FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
688
INTERPELÁCIA
poslanca Snemovne národov Ing. Ladislava Kováča na ministra zahraničných vecí ČSFR Jiřího Dienstbiera.
V Prahe 16. 6. 1991
Vážený pan minister,
dovoľte mi, aby som sa poďakoval za erudovanú odpoveď, ktorá uspokojila moju osobu iba čiastočne, ale už vôbec nie desaťtisíce tých, ktorí boli následne odvlečení a ich rodinných príslušníkov.
Svedectvá o nepochopiteľných ukrutnostiach, ktoré muselo podstúpiť približne 50 - tisíc našich občanov rôzneho veku, apelujú na potrebu spoločenského, morálneho, ale i sociálneho odškodnenia postihnutých a ich rodín. Od mojej interpelácie zo dňa 29. 11. 1990 a Vašej odpovede zo dna 14. 12. 1990 uplynula už rada dní, ale nevidím žiaden posun k vyriešeniu tejto problematiky. Svoje tvrdenia opieram o fakty:
1. Pred určitou dobou sme v parlamente na 7. spoločnej schôdzi
Snemovne ľudu a Snemovne národov odsúhlasovali návrh na hodnotenie obdobia rokov 1948 - 1989. Vtedy som vystúpil s návrhom, aby sa hodnotiace obdobie posunulo po rok 1944, kedy boli prvýkrát odvlečení naši občania jednotkami NKVD do ZSSR. Bohužiaľ tento návrh bol obidvom snemovňami zamietnutý vzhľadom na problémy odškodnenia sudetských Nemcov.
2. Predpokladal som, že tento problém sa podarí vyriešiť v novele zákona 1 19/90 Zb. o súdnych rehabilitáciách. Ale aj tu sme narazili na problém, že len veľmi málo odvlečených bolo súdených vojenskými súdmi. Väčšina bola odvlečená bez súdneho výroku. Preto sa nenašlo konečné riešenie v tejto novele zákona.
3. Najväčšiu nádej som vkladal do zákona 87/91 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Žiaľ aj tento zmierňuje niektoré majetkové a iné krivdy len v období od 25. 2. 1948, čiže znovu nezahrňuje skupinu odvlečených. 4. Iskierka nádeje však ostala tlieť v § 32 vyššie uvedeného zákona, kde sa ponecháva právo SNR vydať zvláštny zákon. I keď som sa čiastočne podieľal na jeho tvorbe, neuspokojuje ma celkom jeho znenie a vzhľadom k tomu, že neviem kedy a v akom konečnom znení odsúhlasený SNR, využívam túto príležitosť, aby som podľa § 49 Ústavného zákona o československej federácii a podľa článku 1 § 54 zákona o rokovacom poriadku FZ požiadal FZ, aby hlasovaním rozhodlo o:
a/ poverení vlády ČSFR na definitívne objasnenie do termínu 31. 12. 1991, či zverstvá z obdobia rokov 1944 až 1948 boli páchané orgánmi NKVD na našich občanoch so súhlasom nášho štátu, alebo bez neho. V prípade, že bude zistená skutočnosť, že zavlečenie našich občanov bolo uskutočnené:
- so súhlasom Československého štátu, bude potrebné žiadať sovietsku stranu, aby sa ospravedlnila našim občanom za neprimeranú realizáciu výkonu, nezodpovedajúcu elementárnym princípom ľudskej dôstojnosti a v rozpore s uznávanými normami medzinárodného práva,
- bude potrebné v archívoch zistiť mieru zavinenia týchto osôb a podľa poznatkov, ktoré máme, aj mieru viny bývalého prezidenta Beneša,
- v tomto prípade by otázka odškodnenia sa mala riešiť vo vnútri ČSFR.
b/ ak by sa dokázalo, že prípady odvlečenia našich občanov do táborov v ZSSR boli v dôsledku svojvoľného počínania orgánov NKVD a predstavitelia ZSSR odmietnu morálnu a sociálnu formu odškodnenia našich občanov a ich pozostalých príbuzných, bude potrebné hľadať cesty prostredníctvom medzináodného súdu.
