poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu technikou počíta hlavne s dobudovaním a rozširovaním výrobných kapacít vo VHJ ZŤS Martin.

Okrem výroby II. unifikovaného radu traktorov Zetor sa rozbieha program výroby strojov pre mechanizáciu výroby objemových krmovín v horských oblastiach. V závode Agrostroj Rožňava a Komárno sa rozširuje výroba malotraktorov, vrátane sortimentu náradia, výroba sadzačov zemiakov a strojov pre pozberovú úpravu zemiakov.

Komplexným zabezpečením uvažovaných dodávok strojov a zariadení pre poľnohospodárstvo bude možné dosiahnuť produkčné a ekonomické efekty najmä v týchto oblastiach:

- vyššie využitie a zvyšovanie produkčného potenciálu pôdy,

- podstatné zníženie strát pri zbere poľnohospodárskych plodín, osobitne pri okopaninách a pri zbere a skladovaní objemových krmovín, zemiakov, ovocia a zeleniny,

- úspory pohonných hmôt, najmä motorovej nafty (nové typy traktorov budú mať nižšiu mernú spotrebu paliva o 3, 5 - 4 %, automobily a samohybné poľnohospodárske stroje o 5 - 10 %),

- efektívnejšie využívanie chemických prostriedkov pre ochranu a výživu rastlín zvýšením rovnomernosti dávkovania a presnosti aplikácie,

- zvýšenie výroby a racionálnejšie využitie organických hnojív a nadväzne aj priemyselných hnojív a ďalších intenzifikačných faktorov,

- zvýšenie produktivity práce na dosial nedostatočne mechanizovaných úsekoch a zníženie potreby sezónnych pracovníkov,

- v živočíšnej výrobe zvýšenie produktivity práce, zvýšenie hygieny, zlepšenie pracovného prostredia a starostlivosti o zvieratá a lepšie využitie nutričných hodnôt krmív.

Efektívnosť využitia poľnohospodárskych strojov a zariadení si vyžaduje zvýšiť starostlivosť o techniku. Ráta sa preto so širším uplatnením diagnostických metód, zlepšením údržby a opravárenstva tak v poľnohospodárskych podnikoch, ako aj v špecializovaných opravovniach organizácií VHJ STS a OPS pri účelnej deľbe tejto činnosti a koordinovanom dobudovaní materiálno-technickej základne opravárenstva.

2. Zvýšenie technickej vybavenosti potravinárskeho priemyslu

Na zabezpečenie navrhovaného rozvoja potravinárskeho priemyslu v SSR program ráta s nasledovným objemom dodavok strojov a zariadení od jednotlivých dodávateľských rezortov a z dovozu (v mil. Kčs):

	8. 5RP	9. 5RP
Celkový objem dodávok strojov
a zariadení	5800	7500
z toho: FMHŤS	2100	2900
FMVS	600	1000
FMEP	400	500
Dovoz SŠ	1200	1300
Dovoz NSŠ	200	400
Ostatní	1300	1400

V porovnaní s očakávanými dodávkami v 7. päťročnici je uvedený objem vyšší v 8. päťročnici o 18, 4 % a v 9. päťročnici o 53, 0 %.

Dodávky strojov a zariadení pre potravinársky priemysel budú sa prednostne orientovať na tieto úseky:

- rekonštrukcia a modernizácia najmä v cukrovarníckom priemysle,

- zvýšenie kapacity mraziarenských skladovacích priestorov,

- intenzifikácia v pivovarskom priemysle využitím jednofázového kvasenia piva v cylindrokónickych tankoch,

- vytvorenie kapacitných podmienok pre vyššiu výrobu sladu a jeho vývoz,

- rekonštrukcia a obnova energetických zariadení,

- riešenie problematiky odpadových vôd v prevádzkach potravinárskeho priemyslu,

- uplatňovanie nových technológií najmä biotechnológií,

- uplatňovanie konrinualizcície výrobných procesov, komplexnej mechanizácie, automatizácie, robotizácie a elektroniky.

Od výrobcov strojov a zariadení bude sa vyžadovať, aby technologické zariadenia obsahovali prvky na zvýšenie hygieny a sanitácie (samočinné čistiace prvky a systémy) s využitím moderných materiálov a so zavádzaním diagnostiky porúch.

