Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Slovenská národná rada predložený návrh schválila v znení, ako ste ho dostali v tlači 26.
Ďakujem. /Potlesk /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem predsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Mikloškovi za odôvodnenie návrhu.
Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Ako prvý sa písomne prihlásil poslanec Peter Weiss.
Poslanec P. Weiss: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, priznám sa, že dnes sa pred vami mimoriadne necítim vo svojej koži. Nie preto, že je pokročilá doba, ale jednak preto, že budem hovoriť o veci, ktorú som vždy považoval za prirodzenú a jednak preto, že cítim svoju možnosť a povinnosť niečo splatiť našim otcom. Áno, aj otcom, či dedom mnohých z vás. Viem, nieči rodičia možno stali vtedy na druhej strane barikády, ale to už je iná kapitola. Hovorím o Slovenskom národnom povstaní.
Skupina komunistických poslancov, ako iste väčšina z vás vie, predložila na prerokovania do výborov návrh na vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky. Aj naši poslanci za Komunistickú stranu Slovanská dnes podporila návrh na jednorazové vyhlásenie 1. novembra 1990 za Deň zmierenia, Pamiatke obetiam politického násilia. Možno je to teraz jediné riešenie, na ktorom sa dokážeme v danú chviľu dohodnúť, ale považujem za mimoriadne dôležité zdôrazniť, že nemôžeme a nebudeme považovať otázku vyhlásenia 29. augusta za štátny sviatok za vec uloženú ad acta.
Viete, vo svojej koži sa necítim práve preto, že nemalú časť nedôvery odkazu Slovenského národného povstania má na svedomí práve naša strana. Zďaleka sa to netýka iba nejakých glorifikácii, či zatracovania, ktorých sa jednotlivé vládnuce skupiny postupne dopúšťali pri jeho historickom hodnotení, som trochu v pomykove preto, že deň, keď slovensky národ povstal proti útlaku, už Štátnym sviatkom bol, dokonca dvakrát a dvakrát ním prestal byť. Keď spomeniem roky, kedy sa tak stalo, iste pochopíte moje rozpaky. Prvý raz sa stal štátnym sviatkom v roku 1945. Zrušili ho v roku 1951. Druhýkrát ho vyhlásili za sviatok v roku 1968 a zrušili ho v roku 1975. Všimnite si tu závislosť. Vždy v čase demokratických zmien tento deň považovali za sviatočný a ako divne hriešny ho rušili v obdobiach upevňovania najtuhšieho stalinizmu a neostalinizmu. Tým skôr je nie právom, ale doslova povinnosťou práve našej strany, odčiniť tieto prechmaty. Lebo dnes hoci hovoríme, že sme na ceste ku skutočnej demokracii, dochádza prvýkrát v našich dlhodobých dejinách k akémusi paradoxu. Pre tento deň už akoby nebolo v pamäti národa dôstojné miesto. A tu si už treba celkom vážne položiť základnú otázku - prečo?
Viem, dejiny prekrútené a vybielené obmedzenosťou - nech už bola akéhokoľvek pôvodu - treba doplniť, opraviť, vrátiť im pravdivú tvár. Ale vari to znamená opäť ich ob medzene iba postaviť na hlavu? stačí na dejiny národa ono biblické "a poslední budú prví a prví budú poslední"? či si to dnes uvedomujeme alebo nie, aj my dnes píšeme slovenské dejiny, a to veľmi výrazne. Po rokoch gerontokracie je len prirodzené, že väčšina z nás ako tu sedíme, v čase povstania nebola ešte na svete, alebo ak aj áno, tak to bol čas dorastania do kolísky. Sme si naozaj takí istí, že natoľko sme pochopili čas, mysle a prácu svojich otcov a dedov, že ich môžeme dnes bez váhania súdil, či aspoň nerozhodne zasunúť, ich túžby, boj a obete mezi zaprášené zložky historického archívu? Uložíme jednu z nadnárodnej ších vystúpení národa ad acta? Lebo čím bolo povstanie veľké, len svojou vojenskou hodnotou? Tým, že vôbec vzniklo a bolo jedným z najmasovejších vystúpení proti fašizmu? Podľa mňa nie. Najväčšie bolo tým, že to bol náš špecifický a jednoznačný vstup do Európy medzi moderné európske národy, tým, že mu išlo o viac, než o holú existenciu a plné vrecká. Išlo mu o morálny kredit národa, ktorý vtedajší štát deportoval do lágrov. Išlo mu o jeho sebaurčenie, ktoré malo v tom čase charakter provincie veľkoneneckej ríše.
