SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII volebné obdobie

117

Správa

predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 24. októbra do 12. decembra 1985

V čase od 24. októbra do 12 decembra 1985 sa zišlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady jedenkrát, a to 26 novembra 1985.

Predsedníctvo SNR vzalo so súhlasom na vedomie rozhodnutia predsedu SNR, ktorými pridelil príslušným výborom Slovenskej národnej rady na prerokovanie

- vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Konzulárny dohovor medzi ČSSR a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou, podpísaný v Alžíri dňa 3. júla 1985,

- vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Dohovor o právnej spôsobilosti, výsadách a imunitách Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, podpísaný vo Varšave dňa 27. júna 1985,

- vládny návrh zákona SNR o požiarnej ochrane,

- vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon SNR o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon SNR o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov SSR,

- vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Konzultarny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Irackou republikou, podpísaný v Prahe dňa 16. augusta 1985,

- vládny návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1986

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prerokovalo správy príslušných výborov o výsledkoch prerokovania

- zásad zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon),

- zásad zákona SNR o vykonávaní banskej činnosti, o výbušninách a o štátnej banskej správe,

- vládneho návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Alžírskou demokratickou a ľudovou republikou, podpísaný v Alžíri dňa 3. júla 1985,

- vládneho návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Dohovor o právnej spôsobilosti, výsadách a imunitách Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, podpísaný vo Varšave dňa 27. júna 1985.

Predseda Slovenskej národnej rady zaslal uznesenia výboru k vládnym návrhom predsedovi Federálneho zhromaždenia ČSSR.

Predsedníctvo SNR vyslovilo súhlas so správami príslušných výborov o výsledkoch prerokovania vládnych návrhov.

Predseda SNR zaslal uznesenia výborov SNR a spoločnú správu o výsledku prerokovania zásad zákona SNR o vykonávaní banskej činnosti, o výbušninách a o štátnej banskej správe predsedovi vlády Slovenskej socialistickej republiky.

Predsedníctvo SNR vo svojej riadiacej a kontrolnej činnosti prerokovalo a prijalo uznesenia:

- k správe z prieskumu poslancov SNR o plnení úloh ústredných orgánov štátnej správy SSR a národných výborov pri zabezpečovaní výstavby Jadrovej elektrárne Mochovce. Konštatovalo, že rozvoj výrobných síl a výstavba celého komplexu Jadrovej elektrárne Mochovce výrazne urýchľujú sociálno-ekonomický potenciál okresu Levice. Západoslovenský krajský národný výbor a ONV Levice venujú sústavnú starostlivosť vytváraniu primeraných podmienok pre pracujúcich a občanov tohto výrobno-územného komplexu.

Napriek úsiliu územných straníckych a štátnych orgánov je sociálno-ekonomický rozvoj tejto oblasti sprevádzaný viacerými problémami a ťažkosťami, najmä pri zabezpečovaní teplofikácie mesta Levíc, jeho občianskej vybavenosti, vo výstavbe zdravotníckych zariadení v doprave a v územnícko-technickej príprave vyvolaných a sprievodných investícií.

V ďalšom období je žiadúce dôsledne realizovať prijaté opatrenia vlády SSR k výstavbe jadrovej elektrárne Mochovce a v územno-výrobnom komplexe okresu Levice.

Predsedníctvo SNR odporučilo vláde Slovenskej socialistickej republiky predložiť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady kontrolnú správu o plnení uznesenia vlády SSR č. 253 z 11. októbra 1985 na vykonanie uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 142/1985 o zabezpečení výstavby súboru stavieb Jadrovej elektrárne Mochovce a k správe o zabezpečovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja v okrese Levice k jadrovo-energetickému a strojárskemu programu v II. polroku 1986.

Uložilo podpredsedovi SNR a predsedovi Výboru SNR pre národné výbory a národnosti, podpredsedníčke SNR a predsedníčke Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné, predsedovi Výboru SNR pre plán a rozpočet, predsedovi Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo, predsedníčke Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu a predsedovi Výboru SNR pre školstvo a kultúru v činnosti výboru SNR kontrolovať plnenie uznesenia vlády SSR č. 253 z 11. októbra 1985 na vykonanie uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 142/1985 o zabezpečení výstavby súboru stavieb Jadrovej elektrárne Mochovce a k správe o zabezpečovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja v okrese Levice vo vzťahu k jadrovo-energetickému a strojárskemu programu;

- ku kontrolnej správe vlády SSR o uplatňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu s osobitným zreteľom na plnenie uznesenia 6. schôdze Slovenskej národnej rady. Konštatovalo, že od 6. schôdze Slovenskej národnej rady sa rozšíril poliklinický systém. Liečebno-preventívna starostlivosť sa v súčasnosti poskytuje 76 %-tám pracujúcich v závode vrátane poľnohopodárstva. Pokračuje sa v plnení celospoločenských programov - onkologického, srdcovo-cievneho, gerontologického a v starostlivosti o ženu a dieťa.