V nadväznosti na prijaté opatrenia na posilnenie výrobnej základne potravinárskeho strojárenstva program kladie osobitný dôraz na dodávky nasledovných strojno-technologických zariadení, ktoré v súčasnom období predstavujú úzke miesta v technickej základni potravinárskeho priemyslu:

- od všeobecného strojárenstva program požaduje zabezpečiť najmä výrobu kompletných baliacich liniek a vývoj baliacej techniky pre vákuové balenie. Dodávky baliacej techniky predstavujú hodnotu 219 mil. Kčs na 8. päťročnicu a 248 mil. Kčs na 9. päťročnicu,

- od podnikov rezortu hutníctva a strojárenstva, osobitne VHJ Chepos sa požadujú dodávky strojov a zariadení pre štrukturálnu prestavbu a modernizáciu v odboroch cukor a pivo. Objem dodávok na 8. 5RP z tejto VHJ by mal činiť 1 578 mil. Kčs,

- na realizáciu programu výstavby mraziarenských kapacít sa požaduje zabezpečiť dodávky chladiarenskej techniky od ČKD Praha v objeme 125 mil. Kčs v 8. 5RP. Program obnovy a modernizácie energetických zariadení, najmä kotlov a upravovní vôd, predpokladá dodávky od ČKD Dukla v objeme 247 mil. Kčs.

Skvalitnenie a urýchlenie investičnej výstavby v potravinárskom priemysle vyžaduje realizovať dodávky formou vyšších dodávateľov s uplatňovaním garancií za dosiahnutie projektovaných technicko-technologických parametrov. Požaduje sa, aby nová technika bola vybavená príslušnou elektronikou, mikroprocesorovou technikou a ďalšími technickými prvkami, ktoré umožňujú zvýšiť kvalitatívne parametre výroby i produktivitu práce a zlepšiť tiež pracovné podmienky.

V rezortnom potravinárskom strojárstve bude sa zabezpečovať výroba strojov a zariadení pre vinárske závody (celoštátne), mäsový, konzervárenský, pekárenský, mliekárenský a hydinársky priemysel. Ďalej bude realizátorom programu elektronizácie a robotizácie v potravinárskom priemysle v súlade s uznesením PV ČSSR č. 12/1983.

Vlastnými strojárskymi kapacitami jednotlivých odborov potravinárskeho priemyslu sa budú naďalej zabezpečovať opravy a údržba, prípadne montáže a dokompletovanie liniek vlastnými jednoúčelovými strojmi. Zvládnutie programu vlastného potravinárskeho strojárenstva si vyžaduje zabezpečiť materiálové vstupy z príslušných strojárskych rezortov, resp. cestou bilančných prídelov po línii štátneho plánu a cestou dlhodobých hospodárskych zmlúv.

V záujme rýchlejšieho uplatňovania poznatkov vedy a techniky program ráta s podstatným prehĺbením súčinnosti potravinárskeho výskumu s vedecko-výskumnou a vývojovou základňou dodávateľských strojárenských odvetví. Táto súčinnosť sa bude orientovať najmä:

- na rýchlu aplikáciu techniky v nových potravinárskych technológiách (napr. výroba enzýmov, izolácia bielkovín a podobne),

- na aplikáciu nových operácií a procesov v potravinárskej technike (napr. membránová technika, elektroseparačné procesy, extruzná technika),

- na aplikáciu nových technických prvkov v potravinárskej technike (napr. mikroprocesy, lasery),

- na skvalitňovanie vybavenosti liniek moriacimi, riadiacimi a automatizačnými prvkami.

Zabezpečením uvažovaných dodávok strojov a zariadení pre potravinársky priemysel sa:

- zvýši zhodnocovanie surovín minimálne na dvojnásobok zvýšenia dosiahnutého v 7. päťročnici, napr. v masovom priemysle o 1 tis. Kčs na 1 tonu živej hmotnosti, v mliekárenskom priemysle o 200 Kčs na 1 000 litrov mlieka a v hydinárskom priemysle o 570 Kčs na 1 tonu zabitej hydiny

- rozšíri sa inovácia potravinárskych výrobkov v roku 1995 z doterajších 7 % na 12 % z celkovej výroby potravinárskych výrobkov, pri súčasnom zvýšení dodávok do trhových fondov o 22, 2 %,

- zníži sa pracnosť najmä v doteraz malo mechanizovaných pracoviskách a zvýši sa produktivita práce z upravených vlastných výkonov o 52, 0 %

3. Palivá a energia

V rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR sa spotrebováva 9, 6 % z objemu bilancovaných palív a elektrickej energie v SSR V rokoch 7 päťročnice sa dosiahol značný pokles palivo energetickej náročnosti výroby.

