de. Tá lehota tam nie je daná náhodne, ale preto, že S 12 ods. 3 takúto lehotu stanovuje pre mimoriadne situácie, ktoré sa môžu pri rokovaní zastupiteľstva vyskytnúť. Čiže ide o to, aby stav, ktorý sa vyvinul v oblasti zákonnosti, nemohol pretrvávať. O to mi išlo.
Predseda SNR F. Mikloško: Dávam hlasovať, prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 13O poslancov. / Kto je za tento pozmeňovací návrh? /Za návrh hlasovalo 82 poslancov. / Kto je proti? /Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. /
Kto sa zdržal Hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Fogaša bol schválený.
Pýtam sa pána poslanca Ľuptáka, či trvá na svojich pripomienkach
Poslanec I. Ľupták: Moje pripomienky boli schválené.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem Prosím pána poslanca Brestenského, aby sa vyjadril k svojmu návrhu.
Poslanec R. Brestenský: Vzhľadom na to, že prialo k zmene názvu § 19, moje pozmeňujúce návrhy v pôvodnom znení nemajú náväznosť. v prípade, ak mi bude dovolené, prednesiem to v znení prispôsobenom tomu, čo bolo schválené.
Predseda SNR F. Mikloško: Bohužiaľ, rozprava už bola ukončená.
Ešte nám zostáva rozhodnúť o pripomienkach pani poslankyne Anny Vilčekovej. Pani poslankyňa, po všetkom, do sme tu predniesli, trváte na svojich pripomienkach alebo ich stanujete?
Poslankyňa A. Vilčeková: Áno, trvám na pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré som uviedla.
Predseda SNR F. Mikloško: Poslankyňa Vilčeková trvá na svojich pripomienkach, preto v nadväznosti na návrh spravodajcu poslanca Lacku dávam hlasovať o zamietnutí pripomienok poslankyne Vilčekovej an blok.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 134 poslancov. /
Kto je za to, aby sme pripomienky pani poslankyne Vilčekovej an blok zamietli?
/Za návrh hlasovalo 96 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 1O poslancov. /
Konštatujem, že pripomienky pani poslankyne boli zamietnuté an blok.
Týmto považujem hlasovanie o všetkých bodoch za skončené. Teraz dávam hlasovať o celom zákone o obecnom zriadení.
Ešte má faktickú pripomienku poslanec Sabo.
Poslanec P. Sabo: Prepáčte, mám faktickú pripomienku. Zamietli sme an blok pripomienky pani poslankyne Vilčekovej, ale súčasne sme tým zamietli pripomienku, ktorá už bola odsúhlasená. Týka sa § 22, ods. l v prvej vete posledné slovo "vláda" nahradiť slovami "Slovenská národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky".
Predseda SNR F. Mikloško: Odhlasovali sme to, že o pripomienkach poslankyne Vilčekovej nebudeme vôbec rokovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 131 poslancov. /
Kto je za prijatie zákona o obecnom zriadení?
/Za návrh hlasovalo 106 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /
Zisťujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Druhým bodom nášho programu je
Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 29. augusta do 3. septembra 1990.
Správu ste dostali ako tlač 29.
Má niekto z vás otázky alebo pripomienky k predloženej správe?
Ak nie, dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré máte predložené v materiáli.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 131 poslancov. /
Kto je za návrh, nech stlačí hlasovacie tlačitko!
/Za návrh hlasovalo 120 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Zisťujem, že sme vzali so súhlasom na vedomie správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Posledným bodom nášho programu sú Otázky poslancov.
Prosím podpredsedníčku Slovenskej národnej rady Oľgu Keltošovú, aby sa ujala vedenia schôdze.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní. Ako prvý sa prihlásil do rozpravy poslanec Dušan Dobrovodský.
