Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu poslanci Jiřímu Pospíšilovi.
Myslím, že podavatelé zpráv by mohli
zůstat sedět zde, aby mohli případně
reagovat na rozpravu, kterou tímto zahajuji. Tedy zahajuji
rozpravu k tomuto bodu. Přihlášení jsou
prozatím 3 poslanci písemně, pouze jedna
přihláška se týká stanoviska
klubu poslanců Křesťansko - demokratického
hnutí. Pokud ještě někdo z poslanců
je pověřen za politický klub, nechť
se přihlásí předem. Ale nyní
bych dal slovo panu premiérovi Mariánu Čalfovi.
Prosím.
Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený
pán predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie, chcem vás zoznámiť so stanoviskom
vlády k predloženej správe aj k návrhu
uznesenie, ako tu bol prednesený.
Vláda ČSFR sa na svojich zasadnutiach dňa 23. a 24. mája 1991 zaoberala správou vyšetrovacej komisie a predloženým návrhom uznesenia. Obsahom správy sú závažné oznámenia. Dovoľte však na úvod dve konštatovania:
V bode II správy sú uvedené údaje
o lustráciách členov federálnej vlády
a ich námestníkov. S predstaviteľmi Komisie
17. novembra bolo dohodnuté (a správa to správne
konštatuje), že všetky prípady budú
uzatvorené do konca júna 1991. Tento proces už
prebieha a je bez konfliktov.
V bode III predloženej správy sú uvedené
údaje o lustráciách Úradu vlády
ČSFR. Číselné údaje v ňom
uvedené vychádzajú zo zoznamu pracovníkov,
ktorý bol Komisií 17. novembra daný v polovici
januára 1991. Pretože však proces očisty
prebieha nepretržite, tieto údaje nezodpovedajú
dnešnému stavu. O súčasnej situácii
informoval včera vedúci Úradu vlády
na tlačovej konferencii a údaje sú uvedené
v dnešnej tlači.
Vážené Federálne zhromaždenie,
otázka lustrácií hýbe naším
politickým životom aj verejnou mienkou už dlhé
mesiace. odráža všeobecný záujem
zbaviť sa na rozhodujúcich a riadiacich funkciách
ľudí, ktorí nech už so zlými úmyslami,
alebo v dôsledku slabosti v ťažkých životných
situáciách zlyhali a nedávajú záruky,
že k tomu nemôže dôjsť aj dnes. Ľudia
chcú istotu. Obávajú sa a odmietajú
akúkoľvek možnosť manipulácie či
vydierania. Aby pojem lustrácie mohol opäť zmiznúť
z nášho slovníka, je treba doviesť do
uspokojivého konca samotný proces, ktorý
týmto slovom je označovaný. Komisia 17. novembra
v tomto smere odviedla kus práce. Dnes stojíme tvárou
v tvár problému, ako na jej prácu nadviazať.
Vieme pri tom, že nepôjdeme cestou právneho
nihilizmu, že naše snahy o očistu rozhodujúcich
sfér spoločenského vplyvu musia sprevádzať
aj rešpekt všetkých práv na ochranu osobnosti.
Práve v tomto bode musí byť náš
postup maximálne obozretný, aby sme obstáli
pred svetom aj sami pred sebou.
Musíme si tiež plne uvedomiť dilema, pred ktorým
stojíme. Realizácia úloh a požiadavkov,
ktoré sú obsiahnuté v navrhovanom uznesení
k správe Komisie, musí predchádzať prijatie
zmien celého radu zákonov alebo si musíme
plne priznať, že naše jednanie nie je v súlade
s existujúcimi zákonmi. Vláda upozorňuje,
že úloha pre Predsedníctvo Federálneho
zhromaždenia odtajniť materiály pre potreby tlače
je možné uskutočniť len súčasne
so zmenou zákona č. 102/1971 Sb., vzhľadom
na zásadu, ktorou je tento zákon ovládaný,
totiž, že odtajniť materiály môže
len orgán, ktorý ho utajil.
