SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

112

Vládny návrh Zákon

Slovenskej národnej rady z.................... 1985

O štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

§1

§ 2

Vláda Slovenskej socialistickej republiky alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže premietnuť do štátneho rozpočtu republiky, ak sa tým nenaruší jeho vyrovnanosť, najmä zmeny štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, organizačné a cenové zmeny, úpravy ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode a upraviť súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie národným výborom, ak sa zmenia predpoklady, za ktorých boli tieto vzťahy k štátnemu rozpočtu republiky určené.

§ 3

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.

Príloha č. 1

Celkový prehľad

štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986

Príloha č. 2

Súhrnný finančný vzťah (dotácie)

a účelové subvencie národným výborom zo štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986

Dôvodová správa k návrhu zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1986

Návrh zákona o štátnom rozpočte SSR na rok 1986 bol vypracovaný a predkladá sa Slovenskej národnej rade na schválenie podľa článku 11 ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o československej federácií v znení ústavného zákona číslo 125/1970 Zb. a podľa zákona SNR číslo 32/1971 Zb. o rozpočtových pravidlách.

Návrh štátneho rozpočtu vychádza z vecných úloh vykonávacieho štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva SSR na rok 1986 a vo finančných vzťahoch súhlasne nadväzuje na štátny rozpočet československej federácie.

V úlohách a cieľoch finančnej a rozpočtovej politiky na rok 1986, vyjadrených v štátnom rozpočte, sa zabezpečuje naplňovanie dlhodobého programu hospodárskej a sociálnej politiky. Vyjadruje sa ofenzívny nástup do ôsmej päťročnice, tak ako ju v smernici na vypracovanie 8. päťročného plánu i v Hlavných smeroch zdokonaľovania Súboru opatrení schválili najvyššie stranícke a štátne orgány.

Ťažiskovou úlohou ostáva dosiahnuť zásadný obrat v intenzifikácii ekonomiky, v tvorbe hmotných a finančných spoločenských zdrojov ako predpokladu ďalšieho zvýšenia a skvalitnenia životnej úrovne.

Finančne sa zabezpečuje plnenie úloh štátneho plánu koordináciou využitia zdrojov štátneho rozpočtu, úverového plánu a vlastných zdrojov hospodárskej sféry. Dynamika rastu rozpočtových príjmov a výdavkov sa odvodzuje z ukazovateľov rastu efektívnosti.

Smerovaním rozpočtových výdavkov sa aktívne pôsobí priamo i stimulačne na zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti hospodárstva. Sleduje sa upevňovanie vonkajšej a vnútornej ekonomickej rovnováhy a dosahuje sa v štátnom rozpočte a nadväzne i v sústave rozpočtov národných výborov vyrovnanosť zdrojov a potrieb.

Presadzuje sa zámer, aby hospodárska sféra pokrývala svoje finančné potreby predovšetkým z vlastných zdrojov, a to pri zabezpečovaní prevádzkových aj investičných potrieb. Prostriedky zo štátneho rozpočtu vyčlenené pre hospodárstvo formou investičných a neinvestičných dotácií sú určené len na financovanie spoločensky významných a naliehavých potrieb.

Rozvoj odvetví spoločenskej spotreby je proporcionálny s rastom národného dôchodku, pričom sa uplatňuje diferenciácia podľa miery spoločenskej naliehavosti.

Posilňuje sa vlastná príjmová základňa národných výborov a zreálňujú sa plánované výdavky, čím sa zvyšuje ich zodpovednosť za nimi

riadené hospodárstvo a súčasne sa utvárajú podmienky pre zabezpečenie úloh národných výborov na úseku spoločenskej spotreby.

Vláda SSR vo svojom uznesení k návrhu štátneho rozpočtu číslo 267/1985 prijala opatrenia na posilnenie finančného hospodárenia v podnikoch a organizáciách s osobitným zameraním na riešenie problémov v stratových podnikoch a výrobách. Zdôraznila pre všetky organizácie naliehavosť dodržania vysokej hospodárnosti a účelovosti. Ústredným orgánom a krajským národným výborom uložila rozpracovať štátny rozpočet na organizácie v ich pôsobnosti a prijať opatrenia, aby sa dosiahli príjmy v plánovanej výške a neprekročili sa plánované výdavky.

Splnomocnenie vlády a ministra financií vykonávať v schválenom štátnom rozpočte potrebné zmeny (uvedené v § 2) sa ponecháva v doterajšom rozsahu.

V Bratislave 6. decembra 1985

Predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky Peter Colotka v. r.

Minister financií Slovenskej socialistickej republiky František Mišeje v. r.

1. Základné ciele a zámery finančnej a rozpočtovej politiky na rok 1986

Ťažiskovou úlohou ekonomiky v roku 1986, ako prvom roku 8. päťročnice, ostáva dosiahnuť zásadný obrat vo využívaní intenzifikačných faktorov rozvoja. Úlohy, ciele a opatrenia finančnej a rozpočtovej politiky, tak ako sú obsiahnuté v štátnom rozpočte SSR, tento zámer v zásade vyjadrujú a vytvárajú finančné podmienky pre jeho dosiahnutie. Ďalej sa tak naplní aj dlhodobý program hospodárskej a sociálnej politiky KSČ. Úlohy štátneho rozpočtu orientujú na zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti ekonomiky, na zvyšovanie tvorby hmotných a finančných spoločenských zdrojov ako predpokladu ďalšieho rastu a skvalitnenia životnej úrovne.