V roku 1980 sa spotrebovalo ma produkciu 1 mil. Kčs výroby v rezorte poľnohospodárstva a výživy 0, 962 TJ a v roku 1983 už len 0, 877 T t zníženie o 8, 8 %)

V 7 päťročnici sa začalo s postupnou štrukturálnou zmenou v spotrebe palív. Realizovali sa opatrenia na zníženie spotreby palív vyrába ných z ropy Postupne sa začala zvyšovať spotreba tuhých palív a zemného plynu Tento smer bude pokračovať aj v rokoch 8 a 9. päťročnice

Program do roku 1995 počíta, že pri zvýšení objemu poľnohospodárskej produkcie oproti roku 1980 o 21 - 22 % a potravinárskej výroby zhruba o 25 % vzrastie spotreba palív a energie iba o 9, 4 % Energetická náročnosť by sa tak znížila o 14 %.

Uvedený vývoj energetickej náročnosti bude podmienený štrukturál nymi zmenami výroby, prínosom racionalizačných opatrení a rozsahom využívania doplnkových (netradičných) zdrojov palív a energie. Cieľom je zabezpečiť výrobné a ekonomické úlohy pri maximálnej úspore palív a energie, avšak bez negatívneho vplyvu na množstvo a kvalitu poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie Program počíta s obmedzením niektorých tu rozvinutých energeticky náročných výrob, resp. technologických postupov (horúcovzdušné úsušky, sušenie mlieka) a s uplatnením alternatívnych riešení. Na zabezpečenie týchto úloh budú sa realizovať opatrenia hlavne v nasledovných smeroch- v technickej politike bude sa dôsledne uplatňovať energeticky úsporná racionalizácia výrobných procesov, skladovania a dopravy,

- rozšíri sa aplikácia prvkov elektroniky v systéme automatického riadenia závlah,

- uskutočnia sa zmeny v plošnom rozmiestnení kŕmnych plodín s cieľom skrátiť vzdialenosti pre ich dovoz do objektov živočíšnej výroby,

- dobudujú sa sklady na krmiva pri farmách živočíšnej výroby s cieľom obmedziť medzioperačnú manipuláciu s objemovými materiálmi. Živočíšna výroba bude vybavená traktormi s nižšou hmotnosťou a nižšou spotrebou pohonných hmôt a veľkoobjemovými prívesmi na dovoz krmív a stelív,

- lepšie sa bude využívať nosnosť dopravných prostriedkov zväčšením ich ložného priestoru, pripadne vybavením vhodnými nadstavbami na prevoz poľnohospodárskych materiálov s nízkou objemovou hmotnosťou a rozšíri sa používanie zberovej techniky so zásobníkmi,

- dobudujú sa vhodne situované polné cesty so spevneným povrchom,

- na dopravu výrobkov mimo poľnohospodárskeho podniku sa budú využívať nákladné automobily s prívesmi a bude sa rozvíjať doprava pomocou kontajnerového systému,

- bude sa rozširovať používanie radiálnych a nízkotlakých valcových pneumatík pri všetkých traktoroch a samohybných strojoch, vrátane prívesov a závesov,

- postupne sa zabezpečí rekonštrukcia a modernizácia palivo energetického hospodárstva, zlepší sa hospodárenie s kondenzátmi, tepelná izolácia zariadení, rozvodov a budov Zvýši sa účinnosť spaľovacieho procesu,

- skleníkové hospodárstva budú sa situovať do lokalít, kde je možné využívať teplo z kompresorových staníc tranzitného plynovodu, jadrových elektrární, geotermálnych vôd a niektorých priemyselných podnikov,

- postupne sa obnoví nevyhovujúci stav v zastaralom kotolnom hospodárstve, najmä v potravinárskom priemysle,

- energetická náročnosť sušenia sa zníži montovaním recirkulačných zariadení, znížením vstupnej vlhkosti zelenej hmoty (zvädnutím, miaganím) a rozšírením frakcionovania krmív Halové senníky sa postupne vybavia slnečnými vzduchovými kolektormi,

- v cukrovarníckom priemysle budú sa v súlade s inovačným procesom postupne zavádzať nové postupy šetriace energiu a to výroba tekutého cukru, surového cukru a rafinády pre priemyselne účely,

- v tukovom priemysle sa zníži energetická náročnosť výroby výstavbou surovární, zrušením singulárnych lisovní a zastaralej extrakcie, uplatnia sa nové systémy výroby pracích prostriedkov,

- v pivovarnícko-sladovníckom priemysle sa ráta s technologickým doriešením chladenia kvasných a ležiackych nádob a s využitím odpadového tepla sladovní,

- v mäsovom priemysle sa zvýši účinnosť údiarní, tepelného spracovania a zavedie sa chladenie mäsových výrobkov bez obalov,