Predmetom diskusie členov vlády bola predovšetkým
tá časť navrhovaného uznesenia, v ktorej
Federálne zhromaždenie žiada vládu, aby
zabezpečila lustrácie pracovníkov Generálnej
prokuratúry ČSFR a Najvyššieho súdu
ČSFR vrátane pracovníkov v ich pôsobnosti,
a aby to isté uskutočnila aj u pracovníkov
oznamovacích prostriedkov patriacich do právomoci
ústredných orgánov federácie. V predchádzajúcom
vystúpení časť tohto uznesenia bola
už zmenená. Zároveň sa v návrhu
uznesenia vláda vyzýva k tomu, aby odtajnila a uverejnila
zoznamy tajných spolupracovníkov Štátnej
bezpečnosti, ktorí sú československými
štátnymi občanmi, alebo ktorí majú
trvalý pobyt na našom území, a zoznamy
bývalých príslušníkov Štátnej
bezpečnosti. Uvedenú žiadosť Federálneho
zhromaždenia je treba posudzovať z hľadiska medzinárodne
právneho, ústavno právneho a občiansko
právneho, trestno právneho a politického.
Z tohto pohľadu vláda ČSFR doporučuje
Federálnemu zhromaždeniu žiadosť na vládu
znovu posúdiť s prihliadnutím na všeobecné
deklarácie ľudských práv, Medzinárodný
pakt o občianskych a politických právach.
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach, Opčný protokol
a záverečný akt z Helsiniek. Pokiaľ
ide o vnútroštátnu súvislosť a
súlad s právnym poriadkom, je treba navrhované
opatrenia zvažovať vo svetle princípov právneho
štátu, hlavne princípov legality a legitimity
a ústavného princípu rovnoprávnosti.
Vláda ČSFR upozorňuje zároveň
na ústavný zákon, ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd, a
na samotný text tejto Listiny.
Pokiaľ ide o oznamovacie prostriedky, má vláda
v mnohých prípadoch rovnaký pocit ako Komisia
17. novembra, že totiž spôsob práce niektorých
z nich vyvoláva dojem organizovanej manipulácie,
dezinformácie a skresľovania. Pretože tieto oznamovacie
prostriedky môžu ovplyvňovať verejnú
mienku, zaslúži si personálne zloženie
redakcií mimoriadnu pozornosť. V právomoci
ústredných orgánov federácie však
nie je ani jediný významný oznamovací
prostriedok; niektoré ústredné orgány
federácie vydávajú odborné časopisy.
Pokiaľ je naša snaha o očistu spoločnosti
úprimná, potom sa s rovnakou úprimnosťou
a otvorenosťou zamýšľajme nad postupmi,
ktorými ju chceme uskutočňovať. Priznajme
si, že v daných spoločenských pomeroch
a atmosfére sa samotné uverejnenie mien osôb
v podstate rovná ich obvineniu. Je zrejmé, že
tento krok by ihneď viedol k diskvalifikácii ľudí
v zamestnaní a mal by dopad aj na široký okruh
potomkov a príbuzných. Federálna vláda
je presvedčená, že zverejnenie uvedených
zoznamov v podmienkach, ktoré sa vytvorili, pri nepevnosti
demokratických inštitúcií a návykov,
v situácii kedy sa bežne porušuje právo
a príslušné orgány nie sú schopné
tomuto porušovaniu čeliť, kedy sa pretvárajú
celé mocenské štruktúry štátu,
že toto zverejnenie sa rovná vystaveniu týchto
osôb a ich rodín šikanovaniu, a preto považujem
tento krok za neuvážený. Vláda sa týmto
stanoviskom nezastáva ľudí, ktorých
pôsobenie mnohí pocítili na vlastnej koži.
