Federální shromáždění ČSFR 1990 – 1992

GENERÁLNA PROKURATÚRA ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

Sp. zn. I/1 Spr 59/91

Praha, máj 1991

Vec: Správa o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v roku 1990 a v I. štvrťroku 1991

Predkladá: generálny prokurátor ČSFR

Ivan Gašparovič

o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v r. 1990 a v I. štvrťroku 1991

Praha, máj 1991

1. Stav a vývoj evidovanej kriminality v r. 1990

Rok 1990 je z hľadiska stavu a vývoja kriminality neporovnateľný s ktorýmkoľvek predchádzajúcim obdobím, pretože je charakterizovaný doslovnou explóziou kriminality, prejavujúcou sa predovšetkým extrémnym zvýšením počtu osôb stíhaných za trestné činy o 63,8 %.

Na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo v roku 1990 stíhaných za trestné činy celkom 221 438 osôb, čo v porovnaní s rokom 1989 predstavuje absolútne zvýšenie o 86 245 osôb. Nárast bol výraznejší v Českej republike, kde bolo v roku 1990 stíhaných 165 499 osôb, čo v porovnaní s rokom 1989, kedy bolo stíhaných 93 987 osôb, predstavuje nárast o 76,1 %. Nárast v Slovenskej republike činil 35,8 %, keď v roku 1989 bolo na území tejto republiky stíhaných 42 206 osôb a v roku 1990 55 938 osôb. Ak prirátame k tomu ešte 44 792 vecí v ktorých bolo v I. polroku 1990 vykonávané objasňovanie za prečiny proti 13 428 známym páchateľom (v Českej republike 35 816 vecí proti 8 930 známym páchateľom, v Slovenskej republike 8 976 vecí proti 4 498 známym páchateľom), neostáva než konštatovať, že ide o tak prenikavé zvýšenie, na ktorého riešenie neboli pripravené nielen orgány trestného konania, ale ani spoločnosť ako celok.

Pre obe republiky je charakteristické, že kriminalita bola sústredená predovšetkým do veľkých aglomerácií a priemyselných rajónov s veľkou ľudnatosťou a s tým súvisiacou anonymitou prostredia. Varovným signálom je, že v oboch republikách dochádza k závažnej koncentrácii kriminality predovšetkých do oboch hlavných mest Prahy a Bratislavy.

Vývoj kriminality v r. 1990 znamenal nielen z pohľadu občana, ale aj z hľadiska celospoločenského, reálnu hrozbu predovšetkým pre majetok, životy a zdravie, osobitne pri nárastoch trestných činov krádeží, lúpeží, vrážd a ďalších konaní ovplyvňujúcich výrazne celospoločenskú klímu. Tento alarmujúci stav pri predpokladanej ďalšej eskalácii kriminality spôsobil, že mnohí občania ČSFR kladú problémy boja s kriminalitou z hľadiska závažnosti hneď na druhé miesto za riešenie problémov ekonomických, napr. pred otázky ekologické a ďalšie.

Príčin tohto stavu je veľa. Vzájomne sa prelínajú a potenciujú. Medzi najvýznamnejšie možno zaradiť prevratné zmeny v spoločnosti po 17. novembri 1989, najmä celkové uvolnenie spoločenskej klímy, ktoré na jednej strane podnietilo pozitívny rozvoj ľudskej aktivity, na druhej strane však, predovšetkým u osôb kriminálne orientovaných, ale aj ďalších, vytvorilo priestor pre spoločensky nežiadúce chovanie a zneužívanie vzniknutej situácie. Svoju úlohu v tejto súvislosti zohralo nepochybne i porevolučné rozkolísanie a uvoľnenie spojitostí spoločenskej morálky, ovplyvnené stratou pocitu strachu z totalitnej diktatúry, ale aj existencie určitej právnej a sociálnej neistoty.

K príčinám nepriaznivého vývoja treba ďalej uviesť, že v r. 1990 sa objavujú niektoré celkom nové kriminogénne faktory. Transformácia ekonomiky a rozširovanie podnikateľských subjektov o súkromné osoby pri drahej úrokovej miere a nedostatku kapitálu, sú prvkom, ktorý s obnovenou funkciou peňazí ako kapitálu vedú k tomu, že peniaze už nie sú určené prevažne na uspokojovanie priamej alebo odloženej osobnej spotreby. Doteraz neuspokojivé daňové zákonodarstvo a až potom sa rodiaca činnosť finančných úradov umožňujú použiť ako kapitál prostriedky akokoľvek získané. Aj preto sa objavujú prípady, kde začínajúci podnikatelia páchajú majetkovú trestnú činnosť (o. i. napr. i vlámaním za účelom získania starožitností, umeleckých diel a pod.), aby získali základné prostriedky pre podnikanie.