Parafrázujúc slová generála Viesta - slovanský národ sa sám, sO zbraňou v ruke chcel pričiniť o svoju slobodu, o svoje nové historické postavenie l vedomie. Zaradil sa tak medzi národy aktívne bojujúce za pokrok a demokraciu. A tak, kým Európa zostáva dôsledne európska, kým Francúzi sa vyrovnali s Peténovcami, dodnes si ctia a vážia Machiatov, kým Juhoslovania sú dnes hrdí na svoj odboj, dokonca aj Nemci sa so svojim ťažkým historickým dedičstvom dokázali vyrovnať, my sa ako prví na svete budeme tváriť nad výsledkami druhej svetovej vojny akosi rozpačito?
Áno, povstanie bolo násilným aktom, ale bola vojna. Na nenásilie sa vtedy odpovedalo tak, ako nám to predviedli "bratia" z SS v Kľaku, Telgárte, Nemeckej, Kremničke. A mimochodom, nepomáhalo im pri tom málo Slovákov? Dnes sú to iba všetko beztvaré obete politického násilia? Aj ti, ktorí strieľali do tyla, aj ti, ktorí sa na to nemohli pozerať a tiež napokon zdvihli zbraň. Ak sa s podobnými rozpakmi bude i naďalej koketovať, nebudem už mat strach, ako nás Európa príjme. Budem mať strach o to, čo si o nás pomyslí, ako nás bude hodnotiť.
Nehovorím tu dnes zďaleka iba za členov komunistickej zložky protifašistického odboja, ktorí nám - prirodzene - poslali mnoho listov. Naši poslanci dostali v poslednom čase množstvo listov aj od iných. Dovoľte ml z jedného zacitovať.
"Sme jedna z podhorských obcí Stredoslovenského kraja, ktorá mala v roku 1944 okolo 870 obyvateľov. Z toho počtu sa 60 zúčastnilo v národnooslobodzovacom boji so zbraňou v ruke na rôznych úsekoch povstaleckých frontov, 12 ich položilo svoje mlade životy a všetci boli katolíci. Dňa 13. januára 1945 v skorých ranných hodinách bola obec obsadená nemeckými fašistickými jednotkami Einsatzkomando, Zipo a Gestapo a začalo drancovanie a zatýkanie občanov bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia. Celkove bolo zaistených a odvlečených na Gestapo do Prievidze 126 občanov, z toho bolo 11 Komunistov, kde boli podrobení krutému výsluchu, l0 z nich bolo odvlečených do koncentračných táborov v Nemecku, odkiaľ sa už traja nevrátili a boli to tiež kresťania. Ďalší siedmi boli na Gestape beštiálne zavraždení, z toho boli 4 komunisti. " Toľko z listu, ktorý poslala 50-členná organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov 7 obce Cigeľ so žiadosťou, aby poslanci Slovenské; národnej rady vyhlásili 29. august za Statný sviatok.
Neviem, ako vy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ale podľa mňa takéto čosi nemôže jednoducho patriť ad acta. To nie je zaprášený šanon, to sú konkrétne ľudské osudy, konkrétne obete prinesené za slobodu národa v mene nádeje na nový začiatok. Jednoducho nesmieme zabudnút na to, že dnes sa môžeme mravne povznášať nad násilie iba preto, že nám túto možnosť vykúpili, že nám ju vykúpil ktosi iný a aj keď to dnes možno neznie uhladene, ale dejiny Ľudstva sú už také - vykúpil krvou.