Pretrvávajú však organizačné a technické nedostatky, ktoré spôsobujú dlhé čakanie pacientov na odborné lekárske služby. Napriek určitému pokroku zaostávajú za potrebami niektoré špecializované odbory a služby, ako aj rozvoj liečební pre starých a dlhodobé chorých, na ktoré poukázalo uznesenie 6. schôdze Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo SNR uložilo predsedom výborov SNR (okrem Mandátového a imunitného výboru SNR) zabezpečiť využitie poznatkov z rokovania výborov SNR i Predsedníctva SNR o kontrole plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu s osobitným zreteľom na plnenie uznesenia 6. schôdze SNR v poslaneckej práci vo volebných obvodoch, predovšetkým na verejných zhromaždeniach s voličmi.

Odporučilo vláde SSR predložiť Predsedníctvu SNR ďalšiu kontrolnú správu o uplatňovaní zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v roku 1987;

- k správe o opatreniach a poznatkoch prokuratúry v Slovenskej socialistickej republike k porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny.

Uložilo poslancom Slovenskej národnej rady v masovopolitickej práci i naďalej venovať pozornosť dôslednému dodržiavaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny vo volebných obvodoch, pritom v konkrétnej práci využívať uznesenie Predsedníctva SNR z 12. júna 1985 č. 393, ako aj uznesenie vlády SSR z 23. augusta 1985 č. 205 a prispievať k ich uvádzaniu do života;

- k návrhu plánu hlavných úloh Slovenskej národnej rady a jej predsedníctva na I. polrok 1986;

- k správe o plnení politicko-odbornej prípravy poslancov SNR v roku 1985 a k návrhu politicko-odbornej prípravy poslancov SNR do konca VII. volebného obdobia;

- k správe predsedu Slovenskej národnej rady o realizácii podnetov poslancov SNR, prednesených na 16. a 17. schôdzi Slovenskej národnej rady.

Predsedníctvo SNR uložilo vecne príslušným predsedom výborov SNR spoločne s poslancami, ktorí predniesli podnety na 16. a 17. schôdzi SNR, venovať trvalú pozornosť postupnej realizácii podnetov príslušnými orgánmi vlády SSR v praxi a predsedovi Slovenskej národnej rady predložiť správu o realizácii podnetov poslancov prednesených na 16. a 17. schôdzi SNR ako súčasť správy o činnosti Predsedníctva SNR pre 19. schôdzu Slovenskej národnej rady;

- k návrhu na doplnenie a zmenu programu 19. schôdze Slovenskej národnej rady.

Správa

predsedu Slovenskej národnej rady o realizácii podnetov poslancov prednesených na 16. a 17. schôdzi Slovenskej národnej rady

Na 16. schôdzi SNR 19. apríla 1985 prerokovala Slovenská národná rada správu vlády SSR o zabezpečení ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a výroby potravín z hľadiska uznesení 11. zasadania ÚV KSČ a nadväzujúceho zasadania ÚV KSS.

Na svojej 17. schôdzi 20. júna 1985 prerokovala Slovenská národná rada ako ťažiskové body programu návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1984 a správu vlády SSR o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR.

V rozprave na týchto schôdzach SNR vystúpili poslanci SNR so svojimi podnetmi, ku ktorým vláda SSR na svojom rokovaní 23. augusta 1985 prijala uznesenia č. 209 a 210 (v prílohe) a k podnetom, ktoré odzneli na 17. schôdzi SNR k správe vlády SSR o zhodnocovaní druhotných surovín a materiálov v rezorte Ministerstva priemyslu SSR, vzala na vedomie uznesenie SNR č. 118/1985 s tým, že minister priemyslu SSR a minister vnútra SSR v spolupráci so zainteresovanými členmi vlády SSR zohľadnia pri dopracovaní štátneho cieľového programu A-13 "Vyššie zhodnocovanie vybraných druhotných surovín" odporúčania uvedené v citovanom uznesení Slovenskej národnej rady, ako aj aktuálne námety poslancov SNR prednesené v rozprave na 17. schôdzi Slovenskej národnej rady.

