Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Hlási na Ďalší poslanec do diskusie? Chce sa v rozprave vyjadriť ešte pán minister Andráš?
Minister vnútra SR A. Andráš: Myslím si, že lak ako to bolo zdôvodnené v správe spravodajcu, bolo to veľmi citlivo rozdelene do dvoch kategórii. V podstate debata sa točí okolo S 49, kde si treba uvedomil, že niektoré záležitosti sa nemôžu dostať do klasifikácie priestupku. Precitám § 223 zo zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon: "Kto inému z nedbalosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti". V podstate keby sme niektoré skutky neklasifikovali tak ako sú predložené, neboli by postihnuteľné. Takže k S 49 treba pristupoval tak alebo v zmysle toho, ako to navrhovateľ predkladá, pretože sa vymykajú z Trestného zákona a v tom prípade by neboli postihnuteľné.
Pokiaľ ide o drogy a priekupníctvo, to je trestná činnosť, ktorá je riešená v Trestnom zákone. Zasa by som povedal, že nie je citlivo rozlíšené, čo je priestupok a čo je tresný, čin.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Páni poslanci, v správe spravodajcu je to presne tak uvedené. Spravodajca nenavrhuje tieto body vylúčiť z priestupku. Naopak, navrhuje, aby boli kvalifikované ako trestné činy, to znamená, že ide o pritvrdenie skutku, nie o jeho vylúčenie.
Prosím, hlási sa pán Čendula.
Námestník generálneho prokurátora SR poverený vedením prokuratúry SR L. Čendula: Važené dámy a páni, chcem prispieť k tomu, aby sa veci uviedli na pravú mieru. Rozdiel medzi priestupkom a trestným činom je daný jednak jednotlivými skutkovými podstatami, ale aj stupňom spoločenskej nebezpečnosti konania pre spoločnosť. Takže pokiaľ tu máte niektoré priestupky, ktoré by sa vám zdali, že by to mali byt trestné činy, či ide o prípady s drogami, prípady mravného ohrozenia mládeže a podobne, tak to všetko má svoje skutkové podstaty aj v Trestnom zákone. Takéto prípady sa postihujú ako trestné činy za určitého predpokladu, že to dosahuje určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti a napína to znaky skutkovej podstaty toho-ktorého trestného člnu. Toto je taký slabší odvar Trestného zákona a skutky, ktoré postihuje, resp. na postihnúť tento návrh priestupkového zákona, sú tie menej spoločensky nebezpečné skutky, v tom smere nemajte obavy, že niektoré prípady sa tu zľahčujú. To isté sa týka falšovania a pozmeňovania peňazí. To všetko má svoje skutkové podstaty aj v Trestnom zákonníku. Prosím vás, aby ste to chápali aj z tohto hľadiska a z tohto hľadiska na to nazerali.
Veľmi som uvažoval, či mám tu nadhodiť ďalšiu otázku. V praxi sa stáva, že sú značné problémy s vymožiteľnosťou peňažitých trestov. Prakticky neraz, pokiaľ niekomu je uložený peňažný trest, je nevymožiteľný aj za stavu, že peňažitý trest je možné vymáhať aj výkonom rozhodnutia, na čo výslovne pamätá aj návrh tohto priestupkového zákona. Ostáva to nevymožiteľné a, pochopiteľne, nepôsobí to výchovne na toho, kto sa priestupku dopustil. Treba preto zvážil, či by tu potom nebola namieste náhradná sankcia spočívajúca povedzme v tom, že by sa uložilo - pokiaľ by niekto peňažitý trest nezaplatil - vykonal verejno-prospešné práce v určitom rozsahu, povedzme do 7 dní a podobne. Viem. že je to vec na úvahu, ale ako určité riešenie to vyvstáva.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím, vystúpi pán predseda Najvyššieho súdu SR prof. Plank.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank: Dovoľte, aby som sa tiež zapojil do tejto diskusie. Som toho názoru, že skutkové podstaty, ktoré sú formulované v tomto návrhu zákona, boli formulované v súlade s tým, čo je formulované v Trestnom zákone. A práve preto nenavrhujem, aby sa prijali určité zmeny, najmä aby sa nevylúčili z tohto zákona niektoré skutkové podstaty. Potom by skutočne zostali nepokryté určité činnosti, ktoré nie sú pokryté Trestným zákonom. Musel by som tu mat Trestný zákon, aby som Vám to u jednotlivých skutkových podstát preukázal, alp je skutočne určitá deľba právomoci medzi Trestným zákonom na jednej strane a medzi priestupkovým zákonom na druhej strane. Sú skutky menšej spoločenskej nebezpečnosti, ktoré postihuje tento prieskupkovy zákon a skutky väčšej spoločenskej nebezpečnosti, ktoré postihuje Trestný zákon.