Poslanec D. Dobrovodský: Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážení poslanci, skupina poslancov Krestansko demokratického hnutia predkladá v zmysle § 91 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady nasledujúci návrh: Na 3. schôdzi Slovenskej národnej rady bol prerokovaný a po úpravách aj prijatý vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do samosprávy obci. Zákon zaručuje pre platnosť voľby kandidáta za poslanca princíp účasti nadpolovičnej väčšiny zoznamu zapísaných voličov a získanie nadpolovičnej väčšiny platných hlasov. Pre navrhovanie a registráciu kandidátov poskytuje priestor politickým stranám a hnutiam a rovnako i nezávislým kandidátom. Neobsahuje však žiadne ustanovenie v tom smere, aby v národnostne zmiešaných obciach bolo možné také proporčné zastúpenie jednotlivých etník, ktoré by zabezpečovalo utváranie žiadúcej klímy znášanlivosti, porozumenia a spolupráce občanov práve pričinením samosprávy. To treba považovať vzhľadom na existujúcu spoločenskú klímu za slabé miesto prijatej zákonnej úpravy.
Problém, ktorý môže vzniknúť dôsledným uplatnením jednoduchého väčšinového princípu, bez ohľadu na národnostné zloženie obyvateľov, väzí v tom, že v zbore členov samosprávy by nemusela získať národnosť predstavujúca v obci menšinu žiadneho zástupcu. Tým by sa táto menšina ocitla v položení nezastupovaného a závislého etnika napriek tomu, že samotný zákon je založený na demokratických zásadách.
Podľa súčasného znenia zákona je v zmiešaných obciach ohrozené utváranie ovzdušia pokoja, porozumenia a rozvoja spolupráce, čo je evidentným cieľom vlastnej samosprávy obci. Preto skupina poslancov KDH odporúča plénu 4. schôdze Slovenskej národnej rady, aby prihliadala na článok 2 ústavného zákona číslo 144/1968 zb. o postavení národnosti v Česko-Slovenskej Federatívnej Republike a v jeho intenciách posúdilo tento návrh. Sme presvedčení o tom, že požiadavka primeraného zastúpenia národnosti vo svojej početnosti v zastupiteľských zboroch podľa tohoto článku by sa jednoznačne mala uplatniť aj v samosprávynch orgánoch, voľbu ktorých zákon upravuje.
Skupina našich poslancov je presvedčená o tom, že zvolené orgány samosprávy budú len vtedy skutočne demokratické a len tak budú môcť splniť svoje náročné a významné poslanie, ak v nich budú zastúpené všetky, v obciach v určitom počte žijúce etnické skupiny. Preto navrhujeme plénu, aby v tomto zmysle dalo vypracoval návrh doplnku k prijatému zákonu a na svojej najbližšej schôdzi ho prerokovalo a schválilo.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážení poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku budeme teraz hlasovať o
tom, kto je za vypracovanie doplnku k volebnému zákonu v zmysle predneseného príspevku pána poslanca Dobrovodského. Ide o vypracovanie doplnku, nie o zmenu zákona, ktorý sme už prijali a odhlasovali.
Faktickú pripomienku má pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Plne súhlasím s tým, čo povedal predchádzajúci rečník. Nemôžem však súhlasiť s jednou vetou, kde hovoril o menšinách v obci. Tu by som chcel upresniť, že na Slovensku sú menšinami len národnosti. Takže ide o menšie percento zastúpenia jednotlivých národnosti a nie o menšiny, pretože Slováci nie sú na Slovensku menšinou, aj keď sú v niektorej obci v menšom počte.
Ďakujem.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Teraz nebudeme hlasovať o obsahu tohto doplnku, ale o tom, či súhlasíme s tým, aby takýto doplnok bol k zákonu vypracovaný. Ak tento návrh prijmeme, o jeho obsahu sa bude hlasovať na ďalšej schôdzi.
Ešte sa hlási s faktickou pripomienkou pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický: Mám otázku, či k tomuto návrhu na doplnok k volebnému zákonu bude ešte samostatná rozprava alebo až po jeho vypracovaní.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Po jeho vypracovaní musí byť samostatná rozprava.