Ďalším takým faktorom je absencia podnikateľskej etiky, ktorá spolu s nedostatočnou legislatívnou úpravou pravidiel podnikania viedla k rozsiahlym rozpredajom štátneho majetku pod cenou, k obchádzaniu cenových a devízových predpisov a pod., a to všetko iba s malým rizikom odhalenia a postihu.

Nedostatočná legislatívna úprava pravidiel hospodárskeho života vedie k tomu, že nepostihnuté a nepostihnuteľné zostávajú konania objektívne prinášajúce najmä štátu vysoké materiálne škody. Napr. v dôsledku toho, že neexistuje zákaz zastávať vedúce funkcie v dvoch konkurujúcich si podnikoch (s výnimkou akciových spoločností), dochádza k tomu, že vedúci pracovníci štátnych podnikov zakladajú súkromné firmy, ktoré podnikajú na štátny úkor. To isté možno povedať vo vzťahu k aparátu mnohých, najmä hospodárskych, ministerstiev, ktorých pracovníci v riadnom pracovnom čase, za využitia výpočtovej, kancelárskej a spojovej techniky a za využitia informácií, ktoré získali práve z titulu svojho postavenia, súkromne podnikajú s enormnými ziskami. V dôsledku nedostatočnej zákonnej úpravy došlo k miliónovým stratám pri vyplácaní štátneho vyrovnávacieho príspevku na tzv. "čierne duše".

Nezamestnanosť, i keď v r. 1990 iba na pomerne nízkej úrovni, bola a nesporne aj bude faktorom, ktorý v oblasti majetkovej kriminality spolu s nerovnomerným rozdeľovaním národného dôchodku smerom k lepšie situovaným skupinám obyvateľstva bude zrejme aj v budúcnosti pôsobiť ako závažný kriminogénny faktor. V roku 1990 bol tento faktor posilnený aj rozhodnutím prezidenta ČSFR o amnestii z 1. 1. 1990, vzťahujúcej sa v svojich dôsledkoch na viac ako 50 000 osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti a v dôsledku ktorej došlo prakticky k okamžitému prepusteniu veľkého počtu kriminálne závadových osôb z výkonu trestu odňatia slobody bez toho, že by tieto osoby samotné, ale aj spoločnosť ako taká, boli na to dostatočne pripravené. Tieto osoby si ťažko hľadali zamestnanie i v podmienkach plnej zamestnanosti a mnohé z nich ešte v tom istom roku boli opäť trestne stíhané a niektoré z nich aj odsúdené, pretože sa okamžite dopúšťali napospol závažnejšej trestnej činnosti. Dá sa očakávať, že ďalší vývoj, najmä u recidivujúcich páchateľov, povedie k vytváraniu profesionálnych alebo poloprofesionálnych skupín organizovaného majetkového zločinu, vrátane rozvetvenej priekupníckej siete. Očakávať možno i nárast početnosti používaného násilia.

Bez vplyvu na nepriaznivý vývoj kriminality a najmä možnosti jej riešenia bola úroveň práce polície ovplyvnená celým radom faktorov radom faktorov vnútorných i vonkajších, medzi ktoré neopochybne patria aj problémy spojené s novelizáciou trestno právnych predpisov hmotných a najmä procesných.

Výrazným negatívnym rysom stavu kriminality v r. 1990 bol o. i. aj nízky stav objasnenosti trestnej činnosti, v dôsledku čoho páchatelia viacerých trestných činov (najmä majetkových) ostali neodhalení, a teda aj nepotrestaní. Tento stav má súvislosť nielen s nízkou efektívnosťou práce polície, jej technickými, personálnymi, materiálnymi, organizačnými a inými problémami, ale aj s nízkou úrovňou práce existujúcich kontrolných orgánov a neexistenciou ďalších nevyhnutných pre riadne fungovanie modernej spoločnosti s tržnou ekonomikou, ako aj ďalšími vplyvmi.