- mnohí zo skupín odvlečených počas cesty tam v táboroch a pri návrate domov zahynuli, avšak niektorí po dvoch až 20-ročnom väzení sa do našej vlasti vrátili. Len niektorým z týchto navrátilcov Najvyšší súd a Generálna prokuratúra v Moskve posiela rozhodnutia o plnej rehabilizácii. Ako doklad pri kladám fotokópiu takéhoto rozhodnutia pre Vladimíra Juskina, ktorého som menoval aj vo svojej interpelácii. V tomto doklade však nie je uvedená finančná náhrada.
Vážený pán minister, podľa Vašej odpovede vyplývajúcej citujem "z právneho poriadku ZSSR má rehabilitovaná osoba resp. jej najbližší pozostalí nárok na finančnú náhradu vo výške dvojmesačného platu, ktorý dostával rehabilitovaný vo vtedajšom zamestnaní" koniec citátu. Z toho mi nie je jasné, či ide o jednorázové odškodnenie, alebo to má byť za každý mesiac pobytu v ZSSR. Podľa môjho prepočtu pôjde o čiastku priemerne 20-30 rubľov.
Ďalej uvádzate, citujem: "Efektívnosť riešenia problému je obmedzená tým, že v tejto dobe nebola na našom území ustanovená štátna správa. Z toho dôvodu majú archiválie uložené v Českej republike a v Slovenskej republike druhotnú povahu a nemôžu tak poskytnút dobrý základ pre úspešný postup." koniec citátu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ZSSR má v úmysle posudzovať každú žiadosť individuálne. Taký postup by mohol trvať celé roky ba i desaťročia. Vychádzam len z poznatkov, ktoré som získal od odvlečených, že aktivitu už v predchádzajúcom období vyvíjali páni Ján Masaryk, Vladimír Clementis, Ján Ursíni i arcibiskup pražský Dr. Josef Beran o urýchlený návrat odvlečených. Svedčia o tom listy o nóty vlády veľvyslancovi Zorinovi. No žiaľ, vo väčšine prípadov bezvýsledne.
Vzhľadom k tomu, že postihnutí sú starí a väčšinou nemocní je potrebné jednať veľmi rýchlo. Navrhoval by som posudzovanie žiadosti v celých skupinách, či už podľa táborov, alebo kategórií odvlečených. (Demobilizovaných príslušníkov armády, slovenských žandárov, príslušníkov Svobodovej armády, repatriových volynských Čechov, ostatných náhodne odvlečených.) V tomto by pozitívnu úlohu mohlo zohrať FMZV a naše diplomatické zastúpenia v ZSSR.
Ďalší okruh problémov vyplýva z evidencie odvlečených. Prvou organizáciou, ktorá sa na Slovensku zaoberala touto problematikou, bol helsinský výbor, ktorý časť svojej evidencie poskytol Konfederácii politických väzňov v Prešove. Novovzniknutá Slovenská asociácia nezákonne odvlečených (SANO) si zakladá vlastnú evidenciu a Generálna prokuratúra ČSFR tiež.
Vážený pán minister, bolo by vhodné, aby z iniciatívy Vášho ministerstva vyšlo upresnenie, kde bude vykonávať len jedna konečná evidencia odvlečených. Navrhoval by som konfederáciu politických väzňov v Prešove, lebo ide približne o stred oblastí, odkiaľ odvlečení pochádzajú. Štyrikrát overovať podobné tlačivá včítane poplatkov a zabezpečovať svedkov z ktorých mnhí sú nepohyblivý, je veľmi problematické.
Na koniec svojho stanoviska k Vašej odpovedi by som Vás chcel, vážený pán minister, poprosiť, aby legislatívny odbor Vášho ministerstva v spolupráci so Slovenskou národnou radou v čo možno najkratšej dobe dopracoval zákon v týchto smeroch:
- ospravedlnenie týmto ľuďom za ublíženia, ktoré sa im dostalo počas núteného pobytu,
- rehabilitáciu,
- doriešenia príplatkov k dôchodku,
- odškodnenia v prípade smrti počas núteného pobytu a smrti ako následok neľudských podmienok a týrania,
- odškodnenie za dĺžku pobytu a započítanie doby pobytu do dôchodku,
- priznanie výhod odbojárov,
- zabezpečenie opatrovateľskej služby,
lebo pokiaľ sa to nestane okamžite, bude ma stále prenasledovať tá nemá otázka z očí odvlečených, s ktorými som sa stretol: "Dožijem sa ešte toho?".
S pozdravom
