FEDERÁLNÍ SHROMÁŽDĚNÍ ČESKÉ A SLOVENSKÉ FEDERATIVNÍ REPUBLIKY
VI. v. o.
655
Správa
o činnosti komisie poslancov pre prípravu novej Ústavy ČSFR
(september 1990 - máj 1991)
1. Uznesením Federálneho zhromaždenia č. 33 zo dňa 18. septembra 1990 bola ustanovená komisia poslancov pre prípravu novej Ústavy ČSFR, zložená zo 14 poslancov Federálneho zhromaždenia (7 za Snemovňu ľudu a 7 za Snemovňu národov), z 10 poslancov Českej národnej rady a 10 poslancov Slovenskej národnej rady.
Na prvom zasadaní komisie bol za jej predsedu zvolený A. Dubček a za jej podpredsedov JUDr. Dagmar Burešová, predsedníčka ČNR a RNDr. František Mikloško, predseda SNR. Zvolenie predsedov národných rád do funkcií podpredsedov komisie a zastúpenie ich poslancov v komisii umožňuje zlaďovať postup prác pri príprave federálnej ústavy a republikových ústav.
Ako pracovný orgán komisie poslancov pôsobí komisia expertov, ktorej členmi - 18 popredných odborníkov v odbore ústavného práva a štátovedy - menovalo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia (uznesenie č. 33 zo dna 20. septembra 1990, č. 38 zo dňa 2. októbra a č. 59 zo dna 23. novembra 1990). Predsedom komisie expertov je doc. JUDr. Marián Posluch, CSc., poslanec Snemovne národov a člen ústavnoprávneho výboru SN.
Na schôdzach Predsedníctva Federálneho zhromaždenia predseda ústavnej komisie pravidelne podával informácie o jej činnosti.
2. Na svojom prvom zasadaní ústavná komisia posúdila otázky organizácie svojej práce a schválila harmonogram postupu pri vypracovaní návrhu Ústavy ČSFR, ktorý predpokladá, že kompletný návrh ústavy bude spracovaný do konca júna t. r.
Ďalšie tri zasadania ústavnej komisie boli venované prerokovávaniu návrhu Listiny základných práv a slobôd, a to vrátane otázok procedurálneho postupu. Komisia neakceptovala podnet, aby bol prijatý ústavný zákon, ktorý by iba stanovil, že ČSFR preberá do svojho právneho poriadku ustanovenie medzinárodnoprávnych aktov o občianskych a ľudských právach. Komisia sa vyslovila za to, aby Listina základných práv a slobôd bola koncipovaná ako ústavný zákon, ktorý súhrnne upraví ľudské práva a základné slobody, politické práva, práva národnostných menšín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ako aj ich súdnu a inú právnu ochranu. Na pôde ústavnej komisie boli posúdené i otázky zákonodarnej právomoci v tejto oblasti a bola dosiahnutá zhoda v tom, že navrhovateľmi uvedeného ústavného zákona budú národné rady.
Rokovanie ústavnej komisie o návrhu pripravenom skupinou expertov a intenzívna práca zákonodarných zborov - Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a Federálneho zhromaždenia, vyústili do prijatia ústavného zákona č. 23/1 991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Táto ústavná úprava sa nepochybne stane súčasťou novej federálnej ústavy a v tomto zmysle predstavuje i významný krok v jej príprave.
V tejto súvislosti je treba poznamenať, hoci nejde o bezprostredný výsledok práce ústavnej komisie, že ďalší podstatný krok pre vypracovanie návrhu novej Ústavy ČSFR bol urobený prijatím ústavného zákona č. 91/1991 Zb., o Ústavnom súde ČSFR. Ak vezmeme do úvahy, že koncom minulého roku Federálne zhromaždenie schválilo tzv. Kompetenčný zákon, možno konštatovať, že fakticky už existuje niekoľko ústavných úprav, ktoré budú prevzaté do novej federálnej ústavy.