Konečne, pocítili to aj mnohí členovia
vlády. Vláda sa však domnieva, že dôstojné
riešenie celej tejto problematiky je možné len
na základe skúseností tých štátov,
ktoré museli vo svojich dejinách riešiť
tento obtiažny problém. Proces lustrácií
už stál veľa úsilia a času a je
treba zaň Komisii 17. novembra poďakovať. Akokoľvek
snaha doviesť riešenie problémov do uspokojivého
konca sa však musí opierať o pevnú pôdu
zákonnosti. Federálne zhromaždenie svojim uznesením
č. 123 z 26. marca 1991 požiadalo vládu ČSFR
o predloženie návrhu zákona o zaobchádzaní
s informáciami o príslušníkoch a spolupracovníkoch
Štátnej bezpečnosti. Podpredseda vlády
Pavel Rychetský požiadal ministra vnútra pána
Jána Langoša, o prípravu tohto zákona
tak, aby mohol byť predložený v čo najkratšom
termíne. Vláda sa domnieva, že prijatie zákonnej
normy rešpektujúcej náš i medzinárodný
právny poriadok, využívajúcej porovnanie
aj historické skúsenosti, je najlepšia a jediná
možná cesta, ako sa vyrovnať s problémom,
pred ktorým stojíme. Tým skôr, že
tento záver už dvakrát Federálne zhromaždenie
prijalo. Stalo sa tak tiež uznesením 94, ktoré
naviac prijalo zásadu, že sa nezverejnia mená
tých, ktorí na základe vyšetrovacej
komisie so svojich funkcií odstúpia.
Naliehavosť problémov nastolených návrhom
uznesení sa tak neznižuje, ich riešenie neodsúva.
Naopak. Len formu zákona, ktorý obsiahne jak svoju
integrálnu súčasť všetky návrhy,
o ktoré nám ide, získame istotu, že
naše rozhodnutie je správne a obstojí v budúcnosti.
Vláda ČSFR na základe vyššie uvedeného
doporučuje posúdiť argumenty, ktoré
uviedla, a pokiaľ sa s nimi Federálne zhromaždenie
stotožní, prijať uznesenie len v navrhnutých
bodoch I, II a), b), III a). Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji panu premiérovi Čalfovi za podaný
výklad. Nyní bych přistoupil k další
rozpravě poslanců. Z klub KDH se přihlásil
do rozpravy poslanec Ambros. Uděluji mu slovo, dále
je přihlášen Ján Mlynárik.
Poslanec SN R. Ambros: Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci, vážené
Federálne zhromaždenie, dovoľte mi predniesť
stanovisko Klubu poslancov KDH.
Vzhľadom na to, že pri budovaní a využívaní
agentúrnej siete a pri spolupráci sa porušovali
základné ľudské práva prijatej
ústavy, bola táto činnosť protizákonná.
Z tohto dôvodu považujeme za potrebné previesť
očistu verejného a politického života
a zverejniť tajných spolupracovníkov a bývalých
príslušníkov ŠtB a ich iniciátorov.
Podporujeme stanovisko Predsedníctva Slovenskej národnej
rady k lustráciám. Dovoľte mi z neho citovať:
"Považujeme lustrácie materiálov agentúry
spolupracovníkov ŠtB, zložiek ochrany štátnych
hraníc a vojenskej kontrarozviedky spolupracujúcich
s ŠtB za jednu z foriem očisty verejného a
politického života z nasledujúcich dôvodov:
aby sa zamedzilo úniku informácii z najvyšších
politických inštitúcií Slovenskej republiky
nežiadúcim osobám v ČSFR aj v zahraničí,
aby sa zamedzilo prípadnému vydieraniu osôb
v najvyšších zákonodarných a štátnych
orgánoch, aby sa eliminovali nedemokratické postupy
a manipulácie v spoločenskom a politickom živote.
Okrem toho verejnosť má morálne právo
požadovať, aby spoločne s agentami a spolupracovníkmi
ŠtB odišli z politického života a vedúcich
hospodárskych funkcii aj všetci ti, ktorí mali
kedykoľvek v minulosti právo dávať úlohy
ŠtB a vedome využívať výsledky jej
činnosti. Táto výzva sa týka predovšetkým
bývalých okresných a krajských tajomníkov
KSČ a vedúcich funkcionárov a pracovníkov
aparátu ÚV KSČ. Boli to práve oni,
kvôli ktorým boli agentúrne siete budovane
a ktorým slúžili získané informácie.