Ďalej vláda SSR uložila vybaviť podľa "Metodického pokynu na postup pri vybavovaní podnetov poslancov na schôdzach Slovenskej národnej rady", schváleného uznesením vlády SSR č. 229/1984 najzávažnejšie podnety poslancov zo 16. a 17. schôdze SNR vecne príslušným členom vlády SSR. Podstatné časti ich odpovedí sa uvádzajú v správe.

16. schôdza Slovenskej národnej rady

Minister poľnohospodárstva a výživy SSR k podnetu poslanca J. B l c h á č a, ktorý poukázal na skutočnosť, že v záujme stabilizácie mladých pracovníkov pre poľnohospodárske povolanie treba hľadať riešenie urýchlenia bytovej výstavby do lokalít, kde to JRD a ŠM potrebujú, riešiť vysoké ekonomické nájomné v stabilizačnej bytovej výstavbe a obnoviť činnosť okresných výstavbových bytových družstiev pre poľnohospodársku bytovú výstavbu tam, kde boli Zväzom bytových družstiev zrušené, uviedol, že Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR vykonáva v poslednom období celý rad aktívnych opatrení na riešenie bytovej problematiky v poľnohospodárstve. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy presadzuje potrebu umiestňovania družstevnej stabilizačnej dodávateľskej bytovej výstavby do viac lokalít i mimo obcí strediskového významu, bude sa táto výstavba v 8 päťročnici realizovať len v približne 110 lokalitách. Poľnohospodárske organizácie žiadajú rozmiestniť túto výstavbu až do 400 lokalít, čo stavebné organizácie Ministerstva stavebníctva SSR aj organizácie riadené ONV z hľadiska využitia techniky, zabezpečovania ekonomiky výstavby odmietajú. Výber lokalít určujú len príslušné národné výbory.

Na riešenie úhrady pomerne vysokého nájomného za užívanie družstevných bytov pracovníkom organizácií v pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR bola vydaná úprava, ktorá je uverejnená vo Vestníku MPVŽ SSR. Pretože sa ňou nesplnili sledované zámery, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR v spolupráci s Federálnym ministerstvom poľnohospodárstva a výživy rokuje s Ministerstvom financií ČSSR o znížení príslušných sadzieb.

V rámci dohody Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR a Slovenského zväzu bytových družstiev o vzájomnej spolupráci na zabezpečenie prípravy a realizácie svojpomocnej bytovej družstevnej výstavby sa SZBD zaviazal, že v oblastiach, kde bude preukázaná dlhodobá potreba, vytvorí pre poľnohospodársku prvovýrobu podmienky pre zabezpečenie tejto výstavby, a to aj vytvorením okresných stavebných bytových družstiev,

Poslanec SNR J. Blcháč, ako i Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu na svojej schôdzi dňa 23. októbra 1985 vyslovili s odpoveďou ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súhlas.

K podnetu poslanca SNR J. Králika na skutočnosť, že ochrana zdrojov pitnej vody si vyžaduje likvidáciu resp, rekonštrukciu hospodárskych dvorov (Jelka, Dechtice, Melčice-Lieskové) uviedol, že po vybudovaní vodného zdroja Jelka vodohospodárske orgány požadujú zrušenie farmy Jelka JRD Veľké Uľany a Okresná poľnohospodárska správa v Galante v tejto súvislosti od vodohospodárskych orgánov požadovali zabezpečenie investičných limitov a finančných zdrojov na výstavbu náhradných objektov. Vodohospodárske orgány túto požiadavku neakceptovali

Západoslovenský KNV - OPLVH svojim rozhodnutím z 25. mája 1985 č. PLVH-4/2085/82-8 uložil JRD "Mier" Veľké Uľany zrušiť postupne do

roku 1990 živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore Jelka I. a vykonať potrebné technicko-organizačné opatrenia, ktorými sa v daných podmienkach na optimálnu mieru zníži možnosť ohrozovania akosti podzemných vôd.

Pri šetrení skutkového stavu bol preskúmaný aj hydrogeologický prieskum v tejto oblasti. Bolo zistené, že pásma hygienickej ochrany v Jelke sú stanovené nad rámec Opravy o základných hygienických zásadách pre zriaďovanie vymedzenie a využívanie ochranných pásiem vodných zdrojov určených na hromadné zásobovanie pitnou vodou a pre zriaďovanie vodárenských nádrží, ktorú vydalo Ministerstvo zdravotníctva SSR - hlavný hygienik SSR. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na vysoké náklady, potrebné na premiestnenie farmy sa odporúča, aby sa zo strany Západoslovenského krajského národného výboru záležitosť hraníc pásiem hygienickej ochrany znova posúdila a na základe výsledkov sa prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany vôd.

Farma živočíšnej výroby v Dechticiach bola vybudovaná v 50-tych rokoch a to nad obcou Dechtice. V súvislosti s vybudovaním vodného zdroja pitnej vody v jej blízkosti, vodohospodárske orgány začali uplatňovať požiadavku likvidácie tejto farmy. Výstavba novej farmy vyžadovala náklad cca 52 mil. Kčs. Vodohospodárske orgány boli ochotné objekty odkúpiť v zostatkovej hodnote cca 12 mil. Kčs a používať ich ako zariadenie pre vlastné účely. Problém zabezpečenia investičného limitu a finančných zdrojov na výstavbu novej farmy zostal otvorený.

Vecou sa zaoberali okresné, krajské i ústredné orgány a boli prijaté opatrenia na zamedzenie znečisťovania tohoto vodného zdroja z predmetnej farmy. V rámci týchto opatrení JRD premiestnilo ošípané, sklady priemyselných hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín, sklady ropných látok a boli tiež spevnené a odizolované hnojiská a záchytné žumpy a pod. V spolupráci s vodohospodárskymi orgánmi sa riešia problémy hnojenia, aplikácie chemických prípravkov na ochranu rastlín a technologické otázky v chove hovädzieho dobytka s cieľom využitia priľahlých pastvín a ostatných vodohospodárskych pozemkov.

Vodný zdroj Melčice - Lieskové bol vybudovaný v blízkosti hospodárskeho dvora Štvrtok nad Váhom. Vodohospodárske orgány po dobudovaní tohoto zdroja, podobne ako v Dechticiach a Jelke, uplatňovali požiadavky na zrušenie tohoto hospodárstva. JRD premiestnilo z tejto farmy hospodárske zvieratá do objektov v Ivanovciach. JRD uvolnené objekty využíva na iné účely. Zatiaľ nebol premiestnený chov hydiny. V záujme zabránenia znečistenia vôd boli vykonané potrebné technické opatrenia, najmä pokiaľ ide o uskladnenie a manipuláciu s hydinovým trusom.

Poslanec SNR J. Králik a Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu na schôdzi výboru 27. novembra 1985 vyslovili súhlas s odpoveďou ministra poľnohospodárstva a výživy SSR.

K podnetu poslanca SNR O. Horniaka urýchlene riešiť modernizáciu a rekonštrukciu v mliekárenských a mäsových závodoch, ktoré sú na hranici havarijného stavu oznámil, že riešenie jednotlivých prípadov mliekárenského a mäsového závodu, ktoré sú na hranici havarijného stavu, sa systematicky zabezpečujú v rámci možností investičných prostriedkov. Pre informáciu uviedol súčasný stav pri riešení predmetnej problematiky.

V mäsovom priemysle sa závody, ktoré sú na pokraji havarijného stavu riešia nasledovne:

V havarijnom stave sú mäsozávody Spišská Nová Ves, Lučenec, Rožňava, Trebišov, Bardejov, Trenčín, Trnava, Topoľčany. Novou výstavbou sa rieši Spišská Nová Ves, Lučenec, Rožňava, Trebišov a Bardejov. Rekonštrukcia sa uplatňuje v Žiline a vo Zvolene. Zostáva v 8. päťročnici neriešený havarijný stav v Trnave a Trenčíne, kde Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR uplatnilo požiadavku na zaradenie do výstavby nad rámec päťročného plánu. Zatiaľ bol vyslovený súhlas od podpredsedu vlády SSR a predsedu SIPK s. Hrivňáka na začatie investičnej prípravy. Horšia situácia je v Topoľčanoch, kde s novou výstavbou sa počíta v 9. päťročnici. Zatiaľ GRT Mäsového priemyslu bude riešiť stav zvýšeným úsilím a uplatňovaním v pláne údržby nevyhnutných úprav pre udržanie primeranej hygieny a prevádzkovej spôsobilosti výrobne.

V mliekárenskom priemysle sú v havarijnom stave mliekárenské závody Trenčín, Senica, Pôtor, Zvolen, Svrčinovec, Šafárikovo, Komárno, Stropkov, Prievidza a Rimavská Sobota. Z týchto sa novou výstavbou riešia Senica, Komárno, Stropkov, Prievidza, Rimavská Sobota. Rekonštrukcie sa uplatňujú v Trenčíne, Svrčinovci a Šafárikove. Nedoriešený zostáva Zvolen, ktorého rekonštrukcia sa má uskutočniť v dôsledku nedostatku limitov až v 9. päťročnici. Mliekárenský priemysel bude musieť zabezpečiť údržbu a primeranú obnovu pre udržanie prevádzkovej spôsobilosti a hygieny.