Vo veciach, kde nedošlo ku zisteniu páchateľa je trestné stíhanie prerušované. V roku 1990 celkový počet prerušených trestných stíhaní predstavoval absolútne 131 424 prípadov, čo značí, že v porovnaní s rokom 1989 došlo ku zvýšeniu o 308,3 %. Podiel neznámych páchateľov na celkovej kriminalite v ČSFR bol 62,6 %, v Českej republike vyšší (67,9 %), v Slovenskej republike 45,4 %. Najvyšší podiel prerušenia trestného stíhania v dôsledku nezistenia páchateľa tr. činu predstavujú práve hlavné mestá republík, ktoré sú kriminalitou najviac ohrozované (v Prahe prerušené tr. stíhanie v 80,6 %, v Bratislave v 63,9 % prípadov). Situácia v Prahe je mimoriadne obťažná.

Najvyššiu frekvenciu zaznačili v ČSFR predovšetkým trestné činy majetkové (vrátane tzv. tr. činov hospodárskych).

U trestného činu krádeže podľa § 247 Tr. zák. došlo k nárastu výskytu o 390,2 % oproti r. 1989 a takisto podiel tohto trestného činu na celkovej kriminalite výrazne vzrástol. V roku 1989 činil iba 18,8 % stíhaných osôb, v roku 1990 predstavoval už 56,6 %. Bolo teda v roku 1990 za tento trestný čin stíhaných 125 283 osôb, zatiaľ čo v roku 1989 iba 25 560 osôb. Veľmi znepokojujúce sú výsledky objasnenosti tohto trestného činu, ktoré boli v porovnaní s ostatnými trestnými činmi vždy o niečo nižšie. V súčasnej dobe sa však podarí zistiť každého šiesteho páchateľa krádeže, pretože podiel objasnenosti činí iba 16,5 %, zatiaľ čo v roku 1989 predstavoval ešte 35,6 %.

I keď pre súčasnú majetkovú kriminalitu je typická predovšetkým násilná forma (vlámanie všetkého druhu), dochádza aj k nárastu trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zákona. Medziročný nárast tu nastal síce menej výrazne ako u tr. činu krádeže (o 87,4 %), z toho v Slovenskej republike o 125,8 % a v Českej republike o 74,9 %).

Príkro hore stúpa v posledných rokoch výskyt tr. činu lúpeže podľa § 234 Tr. zákona, ktorý sa stáva viac ako kedykoľvek inokedy súčasťou tzv. pouličnej kriminality, páchanej prevažne vo večerných a nočných hodinách vo veľkých mestách, predovšetkým hlavných mestách oboch republík, častejšie v Prahe. Vyskytli sa početné prípady lúpeží uskutočnených vo vopred vytipovaných bytoch, za použitia brutálneho násilia voči poškodeným, útoky namierené proti osobám prestarnutým a chorým. Špeciálne na tejto trestnej činnosti sa zvyšuje podiel rómskeho etnika. V ČSFR sa medziročne zvýšil výskyt tohto trestného činu o 184,7 % (z 1 622 osôb stíhaných v r. 1989 na 4 618 v roku 1990). Osobitne výrazný je nárast v Českej republike, kde predstavuje 208,6 %, v Slovenskej republike je percento nárastu 144,7 %. Veľmi nízke je percento obžalovaných z tohto tr. činu v ČR (37,1 %).

Medzi výrazne frekventované trestné činy patria útoky proti životu a zdraviu, vrátane najzávažnejšieho tr. činu tejto kategórie - vraždy - podľa § 219 Tr. zákona. Absolútny medziročný nárast (1989 - 1990) predstavuje 53 prípadov, t. j. 28,8 %. Stíhaných bolo celkom 237 osôb, z toho 159 v Českej republike. Závažným poznatkom je, že na území ČR boli zistené 4 prípady sériovo spáchaných vrážd, kde došlo k usmrteniu najmenej troch osôb tými istými páchateľmi. Narastá brutalita a necitlivosť páchateľov, značný stupeň rozhodnosti čin dokonať. Viac ako kedy koľvek predtým sa u tohto tr. činu vyskytuje lúpežný motív a útoky sú vedené častejšie voči obetiam chorým, prestarnutým a osamelým. Stupeň objasnenosti vrážd je uspokojivý a neklesá pod 90 %.