Preto to všetko musím za klub komunistických poslancov povedať, že náš dnešný súhlas s kompromisným návrhom na jednorazové uctenie si obetí politického násilia nie je aj súhlasom na ďalšie prekrúcanie a delenie dejín, nech by sa už dialo pod akoukoľvek zástavou. Náš návrh na vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky považujeme aj naďalej za aktuálny, aj keď ho dnes nemôžeme schváliť. Považujeme ho za aktuálny, keď pre nič iné, tak preto, aby sme sa mohli svojim otcom pozrieť do očí.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Weissovi. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásili poslanec Košický.
Poslanec H. Dziak-Košický: Svoju prihlášku do rozpravy sťahujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďalej sa do rozpravy prihlásil poslanec Majer.
Poslanec J. Majer: Mal som len poznámku, svoju prihlášku ruším.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, hlási sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák: Mam otázku, čo sa stalo s našimi návrhmi, ktoré boli podané na pôde Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško: Na schôdzi Predsedníctva Slovenskej národnej rady sme o tom hovorili a poslanci, ktorí sú v predsedníctve za tieto strany, návrhy stiahli. Zatiaľ, pre tento prípad. Znamená to, že o nich nemusíme rokovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Sú ďalšie príspevky do rozpravy o návrhu tohoto zákona?
Keďže nie sú, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto je za to, aby bol 1. november 1990 schválený ako štátny sviatok, ako Deň zmierenia s podtitulom Pamiatke obetiam politického násilia?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 18 ponlancov. /
Zisťujem, že sme predložený návrh zákona schválili. Vyhlasujem teraz 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil, že na návrh generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vymenovalo dnešným dňom JUDr. Vojtecha Bachu za generálneho prokurátora Slovenskej republiky /potlesk/. Spoločne Dr. Bachovi gratulujeme a prajeme mu úspešné vykonávanie funkcie.
Súčasne dovoľte, aby som poďakoval JUDr. Čendulovi, ktorý bol doteraz poverený riadením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a týmto menovaním ukončil funkciu, ktorú doteraz zastával /potlesk/.
S faktickou poznámkou k schválenému programu schôdze sa prihlásil poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka: Vážený pán predseda, vážení prítomní, Klub poslancov Kresťansko - demokratického hnutia navrhuje, aby dnešné rokovanie schôdza Slovenskej národnej rady bolo pred deviatym bodom programu prerušená a v rokovaní o ďalších bodoch programu sa pokračovalo v pondelok 3. septembra 1990. Svoj návrh zdôvodňujeme širokým záujmom verejnosti práve o schválenie tohto zákona, zákona o plate poslancov Slovenskej národnej rady. Nakoľko je pokročilý čas, aby si verejnosť nevysvetľovala naše doterajšie spoločná snaženie jednostranne, že zasadané netradične dlho kvôli poslaneckým platom /potlesk/.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Brockovi. V zmysle rokovacieho poriadku dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 40 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Konštatujem, že návrh nezískal väčšinu.
Pokračujeme v rokovaní deviatym bodom ktorým je
9.
Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o
plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady vám predkladám správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady Františka Miklošku, Ivana Čarnogurského Milana Zemku, Jána Klepáča, László Nagya a Oľgy Keltošovej na vydanie zákona o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady.
Predložený návrh tak, ako je to uvedene v spoločne] správe /tlat SNR 21a/ prerokovali všetky výbory slovenskej národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru SNR. Národohospodársky a rozpočtový výbor SNR nesúhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil zmeniť poslanecky plat na úroveň Federálneho zhromaždenia, t. j. na 7 000 Kčs. Výbor SNR pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy predložený návrh neodsúhlasil, pretože návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov vybocu. Ostatných osem výborov Slovenskej národnej rady B návrhom súhlasilo a odporučilo ho Slovenskej národnej rade schváliť buď bez pripomienok alebo s pripomienkami, ktoré uvediem.
