Neprošlo opravou po digitalizaci !

Pondělí 3. září 1990

Predseda SNR F. Mikloško: Pani poslankyňa, pýtam sa vás, či po tejto faktickej poznámke pripadne svoj návrh neodvoláte.

Poslankyňa Š. Homolová: Áno.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem. Vystúpi poslanec Géci.

Poslanec M. Géci: Pán predseda, páni poslanci, § 14 bod 5 navrhujem doplniť: "Obecná rada sa schádza podľa potreby, ale najmenej jedenkrát mesačne jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta obce." Navrhujem to preto jedenkrát mesačne, aby sa v našich malých obciach nestalo, že do roka nikto nezvolá radu a v obciach nebude vôbec kolektívne riešenie.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Gécimu. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa Z. Tóthová: Vážený pán predseda, vážená vláda, poslanci a poslankyne, k uvedenému zákonu mám dve poznámky. K spomínanému S 4, ods. 3 písm. g/ by som chcela podporiť návrh poslanca Hykischa v znení "ako aj vytvárať podmienky pre vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telovýchovu" tam by som navrhovala čiarku, "šport a ochranu prírody", čiže v obci by sa mali vytvárať podmienky aj na to, aby sa okrem kultúrnych, záujmovo-umeleckých, telovýchovných organizácii a podmienok vytvárali aj podmienky pre ochranárske hnutie. Druhá poznámka. Vzhľadom na to, že pri študovaní návrhu zákona o obecnom zriadení sme nemali ešte k dispozícii návrh zákona o štátnej správe, nie je mi jasná delimitácia právomocí medzi obce a štátnu správu. Miestna samospráva by mala označovať stav, keď miestne orgány majú právo a možnosť mať v správe podstatnú časť veci verejných a riadiť ich podľa záujmov miestneho obyvateľstva. V zmysle navrhovaného zákona o obecnom zriadení sa napríklad také dôležité oblasti pre život obyvateľov miest a obci, ako sú napríklad školstvo a zdravotníctvo, majú zveriť len do pôsobnosti štátnej správy. Nie je tu zabezpečené náležité kontrolné oprávnenie miestnej samosprávy voči miestnej štátnej správe.

Predseda SNR F. Mikloško: Pani poslankyňa, môžete to konkrétizovať do nejakého bodu?

Poslankyňa Z. Tóthová: Mne len nie je jasná delimitácia v § 29, pretože školstvo a zdravotníctvo majú prechádzať do štátnej správy a neviem, aká je tu záruka, že samospráva môže zasahovať do takých veci, ako je školstvo a zdravotníctvo v obci.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Hlási sa poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek: Mám dve krátke poznámky. Výbor pre štátnu správu a územnú samosprávu v bode 14 navrhol, aby miestna kronika nebola vedená v úradnom jazyku a dostali sme tu aj podporu od výboru. Ešte by som upriamil pozornosť na bod 53. Je v ňom zlá formulácia. Ide o to, že slová "podľa stavu k l. januáru 1990" by mali byt zaradené za slovo "patriacich" a pokračuje sa: "... patriacich podľa stavu k 1. 1. 1990 do odvetví potravinárskeho priemyslu... " O tomto návrhu by sa malo dať hlasovať.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Snopko.

Poslanec L. Snopko: Vážený pán predseda, vážení poslanci, k § 29 navrhujem aj takú alternatívu, ktorá by umožnila vypustiť body 2, 3, 4 - ponechať len bod 1 - a tie potom detailne riešiť zákonom o majetku obci. Je to jedna z možných ciest. Tu sa nám hromadí podstatne viac problémov a ich záväzné riešenie by mohlo ísť aj týmto smerom. Dávam to ako alternatívny návrh.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vyhlasujem rozpravu o prvom bode programu za skončenú.