Dávam hlasovať. Najprv sa zaprezentujeme. /Prezentovalo sa 128 poslancov. /
Kto je za to, aby sa vypracoval navrhovaný doplnok k zákonu o voľbách?
/Za návrh hlasovalo 78 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že návrh skupiny poslancov KDH, prednesený poslancom Dobrovodským, bol prijatý.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás upozornila, že doteraz bolo do diskusie prihlásených 26 poslancov. Nechcem nikoho obmedzovať, ale prosím vás, aby ste svoje diskusné príspevky prednášali stručne.
Vystúpi pán poslanec Miroslav Miček a pripraví sa pán Bartakovics.
Poslanec M. Miček: Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti, keď v spoločnosti prebiehajú zmeny v politickom i hospodárskom živote, keď sa dožadujeme narušenia pôsobenia starých štruktúr, zmien vo vedúcich funkciách, začínajú sa konštituovať nové úrady, ktoré by mali začať aktívne pracovať po komunálnych voľbách.
Ako prvé boli zriadené okresné správy sociálnej starostlivosti s účinnosťou od 1. septembra 1990. Do čela týchto správ na celom území Slovenskej republiky boli ministerstvom práce a sociálnych veci menovaní riaditelia. Z informácii, ktoré som získal vo vzájomnej diskusii s kolegami poslancami, ako aj zo svojho okolia, nastala nespokojnosť so spôsobom menovania, ktoré príslušné ministerstvo zvolilo. Stalo sa, že pracovnici ministerstva priamo navštívili odbory práce a sociálnych vecí ONV, kde vykonali menovanie riaditeľa bez toho, aby o svojej prítomnosti a poslaní upovedomili funkcionárov okresného národného výboru. Asi mali obavy, a akými návrhmi priali, lebo by sa nemohlo stať, že boli menovaní takí riaditelia, ktorí nemajú dôveru svojho okolia, mravné a morálne hodnoty a v konkurzoch, do ktorých sa prihlásili, neobstáli a pod. Natíska sa tu teda otázka pre pána ministra Nováka. Aké kritériá boli stanovené pre obsadzovanie, resp. menovanie riaditeľov to týchto funkcií? Ako je možné, že pracovnici ministerstva, hoci je pravdou, že riaditeľ úradu bude riadený priamo ministerstvom, ignorovali funkcionárov okresného národného výboru a nepovažovali za potrebné sa u nich ohlásit? Asi stále platí zásada "bližšia košeľa ako kabát". Alebo bojujeme márne za odstránenie starých štruktúr, keď prívržencov starých štruktúr menujeme za riaditeľov? Ako vyzeráme pred národom my, ktorí chceme narušiť staré štruktúry na nižších stupňoch riadenia?
Tieto poznatky, dúfam, využijú ministri vlády, ktorí budú menovať riaditeľov ďalších úradov a vyvarujú sa podľa mňa závažných nedostatkov. Tento príspevok je príspevkom 10 poslancov, ktorý odovzdám pani predsedajúcej.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. Vystúpi pán Bartakovics. Pripraví sa pán Brocka.
Poslanec Š. Bartakovics: Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, uprostred veľmi pestrých politických a hospodárskych udalosti minulých týždňov by sa mohlo zdal, že sa v spoločnosti nedostalo primeranej pozornosti vyhláseniu predsedu našej vlády, ktoré uskutočnil v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčikovo. Rovnako ako samotnému tomuto dielu, ktoré je predimenzované nielen voči nášmu životnému prostrediu, ale aj voči našej krajine, ktoré v sebe skrýva nesmierne riziká a nevyhasinajúce nebezpečenstvá. Je nesporné, že k tomuto záveru som mohol dôjsť aj v dôsledku toho, že nemalej skupine poslancov maďarského parlamentu, ktorí si toto dielo priali pozrieť, sa nedostalo prijatia na primeranej úrovni. Mám tu na mysli 35-člennú delegáciu výboru pre životné prostredie maďarského parlamentu, členovia ktorého sa v nedávnej minulosti zúčastnili ako zástupcovia na úrovni štátnej delegácie prehliadky vodného diela Gabčikovo.