Takisto frekvencia tak závažného trestného činu, akým je znásilnenie, podľa § 241 Tr. zákona, sa celoštátne zvýšila o 33,7 %. V roku 1990 bolo za tento trestný čin stíhaných 1 104 páchateľov. K najväčšiemu nárastu výskytu tohto trestného činu došlo v Prahe (o 69,7 % - 151 osôb), potom v Severomoravskom kraji (o 47,2 % - 187 osôb).

V predchádzajúcich rokoch pomerne značne frekventovaný trestný čin výtržníctva podľa § 202 Tr. zákona zaznamenal trvalý pokles, pokračujúci aj v roku 1990. Celoštátny pokles počtu stíhaných osôb o 18,9 % je výraznejší najmä v Českej republike (o 22,4 %). Posuny v početnosti postihu tohto trestného činu sú dôsledkom prísnejšieho pohľadu orgánov trestného konania na hodnotenie, či konanie konkrétnych páchateľov napĺňa znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, alebo či ide iba o priestupok. Napriek opakovaným novelizáciám Trestného zákona, ku ktorým došlo minulý rok, nebola ani v jednom prípade pri príprave novely ani pri ich prerokúvaní vo FZ vznesená pripomienka, resp. návrh na novelizáciu tohto ustanovenia Tr. zákona.

Rozsiahle škody na majetkových hodnotách, životoch a zdraviu ľudí a ďalších chránených objektoch pôsobia každoročne požiare, výbuchy a iné havárie, ako aj trestné činy v oblasti dopravy.

V porovnaní s rokmi predchádzajúcimi došlo v roku 1990 nielen k zvýšeniu celkového počtu požiarov, ale najmä k zvýšeniu ich škodlivých následkov, predovšetkým hmotných škôd. V Českej republike bolo pri 10 814 požiaroch so škodou 303 522 000 Kčs usmrtených 102 osôb a 820 osôb zranených. Nárast predstavuje takmer 50 %. V Slovenskej republike boli škody výrazne nižšie a dosiahli 43 834 600 korún. Závažnou skutočnosťou je, že najmä v Českej republike boli zistené mnohé požiare, ktoré boli úmyselne založené (v 484 prípadoch). V porovnaní so škodami vzniknutými požiarmi sú škody, ktoré idú na vrub výbuchom a iným prevádzkovým haváriám nižšie, i keď napr. v Slovenskej republike došlo k ich medziročnému nárastu o 94,9 % na 6 118 500 Kčs. Trend vývoja v tomto smere však nie je jednoznačný.

Za trestný čin ohrozenia životného prostredia bolo stíhaných necelých dvadsať osôb a možno konštatovať, že využívanie nových skutkových podstát Tr. zákona sa v tomto smere ešte nevžilo.

Trestné činy proti bezpečnosti dopravy, najmä cestnej, nezaznačili v roku 1990 také zvýšenie, ktoré by zodpovedalo počtu dopravných nehôd. V ČSFR bolo zaznačených celkom 129 877 cestných dopravných nehôd, pričom k nárastu došlo v oboch republikách. Počet usmrtených dosiahol 1 835 osôb a zvýšil sa aj počet ťažko i ľahko zranených. K výraznému zvýšeniu došlo u hmotných škôd, ktoré presiahli 803 miliónov korún (z toho v ČR 606 miliónov korún). Je nepochybné, že disciplína, najmä v cestnej doprave, v roku 1990 ďalej markantne poklesla bez toho, že by sa to premietlo do zvýšenia počtu osôb, ktoré by v tejto súvislosti boli stíhané za trestné činy. Dá sa to vysvetliť predovšetkým zmenou skutkovej podstaty tr. činu opilstva v novele Tr. zákona.

Jedným z fenoménov ovplyvňujúcich výrazne dlhodobo kriminalitu je predovšetkým alkohol. V roku 1990 bol v tomto smere zaznamenaný pokles jeho vplyvu (o 20,4 %), čo ale možno predovšetkým prirátať, ako už bolo hore uvedené, zmenám Tr. zákona (napr. opilstvo v doprave), ale taktiež zmenám v skladbe trestnej činnosti, orientovanej výrazne predovšetkým na majetkové trestné činy. Zo známych páchateľov spáchal tr. čin pod vplyvom alkoholu každý štvrtý, naďalej sú pod jeho vplyvom páchané trestné činy útokov na verejných činiteľov (do 75 %), výtržníctva (cca 65 %), ublíženia na zdraví (cca 50 %) a okolo 1/3 spáchaných vrážd. Ovplyvnenie trestnej činnosti pôsobením inej návykovej látky je stále skôr výnimočné.