Teraz bude prestávka, po ktorej budeme o návrhoch hlasovať. Počas tejto prestávky bude potrebné zladiť vaše pripomienky s návrhom spravodajcu výborov na hlasovanie o návrhu zákona. Prosím poslancov, ktorí mali v rozprava pozmenovacie návrhy, aby počas prestávky pomohli zladiť tieto pripomienky s návrhom spravodajcu na hlasovanie v súvislosti s tými bodmi spravodajskej správy, ktoré odporučil schváliť an blok.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. /

Predseda SNR F. Miloško: Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Zászlós. Prosím, dávam mu slovo.

Podpredseda vlády SK G. Zászlós: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, máme predložený návrh zákona, ktorý bol široko diskutovaný ako v kvalifikovanej tak v odbornej verejnosti.

Snahou vlády pri koncipovaní tohto návrhu bolo jednoznačne upustiť od direktívneho spôsobu riadenia, od administratívneho a centrálneho spôsobu riadenia samosprávnych orgánov.

V bohatej diskusii sme boli svedkami možno povedať aj opačných názorov. Čiastočne pri konkrétnych jednotlivých ustanoveniach sa k tomu dostaneme.

Ako prvý v diskusii vystúpil pán poslanec Strýko a žiadal o osobitné právne postavenie mesta Košíc zákonom. Uvádza, že legislatívna rada vlády sa týmto problémom zaoberala 30. augusta 1990. K tomu treba povedať, že pokiaľ nebude zákon o Košiciach, resp. pokiaľ by bol, tak v odseku 3 § 22 predlohy je problém obci nad 200 tisíc obyvateľov riešený. Takže sa domnievame, že nie je potrebné v tomto zákone riešiť osobitne aj problém mesta Košice.

Pán poslanec Krajčovič hovoril o odlišnostiach počtu poslancov mestských zastupiteľstiev. Dotkol sa § 14, odseku 2. Treba tu jasne povedal, že je to fakultatívne ustanovenie a prislušný orgán - obecné zastupiteľstvo - si predsa určí, koľko bude mat námestníkov, primátora a podobne. Možno to určiť v rokovacom poriadku, štatúte atď., v organizačných normách nižšej právnej sily ako je zákon. Dotkol sa tiež § 24 predlohy, kde odporúčal, že členmi mestskej rady s hlasom poradným v mestách nad 50 tisíc obyvateľov sú prednosta úradu, námestníci úradu a podobne. Odporúčame separátne len v obci nad 200 tisíc obyvateľov. Je to tiež v podstate - tak ako som uvádzal - vec riešenia internými normami.

Páni poslanci Černák a Kováč sa dotkli osobitne § 7, t. j. financovania obci. K financovaniu celkovo sa potom vyjadri minister financii Slovenskej republiky pán Kováč.

Pán poslanec Chmelo sa dotkol otázok právnej sily právnych noriem, hierarchie noriem atď. Na začiatku, keď som reagoval na to, ako tu vystúpila pani poslankyňa Vilfieková, čiastočne som sa snažil poukázať na to, že základnou normou Je ústava. Od ústavy sa odvíjajú ďalšie zákonné úpravy, ďalšie normy, ktoré, pochopiteľne, nemôžu byt nikdy v rozpore s ústavou. Tiež môžem odkázať na štatúty a organizačné normy nižšej právne sily a naviac otázka prednesená pánom poslancom Chmelom je pokrytá aj zákonom 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

Z prednesú pani poslankyne Vilčekovej je vyhotovený záznam. Je to celkom 38 bodov. Myslím, že sa k tomu vyjadrí spoločný spravodajca. Tejto otázky sa momentálne nedotknem.

K pánovi poslancovi Prokešovi - dotkol sa jednak obyvateľa - občana, /§ 3/, ďalej spôsobu oznamovania na tabuli, potom v § 11 - petície 20 % oprávnených voličov, ďalej v § 13, odsek 7 navrhoval vynechať poslednú vetu. K pojmom obyvateľ a občan - predpokladám, keďže zákon je koncipovaný tak, že niektoré právomoci resp. práva občana viaže na trvalé bydlisko občana, že termín obyvateľ v tomto prípade by bol v zákone správnejší.

Pokiaľ ide o tabuľu, mysli sa tým, že sa na nej majú oznamovať nariadenia miestnej samosprávy. Je to právna fikcia. Neznamená to, že potom sa neoznamuje spôsobom v mieste obvyklým. To znamená, že je to právna fikcia podobne, ako je Zbierka zákonov. Navyše spomenul tu Bratislavu v súvislosti a petíciami, aby sme si predstavili, že by sa malo zísť vyše 100 tisíc ľudí, keď je potrebných 20 %. Zákon nevylučuje, aby sa hlasovalo v územných celkoch a možnosť zísť sa v mestských častiach.

Súhlasíme s vypustením § 13, odseku 7. Čo sa týka mimoriadnej dôležitosti a významnosti pri zlučovaní, rušení obci, treba povedať, že ak by sme ukladali alebo nejakým spôsobom podmieňovali zrušovanie a rozdelenie obci, bolo by to obmedzovanie demokracie, pretože ich rozhodnutia v podstate nie je možné teraz kvalifikovať v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa volieb. Predstavte si, že občania budú hlasovať o daniach a nepríde nadpolovičná väčšina. Domnievam sa, že budú mat eminentný záujem, aby boli pri tom, keď sa vlastne rozhoduje o ich ekonomických prostriedkoch.

Pán poslanec Hykisch sa súhlasne vyjadril k stanovisku ústavnoprávneho výboru. Akceptujeme to. Takisto pán poslanec Huba sa dotkol § 4, písm. g/ - pnvinnosti obce riešiť ochranu životného prostredia. Tomu táto predloha vôbec nebráni, lebo sa to dá riešiť v štatútoch historických miest. Je to aj v zákone č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, takisto je tam obsiahnutá ochrana prírody aj kúpeľné mestá.

Pán poslanec Ásványi stiahol svoj návrh, medzitým sa vysvetlilo.

Pán poslanec Pirovits sa dotkol otázky, či má byt starosta podľa § 13 odvolaný do 6 mesiacov a apeloval pritom na úpravu o nemocenskom poistení, keď sa poskytuje ročná ochranná lehota. Domnievame sa, že post starostu je natoľko významný, že pokiaľ by absentoval viac ako 6 mesiacov, už aby sa táto otázka riešila vzhľadom na závažnost funkcie.

Pán poslanec Pirovits sa ďalej dotkol paragrafu 29, odseku 2, otázky odvodov podnikov. Mal za to, že odvody by sa mali odvádzať do rozpočtov obci tam, kde tieto organizácie majú šidlo a nie len riadiacu zložku.

Pán poslanec Galanda sa dotkol obdobných problémov. Bolo to vysvetlené, stiahol svoju pripomienku.

Pán poslanec Kmeť k bodu 3 spoločnej správy - nariadenia a zákony sa majú dodržiavať. Dožadoval na toho, aby to bolo ešte stanovené a zakotvené v zákone. Je to otázka interpretácie ústavy vôbec, nie je to potrebné ešte osobitne uvádzať v zákone alebo v nariadení. Tie sa majú dodržiavat.

Pán Brestenský sa dotkol obecnej polície. Treba povedat a odkázať zároveň na S 10, odsek 2, že tento zákon nebráni, aby si obec vytvorila obecnú políciu. Na druhej strane sa pripravuje zákon o bezpečnostnej polícii. Samozrejme, je treba vidieť, že otázky riadenia resp. bezpečnostných vzťahov, hodnostných záležitosti a podobne podľa praxe vo svete sa riešia prostredníctvom príslušného rezortu, teda ministerstva vnútra.

Pán poslanec Hrnko chcel, aby sa v zákone zakotvil - podľa môjho názoru, aj podľa názoru ústavoprávneho výboru v podstate centralistický prvok, že by sa združenie obci podmieňovalo schválením ministerstva vnútra. Potom sa dotkol terminológie názvov starostu, richtára a primátora. Treba povedať, že v pripomienkovom konaní zo 102 opýtaných bolo 101 za názov starostu, len jeden bol za názov richtár.

K Úradnému schváleniu názvu obce, podľa § 1, odsek treba povedať, že je to upravené v platnom právnom poriadku vyhláškou ministerstva vnútra č. 93 z roku 1970 Zb., ale úradný názov obci bude v podstate predmetom riešenia pripravovanej normy zákona o územnom členeni.

Pán poslanec Fogaš sa dotkol S 13, odseku 4, 5 - pozastavenia výkonu rozhodnutia starostu a lehoty 15 dni. Domnievam sa, že pokiaľ je zistená nejaká nezákonnosť, obmedzovat to len na možnosť, odstránenia v priebehu 15 dní je nesprávne. Môže sa stať, že primátor alebo starosta nebude prítomný, vráti sa po troch týždňoch a zisti nejakú nezákonnosť v rozhodnutí orgánu. Nemal by možnosť túto napravit. Takže si myslím, že tá lehota tu nie je namieste.

Pán poslanec Fogaš sa ešte dotkol otázky vypustenia pokút. Pokiaľ sa pokuty - tých 300 Kčs, ktoré starosta môže ukladať - upravia v zákone, budú vymáhateľné. Pokiaľ sa upravia v Internej norme - organizačnej, v štatúte alebo rokovacom poriadku príslušného zastupiteľstva, vymáhateľné nebudú.

Pán poslanec Brňák sa dotkol vedenia kroniky v úradnom jazyku. Predniesol tu návrh, aby bolo učinené zadosť ústavnoprávnemu princípu dvojjazyčnosti, čiže kronika by sa podľa jeho návrhu mala viest v českom aj slovenskom jazyku. Súhlasíme s tým.

Pani poslankyňa Homolová sa dotkla knižníc a vytvárania podmienok. Tohto okruhu problémov sa dotkli aj pán poslanec Hykisch a pán poslanec Huba. V podstate ten návrh podporili. Pani poslankyňa Tóthová tiež podporila návrh pána poslanca Hykischa a v podstate to ešte rozšírila na šport a ochranárske hnutie.

Pán poslanec Sládek sa dotkol účinnosti pri delimitácii podnikov. K účinnosti a platnosti noriem mám všeobecnú poznámku. Norma je vždy platná dňom vyhlásenia. Účinnosť sa stanovi buď na deň vyhlásenia, alebo sa v norme odkáže na neskoršie vyhlásenie. Nie je možné v tomto prípade uplatňovať retroaktivitu, teda spätnú účinnosť normy. Zhodujeme sa s tým, čo bolo uvedené v spoločnej správe a so stanoviskom výborov.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem pánovi podpredsedovi Zászlósovi. Žiada si slovo spoločný spravodajca výbocov pán poslanec Lacko?

Poslanec E. Lacko: Vážený pán predseda, vážení členovia slovenskej vlády, vážené poslankyne a poslanci, chcel by som ako spravodajca zaujať stanovisko k pripomienkam pani poslankyne Vilčekovej. Každý poslanec má nie právo, ale podľa môjho názoru povinnosť vyjadriť svoje stanoviská predovšetkým vo výbore. Na pléne sa majú predniesť pripomienky, ktoré sa z výborov nejakým spôsobom nedostali do správy predloženej plénu.

Cez prestávku sme podrobne preštudovali pripomienky pani poslankyne a zistili sme, že neobsahujú nič také, pre čo by bolo potrebné preberať všetkých 38 bodov jej pripomienok k zákonu a dokonca ešte osobitne 8 bodov k dôvodovej správe. Preto si dovolím plénu navrhnúť, aby sme o pripomienkach pani poslankyne hlasovali na blok a aby sme ich kompletne zamietli. Bude to tiež poučenie pre nás všetkých, aby sme v budúcnosti svoje pripomienky prednášali predovšetkým vo výboroch a nie na pléne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNK F. Mikloško: Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi. O slovo sa ešte hlási minister financii pán Kováč.

Minister financií SR M. Kováč: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré sa týkajú finančnej základne hospodárenia obci. Vopred na priznám, že obhajujem to, čo ste dostali predložená. Tým zároveň reagujem na niektoré pripomienky, o ktorých sa nedomnievam, že by finančnú základňu obcí skutočne vylepšovali.

Koncepcia, ktorá je založená v návrhu zákona, vychádza z nasledovného: jednotlivé druhy príjmov, poplatkov a dani budú taxatívne vymenované v rozpočtových pravidlách. Obsahujú príjmy od 1. po ch/, to znamená, že sa tam nachádzajú aj netradičné príjmy, ktoré majú zabezpečiť dostatok prostriedkov pre samosprávnu činnosť, údržbu a prevádzku majetku a iných zariadení obce. Okrem toho vychádzame z toho, že v prípadoch, keď by obec nemala dostatok peňazí z takto ustanovených príjmov na to, aby mohla zabezpečiť samosprávnu činnosť, údržbu, prevádzku existujúcich zariadení, dostane globálnu dotáciu, ktorú nemusí zúčtovávať, ale ktorá má zabezpečiť, aby mohla vykonávať, samosprávnu činnost v rozsahu stanovenom v zákone.

Okrem výdavkov, ktoré definujeme ako výdavky na údržbu, prevádzku a samosprávu, sú výdavky na rozvoj obci, investičné výdavky. A tam vieme, že situácia vo východisku je veľmi rozdielna, Že jedny obce majú dnes slušnú, štandardnú, niektoré až nadštandardnú vybavenosť a iné majú podštandardnú vybavenosť. Rátame preto, že tie obce, ktoré sú v súčasnosti vo vybavenosti pod štandardom, budú dostávať účelové dotácie tak, aby sa mohli v priebehu troch, najneskôr piatich rokov dostať na takú štandardnú úroveň, ako ju vo východisku označíme, že predstavuje náš štandard. Teda v dôsledku tejto dotácie je záruka, že na jednej strane obce, ktoré budú mal dostatok príjmov, môžu a budú ďalej svoju vybavenosť zlepšovať, ale to preto, že majú dostatok príjmov. Obce, ktoré majú horšiu východiskovú základňu, nemajú dostatok príjmov, dostanú z centrálneho rozpočtu na vyrovnanie svojej východiskovej úrovne.

Je už pripravený návrh rozpočtových pravidiel a návrh zásad finančného hospodárenia obci. Návrh zásad finančného hospodárenia obci nebudeme schvaľovať v Slovenskej národnej rade, ale rozpočtové pravidlá budeme. Čiže po schváleni rozpočtových pravidiel a po prerokovaní návrhu zásad financovania obci vo vláde budú mat obce k dispozícii kompletné základné dokumenty k tomu, aby vedeli, B akými prijmami môžu rátať, odkiaľ tieto prijmy dostanú a akým spôsobom majú zostavovať rozpočet.

Je pravdou, že ideme do úplne novej situácie, pretože rozpočet bude zostavoval 2 850 obci. Doteraz, ako viete, ministerstvo financií pracovalo s tromi krajskými národnými výbormi a s Národným výborom hlavného mesta Bratislavy, teda so štyrmi partnermi, a títo partneri potom pracovali s okresnými národnými výbormi vo svojich krajoch. Vzhľadom na novú situáciu pripravujeme určité opatrenia, aby sme ju mohli zvládnuť. Na jednej strane chceme vyzbrojiť tých pracovníkov, ktorí budú národným výborom pomáhať zostavovat rozpočty, inštruovať ich, dať im perfektný výklad toho, ako treba zostaviť rozpočet obce. Okrem toho chceme na ministerstve zostaviť vlastnú predstavu s tým, aby sme v štádiu rokovania naše názory a návrhy rozpočtov obci skonfrontovali a definitívne ich uzavreli.

Ako viete, rozpočty obci nebudeme schvaľovať v Slovenskej národnej rade, pretože si ich budú schvaľovať vo svojich samosprávnych orgánoch. V Slovenskej národnej rade budeme schvaľovať iba celkové dotácie v položke účelová a globálna, ktoré budú k dispozícii pre rozpočty obce. Chcem vás ubezpečiť že to, čo je v návrhu zákona, a ďalšie opatrenia, ktoré to konkretizujú a detailizujú, sú skutočne koncipované tak, aby zabezpečovali ekonomickú samostatnosť jednotlivých obcí a zaostalejším obciam pomohli z centrálnych prostriedkov dostať sa na úroveň štandardného vybavenia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem ministrovi financií pánovi Kováčovi. Týmto vyhlasujem rozpravu o prvom bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu. V súlade s návrhom spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady a odporúčaním ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady navrhujem, aby sme najprv hlasovali vcelku o zjednotených pripomienkach, ktoré dopĺňajú vládny návrh z hľadiska jeho funkčnosti a realizovateľnosti v praxi. V rozprave bo L vznesené k týmto pripomienkam, k týmto bodom dve výhrady Týka sa to bodu 13 a bodu 35. Tieto body teda presúvame z tohto celku do celku, o ktorom budeme hlasovať jednotlivo. Prosím, aby ste si vyčiarkli body 13 a 35 z bloku, o ktorom budeme hlasovať súhrnne.

Teraz budení pomaly citát body, o ktorých budeme hlasovať vcelku. Sú to body l, 6, 7, 8, 10, 12, 16, 17, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 30, 31, 33, 38, 41, 44, 45, 46, 48, 52, 54, 55 a 56.

Prosím, aby sme sa tlačítkom prezentovali. /Prezentovalo sa 131 poslancov. /

Kto je za uvedené úpravy v predloženom vládnom návrhu zákona?

/Za návrh hlasovalo 119 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /

Konštatujem, že sme pripomienky odporúčané spoločným spravodajcom schválili.

Osobitne je potrebné hlasovať o pripomienkach z rozpravy. Prosím, aby ste si zobrali nové znenie spoločnej správy a budeme hlasovať o jednotlivých pripomienkach uvedených v spoločnej správe.

Hlasujeme o bode 2, ktorý sa týka § 3 ods. 1.

Posím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 129 poslancov. /

Kto je za navrhovanú úpravu?

/Za návrh hlasovalo 42 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /

Konštatujem, že navrhovanú pripomienku sme neschválili.

Hlasujeme o bode 3, ktorý sa týka § 3 ods. 3.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 129 poslancov. /

Kto je za navrhovanú úpravu?

/Za návrh hlasovalo 41 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /

Konštatujem, že navrhovanú zmenu sme neprijali.

Pristupujeme k hlasovaniu o bode 4. Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 129 poslancov. /

Kto je za navrhovanú zmenu? /Za návrh hlasovalo 56 poslancov. / Kto je proti navrhovanej zmene? /Proti návrhu hlasovalo 6O poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /

Konštatujem, že sme navrhovanú zmenu neschválili.

Pristupujeme k hlasovaniu o bode 5.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 129 poslancov. /

Kto je za navrhovanú zmenu?

/Za návrh hlasovalo 83 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že navrhovanú zmenu sme schválili. Prosím, hlási sa pán poslanec Majer.

Poslanec J. Majer: Podľa výsledku hlasovania k bodu 5 sme schválili znenie "Obci patri právo... ". Bod 6 sme schválili an blok. Navrhuje sa v ňom "Obec spravuje... ". Správne by potom malo byt znenie "Obec má právo spravovať... ", alebo sme o bode 5 nemali hlasovať.