Chcel by som ešte povedať jednu pripomienku k návrhu, ktorý tu odznel, že mladistvému by sa mala pokuta uložiť jedine vtedy, keď má vlastne príjmy. Za mladistvého považujorae človeka, ktorý má viac ako 15 rokov, v § 88 o výkone rozhodnutia sa hovorí, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať clo 5 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Ak by sme uložili pokutu 16-ročnému mladistvému, tak za 5 rokov bude už v takej situácii, že to bude môcť zaplatiť. Myslím, že tým je to pokryté.
Ďalej by som ešte chcel poukázať na problematiku, ktorá vyplýva aj z pripomienok, ktoré tu prečítal pán spravodajca. V bode č. 6 k § 15 sa hovorí, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva obec, ak vec a priestupok spadá do jej kompetencie, v inom prípade sa vlastníkom stáva štát. To je v poriadku. Obdobná pripomienka je aj v bode č. 7 pokiaľ ide o § 18. Stále sa tu operuje pojmom štát. Ktorý je to štát, bude to federácia alebo republika? Zatiaľ je situácia taká, že všade tam, kde sa hovorí o štátnom vlastníctve, máme na mysli vlastníctvo federácie. Domnievam sa, že správne riešenie je také, aby to prvom rade pripadlo obci. V druhom rade, ak by to nemala dostať obce, tak by tam malo byť ustanovenie, že to prepadá v prospech Slovenskej republiky a nie v prospech štátu, lete, tieto vzájomné vzťahy medzi vlastníctvom federálneho štátu, vlastníctvom republiky a vlastníctvom obce bude treba riešiť osobitnom zákone, ale máme príležitosť spresniť ten to zákon, v tom smere, že pokiaľ sa hovorí o prepadnutí vo či alebo zhabaní veci v prospech štátu, aby sme tu jedno značne hovorili v prospech Slovenskej republiky. Veď je to zákon, ktorý prijíma Slovenská národná rada, platí len na území Slovenskej republiky a preto je namieste, aby tlelo veci pripadali slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem predsedovi Najvyššieho nudu Slovenskej republiky pánovi Plankovi. Hlási sa poslanec Diovčoš. Dovoľujem si vás upozorniť, že v zmysle rokovacieho poriadku sme rozpravu ukončili. Po ukončení rozpravy sa môže prihlásiť už len navrhovateľ a spravodajca a ak by sa prihlásil niektorý člen vlády, potom sa znovu otvorí rozprava. Taký ja platný poriadok. Pán poslanec, trváte na vašom vystúpení?
Poslanec P. Diovčoš: Nie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu pána poslanca Sládeka či chce vystúpiť.
Poslanec V. Sládek: Mám len dve poznámky. Nie som právnik, takže neviem na pripomienky rýchlo reagovať. Ale k pripomienkam pána profesora Plánka chcem povedať, že som neobhajoval tie body, o ktorých hovoril. Naopak, navrhoval flóra ich vyňať. Ale v § 15 by mohla byt Slovenská republika a analogicky aj v § 18. K pripomienke poslanca Krajčoviča - tu nešlo o podstatu vecí v § 30, písm. b/ a e/, ale ide o to, la ich bolo treba iba vyňať. V návrhu je termín prekvalifikovať. To je vážny termín, ktorý možno ťažko hodnotiť, ktorý nie neurčuje.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím pána spravodajcu, aby zotrval pri mikrofóne. Pán profesor Plank navrhol určitý doplnok, ale keďže nie je poslancom, nemôže navrhovať doplnky zákonov. Pán poslanec Sládek, stotožňujete sa s návrhom ako spravodajca?