Doporučujeme zverejniť aj mená príslušníkov
ŠtB, ktorí sa pokúsia zneužiť informácie
získané vo svojej činnosti v ŠtB, pripadne
v tejto činnosti pokračovali.
V súlade so stanoviskom Predsedníctva SNR k lustráciám
predkladám za klub KDH tri pozmeňovacie návrhy
k uzneseniam. Do bodu 3 d) doplniť text: "s uvedením
súčasného zamestnania a funkčného
zaradenia."
Do bodu 3 zaradiť nové písm. e) s textom: "aby
zverejnila všetkých, ktorí mali kedykoľvek
v minulosti právo zadávať úlohy ŠtB
a vedome využívať výsledky jej činnosti."
Zaradiť nový bod v tomto znení: "ukladá
sa vláde ČSFR vypracovať zákon k lustráciám.
Tento zákon musí
a) charakterizovať činnosť uvedených bezpečnostných
zložiek a ich spolupracovníkov ako činnosť
odporujúcu základným ľudským
právam,
b) vymedziť okruh osôb vo funkciách, ktoré
budú podliehať lustráciám,
c) vymedziť kategórie spolupracovníkov bezpečnostných
zložiek,
d) určiť spôsob lustrácií,
e) stanoviť dôsledky dokázanej spolupráce
s bezpečnostnými zložkami ŠtB, ochrany
štátnych hraníc a vojenskej kontrarozviedky,
f) menovať orgán vykonávajúci lustrácie,
g) určiť termín začiatku a ukončenia
lustrácií,
h) zverejnenie podľa bodu 3 c), d), e) a bodu 4 a) sa vykoná
podľa zákona spracovaného na základe
tohto uznesenia." Pri prijatí týchto bodov
za uvedené uznesenie budeme hlasovať.
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Ambrosovi. Slovo má nyní
Ján Mlynárik a dále je přihlášen
do rozpravy poslanec Miloš Zeman.
Poslanec SN J. Mlynárik: Vážený pán
predseda, vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení
hostia, len včera sme sa zaoberali analýzou minulých
štyroch desaťročí komunistickej diktatúry
jej hlavným vykonávateľom, mečom robotníckej
triedy, ako sa sama rada označovala, bola politická
polícia - Štátna bezpečnosť. O
jej úzkom spojení s vedúcimi zložkami
KSČ svedčí aj najnovší fakt,
že predseda slovenskej kontrolnej a revíznej komisie
ÚV KSS Demikát mal k dispozícii ešte
po 19. novembri 1989 tajné materiály agentov a spolupracovníkov
ŠtB. Ako to bolo pred tým, o tom je sotva možno
pochybovať.
Čo politická polícia v našom živote
urobila, nie je treba rozvádzať. Každý
sme boli nejakým spôsobom jej činnosťou
priamo alebo nepriamo poznamenaní. Politická polícia
mala prsty všade, od najintímnejších stykov,
doslova od spálni až po verejnú činnosť
jednotlivcov. Archívy raz vydajú nielen pre historikov
otrasné svedectvá. Áno, každý
z nás nesie bremeno minulého obdobia, aj ja som
spolupracoval s ŠtB, lenže z druhej strany mreže.
Môže o tom hovoriť povestný Caruso z Ruzyne,
ktorý si s gustom notoval v roku 1981 "väznica
praská vo švoch". Mohli by o tom hovoriť
dôstojníci ŠtB major Ján Trpovský
a kapitán JUDr. Marián Slávik, ktorí
ma za spoluúčasti staršieho prokurátora
Generálnej prokuratúry ČSSR Baláža
za tie mreže dostali. Je mojou osobnou vecou, ako si s nimi
a tiež s ich agentom poradím, s tými, ktorí
skupinu Šiklová a spol za mreže v r. 1981 dostali.
Každý z nás, kto prešiel touto cestou,
by si to mal s väzniteľmi vysporiadať. A všetci
agenti a spolupracovníci ŠtB, ktorí boli násilím,
vydieraní, hrubým nátlakom donútení
k spolupráci s politickou políciou, mali eštebákov,
ktorých poznajú osobne, hnať pred súd
za zodpovednosť faktickú aj morálnou.
