Vlastných príjmov bude mat obec veľmi málo a doteraz aj pri schvaľovaní tohto zákona nikto nevie povedať, koľko to bude. A preto dotácie, čiže starý rozdeľovači systém bude mat všetky chyby ako doposiaľ. Je to vlastne ďalší alebo pokračujúci byrokratický systém a centralizmus, ktorého sa centrálne orgány aj pri schvaľovaní tohoto zákona nechcú vzdať. Samostatnosť, samosprávnosť, najmä ekonómickú, je potrebné chápať ako zabezpečenie základného štandardu v zdrojoch pre normálny chod, život obce, i mesta, ktoré chápame tiež ako obec. A možnosť podnikania chápať ako zabezpečenie nadštandardu finančných možnosti. Tieto sú odrazom šikovnosti a pružnosti vedenia obce v trhovom mechanizme.
Je teda nutné § 7 upraviť z pohľadu formálneho aj obsahového takto:
"Zdroje príjmu samosprávy obce pre štandardné zabezpečenie:
a/ príjmy z miestnych dani a poplatkov /mal by byt už schválený zákon o daniach, teda vedieť ich výšku a teda výšku prijmú do rozpočtu obce/,
b/ príjmy z povinného 50 %-ného odvodu z vyplatených miezd z podnikov a ostatných ekonomických subjektov do
rozpočtu obce podľa trvalého bydliska pracovnika organizácie /tento príjem je už zavedený do štátneho rozpočtu a jeho priame smerovanie do obce by vylúčilo rozdeľovanie zhora dolu/,
c/ príjem do štátneho rozpočtu ako základný príspevok štátu obci v objeme štátom uznaného minimálneho prijmú občana - životné minimum /tento príjem by vyplňoval rozpočet samosprávy, ale zároveň by mohol tvoriť regulačný ventil dotácie v prípade hromadenia nevyužitých finančných zdrojov.
Zdroje prijmú nadštandardné:
a/ prijmy z majetku obce a majetku štátu prenechaného obci na dočasné užívanie /dediny nemajú veľa vlastného majetku alebo ho nemajú vôbec. Mestá majú oveľa viac a teda by boli oveľa bohatšie, ako boli aj doteraz/,
b/ prijmy z ostatných dani a poplatkov /sú to nepravidelné príjmy, ktoré môžu, ale nemusia byť/,
c/ výnos z pokút a za priestupky /sú obce, ktoré nemajú vôbec priestupky a teda nebudú mat ani príjem/,
d/ výnos z dobrovoľných zbierok, dobrovoľných príspevkov a darov /keď budú veľké dane, nie je možné očakáva t aj nejaké dary a príspevky od občanov/,
e/ príjmy z úverov a pôžičiek /sú aktuálne, avšak keď obec nebude mať možnosť splácať úver z iných príjmov, nebude ich brat z banky/,
f/ iné príjmy".
Odôvodnenie primárnych štandardných zdrojov príjmov do rozpočtu samosprávy. Obec ako je naša, ktorá má počet obyvateľov 3 500, na normálny chod a rozvoj potrebuje ročne cca 6 miliónov korún. Príjem z daní a poplatkov možno uvažovať po zavedení tvrdšieho daňového systému zhruba na 500 tisíc korún. Príjem z 50 %-ného povinného odvodu z vyplatených miezd na pracovníka, teda práceschopného obyvateľstva - podľa štatistiky 57 t z celkového počtu obyvateľov obce - by činil 3 092 000 korún. Príjem vo výške životného minima na jedného občana by činil 3 045 000 korún. Nadštandardný príjem by sa mohol pohybovať od nuly do x, ale môže byt aj nula. Preto je ho potrebné uvažovať ako príjem sekundárny. Navrhujem v zákone riešiť prípadný odvod do štátneho rozpočtu z rozpočtu obce a nie opačne.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško: Prosím poslanca Černáka, aby svoje pripomienky odovzdal organizačnému odboru, aby tento ich do hlasovania rozdal.
S faktickou poznámkou sa prihlásil prvý podpredseda SNR pán Čarnogurský.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť jednu vecnú pripomienku k priebehu prerokovávania tohoto vládneho návrhu zákona. Ide o zákon, ktorý nielenže predkladá vláda, ale ktorého výkon bude plne spadať do kompetencie vlády, a teda v akýchkoľvek čiastkových nejasnostiach by nemohol byt ani na tomto rokovaní prijatý a odhlasovaný, ak by sa k nemu s plnou vážnoslou a so všetkými dôsledkami nevyjadrila vláda.
Už len z tohoto začiatku rozpravy vidíme, že poslanci prichádzajú ďalšími novými doplnkami, ktoré nie sú obsiahnuté ani v spoločnej správe spravodajcu, ani neboli predtým uplatnené vo výboroch. Pritom všetci páni poslanci mali možnosť vo výboroch vzniesť akékoľvek pripomienky. Vzhľadom k závažnosti problému predpokladáme, že aj tak urobili. Musim len upozorniť, že ak týmto spôsobom budeme tento zákon prerokovávať, na konci budeme môcť iba konštatovat ďalších 30-40 pripomienok, ktoré musíme postúpiť najprv vláde. Vláda ich bude musieť mimo nás v kľude prerokoval, vyjasniť, dať k nim stanovisko, a teda vlastne na dnešnom rokovani tento zákon nebude môcť byť uzavretý.
Prosím vás, aby ste si túto skutočnosť uvedomili. Je to v intenciách normálnej parlamentnej demokracie. všetkých 150 poslancov je zaradených do výborov a v týchto výboroch jednak prednášali návrhy, jednak sme mali možnosť vo výboroch hlasoval o prijati alebo neprijati. Čiže snaha, ak som neprešiel s pripomienkou vo výbore, uplatním to teraz v pléne, je sice možná, rokovací poriadok ju umožňuje, ale spôsobí to, čo som povedal, že vlastne tento zákon dnes neprerokujeme, neodsúhlasíme a vlastne týra ovplyvníme aj termín volieb a všetko, čo s tým súvisí. Prosím vás, berte túto moju pripomienku v dobrom, nechcem tu vyvíjal žiaden nátlak.
Ďakujem.
Predseda SNR V. Mikloško: Ďakujem prvému podpredsedovi. Prosím, vystúpi poslanec Chmelo, pripraví sa poslankyňa Vilčeková.
Poslanec J. Chmelo: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo pani poslankyne, páni poslanci, v zhode s dôvodovou správou k návrhu zákona o obecnom zriadení konštatujem, že národný výbor ako orgán štátnej moci je silne závislý od štátnej správy. Riadiaca a kontrolná úloha vlády zasahuje do veci, ktoré by mali byt ako prejav suverenity ľudu rozhodované na miestnej úrovni, bez zásahov z centra. Po účinnosti tohto zákona bude možno ukladať obci povinnosti alebo obmedzovať jej oprávnenia iba zákonom. Zákon je najdôležitejší druh normatívneho právneho aktu najvyššej právnej sily - po ústavnom zákone - prijímaný najvyšším orgánom štátnej moci. Niektoré ustanovenia navrhovaného zákona o obecnom zriadení odkazujú vykonávanie práv a povinnosti na osobitný zákon, napríklad S 4 odsek l, § 5 odsek 2, na osobitný predpis, napríklad S 3 odsek 7, § 7 odsek 2, ale aj napríklad S 29, odsek 1. Popri zákonoch existujú ešte ďalšie normatívne právne akty výkonných orgánov a tieto právne akty majú povahu odvodených právnych predpisov, to znamená, že majú nižšiu právnu silu. Právnu normu považujeme za platnú vtedy, keď sa v procese jej tvorby splnili všetky náležitosti predpísané príslušným právnym poriadkom.
Uvedomujem si, že nie je možné okamžite prebudovať celý právny poriadok, ale nemôžem súhlasiť s predkladateľom, ktorý v dôvodovej správe k § l, strana 34, odsek 3, tlač SNR 19, tvrdí - dovoľujem si citovať: "... k tomuto dňu... ", mysli sa deň účinnosti tohto zákona o obecnom zriadení, teda "k tomuto dňu zostanú vrták platiť aj právne predpisy nižšej právnej sily. keďže nie ja možno okamžite
V § 3, odsek 2, pism. f/ sa uvádza: "požadovať ochranu svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci. " Tu doplnil: "Samosprávny orgán je povinný zasiahnuť ihneď po žiadosti o pomoc vo veci. "
V S 5, odsek 2 začína veta "Obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi... ". Medzi slová "štátu" a "v rozsahu" vložiť "v mimoriadnych opatreniach, ako napríklad stanné právo a keď je ohrozená územná štátotvornosť v Slovenskej republike". čiže celá veta znie: "Obce podliehajú dozoru Štátu v mimoriadnych opatreniach, ako napríklad stanné právo a keď je ohrozená územná štátotvornosť v Slovenskej republike v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi,... "
Predseda SNR F. Mikloško: Pani poslankyňa, je tu pripomienka pána podpredsedu vlády, či to nemôžete odovzdať písomne tak ako v prípade poslanca Černáka.
Poslankyňa A. Vilčeková: Nie, rada by som to prečítala.
V § 6, odsek 2 je posledná veta: "Nariadenie stráca platnosť aj rozhodnutím ústavného súdu. " To ponechať a dopísať... "pokiaľ zasadnutie Slovenskej národnej rady nerozhodne o prioritnejšej platnosti príslušného zákona. "
§ 7 Financovanie obce, odsek 1 doplniť o písmeno ch/ "príjmy od štátu obciam a nízkym alebo žiadnymi príjmami". Taktiež v tomto odseku l písm. d/ výnos pokút za priestupok doplnil "ktoré však nesmú byt účelom zisku. "
§ 8, odsek 2 doplniť vetou "Nehnuteľnosti obce sú tiež pod ochranou Slovenskej republiky".
V § 9, odsek 5 sa uvádza: "Prebytky rozpočtu obce možno previesť do rozpočtu obce na další kalendárny rok alebo do účelového fondu obce. " Doplnil takto: "Najmenej však tri štvrtiny zisku sa musia použiť na rozvoj obce v ďalšom kalendárnom roku".
§ 10, odsek l Orgánmi obce sú a/ obecné zastupiteľstvo, b/ starosta obce a doplniť písmeno c/ "primátor v určených mestách".
§ 11. odsek 3, písm. a/ - za čiarkou doplniť "tiež musí mat prehľad o stave majetku".
V § 11, odsek 3, písm. d/ sa uvádza: "rozhodovať o zavedení dane alebo poplatku a určovať ich náležitosti, ako aj o prijatí úveru alebo pôžičky" doplniť "na základe referenda, ak o to požiadajú občania, pripadne ich poslanci".
§ 11, odsek 3, písm. g/ - doplniť vetou: "Hlavný kontrolór musí byť z opozície, pripadne referendom zvolený občan, ktorý je neutrálny. "
§ 11, odsek 4, písm. a/ doplniť: "v súlade s potrebami Slovenskej republiky". Celá veta znie: "a/ na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce v súlade s potrebami Slovenskej republiky. "
§ 12, odsek 5 slovo "môže" nahradiť slovom "musí". "Musí sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce. "
§ 13, k názvu "Starosta obce" pripojiť "alebo primátor mesta".
tovať územnú ekológiu v pôsobisku národného výboru. Pokiaľ dôjde k rozporu, rozhodne ústavný súd.
V ďalšom odseku sa hovorí: "Aby obce mohli zabezpečovať všetky požiadavky občanov a cieľavedome zabezpečovať svoj rozvoj, je potrebné v nadväznosti na... " nie "novely ústavy ČSFR", ale "na ústavu Slovenskej republiky uskutočniť zásadnú zmenu v právnej úprave postavenia obcí. "
K paragrafu 5 dôvodovej správy, strana 37 hore, druhá veta: "Podrobné presuny úloh štátu na obce budú taktiež uvedené v osobitných zákonoch upravujúcich štátnu správu na jednotlivých jej úsekoch". Doplniť: "Treba, aby sa to odrazilo úmerne na znížení počtu federálnych zamestnancov a riešilo v rámci Slovenskej republiky.
V paragrafe 7 dôvodovej správy, strana 38, štvrtý odsek, kde konči veta "... Združenia miest a obci Slovenska na zakotvenie zákonnej povinnosti štátu poskytovať obciam dotácie zo štátneho rozpočtu" doplňujem vetou "Možno to akceptovať v prípade priority ústavy Slovenskej republiky a z nej odvodených zákonov Slovenskej republiky. Túto musí odsúhlasiť Slovenská národná rada.
Tak to je zatiaľ všetko. Odporúčam tento vládny návrh vrátiť na prepracovanie.
Predseda SNR F. Mikloško: Po vystúpení poslankyne Vilčekovej zo Slovenskej národnej strany žiadam podpredsedu vlády pána Zászlósa, aby sa zásadne vyjadril k tomuto vystúpeniu. Potom sa ešte hlási predseda ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážené plénum Slovenskej národnej rady, vláda Slovenskej republiky a členovia vlády Slovenskej republiky si mimoriadne vážia úsilie a snahu poslancov vyvinutú v smere zdokonalenia prijímaných a predkladaných noriem. Zásadne však nemôžeme súhlasiť s tým, čo tu teraz odznelo. Pani poslankyňa zrejme konala v súlade s § 22 rokovacieho poriadku a využila svoje právo predniesť pozmeňovacie návrhy. Odkazujem však na to, čo tu už povedal pán prvý podpredseda Čarnogurský.
Tento návrh bol prerokovaný na niekoľkých veľmi obtiažnych rokovaniach. Snahou vlády bolo predložiť návrh, ktorý pomôže veci v prechodnom období. Je tu však zjavná snaha rozbiť predložený návrh zákona. Pokiaľ zotrváme na tejto platforme, vláda tento návrh navrhuje stiahnuť z programu.
Okrem iného pani poslankyňa hovorila k § 6. V rozpore so stanoviskom ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady vypustiť poslednú vetu, ona navrhuje doplnenie, pritom apeluje na prioritnejšiu platnosť príslušných zákonov. Prosím vás, treba poznať aj hierarchiu zákonov. Základným zákonom, základnou normou každej republiky ja predsa ústava, od ktorej sa odvíjajú ďalšie normy, ktoré nemôžu byt s ústavou v rozpore. Sú to teda ústava, zákony, vládne nariadenia, vyhlášky, atď.
Tento návrh zákona bol pripomienkovaný, ako sme uviedli, aj na troch celokrajských poradách. Domnievam sa, že takýto pristúp k riešeniu problémov, ktorý stojí pred nami, nie je možno kvalifikovať tak, že je snaha pomôcť prijať túto normu. Pripomienky, ktoré ste mali uplatnil vo výboroch, ako na to poukazovali už aj moji predrečníci, využívate resp. namiesto toho, aby ste využili priestor vo dvoroch, využivate teraz plénum na to, aby ste predkladali zmeny, ktoré vyžadujú od vlády čas, aby sa k veciam vrátilo naprosto z iných zorných uhlov a s novým prístupom. Dávam na zváženie a navrhujem: pokiaľ na tejto platforme zotrvávame, vláda rozhodne tuto predlohu zákona sťahuje, aby sa mohla k nemu v zásade vyjadriť a predložiť novy návrh.
Ďakujem. /Potlesk /
Predseda SNR Mikloško: Vystúpi predseda ústavnoprávneho výboru poslanec Sečansky.
Poslanec M. Sečánsky: Pán predseda, páni poslanci, dámy a páni, v zásade nesúhlasím a pánom podpredsedom, aby zákon bol utiahnutý z rokovania Slovenskej národnej rady. Návrh zákona bol riadne prerokovaný vo výboroch. Podopieram to, o čom sa tu hovorilo dvakrát, že každý mal možnosť vo výbore dať pripomienky ku konštrukcii tohoto zákona, aj ku paragrafovanému zneniu. Prosím vás, ak sa tak nestalo, predĺži sa diskusia. Keď sme minule rokovali do tretej ráno, môžeme zasadať aj dnes. A teraz nám aspoň nebudú vytýkať, že sme sedeli len preto, že sa prerokovávali poslanecké platy prerokujme tento návrh dôkladne.
K tomu, čo hovorila pani poslankyňa. Priatelia, ja sa právom zaoberám cely život. A nielen ja. Ale myslím si, že poslanec Slovenskej národnej rady by si mal zvážiť následky toho, čo hovorí. Veď tu nejde o pasenie husí. Tu ide o prijímanie zákona, ktorým sa bude riadil naša spoločnosť v budúcnosti. Prosím vás, ako dáme do súladu napríklad to, že obec tri štvrtiny zisku musí minúť na budúci rok. Prakticky príklad: obec si bude šetriť napríklad na vodovod päť rokov. To znamená, že nemôže šetriť, lebo tri štvrtiny zisku musí minul na budúci rok. Prepáčte za výraz, to sú predsa nezmysly! Teda uvážme si, čo hovoríme. A v žiadnom pripade nepripusťme rozbitie prerokovávania návrhu tohto zákona. To je moje stanovisko.
Veľa času na to nemáme. Zákon o voľbách sme schválili, ale na zákon o voľbách prakticky veľmi úzko nadväzuje tento zákon a zákon o územnej štátnej správe. Navrhujem tento postup: v § 21 rokovacieho poriadku mate napísané, že poslanec sa ma vyjadroval k veci, teda má hovoriť vecne. Ak dodržíme tuto zásadu, musíme pristúpiť k tonu, že po skončení tejto všeobecnej rozpravy budeme hovoriť o jednotlivých pripomienkach tak ako to navrhoval spravodajca vo svojej správe. Ak sú nejaké nove návrhy, prosím, rokujme aj o nich, ale zásadne nesúhlasím stiahnuť zákon z dnešného programu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Hovoril bude poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár: Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa vyjadril k priebehu prerokovania tohto zákona v našom výbore, ktorého členkou je aj pani poslankyňa Vilčeková. Prerokovali sme tento zákon pozorne, žiadne podobné návrhy, aké ste teraz počuli, tam neodzneli. Pokladám vystúpenie pani poslankyne Vilčekovej za zaujímavý individuálny prístup k tomuto problému s významnými vecnými nedostatkami a tiež som za to, aby sme zákon z rokovania nestiahli. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Prosim poslankyňu Vilčekovú zo Slovenskej národnej strany, keby odovzdala svoje pripomienky organizačnému odboru, aby ich mohol rozmnožil a dať všetkým poslancom.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Po prestávke bude hovoril poslanec Prokeš.
/Po prestávke. /
Predseda SNR F. Mikloško: Pokračujeme v rokovaní rozpravou. Teraz vystúpi poslanec Prokeš, pripraví sa poslanec Hykisch.
Poslanec J. Prokeš: Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené plénum, dovoľte, aby som prv než uvediem samotné poznámky k predmetnému zákonu, povedal niekoľko slov o vystúpení, ktoré tu odznelo predtým. Osobne mám výhradu voči vystúpeniu pána predsedu ústavnoprávneho výboru z toho dôvodu, že to považujem za snahu ovplyvniť poslancov, ako majú hlasovat. Po druhé - vytvára sa nám tu precedens, vlastne už druhý prípad, keď máme veľké množstvo pripomienok, formulácií k zákonu a vlastne ho tu dočisťujeme. To znamená, že predkladateľ urobil len kostru zákona a my ho tu máme dopracovať. Ďalej si myslím, že je neseriózne napadnúť poslankyňu za to, že niektoré jej formulácie sú nesprávne, ak máme výhradu voči formuláciám, ktoré sú uvedené v tomto zákone a ktoré zjavne robili odborníci.
A teraz dovoľte, aby som predniesol niekoľko pripomienok k vlastnému zákonu. V § 3 sa hovorí o obyvateľoch obci. Avšak hovorí sa o právach. Ako obyčajný Slovák sa domnievam, že slovo obyvateľ je od slova bývať, zatiaľ čo slovo občan je od slova obec. A preto by sa malo hovoriť o občanoch obce, ktorí majú nejaké práva, pretože občan znamená príslušnosť k určitému združeniu obyvateľov tejto obce. To, že niekto býva v nejakej obci, ešte neznamená, že musí byt občanom tejto obce. Takisto ako príslušník iného národa alebo iného štátu, bývajúci na našom území, ešte nemusí byt občanom tohto štátu. Preto navrhujem, aby predkladateľ príslušne preformuloval všetky paragrafy a zamenil slovo obyvateľ za slovo občan.
