aby ste rozhodli. Ekonóm nesmie nikdy vnucovať národu svoje predstavy. Ekonóm iba povie, aké to môže mať dôsledky a následky. Skrátka, nemôže tu byť ani ekonomická totalita, ale ani ekologická totalita. Vždy musíme zvažovať medzi niečím v spoločnosti. Jednoducho povedané, nemôžeme mat aj mäso aj koláče. Vždy sa niečoho musíme vzdať.
Samozrejme, z toho vyplýva, že pokiaľ robíme reformu, nejde nám o hmotárstvo. Ako som už povedal, ten kto rozhoduje o materiálnych podmienkach života, rozhoduje vlastne aj o svojom duchovnom živote. Pretože človek vlastne zhromažďuje a produkuje svoje hmotné statky len preto, aby realizoval nejaké svoje sociálne potreby. Preto všetky totalitné režimy sa nevrhli na ľudí tým, že im zobrali kríže, sväté obrazy z domov, ale prvé, čo im urobili - zobrali im majetok, človek bez majetku nie je schopný byť duchovne samostatný. Preto ak chceme robiť reformu, ak venujeme veľa pozornosti ekonomike, nerobíme to preto, aby sme podcenili význam kultúry a ekológie, ale naopak, aby sme dali ľudom možnosť slobodne rozhodovať, aké duchovné, kultúrne a ekologické hodnoty si budú rozvíjať.
Nakoniec ešte poznámku k tým obetiam. Samozrejme, určité obete tu musia byť, ale ak si uvedomíme, že 40 rokov sme sa vlastne odchýlili od normálnej trhovej ekonomiky, tak určitú obeť treba priniesť. Rád by som urobil určitú analógiu alebo porovnanie, odporúčanie. Ak sa náhodou dostanete na cintorín, národný pamätník do Martina a prídete k hrobu Vajanského, uvidíte tam veľký nápis: "Národ bez žertvy nemôže sa vzchopiť. A zostanete v akomsi tichom úžase nad tým, že táto myšlienka je proste večná a že po toľkých rokoch skrivodlivosti konečne máme šancu, aby sme určitú obeť naozaj priniesli, aby sme sa vzchopili, aby sme vzchopili našu ekonomiku, našu spoločnosť a Slovensko,
o ktorom, myslím si, už môžeme hovoriť, že je naše a bude naše.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem podpredsedovi vlády pánovi Kučerákovi za jeho obsiahle a fundované vystúpenie. Teraz prosím o vystúpenie pána ministra spravodlivosti Ladislava Košťu.
Minister spravodlivosti SR L. Košťa: Vážená pani podpredsedníčka, vážená Slovenská národná rada, milé kolegyne a kolegovia, preberám štafetu slova od mojich predchodcov, ale nie s tým, že by som týmto slovom chcel poučovať, tobôž nie znižovať vašu vnímavosť tak dôležitú na tomto závažnom rokovaní. Som presvedčený, že všetky závažné myšlienky a predsavzatia, ktoré sú pojaté do nášho programového vyhlásenia, všetky tie závažné ekonomické predsavzatia, zmeny, návrhy reforiem by boli nesplniteľné alebo len čiastočne, resp. torzovite, keby základom novej kvality našej spoločnosti, spoločenských vzťahov nebol skutočne pevne budovaný právny štát.
Niekedy často opakované myšlienky stávajú sa tak stereotypnými, že ich už nevnímame. Nie raz som sa mal možnosť presvedčiť aj v rozhovoroch s reprezentantmi už tradične vyspelých demokratických krajín, že aj tam, kde náš súčasný revolučný duch prestavby a prechodu z deštrukcie do konštrukcie neznie, otázke budovania a chráneniu právneho štátu venujú mimoriadnu pozornosť. Lebo je veľmi jednoduchá téza, že jedine človek je ten, kto je tvorcom hodnôt, či už v oblasti materiálnej alebo duchovnej. A ten tvorca, občan, jednotlivec, musí mat stále pevnú istotu, že žije skutočne v spoločnosti, kde piati zásada, že každý môže robiť všetko, čo nie je zakázané, ale vrchnosť, teda orgány či už štátnej moci alebo iné inštitúcie môžu robiť len to, čo majú povolené. Ak nenastane harmónia týchto dvoch polviet, nemôže platiť skutočne ani princíp právneho štátu.
Isté je, že Slovenská národná rada je najvyšší zákonodarný orgán svojho národa v tomto štáte. A teda klenotom našej práce musí byť predovšetkým dobrý zákon a ďalej naša starosť, aby zákon, ktorý vzíde z našej spoluúčinnosti, bol v praxi dôsledne aplikovaný.
Vo všeobecnosti sa povráva, že nie sú zlé a dobré ústavy. Sú len zlé a dobré vlády. Totiž aj mnohé také systémy, ktoré patria minulosti, sa honosili dobrými ústavami, ale nikdy tvorcom neumožnili, aby ďalej sledovali ako sa táto tvorba v živote spoločnosti uplatňuje v praxi. Obrovská explózia našich zákonných noriem za predchádzajúcich šesť mesiacov a ďalšia, ktorá nás očakáva, svedči o prirodzenom prejave, kedy už dávnejšie prijaté zákony, ktoré pôsobili a rodili sa v celkom iných politicko-spoločenských podmienkach, nám nemôžu slúžiť v tejto etape, kedy naša revolúcia prechádza do etapy konštrukcie. Preto toto veľké množstvo noriem je vlastne len korekciou, ktorá len koriguje a dáva do súladu právnu normu s politickou a spoločenskou realitou. Verím, že po prijatí nových dobrých ústav a dobrých zákonov, na ktoré budú nadväzovať rekodifikačné práce nového trestného a občianskeho zákonníka a ďalších, budeme môcť predložiť našej spoločnosti ucelené právne normy, ktoré budú základom právnych garancii života každého občana.
Je známe, že na náš vstup do Európy má jednu závažnú podmienku. Poviem to obrazne: deň predtým, než Česko-Slovensko, Slovensko, Česká republika, naša federatívna republika by mala byť prijatá do Európskeho domu, do Európskej rady, posledným aktom bude náš podpis pod Európsku konvenciu občianskych a ľudských práv. Tá je ešte prísnejšia a dôslednejšia, ako Všeobecná deklarácia OSN o občianskych a ľudských právach.
Preto si myslím, že by sme si mali dať predovšetkým jeden dôležitý cieľ, že nebudeme len pasívne a okrajovo pripomienkovať právne normy, ktoré budú každodenne v časových stresoch a krátkych lehotách predkladané nám, výborom, legislatívnym útvarom vlády, Slovenskej národnej rade, ale že si vydobyjeme miesto, aby sme boli už pri začiatku normy spolutvorcami aj federálnych noriem, pričom osobitne budeme dbať na to, aby sme ich v tej najširšej akcieschopnosti a pôsobnosti spoločenských vzťahov pokryli našimi národnými normami, teda zákonmi Slovenskej národnej rady.
Ďalšou požiadavkou je, aby sme pri tvorbe, pri koncepcii legislatívnych prác nehľadeli len na úzky priestor, v ktorom žijeme. Celý svet, a Európa zvlášť, smeruje k istej unifikácii, k unifikácii právnych noriem v tom zmysle, aby občan, trebárs náš občan, ktorý keď sa ocitne v ktoromkoľvek inom európskom štáte, mal tie isté právne istoty ako cudzí občan, ktorý vstúpi na naše územie. V tomto smere musíme hľadať, a to metódou právnej komparatistiky, skutočne sledovaním vývoja legislatívnej tvorby v Európe a vo vyspelých krajinách tie najlepšie zásady a tie rozhodne musíme vteľovať aj do našich právnych noriem. Preto si myslím, že nás očakáva veľmi zodpovedná práca a verím, že vo vzťahu k nášmu českému národnému partnerovi alebo k federálu nebudeme v takej situácii, že pre rýchlosť času budeme mať obavu, že táto ohrozila kvalitu našich právnych noriem. Verím, že naše predchádzajúce skúsenosti nám postačia zbaviť sa týchto stresových situácii.
A napokon, vážená pani poslankyne, vážení páni poslanci, v pojme právneho štátu je skutočne korunou právo jednotlivca. Demokracia je postavená na vyváženosti práv a povinnosti. Každý, kto sa domáha svojich práv, musí položiť na druhú misku váhy aj svoje povinnosti. Všetci dobre vieme, že demokracia má veľmi dôsledné pravidlá spolužitia jednotlivca so štátom vo všetkých vyspelých európskych krajinách. Preto skutočne šetrime naše sily, nepremrhajme Ich v prázdnych frázach, premeňme ich skutočne na konkrétne a konštruktívne činy, ktorými sa bude aj náš národ prezentoval vo svete ako narod nesmierne vyspelý a na vysokej kultúre svojho politického vedomia.
Na závor pokiaľ ide o človeka ako takého: už niekoľko mesiacov nosím stále pri sebe nesmierne krásny citát významného českého spisovateľa Karla Čapka. Dovoľte mi, aby som môj malý príhovor skončil týmto citátom. "Áno, veľa sa zmenilo, ale ľudia ostávajú rovnakí. Ibaže teraz vieme, kto je kto. Kto je slušný, bol slušný vždy, kto bol verný, je verný aj teraz. Kto sa točí s vetrom, točil sa i skôr. Kto myslí, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy iba na seba. Kto mení vieru, nemá žiadnu. Kto nenávidel, mal v sebe tú nenávisť vždy. Kto chcel dobro, bude zase chcieť dobro. " Chcime všetci to dobro.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem ministrovi spravodlivosti pánovi Košťovi za vystúpenie. Ako ďalší vystúpi, minister financií, cien a miezd pán Michal Kováč.
Minister financií, cien a miezd SR M. Kováč: Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem sa ospravedlniť, že som sa v pondelok ani včera nemohol zúčastniť na rokovaní. Snažil som sa sledovať vaše vystúpenia, o niektorých som sa dal informovať a preto mi dovoľte aspoň v stručnosti na niektoré reagovať.
Vcelku so mal dojem, že k problémom v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa dotýkajú rezortu financií, neboli vznesené vážne pripomienky. Vyvstáva však otázka obáv z inflácie. Na tú sa tu už reagovalo a keďže sa to dotýka taktiež činnosti rezortu ministerstva financií, cien a miezd, chcel by som na túto otázku ešte aj ja odpovedať a uviesť niekoľko myšlienok. Myslím že obavy z inflácie, najmä po lom, ako by sa uskutočnila cenová liberalizácia, sú oprávnené, pokiaľ nepremyslíme a nepripravíme opatrenia, ktoré by takému javu zabránili. Obávame sa vlastne z toho, že keď v nedostatočnom konkurenčnom prostredí dôjde k voľnej cenovej tvorbe, že sa rapídne zvýšia ceny tých výrobkov, ktoré produkujú monopolní dodávatelia a v oblasti spotrebných tovarov tam, kde je značná nerovnováha medzi kúpyschopným dopytom a ponukou.
Pokiaľ ide o oblasť výroby a výrobkov medzi dodávateľmi, tam si uvedomujeme, že zatiaľ podniky nedisponujú nejakou neobmedzenou kúpnou silou a zo strany kúpyschopného dopytu nehrozí vážne nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo hrozí tam, kde nebude možné zabezpečiť, aby odberateľ mal možnosť voľby dodávateľa, t. j. kde bude náš dodávateľ jediný a monopolný. V tejto situácii sa domnievam, že ani najliberálnejšia cenová politika nemôže s takou skutočnosťou nerátať a musí sa tu zabezpečiť určitá účasť štátu, ktorá by mala zamedziť tomu, aby vývoj cien zo strany takýchto výrobcov a dodávateľov nebol neobmedzený, ale štátom kontrolovaný. Nie je to záležitosť iba nášho prechodu k trhovému mechanizmu, ale ako máme poznatky, existujú takéto zásahy štátu do cenovej tvorby aj vo vyspelých trhových ekonomikách.
Druhou vážnou oblasťou, kde by bolo nebezpečenstvo roztočenia špirály inflácie najmä zvyšovaním cien, je oblasť niektorých nedostatkových spotrebných tovarov. Tu si totiž vážne uvedomujeme, že jedine obyvateľstvo disponuje určitou kúpnou silou, ktorej časť považujeme za nútene odloženú kúpnu silu, t. j. takú, ktorú obyvateľstvo pripravuje na trh v prípade, že sa objavia určité tovary, po ktorých bol dopyt a ktoré neboli doteraz dostatočne uspokojované. Vieme, že celoštátne je k dispozícii vyše 330 mld Kčs v rukách obyvateľstva. Pravda, nevieme v akom rozsahu možno očakávať, že tieto peniaze prídu na trh spotrebných tovarov, z toho dôvodu je oprávnené požadovať, a myslím si, že v tomto smere bude aj, vláda veľmi rada, ak zo strany poslancov, ale aj zo strany nášho obyvateľstva, verejnosti a odborníkov budú - takpovediac - nemilosrdné kritiky na to, či sme sa dostatočne zabezpečili proti tomu, aby nedošlo k zvyšovaniu cien.
V tomto smere už v starej vláde resp. v predchádzajúcej vláde sme sa zamýšľali nad určitými stabilizačnými opatreniami. Tieto opatrenia bude treba komplexne dopracovať práve v tom nasledujúcom procese, v ktorom sa budú konkrétnejšie domýšľať jednotlivé kroky smečom k cenovej liberalizácii a zároveň s tým aj účinné protiinflačné opatrenia. Preto si myslím, že ak už v tejto chvíli budeme spochybňovať, či je dostatočné to, čo sa doteraz v tejto veci pripravilo, že bude len zdravé, pomôže to nám, pomôže to aj iným odborníkom, aby sme v tejto oblasti našli celý rad účinných opatrení ako zabrániť inflácii. Takéto opatrenia nie sú iba na strane tlmenia potencionálneho, kúpyschopného dopytu z odloženej kúpnej sily, ale tiež na strane strane zabezpečia toho, aby v určitom období nedošlo k neuváženým požiadavkám na rásť miezd a platov.
Osobne sa domnievam, že treba dosiahnuť určitú dohodu medzi vládou, stranami, odbormi a zástupcami pracujúcich podnikov, a to serióznu dohodu, že počas najvážnejšieho obdobia, keď sa budú uskutočňovať najcitlivejšie opatrenia, sa zdržíme požiadaviek na zvýšenie platov a miezd. Bolo by to pomerne krátke obdobie, možno pol roka, maximálne jedného roka. Ani toto opatrenie nie je neobvyklé. Uplatňovalo sa už vo viacerých štátoch a myslím si, že v našej dnešnej situácii, kedy tme po prvých slobodných demokratickych voľbách, možno od nášho občianstva takúto podporu získať.
Druha otázka o ktorej by som sa chcel zmieniť, je požiadavka, ktorá tu zaznela myslím od pána poslanca Hofbauera na adresu našich zbohatlíkov a zdaňovania zbohatlíkov. Myslím si, že tento problém nemôžeme obísť a ani sa nedomnievam, že zatiaľ bol nejako vážne zaradený do programov v súvislosti s daňovou reformou, pripadne B inými opatreniami. Keďže sa jedná o veľmi závažný, politicky citlivý problém, domnievam sa, že na to treba vážnejšie zmocnenie našich poslancov, poslancov Českej národnej rady i poslancov Federálneho zhromaždenia vláde, aby takýto program riešenia tejto otázky pripravila.
Sú tu dve možnosti. Buď riešiť túto otázku v súvislosti s daňovou reformou a so zavádzaním nových dani, dani z nehnuteľností, z hnuteľného a nehnuteľného majetku, teda vôbec v súvislosti so zdaňovaním hnuteľného, nehnuteľného i peňažného finančného majetku, alebo nastoliť to ako osobitný problém, jednorazové opatrenie, ku ktorému by potom bolo treba pristupovať z celkom iných hľadísk než v súvislosti so zdaňovaním majetku. Osobne to považujem za veľmi vážny problém. Preto si myslím, že je potrebné, aby ste sa vo výboroch, možno vo výbore pre plán a rozpočet, vážne nad tým zamysleli a celkom zodpovedne, oficiálne nastolili túto otázku zo strany Slovenskej národnej rady na adresu vlády, aby k tomu zaujala stanovisko a pripravila prvý návrh na riešenie.
Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem ministrovi financií, cien a miezd pánovi Michalovi Kováčovi za vystúpenie. Pred záverečným slovom pána premiéra sa ešte do rozpravy prihlásil minister predseda Výboru ľudovej kontroly Slovenskej republiky pán Martin Hvozdík.
Minister predseda Výboru ľudovej kontroly SR M. Hvozdík: Vážené
predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,
napriek tomu, že v rozprave na môj rezort nijaké konkrétne dopyty a ani nijaké
námety neboli, rád by som vás informoval o najbližších plánoch harmonogramu
zmeny tohto štátneho úradu.
V nasledujúcom dvojročnom období Výbor ľudovej kontroly sa zmení a transformuje do moderného kontrolného orgánu. Je potrebné povedať, že systém kontroly v každej spoločnosti je viacmenej determinovaný úrovňou ekonomiky a rozvojom demokracie. Na štátnu kontrolu a na úrad štátnej správy, ktorý mám riadil, bolo v minulosti mnoho kritiky. Mám dojem, že táto kritika bola oprávnená. Je potrebné povedať, že v súčasnom období vývoja spoločnosti a prechodu na trhový mechanizmus nie je žiadúce oslabovať funkciu a význam štátnej kontroly. História a historická skúsenosť nám ukazuje, že práve oslabovanie kontroly v tomto historickom poňatí a prechode na trhovú ekonomiku, vytvára priestor pre nekalé úmysly rôznych jedincov. Preto kontrola, hoci má náročnú funkciu v tejto etape, vlastne sa prebudovať na novú kontrolu, musí o to výstražnejšie a opatrnejšie postupovať pri legislatívnych zmenách.
V najbližšom období ľudovú kontrolu čaká asi táto časová zmena. Po prvé je to postavenie ľudovej kontroly v tomto období, je to postavenie ľudovej kontroly, resp. štátneho kontrolného orgánu v období prechodu na trhový mechanizmus a je to už postavenie štátnej kontroly v nových podmienkach trhového mechanizmu. V súčasnom období rezort pripravuje rozsiahlu legislatívnu zmenu. Ponímanie ľudovej kontroly z minulosti je prekonané. Zmysel ľudovosti ponímaný v tejto kontrole je neadekvátny, keď sa presadzoval systém tzv. kolektívnej zodpovednosti, ktorý z hľadiska histórie i dnešného poznania je značne prekonaný. Z toho dôvodu budeme presadzovať iný systém zodpovednosti.
V období, ktoré nás čaká, je nevyhnutné zmeniť aj zákon, vyhlášku o sťažnostiach, podnetoch a oznámeniach občanov. Táto vyhláška je ešte z roku 1958. Už tento rok prijatia vyhlášky hovorí o tom, ako je stará a prekonaná. Napriek tomu na ešte v dnešnom období, bohužiaľ, aplikuje. Moderný kontrolný štátny organ, ktorý v štátnej správe má byt a bude, je prierezový orgán a jeho hlavným účelom a úlohou bude dodržiavanie zákonnosti vo výkone štátnej správy všetkých rezortov, ktoré sú vo vláde a jednak orgánov, ktoré sú týmito rezortami priamo riadené.
Ďalšou úlohou, ktorú tento rezort čaká, je rozvinutie ochrany spotrebiteľa. Je pochopiteľné, že určité funkcie kontroly zavedením trhového mechanizmu zaniknú. Napríklad akosť výrobkov je v modernej spoločnosti prirodzenou vlastnosťou každého výrobného procesu. Ale? naša spoločnosť sa v tomto období na tejto úrovni ešte nenachádza a myslím, že potrvá nejaký čas, kým to bude aktuálne a zákon o kontrole akosti i zanikne prirodzenou formou.
Výraz kontrola by mal vlastne implicitne vyjadrovať aj ďalší výraz, ktorý naša kontrola nemala, a to je zodpovednosť. Nezávislosť kontroly, nestraníckosti odbornosť a profesionalita, to sú hlavné úlohy, ktoré našu kontrolu v ďalšom období čakajú. Myslím si, že v ďalšom období, ktoré nás čaká, musíme dať kontrole miesto, ktoré jej v modernej spoločnosti patrí. To znamená, že sa má zaradiť do právneho štátu, aby mala prirodzenú úctu a autoritu. A preto vás prosím a želám aj vám, aby sa nám to spoločne podarilo.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Ďakujem pánovi ministrovi Hvozdíkovi za jeho vystúpenie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pretože prišlo viacero požiadaviek z pléna na prestávku, vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku ešte pred záverečným slovom pána premiéra.
/Po prestávke. /
Podpedsedníčka SNR O. Keltošová: Vážené poslankyne, poslanci, pokračujeme v našom rokovaní. Prosím predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara o záverečné slovo k rozprave.
Predseda vlády SK V. Mečiar: Vážený pán predseda Slovenskej národnej
rady, vážená Slovenská národná rada, páni poslanci, pani poslankyne,
v priehehu rozpravy ste mali možnosť nielen vyjasniť si názory a stanoviská,
ale sa aj zoznámiť s novými členmi vlády. Predstavili sa vám ako ľudia múdri,
ktorí majú predstavu o tom, čo chcú robiť a priblížili sa vám. Tam, kde ste
poznali doteraz len mená, boli anonymní pre mnohých z vás i pre verejnosť,
stávajú sa vám ľuďmi blízkymi, ktorých budete v práci môcť hodnotiť, poznať
a v priebehu dvoch rokov s nimi pracovať pre blaho spoločnej vlasti.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť, ktorú ste venovali programovému vyhláseniu vlády. Dokumentuje to aj počet diskutujúcich, aj snaha precizovať jednotlivé formulácie, vety, slová, atď. Priebeh diskusie ukázal, že existuje veľká rôznorodosť názorov na ďalší vývoj Slovenska, aj na ďalšiu činnosť vlády. Táto rôznosť názorov je samozrejmá. Politický pluralizmus, ktorý sa zavádza do praxe, túto rôznosť názorov prenáša aj na pôdu parlamentu. Rôznosť názorov je obrazom a zrkadlovým odrazom názorov občanov Slovenska k základným otázkam súčasnosti a k postojom a názorom na vývoj pre budúcnosť.
Aj názory, ktoré boli vyslovené tak, že nebudú môcť byt použiteľné, boli správne aspoň na to, aby sme sa uistili, že cesta, po ktorej chceme ísť, bude dobrá. Každý spor bude pre túto vládu vítaný, pretože bude pre nás skúšobným kameňom pravdy. Pravda, ktorá sa v spore rozbije, nie je skutočnou pravdou a nemá skutočnú hodnotu. Ale ak prejde takýmto overením, tak je to už niečo, čo môžeme brať za bernú mincu.
Vláda sa zaväzuje preskúmať všetko, čo bolo vo vašich diskusiách vznášané a v konkretizácii, aj v programoch rezortov rozpracovať do konkrétnych záverov všetko, čo je použiteľné. Súčasnosť a diskusia, ktorá prebiehala od včerajšieho dňa, ukázali i na možnú zásadu budúcej spolupráce vlády a parlamentu. Z vašej strany bola tlmočená kritická náročnosť. TO je to, čo budeme potrebovať a čo nám bude pomáhať. Ale potrebujeme aj spravodlivosť, spravodlivé zváženie stavu, možnosti a prostriedkov, ktoré má vláda na riešenie a zmenu situácie.
Ďalej sa ukázalo, že napriek rôznym názorovým tendenciám existuje tu jedna vodiaca čiara, ktorá od predsedníctva prechádza všetkými radmi. To je to, že všetci si uvedomujeme zodpovednosť za Slovensko a zrejme na báze zodpovednosti za krajinu sme schopní sa zjednotiť a prekonať i politické záujmy a niektoré názorové rozdiely a tendencie /potlesk/.
My sme vám, vážení poslanci a poslankyne, predstavili náš program. Preto opakujem otázku, ktorú sme týmto programom pred vás postavili: Môže dať Slovenská národná rada dôveru vláde, ktorá sa chce týmto programom na najbližšie dva roky riadiť? To je otázka, ktorú opakujem, na ktorú nám máte dať zakrátko odpoveď.
Pokiaľ ide o stanoviská výborov, okrem radikálne netrpezlivých "zelených", väčšinou sa vyslovili "áno". Samozrejme, rozhoduje sa hlasovaním v pléne.
Pokiaľ ide o stavbu programu, výčitky boli smerom k tomu, že je veľmi široký. Je úmyselne široký. Úmyselne preto, lebo je veľa spôsobov žitia spoločnosti á aj preto, že máme pred sebou dvojročné obdobie. Nemáme právo zanedbávať niektoré záujmy celkového spoločenského života a vytiahnuť len niektoré iné. Skúsenosti iných štátov, špeciálne Maďarska a Poľska, ukazujú, že vytrhnutie určitých súvislosti vedie k spoločenskej nerovnováhe a aj keď zameranie celkového úsilia vlády na nejaký čiastkový problém vedie k veľmi rýchlemu a efektívnemu vyriešeniu konkrétneho problému, spôsobuje nerovnováhu v iných oblastiach a vlastne život deformuje, zastavuje a prenáša krízu inde.
Čiže by sme išli z permanentného čiastkového riešenia od jedného do druhého. Preto sa chceme venovať takej šírke záberu, preto chceme riešiť problémy v takom rozsahu, ako sme ich tu nastolili. Je to široké, ale táto vláda prichádza preto, aby robila vo všetkých funkciách, v celej šírke, vo všetkom, čo sa od nej očakáva, vo všetkom, v čom pracovať musí. Čiastkové úspechy dnes by mohli byt neúspechmi zajtra a my nemáme právo povedať, že len preto, aby sme boli za dva roky úspešní, založíme ďalším pokoleniam nové krízy, nové problémy d nové rozpory.
Pokiaľ ide o to, že je tu veľa problémov, to je pravda. Ale chcem byt len na čele takej vlády, ktorej členovia sa nebudú pri práci šetriť a miesto v nej budú mat len takí, ktorí sa pri práci šetriť nebudú.
Pokiaľ ide o postupnosť krokov, to je pravda, že časovo sa táto postupnosť bude musieť upresniť. Ale dnes to ešte nie je možné. Je tu niekoľko neznámych.
Aby sme mohli povedať, v ktorej činnosti aké priority budú, musíme mať vyjasnené vzťahy k federálu. Musíme mať jasné, ktoré činnosti budú v republikovej pôsobnosti, čo všetko bude vláda republiky riadiť, za čo bude zodpovedať, aký bude je kompetenčný vzťah k orgánom Federálneho zhromaždenia d vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republ - ký. Môžeme povedať, že návrhy zákonov, ktoré federálna vláda predložila Federálnemu zhromaždeniu, nás neuspokojujú /potlesk/.
Predpokladá sa, že na Slovensko by mali prejsť kompetencie v oblasti riadenia strojárstva. Preberáme zodpovednosť i napriek tomu, že je v stave, v akom je. Mali by sem prejsť rudné bane a Ostatné odvetvia. Nie sme schopní dohovoriť a upresniť časový harmonogram - dokedy, ktoré prejdú a upraviť to raz navždy legislatívne, nech sa tento proces ukončí? /Potlesk. / Alebo budeme musieť neustále od jedného odvetvia k druhému znášať permanentný politický zápas a vláda bude permanentne vyvíjať tlak a strácať energiu na to, aby sa dožadovala kompetencii, ktoré sem patria, odtiaľto odišli a sem sa vrátia. Teda táto otázka je pre nás nesmierne dôležitá. Nie je pre nás uzatvorená a nevieme si na ňu dnes dať odpoveď, ako bude vyzerať, pretože to bude výsledok konkrétneho zápasu politických síl na federálnej scéne ako republiky Slovenskej, tak českej, aj federálnych orgánov.
Naše krátke improvizované stretnutie s vládou českej republiky a Predsedníctvom Českej národnej rady na Pražskom hrade, ktoré nebolo plánované, nás viedlo k tomu, že náš postoj vo všetkých zásadných otázkach je naprosto rovnaký. Aj jedna aj druhá republika hovor i, že základ nášho spolužitia musí byť v ochote národov žiť v spoločnom štáte, v tom, že základom suverenity budú tieto republiky. V tom, že tieto republiky postúpia federálnym orgánom časť právomoci, ktoré im budú vyhovovať, a že toto spoločné žitie a táto spoločná forma bude tá, ktorá bude spájať Čechy a Slovensko. Nie tučné federálne aparáty, nie moc postavená na byrokracii. /Potlesk. /
Pán predseda federálnej vlády Marián Čalfa včera v programovom vyhlásení vyhlásil, ktoré veci považuje za nevyhnutné, aby ostali na úrovni federácie. Je to program, B ktorým môžeme rokovať, je to základňa, o ktorej môžeme jednať. Ale v programovom vyhlásení nie je možné tlmočiť akýsi časovo neurčitý, neohraničený cieľový program, s odložením realizácie na nie presne vymedzenú dobu. Máme dva roky času. To znamená, že do dvoch rokov môžeme veci upresniť v konkrétnych časových úsekoch.
Druhé, čo nemáme celkom vyjasnené, je koordinácia činnosti s vládou Českej republiky. Prosím, aby ste to pochopili. Nejde o vzťah napodobovania. To sme nerobili. Aj vládne prehlásenie sme mali skôr. Aj vládu sme mali pripravenú skôr. Proste nečakáme na to, čo sa v Prahe urobí. Už ten vzťah, keď niektorí úctivo čakali, kedy sa v Prahe kýchne, aby v Bratislave mohli kričať "na zdravie", končí. /Potlesk. /
Ale určitá forma koordinácie a spolupráce činnosti vlád jednej a druhej republiky je nevyhnutná na to, aby sa dosiahla rovnocennosť úprav legislatívnych podmienok v štátnej správe, aby sa dosiahla previazanosť tých druhov činnosti, ktoré vo vzájomnej kontinuite potrebujeme mať medzi sebou upresnené.
Ďalším, čo nás do určitej miery zväzuje a čo nám spôsobuje tažkosti, je, že napriek tomu, že poznáme štatistiky rôznych ekonomik, analýzy, nepoznáme, do akej miery rozkladné procesy zasiahli niektoré spoločenské štruktúry a systémy v ekonomike i v ostatných sférach spoločenského života. To sa nám objaví až v priebehu tých dvoch rokov, keď budeme mať snahu všetky tieto veci opravovať.
Pokiaľ ide o samotný charakter programu, možno ho charakterizovať nasledovne.
Po prvé je to program demokratických premien spoločnosti. Ak sme mali demokratické voľby, ak existuje pluralita strán, je to ešte málo na to, aby sme mohli povedať, že už sme demokratická spoločnosť.
Bude nutné urobiť mnoho v oblasti legislatívnych úprav, najmä práv človeka. Bude treba urobiť veľmi veľa v utváraní politického mechanizmu, inštitúcií, štátu, strán.