Vecným obsahom nadväzuje štátny rozpočet na úlohy vykonávacieho štátneho plánu a finančne zabezpečuje ich plnenie. Premieta sa v nich potreba ofenzívneho nástupu do prvého roku ôsmej päťročnice, tak ako ju v smernici a v Hlavných smeroch zdokonaľovania Súboru opatrení schválili najvyššie stranícke a štátne orgány.

V širokom rozsahu sa koordinuje využitie zdrojov štátneho rozpočtu, úverového fondu a vlastných zdrojov hospodárskej sféry. Rast rozpočtových príjmov je založený na vyšších odvodoch z hospodárstva, odvodených z rastu efektívnosti a zisku. V tomto smere sa hospodárskym organizáciám ukladajú náročné úlohy. Ich reálnosť sa zakladá na využití disponibilných rezerv, najmä v znižovaní nákladovosti, prísnej hospodárnosti a zlepšovaní organizácie a riadenia práce.

Súčasne sa finančnými opatreniami priamo zabezpečujú i stimulujú opatrenia na rast výkonnosti a efektívnosti. Investičnými dotáciami - po využití vlastných zdrojov podnikov a úveru - sa plne pokrýva rozsiahla plánovaná investičná výstavba, neinvestičnými dotáciami sa podnikom vyrovnáva nepriaznivý dosah spoločensky žiadúcich neefektívnych výrob. V užití zdrojov sa zakladá účelnosť a hospodárnosť.

V nadväznosti na rast národného dôchodku sa ďalej rozvíjajú odvetvia spoločenskej spotreby, takže budú plnšie a na vyššej úrovni uspokojovať potreby obyvateľstva. S týmto zámerom sa posilňuje vlastná príjmová základňa národných výborov. Prostriedky fondov rezerv a rozvoja národných výborov sa budú môcť vo väčšej miere zapojiť do financovania akcií obsiahnutých vo volebných programoch národných výborov.

V štátnom rozpočte i v celej sústave rozpočtov národných výborov sa aj pri vyššom uspokojovaní spoločenských potrieb dosiahla rozpočtová rovnováha zdrojov a potrieb ako potvrdenie rovnovážneho, dynamického vývoja v hospodárstve SSR.

2. Základné finančné a rozpočtové vzťahy

a) Vzťahy štátnych rozpočtov

V štátnych rozpočtoch v ČSSR sa vyjadrujú tieto súhrnné proporcie:

(v mld Kčs)

V jednotlivých štátnych rozpočtoch i v ich súhrne sa dosahuje vzostup príjmov a výdavkov. Rozdiely v dynamike tvorby vlastných zdrojov medzi štátnymi rozpočtami republík vyplývajú z vyšších úloh v raste výkonnosti a efektívnosti v SSR. Výdavky rozpočtov sú ovplyvnené rozdielnou demografickou štruktúrou. Vyplývajú však aj zo štruktúry hospodárstva a z potrieb rozvoja jeho materiálno-technickej základne a ovplyvňuje ich aj realizácia medzinárodnej spolupráce v rámci RVHP, na základe medzivládnych dohôd, ktorej celospoločenské prínosy sa bezprostredne neprejavujú vo výrobnej sfére.

b) C h a r a k t e r i s t i k a štátneho rozpočtu SSR

Celkový prehľad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu SSR je takýto

(v mil Kčs)

Štátny rozpočet SSR je v príjmoch a výdavkoch vyrovnaný

Rast vlastných príjmov štátneho rozpočtu o 9, 1 % sa zakladá prevažne na vzostupe odvodov hospodárskych organizácií v nadväznosti na progresívny plán tvorby zisku.

V užití rozpočtových zdrojov výraznejšie rastú výdavky na rozvoj nevýrobnej sféry, a to diferencovane podľa jednotlivých odvetví Miernejší vzostup vkladov do chozrasčotnej sféry je dôsledkom uplatnenia princípu vyššieho zapojenia vlastných zdrojov (najmä zisku) do financovania investičných i ostatných potrieb.

c) Tvorba a použitie finančných zdrojov v hospodárskej sfére

V hospodárstve riadenom vládou SSR sa plánuje celková tvorba zisku 14, 8 mld Kčs, s medziročným zvýšením o 2, 8 mld Kčs (23, 2%); v ústredne riadenom hospodárstve sa predpokladá rast o 22, 6 %. Rast zisku sa dosahuje prevažne zvyšovaním efektívnosti cestou znižovania nákladovosti, najmä materiálovej. Úsilie o intenzifikáciu reprodukčného procesu výrazne preukazuje rozpätie medzi rastom výkonov o 1, 9 % a zisku o 23, 2 %.