Okrem realizácie menovitých stavieb sa pristupuje vo veľkej miere k obnove a modernizácii výrobných prevádzok a súborov obmenou strojov, zariadení a liniek s doplňovaním progresívnej techniky, ako sú manipulátory a roboty, čím sa sleduje odstránenie namáhavej a monotónnej práce a súčasne aj rozšírenie výroby, sortimentu a nových výrobkov.

V mäsovom priemysle ide o rozšírenie výroby trvanlivých salám v Prievidzi a v mliekárenskom priemysle o rozšírenie výroby tavených syrov typu ementál, ochuteného mlieka a termizovaných výrobkov.

Uvedenými spôsobmi, a to novou výstavbou, rekonštrukciami, modernizáciou, údržbou a obnovou sa rieši nepriaznivý stav niektorých nevyhovujúcich a zastaralých prevádzok, pričom treba poznamenať, že zabezpečenie týchto úloh je okrem úsilia rezortu a VHJ závislé na limitoch a investičných prostriedkoch.

So zreteľom, že v odpovedi ministra poľnohospodárstva a výživy SSR, ktorú poslanec SNR O. Horniak, ako aj Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu prerokovali 23. októbra 1985, chýbalo stanovisko k riešeniu závodu Západoslovenského mäsopriemyslu Nitra, ktorý je na hranici havarijnosti, z Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR dodatočne zaslali doplňujúcu informáciu k odpovedi ministra poľnohospodárstva a výživy SSR. Vyplynulo z nej, že odstráneniu havarijného stavu závodu Západoslovenského mäsopriemyslu Nitra bude Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR venovať osobitnú pozornosť. Poslanec O. Horniak s odpoveďou na svoj podmet súhlasil.

K podnetu poslanca SNR F. K u ľ k u, týkajúceho sa vykonania opatrení na obmedzenie pridružených výrob nad povolený a účelný rozsah a na zachovanie právnych predpisov v ich činnosti okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o problematiku pridružených výrob JRD a vedľajšej činnosti ŠM, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR tieto Činnosti každoročne analyzuje a na ich správne usmernenie prijíma účinné opatrenia. Niektoré poznatky potvrdzujú, že dochádza aj k porušovaniu platných predpisov upravujúcich ich výkon. Problematikou sa zaoberala aj vláda SSR, ktorá uložila Ministerstvu poľnohospodárstva a výživy SSR predložiť na rokovanie Predsedníctva vlády SSR do 30. októbra 1985 správu o realizácii stanoveného zamerania pridruženej výroby JRD a vedľajšej činnosti ŠM s tým, že jej súčasťou bude i návrh opatrení spracovaný v súčinnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR s predsedami KNV a príslušnými ministerstvami na dôsledné plnenie stanoveného zamerania.

Ústavnoprávny výbor SNR na svojom rokovaní 23. septembra 1985 vyslovil s odpoveďou ministra poľnohospodárstva a výživy SSR súhlas.

K podnetu poslankyne SNR E. Tkáčovej, týkajúceho sa skutočnosti, že výrobcovia hnojív, rezort dopravy i poľnohospodárstva by mali hľadať cesty zlepšenia manipulácie, dopravy a skladovania voľne ložených hnojív uviedol, že v súčasnej dobe sa voľne ložené hnojivá prepravujú vo vagónoch, ktoré sa musia mechanicky vykladať pričom vykladacie miesta nie sú dostatočne vybavené mechanizačnými prostriedkami a z ťažko prístupných miest vagónu sa musí vykládka vykonávať ručne. Podľa informácie Ministerstva priemyslu ČSSR sa v súčasnej dobe pripravuje výroba samovyprázdňovacích vagónov ktoré sa budú používať na prepravovanie voľne ložených hnojív. Zavedením týchto vagónov do prevádzky sa podstatne vylepšia podmienky pri manipulácii a doprave voľne ložených hnojív. Vzhľadom na závažnosť problematiky bol vydaný pokyn pre zainteresované organizácie na zabezpečenie výstavby vykladacích miest prispôsobených na vykládku samovyprázdňovacích vagónov. V priebehu 8. päťročnice bude v rezorte vybudovaných cca 40 vykladacích miest, čo zodpovedá počtu veľkoodberateľov priemyselných hnojív.

Skladovanie priemyselných hnojív sa rieši výstavbou veľkokapacitných skladov pri ACHP, ktoré zodpovedajú požiadavkám ochrany životného prostredia. Tempo výstavby prebieha v súlade s možnosťami investičných limitov. Skladovacie priestory pri ACHP predstavovali v roku 1981 kapacitu 254 tis. ton. Z celkových dodávok priemyselných hnojív v roku 1984 sa skladovalo 46. 7 % v skladoch ACHP, čo je o 6, 7 percenta viac, ako bola pôvodne stanovená úloha.