Žiadam, aby sme to pojali do nášho uznesenia,
do predloženej tlače. Podrobnejšie znenie dodám.
Myslím, že bude málo tých, ktorí
toto právo využijú.
Som zarmútený, že len 10 % z nás sa
zaujímalo o odtajnené materiály našich
kolegov. Alebo toľko veríme komisii, že pracovala
dobre a správne, alebo jej činnosť bagatelizujeme.
Mal som v ruke len jeden spis, ktorý mal viac ako 500 strán
a aj keď sa obvinený kolega bránil, materiál
ho usvedčuje, žiaden súd mu neuverí,
že 500 strán spisu ŠtB vyfabrikovala pre svoju
radosť a potešenie. Moji voliči vyslovili názor,
že mená všetkých agentov Štátnej
bezpečnosti majú byť zverejnené až
po obce a okresy. V tom sa rozchádzam aj ja so stanoviskom
federálnej vlády a stotožňujem sa s
návrhom komisie, ako nám ho predložila v tlači.
Myslím, že bez toho sa inak nedostaneme na koreň
zločinnosti miestnych mafií, ktoré veselo
žijú ďalej, na svojich privilegovaných
miestach a smejú sa orgánom novej štátnej
moci otvorene do očí. Je to môj osobný
názor, nie názor klubu verejnosti proti násiliu.
Myslím, že moji kolegovia sa k tomu tiež vyjadria.
Priatelia, musíme sa zbaviť bremena minulosti. Ďakujem
vám za pozornosť. (Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk.:
To byl poslanec Ján Mlynárik. Nyní promluví
poslanec Miloš Zeman, připraví se poslanec
Michálek.
Poslanec SN M. Zeman: Pane předsedo, pane předsedající,
vážené Federální shromáždění,
chtěl bych navázat na kolegu Bačinského,
který nám ve svém vystoupení mj. sdělil,
že přes opačné tvrzení časopisu
Špígl pan ministerský předseda Čalfa
není agentem Státní bezpečnosti. Opravdu
se mi ulevilo. Ale chtěl bych říci, že
podobně jako reagujeme na nepravdivá obvinění
vysokých státních činitelů,
měli bychom v této nervózní atmosféře
najít odvahu zastat se i lidí, s nimiž v tomto
parlamentě běžně spolupracujeme.
Dovolte mi proto, abych stručně konstatoval, že
asi před třemi týdny vyšel v časopisu
Fórum článek "Podivná kancelář"
autora Dušana Šrámka, v němž se mj.
praví, že tajemník výborů pro
plán a rozpočet Ing. Zdeněk Fendrych byl
z této funkce odvolán, a to na základě
toho, že mu byla prokázána spolupráce
se Státní bezpečnosti. Chtěl bych
pouze potvrdit, že Ing. Fendrych nebyl z této funkce
odvolán, a zjištěním komise 17. listopadu
mu žádná spolupráce s StB nebyla prokázána.
Jinými slovy, chtěl bych potvrdit, že pan redaktor
bývalého časopisu Fórum Dušan
Šrámek lže. To za prvé.
Za druhé - pokud jde o zveřejňování
nebo nezveřejňování agentů
Státní bezpečnosti. Vracím se ke svému
návrhu, který jsem tomuto ctihodnému shromáždění
předkládal již tehdy, když jsem navrhoval
lustraci všech kandidátů pro komunální
a samozřejmě i parlamentní volby. Domnívám
se, že daleko užitečnější
než listovat telefonními seznamy, je pro nás
zakotvit do zákona povinnost, aby každý, kdo
kandiduje na jakoukoliv veřejnou volatelnou funkci, byl
lustrován a aby v tomto smyslu voliči měli
právo vědět o jeho případné
spolupráci se Státní bezpečností
na souřadné úrovni s údaji o jeho
vzdělání, osobních zálibách,
počtu dětí, příp. profesi.