Podiel mladistvých páchateľov (osôb medzi 15. až 18. rokom veku) na kriminalite v ČSFR sa pohybuje dlhodobo okolo 10 %, čo absolútne predstavuje zhruba do 10 000 stíhaných osôb. V roku 1990 bolo zaznamenané pokračovanie v miernom poklese kriminality mladistvých, ktorý začal v roku 1989. Či ale ide o trend trvalý, sa nedá zodpovedne posúdiť, pretože nie je zistené, aký počet mladistvých delikventov je skrytý v počte neznámych páchateľov, najmä majetkovej trestnej činnosti, ktorá je pre túto vekovú skupinu charakteristická. Pozitívny je sústavný pokles vplyvu alkoholu na kriminalitu mladistvých. Veková skupina nedospelcov (do 15 rokov veku) vykazuje síce taktiež zníženie svojho podielu na činoch inak trestných podľa Trestného zákona (zistených bolo celkom 7049 delikventov tejto vekovej kategórie), avšak u niektorých skupín populácie a v niektorých regiónoch (napr. u Rómov vo Východoslovenskom kraji) je naďalej problémom závažným. Tu taktiež najčastejšie dochádza k využívaniu nedospelcov dospelými a mladistvými páchateľmi k páchaniu trestnej činnosti závažného, predovšetkým majetkového, charakteru. Pozoruhodný je trvalý pokles podielu mladistvých na mravnostných trestných činoch a súčasne nárast podielu na trestných činoch majetkových, na lúpežiach (o 22,4 %), trestných činoch vraždy (viac ako 10 % všetkých), ublíženia na zdraví a ruvačkách.

Osobitnú kapitolu v stave evidovanej kriminality predstavuje v ČSFR v poslednom čase stále viac diskutovaná problematika kriminality rómskej populácie. Z celkového počtu 85 880 známych páchateľov stíhaných v roku 1990 za trestné činy, bolo 11 594 obvinených príslušníkmi rómskeho etnika, čo predstavuje 13,5 %. Nárast v porovnaní s rokom 1989 nie je výrazný (2,1 %). Negatívny je nárast podielu mladistvých Rómov na kriminalite a vplyv alkoholu na kriminalitu Rómov, najmä v Slovenskej republike.

Doslova alarmujúce sú však údaje o podiele Rómov na páchaní niektorých závažných trestných činov. Najzávažnejší je tento údaj pokiaľ ide o trestný čin lúpeže podľa § 234 Trestného zákona, na ktorom sa Rómovia podieľajú z 50,8 %. V Českej republike činí tento podiel 43,1 % (v Prahe zvýšenie o 130 %), v Slovenskej republike sa Rómovia podieľajú na trestnom čine lúpeže zo 61,3 %. Vysoký je aj ich podiel na trestných činoch znásilnenia (24,7 %), krádeží (19,1 %), vrážd (13,5 %) a ďalších. Tieto údaje sú alarmujúce najmä preto, že doterajší podiel rómskeho etnika na celkovej populácii nie je zďaleka tak výrazný ako očakávané zvyšovanie tohto podielu v budúcnosti.

V r. 1990 bol zaznamenaný pokles prípadov trestného stíhania pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti, ďalej aj nízky výskyt počtu prípadov trestného stíhania pre trestné činy úplatkárstva a prijímania úplatku v postavení verejného činiteľa. Jedným z dôvodov tohto stavu je nepochybne zúženie okruhu subjektov v novele Trestného zákona (§ 89 ods. 9). Zistený stav nezodpovedá faktickému výskytu tejto kriminality s ohľadom na existujúcu latenciu.

Okrem zvýšenia kriminality v týchto oblastiach, kde už skôr bola jej frekvencia napospol vysoká (majetková násilná trestná činnosť), došlo na druhej strane k poklesom evidovanej kriminality tam, kde objektívne existujúca spoločenská realita vytvárala predpoklady pre jej širší výskyt, najmä v dôsledku rozpadu a totálneho zlyhania kontrolných systémov, otvorenia hraníc so susednými štátmi a pod. Je možné dôvodne sa domnievať, že pokles tejto trestnej činnosti nie je skutočným odrazom existujúcej kriminality, ale že naopak, v týchto smeroch možno predpokladať vysokú latenciu, a teda aj očakávať, najmä v súvislosti so zdokonaľovaním trestného zákonodarstva, ale aj kontrolných a daňových systémov, jej výrazný vzostup v budúcnosti.