Poslanec V. Sládok: Stotožňujem sa s tým, aby sa v § 15 posledné slovo "štát" zamenilo za slová "Slovenská republika".
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Pripomienka sa netýka len tohoto paragrafu, týka sa celého znenia zákona všade tam, kde je uvedené slovo "štát". Vyžaduje to nájsť príslušnú formuláciu, aby vystihovala pojem republika alebo Slovenská republika.
Poslanec V. Sládek: Nakoľko som sa oboznámil s celým zákonom, súhlasím s tým, aby slovo "štát" bolo všade zamenené za slová "Slovenska republika". Je to zákon Slovenskej národnej rady, ktorý platí na území Slovenskej republiky.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Sládekovi a vyhlasujem rozpravu o siedmom bode za skončenú.
S poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš: Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal profesor Plank, pokiaľ ide o zhabané a prepadnuté veci. To môžeme nahradiť. Nemôžeme však v celom zákone nahradiť slovo "štát" slovami "Slovenská republika", pretože by to bolo nepresné. Konkrétne u prepadnutých a zhabaných veci by to bolo logické a treba to prijať, inak chcem podporiť prijatie tohto zákona. Myslím, že aj spravodajská správa je výstižná a treba to v tomto zmysle chápal. Takže myslím si, že je to rozumný nápad a zostáva to u nás doma.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím, faktickú poznámku má pán poslanec Dziak-Košický.
Poslanec H. Dziak-Košický: Mám faktickú poznámku. Pán profesor Plank napriek tonu, že nie je poslancom, je predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je najvyšším odborníkom pre slovenské právo. Ocitli sme sa v pikantnej situácii. On odporučil, aby sme prijali celé znenie, to znamená, aby vec prepadla predovšetkým v prospech obce, v iných prípadoch v prospech Slovenskej republiky a laik, ktorý sa prizná, že nemá právne vzdelanie, povie, že akceptuje druhu časť návrhu predsedu Najvyššieho súdu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem za poznámku. Na podstate návrhu zákona to nič nemení.
Prikročíme k hlasovaniu o jednotlivých bodoch tak, ako ich predkladá spoločná správa a potom k ďalším bodom, ktoré predniesli jednotliví poslanci. Spravodajca navrhol, aby sme o úpravách obsiahnutých v bodoch l, 5, 9, 16, 17, 19, 21, 24, 25, 30, 32, 33, 34, 35 a 36 ako zjednotených hlasovali an blok. Najskôr dávam hlasovať o tom, či o nich budeme hlasovať an blok. Ak to neodsúhlasíme, budeme o nich hlasovať jednotlivo.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 120 poslancov. / Kto je za spoločné hlasovanie o týchto bodoch? /Za spoločné hlasovanie hlasovalo 114 poslancov. / Kto je proti?
/Proti hlasoval l poslanec. / Zdržal sa niekto hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Odhlasovali sme, že o bodoch, ktoré navrhol spravodajca, budeme hlasovať an blok. Dávam hlasovať.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 122 poslancov. /
Kto je za to, aby tieto body, ako sú uvedené v spoločnej správe, boli zapracované do zákona? /Za návrh hlasovalo l08 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. / Zdržal sa niekto hlasovania? /Hlasovania na zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že body l, 5, 9, 16, 17, 19, 21, 24, 25, 30, 32, 33, 34, 35, a 36 boli odsúhlasené v zmysle spoločnej správy a budú zapracované do zákona.
Dávam hlasovať o tom, či budeme o bodoch 2. 3, 4, 6, 6, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, ZO, 22, 23, 26, 27, 28, 29 a 31 hlasovať opäť spoločne alebo jednotlivo Tieto ho dy spravodajca navrhol odmietnuť.
Prosím, s faktickou poznámkou sa hlasí pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak Košický: To je nedorozumenie, pretože spravodajca sám navrhol, aby sa v bodoch 6, 7, v paragrafoch 15 a 18 zmenilo zave rečné znenie - vlastníkom na stáva štát" na znenie "Slovenská republika". Ak to teraz an blok odhlasujeme, že to zamietame, už sa nemáme možnosť k tomu vrátiť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Je potrebné, aby to spravodajca uviedol na správnu mieru a zmenil svoj pôvodný návrh.