Zrejme i protokol nášho parlamentu obsahuje zásady diplomatických stykov a prijímania návštev na rovnakej úrovni. Ešte dôležitejšie by však bolo využiť túto priležitost, aby sa členovia príslušnej parlamentnej komisie, resp. predstavitelia tohoto rezortu - lebo my už máme aj takéto ministerstvo - zúčastnili výmeny skúsenosti s našimi hosťami, predstavujúcimi rovnaké záujmy. Je teda prirodzené, že ja sám, v jednej osobe som nemohol byt ani etickým, ani rokujúcim partnerom, aj keď toto poslanie bolo pre mňa veľkou poctou.
Aby však nedošlo k nedorozumeniu, musím konštatovať, že zastúpenie inžiniersko-technických útvarov na čele s vládnym zmocnencom, bolo úplné. Chcel by som pri tejto príležitosti vyjadriť uznanie skupine mladých slovenských ochrancov prírody z Bratislavy, spolu s ktorými sa nám predsa len podarilo zdôrazniť nebezpečné dimenzie tejto stavby. Stojí za zamyslenie ako kŕčovite sa ešte i dnes niektorí predstavitelia investičných centier a dodávateľských a stavebných organizácii pridržiavajú pokračovania, dokonca aj dokončenia výstavby. V Každom prípade, ak by išlo o vznešené predsavzatia, zasluhovalo by si to naše uznanie. Prečo však chcú technokrati sa situácie, keď sa neustále odhaľujú nové nebezpečenstvá osudovej hrozby, nútil predstaviteľov moci vydal rozkaz pokračovať a dokončil. Naozaj, nestačila prvá chyba, ktorá sa stala uskutočnením prvého výkopu? či azda nepostačujú prvé chyby, ktoré sa stali vyťatím prvého stromu? Či nepostačilo spustošenie prvého vtáčieho hniezda alebo zahnanie prvej poľnej zveri? Naozaj, nepostačilo odstránenie príbytkov ľudí, ktorých sem pútali odveké korene? Nepostačili slzy plačúcich ľudí, ponosy nariekajúcich rodín, ani protest, ktorý vláde zaslalo 54 obcí okresu Dunajská Streda?
Musíme si však, dámy a páni uvedomil, že spomenuté otázniky sa zatiaľ javia iba ako škoda. Ešte raz zdôrazňujem iba ako škoda. V kresťanskom ponímaní to však je, poviem to priamo, hriech. A napriek tomu všetkému proces pustošenia pokračuje. Do rozjatrených rán zeme, do jej živeno organizmu naďalej zabudovávame tony železa a betónu, ktoré sú pod hranicou technickej dokonalosti a bezpečnosti, pričom si myslíme, že nás to dokáže uchránil pred najmohutnejšou silou prírody, ktorej sa človek odveký bál, pred vodným prívalom.
A tak teda, páni poslanci, po jednej vecí, po škode, nasleduje druhá, ktorou je strach. Nech nás pred ňou ochraňuje všemohúci. A preto sa pýtam, či je možné takto sa zahrával s dôverou ľudí. Ako tu možno hovoril o zodpovednosti, ak sa k ľuďom prihovárame iba polovičato? Ak si to premyslíme do konca, tak to aj vyslovme.
Ak vážený pán predseda vlády vyhlasuje - citujem: "Za súčasný stav je zodpovedná predchádzajúca vláda" - a toto prehlásenie často počujeme, ako aj naposledy v Žiari nad Hronom, tak naši voliči chcú počul aj druhú časť vety o odstránení nedostatkov a náprave chýb. Prirodzene, v takomto prípade by však už išlo o konkrétny prísľub a prijatie osobnej zodpovednosti. A tak sa pýtam, prečo nie?