- v mliekárenskom priemysle pôjde o zlepšenie energetickej účinnosti rozprašovacích sušiarní a zlepšenie hospodárenia s kondenzátmi. Prehodnotí sa výrobná, ekonomická a energetická náročnosť produktívne sušeného mlieka v porovnaní s alternatívou jeho nahradenia zahustenými výrobkami,

- rozšíri sa výroba a predaj zabitej chladenej hydiny pred zmrazenou,

- rozšíri sa energeticky úsporná výroba a používanie enzýmov v pivovarníckom a konzervárenskom priemysle, postupne sa bude do výroby zavádzať ultrafiltrácia a pokračovať v zdokonaľovaní membránových procesov pre ich uplatnenie v mliekárenskom, konzervárenskom, mäsovom a hydinárskom priemysle,

- urýchli sa vývoj submerzného spôsobu výroby kyseliny citrónovej,

- postupne sa budú zavádzať viacstupňové odparky, predovšetkým pri výrobe vaječných, mliekárenských výrobkov a v cukrovaroch,

- pri konzervácii potravín sa postupne nahradia náročné spôsoby pasterizácie a sterilizácie výrobkov v obaloch aseptickým plnením a balením tekutých a polotekutých materiálov, prípadne inými formami stabilizácie,

- výskum, vývoj a zlepšovateľské hnutie sa bude orientovať na vyhľadávanie a využívanie doplnkových prírodných obnoviteľných zdrojov energie a nových a druhotných zdrojov palív a energie, získaných v biologicko-technologickom procese výroby,

- v maštaliach pre dojnice sa rozšíri zabezpečovanie prípravy teplej úžitkovej vody tiež využitím biologického tepla z chladenia mlieka. Vo vhodných podmienkach sa po dosiahnutí primeranejších ekonomických efektov bude na prípravu teplej úžitkovej vody využívať slnečná energia,

- overí sa technická a ekonomická výhodnosť výroby bioplynu na sušenie objemových krmív, na výrobu elektrickej energie a na vykurovanie. Overovať sa bude aj možnosť efektívneho využitia veternej energie, energie malých vodných tokov a geotermálnych vôd a to aj v prípadoch, keď tieto zdroje majú iba doplnkový charakter.

S ohľadom na rozsiahle racionalizačné opatrenia a využitie rezerv v rokoch 7 päťročnice, úspory závislé priamo na vlastných možnostiach poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu budú mať postupne klesajúcu tendenciu. Ďalšie úspory budú stále viac podmienené dodávkami strojov a zariadení z iných odvetví, hlavne strojárskych, ale aj rezortov priemyslu a elektrotechnického priemyslu. Je zrejmé, že ďalšia úspešná realizácia energetického programu v agropotravinárskom komplexe bude závisieť na dôslednom a cieľavedomom uplatňovaní

energetického programu v praxi s dôrazom na priamu, ale aj nepriamu spotrebu energií. V dodávateľských odvetviach sa musí zabezpečiť výskum, vývoj a produkcia výrobných prostriedkov s nižšou energetickou náročnosťou (priama i nepriama) v dostatočnom množstve a v časovom predstihu.

3. Chemické a biochemické prostriedky a) Priemyselné hnojivá

Výživa rastlín zostane jedným z rozhodujúcich intenzifikačných faktorov rastlinnej výroby. Pri obmedzených možnostiach dovozu a investičnej náročnosti výroby hnojív v chemickom priemysle zabezpečuje sa v 8. a 9. päťročnici len mierny vzrast dodávok priemyselných hnojív. Ich spotreba sa bude vyvíjať v porovnaní s doterajšou úrovňou nasledovne:

Rok		č. ž. na 1 ha
1970		162 kg NPK
1980		249 kg NPK
1985.		246 kg NPK
1990.		263 kg NPK
1995.		270 - 275 kg NPK

Ako vidno prírastok spotreby priemyselných hnojív bude niekoľkokrát menší ako v predchádzajúcich päťročniciach. O niečo rýchlejšie ako celkový objem sa budú zvyšovať dodávky dusíkatých a fosforečných hnojív, zatiaľ čo spotreba draselných hnojív bude s ohľadom na dobrú zásobenosť pôd touto živinou prakticky stagnovať.

Zabezpečenie výživy rastlín si za týchto okolností vyžaduje vykonať rad ďalších opatrení, najmä:

- realizovať protistratový program pri skladovaní, transporte a aplikácii priemyselných hnojív, čím možno efektívne získať oproti súčasnosti cca 8 % živín;

- znížiť straty a využiť ďalšie rezervy pri organických hnojivách, čím by sa mohlo zabezpečiť viac čistých živín približne v takom rozsahu ako znížením strát pri priemyselných hnojivách;

- zvýšiť produkčnú účinnosť priemyselných hnojív, najmä zvýšením podielu kvapalných a granulovaných;

- uplatniť vedecko-technické poznatky pri fixácii vzdušného dusíka, najmä rozšírením osevu ďatelinovín a strukovín.