Dovoľte mi poukázať na hlavné pripomienky poslancov tak, ako odzneli v jednotlivých výboroch. Najpodstatnejšou otázkou bola profesionalizácia poslanca. Na rozdiel od Federálneho zhromaždenia ČSFR predložený návrh vychádzal z koncepcie rozlíšenia nárokov poslanca, ktorý požiadal zamestnávateľa o pracovne voľno bez náhrady mzdy /profesionála/ od nárokov poslanca, ktorý zamestnávateľa nepožiadal o pracovné voľno a tým bude poberať mzdu za vykonanú prácu podľa všeobecne závažných právnych predpisov /neprofesionál/. Návrh u profesionála uvažoval a platom 5 500 Kčs. Ďalej tento návrh uvažuje s paušálnymi cestovnými náhradami vo výške 2 000 Kčs a s paušálnymi náhradami výdavkov spojenými s funkciou poslanca tiež 2 000 Kčs.
Poslancovi, ktorý by nepožiadal o pracovné voľno bez náhrady mzdy, by okrem mzdy u zamestnávateľa patrili diéty, teda paušálna čiastka cestovného vo výške 2 000 Kčs a náhrada ďalších výdavkov, spojených s výkonom funkcie poslanca vo výške 2 000 Kčs.
Doterajšie predpisy priznávali neuvoľneným poslancom popri mzde od zamestnávateľa, pri jej refundácii aj náhradu výdavkov l 500 Kčs, predsedom výborov Slovenskej národnej rady ďalších l 000 Kčs a členom predsedníctva a stálych komisií predsedníctva 500 Kčs.
Pripomienky poslancov smerovali najmä za zrušenie členenia poslancov a poukazovali na potrebu priznania platu a náhrad všetkým poslancom. Kardinálnou otázkou sa stala výška poslaneckého platu. Návrh 5 500 Kčs je oproti platu poslancov Federálneho zhromaždenia nižší o l 500 Kčs a bol navrhovateľmi zdôvodnený. S touto výškou súhlasili poslanci výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ďalej Výboru SNR pre životné prostredie a ochranu prírody. Zahraničného výboru SNR a Branno-bezpečnostného výboru SNR. Zostávajúcich päť výborov Slovenskej národnej rady navrhlo vyrovnať, resp. priznať poslanecky plat obdobne ako je to vo Federálnom zhromaždení, t. j. vo výške 7 000 Kčs.
Názory poslancov na tieto skutočnosti boli rozdielne. Uvediem len niektoré z návrhov, ktoré odzneli vo výboroch.
Ako najvšeobecnejšia pripomienka k pôvodnému návrhu bola lá, že už z doterajšej praxe poslancov Slovenskej národnej rady pri výkone funkcie možno konštatovať, že ide o funkciu, ktorá nemá v žiadnom prípade ani osem, ani desať ani dvanásťhodinovú pracovnú dobu a nemá ani päťdňový pracovný tyždeń, že funkcia poslanca je spojená nielen s rokovanim v pléna Slovenskej národnej rady, vo výboroch Slovenskej národnej rady, ale aj na ražných postoch a pracoviskách vo svojom okolí, v kraji kde bol poslanec volený a takisto v ďalších iných organizáciách. Bolo konštatované, že pracovné aj fyzické zaťaženie poslancov - ukazuje sa to už po niekoľkých mesiacoch výkonu funkcie - je natoľko vyčerpávajúce a zaťažujúce, že v žiadnom prípade neumožňuje akékoľvek iné ďalšie činnosti.
Nie nepodstatnou pripomienkou bolo, že väčšina poslancov sa vlastne stala pre svoje vlastné rodiny členmi, s ktorými sa stretávajú len občas. Týmito argumentami poslanci, ktorí navrhovali vyrovnanie s výškou poslaneckého platu na úroveň Federálneho zhromaždenia, zdôvodňovali, že funkciou poslanca nemôžu v žiadnom prípade poškodzovať alebo znižovať možnosti životnej úrovne svojej vlastnej rodiny a žiadali, aby sa pokračovalo obdobne, ako sa zdôvodňovalo aj v prípade poslancov Slovenskej národnej rady.
