V oblasti životného prostredia sme sa zhodli na tom, že vzduch je federálny, ten nepozná hranice, teda že federálny orgán bude potrebný, že spoločnú koordináciu a zaBtupovjinio bude vykonávať spoločný federálny orgán, ale všetko ostatné je vecou republiky.
V oblasti práce a sociálnych vecí sme sa dohodli, že by federálu mala zostať len regulácia tých procesov, ktoré zabezpečujú trh práce, jednotne pravidla sociálneho zabezpečenla a všetko ostatné by malo byt vecou republík.
Veľká diskusia bola okolo tlače, rozhlasu a televízie, aj československej tlačovej kancelácle, kde sme jednoznačne dali požiadavku, že to musia byt slovenské národne inštitúcie, v oponencii bolo prerokovávané akurát to, ako bude zabezpečený vstup federálu do týchto orgánov, či bude mať samostatné vysielanie alebo vstupy cez Českú republiku alebo ako to bude riešené. Ale v podstate sa prijala zásada, že z nej je možné vychádzať pri tvorbe budúcich orgánov. Preto sme začali práce v oblasti legislatívy tak, aby sme príslušné návrhy mohli podať ešte pred prvým januárom.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,
toto je v hrubých rysoch projekt, o ktorom hovoríme ako o záveroch z Trenčianskych Teplíc. Projekt, ktorý sám osebe neznamená, že sa bude automaticky realizovať, ale podľa nášho najhlbšieho presvedčenia, a to aj presvedčenia celej vlády Slovenskej republiky, je jediným reálnym, možným, optimálnym variantom rozvoja Slovenskej republiky v súčasných podmienkach. /Potlesk. /
Hozprávali sme sa o otazko vzniku Slovenského štátu A vzniku Českého štátu ako alternatívy pre budúce spolužitie. Rozobrali sme si všetky situácie, ktoré vzniknú v oblasti ekonomických vzťahov - rozvrat ekonomik oboch štátov, v oblasti ľudských vzťahov - 600 tisíc Slovákov žije v Čechách, niekoľko desiatok tisíc Čechov u nás pracovné sily prechádzajú z jednej republiky do druhej, veľa zmiešaných manželstiev a podobne, rozvrat morálnych hodnôt, rozvrat hodnôt politických. Perspektíva, ktorá sa tu rysuje, je veľmi zlá. My sme českým priateľom úprimne povedali, že záujmom slovenského národa nezodpovedá vytvorenie Slovenského Štátu a postavenie tohto hesla v sučasnonti ako programu politickej reprezentácie Slovenska. Ale tiež sme hovorili, že aby sa aj v Českej republike vážne zaoberali tými silami, ktoré dosť opovržlivo hovoria: "Když Slováci chtějí, tak ať jdou". My republiku rozbiť nechceme. Ale nikto nás nemôže vydierať ani strašiť. Prichádzame ako rovný s rovným k svojmu partnerovi, s ktorým chceme žiť v spoločnom štáte. Spochybňovať, že akonáhle by sme sa odtrhli, prestane platil Trianonská zmluva a budeme mat problémy s vlastnou existenciou a podobne, netreba. Nie na tomto princípe môžeme budoval vzájomné vzťahy. Je dosť iného, čo nás spája.
Ďalej, keď sme hovorili o otázkach vzájomných vzťahov Cechov a Slovákov, boli sme nútení konštatovať, že napriek tomu, že sme žili 42 rokov v štáte, ktorý bol prísne centralizovaný, ktorý bol vedený stranou - myslím komunistickou - napriek tomu, že po roku 1968 existovala tvrdá federácia, vytvoril sa taký systém izolácie Cechov a Slovákov, že sa vlastne nepoznáme. Konštatovali sme, že napríklad v oblasti informatiky na Slovensku nie je ani jeden novinár českej národnosti, ktorý by pôsobil ako stály spravodajca pre občanov v Čechách. Konštatovali sme, že do Čiech sa nedostavajú výtlačky slovenských novín, a keď tak len vo
veľmi malom počte, dokonca poslanci parlamentu ich dostavajú len v malom počte s dvojdňovým oneskorením. Konštatovali sme, že neexistuje systém previazanosti kultúrnych hodnôt, že ekonomická spolupráca bola v podstata riadená cez nejaké systémy odvodov, plánu a pod., že chcieť budovať nové, moderné vzťahy Čechov a Slovákov znamená skôr ich budovať na princípe horizontu ako cez federálny kopček, predovšetkým na vzájomnom poznaní, úcte, spolupráci, tolerancii. Treba využiť blízkosť kultúr, blízkosť jazyka, treba pozerať na geopolitické záujmy, ktoré v strede Európy máme rovnaké a treba vychádzať z toho, že garantom spolupráce nemôžu byť úradníci federálnych orgánov, ale musia byt nim české a slovenské národy, ktoré svoj záujem náležito vyjadria.
Proces, ktorý na nastúpil v Trenčianskych Tepliciach, je začatý, nie je ukončený. Podstatne viac diskusie o jeho užitočnom i sa vedie v Českej republike ako v Slovenskej republike, i keď v poslednom čase badáme, že sa i tam prechádza k vecnému tónu. Predpokladane, že tento vecný tón sa pre budúce obdobie rozvinie. Práve preto, vážení poslanci, budeme potrebovať i vašu pomoc, ak sa s týmto projektom stotožnite, aby ste pôsobili na vašich kolegov v českých zákonodarných zboroch a vysvetľovali si otázky vzťahov českej a slovenskej politickej reprezentácie v budúcom období.
Sú i názory, ktoré hovoria, že "ať se o tomto mluví" a že federálne orgány budú aj tak postupovať v centralistických tendenciách, ktoré majú do konca roku naplánované, čo by sme už v normotvorbe nemali zabezpečiť, mali by sme tomu klásť odpor. Sú i názory, ktoré vyslovujú úprimné obavy o štát a boli vyslovené i veľmi urážlivé názory na adresu slovenskej politickej reprezentácie práve preto, že sme si dovolili s takýmto niečím prísť. V zmysle zásady
aká diera taká záplata, sme na tieto názory rovnako odpovedali. Slovenskú reprezentáciu dnes považujeme za politicky jednotnú, za legitimného predstaviteľa slovanského ľudu. Tato reprezentácia vyšla z demokratických volieb, vláda vyšla z volieb a rozhodnutia Slovenskej národnej rady, preto je úplne legitimná o všetkých otázkach rozhodovať a riadil. Akúkoľvek jej spochybňovanie je urážkou aj týchto orgánov, je aj urážkou národa, ktorý tuto reprezentáciu poveril zastupovaním. V tomto rozsahu nie sú možné konzultácie a rozhovory s nami, ktoré by to spochybňovali.
Pokiaľ ide o ostatné činnosti, máme podporu pána prezidenta, diskusie na vedú u koaličných partnerov, ale zrejme skôr, než sa dospeje k politickej dohode, bude treba ešte veľa času.
Dovoľte, aby som záver povedal jednu poznámku.
Občania slovenskej republiky, poslanci Slovenskej republiky,
vada vláda urobila všetko pre to, aby správa vašich veci verejných sa vám k l. januáru 1991 vrátila a bola konečne komplexne vo vašich rukách.
Ďakujem Vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem predsedovi vlády pánovi Mečiarovi za informáciu. O slovo sa prihlásil prvý podpredseda vlády slovenskej republiky Ján Čarnogurský. Dávam mu slovo.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Vážené poslankyne, vážení poslanci, rád by som vás informoval o aktivitách vlády v súvis lonti u prípravou zákona o slovenčine ako úradnom jazyku.
Osobitne významnou oblasťou, ktorej riešenie sa v minulonli zanedbávalo, je oblasť národných vzťahov. Ja to neuralgický bod, od ktorého závisí forma života našich národov, konkrétny život každého občana nášho štátu, ale i renomé a miesto našich národov v Európe a vo svete. V dlhom období neslobody sa v tejto sfére nahromadilo veľa krívd, ale i nedorozumení. Dnes, keď nastala sloboda, odrazu stojíme pred hrozbou vážnych problémov. Od nás, ktorí sme prijali zodpovednosť za riešenie problémov Slovenska, preto občania právom očakávajú jasný postoj a činy, ktoré zabezpečia pokojný živor občianskej spoločnosti.
Závažné problémy sa nahromadili v niektorých okresoch južného Slovenska. So znepokojeniu pozorujeme rast národnostnej neznášanlivosti v tejto časti našej republiky medzi občanmi slovenskej a maďarskej národnosti. V tejto otázke je potrebné otvorene povedať, ako sa veci majú. Neprináleží nám hodnotiť politiku Maďarskej republiky, avšak ak jej oficiálni predstavitelia hovoria o národnostnom útlaku maďarského obyvateľstva žijúceho v iných štátoch, dotyka sa to aj nás. Husím preto zodpovedne vyhlásiť že nevieme o prípadoch diskriminačných opatrení orgánov Slovenskej republiky, či federálnych orgánov, ktoré by boli zamerane proti maďarskej národnostnej menšiny. Treba pripomenuť, že v žiadnom z okresov južného Slovenska nežijú výlučne občania maďarskej národnosti. Ide o zmiešané územie, na ktorom od nepamäti žije značná časť obyvateľov slovenskej národnosti.
Problémy na južnom Slovensku sa dotýkajú predovšetkým otázky používania jazyka. Naše zákonodarstvo, ale i administratíva v úsilí vyjsť maďarskému obyvateľstvu v ústrety, umožnila používania maďarského jazyka v tejto oblasti v pomerne značnom rozsahu. To však viedlo k absurdnej situácii, že dnes je to práve slovenské obyvateľstvo, ktorá ma často značné problémy uplatniť sa v tejto časti Slovenskej republiky jednoducho preto, lebo nevie po maďarsky. Vieme o prípadoch, keď maďarské obyvateľstvo, miestni funkcionári uskutočňujú ekonomicky nátlak, ale l administratívne opatrenia voči slovenskému obyvateľstvu v úsilí donútiť ho opustiť tento región alebo sa naučiť po maďarsky.
Vláda má informácie o uznesení Miestneho národného výboru v obci Dolný Peter z 23. januára t. r., ktoré požaduje preloženie zubnej lekárky a obvodného lekára, pretože nevedia po maďarsky. Celý rad konkurzov na vedúce funkcie v štátnych organizáciách, uverejňovaných v miestnej tlači, požaduje na ich obsadenie aktívnu znalosť maďarského jazyka. Ako príklady môžem uviesť konkurzy na miesta riaditeľa OÚNZ, technických služieb, komunálnych služieb, vedúceho odboru školstva na ONV, riaditeľa okresnej pedagogickopsychologickej poradne, ktoré uverejnila tlač v Komárne. Slovenské obyvateľstvo je pobúrené i situáciou v súvislosti s požiadavkou na zriadenie triedy so slovenským vyučovacím jazykom na Strednej poľnohospodárskej škole v Komárne - Hadovce, ktorá má inak ako vyučovací jazyk výlučne maďarčinu. Keďže doteraz boli slovenské deti nútené študovať túto profesiu inde, od novembra minulého roku bola uplatnená požiadavka na zriadenie slovenskej triedy. Doteraz márne. Zväz maďarských pedagógov na svojej okresnej konferencii v Komárne sa v súvislosti s touto požiadavkou v máji t. r. uzniesol takto: "Za neprijateľné považujeme otvorenie slovenskej triedy v Strednej poľnohospodárske škole Komárno - Hadovce. " Takýchto príkladov je možné uviesť veľa.
Život slovensky hovoriaceho obyvateľstva na južnom Slovensku sa stáva stále zložitejším. Je našou povinnosťou nepripustiť ďalšie zhoršovanie situácie a dosiahnuť zásadný obrat. V súlade s masovo prejavovanými požiadavkami, s oficiálnymi stanoviskami väčšiny politických síl na Slovensku, vidí vláda ako prvý krok k riešeniu tejto situácie prijatie zákona o úradnom jazyku, ktorý jasne zakotvi, že na celom území Slovenskej republiky sa úradným jazykom stane slovenčina.
25. júla sa za účasti zástupcov viacerých politických a verejno-spoločenských síl a inštitúcií uskutočnilo rokovanie na úrade vlády Slovenskej republiky k problematike prípravy zákona o úradnom jazyku. Tento zákon ustanoví slovenský jazyk ako všeobecný dorozumievací jazyk. Pokiaľ ide o prípady, keď z medzinárodných záväzkov, ktoré sme prijali, vyplýva povinnosť štátu umožniť príslušníkom národnostných menšín dorozumieť sa na štátnych orgánoch v materinskom jazyku, túto zabezpečíme prostredníctvom tlmočníkov alebo inou vhodnou a zákonnou formou. Možnosť dorozumieť sa na všetkých verejných orgánoch po slovensky však musí byť bezvýhradná.
Na zaver rokovania sa tiež dosiahla dohoda, že jej účastníci budú tlmočiť svojim hnutiam, stranám a organizáciám požiadavky, aby dodali svoje predstavy na riešenie tohoto problému.
Vláda samotná pripravuje podklady na vydanie zákona o úradnom jazyku. Súčasne je nám známe, že viaceré návrhy tohoto zákona sú vypracované na pôde politických strán a hnutí. Vláda je pripravená ich preskúmať, zaujať ku nim stanovisko a pripadne poskytnúť svoje podklady pre dopra covanie iných návrhov zákona.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol ešte niekoľko poznámok k problematike zákona o úradnom jazyku z hľadiska širšieho kontextu právneho systému nášho štátu a medzinarodno-právnycli záväzkov a súvislosti. Doterajšia prax sa opierala o úntavný zákon č. 144/1968 Zb. o postavení národnosti. Navrhovaný zákon o úradnom jazyku by nebol v rozpore so spomenutým ústavným zákonom, ale naopak, bližšie by vymedzoval podmienky jeho pôsobenia.
Doterajšia ústavna úprava totiž hovorí len o práve menšín na dorozumievanie vo svojom jazyku, neupravuje však bližšie prípady konfliktu B právom na používanie jazyka slovanského v úradnom styku, ktoré inak vyplýva z čl. 6 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácll.
Zákon o úradnom jazyku preto podrobnejšie zakotví práva a povinnosti vyplývajúce z už citovaných ústavných zákonov. Jasne zakotvi slovenský jazyk ako povinný úradný jazyk na celom území slovenskej republiky, pričom však umožni občanom národnostných menšín dorozumieť sa aj v materinskom jazyku.
V súvislosti e ústavnoprávnym hodnotením tejto otázky chcem ešte uviesť poznámku k návrhu, aby sa zákon o úradnom jazyku prijal ako ústavný zákon. Podľa čl. 142 ods. l ústavného zákona o československej federácii môže byt ústava, a tým sa myslia aj ústavné zákony, zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia. Zmenu tohoto
ústavného stavu možno očakávať až po prijatí Ústavy Slovenskej republiky. Keďže potreba prijať zákon o úradnom jazyku na ukazuje ako mimoriadne naliehavá, považuje vláda Slovenskej republiky za žiaduce, aby bol prijatý v najbližšom čase a nie až v súvislosti e Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho účel tohoto zákona možno podľa nás splniť i vo forme obyčajného zákona, pretože platný ústavný stav v tejto veci nie je potrebné zmeniť, iba bližšie konkretizovať a podrobnejšie upraviť.
Mimoriadne závažnou a citlivou otázkou v súvislosti a návrhom prijať zákon o úradnom jazyku sú aspekty medzinárodno-pravne a medzinárodno-politické. Je dôležité jasne povedať, že návrh tohto zákona ani žiadne naše opatrenie nie je opatrením diskriminačným. Občanov iných národnosti považujeme za občanov n rovnakými právami ako slovenských občanov. Navyše im poskytujeme i ďalšie pravá, ku ktorým sme sa zaviazali. Nemôžeme však pripustiť, aby dochádzalo k obmedzovaniu práv slovenského obyvateľstva.
K medzinárodno právnej ochrane národnostných menšín aj v oblasti jazykových práv treba uviesť, že právna úprava Česko-Slovenska prevyšuje v oblasti jazykových práv aj poslednú dohodu prijatú na konferencii o ľudskej dimenzii kodanské] schôdzky Helsinskej konferencie, ktorá sa konala v Kodani v čase od 5. do 29. júna t. r. ústavný zákon č. 144/1968 Zb. totiž priznáva prínlušníkom národnostných menším okrem iného aj právo používať ich jazyk za podmienok ustanovených zákonmi v úradnom styku v oblastiach obývaných príslušnou narodnosťou. V súčasnosti je najmä potrebné vychádzať z česko-slovenskej platnej právnej úpravy, ale najmä z dokumentu prijatého v Kodani, ktorý v rovine práv príslušníkov národnostných menšín zahrňuje aj tie ich jazykové a iné pravá, ktoré boli deklarované vo všetkých významných dokumentoch o ľudských právach, ako
aj v záverečnom akte konferencie o bezpečnosti a spoluprá ci v Európe z roku 1975 i v jednotlivých záverečných aktoch, ktoré vzišli z následných schôdzok tejto konferencie.
Kodaňský dokument deklaruje používanie materinskej reči príslušníkov menšín v súkromnom i verejnom živote, článok 32 ods. l, pri náboženských vzdelávacích aktivitách a v oblasti obradov, čl. 32 ods. 3, v oblasti výmeny informácií, čl. 32 ods. 5. Dokument z Kodane súbežne stanovuje, že všetky opatrenia zabezpečujúce práva príslušníkov národnostných menšín, vrátane jazykových práv, musia byt v súlade s princípmi rovnosti a nemôžu viesť k diskriminácii ostatných občanov, t. j. občanov používajúcich výhradne oficiálny jazyk - to ja čl. 33. Ďalej príslušníci národnostných menšín majú mať možnosť osvojovať si nielen oficiálny štátny jazyk, ale aj ich materinskú reč a pokiaľ je to možné a nevyhnutné, používať túto reč, ak takéto právo zákonodarstvo príslušného štátu zakotvuje, aj pred verejnými úradmi - čl. 34.
Kvôli lepšej znalosti danej problematiky obrátil som sa cestou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako l prostredníctvom veľvyslanectiev na celý rad európskych štátov, v ktorých žije národnostne diferencované obyvateľstvo, aby som sa dozvedel, ako je v týchto krajinách právne zakotvené používanie úradného jazyka. Zatiaľ som obdržal informačný materiál od švédskeho a sovietskeho veľvyslanca a prísľub tohoto materiálu od rakúskeho a talianskeho veľvyslanca.
Vážené poslankyne, vážení poslanci.
dovoľte mi, aby som vás na záver požiadal o porozumenie k postoju a činnosti vlády Slovenskej republiky v otázke prípravy zákona o úradnom jazyku. Vláda bude naďalej veľmi starostlivo pozorovať vývoj situácie na južnom Slovensku a urobí všetko preto, aby sa problémy riešili ľudsky, civilizovane a spravodlivo. Nedopustí, aby dochádzalo k (diskriminácii akejkoľvek skupiny obyvateľstva, či už sú to národnostné menšiny, etnické skupiny, cirkevné či náboženské spoločenstvá. 1 rozhodne skupiny občanov slovenského národa žijúce na národnostne zmiešanom území.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem prvému podpredsedovi vlády pánovi Čarnogurskému za vystúpenie. Do rozpravy sa k týmto otázkam ako prvá prihlásila podpredsedníčka Slovenkej národnej rady pani Keltošová.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, k obsahu a výsledkom stretnutia vedení troch vlád mi dovoľte jednu poznámku. Bude sa týkať kompetencií federálneho a republikových ministerstiev práce a sociálnych vecí. Z doposiaľ publikovaných informácii a z expertíz, ktoré som si dala urobiť, totiž vyplýva, že v tomto rezorte sa pre najbližšie obdobie nepočíta s kompetenčnými zmenami v hlbšom slova zmysle. Pretože ako podprednedníčka Sloven skej národnej rady zodpovedám aj za oblasť sociálnej politiky a sociálnych vzťahov, rada by som sa od pána premiéra dozvedela, ako sa bude Ministertvo práce a sociálnych veci Slovenskej republiky tvorivo podieľať na príprave koncepcie pre oblasť práce a sociálnych veci, ktorá sa pripravujo v gescii vlády Českej republiky. Zastávam totiž názor, a fakty ho podporujú, to otázky sociálnej politiky rovnako ako otázky energetiky, baníctva, spojov, hutníctva, patria primárne už v súčasnosti, a to podčiarkujem, do plnej kompetencie republikových ministerstiev.
Sociálne skupiny, ku ktorým budú rôzne sociálne opatrenia smerovať, majú totiž na Slovensku v mnohom odlišné charakteristiky oproti Českej republike. Už tradične majú rodiny na Slovensku väčší počet deti. Preto musí byť aj naša rodinná politika iná ako rodinná politika v Českej republike a nemôže byt len nejakým variantom spriemerovanaj "jednotnej federálnej rodinnej politiky". Slovensko má takisto inú vekovú štruktúru obyvateľstva, aj inú štruktúru osídlenia a preto musí mať svoju vlastnú sociálnu politiku l vo vzťahu k dôchodcom, vrátane takých foriem terénnej a ústavnej sociálnej starostlivosti o nich, ktoré budú rešpektovať uvedené špecifiká, aj naše vlastné tradície.
Slovensko má tiež inú situáciu pokiaľ ide o rómske obyvateľstvo, ale zrejme budú aj určité odlišnosti v štruktúre nezamestnaného obyvateľstva. Vlastná sociálna politika v rámci Slovenskej republiky by pritom nemala viest k nejakým hlbokým rozporom s novou vlastnou sociálnou politikou českej republiky, lebo v oboch národných republikách bude potrpíme aj v tejto oblasti sledovať líniu spolupráce so sociálnymi politikami vyspelých európskych krajin. Prečo na aj v tejto oblasti napríklad nepresúva viac kompetencii na národné ministerstvá práce a sociálnych vecí podobne ako v prípade niektorych hospodárskych ministerstiev, najmä ak uvážime, že Ministerstvo práce a sociálnych veci Slovenskej republiky ako prierezové roinioterstvo je právo s týmito hospodárskymi ministerstvami spojene napríklad pri riešení otázok zamestnanosti alebo nezamestnanosti?
Len okrajovo chcem spomenúť, že otázka decentralizácie právomoci sa pritom týka nielen vzťahov federálnych a republikových orgánov, ale je veľmi aktuálna aj vo vzťahu k hierarchii riadenia v rámci republiky až po najnižšiu urovná. Stretla som na s týmto problémom napríklad v súvislosti a otázkou petržalského školstva. Možno hovorím na chviľu od veci, ale Petržalka je tretie najväčšie mesto na Slovensku. Využívam prítomnosť pána primátora Hofbauera. Ako možno viete, existuje tu 23 základných škôl s 542 učebňami, no na ten počet detí, ktoré v tomto piatom bratislavskom obvode navštevujú základné školy, tu chýba 327 učební, čiže vlastne 13 škôl. Výsledkom toho je smennosť a neustále zmeny rajonizácie. Toto všetko je dedičstvom minulosti, ale zároveň veľmi znepokojujúcou realitou, ktorá prerastá do napätej sociálnej situácie najmä v súvislosti s potrebami umiestnenia osobitnej školy, ktorá doposiaľ sídli v hygienicky nevyhovujúcej budove. Aspoň túto akútnu situáciu by pomohlo riešiť uvoľnenie budovy, ktorá bola pôvodne určená pre základné školstvo, ktorá je však v správe Národného výboru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v ktorej je umiestená stredná ekonomická škola. Premiestnenie tejto školy do iného obvodu je možné, ale nie je v kompetencii žiadneho Iného obvodného národného výboru.
Ako mi moji voliči oznámili, národný výbor mesta Bratislavy stále odkladá riešenie, na ktoré už týždne čakajú desaťtisíce petržalských detí. Školský rok je predo dvermi. Myslím si, že by naša radnica nemala podceňovať možnocť výbuchu nespokojnosti, pre ktorý na tomto niekdajšom vzorovom socialistickom sídlisku je toľko príčin. Dúfam, že sa po dnešku verí dajú urýchlene do pohybu.
A na záver ešte jedna stručná otázka. Dnes dostaneme pradložený vládny návrh zákona o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy. Tento zákon nezahŕňa problematiku vládnych výborov. Pretože však v nedávnych dňoch bol ustanovený Vládny výbor pre ženu a rodinu, bola by Bom rada, keby nám pán premiér alebo niektorý z podpredsedov vlády vysvetlil mechanizmy tvorby takýchto výborov. Ich kompetencie, ako aj spôsob akým bude umožnená kontrola činnosti vládnych výborov Slovenskou na Lodnou radou. Pýtam sa to aj preto, že postavenie žien v našej spo ločnosti korešponduje s postavením tejto problematiky v štruktúre vládnych orgánov.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR H. Zomko: Ďakujem pani podpredsedníčka Slovenskej národnej rady Oľge Keltošovej. Pýtam sa, či chcú diskutovať aj ďalší poslanut. Hlási sa pán poslanec Majer.
Poslanec J. Majer: Vážená Slovenská národná rada, važené poslankyne, poslanci, som Majer, nezávislý poslanec za Západoslovenský kraj.
Mam otázku na predsedu vlády Slovenskej republiky, či sa v Trenčianskych Tepliciach hovorilo aj o slovenskom poklade. Asi pred piatimi rokmi bola uverejnená stručná správa, že slovensky poklad bol dovezený zo švajčiarskych bank a že reprezentuje takmer 7, 5 tony zlata Na vysvetlenie pre mladších je to poklad, ktorý sa za Slovenského
štátu zozbieral tak, že občania, Slováci, dávali vlastné prstienky, náušnice, na na tento poklad a dostávali za to obrúčky zo železa, teda prakticky plechové. Ak sa v Trenčianskych Tepliciach o slovenskom poklade nahovorilo, prosím, aby tato moja otázka bola považovaná za interpeláciu na pána ministra Michala Kováča, ktorý, vidím, že tu nie je. Žiadam a odporúčam, aby nám na najbližšom zasadaní Slovenskej národnej rady povedal, kde sa poklad nachádza, ako sa B nim naložilo, čo sa s ním stalo, pretože do republiky bol dovezený.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Majeroví. Hlási sa pán poslanec Anton Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: Vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni, poslanci a poslankyne, bol nám predložený koncept budovania novej slovenskej štátnosti i vzťahov českej a slovenskej štátnosti, ktorý bol vypracovaný na trenčiansko-teplických poradách. Treba skutočne oceniť snahu pána premiéra, jeho obetavosť, s ktorou sa pustil do rozlúsknutia takéhoto skutočne tvrdého nie orieška, ale orecha. Nás, poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí sme kandidovali na určitý program a za týmto programom, a nie za iným, naďalej stojíme - len s tým, s ktorým sme išli do volieb - teší, že mnohé tie veci, ktoré boli dohodnuté v Trenčianskych Tepliciach, boli pred voľbami artikulované iba v ňom.
Mňa, ako historika osobne zaujíma jedna vec. Dejiny slovensko-českých, alebo česko-slovenskych vzťahov od toku 1918 sú dejinami nesplnenych paktov a nesplnených sľubov. Hneď v roku 1918 to bola Pittsburská dohoda, v roku 1935 Beneš, keď mal byť zvolený za prezidenta, sľúbil Ľudovej strane, že do roka bude autonómia. Keď sa stal prezidentom, o tomto sľube nechcel ani počuť. Takisto Žilinská autonómia skončila známym spôsobom. Podobne sa naložilo s Košickým vládnym proqramom, podobne skončila Ostáva 9. mája novelizáciou Ústavy z roku 196O, podobne ústavný zákon z roku 1968 číslo 143 skončil tým, že sa fakticky prijatím zákonov z októbra 1989 o prijatí ústavy zlikvidoval. Nastantle prišla nežná revolúcia, ktorá tento stav zásadne zmenila.
Mám teda na pána premiéra otázku, ktorá, myslím, je otázkou väčšiny politicky rozmýšľajúcich Slovákov a myslím, že nezodpovedanie tejto otázky je príčinou všetkých napätí v spoločnosti. Mám otázku, ktorá znie: Čo sa stane, keď na tieto dohody v parlamente Českej republiky resp. vo federálnom parlamente neschvália? Osobne si myslím, že v Trenčianskych Tepliciach mali sedieť len pán Pithart a pán Mečiar a oni sa mali dohadovať, pretože ide o česko-slovenský vzťah a nie o vzťah Cechov a Slovákov ku federácií. Teda tá otázka znie: Čo sa stane, keď sa tieto zmluvy nesplnia?
Osobne si myslím, že by bolo veľmi vhodné, keby táto snemovňa podporila pána Mečiara a tie cesty, ktoré zvolil, sa premenili na skutky, aby sa nejednalo stále o to, aby pán premiér nemusel bojovať zakaždým o jednu vec, ale aby bolo zakotvené, že tu nám patri všetko a my ako suverénny národ, resp. ako suverénny snem slovenskej republiky budeme rozhodovať o tom, čo sa pusti hore a čo je pre nás, aj pre partnera z Českej republiky vhodné. Teda že či by sku-