Poslanec V. Sladek: Nezmenil som návrh, ale znenie, pretože bol iný návrh. Odmietol som návrhy, ktoré au v tomto texte Ale poviem, ku ktorým bodom boli pripomienky, o ktorých by sa malo hlasovať. Je to bod číslo 6, 7, 10, 13, 27. a 28 K týmto bodom jednotliví poslanci vzniesli pripomienky a mali by sme sa k nim vrátiť. K ostatným predpokladám, že argumentácia uvedená v spravodajskej správe bola prijatá a že tieto neboli inkriminované.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Prosím hlási sa
pán poslanec Sečánský.
Poslanec M. Sečánský: Podľa rokovacieho poriadku musíme najprv hlasovať o protinávrhoch. Protinávrhy v bodoch 6, 7 a ďalších sú jasné formulované.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím spravodajcu, aby upresnil
úpravu bodu 6 k § 15.
Poslanec Sládek: V bode 6 k § 15, odsek 3 sa stotožňujem s návrhom pána profesora Plánka a upraví sa takto: "Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva obec, ak vec a priestupok spadá do jej kompetencie, v inom prípade sa stáva vlastníkom Slovenská republika."
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Prosím hneď upraviť
aj návrh znenie bodu 7.
Poslanec V. Sládek: Bod 7 k § 18, odsek 3 znie: "Vlastníkom zhabanej veci sa stáva vec, ak vec a priestupok spadá do jej kompetencie, v inom prípade sa stáva vlastníkom Slovenská republika."
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Dávam hlasovať o bodoch 6 a 7. Bod 6 sa týka § 15 a bod 7 § 18. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu bude, že namiesto slova "štát" bude znenie "Slovenská republika". Teda celé znenie bude: "Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva obec, ak vec a priestupok spadá do jej kompetencie, v inom prípade sa stáva vlastníkom Slovenská republika". Rovnako v § 18, odsek 3.
Dávam hlasovať o týchto dvoch bodoch. Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 120 poslancov. /
Kto je za to, aby tieto dva body boli upravené v zmysle textu obsiahnutého v správe?
Za návrh hlasovalo 110 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, zo body 6 a 7, teda §§ 15 a 18 budú v návrhu zákona upravené.
Teraz sa vrátime k bodu 10, ktorý sa týka S 27. Spravodajca pôvodne tento bod navrhol zamietnuť. Podľa mojich poznámok v rozprave k tomuto bodu neboli navrhnuté doplnky. Budeme o ňom hlasovať spoločne.
Bod 13, ktorý Spravodajca uviedol ako sporný, sa týka § 30, kde sa hovorí: "V odseku l, písm. b/, d/, e/ prekvalifikovať zodpovednosť podľa Trestného zákona. Poslanec Krajčovič práve žiadal, aby sa to zaradilo do trestného zákona, takže v tejto pripomienke nevidím žiaden rozpor, pretože v bode 13 je tento návrh zahrnutý.
Bod 27 sa týka § 49. Poslankyňa Badálová navrhla tento paragraf doplniť bodom e/ a poslanec Bárány ho navrhuje vylúčiť s odôvodnením, že aj akcionár by bol stíhaný ako príživník. Pýtam sa poslankyne Badálovej, či trvá na svojej pripomienka.
Poslankyňa B. Badálová: Trvám na svojej pripomienke.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Budeme hlasovať o návrhu poslankyne Badálovej.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 113 poslancov. /
Kto je za doplnok, ktorý navrhuje poslankyňa Badálová, to znamená v § 49 ods. l doplniť bod "e/ úmyselne sa vyhýba práci a priživuje sa na úkor iného".
/Za návrh hlasovalo 28 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienka nebola prijatá, § 49 ostáva v pôvodnom znení.
Ďalej máme sporný bod 28, to je tiež S 49, ktorý znie: "V odseku 2 zvážiť podstatné zvýšenie sadzieb podľa S 49 ods. l písm a/, b/, d/.
Prosím, hlási sa poslanec Sečánsky.
Poslanec H. Sečánský: Som toho názoru, že poznámku pod č. 28 nemožno schváliť, pretože nemá normatívny charakter, má len odporúčací charakter. Podľa mňa nemáme o čom rozhodovať.
Prvý podpredseda SNR J. Čarnogurský: Konštatujem, že doplnok nemá náležitosti na to, abymohol byť odhlasovaný.