V 8. päťročnici sa ráta s vybudovaním novej kapacity na výrobu dusíkatého kvapalného hnojiva DAM 390. Jeho plné využitie sa zabezpečí po rozšírení kapacity na kyselinu dusičnú v 9. päťročnici.

Pri dusíkatých hnojivách sa zvýši do roku 1990 podiel kvapalných hnojív zo súčasných 9, 1 % na cca 30 %. Základným problémom rozvoja dusíkatých hnojív je zabezpečenie čpavku. Zvýšená potreba sa má kryt dovozom zo ZSSR. S variantom domácej výroby možno pre vysokú náročnosť na investície a zemný plyn rátať až po roku 1990.

V CHZJD Bratislava sa uvažuje v 9. päťročnici s intenzifikáciou výrobne na dvojzložkové NP hnojivo a suspenzných NPK hnojív, čím sa zabezpečí aj tretia zložka živín v kvapalnej forme.

Vedeckotechnický rozvoj pri výrobe priemyselných hnojív sa bude zameriavať na ďalšie zvyšovanie koncentrácie čistých živín v priemyselných hnojivách, na zlepšenie technologických vlastností pevných hnojív, najmä granuláciou, na zvýšenie podielu voľne ložených hnojív na 80 až 90 % pri predĺžení ich skladovateľnosti, na zvýšenie podielu jednozložkových hnojív aspoň na 70 %, na riešenie požiadavky súčasnej aplikácie kvapalných hnojív s pesticídami, biologicky aktívnymi látkami a mikroelementami. Výskum preverí možnosti využitia rôznych zdrojov druhotných surovín na výrobu mikroelementov.

V poľnohospodárstve sa racionalizácia v spotrebe priemyselných hnojív zabezpečí tiež urýchlením dostavby agrochemických podnikov. Uplatní sa v plnej šírke automatizované vypracovávanie plánov racionálnej výživy rastlín a skvalitní sa činnosť siete agrolaboratórií.

Pre zvýšenie produkčnej účinnosti priemyselných hnojív je dôležité vápnenie pôd s kyslou reakciou, ktoré sa na ornej pôde SSR podieľajú až polovicou a ich výmeru sa zatiaľ nepodarilo znížiť.

Z týchto dôvodov sa dodávky vápenatých hnojív budú zvyšovať nasledovne (v tis.. t):

Rok	Vápenaté hnojivá	z toho mletý vápenec
	spolu
1985	1015	670
1990	1200	850
1995	1300	900-950

Už v 8. päťročnici zabezpečí rezort stavebníctva dodávky dolomitických vápencov v množstve 100 tis.. ton. Vápenato-horečnatá troska z Třnca sa zabezpečuje v množstve 120 tis.. ton. Ráta sa tiež s tým, že sa rozšíri kapacita miestnych zdrojov cestou ACHP zo súčasných 100 až do 200 tis.. ton vápenatých hnojív. Rezorty poľnohospodárstva a výživy a stavebníctva spoločne budú vytvárať podmienky na úseku expedície, prepravy a skladovania mletých vápencov.

b) Agrochemikálie

V súčasnom období je ich potreba krytá približne na 60 %. Odhaduje sa, že aplikáciou agrochemikálií v hodnote 1 Kčs sa dosiahne zvýšenie rastlinnej produkcie o 4, 50 Kčs.

Intenzifikáciou chemickej ochrany možno v SSR získať najväčší produkčný prínos pri cukrovej repe, zemiakoch, ale aj pri obilninách, najmä kukurici.

K zlepšeniu situácie v zásobovaní agrochemikáliami dochádza v poslednom čase zabezpečovaním výroby pesticídov v Agro II Duslo Šaľa. Začiatkom 8. päťročnice sa zavedie nová výroba pesticídov na báze fosgénu vo VCHZ Synthesia Pardubice.

Chemický priemysel v SSR uvažuje v 8. päťročnici so zvýšením výroby Burexu, zlepšením kvalitatívnych parametrov výroby na báze MCPA, zlepšením kvality Zeazínu, inováciou výroby metationu a pripravuje výrobu granulovaných insekticídov.