Predseda SNR F. Mikloško: Hlási sa pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky: V tomto prípade pripomienka č. 6 je bezpredmetná, ale bola schválená ešte predtým na blok.

Predseda SNR F. Mikloško: Osobne si myslím, že pripomienka v bode 5 prevyšuje pripomienku v bode 6.

Prosím, hlási sa podpredseda vlády pán Zászlós.

Podpredseda vlády SR G. Zászlós: V alternatíve bodu 6 je to správne. Pokiaľ sme to prijali tak, že "obec má právo", Interpretuje sa to tak, že v niektorých prípadoch nemusí. Je to zhodné s tým, čo sa navrhuje v bode 6, teda "spravuje".

Predseda SNR F. Mikloško: Pán podpredseda Zászlós, otázka znie, či sa tie dva body vylučujú.

Podpredseda vlády SR G. Zászlós: Áno.

Predseda SNR F. Mikloško: To znamená, že bod S sa vylučuje z hlasovania, aj keď sme o ňom už hlasovali.

Pokračujeme v hlasovaní. Keďže bod 11 vylučuje bod 9, budeme najprv hlasoval o bode 11.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

/Prezentovalo sa 121 poslancov. /

Kto je za to, aby sme prijali pripomienku k bodu 11?

/Za návrh hlasovalo 101 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že pripomienku v bode 11 sme prijali. V dôsledku toho o bode 9 netreba hlasovať.

Pristupujeme k bodu 13, v ktorom na navrhuje v § 4 ods. 3 za písm. m/ vložiť nové písmeno n/, ktoré znie: "viesť obecnú kroniku aj v úradnom jazyku". Alternatívny návrh bol: "viest kroniku aj v slovenskom alebo českom jazyku".

Hlási sa pán poslanec Košický.

Poslanec M. Dziak-Košický: Body 13 a 14 sú v protiklade. V bode 13 sa žiada viesť obecnú kroniku aj v úradnom jazyku, v bode 14 sa žiada viest obecnú kroniku. Žiada sa, aby sa obecná kronika viedla, pretože býva zdrojom informácií o histórii obce atď. a nevedie sa. Tu sa ukladá povinnosť. Ide o to, či sa má viest v úradnom jazyku alebo ju stačí viest v tom jazyku, v ktorom je zvykom.

Predseda SNR F. Mikloško: Navrhujem, aby sme hlasovali najprv o bode 14 a potom bod 13 je doplňujúci.

Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 131 poslancov. /

Kto je za návrh v bode 14?

/Za návrh hlasovalo 108 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Zisťujem, že sme zmenu v bode 14 prijali.

Teraz k bodu 13. Osobne sa domnievam, že prijať uznesenie viest obecnú kroniku aj v úradnom jazyku nemá zmysel, pretože zatiaľ pojem úradného jazyka u nás neexistuje. Čiže v tomto zmysle má význam hlasovať len o tom návrhu poslanca Brňáka.

Prosím, hlási sa poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák: Myslím si, že hlasovať o pozmeňovacom návrhu v bode 13 je potrebné. Ja som dal návrh viest obecnú kroniku aj v slovenskom alebo českom jazyku. Je to v súlade s ústavným zákonom Č. 143/1968 Zb.

Predseda SNR F. Mikloško: Problém je v tom, že podľa ústavy v Československu sú štátnymi jazykmi čeština a slovenčina. Keďže slovenčina zatiaľ nie je definovaná ako úradný jazyk, nemôžme ísť v rozpore s ústavou. Preto tam musí byt aj čeština. Ideme teda hlasovať o pripomienke poslanca Brňáka, to znamená, že bod n/ bude znieť: "viest obecnú kroniku aj v slovenskom alebo českom jazyku".



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP