Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY 1991

VI. v. o.

775

ministra hospodářství ČSFR Ing. Vladimíra Dlouhého, CSc. a ministra zahraničního věcí ČSFR Jiřího Dienstbiera podaná poslanci Federálního shromáždění

11. 7. 1991

Vážený pán podpredseda,

interpelujeme Vás v otázkach súvisiacich s nejasnosťami interpretácie zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej "zákon o pôde"). Chceme poukázať na tri oblasti problémov, dotýkajúcich sa najmä, alebo výlučne národných menšín.

I.

Zákon o pôde (odst. 2, § 6) umožňuje vrátiť poľnohospodárske pozemky aj tým občanom, ktorí mohli podľa nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR žiadať vyňatie svojho poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie realizovanej v období rokov 1945-48. Týmto ustanovením zákon o pôde zaradil medzi oprávnené osoby aj tú časť občanov maďarskej národnosti, alebo ich právnych nástupcov, ktorým bol v duchu diskriminujúcich a nespravodlivých dekrétov prezidenta republiky ČSR a na základe nariadení SNR č. 4/1945, č. 104/1945 Zb. a ďalších, skonfiškovaný poľnohospodársky majetok.

Nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 SNR síce malo čiastočne zmierňovať následky diskriminácie, ale pre totalitný režim, likvidujúci súkromné vlastníctvo nemohlo byť v plnej miere uplatnené. Podmienky, za ktorých možno oprávneným osobám - teda tým, ktorí podľa zákona č. 245/1948 Zb. opäť nadobudli československé štátne občianstvo - vrátiť majetok, stanovené citovaným nariadením sú poznačené politikou doby vzniku nariadenia. Prejavuje sa to vtom, že majetok môže byť dotknutým vrátený, ak

- nebol pridelený inej osobe podľa konfiškačných predpisov,

- oprávnená osoba na majetku pracovala so starostlivosťou riadneho hospodára.

Pôvodným majiteľom však bolo znemožnené pracovať na svojich pozemkoch so starostlivosťou riadneho hospodára jednak tým, že skonfiškované maďarské majetky - až na malé výnimky - boli pridelené iným osobám, ktoré mali inú ako maďarskú alebo nemeckú národnosť, ale aj tým, že značná časť obyvateľstva maďarskej národnosti (asi 10 tisíc sedliackých rodín) bola deportovaná na nútené práce do Čiech.

Okrem uvedených obmedzujúcich podmienok nariadenie Zboru povereníkov určuje aj vzostupujúcich a zostupujúcich rodinných príslušníkov, ktorým môže byť majetok vrátený ak žili s majiteľom v spoločnej domácnosti. Ďalej určuje hornú hranicu vráteného majetku v zmysle pozemkovej reformy z roku 1947 v maximálnej výmere 50 ha.

Obsah tohoto nariadenia bol prakticky rozšírený uznesením predsedníctva SNR č. 17 zo dňa 23. 1. 1965 o vyňatí z konfiškácie rodinných domov a s nimi súvisiacich dvorov a záhrad (záhumienkov) s podmienkami, že pôvodný majiteľ, alebo jeho právny nástupca

- dom obýva a terajší majiteľ ho ešte nepredal inej osobe,

- závažnejšie sa neprevinil proti Československej socialistickej republike, proti českému alebo slovenskému národu,

- po oslobodení sa aktívne zúčastnil na výstavbe socializmu,

- uhradí štátu výdavky, ktoré boli vynaložené na údržbu nehnuteľnosti.

Toto uznesenie SNR nebolo zverejnené.

Uvedené právne dokumenty z rokov 1948 a 1965 a zákon o pôde sa vyznačujú niekoľkými odlišnosťami:

- výmera pozemkov, ktorú stanovuje nariadenie Zboru povereníkov v max. výške 50 ha je značne obmedzená oproti ustanoveniu v zákone o pôde, podľa ktorého max. výmera je 150 ha ornej alebo 250 ha celkovej poľnohospodárskej pôdy;

- je rozdiel medzi podmienkami opätovného nadobudnutia majetku. Podmienky stanovené Zborom povereníkov sú obmedzujúce oproti podmienkam stanoveným zákonom o pôde;

- nie je ekvivalencia medzi spôsobmi určovania oprávnených osôb. Zákon o pôde stanovuje širší okruh oprávnených osôb;

- nariadenie Zboru povereníkov oproti zákona o pôde úhrady za vrátené nehnuteľnosti stanovuje v neprospech oprávnených osôb.

Okrem toho spomínané nariadenia SNR z rokov 1948 a 1965 obsahujú rôzne, politicky motivované podmienky, ktoré nezodpovedajú duchu zákona o mimosúdnych rehabilitáciach.

Stanovením ďalších podmienok, ktoré vyplývajú z diskriminačných zákonov (napr. dekréty prezidenta republiky ČSR č. 5/1945, č. 33/1945 a iné, resp. nariadenia SNR č. 4/1945, č. 33/1945 Zb. SNR a ďalšie) by znamenali reaktivizáciu nespravodlivých obvinení a obnovili by diskrimináciu neslovanských národných menšín žijúcich na území ČSFR.

Na základe horeuvedených skutočností sa pýtame:

1/ Či môžu byť občanom ČSFR maďarskej národnosti, ktorí podľa zákona č. 245/1948 Zb. opäť nadobudli československé štátne občianstvo, resp. ich potomkom, ktorí tiež nadobudli československé štátne občianstvo vrátené poľnohospodárske pozemky vyňaté z konfiškácie v pôvodnej výmere a v rozsahu stanovenom zákonom o pôde (odst. 3, § 6), alebo nie?

Majú nárok len na 50 ha, teda na menšiu výmeru ako ostatný občania ČSFR?

2/ Či môžu byť oprávnené osoby, ak sú maďarskej národnosti, posudzované inak ako ostatní občania štátu?

3/ Či je spravodlivé stanoviť podmienky vrátenia poľnohospodárskych majetkov horeuvedeným osobám maďarskej národnosti podľa iných kritérií ako ostatným občanom ČSFR?

4/ Či je správne podmienky vrátenia poľnohospodárskych pozemkov horeuvedeným osobám maďarskej národnosti podfarbiť politikou zašlej doby?

5/ Či sa budú uplatňovať kategórie diskriminačných zákonov z rokov 1945-48 pri určovaní oprávnených osôb maďarskej národnosti?

Ďalej sa pýtame, či hodlá vláda pripraviť

6/ návrh zákona o zmiernení morálnych a majetkových krívd spáchaných na občanoch maďarskej a nemeckej národnosti v období rokov 1945-48, resp. 1945-53?

7/ návrh zákona, ktorým by sa zmiernili majetkové krivdy občanov ČSFR nemeckej a poľskej národnosti vzniklé konfiškáciou majetku?

8/ návrh zákona o zmiernení morálnych a materiálnych krívd napáchaných za druhej svetovej vojny ako i po nej proti židovským občanom?

II.

Zákon o vykonávanie zákona o pôde zatiaľ neexistuje, ale úrady už teraz stavajú prekážky pred uplatnením práva na vrátenie častí konfiškovaného majetku. Od oprávnených osôb požadujú potvrdenia o tom, že

- 1. 11. 1938 boli občanmi Československa,

- 17. 11. 1948 boli obyvateľmi tej obce v ktorej nárokujú vrátenie poľnohospodárskych pozemkov,

- do 90 dní od dňa 17. 11. 1948 zložili sľub vernosti Československej republike.

Pýtame sa

9/ na základe akého práva žiadajú úrady od oprávnených osôb uvedené potvrdenia?

10/ prečo nestačí, že po 17. 11. 1948 nadobudli podľa zákona č. 245/1948 československé štátne občianstvo, keďže fakt nadobudnutia československého štátneho občianstva implikuje uvedené podmienky?

Podotýkame, ak pred dňom 1. 11. 1938 dotyční neboli štátnymi občanmi ČSR a mali maďarskú národnosť - i keď trvale žili na jej území - tak po r. 1945 boli vyhnaní z ČSR a nemohli ani získať štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. Podmienka, že žiadatelia alebo ich predkovia mali byť obyvateľmi obce, v ktorej nárokujú vrátenie poľnohospodárskeho majetku, často ani nemôže byť splnená, pretože v čase keď vstúpilo v platnosť nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948, časť oprávnených osôb maďarskej národnosti alebo ich predkovia ešte boli na nútených prácach mimo svojich obcí.

III.

Prijatím zákona o pôde okrem uvedených problémov sa vynára ďalší, ktorý zasahuje do oblasti medzinárodného práva. Ide o poľnohospodárske pozemky súkromných majiteľov, resp. o urbariáty a kompesezoráty, ktoré pri vytváraní štátnych hraníc v r. 1920 a 1947 pripadli na územie susedného štátu, najmä Poľska, Maďarska a Sovietskeho zväzu. Treba však pripomenúť, že väčšina týchto pozemkov až do r. 1949-50 zostala majetkom pôvodných vlastníkov, ktorí ich mohli nerušene užívať. Zvrat nastal až po podpísaní dohody medzi Maďarskou ľudovou republikou a ČSR dňa 25. 6. 1949, v ktorej štát v duchu stalinových metód prevzal rozhodovanie o majetkoch súkromných osôb bez ich zplnomocnenia. Táto zmluva má aj Dôverný dodatkový protokol, v ktorom zmluvne strany sa dohodli "že otázka nehnuteľností, ktoré ležia na oboch stranách spoločných hraníc do hĺbky 15 km má byť vyriešená tak, že československý majetok na území Maďarska prechádza do vlastníctva maďarského štátu a doteraz neskonfiškovaný majetok na československom území do vlastníctva československého štátu."

Dva štáty teda uzavreli dohodu v neprospech tretej strany, ktorú predstavovali súkromní vlastníci. Takéto konanie, porušujúce zásady medzinárodného práva, si mohli dovoliť len štáty s totalitným zriadením.

Pýtame sa:

11/ Kedy budú tieto a podobné protiprávne medzištátne dohody v procese obnovy právneho štátu revidované?

12/ Či mieni vláda iniciovať prehodnotenie tejto dohody uzavretej medzi Maďarskom a Československom?

13/ Ako získajú poškodení majitelia náhradu za svoje protiprávne stratené pozemky a iné nehnuteľnosti, ak sa susedné štáty na revízii týchto dohôd nedohodnú?

14/ Či je možné obnoviť majetkové práva obcí a súkromných k tým pozemkom a iným nehnuteľnostiam, ktoré zostali v rámci katastru obcí za hranicami štátu?

15/ Či Československo uzavrelo aj s inými susednými štátmi podobnú zmluvu ako s Maďarskom dňa 25. 6. 1949? (V pohraničnom pásme so Sovietskym zväzom občania ČSFR sú podobne postihnutí.)

Žiadame Vás o podrobnú odpoveď na jednotlivé otázky.