3. Významnou podporou pre prácu ústavnej komisie sa stala účasť prezidenta ČSFR V. Havla na jej zasadaní dna 25. marca 1991. Prezident odovzdal predsedovi komisie svoj návrh ústavy, ktorý charakterizoval ako jeden z podkladov plre prácu komisie. V priebehu rozpravy vylovil svoje stanoviská k aktuálnym ústavnoprávnym otázkam.
4. Na štvrtom zasadaní ústavnej komisie sa konala rozprava o zásadných ústavnoprávnych otázkach, najmä o problematike štátoprávneho usporiadania (vrátane postavenia Moravy a Sliezka Predsednícka Českej národnej rady informoval komisiu, že Česká národná rada prerokuje otázku postavenia Moravy a Sliezka do konca apríla 1991. Komisii expertov bolo uložené, aby spracovala tézy o dvojfederácii, troj alebo viacčlennej federácii.
Vzhľadom na značné rozdielnosti názorov na riešenie niektorých zásadných ústavnoprávnych problémov, najmä štátoprávneho usporiadania, komisia sa stotožnila s návrhom poslanca FZ Daniela Kroupu zdôvodneným potrebou dosiahnuť ďalšie pozitívne výsledky, aby začala prerokovávať návrhy tých hláv ústavy, ktoré svojím obsahom budú menej konfliktné.
Komisia expertov za účasti predsedu Najvyššieho súdu ČSFR JUDr. Otakara Motejla a vedúcich pracovníkov Generálnej prokuratúry ČSFR pripravila a ústavná komisia dňa 25. marca 1991 prerokovala návrh hlavy ústavy o sudcovskej moci. Ako pozitívum treba oceniť, že návrh predložený komisiou obsahoval variantné riešenia a že rozprava prebiehala vo vecnej atmosfére.
Na svojom budúcom zasadaní, ktoré sa bude konať koncom mája - začiatkom júna, ústavná komisia prerokuje návrh hlavy ústavy o moci zákonodarnej skladajúcej sa z troch oddielov (Federálne zhromaždenie, Federálna rada, referendum).
Do konca júna bude pripravený návrh hlavy o prezidentovi ČSFR a o moci výkonnej.
Dá sa teda počítať s tým, že s výnimkou hlavy o štátoprávnom usporiadaní bude v súlade so schváleným harmonogramom ústavných prác pripravený celý návrh Ústavy ČSFR.
5. Je ovšem treba konštatovať, že ďalší postup spracovania návrhu federálnej ústavy je závislý na riešení zásadnej ústavnoprávnej otázky, a to štátoprávneho usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Ako je známe, politické strany a hnutia, ako aj politické reprezentácie Českej republiky a Slovenskej republiky predložili k tejto otázke rôzne návrhy (uzavretie štátnej zmluvy, prijatie dohody o štátoprávnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky), o ktorých prebiehajú z podnetu prezidenta ČSFR intenzívne rokovania. Na týchto rokovaniach sa zúčastnili tiež poslanci Federálneho zhromaždenia zastupujúci politické strany a hnutia vládnej koalície.
Ďalšie rokovanie sa má uskutočniť začiatkom júna t. r. na Slovensku a dá sa očakávať, že stanoviská všetkých zúčastnených sa zblížia natoľko, aby bolo možné čoskoro dokončiť prípravu návrhu federálnej ústavy.
6. Príprava návrhu federálnej ústavy je tiež podmienená rozhodnutím (uznesením) Českej národnej rady o postavení Moravy a Sliezska. Česká národná rada dosiaľ nepredložila ústavnej komisii návrh na ústavné riešenie.
7. Ako predseda ústavnej komisie hodlám dať podnet k tomu, aby sa v najbližšom čase uskutočnilo stretnutie predsedníctiev ČNR, SNR a Federálneho zhromaždenia (popr. ich delegácií) na prerokovanie otázok týkajúcich sa štátoprávneho usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Alexander Dubček