Potreba pesticídov nebude však ešte v 8. päťročnici plne krytá. Veľký dôraz sa preto položí na racionalizáciu využívania agrochemikálií, na zdokonaľovanie signalizácie výskytu škodlivých činiteľov, na presný termín zásahov pesticídmi. Zdokonalí sa tiež zisťovanie a mapovanie výskytu burín s cieľom zlepšiť výber herbicídov s osobitným zreteľom na ich diferencovaný intenzifikačný a ekonomický efekt.

S doriešením chemickej ochrany rastlín možno rátať až v priebehu 9. päťročnice po realizácii programu chemického priemyslu na rozvoj výroby agrochemikálií. V tomto programe sa ráta koncom 8. päťročnice v SSR so započatím výstavby piatich kapacít s investičnými rozpočtovými nákladmi 1930 mil. Kčs (3 v Slovchémii, 1 v CHZJD Bratislava, 1 Chempika Bratislava, závod Handlová). V týchto kapacitách sa budú vyrábať agrochemikálie aj na vývoz, čo by umožnilo rozšíriť ich výmenu s krajinami RVHP a zabezpečiť tak potrebný sortiment a technický vývoj v agrochemikáliách. Realizáciou programov rozvoja výroby agrochemikálií sa zabezpečujú koncom 9. päťročnice dodávky pesticídov zhruba na terajšej úrovni spotreby poľnohospodársky vyspelých krajín.

Na zabezpečenie prostriedkov na konzervovanie krmív sa v 8. päťročnici pripravuje výstavba kapacity na výrobu 15 tis. ton kyseliny mravčej v ČSR. Na krytie potrieb už v 8. päťročnici sa uplatňuje požiadavka nevyvážať mravčan vápenatý a uvoľniť ho na výrobu Silostanu pre domáce využitie. V prípade povolenia prípravku Silko sú zabezpečené jeho dodávky minimálne v množstve 3 tis.. ton, čo v podstate kryje potrebu.

c) Biochemizácia a chemizácia živočíšnej výroby

V súlade s celoštátnou koncepciou a potrebami v tejto oblasti sa v SSR pripravuje realizácia výstavby:

- kapacity na produkciu 4 tis.. ton L-lyzínu so začatím v roku 1987 a s ukončením v roku 1993;

- kapacity na výrobu 46, 5 ton tylozínu so začatím v roku 1986 (ukončenie v roku 1989);

- kapacity na výrobu doplnkov biofaktorov so začatím v roku 1985 (ukončenie v roku 1988).

Získa sa takto kapacita pre 12 tis.. ton doplnkov biofaktorov, 2, 2 tis.. ton medikovaných kŕmnych zmesí a 4, 3 ton antibiotík.

Ministerstvo zdravotníctva SSR usiluje ďalej o zabezpečenie výstavby na rozšírenie výroby vitamínu A, C a E, ako aj o začatie výstavby akcie Trenčín - Tryptofan v 9. päťročnici.

Výskum a vývoj v ČSSR sa zameriava na látky usmerňujúce pohlavné funkcie hospodárskych zvierat a ovplyvňovanie, ďalších fyziologických systémov, zavádzanie biotechnologických postupov a látok na ničenie živočíšnych škodcov. Vo veterinárnych prípravkoch sa výskum, vývoj a výroba zameriavajú na antibiotiká, chemoterapeutiká, antistresové, hormonálne a ďalšie prípravky pre aplikáciu vo veľkochovoch.

celková výroba látok pre chemizáciu a biochemizáciu sa zvýši o 40 až 45 %.

d) Chemizácia v potravinárskom priemysle

Zvýšené dodávky chemických látok a surovín si vyžaduje aj rozvoj výroby potravinárskeho priemyslu.

Potreba tripolyfosfátu na výrobu detergentov bude sa zabezpečovať v ČSR výrobou od roku 1986. V ČSR sa uvažuje s rozšírením výroby síranu sodného kalcinovaného.

Pre rozšírenie sortimentu a objemu spotreby chuťových látok (v ČSR) a vonných látok (SSR) je plánovaný rozvoj výroby terpenických vonných látok. Problematika vonných a chuťových látok sa zaraďuje do plánu výskumu rezortu poľnohospodárstva a výživy i chemického priemyslu. Ráta sa s účinnejšou spoluprácou v rámci RVHP.

Zníženie nárokov na dovoz a lepšie krytie potreby aditív v potravinárskom priemysle sa zabezpečí zvýšením, resp. zavedením domácej výroby kyseliny mravčej, kyseliny citrónovej, modifikovaných škrobov, dextrínov, umelých sladidiel, vitamínu C a A. Ide o úlohy rezortov poľnohospodárstva a výživy, priemyslu a zdravotníctva tak v ČSR, ako aj v SSR.

