SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA IX. volebné obdobie
4. schôdza
3. septembra 1990
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Vládny návrh zákona SNR o obecnom zriadení
Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 29. augusta do 3. septembra 1990
Otázky poslancov.
Bratislava, september 1990
Stenografická správa
o 4. schôdzi Slovenskej národnej rady
konanej 3. septembra 1990
4. schôdza Slovenskej národnej rady
Prítomní:
predseda Slovenskej národnej rady František M i k - l o š k o, prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Čarnogurský, podpredsedovia Slovenskej národnej rady Milan Z e m k o, Ján Klepáč, László N a g y a Oľga K e l t o š o v á.
členovia vlády Slovenskej republiky: prvý podpredseda vlády Ján Čarnogurský, podpredseda vlády Jozef K u č e r á k, podpredseda vlády Vladimír O n d r u š, podpredseda vlády Gábor Z á s z l ó s, minister hospodárstva Jozef U e l c á k, minister výstavby a stavebníctva Jozef Dubnice k, minister poľnohospodárstva a výživy Michal D ž a t k o, minister pre hospodársku stratégiu Rudolf F i l k u s, minister priemyslu Ján H o 1- č í k, minister kontroly Martin H v o z d i k, minister obchodu a cestovného ruchu Jozef Chren, minister spravodlivosti Ladislav K o á t a, minister financii Michal Kováč, minister práce a sociálnych veci Stanislav N ov á k, minister lesného a vodného hospodárstva Viliam Oberhauser, minister zdravotníctva Alojz R ak ú s, minister kultúry Ladislav S n o p k o, minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivan T i r p á k.
Predseda Najvyššieho súdu SK Karol P l a n k. Generálny prokurátor SR Vojtech B a c h o. Vedúci ústredných orgánov štátnej správy SR.
141 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Stenografická správa
o 4. schôdzi Slovenskej národnej rady.
konanej 3. septembra 1990
Začiatok schôdze o 9. 00 hodine. /
Predseda SNR F. Mikloško: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, otváram rokovanie 4. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých vítam.
Vítam na našom rokovaní prvého podpredsedu vlády slovenskej republiky pána Jána čarnogurského, členov vlády slovenskej republiky a prizvaných hostí.
Prosím prítomných poslancov, aby sa prezentovali tlačením hlasovacieho tlačítka.
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 128 slancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii je Slovenská národná rada schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča tento program schôdze:
prvé: Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení
druhé: Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 29. augusta do 3. septembra 1990
po tretie: Otázky poslancov.
Má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu?
/Návrhy neboli. /
Dávam hlasovať. Prosím, najskôr sa tlačitkom prezentujme.
/Prezentovalo sa 131 poslancov. /
Kto je za navrhovaný program, nech stlačí hlasovacie tlačitko.
/Za návrh hlasovalo 129 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 2 ponlanci. /
Ďakujem.
Zisťujem, že sme program 4. schôdze schválili. Prvým bodom nášho programu je
1.
Vládny návrh zákona Slovenskej narodnej rady o obecnom zriadení.
Návrh ste dostali na rokovanie výborov ako tlač 19.
Na predchádzajúcej schôdzi bola rozdaná spoločná správa výborov k tomuto bodu programu, v ktorej neboli zahrnuté pripomienky Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedený výbor vyjadril nesúhlas 8 predloženým vládnym návrhom zákona, ale napriek
tomu odporučil zohľadniť niektoré úpravy. Preto vám bolo dnes rozdané nové znenie spoločnej správy ako tlač 19a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodní podpredseda vlády pán Gábor Zászlós. Prosím, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prijala 6. júna 1990 uznesenie č. 278 k návrhu reformy národných výborov a miestnej štátnej správy. Zmyslom a cieľom úloh z neho vyplývajúcich bolo zabezpeciť fungovanie obci a miest v Slovenskej republike na nových princípoch, diametrálne odlišných od podstaty súčasných národných výborov, existujúcich na platforme plnenia trojjedinej funkcie, a to funkcie orgánu štátnej moci, štátnej správy i orgánu hospodárskeho riadenia. Spomínané uznesenie vlády obsahuje také úlohy pre jednotlivých ministrov, ktorých splnenie má vyústiť v predložení nových návrhov zákonov Slovenskej národnej rady v oblasti samosprávy, organizácie štátnej správy í v hospodárskej oblasti.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení je jedným zo zákonných úprav, ktorou sa realizujú spomínané úlohy. Navrhovaným zákonom sa zrušuje trojstupňová sústava národných výborov, budovaná počas viac ako 40 rokov na princípoch administrátivno-centralistickej správy štátu a vytvárajú sa na miestnej úrovni nové samosprávne orgány, obecné zastupiteľstvá, v mestách mestské zastupiteľstvá. Cieľom návrhu je súčasne vytvoriť novým orgánom základné podmienky tak, aby mohli byt skutočnými suverénnymi pánmi vo svojich územných obvodoch, schopnými bezozvyšku realizovať záujmy svojho obyvateľstva a byť tak, na rozdiel od doterajšieho stavu, jeho reálnymi reprezentantkami.
Ide preto o zásadnú zmenu v doterajšej právnej úprave. Podľa navrhovaného zákona obce a mestá prestanú plniť funkciu orgánov štátnej správy a doterajšia miestna štátna správa, vykonávaná národnými výbormi, sa organizačne novo usporiada do sústavy obvodných a okresných úradov a ďalôich osobitných úradov. To je však predmetom ďalšej právnej úpravy zákona Slovenskej národnej rady o organizácii územnej štátnej správy, ktorý bude v najbližšej dobe predložený vláde a následne vám.
Oddelenie miestnej moci od štátnej správy, ktoré predkladaný návrh realizuje, sa javí ako reálny prostriedok ukončenia ovplyvňovania miestnych pomerov ústrednou štátnou správou, ktoré sa doteraz realizovalo národnými výbormi. Obce a mestá reprezentované doteraz národnými výbormi už naďalej nebudú len správcami majetku vo vlastníctve štátu. Vytvorí sa im nový ekonomický základ, budú mat vlastný majetok. Na realizáciu svojich úloh si obecné zastupiteľstvo ako orgán samosprávy bude môcť vytvoriť svoje pomocné orgány. Jeho administratívne záležitosti bude zabezpecovat obecný úrad. Štát na miestnej úrovni bude môcť zasahovať, t. j. riadiť a kontrolovať len v takých prípadoch, v ktorých osobitný zákon prenesie na samosprávu obci a miest niektoré úlohy štátu z dôvodu ich racionálnejšieho a efektívnejšieho plnenia.
Ako špecifikum organizácie) samosprávy v záujme jej bezporuchového výkonu v mestách, návrh umožňuje zriaďovať
v mestských častiach s vlastným, spravidla katastrálnym územím, výbory zložené z poslancov zvolených v príslušnej mestskej časti. Vzájomné vzťahy výborov mestských časti a mestských zastupiteľstiev, i ďalšie podrobnosti, upraví štatút mesta. Navrhované riešenie sa javí účelné najmä z dôvodu väčšieho počtu obyvateľov miest oproti ostatným obciam.
S predkladaným návrhom zákona Slovenského národnej rady o obecnom zriadení a po jeho uverejnení v dennej tlači mali možnosť zoznámiť sa a vyjadriť sa k nemu nielen všetky národné výbory v Slovenskej republike, ale aj jej obyvatelia. Na vyhodnotenie uplatnených pripomienok laickej aj odbornej verejnosti sa uskutočnili tri celokrajské porady, na ktorých sme neustále zvažovali a hľadali zodpovedajúce optimalizujúce riešenia pre fungovanie organizácie samosprávy.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení bol pripravený v zložitých podmienkach a navrhované znenie je konsenzom, ktorý sa rodil na mnohých rokovaniach. Spolu so zákonom o voľbách do orgánov miestnej samosprávy je predpokladom pre fungovanie samostatných samosprávnych subjektov obcí a miest na nových princípoch. Je prvým predpokladom pre to, že po jeho prijatí bude potrebné doriešit ďalšie otázky dôležité pre život obecného a mestského organizmu. Tieto však súvisia s otázkami financovania a s ekonomikou a budú predmetom dalších návrhov úprav zákonných noriem.
Z priebehu rokovaní jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady možno konštatovať, že aj vy, poslanci, ste svojim aktívnym prístupom prispeli k tvorbe takej právnej normy, Ktorá rozhodujúcou mierou ovplyvni život našich obci a miest, i každého občana.
Dovoľte mi v mene vlády poďakovať vám za aktívny prístup k tvorbe uvedeného návrhu zákona a zároveň vás v súlade so závermi rokovania Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady požiadať o jeho schválenie.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Zászlósovi za odôvodnenie návrhu zákona, prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Emila Lacku, aby predniesol spravodajskú správu.
Poslanec E. Lacko: Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, súčasné postavenie národných výborov je vzhľadom na dynamiku spoločensko-politického vývoja prekonané a stáva sa brzdou tvorby nového systému fungovania spoločenského mechanizmu na miestnej úrovni a zavedenia plnej samosprávy obci. Je to dôsledok koncepcie a budovania národných výborov, v ktorých sa sústreďovala štátna moc, výkon štátnej správy a hospodárske riadenie pod hlavičkou miestneho orgánu so všeobecnou pôsobnosťou.
Postavenie národných výborov v súčasných podmienkach vytvárania trhového mechanizmu je oslabované a formalizovane aj tým, že národné výbory nemajú vlastný majetok, s ktorým by mohli v záujme obce samostatne hospodáriť. Ďalším negatívnym momentom je silná centralizácia národných výborov, založená na riadiacej a kontrolnej právomoci vlády a ústredných orgánov štátnej správy vo vertikálnom riadení z hľadiska výkonu štátnej správy. Národný výbor základného stupňa v podstate nemá zákonom zriadenú žiadnu pôsobnosť, do ktorej by nemohli legálne zasahovať národné výbory vyšších stupňov, ústredné orgány štátnej správy alebo vláda. Aj pokiaľ ide o vplyv národných výborov na správanie sa subjektov majúcich sídlo v ich územných obvodoch, ide o formálne ustanovenia súčasne platného zákona o národných výboroch, ktoré neumožňovali reálny vplyv národných výborov na rozvoj územných obvodov, ochranu životného prostredia a uspokojovanie potrieb občanov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné, v súlade s rozhodnutím uskutočnil komunálne voľby koncom novembra 1990 a v nadväznosti na zrušenie národných výborov zmenou ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii novým spôsobom upravil postavenie obci ako základných územných samosprávnych jednotiek v Slovenskej republike. Ide o zásadnú zmenu, ktorá v procese budovania miestnej samosprávy predstavuje prvý nevyhnutný krok, ktorým však určite nevznikne okamžite plne fungujúca samospráva. K tomu by bolo potrebné riešiť túto nesmierne zložitú problematiku miestnej samosprávy a výkonu štátnej správy vo všetkých súvislostiach, konkrétne prijatím celého súboru zákonov upravujúcich komplexne celú problematiku. Takéto riešenie by však pravdepodobne znamenalo oddialenie zavedenia obecného zriadenia a sťaženie uskutočnenia volieb do orgánov obecnej samosprávy v novembri 1990. Tieto otázky však bude potrebné urýchlene dopracovať a predložiť na prerokovanie orgánom Slovenskej národnej rady v najbližšom období.
V súvislosti BO skutočnosťou, že vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení bol predložený Slovenskej národnej rade 9. augusta 1990, kedy bol zároveň rozoslaný poslancom Slovenskej národnej rady a rokovania výborov Slovenskej národnej rady sa uskutočnili v týždni od 13. augusta 1990, treba povedať, že vzhľadom na závažnosť a rozsah predloženého návrhu zákona bolo ťažko možné tento dôležitý návrh dôsledne posúdiť a prerokovať. Priebeh rokovaní výborov Slovenskej národnej rady potvrdil túto časovú tieseň a v uzneseniach viacerých výborov bolo na to kriticky poukázané.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení bol pridelený všetkým výborom Slovenskej národnej rady /okrem Mandátového a imunitného výboru SNR/ na prerokovanie do 16. augusta 1990 na základe rozhodnutia predsedu SNR č. 2 z 23. júla 1990. Spoločná správa výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení vám poskytuje prehľad, aké sú závery a odporúčania jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady. Ako spoločný spravodajca výborov chcem povedať, že všetky výbory ho prerokovali veľmi starostlivo a zodpovedne a rozprava priniesla viaceré návrhy a pripomienky, ktoré vládny návrh zákona vecne zdokonaľujú a formálno-právne spresňujú. Aj keď sú mnohé stanoviská výborov premietnuté v ich uzneseniach rozdielne, je to vzhľadom na závažnosť a spoločenský význam predloženého vládneho návrhu zákona pochopiteľné.
Pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona okrem spomínaného nedostatočného časového priestoru na kvalifikované posúdenie tohto zákona odznelo najviac kritických pripomienok v súvislosti s chýbajúcimi návrhmi ďalších zákonov, súvisiacich s posudzovaným zákonom /najmä vládny návrh zákona o organizácii územnej štátnej správy.
vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a vládny návrh zákona o územnom členení Slovenskej republiky/. Nespokojnosť bola vyslovená aj v súvislosti s nedostatočným zohľadnením ustanovení Európskej charty miest a obci a neuspokojivým riešením ekonomickej základne obci a miest. Napriek týmto skutočnostiam všetky výbory Slovenskej národnej rady /okrem Výboru SNR pre životné prostredie a ochranu prírody/ vyjadrili súhlas s vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení, s úpravami uvedenými v ich uzneseniach a premietnutými v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady. Spoločnú správu ste dostali.
Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody zo spomínaných dôvodov vyjadril nesúhlas s predloženým návrhom zákona, odporučil vládny návrh zákona dopracovať a pozmenený znovu predložiť výboru na prerokovanie. Napriek vyjadrenému nesúhlasu však súčasne odporučil zohľadniť pripomienky, ktoré sú taktiež uvedené v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady pod bodmi 11, 15, 18 a 22.
Vzhľadom na rozdielnosť stanovísk jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady prerokoval úpravy k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení navrhované v uzneseniach jednotlivých výborov a podľa S 72 ods. l zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady pôsobil na ich zjednotenie. Po dlhej a zložitej rozprave ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady odporučil Slovenskej národnej rade zvážiť schválenie úprav, ktoré sú vecne i formálo-právne sporné a sú uvedené ako body 2, 3, 4, 5, 9, 11, 14, 15, 18, 22, 26, 29. 32, 34, 36, 37, 39, 40, 42, 43, 47, 49, 51 a 53 spoločnej správy o výsledkoch prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona.
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady vzhľadom na stanovisko ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady odporúčam Slovenskej národnej rade, aby predložený vládny návrh zákona o obecnom zriadení a úpravami uvedenými v bodoch l, 6, 7, 8, 10, 12, 13, 16, 17, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 30, 31, 33, 35, 38, 41, 44, 45, 46, 48, 52, 54, 55 a 56 schválila. Pokiaľ ide o úpravy uvedené v bodoch 2, 3, 4, 5, 9, 11, 14, 15, la, 22, 26, 29, 32, 34, 36, 37, 39, 40, 42, 43, 47, 49, 50, 51 a 53, v súlade so stanoviskom Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady ich neodporúčam schválil z dôvodu ich vecnej a formálno-právnej spornosti.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem pánovi poslancovi Lackovi za prednesenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu o prvom bode programu.
Vzhľadom na vystúpenie spoločného spravodajcu a odporúčanie ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady, skôr ako pristúpime k rozprave, dávam vám do pozornosti hlavne tie sporné body, ktoré sú uvedené na strane 14 spoločnej správy a u ktorých sa odporúča zvážiť ich schválenie. Zjednodušilo by to naše hlasovanie o predloženom vládnom návrhu.
Prosím poslancov, aby v rozprave vždy uvádzali konkrétny bod, o ktorom žiadajú osobitné hlasovanie, pripadne znenie pozmeňujúceho návrhu. Týka sa to všetko druhej skupiny bodov. V prípade potreby by mal odporúčanú úpravu bližšie odôvodniť predseda príslušného výboru, z ktorého vzišla tá-ktorá pripomienka.
Teraz pristúpime k rozprave, do ktorej sa písomne prihlásili poslanci Strýko, Krajčovič, Černák, Chmelo, Vilčeková a Prokeš.
Dávam slovom poslancovi Strýkovi, pripraví sa poslanec Krajčovič.
Poslanec M. Strýko: Vážená Slovenská národná rada, plenárne zasadanie Národného výboru mesta Košíc 22. júna 1990 vyslovilo požiadavku osobitného právneho postavenia tohoto mesta pri reforme verejnej, štátnej a samosprávnej správy. Na tomto základe Rada národného výboru mesta Košíc vyslovila požiadavku riešenia tejto otázky formou osobitného zákona o samospráve mesta. Požiadavka, aby organizácia miestnej samosprávy veľkých miest, osobitne Bratislavy a Košíc, sa koncipovala na demokratických princípoch delegovania právomoci zdola nahor, bola jednorayselne prijatá prehlásením na konferencii miest a obci na Slovensku, ktorá sa konala v Bratislave 24. júla 1990.
Orgány Národného výboru mesta Košíc od počiatku legislatívneho procesu upozorňovali kompetentné orgány vlády Slovenskej republiky na potrebu osobitnej právnej úpravy postavenia mesta Košíc, štruktúry jeho samosprávnych orgánov a ich pôsobnosti. Pre nedostatočné zastúpenie mosta v prípravnom legislatívnom procese a pre absenciu iniciatívneho záujmu legislatívnych pracovníkov o túto otázku nepodarilo sa im však uplatniť svoje požiadavky. Napriek tomu 31. júla 1990 predložili námestníkovi ministra vnútra pánovi Ing. Petrovi Berčikovi návrh základných ustanoveni budúceho možného zákona o meste Košice. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky už 30. júla 1990, a v ďalších dňoch samota vláda, sa zaoberali otázkou právneho riešenia samosprávy v Košiciach v budúcej sústave samosprávy miest a obcí.
Na základe týchto a ďalších rokovani sa do vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v S 22 ods. í dostalo síce ustanovenie, že mestá nad 200 tisíc obyvateľov budú mat osobitné postavenie a odchýlky od zákona Slovenskej národnej rady o samospráve obci a miest v súvislosti s týmito mestami bude riešiť ich štatút. Ide o tzv. štatutárne mestá. Avšak po konzultácii s právnikmi teoretického i praktického zamerania dochádzame k záveru, že toto riešenie z hľadiska právnej regulácie nemôže byt uspokojivé, pretože odchýlky od zákona sa musia riešiť len normou minimálne na tej istej úrovni, to znamená zákonom.
Riešenie odchýliek od zákonov Slovenskej národnej rady v súvislostí s postavením samosprávy mesta Košice, jej orgánov a ich pôsobnosti štatútom by porušovalo základné tézy právneho poriadku. Preto opätovne upozorňujeme Slovenskú národnú radu, že odchýlky od základných zákonov Slovenskej národnej rady o samospráve obci a miest a o voľbách do samosprávnych orgánov možno riešiť len osobitným zákonom. Preto my, poslanci Slovenskej národnej rady, v súlade B legislatívnymi pravidlami odporúčame a žiadame, aby znenie S 22 ods. 3 navrhovaného zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení sa upravilo nasledovne: "Právne postavenie, územné usporiadanie a štruktúru orgánov samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 tisíc upraví osobitný zákon." Súčasne bude predložený iniciatívny návrh paragrafovaného znenia návrhu zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Strýkovi. S faktickou poznámkou sa hlási podpredseda vlády pán Kučerák.
Podpredseda vlády SK J. Kučerák: Vážené predsedníctvo, dámy a páni, dovoľte, aby som využil § 19 vášho rokovacieho poriadku a zameral na chvíľku vašu pozornosť na prozaické veci ekonomiky. Myslím, že máte právo na to, aby ste boli ako prví infromovaní o určitých krokoch, ktoré podniká Slovenka vláda v riešení ekonomických problémov na Slovensku. Dnes popoludní odlietame s ministrom priemyslu pánom Holčíkom do Moskvy, aby sme rokovali s Ruskou federatívnou republikou o nadviazaní hospodárskych kontaktov.
O čo ide? Pred niekoľkými mesiacmi sa začal vlastne rozpadávať náš vzájomný styk, začala sa rozpadával sovietska i naša ekonomika. Vzájomné styky boli založené vlastne iba na plnení plánu a tak dochádzalo k tomu, že sovietske podniky, ktoré vyvážali k nám, iba plnili plány a spätne z toho nemali nič. Preto dochádza k zvýšeniu určitej zainteresovanosti a v tejto zainteresovanosti sa delia kompetencie medzi úroveň federácie, jednotlivých republík a medzi podniky.
Sovietsky t ch sa stáva od budúceho roku trhom ako každý iný, to znamená, že vzájomné zúčtovanie medzi našimi a sovietskymi podnikmi sa bude diať v konvertibilnej mene. Myslím, že to prispeje k tomu, aby naše podniky si naďalej riešili svoje výrobné programy a udržali si sovietsky trh tak ako tomu bolo dosiaľ, pripadne aby rozšírili svoje vývozné možnosti, Vzťahy medzi ruskou federáciou, resp. medzi všetkými oblasťami a podnikmi, s ktorými budeme obchodovať, nebudú sa teda zakladať na falošných ideologických princípoch, ale na jednoduchých ekonomických vzťahoch, na tom, že podniky a občania sa budú vzájomne potrebovať. Pokúsime sa podpisať memorandum a neskôr uzavrieť dohodu o obchodných vzťahoch. Domnievam sa, že to prispeje k tomu, aby naše podniky zastavili pokles výroby, ku ktorému došlo nie v dôsledku reformy, ale v dôsledku rozpadu tzv. plánovanej ekonomiky. Preto vás prosím, aby ste naše kroky v tomto smere chápali vo vysvetlení, ktoré som podal.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Vystúpi poslanec Krajčovič, pripraví sa poslanec Černák.
Poslanec M. Krajčovič: Vážená vláda, vážená Slovenská národná rada, vládny návrh zákona o obecnom zriadení považujem za pozitívny krok K ozdraveniu našej spoločnosti. Som presvedčený, že začiatky samosprávy budú v nejednej obci veľmi ťažké, ale verím, že občania Slovenska tak privítajú možnosť rozhodovania o veciach verejných a počiatočné ťažkosti, ktoré sme zdedili, rýchlo prekonajú. Chcel by som však pripomenúť, že tak ako Bratislava a Košice, o ktorých tu už bola reč, sú mestá so svojimi špecifickými problémami a predpokladajú sa isté zmeny. Existuje však aj celý rad miest, ako napríklad Nitra, Banská Bystrica, Žilina a ďalšie, ktoré majú tiež svoje odlišnosti.
