Vieme, že napríklad v Medzinárodnom roku dieťaťa boli detské odevy a obuv zvýšené asi o 100 %.
Vážení prítomní, nestačí, povedať, že Sunar sa zdražil o 100 %, treba vedieť, že aj na kojenca rodič dostane 140 korún, a to ten kojenec určite neprepije.
Vážení prítomní, keby som bol poslancom komunistickej strany, verte, niektoré požiadavky na túto vládu by som sa hanbil vysloviť /potlesk/. Napríklad prinajmenej komicky vyznieva prehnaná starostlivosť a záujem o charitatívnu činnosť rehoľných sestier práve z úst člena komunistickej strany /potlesk/.
Vážení prítomní, poslanci Kresťansko-demokratického hnutia vítajú predložený program vlády a vyslovujú tejto vláde dôvodu. Dúfame, že členovia vlády predložený všeobecný program rozpracujú do požadovaných konkrétnosti a budú ho dôsledne realizovať. A my, všetci poslanci, by sme im mali v tom účinne pomáhať. Som presvedčený, že práve táto pomoc je veľkou a historickou úlohou tohto parlamentu v nasledujúcich dvoch rokoch
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: V rozprave vystúpili všetci doteraz písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa, či má ešte niekto z prítomných pripomienky a chce vystúpiť? Poslanec Weiss. /Smiech v zasadacej sieni/.
Poslanec P. Weiss: Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, neurobil som to úmyselne, aby som hovoril posledný. Pán Čarnogurský nás stále informoval o tom, koľko poslancov je prihlásených. Bolo to také veľké množstvo, že som myslel, že bude ešte prestávka a v nej sa prihlásim.
Po vzrušujúcom a niekedy aj uponáhľanom, ba hektickom a práve pre jeho bezprostredných politických nositeľov nesporne vyčerpávajúcom ponovembrovom období vlády národného porozumenia sme sa stretli dnes, aby sme ako slovenský parlament, ktorý vzišiel zo slobodných volieb, prerokovali programové vyhlásenie novej vlády. Táto vláda sama seba pokladá za vládu konsenzu politických síl a chce ísť cestou tvorivého dialógu. Ale atmosféra v tejto sále takúto cestu príliš nepripomínala, najmä v posledných minútach.
Svoje vyhlásenie orientovala na predpokladané dvojročné funkčné obdobie, ale zároveň zdôraznila, že každý jej krok i rozhodnutie vo všetkých oblastiach spoločenského života má cielený dlhodobý charakter. Týmito konštatáciami vláda vlastne určila aj hlavné kritériá pre posudzovanie svojho programového vyhlásenia - dnes i o dva roky. Teda do akej miery zodpovedá očakávaniam, túžbam a reálnej, životnej situácii väčšiny občanov, ktorí sa môžu spoliehať len a len na svoju pravidelnú mzdu alebo dôchodok a ďalej, do akej miery ponúka ucelenú vyváženú stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, stratégiu, v ktorej sa nielen deklarujú úlohy, ale vytyčovaní ciele sa zároveň spájajú aj s účinnými hodnovernými prostriedkami, pričom neplatí, Že účel svati prostriedky. Veď na rozpor medzi vznešenými cieľmi a prostriedkami sme už dosť doplatili - a preto to hovorím práve ja. Hovorím to aj preto, že táto vláda je nielen prvou slovenskou vládou, ktorá vzišla zo slobodných volieb, ale aj vládou, ktorá bude organizovať zložitý sociálny experiment - prechod od administratívno-direktívne riadenej ekonomiky a jej zodpovedajúcej nadstavby k sociálnemu trhovému hospodárstvu a právnemu štátu. Slovo "sociálnemu" som zdôraznil úmyselne.
Tento experiment prináša aj riziká a nemá zaručený úspech. Aj keď si všetci tento úspech želáme a potrebujeme ho. chcel by som tu povedať, že sa nechceme tešiť zo žiadnych ťažkosti vlády, pretože tažkosti vlády budú ťažkosťami a problémami tohto ľudu. My nechceme vytrieskavať politický kapitál na sociálnej demagógii. Hovorili sme to pred voľbami a hovoríme to aj teraz. A práve preto je také dôležité, aby bolo programové vyhlásenie vlády v záujme dosiahnutia spomínaného konsenzu politických síl seriózne prerokované, a všetky pripomienky k nemu sa zvážili, lebo drvivá väčšina z nich bola myslená úprimne.
S uspokojením konštatujem napríklad to, že pri dopracovávaní prvého variantu programového vyhlásenia boli čiastočne zohľadnené aj niektoré naše pripomienky k jeho kľúčovým bodom. O to viac ma dnes zarazili viacnásobné pokusy predsedajúceho nášho zasadania pána Ivana Čarnogurského čo najviac skrátiť diskusiu a obmedziť niektoré pripomienky, ktoré tvorcom vyhlásenia samozrejme nemusia byť vždy prijemné, ale sú súčasťou mechanizmu kontroly, ktorý tak potrebujeme.
A napokon, my poslanci, nepripomienkujeme programové vyhlásenie vlády technokraticky. To sme mohli urobiť písomne, alebo ešte lepšie by sme to boli urobili, keby sme tým poverili našich expertov. Domnievam sa, že my tu v tejto sále sme aj na to, aby sme vyjadrovali vôľu svojich voličov a aby sme im skladali účty. Aj to je súčasť parlamentnej demokracie, ktorú sme tak túžobne očakávali. Preto verím, že priame prenosy zo zasadaní Slovenskej národnej rady ostanú pravidlom a že sa nikdy nestane, aby spravodajstvo zo Slovenskej národnej rady bolo akýmkoľvek spôsobom zmanipulované.
Prihováram sa za to, aby bola vytvorená parlamentná komisia, ktorá bude určitým spôsobom kontrolovať činnosť štátnych masovokomunikačných prostriedkov tak, aby slúžili všetkým a aby nedochádzalo k ich ovplyvňovaniu v prospech len určitých politických síl. Hovorím to opäť práve preto, že strana, na čele ktorej stojím, práve na takéto praktiky veľmi doplatila a treba sa učiť aj z chýb druhých, nielen z vlastných.
Ak hovoríme o vláde konsenzu politických síl, nedá mi, aby som práve v súvislosti s programovým vyhlásením a najmä s vytváraním mechanizmov jeho uvádzania do života nepoukázal na potrebu účinnej kontroly parlamentu nad vládnou výkonnou mocou. V tomto smere sa na náš parlament po slobodných voľbách upierali a upierajú nádeje všetkých našich občanov v republike. Podľa ohlasov voličov obavy vyvoláva skutočnosť, že povolebná koalícia, ako sa sformovala tu v Bratislave pri tvorbe orgánov Slovenskej národnej rady, orgánov s nemalými zákonodarnými a kontrolnými právomocami, odmietla princíp pomerného zastúpenia.
Ostáva nezodpovedaná otázka, prečo na rozdiel od Federálneho zhromaždenia, a tiež Českej národnej rady bol pre povolebnú koalíciu Slovenskej republiky princíp pomerného zastúpenia neprijateľný. Natíska sa tiež otázka, či tejto koalícii v parlamente nejde ani tak o kontrolu moci tejto koalície vo vláde, ale skôr o kontrolu nad kontrolnou mocou nášho parlamentu. Slovom, bude sa na východ od rieky Moravy demokraciou nazývať niečo iné než sa tomuto pojmu dáva obsah a zmysel na západ od tejto rieky a od hraníc tohto štátu?
V tejto súvislosti neušlo pozornosti slovenskej, ale nielen slovenskej demokratickej verejnosti, že tvrdé koaličné vyjednávačky vyústili do originálneho personálneho prepojenia vládnej moci a parlamentnej moci, ktorá ju má kontrolovať. (Potlesk. ) Upozorňujem na to práve preto, že od toho bude závisieť, do akej miery sa bude nie všeobecne, ale v konkrétnych krokoch dosahovať spomínaný konsenzus.
A teraz k problému kritérií hodnotenia úspešnosti vlády pri realizácii programového vyhlásenia. Plne si uvedomujeme, že vláda stojí pred neľahkými úlohami a že nebude mať v žiadnom prípade ľahkú pozíciu. Nemala ani dostatok času na to, aby programové vyhlásenie mohla pripraviť s takou starostlivosťou ako by to bolo žiadúce a zrejme sa na určitú tézovitosť a všeobecnosť programového vyhlásenia podpísalo aj to, že personálna kontinuita oproti vláde národného porozumenia nie je príliš veľká. Je to samozrejmé a prirodzené. Práve z toho dôvodu, že vláda nemá ľahkú pozíciu, budú ju poslanci v Slovenskej národnej rade podporovať v súlade s naším volebným programom podľa jednotlivých krokov, ktoré urobí. V žiadnom prípade nepôjdeme do divokej opozície za každú cenu. Chceme byť opozíciou konštruktívnou a som presvedčený, že pre nezaujatých poslucháčov aj vystúpenia našich poslancov neboli strašením verejnosti nad očakávanými alebo nožnými negatívnymi sociálnymi dopadmi ekonomickej reformy, ale že boli vedené snahou upozorniť na možné problémy a úskalia.
Nechcel som už o tejto veci hovoriť, ale môj predrečník má ešte núti k jednej poznámke. Dámy a páni, ono sa ľahko napíše v programovom vyhlásení, že bude treba priniesť obete. Ale treba povedať, že od koho a v akých časových úsekoch sa tieto obete budú predovšetkým očakávať a kto sa na ne má pripraviť. A v tomto smere programové vyhlásenie vlády ostala verejnosti veľa dlžné. Samozrejme, vláda má teraz dva mesiace do ďalšieho zasadania parlamentu, aby sa aj k týmto otázkam vrátila a predstúpila pred verejnosť so skutočne seriózne prepracovanými koncepciami, ako riešiť problémy rekvalifikácie, a najmä ako postaviť sociálnu politiku, pretože sociálna politika je v tomto programovom vyhlásení naozaj iba akýmsi doplnkom alebo príveskom politiky ekonomickej.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Weissovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, poslanec Komár z KDH.
Poslanec V. Komár: Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, pôvodne som sa do rozpravy vôbec nechcel prihlásiť, ale vzhľadom na to, čo tu vzniklo, chcel by som poprosiť vládu, aby jasne formulovala vo svojom vyhlásení, ako k takému stavu v našej spoločnosti došlo, kto je vinný za tento duchový a materiálny marazmus. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím ďalších ročníkov, aby
sa predstavili, aby povedali svoje meno aj síranu. Hlási sa poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš: Jozef Prokeš, nezávislý poslanec za Bratislavu.
Stojí pred nami všetkými, nielen pred vládou, neľahká úloha. Jednou z najnáročnejších bude otázka rekvalifikácie. Preto dovoľte, aby som za Nezávislé slovenské odbory, Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky ponúkol vláde priestory na rekvalifikáciu v jednotlivých okresoch na základe dohody. Pokiaľ ich bude niekde potrebovať, nech sa obráti na túto konfederáciu. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem poslancovi Prokešovi. Hlási sa ešte niekto do diskusie? Ak nie, vyhlasujem rozpravu o štvrtom bode programu za skončenú.
Mám otázku na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, či chce využiť svoje právo záverečného slova k tejto diskusii, alebo budú odpovedať ministri?
Predseda vlády SR V. Mečiar: Po krátkej prestávke budú na rozpravu reagovať ministri. Ja budem odpovedať zajtra.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážení prítomní, vážení poslanci, navrhujem, aby sme urobili 10-minútovú prestávku, v priebehu ktorej sa znovu stretne komisia na prípravu uznesenia.
/Po prestávke. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Pokračujeme v rokovaní k návrhu vládneho vyhlásenia. Podľa predchádzajúceho dohovoru teraz vystúpia jednotliví členovia vlády. Ako prvý vystúpi prvý podpredseda vlády SIovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prvý podpredsed vlády SR J. Čarnogurský: Vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram odpovede členov vlády na podnety, ktoré vzišli z debaty o programovom vyhlásení slovenskej vlády. Chcel by som úvodom oceniť, konštruktívny tón vašich diskusných príspevkov a chcem takto úvodom - a zatiaľ iba všeobecne povedať, že nad týmito podnetmi, ktoré ste predniesli vo svojich príspevkoch, sa budeme zamýšľať, zapracujeme ich do konkrétnej činnosti vlády a budeme sa ich snažiť v maximálnej miere realizovať.
Pokiaľ ide o častejšie sa opakujúcu pripomienku k programovému vyhláseniu, že je pomerne všeobecné, uznávam túto námietku. Na vysvetlenie by som chcel povedať toľko, že je spôsobená dvoma okolnosťami. Jedna okolnosť je tá, že celá širšia spoločnosť sa nachádza v štádiu zásadného prechodu od jedného ekonomického, politického a spoločenského systému do iného ekonomického, politického a spoločenského systému. Aj keď politické strany nielen vládnej koalície, ale prakticky všetky zúčastnené v tomto parlamente sa vlastne zhodli, že naša spoločnosť má prejsť k inému politickému, spoločenskému a ekonomickému poriadku, predsa tento nový poriadok znamená pre nás nevyskúšané cesty, často iba teóriu. Z toho dôvodu vláda nemala dostatočné podklady pre dostatočne konkrétnu formuláciu jednotlivých krokov, ako ich bude potrebné uskutočniť v štádiu ekonomických a politických zmien.
Druhá okolnosť spočíva v tom, že od volieb uplynulo pomerne málo času. Vláda, ktorá nastúpila, zaznamenala dosť značné personálne a nakoniec aj politické zmeny oproti doterajšej vláde a mala pomerne málo času na to, aby konkrétnejším spôsobom formulovala svoje programové vyhlásenie. Nazdávam sa však, že programové vyhlásenie vo svojom celku načrtáva dostatočne jasný a z tohto hľadiska aj dostatočne konkrétny program cesty našej spoločnosti a Slovenskej republiky najmenej na nadchádzajúce dvojročné obdobie, s perspektívami presahujúcimi aj toto dvojročné obdobie.
V ďalšom sa vyjadrím k niektorým podnetom, ktoré odzneli v diskusii a ktoré by sa mali týkať predovšetkým mojej činnosti vo vláde.
Pokiaľ ide o štátoprávne postavenie Slovenska, program vlády v i tomto bode by som chcel zhrnúť do dvoch pojmov. Prvým pojmom je autentická federácia. Pod autentickou federáciou si vláda predstavuje právnu aj faktickú rovnoprávnosť oboch národných republík - Slovenskej aj Českej - v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Túto faktickú autentickú federáciu chápeme ako proces, ktorý budeme dosahovať. Jednotlivé kroky tohto procesu čiastočne poznáme teraz a čiastočne ich budeme poznávať v ďalšom procese. V každom okamihu, pokiaľ zistíme nerovnoprávnosti v postavení oboch republík, budeme sa snažiť ich odstrániť.
Druhý aspekt tohto problému je vstup Slovenska alebo postavenie Slovenska v rodine európskych národov. V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky sa vynasnaží zabezpečiť, aby Slovensko vystupovalo v rodine európskych národov ako svojbytný a rovnoprávny subjekt. V tejto súvislosti chcem povedať toľko, že zabezpečenie takéhoto postavenia Slovenska nie je len našou vecou, ale ju vecou aj našich partnerov, v tomto prípade už nie iba českého národa a Českej republiky, ale naozaj rodiny európskych národov. Z tohto hľadiska zaradenie Slovenska bude taktiež procesom, v priebehu ktorého budeme skúmať podmienky, ktoré nás v rodine európskych národov očakávajú a ktoré musíme splniť aj my na to, aby sme sa takto svojbytne a rovnoprávne mohli do Európy zaradiť.
Tým reagujem najmä na pripomienky viacerých poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí požadovali už teraz štátoprávne zmeny, napríklad konštituovanie Českej a Slovenskej republiky ako konfederácie. Na to reagujem v tom zmysle, že budeme študovať a poznávať podmienky, ktoré potrebujeme splniť, a od takto poznaných podmienok budeme odvodzovať aj štátoprávny program vlády aj v rámci českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Veľmi dôležitým aspektom vo vnútri republiky a najmä Slovenska sú harmonické národnostné vzťahy. Chcel by som zdôrazniť, že vláda má záujem na tom, aby sa vzťahy medzi slovenským národom a na Slovensku žijúcimi národnosťami vyvíjali harmonicky, aby sa vyvíjali na základni právneho štátu, za ktorého dôležitú súčasť považujeme medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní. Chcel by som dať sľub vlády, že bude striktne dbať na to, aby naozaj všetky ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach s dosahom aj na národnostné vzťahy boli na Slovensku veľmi striktne zachovávané. /Potlesk. /
Súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj zámer právne upravil používanie alebo postavenie slovenského jazyka a v tejto súvislosti aj používanie a postavenie jazyka národnostných menšín. Zámer alebo predstavy vlády sú také, že v úvode tohto procesu uskutočni rozsiahle a dôkladné konzultácie s najrôznejšími skupinami obyvateľov. V úvodnom počiatočnom štádiu chceme vyzvať všetky politické strany, prinajmenšom zastúpené v tomto parlamente, aby po svojej linke uskutočňovali takéto konzultácie a ich výsledky sprostredkovali vláde. Vláda sama po svojej linke bude taktiež organizovať takéto konzultácie, pretože vychádzame z toho, že predovšetkým občania Slovenska žijúci v južných oblastiach a stýkajúci sa navzájom s občanmi Slovenska inej národnosti najlepšie vedia, akým spôsobom, v akom rozsahu a forme je potrebné zabezpečiť postavenie a používanie jazykov.
Pokiaľ ide o prípravu Ústavy Slovenskej republiky, je iste známe, že sa už dlhšiu dobu pripravuje. Je zriadená komisia na prípravu tejto ústavy na čele s profesorom Plankom vláda nepochybne doplní alebo zrekonštruuje túto komisiu a dá jej určité závadné alebo orientačné pokyny, akým spôsobom si predstavuje budúcu Ústavu Slovenskej republiky. Práce na tvorbe novej ústavy chápeme nie iba ako záležitosť vlády, ale naozaj ako najširšiu záležitosť celého Slovenska. Budú prebiehať pod najširšou kontrolou či už odbornej alebo širšej verejnosti. Vy všetci o nej budete informovaní a podľa vašich požiadaviek budete mat aj účasť na prácach na novej ústave.
Prebiehajú diskusie o organizačnom zaradení vedy v systéme štátnej správy. Chcem povedať toľko, že medzi vedeckou obcou a vládou nie sú žiadne rozdiely pokiaľ ide o financovaniu vedy, o spôsob riadenia vedy. Existujú rozdiely iba v zaradení alebo podriadení vedeckých ústavov do štruktúry vlády, konkrétne či veda má byť riadená ministerstvom školstva alebo niektorým podpredsedom vlády. Túto otázku budeme naďalej riešiť v najširšom dialógu so zástupcami vedeckej obce a verím, že v krátkej dobe sa podarí dosiahnuť, riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým, ale samozrejme predovšetkým vedeckej obci.
Vztahy cirkvi, a štátu chceme riešiť pri plnom zohľadňovaní postavenia a významu cirkví v spoločenskom živote, pri plnom zohľadnení toho, akú úlohu zohrávajú cirkvi pri mravnej výchove obyvateľstva, aj pri vytyčovaní a zachovávaní mravných zásad v spoločenskom živote. V konkrétnosti vláda hodlá navrátiť cirkvi majetok, urýchlene ten majetok, ktorý cirkvi a najmä cirkevné rády potrebujú na rozvíjanie svojej sociálnej, výchovnej a inej spoločensky prospešnej činnosti. Pokiaľ sa v diskusnom príspevku objavila požiadavka, aby do výpočtu oblasti, v ktorých sa prednostne budú vracať rádom budovy, bolo zahrnuté aj školstvo. Školstvo tam zahrnuté je a samozrejme, že sa to týka aj školstva. Aj vzťah medzi cirkvami a štátom chceme riešiť predovšetkým na základe širokého dialógu medzi, cirkvami navzájom, medzi cirkvami a vládou, prípadne inými štátnymi orgánmi a inštitúciami.
Toľko na úvod k niektorým všeobecným aspektom vládneho vyhlásenia.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ako ďalší vystúpi
minister vlády Milan Kňažko.
Minister vlády SR M. Kňažko: Vážená Slovenská národná rada, milé dámy,
vážení páni, predovšetkým mi dovoľte, aby som využil túto príležitosť a ospravedlnil
sa Zahraničnému výboru Slovenskej národnej rady, že som sa včera nedostavil
na rozpravu. Bolo to spôsobené nešťastným nedorozumením. V pauze počas piatkového
rokovania som mal niekoľkosekundový rozhovor s predsedom tohoto výboru. Tento
rozhovor som nepovažoval za záväznú dohodu. V rámci pracovného procesu, ktorý
je teraz predo mnou, musím riešiť priestorové a personálne otázky novovznikajúceho
rezortu. Z týchto dôvodov ma nemohli zastihnúť na úrade vlády. V nijakom
prípade sa tomuto rozhovoru nevyhýbam. Naopak. Považujem ho za prospešný
a veľmi potrebný.
Som v ťažkej situácii. Nie že by som nebol na také situáciu zvyknutý. Mnohí poslanci, ktorí sa dotkli problematiky tohto rezortu vo svojich prejavoch, považujú priamy kontakt so zahraničím na úrovni slovenskej vlády za užitočný a v rámci istých špecifických problémov, ktoré sa týkajú Slovenska, za nevyhnutný. Podľa vyjadrenia predsedu vlády českej republiky sa touto problematikou takisto budú zaoberať. Bránia nám však niektoré kompetenčné zákony, ktoré sú zakotvené v ústave federácie. V krátkom čase vám budú predložené návrhy na novelizáciu týchto zákonov a dúfam, že v tomto prípade nájdeme vo vás podporu. Nebudem teda zoširoka rozvádzať možnú koncepciu prípadne štruktúru nového rezortu, pretože je závislá od schválenia týchto zákonov. Dovtedy, kým tieto zákony nebudú schválené a dovolia nám aktívne pracovať, budem pokračovať v práci na založení rezortu bez dovolenia. Ďakujem vám. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: S ďalším stanoviskom vystúpi minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie pán Ivan Tirpák.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák: Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, dámy a páni, v súvislosti s tým, čo tu odznelo, mal by som mať zrejme najdlhší príhovor. Pokúsim sa však byť veľmi stručný, vychádzam z toho, čo bolo povedané včera na výbore pre životné prostredie o zámeroch Slovenskej komisie pre životné prostredie v súvislosti s programovým vyhlásením. Celková koncepcia, ktorú som včera vo výbore stručne naznačil, je natoľko rozsiahla, že sa nemohla stať v komplexnej podobe súčasťou vládneho vyhlásenia.
Začnem od záveru, ktorý sme včera urobili na výbore. Tento záver sa dotýkal - priznám sa - mojej požiadavky na spoluprácu jednak s výborom, a tým pádom aj s celou Slovenskou národnou radou, pokiaľ ide o riešenie problémov životného prostredia. Predstava tejto spolupráce sa samozrejme musí odvíjať od návrhov konkrétnych postupov, ktoré budú predkladané Slovenskej národnej rade. Budem preto hovoriť konkrétne.
V najbližšom čase predloží Slovenská komisia pre životné prostredie vláde a následne aj Slovenskej národnej rade návrh ekologickej politiky s atribútnym prepojením na všetky činnosti v našej spoločnosti. Tento návrh je v stručnej podobe aj predmetom vládneho vyhlásenia. Budeme samozrejme požadovať - alebo lepšie - privítame reakcie na návrh ekologickej politiky. Ak sa zhodneme, bude navrhnutá a schválená ekologická politika predstavovať základné východisko pre našu činnosť a vašu kontrolu.
Nemôžem odpovedať na všetky námietky, pripomienky, alebo dobré rady, ktoré tu odzneli. Jedna veľmi významná sa týkala toho, že komisia pre životné prostredie prestala byť nadrezortným orgánom. Domnievam sa, že po formálnej stránke áno, ale po vecne obsahovej stránke nie. Vo vládnom programe je jednoznačne uvedená povinnosť, náš záväzok, pripraviť návrh komplexného zákona o životnom prostredí a celej série legislatívnych noriem rôznej úrovne. Prostredníctvom týchto legislatívnych noriem si držíme nadrezortné postavenie. Legislatívne normy, ktoré budú nami iniciované a po prediskutovaní vami prijaté, nebudú platiť iba pre komisia pre životné prostredie, ale pre všetky rezorty a činnosti, vrátane tých, ktoré sú vo vládnom programe uvedené konkrétne.
Samozrejme, že slovenská komisia a vláda si uvedomujú, že popri nevyhnutnosti vytvárať podmienky pre konečne už naozaj koncepčnú prácu v oblasti životného prostredia, je potrebné riešiť aj tie neuralgické body, ktoré mimoriadne naliehavo volajú po riešení a ktoré veľmi pociťuje i naše obyvateľstvo predovšetkým v tých územiach, kde sa tieto body nachádzajú. Slovenská vláda i Slovenská komisia pre životné prostredie si túto nevyhnutnosť uvedomujú a môžem povedať, že už dnes realizujeme analýzu možnosti uplatnenia konkrétnych riešení týchto naliehavých problémov.
Musím povedať, že ide o riešenia problémov, ktoré budeme uskutočňovať v úzkej spolupráci s ekonomickými rezortami Slovenskej republiky a pokúsime sa, pokiaľ to bude možné, pri využití existujúcich zdrojov v zahraničí aj o riešenia s použitím zahraničnej pomoci. Uvažujeme o rôznych formách pomoci. Náš zámer však je ten, aby sme zmapovali - čo d i v súčasnosti robíme - a využili predovšetkým všetky možňosti riešenia kryté z vlastných zdrojov. Tým by som chcel reagovať aj na pripomienku, resp. ponuku, že u nás existujú dostatočné kapacity a odborný potenciál, ktorý v týchto veciach môže pomoci. Uvedomujeme si to, vieme o tom.
Neberte čo ako nejaké vychvaľovanie, ale musím povedať, že už dnes máme jasnú predstavu o tom, akým spôsobom sa bude vykonávať štátna správa v pôsobnosti Slovenskej komisie pre životné prostredie. Nepovažovali sme však za potrebné tento obsiahly systém uvádzať ako súčasť vládneho vyhlásenia, odporúčaná variantnosť riešení je samozrejmým atribútom riešenia problémov životného prostredia. Ide nám tiež o to, aby sme našli podporu aj v odborných kruhoch. V tomto smere, práve tak ako aj v otázke zabezpečovania štátnej správy priamo v území, by sme veľmi privítali, čo som zdôraznil aj včera vo výbore, aktivitu poslancov, ktorí najlepšie poznajú zázemie, z ktorého vzišli. Predovšetkým pôjde o zabezpečenie odborného aktívu pracovníkov útvarov štátnej správy.
Nechcem viac ctenú Slovenskú národnú radu zdržiavať. Domnievam sa, že po parlamentných prázdninách - hoci som dal sľub, že prídem ešte pred prázdninami do výboru referovať o konkrétnych otázkach, o ktorých sme sa už dohodli - budú mať parlament dôvod aj našim pričinením intenzívne sa zaoberať riešením problémov životného prostredia. Vyzývam vás týmto k spolupráci.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Prosím ministra priemyslu Jána Holčíka o jeho stanovisko.
Minister priemyslu SR J. Holčík: Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážené dámy a vážení páni, industrializácia Slovenska priemyslom za uplynulých 42 rokov okrem nepochybne celého radu pozitív v spriemyselňovaní Slovenska a zamestnanosti slovenského obyvateľstva priniesla celý rad negatív, ktoré sa odzrkadlili najmä v živelnom prostredí. Budovali sa celé komplexy priemyselných odvetví bez koncovky, bez likvidácie škodlivín, ktoré vychádzali do ovzdušia, do našich riek, resp. sa ukladali do skládky tuhých odpadov. V rezorte ministerstva priemyslu sa urobili radikálne kroky na zlepšenie. V minulej päťročnici sa vynaložili prostriedky vo výške 1, 8 mld korún na budovanie celého systému ekologických stavieb. V tomto systéme sa ďalej pokračuje a v nasledujúcich troch rokoch predpokladáme preinvestovať 1, 3 mld korún.
Uvedomujeme si však, že ochrana životného prostredia a jeho zlepšenie je veľmi nákladná vec a musíme robiť opatrenia in media res, a to je reštrukturalizácia priemyselnej činnosti. Najmä teraz, pri vstupe do nového ekonomického mechanizmu, ceny surovín a energii enormne vzrástli, ale na druhej strane i životné prostredie nás núti systematicky utlmovať niektoré výroby až do ich úplného zastavenia, cítime sa rovnako zodpovední nielen za priemyselnú výrobnú činnosť, ale i za ekológiu. I keď sme inžinieri a nie prírodovedci, cítime sa byť tiež ekológmi. Že