Rád by som pána predsedu vlády požiadal, aby skôr než svoje prehlásenie z návštevy vodného diela Gabčikovo nadobudne formu vládneho nariadenia, aby sa neúnavne usiloval o zapojenie jednej domácej nezávislej a medzinárodnej odbornej komisie do prípravy reálnych rozhodnutí. Musíme si uvedomiť, že prehlásenia predsedu vlády podobného charakteru majú vo vládnych kruhoch politické a hospodárske súvislosti. Tu už musíme pomôcť aj my, vážení poslanci. A sme aj schopní pomôcť. Najviac práve tým, že parlament predostrie tento závažný celospoločenský problém na prerokovanie širokej verejnosti, aby potom prijal na základe vôle ľudu záverečné rozhodnutie. Veď toto vyplýva aj zo základných princípov našej revolúcie.
Vážený pán predseda, na záver chcem tlmočiť vám i váženým poslancom pozvanie konzula Lajosa Váradyho, ktorý bol vedúcim spomenutej maďarskej parlamentnej skupiny, na návštevu našich poslancov do Madarska s rovnakým zámerom. Navrhujem, aby sme toto pozvanie prijali. Ako poslanec Magyar Keresztény-demokrata Mozgalom - Maďarského kresťansko-demokratického hnutia vám ďakujem za vypočutie správy.
/Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Faktickú pripomienku má pán poslanec
Andel.
Poslanec M. Andel: Vážené dámy, vážení páni, iste, každá minca má dve strany. Chcel by som reagoval na môjho predrečníka a chcel by som položiť otázku, či krik okolo Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros na Dunaji je skutočne iba z ekologických dôvodov. Verím, že tomu až tak veľmi nie je. Prečo? Ak si pozrieme projekt tohto vodného diela, vidíme, že Dunaj potečie v umelom koryte a po dokončení Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros by sa vlastne musela uzatvoriť zmluva o vytýčení štátnej hranice a teda svojim spôsobom by Maďarsko muselo dobrovoľne súhlasiť s hranicou, ktorú stanovila v roku 1947 Parížska mierová zmluva. Myslime si, a bodaj by sme boli presvedčení o opaku, že preto si naši susedia našli rôzne ekologické dôvody a ďalej môžu verejne vyhlasovať neplatnosť Trianonskej dohody. Zabúdajú však, že je to prisúdenie spravodlivosti tisícročia nielen Slovákom, Rumunom, Srbom, Chorvátom, ale napokon ešte aj Rakúšanom v Burgenlande.
Toľko moja faktická pripomienka. Ďakujem.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán podpredseda vlády Ondruš.
Podpredseda vlády SR V. Ondruš: Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, váženi poslanci, dovoľte, aby som odpovedal hneď teraz, pretože, žiaľ, mám ďalšie povinnosti a budem musieť z rokovania odísť.
V posledných dňoch opäť vzrušila verojnosť návšteva maďarských poslancov na vodnom diele Gabčíkovo. Vzrušili verejnosť aj informácie o rokovaní predsedníctva slovenskej vlády o situácii vo výstavbe tohto vodného diela. Okolo tejto stavby stále pretrvávajú emócie a rôzne dezinformácie a pri posudzovaní tejto otázky sa stále opakujú iba krajné polohy. Ide skutočne iba o to, či dokončiť alebo zastaviť výstavbu vodného diela Gabčíkovo? Po dokončení si odporcovia výstavby predstavujú automaticky odmietanie názorov ochrancov prírody či ekológov.
Existuje však ešte ďalšia alternatíva zastaviť výstavbu? čo by znamenala? Zanechať opustené objekty v krajine a zmieriť sa s devastáciou územia, či dokonca by mala nasledovať postupná demontáž objektov a rekultivácia krajiny do pôvodného stavu? Každý, kto videl toto vodné dielo v dnešnom štádiu výstavby, vie, že je to alternatíva nereálna a nezmyselná. Existuje iba jediný únosný postup a to je dokončiť výstavbu. Dokončiť však znamená nájsť a realizovať ekologický a technický variant riešenia problémov výstavby vodných diel, ktorý bude maximalizovať prínosy a minimalizovať negatívne dôsledky. Takéto varianty existujú aj podľa názorov ekológov. Neprijateľný je iba jediný variant - naďalej čakať bez rozhodnutia a pasívne sledovať každodenný rast škôd. Tie škody dosahujú ročne 3 mld Kčs, denne okolo 10 miliónov.