Ak neboli doposiaľ podchytené vo väčšom rozsahu prípady organizovanej kriminality, nevyhnutne možno skôr alebo neskôr očakávať aj na území ČSFR výskyt organizovaného zločinu, ako v oblasti drog, tak aj zvýšenia početnosti krádeží starožitností a umeleckých diel a predmetov, falšovanie týchto predmetov, peňazí, aj prostriedkov bezhotovostného platobného styku, prípady organizovaných vlámaní a lúpeží s nadväzujúcim vytváraním priekupníckych sietí, prípady nelegálneho obchodu so zbraňami, organizované odcudzovanie zásielok, ale aj vydieranie majiteľov obchodov, prevádzkární verejného stravovania a verejnej zábavy a pod., ako aj falšovanie dokumentov, znaleckých posudkov a iných listín a pod.

Aj naďalej platí, že prokuratúra spolu s ostatnými orgánmi trestného konania sú predovšetkým orgány, riešiace následky trestnej činnosti, a nie sú schopné bez širokej podpory a zainteresovanosti verejnosti, najmä však, bez vytvorenia širokého a efektívne pôsobiaceho systému prevencie, zvrátiť negatívny vývoj kriminality.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že právna prax pociťuje určité nedostatky právnej úpravy.

Niektoré najnaliehavejšie zmeny Trestného zákona, súvisiace s nevyhnutnosťou jeho novely v súlade s Listinou základných práv, sú už pripravované.

Súčasne boli začaté práce na celkovej rekodifikácii Trestného zákona. Tie musia nadväzovať na ústavy a musia byť súčasťou komplexného systému úpravy pravidiel hospodárskych subjektov v oblasti podnikania. Prokuratúra a ostatné orgány činné v trestnom konaní priebežne vyhodnocujú poznatky o negatívnych javoch, ktoré nie je možné postihnúť pre nedostatok mimotrestnej, prípadne aj trestnej zákonnej úpravy a podnecujú prípravu legislatívnych opatrení v tomto smere. Je však nevyhnutné podčiarknuť to, že najmä v demokratickej spoločnosti platí zásada pomocnej úlohy trestnej represie, že nie je možné v trestnej represii vidieť prvok regulácie, lebo ide o prvok potlačovací a spoločenské problémy nie je možné riešiť ich kriminalizáciou, t. j. prehlásením za trestný čin, ani dekriminalizáciou, t. j. vypustením z Trestného zákona, bez toho, aby bola príslušným spoločenským vzťahom poskytnutá iná ochrana. Pritom je nevyhnutné prihliadať aj k súladu nášho právneho poriadku s dohovormi Rady Európy a potrebe zbližovania európskych právnych poriadkov.

V nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd, prijatú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 23/1991 Zb., je pripravovaná novela Trestného poriadku, rešpektujúca nové, veľmi krátke lehoty zadržania. Tieto môžu pri súčasnom prudkom raste kriminality viesť k značným problémom pri rozhodovaní o väzbe. Nie je ani možné vylúčiť ich negatívny vplyv na ochranu občanov pred páchaním trestnej činnosti.

2. Stav a vývoj kriminality v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch v r. 1990

Vo vojenskej súčasti čs. prokuratúry bolo začaté v roku 1990 trestné stíhanie v 5 173 veciach (5 839 osôb), čo v porovnaní s rokom 1989 predstavuje zvýšenie o 18 %.

Obžalovaných bolo celkom 2 966 osôb.

Podiel vojenských trestných činov na celkovej trestnej činnosti v ozbrojených zboroch vzrástol o 12 % (z 37 na 49 %).

Počet stíhaných vojakov základnej služby sa v roku 1990 v porovnaní s rokom 1989 zvýšil o 4 %. Výrazne poklesol počet stíhaných (o 42 %) a obžalovaných (o 47 %) vojakov z povolania.

V skladbe trestných činov prevažujú zbehnutie podľa § 282 Trestného zákona (17 %), krádeže podľa § 247 Trestného zákona (15 %) a svojmocné odlúčenie podľa § 284 Trestného zákona (13 %).