Z rozsiahleho sortimentu výroby enzýmov je v rezorte poľnohospodárstva a výživy výskumné vyriešená výroba glukozooxidázy, pektolytiokých enzýmov a potravinárskej bakteriálnej alfaamylázy. Poloprevádzkove sa overuje výroba vaječného lyzozymu a mikrobiálneho síridla. VHJ LIKO pripravila program priemyselnej výroby enzýmov. Ide o začatie výroby potravinárskej alfaamylázy, pektolytických enzýmov, alkalickej proteázy a celulóz a rozšírenie výroby bakteriálnej alfaamylázy. Pri investičných nákladoch 320 mil. Kčs zabezpečí program ročný prínos výroby enzýmov v objeme 81 mil. Kčs (zaradené v 8. 5RP).

4. Stavebný a hutnícky materiál

Pri konkretizácii programu rozvoja materiálno-technickej základne poľnohospodárskej a potravinárskej výroby je nevyhnutné rátať s ohľadom na výhľad v celom národnom hospodárstve s obmedzenými zdrojmi stavebných a hutníckych materiálov.

Spotreba cementu ako rozhodujúceho materiálu v poľnohospodárskej výstavbe sa má v priebehu 8. päťročnice znížiť oproti doteraz plánovanej úrovni o 10-11 %, čo oproti skutočnej spotrebe znamená ešte väčší pokles. Pripravujú sa preto opatrenia na racionalizáciu spotreby cementu a jeho náhradu inými materiálmi, inováciou v projekčnom riešení. Nevyhnutné je tiež usmerniť z tohto hľadiska štruktúru investičnej výstavby, pravda, pri dodržaní stanovených priorít. Úloha je o to náročnejšia, že sa majú znížiť tiež fondy dreva a hutníckeho materiálu.

Rezort stavebníctva vidí možnosti kryť požiadavky poľnohospodárstva na dodávky drevostavieb POLOM 500 na boxové ustajnenie dojníc a ďalšie veľkorozponové lepené parabolické nosníky, ako aj požiadavky na plechové univerzálne montované sústavy pre výrobné a skladovacie objekty. Vytvoria sa tiež podmienky na výrobu keramického obvodového plášťa pre výstavbu poľnohospodárskych objektov v objeme 25 tis.. m3 ročne. Významné je, že sa zabezpečuje potreba drenážnych rúr pre melioračnú výstavku.

V rámci VTR spracujú sa pri racionlaizácii sústavy "JÚZO-VÚZO" typové podklady riešenia halových objektov pre poľnohospodársko-potravinársky komplex pre 8. päťročnicu. Do programu experimentálneho overovania sa zaradia nové typizované stavebné konštrukcie. Rezort uplatňuje pritom vývoj odľahčených konštrukčných prvkov s cieľom znížiť investičné náklady na kapacitnú jednotku. V 8. päťročnici bude sa inovovať halový typ objektu pre zimné uskladnenie zemiakov a kompletizovať senníky vrátene podlahových roštov a podroštov. Rezort poľnohospodárstva a výživy spolu s rezortom stavebníctva prehodnotia potrebu montovanej sústavy "JÚZO-VÚZO" so zámerom využiť výrobné kapacity v Štúrove a v Čerhove.

V dodávkach štandardného valcovaného materiálu, kde sú aj doteraz závažné medzery v krytí potrieb, má dôjsť v priebehu 8. päťročnice k ďalšiemu poklesu. To si vynúti prehodnotiť koncepciu výroby kovových obalov a obmedziť tiež niektoré výrobné programy pridruženej výroby poľnohospodárskych podnikov pre potreby poľnohospodárstva a iných odvetví. Závažné je, že sa avizujú tiež nižšie dodávky oceľových rúr veľkých priemerov, čo môže sťažiť realizáciu programového rozsahu výstavby závlah.

VI. Reprodukcia a stabilizácia pracovných síl

Vývoj počtu pracovníkov v poľnohospodárstve vychádza z predpokladaného rozvoja výroby a ocenenia možností substitúcie pracovnej sily technikou. Prihliada sa tiež k národohospodárskemu určeniu, podľa ktorého treba v poľnohospodárstve na Slovensku rátať s pracovným využitím zhruba rovnakého poctu pracovníkov ako v 7. päťročnici.

