Podpredseda SNR L. Nagy: Mám otázku na poslanca Agárdyho, ako treba chápať pojem národnostná menšina. Mám obavy, že pokiaľ pod pojmom národnostná menšina budeme chápať na Slovensku len príslušníkov maďarskej a ukrajinskej, resp. rusínskej národnosti, tak tento návrh zákona nebude chrániť menšiny Slovákov na južnom a východnom Slovensku, ktorí sú v obci v menšine.
Poslanec G. Agárdy: Môžem odpovedať takto: Naša strana sa volá Kresťansko- demokratické hnutie. Sme kresťanskí demokrati, takže sa to vzťahuje na každého, aj na Slovákov, Rusínov atď.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Pán poslanec, prepáčte, beriem síce všetky dobre myslené slová, ale pojem národnosť, národnostná menšina je v zákone presne stanovený. Pokiaľ viem, ani v jednom zákona sa netýka slovenskej národnosti, čiže v takom poňatí ako sa tu predkladá váš doplnok, by sa to tykalo iba národnostných menšín. V žiadnom prípade by sa to netýkalo Slovákov, ktorí žijú v obciach, kde sú v početnej menšine.
Hlási sa pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky: Vážené predsedníctvo, vážená Slovenská národná rada, dovoľte mi, aby som veľmi stručne vysvetlil podstatu návrhu. Ide o to, že návrh predložený vládou neprihliada na zastúpenie minorít v danej obci. Na riešenie tohto problému ponúkam, resp. naše hnutia ponuka nasledovnú pomôcku. Národný výbor určí počet poslancov v danej obci, napríklad 13. Ak ide o národnostne zmiešanú oblasť, ak je tam 10 z počtu minorít - akýchkoľvek - Lak bude 13 + 1 poslanec, ale tento jeden musí byť členom minority. Keď tam bude do 20 % tak bude 13 + 2, keď nad 20 %, tak 13 + 3. Voľby prebehnú podľa predloženého návrhu. To znamená. Je na kandidátnej listine, ani na hlasovacej listine nefigurujú ako iní kandidáti, figurujú ako normálni kandidáti. Po skončení volieb sa výsledky volieb vyhodnotia, a to nasledovne: Automaticky sa stane prvých 13 členmi a na štrnáste miesto nenastúpi štrnásty, ale dajme tomu sedemnásty alebo devätnásty, ktorý je členom minority v obci. Na pripadné pätnáste miesto nenastúpi pätnásty člen, ale ďalší člen minority.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie. Rozprava skončila. Upozorňujem však, že odhlasovávame zákon a zákon musí mať presnú formuláciu a musí narábať so zákonnými pojmami, čiže akékoľvek sebalepšie myslené vysvetlenia nemôžu nahradiť paragrafovanú formuláciu zákona. V tejto divili máme v zmysle rokovacieho poriadku len jednu možnosť - hlasovať o tomto návrhu tak ako bol predložený. Budeme však hlasovať o návrhu, ktorý nespĺňa náležitosti, ale týka sa naozaj len národnostných menšín. Už, sme tu povedali, čo sú v zmysle zákona národnostné menšiny v Slovenskej republike.
Prosím, hlási sa poslanec Kusy.
Poslanec M. Kusy: Chcem poukázať na skutočnosť, že tento zákon nie je dobre vypracovaný, je nečisty. Čo, keď v danej obci je do statok zastúpenia, vo voľbách prejde dostatok príslušníkov danej národnostnej menšiny? V tom prípade tam budú zástupcovia menšiny, aj hovorcovia navyše, to znamená, že 2 tohto hľadiska to bude sporné. Treba tam preto voliť politické prostriedky, ktoré dáva predložený zákon a nie takéto technické riešenia. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlási sa poslanec Sečanský.
Poslanec M. Sečanský: Mám dve faktické pripomienky k tomuto návrhu. Po prvé - ak by sme prijali takto znejúci návrh, tak do rovnosti volieb zavádzame národnostný cenzus, čo by bol celosvetový precedens a vo volebných zásadách to nie je možné uplatniť.