Niektoré pripomienky sa zamerali na rodziel medzi výkonom funkcie poslanca Slovenskej národnej rady a poslanca federálneho zhromaždenia. V súvislosti s dohodami, ktoré boli vykonané medzi vládami Slovenskej republiky. Českej republiky a federálnej republiky a v súvislosti s rokovaniami, ktoré prebiehajú na úrovni Federálneho zhromaždenia, českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, bude aj legislatívna činnosť národných rád podstatne rozšírená a kompetencia, resp. prerokovanie zákonov vo Federálnom zhromaždení sa stane záležitosťou tých delegovaných, resp. delimitovaných funkcií, ktoré tam národné rady postúpia. Z tohoto dôvodu niektorí poslanci upozorňovali a uvádzali, že by nemalo právo v takomto opačnom pomere výkonu aj zodpovednosti funkcie dochádzať k rozdielnemu oceneniu.
Uvádzam niektoré argumenty, ktoré odzneli, a ktoré som považoval na podstatné, aby bola s nimi do značnej miery oboznámená a] verejnosť. Domnievam sa, že nie je možné, aby tieto argumenty spravodajca jednoznačne vyhodnotil, 1 zaujal k nim opäť jednoznačné stanovisko.
Návrh, ktorý vychádza z čiastky uvedenej v predlohe zákona, 5. 500 Kčs, bol odôvodnený opätovne iným hľadiskom a síce, aby v období, (keď celá verejnosť a celá spoločnosť prechádza a prekonáva určité krízové stavy, aby tieto krízové stavy svojim spôsobom boli prenesené v určitej čiastke aj na poslancov Slovenskej národnej rady. O výške budeme zrejme rokovať a v rozprave bude možnosť sa k jednaj alebo druhej čiastke vyjadriť.
Funkčné príplatky predsedovi Slovenskej národnej rady, prvému podpredsedovi Slovenskej národnej rady, podpredsedom Slovenskej národnej rady odsúhlasilo všetkých osem výborov, okrem Národohospodárskeho a rozpočtového výboru SNU, ktorý všeobecne nesúhlasil s celým predloženým návrhom. Výbor SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu odporučil upraviť funkčné príplatky na úroveň hodnôt uvedených v zákone Federálneho zhromaždenia o plate a náhradách výdavkoch poslancov Federálneho zhromaždenia. Teda oproti návrhu sa zmena tyká funkčného príplatku uvedeného v S 2 odsek b až 7 tohto zákona, a to u predsedu výboru Slovenskej národnej rady z 2 000 Kčs na 2 500 Kčs, u pod
predseda výboru z 500 Kčs na l 000 Kčs a u člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady z l 000 Kčs na 500 Kčs. Návrh skupiny poslancov vychádza z faktu, že funkcia člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady je náročnejšia, zodpovednejšia ako funkcia podpredsedu výboru Slovenskej národnej rady. V týchto intenciách je odporúčaná aj výška ich funkčného príplatku. Je nelogické, aby členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady boli ohodnocovaní niž šie ako podpredsedovia výborov Slovenskej národnej rady.
Aj keď tento vyboč výslovne neuviedol konkrétne pripomienky k tomuto paragrafu, požiadavka úpravy funkčných príplatkov vo všeobecnosti na úroveň hodnoty uvedenej v zákone Federálneho zhromaždenia znamená, že je rovnako nutne rozhodnúť aj o otázke, či patrí funkčný príplatok uvedený v § 2 odsek 5 až 7 aj funkcionárom, ktorí zastávajú funkcie predsedu Slovenskej národnej rady, prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady a podpredsedov Slovenskej národnej rady, pretože poslancom v obdobných funkciách Federálneho zhromaždenia zákon tieto príplatky nepriznáva. Pre tento prípad navrhujem rozhodnúť o doplnení § 2 o odsek 9, ktorý by znel: "Funkčný príplatok podľa odseku 5 až 7 nepatri poslancovi, ktorý zastáva funkciu uvedenú v odseku 2 až 4.
Cestovné náhrady v paušálnej výške 2 000 Kčs odsúhlasili všetky výbory Slovenskej národnej rady, preto ich navrhujem schváliť. Ústavnoprávny výbor SNR odporučil v S 4 odsek 2 písm. c/ vypustiť časť vety, podľa ktorej použitie lietadla na cesty poslanca, na ktoré ho poveril výbor Slovenskej národnej rady alebo komisia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, je viazané na súhlas predsedu Slovenskej národnej rady. Keďže aj tento bod sa nachádza v predloženom návrhu, budeme o ňom hlasovať.
S výškou 2 000 Kčs na úhradu ďalších výdavkov podľa § 5 súhlasil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Výbor SNR pre životné prostredie a ochranu prírody a Národohospodársky a rozpočtový výbor SNR. Zahraničný vyboč navrhor túto čiastku zvýšiť na 3 000 Kčs. Ostatné výbory odporúčajú túto čiastku upraviť obdobne s priznanou výškou úhrady týchto výdavkov vo Federálnom zhromaždení na 4 000 Kčs.
Časť poslancov zotrvala na stanovisku, že 2 000 Kčs je primeraná čiastka, zvlášť, keď stanoviská a posudky pre poslancov sú vedecké a odborné Inštitúcie povinné poslancom poskytovať. K používaniu vlastných osobných aut je nutné poznamenať, že povolenie ich používania by mohlo spôsobiť neočakávané zásahy do zdravia poslancov a vznik škôd. Teda je potrebné hlasovať či pôvodný návrh 2 000 Kčs sa zmení na 3 000 Kčs alebo na 4 000 Kčs.
Branno-bezpečnostný výbor SNR odporučil vypustiť § 7 o strate nárokov. Keďže ostatné výbory s návrhom poslancov súhlasili, odporúčam aj tento rozdiel odstrániť hlasovaním. Návrh chce predísť tomu, aby pasívny poslanec bol honorovaný ako aktívny. Sankcia tu má motivačný charakter, preto odporúčam znenie S 7 ponechal. Pôvodný návrh je v súlade s obdobným ustanovením zákona Federálneho zhromaždenia o plate a náhradách výdavkov poslancov Federálneho zhromaždenia a e návrhom Českej národnej rady.
Ústanovnoprávny výbor SNR odporučil vypustil v S 8 cely odsek 2 a doterajšie odseky 3 a 4 označil ako odseky Z a 3. V novom odseku 2 odporúča vypustiť časť vety "nepožiada o pracovné voľno podľa odseku l a". V tomto ustanovení ide o ďalšiu veľmi závažnú otázku, a to či členiť poslancov na kategóriu plne profesionallzovaných, s nárokom na poslanecky plat, náhradu cestovného a náhradu ďalších výdavkov, alebo tých. ktorí budú poslaneckú funkciu vykonáváť bez poskytnutia pracovného voľna, bez náhrady mzdy, s nárokom iba na náhradu cestovného a náhradu ďalších výdavkov. Výbory trvali na zrušení členenia poslancov a žiadali, aby plat a náhrada výdavkov patrili všetkým poslancom rovnako podľa zamávaných funkcií. Argumentovali tým, la Ja vecou poslancov, aby si doriešili svoj pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi tak, aby mali čas a podmienky na výkon poslaneckej funkcie.
Predložený návrh vychádzal z predpokladu, že poslanecký plat podľa § l bude patriť iba poslancovi, ktorý požiada zamestnávateľa o pracovné voľno bez náhrady mzdy /bez refundácie zo strany Kancelárie SNR/ na celé funkčné obdobie. Proti tomuto argumetovali poslanci, že nie každý môže požiadať o pracovné voľno, a to z dôvodov profesných, napríklad herci, speváci, lekári, vysokoškolskí pedagógovia a podobne, alebo z dôvodov sociálnych istôt - aj profesných, alebo významu vykonávania terajšej funkcie, ako napríklad pracovníci vo vedúcich funkciách, riaditelia podnikov, zabezpečenie pôvodného miesta u zamestnávateľa po skončení poslaneckého mandátu a pod.