Koneckonců i toto byla, a je profese. Pokud se vyskytne
volič, který pro kandidáta s těmito
parametry bude hlasovat, obávám se, že to vypovídá
více o těchto voličích, než o
kandidátech samotných.
A teď už mi dovolte jen závěrečnou
poznámku. včera jsem se zde dozvěděl,
jako všichni, že Československá televize
z finančních důvodů nedělá
ani sestřihy jednání Federálního
shromáždění, takže možná
- doufejme - toto je jeden z posledních přímých
přenosů. Domnívám se, že téma,
které dnes probíráme, je zajímavé,
je lechtivé, je vzrušující, ale že
jsme zde především proto, abychom diskutovali
o zákonech a v jejich rámci především
o ekonomických zákonech. Chtěl bych tedy
veřejně říci Československé
televizi, že její postup mi připomíná
postup nakladatele, který před svěžími
ekonomickými dílky preferuje poněkud nudnou
politickou pornografii. Děkuji vám za pozornost.
(Potlesk.)
Předsedající předseda SL R. Battěk:
Děkuji poslanci Zemanovi. Nyní uděluji slovo
poslanci Michálkovi, připraví se se svým
sdělením poslanec Petr Uhl.
Poslanec SL F. Michálek: Na soud můj jak karavany
válek poplují staletí z temnoty.
Vážený pane předsedo, vážený
pane předsedající, vážení
páni ministři, vážené Federální
shromáždění, vážení
hosté zahraniční a domácí,
motto z knihy Borise Pasternaka Doktor Živago nám,
politickým vězňům, poskytlo jiskru
naděje v temných celách československých
věznic a žalářů.
Než přikročím k vlastní tématice,
chtěl bych za prvé poděkovat všem, kteří
jakýmkoli způsobem se přičinili o
svržení totalitní diktatury. Za druhé
- odpouštím všem svým trýznitelům,
kteří mě pronásledovali a způsobili
mnoho útrap jak fyzických, tak psychických.
Většina z nich ovšem je dnes už mrtva a
o mrtvých všechno nejlepší, aby měli
lehké odpočinutí. Nevím, jakým
způsobem budu žádat důkazy o své
činnosti od těchto mrtvých.
Za třetí - chceme-li dosáhnout právního
státu, je nutno dát spravedlnosti zadost tím,
aby byli potrestáni především ti, kteří
svojí činností ve službách totalitní
moci se dopustili zločinů proti lidskosti. Anebo
udělíme generální pardon? Z minulosti
máme mnoho zkušeností. "Jen bohové
vědí, co je lepší", řekl
filozof Sokrates, než vypil kalich vína otráveného
bolehlavem. Tolik na úvod.
Toto je moje třetí a věřím,
že poslední střetnutí s mocí,
která způsobila tolik lidských tragédií.
V tomto případě je to střetnutí
občana, politického vězně, s StB a
z tohoto souboje vítězí StB. Nepovažujte
moje vystoupení za obhajobu, nemusím se hájit
a obhajovat. Nežádám také ani soucit,
protože politická činnost je činnost
bezohledná, někdy krutá a bezohledná,
o tom jsem se přesvědčil.
Možná, že by bylo dobré vytvořit
z tohoto našeho parlamentu komisi z těch fanatiků
nebo extrémistů nebo idiotů - jak jsme byli
nazváni - včetně těch normálních
a poctivých lidí, kteří by se snažili
tuto naši společnost očistit a vyvést
z marasmu minulých let.
My musíme hledat tu první příčinu
všeho dění - causa eficiens a neobracet se
pouze na causu instrumentální a finální,
kterou jsem já v tomto případě, v
této hře. Uvažovat jinak je mylné a
zcestné. Nevede k poznávání věcí
a k řešení vzniklých problémů.
Záleží na vás, vážené
shromáždění, zda v tomto končeném
střetnutí zvítězí pravda nad
zlem a nenávistí, nebo zlo a nenávist nad
pravdou. Možnost řešení nastínil
sám prezident Václav Havel. Bohužel, jeho výroku
nebylo dbáno.