Vcelku a v hlavných výrobných rezortoch sa plánuje tento vývoj výkonov, nákladov a tvorby zisku:

(v mil. Kčs)

Zakladá sa náročná úloha v raste rentability výroby. Rentabilita k nákladom sa má medziročné zvýšiť o 1, 3 boda a dosiahnuť 6, 5 %, čo naďalej ostáva za celoštátnym priemerom.

Tvorbu zisku znižuje plánovaná strata podnikov a výrob. Opatrenia na jej odstránenie, ktoré sa dosiaľ podnikli, nepriniesli žiadúci efekt.

Znižovanie a postupné odstránenie stratovosti je rezervou zvyšovania zisku i efektívnosti a treba ho urýchlene a dôsledne presadzovať. V hlavných hospodárskych odvetviach treba zabezpečiť plnenie programov zvyšovania výkonnosti a efektívnosti výroby. Vláda v prijatom uznesení ukladá znáročniť kvalitatívne úlohy voči stratovým a málorentabilným organizáciám nad úroveň plánu.

Za hospodárstvo riadené vládou SSR sa plánujú odvody do štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov 19, 4 mld Kčs, dotácie 17, 8 mld Kčs a súhrnný vzťah chozrasčotnej sféry k rozpočtovej sústave 1, 6 mld Kčs. Tento aktívny vzťah je však naďalej vcelku nízky a potvrdzuje naliehavú nutnosť skvalitňovať zhodnocovací proces, ďalej zvyšovať výkonnosť a efektívnosť.

Plánovaný zisk sa rozdeľuje takto:

(v mil. Kčs)

Odvodové zaťaženie zisku sa v porovnaní s rokom 1985 výrazne znižuje a dosiahne len 57, 6 %. Neplánujú sa dodatkové odvody zo zisku. Výška odvodov sa znižuje o povolené zľavy z odvodu zo zisku (1, 7 mld Kčs) na zabezpečenie plánovaných investičných potrieb. Tieto opatrenia sú potrebné nadväzne na úpravy znovurozdeľovania, najmä po zavedení jednotného odvodu z odpisov vo výške 40 % ich tvorby, aby sa plne finančne pokryli investičné potreby v podmienkach diferencovanej dôchodkovej situácie.

Prídely do podnikových fondov sa vyjadrili v súlade s platnými úpravami ich tvorby.

Podiel rozpočtových prostriedkov na krytí potrieb hospodárstva sa neznižuje. Investičné a neinvestičné dotácie hospodárskym organizáciám riadeným ústredne i národnými výbormi medziročne vzrastú.

Úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky sa v štátnom rozpočte a vo finančných plánoch finančne plne pokrývajú v tejto štruktúre:

(v mil. Kčs)

Vytvárajú sa finančné podmienky pre úspešné plnenie úloh štátnych cieľových programov, štátnych vedeckotechnických programov i samostatných úloh technického rozvoja. V rámci štátnych delových programov sa sústreďuje pozornosť najmä na rozvoj materiálno-technickej základne pre elektronizácie na vývoj niektorých technológií v chémii a na tvorbu a ochranu životného prostredia.

Problémom zostáva skutočný prínos z vkladov do technického rozvoja, ktorý je nízky. Ostáva ako aktuálna úloha znáročniť posudzovanie úloh pri ich zaraďovaní do plánu, dôsledne dbať, aby sa finančné prostriedky určené na rozvoj vedy a techniky využívali účelovo a hospodárne, sledovať v priebehu riešenia úloh, ako sa napĺňajú zámery v prínosoch a pri ich nedosahovaní zvážiť účelnosť ďalšieho vynakladania prostriedkov.

Rozsiahly program investovania do hospodárstva si v ústredne riadených organizáciách vyžiada finančný náklad 19 842, 0 mil. Kčs a v hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi 2 923, 4 mil. Kčs.

V súlade so zámermi finančnej politiky bude sa investičná výstavba hospodárstva financovať v tejto štruktúre:

(v mil. Kčs)

a - ústredne riadené ŠHO

b - HO riadené národnými výbormi

Objem finančnej potreby na investičnú výstavbu v hospodárskych organizáciách sa v porovnaní s rokom 1985 ďalej zvyšuje, rovnako ako aj hmotný objem prác a dodávok. Vysoký objem investovania vyplýva z potreby štrukturálnych zmien a naliehavosti technických a technologických inovácií.

Finančné zabezpečenie investičnej výstavby sa plánuje v súlade s novými princípmi financovania investícií prostredníctvom investičného fondu. Zvyšuje sa podiel vlastných zdrojov s cieľom posilniť chozrasčotné princípy hospodárenia a závislosť medzi tvorbou vlastných zdrojov a financovaním investícií.

Určujú sa úlohy na zvýšenie efektívnosti v hospodárení so zásobami. Plánuje sa urýchlenie doby obratu zásob vcelku o 0, 56 dňa, v priemysle o 1, 26 dňa. Zabezpečenie plánovaného vývoja zásob je naďalej spojené s nepriaznivou situáciou v dodávateľsko-odberateľských vzťa-