Z tohto dôvodu chcem podať svoj prvý protinávrh, ktorý sa dotýka problematiky počtu členov rady mestského zastupiteľstva v mestách nad 50 tisíc obyvateľov. Z návrhu zákona o obecnom zriadení vyplýva, že v takýchto mestách môže byt mestské zastupiteľstvo až šesťdesiatčlenné. Z toho vyplýva, že podľa § 14, odseku 2 by mestská rada mala až 20 členov. Zdá sa mi, že tak veľký orgán by ku konštruktívnemu a operatívnemu riadeniu mesta neprispieval. Preto navrhujem, aby § 14, odsek 2. bol pozmenený v tomto znení: "Počet členov obecnej rady určuje a schvaľuje obecne zastupiteľstvo. Obecnú radu tvorí maximálne jedna tretina poslancov obecného zastupiteľstva".
Ďalšiu pripomienku mám tiež v súvislosti s mestami nad 50 tisíc obyvateľov, konkrétne k problematike organizačnej štruktúry. Model organizačnej Štruktúry, ako ju podáva ministerstvo vnútra, je alternatívny. V prvej alternatíve sa navrhuje, aby mestské zastupiteľstvo zvolilo dvoch zástupcov mešťanostu, jedného pre podnikateľskú činnosť a správu obecného majetku a druhého pre výstavbu mosta a regionálnu politiku. Druhá alternatíva navrhuje funkcie dvoch zástupcov prednostu úradu s obdobnými okruhmi pôsobenia ako v prvej alternatíve. Mám však pocit, ktorý som konzultoval s odborníkmi na štátnu správu, ktorí ho potvrdili, že funkcie námestníkov, resp. zántupcov primátora by mali byť chápané na vysokej odbornej úrovni a nezávislosti. Mám preto návrh na tretiu, myslím si že opodstatnenú a akceptovateľnú alternatívu aparátu samosprávy miest nad 50 tisíc obyvateľov. Priamo primátorovi by podliehal prednosta úradu a námestník primátora pre podnikateľskú činnosť a správu majetku, námestník primátora pre výstavbu a regionálnu politiku a námestník primátora pre prevádzku a údržbu mesta. Každý námestník by mal svoj koncepčný útvar a pripravoval by pre primátora podklady na riadenie a rozhodovanie. Tým by sa zamedzilo poúradničeniu koncepčnej práce, čoho riziko prináša práve druhá alternatíva návrhu a zabezpečila by sa odbornosť, čim zasa vylučuje prvú alternatívu ministerstva vnútra. Podľa tohto návrhu by úradný výkon na nižšom stupni riadil prednosta úradu podľa pôsobnosti ustanovení § 4, odsek 3.
Z tohto dôvodu predkladám ešte jeden návrh, a to na doplnenie § 24 o odsek 4 v znení: "členmi mestskej rady s hlasom poradným v mestách nad 50 tisíc obyvateľov sú: prednosta úradu a námestníci primátora".
Ďakujem za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Krajčovičovi, vystúpi poslanec Černák.
Poslanec D. Černák: Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci, budem sa zaobarať § 7, financovanie obce. Ani návrh zákona, ani dôvodová správa nevyjadruje, či navrhnuté zdroje príjmu budú postačovať na krytie výdavkov obce. Kým táto nebude vyjadrená ekonomickou veličinou tiež ako určitá zásada, nie je možné prijať zákon o samospráve, ktorý by okrem iného riešil aj ekonomickú samostatnosť, teda odstránil chyby doterajšieho systému. Túto ekonomickú samostatnosť však netreba chápať zúžené len ako je uvedené v dôvodovej správe, strana 38, posledný odsek, na to, že obce budú mať príjmy kontrolované štátom, tie, ktoré im štát poskytne, pretože ich uvoľnenie bude schvaľovať vláda, ba dokonca aj Slovenská národná rada.