Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky

VI. v. o.

Vážený pán poslanec,

k Vašej interpelácii Vám oznamujem:

zrušením stredných článkov riadenia bolo odstránené prerozdeľovanie prostriedkov medzi organizáciami. Zákon č. 156/1989 Zb., o odvodoch do štátneho rozpočtu v § 7 ods. 3 umožňuje vyjimku iba medzi organizáciami uhoľného priemyslu, v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok, pri uplatnení jednotnej cenovej politiky.

Nariadenie vlády Českej republiky č. 175/1991 Zb. spolu s pravidlami Ministerstva pre hospodársku politiku a rozvoj Českej republiky a Ministerstva financií Českej republiky č. j. 194/11759/91 vytvára právny predpoklad pre riešenie finančnej situácie uhoľného priemyslu v Českej republike, kde v dôsledku regulácie cien (stanovenie maximálnych cien energetického uhlia vychádzajúce z priemerných ťažobných podmienok), ktoré neprihliadajú na diferencované prírodné podmienky, bolo potrebné využiť u banských podnikov ťažiacich v lepších než priemernych podmienkach kategórie cenového odvodu na úhradu nedostatku zdrojov vznikajúceho u podnikov ťažiacich v horších než priemerných podmienkach.

Rozdielny prístup riešenia problému v Českej republike a v Slovenskej republike vyplýva z rozdielneho prístupu k regulácii cien uhlia ťaženého na území republík.

Cenovým výmerom Federálneho ministerstva financií č. 8190/XVI/90 boli stanovené veľkoobchodné ceny energetického uhlia a lignitu v ČSFR zvýšením cien uvedených v cenníku VC-1/2/90 o 50 % s platnosťou od 1. 12. 1990 do 31. 12. 1990.

V súvislosti s liberalizáciou cien od 1. 1. 1991, cenovým výmerom FMF, MF ČR a MF SR č. 01/91 bola cena energetického uhlia pri predaji od výrobcu na úrovni ceny podľa výmeru FMF č. 81/90/XVI/90 stanovená v rámci regulácie cien ako maximálna (s výjimkou tuhých palív zo SUB Prievidza, kde bola ako maximálna stanovená cena 690 Kčs/t v parite A s výhrevnosťou 15. MJ/kg, a to na základe po žiadavky MF SR). Tým došlo k prvej diferenciácii cien energetického uhlia a lignitu zo SUB Prievidza od priemerných cien stanovených cenníkom VC 1/2/90.

K ďalšej podstatnej diferenciácii cien na základe požiadavky MF SR došlo cenovým výmerom FMF, MF ČR a MF SR č. 02/91, ktorým bola cena uhlia a lignitu zo SUB Prievidza pri predaji od výrobcu (ak nejde o predaj konečnému spotrebiteľovi) vyňatá z kategórie maximálnych cien a bola prevedená do kategórie vecne usmerňovaných cien, (t. j. cien, do ktorých je možné premietnuť ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk). Tým boli pre SUB Prievidza vytvorené cenové podmienky umožňujúce rentabilitu pri zabezpečení odbytu do výrobnej spotreby (na dodávky pre domácnosti platia ceny podľa výmeru ministerstiev financií č. 01/91 a nadväzujúcich výmerov).

Námietku pána poslanca proti prerozdeľovaniu zisku v uhoľnom priemysle Českej republiky nie je možné teda považovať za opodstatnenú.

Z hore uvedeného odôvodnenia vyplýva, že vyslovená myšlienka na použitie zisku slovenských podnikov iných odvetví na financovanie straty SUB Prievidza nie je adekvátna prerozdeľovaniu finančných prostriedkov banských podnikov v Českej republike pri existencii maximálnych cien uhlia ťaženého v uhoľných revíroch Českej republiky.