To boli všetky sporné body z celej zostavy, o ktorej dávam hlasovať, či ju zamietame v zmysle návrhu spravodajcu ako celok, s výnimkou tých bodov, ktoré sme prerokovali. To znamená, že budeme hlasovať o tom, či ako celok zaraletarue body 2, 3, 4, 8, 11, 12, 14, 15, 18, 20, 22, 23, 26, 29 a 31. Ak ich neodmietneme ako celok, budeme o nich hlasovať jednotlivo. Spravodajca navrhuje tieto body spoločne ako celok zamietnuť.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 110 poslancov. /
Kto je za zamietnutie všetkých uvedených bodov?
/Za hlasovalo 108 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti hlasovali 3 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že pripomienky k bodom 2, 3, 4, 8, 11, 12, 14, 15, 18, 20, 22, 23, 26, 29 a 31 boli odmietnuté.
Kvôli poriadku prosím ešte urobiť kontrolu. Podľa mojich poznámok boli prerokované všetky pripomienky, ktoré tu boli vznesené. Hlasí sa pán poslanec Hajduk.
Poslanec A. Hajduk: Mal som pripomienku § 23, ktorá nebola prerokovaná.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Doplnok poslanca Hajduka k § 23 znie nasledovne: "Priestupku sa dopustí ten, kto bez vodičského preukazu riadi motorové vozidlo a takto ohrozuje dopravu." Tento doplnok navrhuje uviesť ako bod k/ v § 23. Podľa bodu 2 za priestupok podľa písm. a/ až f/ je pokuta 3000 Kčs, podľa písmena g/ až j/ 5 000 Kčs. Váš návrh, pán poslanec, treba doplniť v tom zmysle, do ktorej z týchto kategórii má byť bod k/ zaradený.
Poslanec A. Hajduk:
Navrhujem kategóriu do 5 000 Kčs.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: To znamená, že bude bod g/ až k/.
Prosím, hlási sa poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš: Treba uviesť presnú formuláciu, že nevlastní vodičské oprávnenie.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Opravujem znenie, že "priestupku sa dopustí ten, kto nevlastní vodičský preukaz a riadi motorové vozidlo.... "
Poznamenávam, že máme možnosť návrh prijať alebo zamietnúť, nie je vhodné o ňom polemizovať. Prosím, faktickú poznámku má pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš: Aj z písm. f/ a g/ vyplýva možnosť postihu, pokiaľ ten, kto nemá povolenie, riadí motorové vozidlo. V písm. f/ je povodané: "kto vykonáva cestnú dopravu bez povolenia alebo poruší povinnosť ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom na vykonávanie dopravy". Takýmto predpisom by mohol byt aj predpis o vodičských preukazoch. Myslím si, že týmto je to pokryté.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Pánt poslanec Hajduk,
trváte na svojom návrhu?
Poslanec A. Hajduk: Návrh šťahujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Tým sme vyčerpali všetky doplnky, pripomienky a návrhy. Môžeme prikročiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o priestupkoch.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 120 poslancov. / Kto je za prijatie tohto návrhu? /Za návrh hlasovalo 109 poslancov. / Kto je proti? /Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. /
Kto na zdržal hlasovania? /Hlasovania od zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch bol schválený.
Vážené poslankyne, Vážení poslanci, navrhujem, aby sme pokračovali ďalším bodom 8 a po jeho prerokovaní urobili prestávku, v priebehu ktorej majú byt vymenovaní ministri vlády Slovenskej republiky a generálny prokurátor v zmysle zákona, ktorý sne dnes prijali.
Ô s m y m hodom nášho programu je
8.
Návrh Predsedníctva Slovenkej národnej rady na vydanie zákona SNR o vyhlásení
1. novembra 1990 za Deň zmierenia, Pamiatke obetiam politického násilia.
Návrh odôvodni predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško. Prosím, aby sa ujal slova.
Predseda SNR F. Mikloško: Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, výbory Slovenskej národnej rady prerokovali na svojich schôdzach 21. až 24. augusta 1990 návrhy skupín poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie a/ zákona SNR o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky, b/ zákona SNR o vyhlásení 1. novembra za štátny sviatok Slovenskej republiky ako Deň zmierenia, Pamiatke obetiam politického násilia a c/ zákon SNR o vyhlásení 19. novembra za štátny sviatok slovenskej republiky ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
Z výsledkov prerokovania návrhu skupín poslancov SNR na vydanie zákona SNR o vyhlásení štátneho sviatku slovenskej republiky vyplýva, že za predloženie návrhov zákonov o vyhlásení 29. augusta, ako aj o vyhlásení 19. septembra za štátny sviatok Slovenskej republiky sa nevyslovil ani jeden výbor Slovenskej národnej rady.
Branno-bezpečnostný výbor odporúča vyhlásiť 19. september za pamätný deň slovenskej republiky. Návrh zákona o vyhlásení 1. novembra za štátny sviatok prijali štyri výbory Slovenskej národnej rady: výbor pre obchod a služby, vyboč pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Posledný z uvedených výborov pritom odporúča vyhlásiť 1. november nie za štátny sviatok, ale za deň pracovného pokoja. Päť výborov Slovenskej národnej rady, a to ústavnoprávny výbor, zahraničný vyboč, výbor pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, výbor pre štátnu správu a územnú samosprávu a branno-bezpečnostný výbor neodsúhlasili ani jeden z návrhov zákona vzhľadom na skutočnosť, že pri hlasovaní sa nedosiahla nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru podľa S 48 ods. l zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Z týchto výborov nevzišli žiadne iné návrhy. Národohospodársky a rozpočtový výbor žiada odložiť rozhodnutie o návrhu štátneho sviatku.
K návrhom, ktoré vyplynuli z prerokovania vo výboroch Slovenskej národnej rady, či ide o vyhlásenie dňa pracovného pokoja, významného dňa, pamätného dňa alebo netradičného jednorázového štátneho sviatku 1. novembra 1990, je nevyhnutné uviesť, že každé takéto vyhlásenie vyžaduje formu zákona.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, nakoľko rokovanie vo výboroch nebolo jednoznačné, predkladám vám s odporúčaním Predsedníctva slovenskej národnej rady návrh na prijatie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa 1. november 1990 jednorazovo vyhlasuje za Deň zmierenia s podnadpisom Pamiatke obetiam politického násilia, ktorý by bol dňom pracovného pokoja. Pokúsim sa povedať krátke ideove zdôvodnenie tohto návrhu.
Slovenská národná rada pokladá za svoje poslanie napomáhať realizáciu myšlienky zbližovania pre všetkých občanov Slovenskej republiky v duchu najhumánnejších myšlienok ľudstva. Novembrová revolúcia vo vlaňajšom roku našla vo svojom erbe moment odporu proti násiliu, v ton bolo a ostáva aj slovenské špecifikum novembrového zlomu. Spočíva v presvedčení o neprípustnosti násilia ako formy potláčania ľudských slobôd, spočíva však aj v presvedčení, že to, čo spája ľudí tejto krajiny, je spoločná skúsenosť obeti najrozličnejších foriem politického násilia. Spočíva však aj v spoločnom poznaní, že jedinou formou udržujúcou integritu dejín Slovenska, Slovákov a všetkých národnostných menšín, je potreba zmierenia. Zmierenia ako predpokladu vstupu Slovenska do tretieho tisícročia ako demokratickej krajiny vzájomného spolužitia založeného na vzájomnej dôvere, dodržiavaní ľudských práv a demokratickej zákonnosti.
Deň 1. november 1990 sa navrhuje za deň pracovného pokoja v predvečer
pamiatky zosnulých ako deň zamyslenia a rozjímania, ako doň venovaný nevinným
obetiam, ako deň pripamätovávajuci sa živým ako výstraha, ale aj ako môžnosť
vzájomného porozumenia a odpustenia. Napriek tomu, že pôjde o netradičný
deň pracovného pokoja z hľadiska jeho jednorazovosti, môže byť jeho význam
pre Slovensku republiku ďalekosiahly. Ideovým zmyslom tohto sviatku je, aby
po všetkých politických, národných, národnostných, náboženských, časových
a sociálnych násiliach tohto storočia, ale i predchádzajúcich, sa vylúčilo
uplatňovanie kolektívnej zodpovednosti a hľadala sa cesta k zmiereniu.