Druhá pripomienka - viem, že je to dobre myslené, ale musím sa vyjadriť, že v obciach, kde je väčšina občanov inej národnosti, je prinajmenšom trúfalosť, považovať príslušníkov slovenského národa za národnostnú menšinu. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: S faktickou pripomienkou sa hlási pani poslankyňa Rozinajová.
Poslankyňa H. Rozinajová: Prosím doplniť § 17 odsek 4 tak ako je uvedené v pripopomienkach z rokovaní výborov v bode 3, aby u Kandidáta na poslanca a primátora bol doplnený aj údaj o národnosti a rodinnom stave. Som toho názoru, že keď hovoríme o osobnostiach, vek a povolanie nevysvetľuje jeho charakteristiku osobnosti. V mestách sa ľudia nepoznajú, povedať preto len vek a povolanie je málo na takúto vážnu funkciu. Pôvodne to v pripomienkach bolo.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem pani poslankyni. Ako predsedajúci upozorňujem, že rozprava už bola ukončená. Bola vznesená pripomienka, v súvislosti s údajom o národnosti v § 6, ktorý sme zamietli. Ďalšie doplňovanie nie je možné.
Prosím, ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Agárdy.
Poslanec G. Agárdy: Opravujem svoj návrh v tom zmysle, že je to národnosť, ktorá je v danej obci v menšine.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlási sa pán poslanec Zászlos.
Podpredseda vlády SR G. Zaszlos: Mám faktickú poznámku. Paragraf 23 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady jasne hovorí, že po ukončení rozpravy už niet ďalej o čom diskutovať. Predsedajúci môže udeliť slovo len navrhovateľovi a spravodajcovi.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogursky: Prosím poslancov, aby v zmysle rokovacieho poriadku faktické pripomienky mali už len k problematike hlasovania o návrhu zákona. Hlasí sa pán poslanec Ivan.
Poslanec J. Ivan: Pri takýchto trúfalých návrhoch my, poslanci - a zrejme i diváci - máme pocit, že nie sme poslancami v Slovenskej republike. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Faktickú poznámku má pán predseda
Mikloško
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Agárdy to mysli presne tak ako my, len nenachádza v tejto chvíli správny vyraz. Prosím, aby neboli na jeho adresu vznášané žiadne Invektívy. Ma na mysli tu skupinu ľudí, ktorá je v obci v menšine.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlasí sa pán poslanec Filipp.
Poslanec J. Filipp: Mám otázku, či je povinnosťou všetkých prítomných poslancov hlasovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Máte možnosť hlasovať za proti a máte možnosť zdržať sa hlasovania.
Poslanec J. Filipp: Ak odpoveď na otázku je, že štvrtá možnosť neexistuje, tak spochybňujem hlasovanie o § 6, resp. 5a.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlasovanie prebehlo riadne. Registrovalo sa 126 poslancov. Pri hlasovaní sa nedá kontrolovať, či sa registruje každý prítomný poslanec.
Vážené poslankyne a poslanci, táto diskusia už nesúvisí s prerokúvanou témou. Rozprava bola ukončená, preto môžu byť už len faktické poznámky.
Hlási sa pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman: Prosil by som, keby sa dalo hlasovať o zaradení ďaľšieho odseku do záverečného paragrafu zákona v tomto znení: "Odchýlky pri voľbách orgánov samosprávy v mestách a počtom obyvateľov nad 200 tisíc upraví osobitný zákon. "
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Pán poslanec, upozornil som vás, že ak tento doplnok prijmeme - a ten osobitny zákon zrejme asi behom tohto týždňa neschválime, pretože doteraz nebol predložený - tak sa neuskutočnia voľby v Bratislave ani v Košiciach. Prijatie takéhoto doplnku považujem za neprijateľné. Vám ide zrejme o štatút Košíc a nie o samotný priebeh volieb. Ten priebeh volieb bude rovnaký v Košiciach aj v Bratislave, a] inde. Má k tomu pripomienku minister vnútra pán Andráš?
Minister vnútra SR A. Andráš: Plne súhlasím s tým, čo hovorí pán predsedajúci, pro tože táto skutočnosť, ktorú pán poslanec chce presadiť, je zohľadnená v návrhu zákona o obecnom zriadení.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ešte má pripomienku pán poslanec
Kliman.
Poslanec J. Kliman: Prepáčte, naozaj nechcem skúšať trpezlivosť tohoto zhromaždenia, ale podľa mojich Informácii pán primátor mesta Košíc dohodol s pánom ministrom, že keď sa bude o tomto zákone hovoriť, tak sa predloží. Podmienkou jeho predloženia, ako som to vysvetlil predtým vo svojom vystúpení, je zaradenie navrhovaného paragrafu v tomto zákone. Bol som poverený plénom, radou i vedením mesta Košíc tento návrh predložiť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: V zmysle rokovacieho poriadku má poslanec právo uplatniť návrh. My máme právo ho odhlasovať alebo ho zamietnuť. Navrhujem, aby sme o návrhu poslanca Klimana hlasovali.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo na 126 poslancov. /
Kto je za doplnok § 60 v zmysle návrhu?
/Za návrh hlasovalo 14 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Konštatujem, že tento doplnok nebol prijatý.
Prosím, hlási sa pán poslanec Hrnko. Znovu upozorňujem, že rozprava bola ukončená.
Poslanec A. Hrnko: Mám poznámku k otázke pomerného zastúpenia, aby tu nevzniklo z maďarskej strany nejaké nedorozumenie. Slovenská národná strana hlasovala za to, aby bol prijatý systém pomerného zastúpenia ako bol navrhovaný v 6 §. To, že nebol prijatý, to nie je naša vina. Takisto sme hlasovali za prijatie návrhu pána poslanca Agárdyho. Ak pán Fllipp vystúpil proti tomu, to je žiaľbohu jeho mylné vysvetlenie, pretože pán Agárdy to myslel tak, že ide o menšinu v obci. Pritom je to návrh, ku ktorému sa všetci hlásime. Toľko na vysvetlenie.
Prvý podpredseda I. Čarnogurský: Pán poslanec, niet o čom diskutovať. Otázka pomerného zastúpenia, čo sa týka národnosti, bola väčšinou tohoto pléna odmietnutá. To bol § 6.
Predseda SNR F. Mikloško: Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti konštatoval, že teraz sa už hlasovania zúčastňuje aj Slovenská národná strana.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlási na poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík: Po hlasovaní o § 5a/ bola širšia rozprava. Preto navrhujem, aby sme skúsili zopakovať hlasovanie o tomto paragrafe.
Prvý podpredsedom SNR I. Čarnogurský: To žiaľ, aj keď by sme si to mnohí priali, nie je možné, lebo poslanci sú zodpovední za každé svoje hlasovanie. AK raz väčšina poslancov hlasovala proti, výsledok rokovania piati a podľa rokovacieho poriadku hlasovanie nemožno opakovať.
Teraz budeme an blok hlasovať o prijatých pripomienkach, tak ako sme ich prerokovali, v zmysle spoločnej správy výborov.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 120 poslancov. /
Kto je za?
/Za hlasovalo 88 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti hlasovalo 30 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili úpravy návrhu zákona v zmysle spoločnej správy výborov ako boli odsúhlasené po pripomienkach.
Teraz môžeme prikročiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 127 poslancov. /
Kto je za návrh zákona ako bol predložený so schválenymi pripomienkami?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí bol schválený.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v priebehu rokovania bol predložený návrh, aby sme vzhľadom na neskorí čas prerušili rokovania a v prerokovávaní ostatných bodov programu tak, ako sme ho včera ráno odhlasovali, pokračovali v pondelok na mimoriadnom zasadaní. Legislatívny odbor Kancelárie SNR nás upozorňuje, že je potrebné ešte dnes prerokovať správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za predchádzajúce obdobie, ktorú máte predloženú písomne.
S pripomienkou sa hlási pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek: Myslím si, že legislatívny odbor Kancelárie SNR nemá čo hovoriť do toho, čo sme povinní, ale nie sme povinní prerokovať. To je jedna vec. Ďalej mám ešte jednu poznámku k tomu, či máme možnosť nehlasovať. Myslím si, že máme možnosť hlasovať buď za alebo proti, alebo sa zdržať hlanovania. Ta štvrtá možnosť je položiť poslanecky mandát, lebo voliči nám dali dôveru, aby sme sa tu vyjadrovali aj za nich. A či máme alebo nemáme pokračovať v rokovaní, o tom by sme mali hlasovať. Osobne som za to, aby sme pokračovali, pretože táto časová tieseň vznikla aj našou vlastnou nedisciplinovanosťou, ku ktorej sa aj ja ako člen tohto parlamentu hlásim.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlási sa pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický: Mám faktickú pripomienku. Zatiaľ sme sa nedohodli na tom, či dnešné rokovanie prerušíme. Ak sa dohodneme na tom, že dnešné rokovanie prerušíme, až z toho nám vyplýva povinnosť rokovať o správe predsedníctva. Ak rokovanie neprerušíme, niet dôvodu, aby sme menili poradie stanoveného programu, ktorý sme odhlasovali. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Budeme hlasovať o tom, či naše rokovanie prerušíme.
Prosím vás, aby ste v prípade odhlasovania prerušenia rokovania zotrvali na svojich miestach, aby sme mohli ukončiť priebeh dnešného rokovania.
Prosím o prezentáciu.
/Prezentovalo sa 120 poslancov. /
Kto je za prerušenie dnešného rokovania?
/Za prerušenie hlasovalo 45 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti hlasovalo 68 poslancov. /
Kto sa, zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Ďakujem za vytrvalosť. Pokračujeme v rokovaní. Navrhujem teraz desaťminutovú prestávku.
/Po prestávke/
Prvý podpredseda SNR J. Čarnogurský: Pokračujeme v rokovaní 3. Slovenskej národnej rady bodom 7, ktorým je
7.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Andráša, aby návrh zákona
o priestupkoch uviedol.
Minister vnútra SR A. Andráš: Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci, začali sme síce v dobrom duchu a v dobrej nálade, ale
prepáčte mi, nemožem si odpustiť jeden moment. Keď sledujem ako zredli vaše
rady, chýba mi tu akási. - povedal by nora "štábna kultúra", bolo tu povedané,
že predložený návrh zákona, ktorý ste schválili, mal značne množstvo nedostatkov,
na čo som citlivo reagoval. Dovolím si povedať, že keby a takouto disciplínou
pracovala vláda, asi by sme dnes nemali o čom rokovať. Takže prvým predpokladom
k tomu, aby sme úspešne pracovali, je váš prístup k práci. samozrejme, netýka
sa to vás, ktorí ste tu, ale tých, ktorí tu nie sú. Mám voči tomu dosť značné
výhrady a nepáči sa mi, že poslanci takto pristupujú k rokovaniu
Dovoľte úvodné slovo k predkladanému zákonu. Cesta, ktorou sa uberali prípravné práce na dnes prerokúvanom vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch, nebola jednoduchá. Obsah prác a ich priebeh poznamenali viaceré významné zmeny v nasej spoločnosti i v našom právnom poriadku. Tieto sa museli, pochopiteľne, odzrkadliť aj vo vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady ú priestupkoch.
Návrh zákona bol vypracovaný v úzkej nadväznosti na výsledky rokovaní výborov Slovenskej národnej rady o tomto návrhu v roku 1989 a zároveň musel zohľadnil aj súbežne pripravované a medzičasom už prijaté novely česko-slovenkého trestného práva hmotného, ale i rad ďalších zákonov. Ide o komplexnú úpravu všeobecnej hmotno právnej i procesno-pravnej stránky priestupkov. Nevylučuje sa však, aby osobitne zákony aj v budúcnosti upravovali niektoré skutkové podstaty priestupkov v jednotlivých odvetviach alebo na úsekoch štátnej správy, vrátane sankcií.
Nová právna úprava predstavuje teda otvorenú kodifikáciu priestupkového práva. Návrh odráža požiadavky súčasnej i predpokladanej praxe administratívneho postihu a odráža dosiahnuté vedecké poznanie v tejto oblasti.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o prie stupkoch sleduje okrem iného výraznejšie posilnenie represívnych možnosti orgánov, prejednávajúcich dané priestupky. Ide však aj o rad ďalších zmien v porovnaní s terajšou zákonnou úpravou. Napríklad rozkazným konaním, ako novou právnou inštitúciou, na sleduje podstatne zjednodušenie pre prejednania priestupkov tam, kde by riadne konanie o priestupkoch podľa zákona o správnom konaní bolo nepotrebné, resp. neúčelne.
Vzhľadom na presun niektorých protispoločenských konaní zo sféry súdneho postihu do sféry administratívneho postihu bolo potrebné zaviesť do priestupkového práva nové hmotno- právne i procesno-právne inštitúcie. Ide napríklad o ustanovenia o formách zavinenia, o niektoré nové sankcie, zákaz činnosti a prepadnutie veci, ochranné opatrenia sledujúce zamedziť ďalšie možné páchanie priestupkov, ako aj o ustanovenia o objasňovaní priestupkov a náhrade trov konania. Zavedením preskúmavania rozhodnutí o priestupkoch sudmi sa sleduje posilnenie právnych záruk občana pri postihu za priestupok.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako je vám známe, v ostatných mesiacoch bol zaznamenaný vysoký nárast porušovania zákonnosti. Nejde však iba o páchanie závažných trestných činov, ale aj o skutky nedosahujúce ich spoločenskú nebezpečnosť z hľadiska trestného zákona. Majú charakter drobného narúšania spoločenských vzťahov chránených zákonom. Spôsobujú materiálne i morálne škody na majetku spoločnosti i občanov. Prijatie navrhovaného zákona umožni tieto konania postihovať dôslednejšie. Potreba prijatia uvedeného zákona bola zvýraznená aj vami na rokovaniach výborov slovenskej národnej rady, na ktorých boli uplatňované požiadavky na sprísnenie postihu niektorých druhov priestupkov nad rámec predloženého vládneho návrhu.
Prijatím zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch sa utvoria obdobné podmienky postihu priestupkov v Slovenskej republike, ako boli utvorené v Českej republike. Z uvedených dôvodov odporúčam v mene vlády predložený návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem ministrovi vnútra pánovi Andrašovi za zdôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Vladimíra Sládeka, aby predniesol spravodajskú správu.
Poslanec V. Sládek: Vážená Slovenska národná rada, vážené predsedníctvo, dámy a páni, predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch vychádza zo súčasnej spoločenskej a a politickej situácie v Slovenskej republike, spojenej s prehlbovaním a posilňovaním demokracie. Proces prehlbovania demokracie však vyžaduje nielen rozširovanie práv občanov, ale aj plnenie občianskych povinnosti, k čomu ma navrhovaný priestupkový zákon vytvoriť zodpovedajúcu práv ňu základňu.
Súčasne platná právna úprava priestupkového práva je obsiahnuta v množstve právnych predpisov. Za základný prameň skutkových podstát priestupkov, ich prejednávania a postihu považujeme zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, ktorého jednotlivé ustanovenia sú už dlho predmetom kritických pripomienok zo strany právnickej verejnosti i orgánov štátnej správy vecne príslušných na prejednávanie priestupkov. Medzi najviac kritizovane nedostatky patri príliš všeobecný rámec právnej úpravy v citovanom zákone a existencia viacerých právnych predpisov upravujúcich problematiku prejednávania a postihu priestupkov mimo rámec priestupkového zákona, čo spôsobovalo neprehľadnosť a množstvo problémov pri aplikácii týchto právnych noriem v činnom i národných výborov, kde sa vzhľadom na ich generálnu príslušnosť sústreďuje najväčšie percento prejednávaných priestupkov.
Uvedené i ďalšie nedostatky viedli už v minulosti k spracovaniu viacerých návrhov na novelizáciu zákona č. 60/1961 Zb., ktorých prerokovania sa v dôsledku rôznych príčin odložili alebo boli vrátene na dopracovanie. Výsledkom je súčasne platný nepriaznivý právny stav.
Nevyhnutnosť prerokovať návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v orgánoch Slovenskej národnej rady je determinovaná viacerými skutočnosťami. Okrem uvedeného prehlbovania a posilňovania demokracie je to hlavne novelizácia trestno-právnych predpisov, keď z Trestného zákona vypadli niektoré skutkové podstaty, o čom hovoril aj pán minister, napríklad ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, nedovolené požívanie alkoholu, či iných návykových látok. Zo zrušeného zákona o prečinoch sa do priestupkového zákona transferujú napríklad prečin pytliactva, porušenie predpisov o cestovných dokladoch a prečin proti občianskému spolunažívaniu.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch obsahuje z hľadiska systematiky štyri časti, v rámci ktorých sa riešia základné otázky hmotno právnej i procesnopravnej stránky prejednávania priestupkov. Oproti doteraz platnému právnemu stavu prináša návrh zákona povinnosť na hrady trov konania. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy musí občan, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, za platiť trovy konania, ktoré vznikli prejednávaním prie stupku. Trovy konania sa uhradia paušalnou sumou, ktorú určí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode Ministerstvom financii Slovenskej republiky všeobecne zaväznym právnym predpisom. Novým je aj ustanovenie o spomínanom rozkaznom konaní.
Pri tvorbe návrhu zákona o priestupkoch vyvstala aj otázka ústavnoprávneho charakteru, či uvedená právna regulácia patri do pôsobnosti republík alebo do pôsobnosti federácie. Z interpretačného pravidla čl. 9 ústavného zákona č. 143/1960 Zb. o československej federácii vyplýva, že právna úprava prejednávania a postihu väčšiny priestupkov patrí do pôsobnosti Českej republiky a Slovennkej republiky, nakoľko nie je výslovne zverená do pôsobnosti českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Z týchto dôvodov sa predmetná právna úprava pripravovala paralelne v českej republike a v Slovennkej republike s cieľom zosúladenia a približnej jednoty.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch je vecne a dikčne zhodný so zákonom českej národnej rady o priestupkoch, ktorý Česká národná rada medzičasom už schválila 17. mája tohoto roku. Tento zákon už nadobudol aj účinnosť 1. júlom 1990, čím sa vytvoril v Českej a Slo venskej Federatívnej Republike dvojitý právny režim priestupkového práva. Prijatím zákona Slovanskej národnej rady o priestupkoch sa predpokladalo odstránenie tohto právneho dualizmu pri prejednávaní a postihu za priestupky.
Dámy a páni, dňa 26. júna tohto roku obdržal predseda Slovenskej národnej rady list predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorým z poverenia vlády Slovenskej republiky predložil Slovenskej národnej rade vládny návrh zákona o priestupkoch. Následne bol uvedený vládny návrh zákona rozoslaný poslancom Slovenskej národnej rady a uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 27. Júna 1990 bol pridelený všetkým výborom Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného vyboru na prerokovanie do 5. septembra a ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady a Výboru správu do 8. septembra 1990. Týmto sa vytvoril dostatočný časový priestor na dôkladné oboznámenie sa a preštudovanie tohto návrhu zákona. Výbory Slovenskej národnej rady pre rokovali na svojich schôdzach v auguste tento vládny návrh a tým, že s ním vyslovili súhlas a zároveň odporúčajú Slo venskej národnej rade, aby predložený vládny návrh zákona schválila s úpravami. Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali starostlivo a táto skutočnosť sa prejavila v pripomienkach a v navrhovaných úpravách uvedených v bodoch l, 5, 9, 16, 17, 19, 21, 24, 25, 30 a 12 až 36 spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o priestupkoch.
V súvislosti so značným rozsahom ďalších úprav, ktoré výbory odporúčajú,
treba povedať, že úpravy premietnuté v spoločnej správe v bodoch 2, 3, 4,
6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 20, 22, 23, 26, 27, 28, 29 a 31 by nemali
byť Slovenskou národnou radou akceptovane a zahrnuté do zákona o priestupkoch.
Aj keď boli dôvody vo výboroch väčšinou vysvetlené, treba pripomenúť, že
ide o odporúčania, ktoré patria do úpravy iných zákonov alebo sa upravene
v iných zákonoch, prípadne nemajú normatívny a relevantný charakter.