Ďalej v S 6 ods. 3 a 4: Je technickým problémom vyhlásiť v obci nad 1000 obyvateľov nejaké nariadenie na úradnej tabuli. Viete si, páni a dámy poslanci, predstaviť, že by sa v Bratislave všetci Bratislavčania chodili pozei: rať na nejakú úradnú tabuľu? Osobne sa domnievam, že otázka zverejnenia musí byt sformulovaná jasne a striktne aj v takých prípadoch, ako je tento.
V § 11 ods. 4 sa hovorí o petícii skupiny obyvateľov obce v počte 20 všetkých oprávnených voličov. Dovolím si upozorniť, že v Bratislave to znamená 100 000 ľudí. Viete si predstaviť, že niekto bude zbierať 100 000 podpisov? Aj Aj keď ma pravdu.
Ďalej § 11 ods. 6 - hlasovanie je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina obyvateľov. A čo ak ho tri štvrtiny obyvateľstva ignorujú? Jednoducho tým dajú najavo, že sa zdržujú hlasovania. Navrhujem, aby tam bolo vynechané, že hlasovanie je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina obyvateľstva, pretože sa nám môže jednoducho stať, že sa nikdy k nejakému hlasovaniu nedopracujeme. Nakoniec sme túto klauzulu vypustili aj zo zákona o voľbách.
Ďalej § 13 ods. 7 a S 14 ods. 2 predpokladajú pomerné zastúpenie politických strán v rade obce, ale pritom sme chválili zákon o voľbách, ktorý hovorí o väčšinovom zazatúpeni. Navyše S 13 ods. 7 vyžaduje pomerné zastúpenie politických strán pri pomocníkoch starostu a tí sú len dvaja. Takže si myslím, že je to trošku logicky nezmyselné.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško: Znovu by Hora prosil pozmeňovaci návrh konkretizovať.
Poslanec J. Prokeš: Vynechať poslednú vetu v § 13 ods. 7. U § 14 ods. 2 sa priznám, že neviera povedať čo konkrétne, pretože je to v rozpore B duchom zákona o voľbách.
Predseda SNR F. Mikloško: Mám faktickú poznámku. Hovorili ste o obyvateľoch obce. § 3 ods. l hovorí: "Obyvateľom obce je občan, ktorý je v nej prihlásený na trvalý pobyt. Čiže pojem obyvateľa je definovaný cez pojem občana. Ak by mne vymenili slovo obyvateľ za slovo občan, dostane formuláciu "občanom obce je občan, ktorý je prihlásený na trvalý pobyt". Myslím si, že obyvateľ je definovaný cez občana, čo v ďalšom má už ten zmysel, ktorý navrhujete.
Poslanec J. Prokeš: Keď sa dôkladne zamení slovo občan za slovo obyvateľ, dostaneme formuláciu, že občanom obce je obyvateľ, ktorý tam má trvalý pobyt, takže k takémuto problému by tam nedošlo.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Prokešovi. Vystúpi poalanec Hykisch, pripraví sa poslanec Huba.
Poslanec A. Hykisch: Vážené predsedníctvo, vážení prítomní, chcel by som za Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport povedal niekoľko pripomienok k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona o obecnom zriadení, o samospráve považujeme za pozitívny a myslím, že by sme mali zabránil snahám, aby nebol prijatý. Všetky pripomienky treba seriózne prerokoval. Je to podľa mňa jeden z centrálnych zákonov celého procesu premeny našej spoločnosti.
Chcel by som vás ako kultúrny pracovník upozorniť, že veľká postava slovenskej kultúry spisovateľ Dominik Tatarka vždy hovoril o obci ako o združení samosprávnych slobodných ľudí. O obci sníval. A teraz máme možnosť tento tatarkovský sen uviesť do konkrétnej praxe.
Chcel by som konkrétne vyjadril nesúhlas nášho výboru so stanoviskom ústavnoprávneho výboru k spoločnej správe, že neprijal pripomienku č. 11 k § 4. Za Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport znova navrhujeme, aby bola prijatá pripomienka č. 11 na strane 4 hore, v znení ako je tam uvedená. V odseku 3, písm. g/, kde sa hovorí o tom, aké právomoci obec má, doplnil na konci za čiarkou slová: "ako aj vytváral podmienky pre vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telovýchovu a šport. " Teda trváme na tom, aby táto pripomienka bola prijatá v plnom znení. Poznamenávam, že podobnú pripomienku k § 4, trochu inak formulovanú, má aj zahraničný výbor. Je to pripomienka č. 9. A úplne zhodné stanovisko s našim výborom má aj Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Takže vlastne tri výbory sú za túto pripomienku, úprimne povedané, celkom dobre nechápem, v čom je táto pripomienka vecne i formálne sporná, ako ju charakterizoval spravodajca.