Významným problémom ostáva nárast vojenských trestných činov ako odraz celkového zníženia občianskej disciplíny i zmien v názoroch občanov na armádu.

Došlo ku zvýšeniu závažnosti odhalenej trestnej činnosti, aj ku zvýšeniu počtu osôb, ktoré po spáchaní trestných činov proti povinnosti vykonávať vojenskú službu urobili vyhlásenie, že im vo výkone vojenskej služby bráni náboženské alebo morálne presvedčenie.

Zo všeobecných trestných činov prevažujú útoky na majetok vojenskej správy, často uľahčené nedostatkami v hospodárení a v kontrolnej činnosti.

Z celkového počtu 5 839 stíhaných osôb bolo 527 príslušníkov zložiek ministerstva vnútra (9 %). Obžalovaných bolo 222 osôb.

V skladbe kriminality prevažujú trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona (30 %), ublíženia na zdraví (najmä pri dopravných nehodách) podľa § 224 Trestného zákona (13 %) a krádeže podľa § 247 Trestného zákona (10 %).

U trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa pretrváva používanie fyzického násilia pri predvádzaní, ale aj po predvedení osôb na príslušné oddelenie a rôzne formy získavania osobného prospechu.

Počet stíhaných príslušníkov Zboru nápravnej výchovy predstavuje v Českej republike 78 osôb, v Slovenskej republike 32 osôb.

V skladbe kriminality prevažujú trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, páchané predovšetkým formou nedovolených stykov s odsúdenými a nedovoleného použitia násilia voči odsúdeným.

Na Generálnej prokuratúre ČSFR - Hlavnej vojenskej prokuratúre, napadlo celkom 164 trestných vecí príslušníkov Strednej skupiny sovietskych vojsk (pokles o 24 % oproti roku 1989 v dôsledku postupného odchodu vojsk z územia ČSFR). Stíhaných bolo celkom 136 osôb.

V skladbe trestnej činnosti sa zvýšil podiel majetkových trestných činov z 50,9 % (1989) na 70,7 %. Výrazný pokles o 35,5 % na 18,3 % bol zaznamenaný u trestných činov v doprave (dôsledok obmedzenia presunu vojenskej techniky). Podiel násilných trestných činov činil 7 %.

3. Činnosť prokurátora v konaní a rozhodovaní súdov v trestných veciach

Napriek tomu, že novela zákona o prokuratúre (zákon č. 168/1990 Zb.) priniesla zásadnú zmenu v podobe zrušenia oprávnenia prokurátora vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v postupe a rozhodovaní súdu aj v trestných veciach, prokurátorovi ostal v Trestnom poriadku dostatok nástrojov a oprávnení, ktorými môže ovplyvňovať kvalitu, rýchlosť a zákonnosť postupu a rozhodovania súdu.

V dôsledku poklesu obžalobnosti v r. 1990 prerokúvali súdy v ČSFR na podklade obžaloby prokurátora podstatne menej vecí ako v obdobiach predchádzajúcich.

Pri predbežnom prerokúvaní obžaloby vrátili súdy prokurátorovi podľa § 188 ods. 1 f) Trestného poriadku na došetrenie v roku 1990 v Slovenskej republike veci týkajúce sa 645 obžalovaných, a rovnaký počet bol vrátený od predbežného prerokovania obžaloby súdmi aj v Českej republike. Sťažnostiam prokurátora proti takémuto rozhodnutiu bolo v Českej republike vyhovené v 40,8 %, v Slovenskej republike v 37,9 %.

Jedným z prostriedkov nápravy chybných rozhodnutí súdov v konkrétnych trestných veciach a nástrojom ochrany občianskych práv je sťažnosť prokurátora pre porušenie zákona. Je súčasne aj inštitútom garantujúcim zákonnosť rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní vôbec a prostriedkom zjednocovania výkladu a aplikácie zákonov v praxi. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že ide o inštitút, ktorého existencia v trestnom konaní má svoje opodstatnenie. Občanmi je taktiež v stále väčšej miere vyhľadávaný, o čom svedčí napr. to, že v r. 1990 sa na generálne prokuratúry republík a Generálnu prokuratúru ČSFR obrátilo s podnetom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí súdov 13 225 občanov, čo v porovnaní s rokom 1989 predstavuje nárast o 67,6 %.

