Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky
VI. v. o.
1012
Interpelace
ministra zahraničních věcí ČSFR J. Dienstbiera podaná poslancem Sněmovny Ing. P. Hrivíkom, CSc.
POSLANEC FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA
ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY
Ing. Pavol Hrivík, CSc.
Praha, 4. 11. 1991
Vážený pán
minister zahraničných vecí ČSFR
Jiří Dienstbier
Vážený pán minister,
v zmysle ústavného práva sa obraciam na Vás s interpeláciou v nasledujúcej veci.
Rehabilitácia česko-slovenskej spoločnosti zahŕňa tiež reálne a faktografické prehodnocovanie historických skutočností po 2. svetovej vojne s dôrazom na obdobie po 25. 2. 1948. Súčasťou tohto procesu je tiež posúdenie vzťahov ČSFR k susedným štátom, doriešenie všetkých otvorených a pálčivých otázok, ktoré predchádzajúce režimy /Benešov a Gottwaldov/ nedokázali dotiahnúť do správneho konca. Je nevyhnutné a nanajvýš potrebné, aby zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi ČSFR a jej susedmi sa dostali na novú kvalitatívne vyššiu úroveň ako doteraz.
V súčasnosti sme svedkami návrhu takejto zmluvy medzi ČSFR a SRN /vrátane ťažkostí s ňou spojených/ a ďalšie zmluvy sú v štádiu neverejnej prípravy. V relatívnej tajnosti sa pripravuje Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi ČSFR a Maďarskou republikou /MR/. Mal som možnosť oboznámiť sa s návrhom zmluvy ako aj s niektorými kritickými názormi k tomuto návrhu. Preto by som uviedol niekoľko svojich pripomienok /otázok/, ktoré si žiadajú Vaše stanovisko.
1. Všetky zmluvy so susedmi by mali vychádzať nielen z jednej a rovnakej koncepcie, ale aj po obsahovej a formálnej stránke by sa nemali odlišovať. Nazdávam sa, že pri Maďarsku je výnimka. Maďarskej strane sa podarilo do nej vsunúť čisto maďarské záujmy, ktoré narušujú celkový zámer zmluvy. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v menšinovej otázke, kde sa príliš akceptuje bilaterálny princíp namiesto multilaterálneho /na úkor ostatných menšín a medzinárodných záväzkov/. V menšinovej otázke sme prevzali záväzky na medzinárodnej úrovni, ale nie voči Maďarsku. Preto ČSFR by sa nemala osobitne zaväzovať, resp. rozširovať menšinové záväzky voči Maďarsku. Tendencia maďarskej strany je: časť záväzkov pre svoje menšiny v susedných štátoch zabezpečiť na širšej medzinárodnej báze, druhú časť bilaterálnymi zmluvami so susedmi a pokiaľ možno ich rozšíriť až na kolektívne práva. Preto rozsiahle pasáže o kultúrnych, hospodárskych, cirkevných a školských a jazykových právach maďarskej menšiny treba skrátiť, resp. vynechať. Treba iba konštatovať, že obidve zmluvné strany budú akceptovať platné medzinárodné konvencie o menšinách. Nemožno pripustiť, aby Maďarsko sa stalo arbitrom v menšinovej otázke u nás. Vychádzajme zo zásady, že súčasné práva maďarskej menšiny sú u nás dostatočne saturované /čo konštatovali aj mnohí zahraniční odborníci/, a preto by ich rozšírenie jednak narušilo rovnováhu práv ostatných menšín a jednak by viedlo k nestabilite politických pomerov na zmiešanom území. Rozšírenie práv maďarskej menšiny by išlo na úkor slovenského obyvateľstva.
2. Návrh zmluvy úplne postráda slovenský aspekt, hoci Slovensko je na nej najviac zainteresované. Chýba v ňom odvolanie sa na neplatnosť a nulitu Viedenskej arbitráže, ktorú vždy treba interpretovať v úzkej súvislosti s Mníchovskou dohodou, tak ako ju chápali spojenci po 2. svetovej vojne a ako je sformulovaná v Dohode o prímerí medzi Spojencami a Maďarskom v januári 1945 a v Mierovej zmluve v Paríži vo februári 1947. Je to potrebné preto, aby Maďarsko aj v súčasnosti potvrdilo platnosť Mierovej zmluvy.
3. V preambule sa nič nehovorí o historických skúsenostiach /najmä zo slovenského aspektu/ vzájomného spolunažívania. Druhá veta preambuly; "nadväzujúc na tradície priateľských vzťahov a dobrého susedstva" nemá žiadne opodstatnenie a možno ju aplikovať len na obdobie totality. V skutočnosti od vzniku republiky československo-maďarské vzťahy boli neustále poznačené väčším alebo menším napätím.
4. Do návrhu zmluvy treba zakotviť, že obidve strany sa nebudú vracať, ani podporovať koncepcie, ktoré plodia vzájomnú nevraživosť, napätie a spory. Rovnako nebudú trpieť politické prejavy, ktoré podrývajú štátnosť, suverenitu a integritu druhého štátu.
5. V poslednom čase sa v Maďarsku aj na vysokých /vládnych a zákonodárnych/ miestach niektorí politici vyjadrujú pochybovačne o existujúcich hraniciach, čo sa týka predovšetkým Slovenska. Je preto potrebné do návrhu zmluvy zafixovať územnú integritu Slovenska.
6. Určitým nedostatkom je, že otázky národnostných menšín, ktoré tvoria súčasť návrhu zmluvy sa vopred nekonzultovali s vládami tých krajín, kde tiež žijú maďarské menšiny. Je potrebné zistiť, ako tieto vlády riešili alebo riešia maďarský menšinový problém. Treba sa vyhnúť tomu, aby sme spomínané vlády nepostavili pred zložitý problém svojou prehnanou a bezhlavou iniciatívou a tak poskytli maďarskej vláde výhody, ktoré by sa v budúcnosti mohli obrátiť proti nám.
7. Z celkového rozšírenia práv pre maďarskú menšinu, ktoré návrh zmluvy obsahuje vyplýva nebezpečná tendencia - izolácia maďarskej menšiny a snaha o jej vyčlenenie z ostatného slovenského teritória, čo je aj v rozpore s čl. 21 návrhu zmluvy. Menšiny v európskych štátoch pestujú bilingvizmus, ktorý rozvíja a obohacuje vzájomné vzťahy. V prípade maďarskej menšiny je to opačne; odmieta európsky trend, neprijíma bilingvizmus, čím odmieta aj rozvíjanie kontaktov a spolužitia so Slovákmi v južných pohraničných oblastiach.
Na záver by som rád upozornil na starý právne neuzavretý problém, ktorý by mal byť v návrhu zmluvy riešený. Ide o reparácie, ktoré malo Maďarsko na základe Mierovej zmluvy /Paríž, 27. 2. 1947/ uhradiť Česko-Slovensku vo výške 30 miliónov dolárov. Táto čiastka patrí Slovenskej republike a vzťahuje sa na vojnové škody, ktoré hortyovsko-fašistické Maďarsko spôsobilo Slovensku v rokoch 1939-45. Nesplatenie uvedenej čiastky bolo spôsobené tým, že ZSSR prinútil ČSR a Poľsko, aby sa vzdali svojich reparačných nárokov, pokiaľ ich mali voči ľudovodemokratickým štátom, ale pritom sám reparácie vymáhal. ZSSR týmto porušil Chartu OSN a ďalšie medzinárodné zmluvy, ktoré zaručovali suverenitu a zvrchovanosť štátov po 2. svetovej vojne. Neuhradený dlh predstavuje dnes mnohonásobne vyššiu čiastku ako je pôvodná z roku 1947.
Pán minister, žiadam Vás o urýchlenú odpoveď a stanovisko FMZV k horeuvedeným problémom.
Pavol Hrivík