Riešenie je potrebné nájsť spoločne s orgánmi Maďarskej republiky. Ide o spoločnú stavbu podľa platnej medzištátnej zmluvy a jednostranne ju porušila Maďarská republika. V prvom polroku 1990 neprejavila porozumenie pre obnovu rokovaní. K zmene jej postoja prichádza až na rokovaní ministrov zahraničných vecí 27. augusta 1990. Predsedníctvo vlády sa práve v tento deň zaoberalo hodnotením tejto situácie, konštatovalo tento stav. Konštatovalo aj doterajšie neúspešné pokusy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o obnovu rokovaní, konštatovalo, že je potrebné urýchlene objektivizovať ekologické riziká z prevádzky vodného diela Gabčíkovo a dohodnúť postup získania medzinárodnej pomoci pri riešení ekologických otázok. Súhlasilo B vytvorením lepších podmienok pre prácu splnomocnenca federálnej a slovenskej vlády pre výstavbu a prevádzku a odporučilo federálnej vláde návrh uznesení, ktorý by mal priniesť pokrok do riešenia celej tejto otázky. Som presvedčený, že menej dramatizovania, menej emócii a viac triezvych úvah môže priniesť racionálne rozhodnutia. V opačnom prípade sa iba rozdúchava sociálne napätie, umelo sa vytvárajú konfliktné situácie v spoločnosti.
Som presvedčený, že je potrebné prestať využíval otázku vodného diela Gabčíkovo ako predmet politických sporov a treba ho riešiť ako odborný problém. Možnosti vyriešil celú túto spornú otázku sú, len treba na to dobrú vôľu z oboch strán - zo strany Maďarskej republiky aj od nás. Od nás sme ju už prejavili niekoľkokrát a dúfam, že rokovania, ktoré sa teraz obnovia, povedú k rýchlemu rieéeniu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Dávam slovo poslancovi Brockovi.
Poslanec J. Brocka: Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, členovia vlády, vážení poslanci.
Chcel by som otvoriť možno menej pálčivý problém. Od 1. júla ja v platnosti zákon Federálneho zhromaždenia o súdnej rehabilitácii. Podľa legislatívneho programu na druhý polrok 1990, predloženého slovenskou vládou, pripravuje sa návrh zákona o mimosúdnej rehabilitácii - reštitučný zákon. Obidva tieto zákony sú výrazom úsilia slovenskej vlády o aspoň čiastočnú nápravu krívd spáchaných bývalým režimom. Dnes, keď tisíce bývalých politických väzňov čakajú na oslobodzujúce rozsudky a B nimi súvisiace odškodnenie a keď naše vlády realizujú náročnú ekonomickú reformu, prevažná väčšina obyvateľov si - obrazne povedané - uťahuje svoje už aj tak dosť utiahnuté opasky. V súvislosti s odškodnením obeti predchádzajúceho režimu dochádza k paradoxnej situácii. Štát, t. j. my všetci, zo svojej práce a dani odškodňujeme bývalých politických väzňov. A pritom je tu priamy dedič, na konte ktorého je 6 miliárd korún a niekoľkomiliardový hnuteľný a nehnuteľný majetok. Pri veľmi orientačnom odhade pre 100 tisíc politických väzňov od roku 1948 len za jeden rok väzenia alebo väzby to predstavuje odškodnenie 3 miliardy korún.
Žiadam týmto slovenskú vládu, aby v súčinnosti s federálnou vládou doplnila svoj legislatívny program o ďalší návrh zákona - zákona o skonfiškovaní majetku komunistickej strany a vytvorení účelového fondu na krytie nákladov spojených s uplatňovaním rehabilitačných zákonov. Je vrcholne nespravodlivé, aby zasa - obrazne povedané - synovia odškodňovali otcov.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /