Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky

VI. v. o.

PODPREDSEDA VLÁDY ČSFR

V Prahe 22. januára 1992

Vážený pán poslanec,

vo svojej interpelácii 2. 2. 1991 ste vystúpil na obranu Prognostického ústavu ČSAV a požiadal ste ma o vyjadrenie.

Napriek tomu, že súhlasím s Vaším názorom o význame a práci Prognostického ústavu, musím poznamenať, že ČSAV je podľa zákona plne kompetentná rušiť, alebo zriaďovať vedecké pracoviská a koordinovať ich rozvoj a vedecké zameranie. Musím preto rešpektovať fakt, že Akadémia sa stala samosprávnou vedeckou inštitúciou a že vláda ČSFR nemôže zasahovať do jej vnútorných organizačných záležitostí.

Pozorne som si preštudoval stanoviská ČSAV i Prognostického ústavu a nadobudol som dojem, že v prípade, že skutočne dôjde k zlúčeniu Ekonomického a Prognostického ústavu do jednoliateho Národohospodárskeho ústavu ČSAV, bude to pravdepodobne na úkor vedeckej prognózy vo všetkých oblastiach, hádam okrem ekonomickej.

Ako argumenty pre zrušenie Prognostického a Ekonomického Ústavu "Komisia pre zhodnotenie výsledkov a ďaľšiu koncepciu organizácie výzkumu ČSAV" uvádza "neuspokojivé výsledky hodnotenia vedeckej výkonnosti". Transformačná komisia preto vypracovala návrh na zrušenie týchto ústavov a vytvorenie nového. Vedúci predstavitelia spomínaných ústavov sa voči tomuto návrhu postavili negatívne a so sťažnosťou, že k vypracovaniu návrhu neboli prizvaní. Vypracovali preto variantný návrh, v ktorom navrhujú maximálne zníženie stavu pracovníkov /takmer, o polovicu/ a dohodu o spoločnom používaní budovy, knižnice, reprografie a ostatných služieb, avšak pri zachovaní si vedeckej samostatnosti. Tento návrh však bol Transformačnou komisiou a Výborom odmietnutý, pretože je " navrhovaný postup v príkrom rozpore s podmienkami, ktoré boli vedeckým radám a vedeniam Eú a Pgú predpísané výborom". Stalo sa tak napriek tomu, že autori tohto návrhu plne rešpektovali požiadavku maxima úspor, spoločného využitia budov, inventáru a tiež postup reorganizácie ústavov na základe konkurzu.

V stanovisku ČSAV sa ďalej uvádza, že práce vypracovávané v týchto ústavoch pred rokom 1989 a i v roku 1990 boli do značnej miery poplatné marxisticko-ekonomickej ideologii a nové práce sú poznamenané nedostatkami vyplývajúcimi zo zložitej myšlienkovej transformácie pracovníkov zameraných predtým na rozvíjanie marxistickej ekonomickej teórie. Ďaľší argument ČSAV je ten, že existencia troch ekonomických ústavov nie je oprávnená vzhľadom k obmezenému počtu kvalitných pracovníkov, pretože rad z nich odišiel do vládnych a iných riadiacich funkcií v štátnom apráte.

Na záver, pán poslanec, dovoľte, aby som znova pripomenul, že zrušenie Prognostického ústavu nie je mojím želaním a že nedocenenie funkcie vedeckej prognózy aj v iných oblastiach než ekonomickej, by bolo chybou. Prognóza vývoja a vedecké skúmanie vedy, techniky, kultúry, umenia i spoločenského života, či politiky, práve v tomto zložitom období, je mimoriadne dôležité. V súčasnej dobe totiž nie je záruka, že túto funkciu budú vykonávať ostatné, odborovo zamerané ústavy. Tie, predpokladám, majú s teóriou marxizmu a nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, rovnaké problémy, aké uvádza ČSAV ohľadom Ekonomického a Prognostického ústavu. Uvedený návrh na zlúčenie ústavov do jedného celku by teda problém nedostatkov v prognózovaní nevyriešilo. V tomto prípade by som skôr doporučil zamerať sa zmenu štruktúry a obsahovej orientácie, než na zrušenie, či zlúčenie dvoch odlišných ústavov. Tak, ako sa o to snažia napríklad na Slovensku.

Možnosti môjho vplyvu na Vami uvedený problém sú veľmi obmedzené. Predpokladám, že oveľa väčšiu úlohu zohrá argumentácia samotných vedeckých pracovníkov, nielen z týchto ústavov, ktorí by sa k danej problematike mali vyjadriť.

S pozdravom

Vážený pán

ing. Miloš Zeman

poslanec FZ

Praha