Poslankyňa SNR E. Tkáčová a Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo na svojom rokovaní dňa 23. septembra 1985 sa stotožnil s odpoveďou ministra poľnohospodárstva a výživy SSR.

Na tento podnet poslankyne SNR E. Tkáčovej odpovedal aj minister priemyslu SSR, ktorý uviedol, že problematika je už dlhšiu dobu predmetom skúmania a hľadania efektívnych riešení vo výrobných podnikoch VHJ Slovchémia v spolupráci s organizáciami rezortu dopravy a odberateľských organizácií rezortov poľnohospodárstva a výživy.

Prechodom výrobných podnikov VHJ Slovchémia na granulovanú úpravu jednozložkových a viaczložkových (kombinovaných) priemyselných hnojív sa vytvorili podmienky na expedíciu týchto hnojív i v nebalenej (voľne loženej) forme. Znižuje sa tým pracnosť u výrobcu, ale hlavne u spotrebiteľa a tiež je úspora polyetylénu na výrobu polyetylénových vriec pre tento účel.

Vo výrobných podnikoch priemyselných hnojív v SSR (národný podnik DUSLO Šaľa, CHZJD Bratislava, CHEMKO Strážske) sa postupne zabezpečuje zodpovedajúca povrchová úprava hnojív a úprava expedičných zariadení pre manipuláciu s voľne loženými hnojivami. V roku 1984 bolo 30, 3 % priemyselných hnojív prepravených formou voľne ložených hnojív.

V snahe po ekonomicky najvýhodnejšej distribúcii a znižovaní strát pri manipulácii, preprave a aplikácii hnojív bola vytvorená medzirezortná komisia pre koordináciu ministra priemyslu ČSR za účasti zástupcov rezortu dopravy a poľnohospodárstva. Výsledkom činnosti tejto komisie je návrh špeciálneho železničného vagóna, ktorého výrobu zabezpečuje VHJ Československé vagónky. V roku 1987 budú zhotovené štyri prototypy, ktoré sa overia v chemických a poľnohospodárskych podnikoch a po overení ich funkčných vlastností bude zabezpečená ich výroba.

Z hľadiska realizácie tohoto postupu bude potrebné doriešiť vlastníctvo vagónov (ČSD, resp výrobné podniky) a nadväzujúce úpravy v agrochemických podnikoch na odber nebalených hnojív z týchto vagónov

17. schôdza Slovenskej národnej rady

Predseda Slovenského cenového úradu k podnetu s D Krocsánya, týkajúceho sa skutočnosti, že nepružná ekonomicky neodôvodnená cenová politika neangažuje podniky k spracovaniu druhotných surovín, napr. cena 1 tony zberového papiera je vyššia a jednu tretinu ako cena prvotnej suroviny. Cena sklenených črepov prevyšuje ceny prvotných surovín o 350, - Kčs na jednu tonu napriek tomu, že prvotné suroviny a ďalšie komponenty sú z devízovej oblasti, uviedol, že dosahovaná úroveň cien druhotných surovín do roku 1979 bola stabilná dlhšie časové obdobie. Pružné vykonávanie zmien cien narážalo na relatívnu stabilitu úrovne cien materiálových vstupov v spracovateľskom priemysle

Podnetom k úprave cien druhotných surovín boli uznesenia vlády ČSSR č. 320/1979 a vlády SSR č 364/1979 o vykonávaní štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1980, ktoré uložili príslušným ministrom a vedúcim orgánov.

1. vytvárať podmienky pre rozšírenie a zintenzívnenie zberu, triedenie a úpravy druhotných surovín s cieľom ich širšieho využitia v spracovateľskom priemysle,

2. zabezpečiť, aby zvýšením zberu starého papiera a textilu boli zabezpečené potreby týchto surovín pre celulózo-papierenský priemysel, zároveň zlepšiť organizáciu a propagáciu tohoto zberu a navrhnúť ekonomické opatrenia vrátane cenových, stimulujúcich záujem o vyšší zber Úprava nákupných cien mala prispieť k zvýšeniu výkupu zberového papiera zhruba o 20 tis ton.

Od 1 januára 1979 do 1 januára 1982 sa postupne upravili takmer všetky nákupne a VOC druhotných surovín, úpravy cien boh vykonané v štyroch etapách.

