oplývaní záujmov v ekonomike, politike, kultúre, vede a vo všetkom ostatnom a o centralizácii vlády, keď určitá sústava riadiacich orgánov nariaďuje ako majú byť tieto vzťahy upravené i v podstate ich svojim výkladom deformuje - ten doterajší vzťah.
Dohodli sme sa na projekte, ktorý sme predložili verenosti a ktorý chceme predložiť dnes i vám. Na riešenie tohoto projektu sme prijali a vytvorili deväť odborných komisií, ktoré majú preskúmať vecné vzťahy federácie a republík a zaujať k nim stanovisko. Na základe výsledkov týchto vecných komisií sa pripravia návrhy legislatívnych úprav a bude musieť byť aj rozhodnutie zákonodarných zborov. Naša predstava je nasledovná: po zhodnotení činnosti komisii sme postupovali tak, že päť komisií garantuje vláda Českej republiky a päť komisií vláda Slovenskej republiky. Federálna vláda nie je garantom činnosti ani jednej z komisií. Garant - to znamená ten, čo vyvoláva iniciatívu, zvoláva a vecní) prerokúva tieto problémy. Na základe takéhoto stavu po spracovaní vecných analýz návrhy legislatívnych úprav vlády republík predložia Slovenskej a českej národnej rade. Česká a Slovenská národná rada predložia návrhy zákonov federálnemu zhromaždeniu. Federálna vláda nebude mal v tomto prípade zákonodarnú iniciatívu. Tým chceme dokumentovať, že práva sa odvodzujú ozaj od republík a že federácia bude plniť tie úlohy, ktoré sú pre ňu výhodné. Samozrejme, že náš návrh nie je v českej verejnosti dobre prijímaný. Napríklad ma mrzí, že česká verejnosť nie je ani oboznámená so stanoviskom slovenskej vlády a skresľujú sa mnohé komentáre i vecné vzťahy, ktoré dostávajú úplne iný obraz. Preto si myslím, že by bolo vhodné, keby Slovenská národná rada alebo jej predsedníctvo účinne vstúpila do kontaktov a konzultácií s Českou národnou radou a jej predsedníctvom. Musíme o týchto otázkach hovoril čo najviac, aby ume sa pochopili a aby sme predišli tomu, že by sa vo Federálnom zhromaždení vytvorili mechanizmy, ktoré by celú dohodu zablokovali. Také snahy sú pravdepodobné.
Ďalej sme sa dohodli na tom, že celý proces by mal byť ukončený najneskôr do 1. Januára 1991. Keď sme boli na rokovaní u pána prezidenta, bola táto otázka predmetom širokrej diskusie. Pán prezident nám potom navrhol, aby slovenská strana upustila od striktnej požiadavky 1. 1. 1991 s tým, že sa zaväzujú, že niektoré vzťahy by boli vyriešené skôr a niektoré komplikovane o niečo neskôr. Naše stanovisko holo také, že môžeme od tejto striktnej formulácie upustiť, ale slovenská vláda bude poslupovať tak, aby k l. l. neexistovali na našej stranu žiadne prekážky, pre ktoré by logislalívne úpravy nemohli byť vykonané.
Ďalej na tomto tokovaní došlo i k hodnoteniu postoja politických strán a skupín k tomuto dokumentu. V pracovnom návrhu materiálu bola veta, ktorou sa odsudzuje slovanský separatizmus. S touto vetou sme súhlasili s podmienkou, že sa odsúdia aj podobné tendencie v Českej republike. V komuniké odsúdené boli, pretože to nie ja len česká záležitosť.
Zložitosť celého procesu vyplýva aj z toho, že naše návrhy prichádzajú niekoľko týždňov po tom, čo vlády predložili svoje vládne programy, čo boli ustanovení ministri a čo by sa mali meniť mnohé z otázok, ktoré sa predtým predpokladali riešiť na úrovni federálnej vlády. Dôjde k zásahom do ustav, pravdepodobne aj do zloženia vlád, vybuduje sa cely novy systém vzťahov Českej i Slovenskej republiky. V našom pôvodnom programovom vyhlásení bolo, že celý proces by mal byť skončený do dvoch rokov. Dnes hovoríme do šesť mesiacov /potlesk/. Ak v českej časti tlače nám hovoria, že sme nepostupovali verejne, tak si dovolím obrátiť pozornosť kritikov na naše vládne vyhlásenie, kde bolo všetko verejne publikované a oznámené, l na programy koaličných strán, kde bolo všetko čo presadzujeme zverejnime. Takže posudzovanie z ilegality je nekvalifikované, odmietame ho, dokazuje iba to, že v oblasti znalosti slovenských pomerov sú tí, čo nás kritizujú, málo vzdelaní.
Ďalej sme rokovali o ďalších dvoch otázkach, a to o ústavnej Charte ľudských práv, kde naši partneri navrhovali, aby táto ustavná Charta ľudských práv bola prijatá 17. októbra 1990. Išlo by o dokument, ktory by bol prijatý formou ústavného zákona, v podstate proti prijatiu Charty ľudských práv sme neboli, ale sme navrhovali, aby tento dokument bol súčasne prijatý Federálnym zhromaždením aj obidvomi národnými radami ako základný dokument o ľudských právach platný v celej federácii. Myslím, že táto koncepcia by bola prijateľná l pre nás.
Ďalej bol daný návrh, aby k 17. novembru 1990 sa rieiill otázky vzniku ústavného súdu federácie, na ktorý by sa mali občania právo obracal vo všetkých veciách súvisiacich s Chartou ľudských práv. Navrhovali sme, aby šidlo tohoto ústavného sudu bolo v Brne. My sme vyslovili žiadont, aby predsedom ústavného súdu bol Slovák. Naše návrhy boli akceptované. /Potlesk. /
Ďalej sme sa zaoberali otázkou priprav ústav Českej a Slovenskej republiky a v nadväznosti ústavy federálnej. Pred rokovaním v Trenčianskych Tepliciach boli pokusy urýchliť prípravu federálnej ústavy. Jednoznačne sme sa postavili proti postupu, že by federálna ústava mala byt prijatá skôr ako ústavy republík. Tvorivé procesy môžu prebiehať súčasne, ale pre nás je primárne, aby boli prijaté najprv ústavy republík a z nich odvodená ústava federácie. Zhodil sme sa na tom, že nebudeme čakať celé dva
roky na prijatie ústavy, ale sme sa zaviazali, že vláda Slovenkej republiky urobí všetko pre to - a podobne BA zaviazala aj vláda Českej republiky - aby sme ústavy republík predložili zákonodarnému zboru najneskôr do roka. Tým by sme ušetrili rok času a celý proces tvorby nových orgánov a konštituovania nového fungovania štátnej moci a štátnej správy by sme takto dostali do pohybu o rok skôr. Je to veľmi závažný moment, pretože z neho môžu vyplynúť iné politické závery, ako otázka volieb, podobnosti jednotlivých orgánov, štruktúry Štátnej moci republík i federácia. Jednoducho predpokladáme, že sa nám podarí vytvorí ústavný zákon ako model fungujúcej spoločennkej formácie, ako model slovenskej, českej i federatívnej štátnosti, záruky naňho napredovania.
Dovoľte, aby som teraz prešiel k vecným vzťahom v oblasti správy veci spoločných. Pomerne najrýchlejšie sme prešli okolo otázky kompetencii vo veciach obrany. Dohodli sme sa, že záujem na obrane štátu je spoločným záujmom, právom aj povi načatou oboch republík. Dohodli sme sa na lom, in armáda bude riadená federálne Federálnym ministerBlvom národnej obrany. Zmeny sme požadovali v tom, že jednotky armády musia byť dislokované na celom území českej a slovenskej federácie rovnomerne. Požadovali ume, aby na Slovensku holo umiestnených približne 35 % počtu ozbrojených síl armády /dnes to nie je ani polovica/ a aby tieto boli umiestnené v jednotkách a sídlach tradičných sídiel lak, aby na Slovensku zabezpečovali otázky potreby ochrany republiky v prípade atómových havárii, havárií vodných ná-- drxi, havárií hroziacich z chemických fabrík, ďalej aby boli nápomocné pri iných živelných pohromách, aby plnili úlohy v oblasti stavebníctva a ďalšie, na ktoré sú tieto jednotky dimenzované, ako aj všetko ostatné, čo so sebou armáda nesie.
Chcem povedať, že odmietam tvrdenie časti maďarskej tlače, podľa ktorej Slovensko má iný motív pri ní armády a žiadostí, aby naše vojská boli na našom území Slovenská republika nechce nikoho napádať a necíti sa byť nikým ohrozená. My sa cítime na svojom území istí. /Potlesk. /
Ďalej sme rokovali o tom, aby chlapci zo Slovenskej republiky mali možnosť v týchto jednotkách slúžiť na území Slovenskej republiky. K takejto dohode došlo. /Potlesk. / Samozrejme, že to nemôžeme garantovať všetkým. Budú útvary s federálnym poslaním a naďalej bude existovať pohyb medzi Českou a Slovenskou republikou. Ale naša základná požiadavka, aby tieto stavy boli doplnené a posilnené predovšetkým tak, aby sa už nemuselo premávať z jedného kúta do druhého, bola akceptovaná a uznali sme ju obojstranne za správnu.
Veľa sa diskutovalo o kontrole armády parlamentom. Dohodu sme v tomto smere neuzatvorili, veci zostali otvorené a tým, že na dotvoria.
Veľkým problémom je ministerstvo vnútra. Sme presvedčení, že ministerstvo vnútra v jeho terajšej podobe je orgánom spoločensky nezvládnuteľným, pre demokraciu nebezpečným. Dospeli sme k záveru, že musí byť rozbíjaný systémovo, že nestačia kádrové previerky, ani čiastkové zmeny. ale musí prísť k rozbitiu, doslova rozbitiu tohto monštruózneho centra moci, ktoré existuje v dnešnej podobe. Navrhovali sme, aby to vyzeralo nasledovne:
Všetky otázky, ktoré súvisia s riadením verejnej bezpečnosti, budú dôsledne v kompetenciách republík, čo dodnes nebolo. V kompetencii federácie budú vzťahy k Inter polu, vzťahy k spravodajským službám, úrad na ochranu
ústavy, ďalej niektoré evidencie a z kriminálnej služby len to, čo patrí k teroru, drogám a mene. Konzultovali sme tiež možnosti vytvorenia federálneho policajného zboru, akejsi FBI, ktorá by mala právo vyšetrovať trestné činy na území jednej i druhej republiky. K tomu sme súhlas dali, avšak nedali sme súhlas k tomu, aby existovali v Prahe úradníci, ktorí budú predpisovať, koľko na byť policajtov na Slovensku, aké majú mat mzdovo zaradenie a počty, systeraizaciu, a vybavenosť, pretože sme doteraz na tieto vzťahy doplatili. Napríklad na Slovensku v prepočte na 10 000 obyvateľov máme o z 600 policajtov menej ako v Českej republike. A pritom sme mali tvrdý centralizmus a rovnoprávnost. S týra sme spokojní neboli.
Pokiaľ ide o Úrad na ochranu ústavy, navrhovali sme, aby bol vyňatý z pôsobnosti ministerstva vnútra, aby patril parlamentu alebo vláde. Súčasne sme upozornili, že terajšie legislatívne návrhy ministerstva vnútra, aby to bol úrad budovaný prísne centralisticky, kde predseda Slovenskej vlády alebo Slovenskej národnej rady bude mat právo podal do Prahy písomnú žiadosť, aby mu poskytli nejakú informáciu, pre nás nie je potrebný, nie je funkčný, a tento vzťah sme odmietli. I napriek odmietavému stanovisku z Trenčianskych Teplic sú kruhy na ministerstve vnútra, ktoré si myslia, že si to netreba všímať, treba pokračoval po svojom ďalej a presadiť si to v parlamente tak ako si to navrhli. Chcem upozorniť, že ak by sa takýto zákon prijal, slovenská vláda a Slovenská národná rada by nemali pristúp k štátnobezpečnostným informáciám na svojom území. Takýto stav by viedol len k tomu, že by sme si museli vytvoril takéto paralelné nové zbory. Nám nemôže nikto vnucovať svoju vôľu, nemôže popieral legitimnosť týchto orgánov na pristúp k štátnobezpečnostnými informáciám, ako je tomu doteraz. /Potlesk. /
O ochrane pohraničných oblastí sme rokovali v tom zmysle, aby táto bola federalizovaná. Boli dve koncepcie: že ochranu hraníc si zabezpečí každá republika sama - ochranou hraníc myslíme výkon služby na zelenej čiare - ale spoločné zostane vytyčovanie hraníc, medzinárodné zmluvy týkajúca sa hraníc i ochrana hraníc, pokiaľ ide o otázky medzinárodného práva e tým, že výkon služby bude v našej kompetencii. Bol i druhý variant, že to bude v pôsobnosti federálnej s tým, že republiky budú mat právo organizoval súčinnosť medzi pohraničnou strážou a vnútornými útvarmi bezpečnosti na svojom území.
V oblasti vnútornej správy sme súhlasili, že niektoré činnosti, ktoré sú tam, zostanú, ale musia sa zlepšiť. Napríklad terajšie voľby preukázali, že v evidencii obyvateľstva ja chybných až 50 % údajov. K čomu je to? Potrebujeme mať i vlastné evidencie. Hovorili sme napríklad o tom, že otázky riadenia pasov a víz by z terajšej centralistickej podoby mali prejsť do situácie, keď tak ako občan žiada občiansky preukaz, mal by právo žiadať o pas a mal by ho dostať poštou bez dlhého čakania v radoch. Teda tieto vzťahy by sa mali presunúť do kompetencie republík. Centralistické koncepcie sú v tomto smere pre nás neprijateľné.
Navrhovali sme tiež odčleniť od ministerstva vnútra spravodajskú službu.
Veľkým okruhom problémov boli vonkajšie vzťahy. Samotné chápanie zahraničného obchodu bolo pre vládu Českej a Slovenskej republiky v jeho terajšom postavení neprijateľné. Navrhovali sme, aby Ministerstvo zahraničného obchodu v jeho terajšej podobe bolo zrušené. Ak by malo existovať ako ministerstvo, tak ako centrálny orgán s menším počtom aparátu, alebo ako odbor ministerstva pre honpodárske veci a tým, že by vykonávalo pre republiky len tie kompetencie, ktoré sú nevyhnutné, napr. v oblasti dojednávania doložky najvyšších výhod, dojednávania kvót tovaru a podobne. Ostatné sme považovali v tomto ministerstve za mechanizmus, ktorý dnes veľmi účinne brzdi a narúša hospodársky rozvoj oboch republík. My sme ubezpečili, že nechceme mať ministerstvo zahraničného obchodu pri slovonakcj vláde, my nechceme z Prahy decentralizovať z jednej vlády do druhej, ale chceme decentralizovať systém riadenia zahraničného obchodu tak, aby bolo vecou podniku, závodu, družstva, obce, ako si bude rozvíjať zahraničný obchod. Existujúci mechanizmus považujeme za nesprávny a čim skôr bude rozbitý, tým viac tejto spoločnosti pomôžerae. Decentralizácia nemôže podľa nás skončiť na republikách, musí ísť až do podnikov. Toto sa nestretáva s dostatočným pochopením, vysvetľuje sa, prečo je nutný zahraničný obchod v takejto podobe. My ho už dnes považujeme za prekážku v rozvoji obchodných vzťahov. Tvrdíme, že existuje jeden obchod, a to je len obchod, už sa nedeli na vnútorný a zahraničný ako tomu bolo podľa doterajších schém.
Veľká diskusia bola v súvislosti s Ministerstvom zahraničných veci. Viete, že slovenská vláda vám predkladá návrh zákona o zriadení ministerstva pre medzinárodné vzťahy. Prvá pripomienka bola, že týmto narušujeme ústavné princípy, upozornili sme, že ústavný princíp nenarušujeme, pretože to, čo nie je odovzdané ústave federácie, je v právomoci republík upraviť si vo vlastnej kompetencii. Vo vlastnej kompetencii v ministerstve medzinárodných vzťahov upravujeme vzťahy na horizontálnej úrovni medzi Slovenskou republikou a inými. Napríklad Quebeck nám navrhol uzatvorenie vzájomných vzťahov. Prídu vyjednávať z ruskej a ukrajinskej federácie o uzatvorení vzájomných vzťahov, rovnako sa ohlásili z troch republík SFRJ, ohlasujú sa vlády Badenska-Wittenberska a Bavorska, chcu rozvíjať vzťahy so Slovenskou republikou. Osem cudzích štátov, medzi nimi napríklad Veľká Británia, Spojené štáty americké, Španielsko, Taliansko chcú otvárať v Bratislave svoje konzuláty a rozšíriť vzťahy so Slovenskou republikou.
Do týchto vzťahov vstupujeme a úmyslom otvoril Slovensku dvere a okná do sveta. Nechceme čakal na to, kedy federálne orgány budú pre nás vykonávať nejaké činnosti, pretože v oblasti záujmov a ochrany Slovenskej republiky funkcie tohto ministerstva považujem za nedostatočné, a to nielen z hľadiska personálneho obsadenia, ale napríklad z hľadiska poskytovania Informácii, ktoré vláda Slovenskej republiky nemá, z hľadiska výkonu niektorých servisných činností, ktoré nemáme. Slovom nie sme s tým spokojní. Robíme to z toho dôvodu, že to čo bolo doteraz, bolo zlé. Chceme mat čosi lepšie a funkčnejšie. /Potlesk. /
Navrhli sme teda, že medzi republikami a federáciou musí dôjsť k deľbe pôsobnosti tak, že Ministerstvo zahraničných vecí bude vstupovať do medzištátnych vzťahov a do medzinárodných vzťahov budú vstupovať ministerstvá republík. Deľba kompetencii v rámci zásad jednotnej štátnej politiky bude delená.
Najviac diskusie bolo v súvislosti s odvetvovými princípmi riadenia. Jedna l druhá strana považovala odvetvový princíp za neperspektívny pre riadenie hospodárstva. Vysvetľovali nám, prečo to robíme teraz, keď po dvoch rokoch aj federálne orgány dokážu tieto odvetvia zlikvidoval, aby sme počkali, kým ich zlikvidujú, že to, čo robíme, je pol kroka medzi cieľovou a dnešnou predstavou. Otázku sme postavili jednoznačne tak, že chceme, aby v čo najkraréom čase slovenskej vláde patrilo uhoľné baníctvo, ktoré doteraz nepatri, energetika, hutníctvo, doprava, spoje, aby tieto rezortné ministerstvá boli zrušené alebo aby existovali len vo vymedzenom rozsahu kompetencii.
Diskusia bola veľká. O hutníctve nie, tam sme sa dohodli hneď. O baníctve sa už diskutovalo, pretože tam sa predpokladali určité útlmové programy, ktoré sme neprijali a dokazovali sme, že pri útlmových programoch sa napríklad zabudlo prepočítať, aká je priepustnosť tratí z českej republíky na Slovensko, že vlastne toľko uhlia, koľko potrebujeme, sa k nám nedovezie, že došlo k chybe pri prepočítavaní efektívnosti ťažieb v jednej i druhej republike a že cenové relácie, ktoré boli pre nás nevýhodné, majú vlastne iný pomer. Došlo k prehodnoteniu celého palivovoenergetického komplexu tak, že napríklad Nováky nebude treba zavrieť, že pravdepodobne po roku 1996 budú schopné produkovať v ekologicky nezávadnom prostredí. Z tohto dôvodu sme trvali na prevode baníctva k nám.
Ďalej sme sa nemohli dlho dohodnuť v otázkach energetiky. Argumentácia, ktorá bola proti, hovorila, že energetika je systém, ktorý výrazne zjednocuje federáciu. Naša odpoveď - drôty nemôžu udržať pohromade žiaden štátny zväzok. /Potlesk. / Existuje rozsiahly systém českých i slovenských energetických podnikov, ktoré v tejto pôsobnosti pracujú už v podstate ako samostatné. Ak aj vznikne riadenie energetiky republikami, nikto nebude rušiť federálny dispečing, ani nikto nebude hovoriť, že sa prerušia ekonomické väzby napríklad v dodávkach elektrickej energie na Slovensko, kde jej máme nedostatok 20 %. v diskusii odznelo, že by nám energiu nepredávali. Takýto argument sa v diskusii použil. Taktne som upozornil, že budeme za elektrinu platiť a že cez Slovensko idú ropovody aj plynovody. Zrejme tu budeme konať na báze rozumu, vzájomnej výhodnosti a budeme si navzájom pomáhať tam, kde je to treba.
Energerika bola problematická aj preto, že sme zvažovali, či na výstavbu nových elektrárni bude mat každá republika samostatne dosť zdrojov. Namietali sme, že pri samostatnosti sa nevylučuje možnosť ekonomického prepojenia tak, že sa prostriedky združia, alebo že do týchto investičných vzťahov vstúpia iné štáty, čo si môže každá republika organizovať a regulovať sama. Tiež sme namieta li, že nedostatok energie na Slovensku je možné riešiť výstavbou nových zariadení, ale možno, že práve vnikla ď tuácia nás povodie k tomu, to budeme výrazne znižovať spo trebu a nebudeme musieť budoval novo zariadenia, čo by pravdepodobne najmä zelení a a nimi aj každý človek, ktorý rozmýšľa ekonomicky, privítali, aby energetické hospodárstvo bolo iné.
Veľká diskusia bola aj okolo otázok ropy, plynu. Doteraz existuje systém, pri ktorom trasy idú cez územie Slovenska, dokonca ropa nám ide cez Žitný ostrov. Životnoot potrubia už prešla, treba ho preložiť, ale podnik, ktorý zabezpečuje tranzit, je v Českej republike. Zisky tohoto podniku predstavujú sumu asi 2, 8 mld Kčs ročne. Oprávnene sme namietali, že pri centralizácii tejto činnosti Slovenská republika stráca 1, 3 až 1, 7 mld Kčs. Preto sme žiadali vytvorenie slovenskej organizácie, ktorá bude na našom území zabezpečovať všetky činnosti spojené s tranzitom, ale aj s finančnými vzťahmi. Na druhej strane bol daný protinávrh, aby sa vytvoril spoločný podnik obidvoch republík - slovenskej i českej, ako akciová spoločnost.
V oblasti dopravy a spojov došlo k diskusiám, či je nožné vôbec tento systém rozdeliť. Naša námietka: veď my nechceme nič nové, my sa chceme vrátil k situácii, ktorá tu už bola. Veď v rokoch 1968 až 1970 existovali republikové ministerstvá dopravy a spojov, fungovali dobre, nikto in nepovedal prečo, len ich zrušil a zlúčil do jedného. Čiže vráťme sa k stavu, ktorý tu bol a nehovorme o tom, že chceme niečo rozbil, pretože to zlúčenie bolo prvkom negatívnym a rozdelenie považujeme za prvok pozitívny.
Náš záujem o spoje vyplýval predovšetkým z toho, ta Slovensko má spojovú sieť veľmi zanedbanú a ak sa nebude spojová sieť rozvíjať v závislosti od budovania ostatnej infraštruktúry, nebude nožný rozvoj informatiky, ani rozvoj automatizácie, ani ďalších systémov, kde sú spoje nevyhnutnou podmienkou. Preto sme to chceli mať vo svojich rukách. U dopravy sme uistili svojich partnerov, že sa zaväzujeme, že zo slovenskej strany nikto nebude pretŕhať telefonické ani elektrické káble na moravskej hranici, to je nezmysel, že naopak, tie systémy musia byť vzájomne prepojiteľné, že my sa nechceme spájať len s Českou republikou, ale s celou Európou. Takže vyjadrenia, ktoré spochybňovali, či po technickej stránke to Slováci dobre zvládnu, boli zbytočné. Zvládneme ich a vzťahy v tejto oblasti upevnime k vzájomnému prospechu.
v oblasti dopravy sme sa vcelku zhodli na diaľničnej sieti, ktorá by mala prejsť do pôsobnosti oboch republík. Diskutovaná bola letecká doprava. Jednoznačne sme povedali, že letištia, ktoré sa nachádzajú na území republík, majú patril republike. Diskutované boli otázky leteckej dopravy, kde sme navrhovali, aby vznikla akciová spoločnosť a aby letecké zariadenia boli súčasťou majetku tejto akciovej spoločnosti.
Diskutovali sme o otázke riečnej plavby, kde sme si povedali - dunajská plavba - Bratislava, labsko-oderská - Česká republika. No a dosť diskusií sme mali okolo námornej plavby, kde viete, že máme svoje lode. Hľadali sme kľúč, ako by sme to podelili. Vzhľadom na to, že diskusia prebiehala len medzi republikami, prítomný pán Valeš, podpredseda federálnej vlády nám poradil, aby sme si to podelili podľa dĺžky hranie. Kto má dlhšiu hranicu s morom, ten dostane viac. Nakoniec sme sa dohodli, že princíp delenia bude taký, že vznikne akciová spoločnosť, ktorej podiely budú podľa počtu obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov Českej aj slovenskej republiky.
Otázky železnice, správy pôšt a podobne sme nechali tak, že sa ešte preskúmajú niektorými ďalšími odbornými komisiami.
V hospodárskej oblasti sme sa dohodil, že naše vzťahy by mali byť založené na týchto princípoch: ide predovšetkým o to, aby sme vytvorili spoločný trh českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Ide o trh tovaru, trh pracovných síl, ale aj trh kapitálu, ktorý bude pôsobiť medzi oboma republikami. Znamená to, že za rovnakých podmienok bude mať každý pracovník Českej a Slovenskej republiky právo zamestnávať sa v druhej republike. Bude možnosť i odčerpávania zdrojov pracovnej sily, mozgov l všetko ostatne čo k tomu patri. To je negatívum a z našej strany máme obavy, aby k tomu nedošlo. Bude možný voľný pohyb kapitálu. Kto bude mat prebytok a bude chcieť investoval na území druhej republiky, môže, ale bude aj voľný pohyb tovaru medzi oboma republikami. Dohodil sme sa, za budeme mať jednu menu a bude spoločná emisná činnosť peňazí. Ďalej sme sa dohodli, že budeme spoločne pracovať na otázkach hospodárskej stratégie, unifikácie noriem, skúšobníctva a podobne, práve s ohľadom na našu snahu vstúpiť do Európy. Povedali sme, že týmito činnosťami vlastne tlačíme federáciu, aby vykonávala to, čo doteraz nerobila, to, čo potrebujeme a aby nerobila to, čo nie je pre nás užitočné. Konkrétne ja som to formuloval takto: robte pre nás koncepciu zahraničnej politiky, robte koncepciu vstupu do EHS, robte integračné otázky s okolitými štátmi a nerozhodujte o tom, čo sa bude robiť na pošte v Bánovciach alebo ako bude vyzerať železničná stanica v Kozárovciach. To si vieme rozhodnúť aj v Bratislave. Tak potom sme sa v podstate dohodli, že toto by boli základné činnosti, ktoré by v ekonomike holi federálne a ktoré by tu mohli platiť.
Ďalej predmetom diskusie boli rozpočtové pravidlá na rok 1991. Viete, že na začiatku tohto roku boli diskusie, v ktorých sa hovorilo, že žijeme na úkor Českej republiky. Také názory sa ozývali a my sme také názory vždy odmietali. Hovorili sme, že v spoločnosti, v ktoré] sú deformované ceny, nikto nemôže povedať, že dopláca na niekoho iného, keďže úroveň cien nepozná a nevyjadruje skutočný hodnotový vzťah a že vlastne prerozdeľovacimi procesní sa iba napráva nedostatok a chyba, ktorá existuje v cenotvorbe. Na základe našej dohody od 1. januára 1991 by všetky tieto reči mali patriť minulosti, pretože sme SA dohodli, čo sa na území republiky vyprodukuje, to sa na území republiky rozdelí. Bude to jej príjem a jej zisk. I keď môžeme mať v určitom počiatočnom období nejaké ťažkosti, veríme, že v období najviac dvoch až troch rokov Ich prekonáme a Slovenská republika môže byť funkčným ekonomickým celkom, ktorý môže hospodáriť so svojimi prostriedkami veľmi efektívne a zaznamenať prudký rast. /Potlesk. /
Dostali sme otázku, ako chceme, aby žila federácia. Boli dané dva návrhy. Prvý bol, že bude dostávať odvody z republík. Tento nebol prijatý. Druhý návrh, ktorý bol prijatý, hovorí o tom, že federácia bude mať svoje príjmy z dane z obratu, z dane zo zisku, kde sa znovu prehodnotia potreby federálnych orgánov a číselné vyjadrenia týchto dani bude vykonané až potom, keď budeme vedieť koľko peňazí bude federácia potreboval. Predpokladáme, že to bude podstatne menej ako doteraz.
Ďalej sme sa dohodli na tom, že republikový systém bude vnútorne diferencovaný, že nebudú existoval odvody len do republiky, ale budú existoval odvody do miest, do obci, do oblasti a do republík. Takže celý doterajší systém odvodov by sa mal od 1. januára podstatne zmenil. Pokiaľ ide o presuny medzi republikami, tie nabudúce budú možné len ako presun kapitálu vo forme pôžičky, investícií, spoluinvestovania alebo spoločného podniku. Inak to už možné nebude.
Pokiaľ ide o devízové hospodárenie, sme za to, aby republiky i federál mali svoje účty, ale musí tu existovať centrálna kontrola preto, aby sme sa v devízovej oblasti nedostali do vysokej zadĺženostli a tým neohrozili stabilitu meny. Samozrejme, systém fungovania centrálnych orgánov v terajšej podobe je pre nás tiež neprijateľný a svoje návrhy potom ešte predložíme. Zhodil sme sa na tom, že celý systém bankovníctva v jeho dnešnej podobe je pre Slovensku republiku neprijateľný, že v krátkom čase žiadame väčšiu samostatnosť a posilnenie pôsobnosti v oblasti tvorby bankových systémov. V oblasti cieľ sme sa dohodil, ta budú určované federálne, pretože pri republikových clách by sme sa v podstate dostali iba k takým vzťahom, že napríklad na prechodoch z rakúskej strany, ktoré smerujú na Českú republiku i Slovenskú republiku, by sa tovar presmeroval cez tú republiku, cez ktorú by bolo clo výhodnejšie. A pretože nemáme a nebudeme mat na hraniciach žiadnu kontrolu, potom by sa vlastne colný únik robil Inými mechanizmami. Preto sme sa dohodli na federálnom riadení ciel.
V oblasti správy majetku sme ale už takí veľkorysí neboli a povedali sme, že majetok nazývame majetkom národným. Doteraz sa národný majetok chápe tak, že je to majetok štátny. Štát je federál, tak aj majetok je federálny. My sme vysvetľovali, že poznáme národ slovenský, národ český, nepoznáme národ federálny, preto i majetok nachádzajúci sa na jeho území musí byť vo vlastníctve tej republiky a toho národa, ktorý na ňom žije. Teda by mal existovať riadne uznaný majetok Slovenskej republiky, majetok Českej tepubliky, čo je veľmi dôležité pre oblasť privatizácie i ďalších zmien, ktoré u nás nastanú. /Potlesk. /