Vzhľadom na predložené dôvody odporúčam prijať pripomienku Ústavnoprávneho výboru SNR a vypustiť v § 8 celý odsek 2 s ďalšími úpravami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Navrhovaná úprava bude potom totožná so zákonom Federálneho zhromaždenia a s návrhom Českej národnej rady.
Rovnako odporúčam vyhovieť pripomienke ústavnoprávneho výboru SNR k § 12 ods. l a 2, pretože poslanec si plní povinnosti voči Slovenskej národnej rade a nie voči Kancelárii Slovenskej národnej rady. Z toho vyplýva aj zodpovednosť za škodu, ktorá mu vznikne pri výkone poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, ako aj zodpovednosť poslanca za spôsobené škody pri tejto činnosti.
K ostatným ustanoveniam predloženého návrhu neboli pripomienky, preto ich odporúčam schváliť tak, ako sú predložené.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pri prerokovaní predloženého návrhu poslanci, vo výboroch Slovenskej národnej rady zvažovali hlavný zámer pôvodného návrhu, prihliadali k náročnosti poslaneckej funkcie, ako a] k súčasnému stavu našej ekonomiky. Je nesporné, že názorovú hladinu ovplyvnil aj zákon Federálneho zhromaždenia o plate a náhradách výdavkov poslancov. Navrhovaná úprava bude mat pomerne značný ekonomicky dopad na rozpočet. Pri schválení predloženého návrhu sa uvažuje so zvýšením rozpočtu slovenskej národnej rady ročne približne o 8 140 000 Kčs. Ak by sa schválil návrh s pripomienkami výborov Slovenskej národnej rady, zvýšil by sa rozpočet Slovenskej národnej rady približne o 14 000 000 Kčs.
V súlade e ustanovením § 63 osd. l zákona č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku bol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Je na nás, aby sme podľa vlastného svedomia, s úprimným vzťahom k nášmu národu, vyjadrili svoje stanoviská k predloženému návrhu, k pripomienkam a rozhodli o nich.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, verím, že návrh, ktorý sme mali k dispozícii a mal dostatok priestoru na prerokovanie vo výboroch, na zaujatie osobného stanoviska každého poslanca a poslankyne, bude prorokovaný a odsúhlasený s náležitou zodpovednosťou.
Verím tiež, že takto, s poňatím zodpovednosti funkcie, aj náročnosti výkonu tejto funkcie, posúdia naše rozhodnutie aj naši voliči a občania.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Ďakujem prvému podpredsedovi za prednesenia správy. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto, preto sa pýtam, kto chce vystúpiť? Hlási na pán poslanec Kotrus.
Poslanec V. Kotrus: Vážená slovenská národná rada, mám zásadu, že keď môžem, lejem do pohára čisté víno. Rozhodol som sa preto, že v záujme veci pôjdem k veci aj teraz. Vidím tu prejavy neúprimnej skromnosti, ale aj prejavy neúprimnosťou zastretej dravosti. Skutočnosť je taká, a to je pravda, že keby sme tento zákon schválili v pondelok, zabezpečenie zákonom je účinné až od októbra. Časť poslancov žije vo finančnej neistote a tiesni a potrebuje tento problém vyriešiť. Mimoriadne zaťaženie spôsobuje, že poslanci nemôžu riadne vykonávať svoje povolanie, takže na profesionalliáciu a s tým spojené zabezpečenie čakajú ako poslanci, tak aj ich zamestnávatelia. Je to stav zotrvávania vo vákuu, ktorý treba vyriešiť. Kto sa nevie postarať o seba, nemôže sa starať o iných, pretože je neschopný. Som presvedčený, že ak by v pondelok nebol september, rokovanie by sme určite prerušili. Toto je pravda, ktorú som musel povedať a naliať tak čistého vina do pohára nám všetkým, nielen našim oslávencom.
Ďakujem.