Zvýšenie nákupných cien sledovaných druhotných surovín pozitívne pôsobilo na rast ich výkupu Zámer cenových opatrení v tejto oblasti sa takto naplňuje Napríklad úpravou nákupných cien zberového papiera už v roku 1980 bol splnený zámer zvýšenia výkupu o 20 tisíc ton a tiež ďalšie roky svedčia o pozitívnom vývoji

Na druhej strane v rozpore s týmto vývojom u zberového papiera sa úmerne nezvyšuje jeho spracovanie v celulózo-papierenskom priemysle. V súčasnej dobe sa vykazuje jeho prebytok cca 135 tis. ton, ktorý n. p. Zberné suroviny vyvážajú do NŠ a SFRJ.

V spracovaní sklenených črepov je situácia iná, a rozvoj ich využitia v sklárskom priemysle má priaznivý vývoj. Celkový podiel črepov v sklovine sa postupne zvyšuje. V roku 1984 bol tento podiel v n. p.. Skloobal Nemšová 41 %.

Vychádzajúc z uvedeného stavu v druhotných surovinách u zberového papiera a sklenených črepov v cenovej oblasti sa zabezpečuje ich riešenie takto:

u zberového papiera od 1. januára 1986 mala byť uplatnená novelizovaná ČSN 50 1990 a v tejto súvislosti sa po línii cenového gestora - Zberné suroviny, n. p. Praha pripravili návrhy nových veľkoobchodných cien. Rozsah jednotlivých druhov zberového papiera doterajších 11 tried sa podľa uvedenej ČSN rozšíri na cca 30 tried. Nové VOC zberového papiera sa pripravovali na úrovni roku 1985, nakoľko sa neuvažovalo s ich zahrnutím do plánu vývoja VOC pre roky 1986-1987. Toho času však zároveň Ministerstvo vnútra ČSR - správa pre miestne hospodárstvo, predložilo návrh na posunutie termínu účinnosti novej ČSN 50 1990 o 3 roky. Návrh zdôvodňuje nasledujúcimi skutočnosťami:

- v roku 1988 je plánovaná prestavba cien vláknin. Táto prestavba cien priamo súvisí s technickými požiadavkami na zberový papier podľa novelizovanej ČSN 50 1990 a s vytvorením cenových relácií zberového papiera k prvotnej surovine. Na základe toho, že ide o komplexné riešenie tohoto problému, cenové úrady republík odporúčajú s týmto návrhom Ministerstva vnútra ČSR súhlasiť. S návrhom súhlasia tiež GR Slovcepa, GR priemyslu papiera a celulózy, záujmové združenie pre Zberné suroviny a Výskumný ústav MH Praha.

U sklenených črepov veľkoobchodné a nákupné ceny priemyselného zberu boli znížené od 1. januára 1985. Nákupné ceny pre ľudový zber sa neupravili. Nové ceny sklenených črepov boli určené na základe návrhov MP ČSR a MP SSR.

Nové celoštátne jednotné ceny sklenených črepov platia od 1. januára 1985 len pre dodávky podľa hospodárskych zmlúv uzatvorených po tomto dátume. To znamená prakticky od 1. januára 1986. Tieto VOC sklenených črepov sú určené v takej úrovni, aby náklady na jednu tonu skloviny s optimálnym podielom nakupovaných črepov boli na rovnakej úrovni, ako náklady na jednu tonu skloviny z prvotných surovín a vlastných črepov výrobcov.

V SSR spracovanie sklenených črepov v rezorte MP SSR je sústredené do n. p. Skloobal Nemšová. Podľa prerokovanej správy MP SSR v SNR na jej 17. schôdzí dňa 20. júna 1985 sa uvádzalo pri hodnotení druhotných surovín, že spracovanie sklenených črepov má priaznivý

vývoj. Pritom negatívne na využívanie sklenených črepov pôsobia súčasné VOC, ktoré zhoršujú ekonomickú efektívnosť výroby v priemere o 100, - Kčs na 1 tonu skloviny oproti cene skloviny z primárnych materiálov. V tejto súvislosti pri prerokúvaní predmetnej správy MP SSR na 17. schôdzi SNR vo vystúpení podpredsedu SNR s. Krocsánya bolo poukázané, že ceny sklenených črepov prevyšujú ceny prvotných surovín o 350, - Kčs na 1 tonu napriek tomu, že prvotné suroviny a ďalšie komponenty sú z devízovej oblasti.