Počet trvalé činných pracovníkov v socialistickom sektore poľnohospodárstva sa preto v období 1985-1995 zníži len o necelé 1 %. Dôjde však k zmene ich profesného zadelenia. Ráta sa pritom s absolútnym znížením počtu pracovníkov v poľnohospodárskej výrobe (o 9-10 %, resp. o 15-16 tis.. osôb), zatiaľ čo v skupine pomocných činností, najmä v dielňach a v svojpomocnej stavebnej činnosti v súvislosti s výraznejším rozšírením opravárskej a údržbárskej činnosti sa počet pracovníkov mierne zvýši. S pracovníkmi v pridruženej výrobe sa naďalej ráta ako so zálohou pracovných síl pre práce v sezónnej špičke.

Aj pri celkovom dostatku pracovných síl v poľnohospodárstve bude treba riešiť súčasný nedostatok pracovných síl v časti dlhodobo zaostávajúcich podnikov, vo väčšine štátnych majetkov, ako i v podnikoch s väčšími výmerami zemiakov, ovocných sadov a kde nie sú náležité zabezpečené pracovnými silami sezónne práce.

V potravinárskom priemysle sa ráta do roku 1995 so zvýšením počtu pracovníkov (oproti plánu na rok 1985) o 2 800 osôb, t. j. o 4, 1 %. Zmeny nastanú tiež v dôsledku diferencovaného vývoja potreby práce v jednotlivých odboroch. V sezónnych prácach, najmä v cukrovarníckom priemysle, bude treba naďalej zamestnávať osoby v dôchodkovom veku. Ich potreba sa však zníži. Aj v potravinárskom priemysle sa zvýši počet údržbárov, nastavačov a špecialistov, zabezpečujúcich chod prevádzky.

V technických službách vrátane PZN sa v súhrne ráta so súčasným stavom počtu pracovných síl. Vnútorné proporcie vo vývoji sa budú meniť nadväzne na deľbu činnosti medzi službami, a poľnohospodárskymi podnikmi v opravárenstve a stavebnej činnosti.

Za celý poľnohospodársko-potravinársky komplex na Slovensku z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho bude sa v rokoch 8. a 9. päťročnice získavať v priemere ročne 9, 6 tis.. absolventov učilíšť, 2, 2 tis.. absolventov stredných škôl a 1, 0 tis.. absolventov vysokých škôl. Z hľadiska štruktúry podľa pohlavia by sa mal dosiahnuť pomer 55 % chlapcov a 45 % dievčat.

Z celkového počtu sa ráta s náborom mládeže v počte 11, 3 tis. pre poľnohospodárstvo (vrátane služieb) a 1, 5 tis. pre potravinársky priemysel.

Plánovaný príliv odborníkov v celom PPoK vytvára reálnu možnosť dosiahnuť do roku 1995 plnú kvalifikáciu technicko-hospodárskych pracovníkov a cca 60, 0 %-nú vyučenosť pracovníkov v robotníckych povolaniach. Vo vzdelanostnej štruktúre pracovníkov sa v cieľovom roku dosiahne cca 5, 5 % vysokoškolákov a 18 % stredoškolákov.

Na efektívne využitie kvalifikácie pracovníkov a jej permanentné obnovovanie sa budú realizovať tieto hlavné opatrenia:

- nábor mládeže do učilíšť i odborných škôl sa zameria na skutočných záujemcov;

- pre robotníkov vybraných povolaní s dostatočnou praxou sa ponechá ešte na prechodný čas možnosť získať výučný list (osvedčenie) prípravou popri zamestnaní;

- štúdium popri zamestnaní na stredných a vysokých školách sa umožní pracovníkom, ktorí sa vo výrobnej a spoločenskej praxi osvedčili a sú kádrovou rezervou organizácie;

- pre rozhodujúce funkcie sa uplatní systém permanentného vzdelávania, pre špecialistov sa zavedie jednostupňová atestácia a v robotníckych povolaniach sa rozšíri možnosť získania druhej profesie.

Na riešenie sezónnosti v rámci PPoK treba realizovať tieto opatrenia:

- postupne uplatňovať také technológie a technologické vybavenie, ktoré pomôže zvládnuť sezónne špičky s menšou potrebou živej práce;

- primerane zvýšiť vnútropodnikové zdroje stálych pracovníkov, ktorí budú mimo sezóny využití v pridruženej a doplnkovej výrobe poľnohospodárskych a potravinárskych organizácií pri uplatňovaní viac-profesnosti týchto pracovníkov;

- získať pracovníkov aj naďalej z miestnych zdrojov a formou spolupráce s podnikmi iných odvetví, školami a spoločenskými organizáciami Národného frontu.

Základným predpokladom stabilizácie pracovných síl v poľnohospodársko-potravimárskom komplexe je dosiahnutie takej úrovne pracovných a životných podmienok, ktorá bude paritná s podmienkami pra-