Predovšetkým sa nám zdá čudné, že v právomoci obci je vymenované všeličo, od daní cez vodovody, cintoríny, odpadové vody, dozor nad podnikaním, ale starostlivosť o to, aby občan, ktorý má nielen materiálne potreby, ale aj nejaké duchovné a kultúrne, by vypadla z takéhoto dôležitého zákona. To považujeme za absurdne. Takže trváme na tom, aby táto stať tam bola. Vedú nás k tomu aj veľmi praktické dôvody. Ak sledujete dennú tlač, viete, že práve teraz v rámci komercionalizácie dochádza k takému generálnemu útoku na miestnu kultúru, keď národné výbory v panike rozpredávajú a prepušťajú ľudí z miestnej kultúry atď. To všetko jedno s druhým súvisí. Ak teraz nedáme do tohto zákona menovite a meritórne aj povinnosť, že obce a mestá sa majú starať aj o kultúrny rozvoj občanov, teda v širšom zmysle aj o vzdelávanie, kultúru, záujmovú umeleckú činnosť, telovýchovu a šport, tak zákon bude mat podstatný nedostatok. Myslím si, že je našou povinnosťou zaviazať obce, aby dbali na rozvoj kultúry v obciach, pretože ak to tam nedáme, vytvoríme predpoklady na zničenie miestnej kultúry, ešte aj tej, ktorá sa nejako doteraz zachovala.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Hykischovi. Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Huba. Pripraví sa pán poslanec Asványi.
Poslanec M. Huba: Vážený pán predseda, dámy a páni, ak výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil v duchu pripomienok návrh zákona prepracovať, neznamená to, že by v princípoch nesúhlasil s predloženým návrhom. Naopak, podporuje ho a najmä princípy, ktoré tento zákon chce v spoločnosti presadil. Veď vyššia samostatnosl, svojbytnosť, svojprávnosť obci je, samozrejme, aj v záujme lepšieho zachovávania životného prostredia, podstatne zlepšeného vzťahu obyvateľov k svojej obci. Dôvody, pre ktoré sme navrhli alebo pre ktoré sme v ten kritický deň návrh zákona odmietli, som zrekapituloval presne pred týždňom vo svojom kritickom vystúpeni na tomto mieste a nechcem ich opakovať.
Vrátil by som sa formou viac-menej faktickej pripomienky k niektorým formuláciám, k niektorým paragrafom, pretože nie všetko a nie celkom presne bolo z uznesenia nášho výboru ústavoprávnym výborom prevzaté.
K bodu 10, ktorý s týka § 4, by sme sa chceli pripojiť. Tú požiadavku sme formulovali trochu inak, ako povinnost obce chrániť životné prostredie. Ale pripájame sa k týmto dvora výborom a netrváme na našej pôvodnej formulácii, pretože sa podstatným spôsobom nelíši od tej, ktorá je tu navrhnutá.
Predseda SNR F. Mikloško: Môžeme týra považovať bod 10 za stiahnutý?
Poslanec M. Huba: Nie za stiahnutý, ale že to, čo ume v ňom požadovali, je analogické návrhom týchto dvoch výborov. Čiže touto formou sa premieta naša pripomienka do návrhu.
Bod 15 - to je pripomienka k § 4, ods. 3 by sme prosili rozšíriť asi v tejto podobe: vsunutím formulácie "zachovával tradičný kolorit obce", ktorý by bol vsunutý za slová "ostatných historických diel". Teda by bolo takúto znenie: "o/ zabezpečiť ochranu kultúrnych pamiatok, ostatných historických diel, zachovávať tradičný kolorit obce a dbal o zachovanie prírodných hodnôt chránených podľa zákona o ochrane prírody a ďalších príslušných zákonov a vyhlášok. "