Prokuratúrou bolo v roku 1990 podaných celkom 738 sťažností pre porušenie zákona na najvyššie súdy republík a ČSFR. Generálna prokuratúra Českej republiky podala 336 sťažností, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky 341 sťažností a Generálna prokuratúra ČSFR 61 sťažností. V 413 prípadoch sa prokuratúra domáhala zrušenia nezákonného rozhodnutia, ktorým došlo k porušeniu zákona v neprospech občana.

Najvyššie súdy republík a Najvyšší súd ČSFR rozhodli v roku 1990 o 704 sťažnostiach pre porušenie zákona, ktoré podala prokuratúra. Zamietli iba 30 sťažností, takže úspešnosť sťažností podaných prokuratúrami bola 95,75 %. V 674 veciach teda došlo z iniciatívy prokuratúry k náprave nezákonného rozhodnutia využitím mimoriadneho opravného prostriedku. Okrem toho generálni prokurátori podali 186 sťažností pre porušenie zákona v prospech 298 osôb vo veciach, v ktorých bolo rozhodované podľa zákona o súdnych rehabilitáciách. Najvyššie súdy doteraz rozhodli o 181 sťažnostiach a vo všetkých prípadoch sťažnostiam vyhoveli. To svedčí pre zachovanie inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona v trestných veciach aj v budúcnosti.

4. Signály o stave kriminality v I. štvrťroku 1991

Na základe vyhodnotenia vývoja kriminality v roku 1990 bol prokuratúrou konštatovaný predpoklad, že ani v obdobiach bezprostredne nasledujúcich nemožno očakávať pokles, ale naopak ďalší zvýšenie výskytu evidovanej kriminality a existencie rozsiahlej kriminality latentnej. Tento predpoklad potvrdili výsledky zhodnotenia stavu evidovanej kriminality v I. štvrťroku 1991.

Je zreteľný negatívny vývoj vo všetkých zásadných sledovaných ukazovateľoch.

Najmä je závažný vývoj počtu stíhaných osôb, ktorý v I. štvrťroku 1991 predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím 1989 nárast o 122,8 % a s I. štvrťrokom 1990 nárast o ďalších 61,5 %. Rast tohto počtu, ako aj nižšia úspešnosť pri odhaľovaní páchateľov trestných činov je oveľa zreteľnejší v Českej republike.

Na území celej ČSFR bolo v I. štvrťroku stíhaných celkom 73 131 osôb, z čoho bolo 22 185 známych páchateľov, na území Českej republiky bolo stíhaných 55 553 osôb, z toho 14 451 známych páchateľov, v Slovenskej republike bolo stíhaných 17 578 osôb, z toho 7 734 známych páchateľov.

Došlo k ďalšiemu výraznému poklesu objasnenosti trestných činov. Zatiaľ čo v I. štvrťroku 1989 činil celkový podiel známych páchateľov na celkovom počte stíhaných osôb 74,7 %, klesol tento podiel v roku 1990 na 64,8 % a v roku 1991 dokonca na 30,3 % známych páchateľov. To značí, že sa ďalej výrazne znižuje počet prípadov, kedy dochádza k zisteniu páchateľov trestných činov a stále väčší počet osôb, ktoré sa trestnej činnosti dopustili, ostáva neodhalený. Na tom nič nemení skutočnosť, že absolútne počty odhalených páchateľov sa zvyšujú, pretože tieto počty nezodpovedajú prudkému nárastu trestných činov vcelku.

Podobne ako v roku 1990, v porovnaní s obdobiami predchádzajúcimi, dominujú v skladbe kriminality útoky proti majetku, predovšetkým trestné činy krádeže podľa § 247 Trestného zákona. Stále častejšími formami sú krádeže vlámaním, predovšetkým do bytov, ale aj do rekreačných zariadení, objektov obchodov a služieb a pod. Narastá podiel skupinovej trestnej činnosti, i keď zatiaľ nemá vyššiu organizovanosť.

Za trestný čin krádeže bolo v I. štvrťroku 1991 stíhaných na území ČSFR celkom 50 531 osôb, čo v porovnaní s rovnakým obdobím r. 1989 predstavuje nárast o 752,4 % a s I. štvrťrokom 1990 o 346,35 %. Súčasne došlo k prudkému zníženiu objasnenosti, ktorá je u tohto druhu trestnej činnosti prakticky najnižšia vôbec.