Slovenský cenový úrad po overení si príslušných podkladov z n. p. Skloobal Nemšová uvedenú námietku uviedol na správnu mieru takto:

Kalkulácia polobielej skloviny v cenách v roku 1983

Náklady:

I. na 1 tonu z prvotných surovín (Kčs 360, 08)

pri spotrebe el. energie za 530, 60 Kčs 890, 68 Kčs

II. na 1 tonu s podielom 16 % nakupovaných črepov

(Kčs 630, - ) pri spotrebe el. energie za 506, 30 Kčs 939, 76 Kčs

Nižšia efektívnosť výroby podľa varianty II

v cenách r. 1985 40, 08 Kčs

Kalkulácia polobielej skloviny v cenách v roku 1986

Náklady:

I. na 1 tonu z prvotných surovín (v Kčs 360, 08) 890, 68 Kčs

II. na 1 tonu s podielom 16 % nakupovaných

črepov (Kčs 470, ) 894, 68 Kčs

Nižšia efektívnosť výroby 1 tony v cenách r. 1986 4, 08 Kčs

Podľa kalkulácie u zelenej skloviny efektívnosť výroby je na 1 tonu nižšia v nákladoch pri II. variante o Kčs 39, 10 v cenách v roku 1985 a v cenách v roku 1986 je nižšia v nákladoch o Kčs 21, 70.

Uvedený pohľad na efektívnosť výroby možno povedať, že je pohľad podnikový. Nadpodnikový pohľad je ten, že podľa súčasných prepočtov sa spracovaním jednej tony sklenených črepov pri výrobe skla ušetrí cca 700 kg sklárskych pieskov, 40 kg vápenca a energie v hodnote 40, - Kčs.

Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že súčasné celoštátne jednotné veľkoobchodné ceny znížené od 1. januára 1985 pre nové hospodárske zmluvy vytvárajú reálny predpoklad pre žiadúce využívanie druhotných surovín pri výrobe nových výrobkov v sklárskom priemysle.

Podpredseda SNR D. Krocsány a Výbor SNR pre národné výbory a národnosti na rokovaní 23. októbra 1985 vyslovili súhlas s odpoveďou predsedu Slovenského cenového úradu.

Minister vnútra SSR k podnetu poslanca SNR J. P i k u l u, týkajúceho sa zabezpečenia zo strany Zberných surovín podľa požiadaviek spracovateľského priemyslu dôsledné triedenie šrotu, papiera, textilu, sklenených črepov a pod. oznámil, že súčasné materiálno-technické podmienky podnikov Zberných surovín SSR neumožňujú dôsledne triediť železný šrot, papier, textil a sklenené črepy.

Krajské národné výbory, ktoré priamo riadia podniky zberných surovín, rozvoj triedenia druhotných surovín realizujú v súlade s vlastnými koncepciami spracovanými podľa výhľadu vývoja výkupu a zberu druhotných surovín do roku 1990. Tento výhľad schválila vláda SSR uznesením č. 199/1981. Uvedeným uznesením bolo radám KNV a rade Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy uložené postupne riešiť zabezpečovanie separovaného zberu druhotných surovín podľa požiadaviek spracovateľského priemyslu.

Zlepšenie súčasného stavu možno očakávať realizáciou štátneho cieľového programu A-13, najmä vytvorením podmienok pre vývoj strojných zariadení na triedenie jednotlivých druhov surovín. Túto problematiku Ministerstvo vnútra SSR prerokuje s krajskými národnými výbormi s tým, aby sa pri zabezpečovaní úloh z citovaného uznesenia vlády SSR zameralo na postupné odstránenie disproporcií medzi výkupom druhotných surovín a ich efektívnym využívaním v spracovateľskom priemysle.

Poslanec SNR J. P i k u l a a Výbor SNR pre plán a rozpočet na schôdzi výboru 20. októbra 1985 zaujali k odpovedi ministra vnútra SSR kladné stanovisko.

K podnetu poslanca SNR J. Moravca, týkajúceho sa nerovno-mernosti rozloženia siete výkupní n. p. Zberné suroviny v jednotlivých krajoch oznámil, že z rozborov činnosti týchto organizácií vyplýva postupné rozširovanie tejto siete v súlade s koncepciami rozvoja výkupu druhotných surovín, schválených radami krajských národných výborov. Ich rozmiestnenie je orientované na tie miesta, kde sa predpokladá najväčší výskyt druhotných surovín.

Ministerstvo vnútra SSR prerokuje tieto otázky s krajskými národnými výbormi v tom zmysle, aby v rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti prehodnotili súčasnú sieť zberní a výkupní druhotných surovín a jej ďalšie rozšírenie tak, aby boli vytvorené optimálne podmienky zberu od občanov a odvozu zozbieraných surovín spracovateľskému priemyslu.

Poslanec SNR J. Moravec a Výbor SNR pre národné výbory a národnosti sa na svojom rokovaní 23. októbra 1985 stotožnili s odpoveďou ministra vnútra SSR.