ných výborov po XVI. zjazde KSČ v súvislosti s lepším využívaním zdrojov, miestnych možností a rezerv na uspokojovanie potrieb občanov aj v oblasti služieb.

Pokiaľ však sú uplatnené nároky na súdoch, súdy v podstate správne postupujú pri rozhodovaní o právach a povinnostiach občanov i organizácií z týchto vzťahov. Na rozšírenie služieb zaviedla novela Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. januára 1983 nové ustanovenie, podľa ktorého občania môžu na základe povolenia národného výboru vo väčšej miere popri socialistických organizáciách poskytovať nedostatkové služby. Súdy aj týmto vzťahom musia vo svojej rozhodovacej činnosti venovať potrebnú pozornosť.

V sporoch o náhradu škody ide o rýchlu návratnosť hodnôt, o ktoré bola spoločnosť alebo občania ukrátení. Počet súdmi SSR prejednávaných prípadov náhrad škôd je pomerne značný; ročne predstavuje okolo 7000 (tabuľka číslo 6). Významnú skupinu z nich tvoria prípady škôd spôsobených trestným činom a prečinom v počte okolo 1 500, ďalej prípady škôd z dopravy v počte okolo 1100, z porušovania inej právnej povinnosti v počte vyše 2 000 prípadov ročne. Zvyšok tvoria prípady z iných druhov zodpovednosti, akým je úmyselné konanie proti pravidlám socialistického spolužitia a pod.

Pokiaľ ide o škody z trestných činov, tie pozostávajú najmä z rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. V občianskom súdnom konaní sa o týchto škodách rozhoduje, ak pre svoju skutkovú a právnu zložitosť nebolo o nich rozhodnuté už v predchádzajúcom trestnom konaní. Negatívnou stránkou rozvinutej dopravy, najmä motorizmu zostávajú dopravné nehody so svojimi škodlivými následkami na životoch, zdraví a na majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov vychádza, so zreteľom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených, zo zásady objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti prevádzateľov dopravných prostriedkov bez zreteľa na ich zavinenie.

Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti v tejto oblasti vychádzajú zo zásady, že dôsledným uplatňovaním a aplikáciou príslušných právnych predpisov zabezpečujú záujmy spoločnosti i oprávnené záujmy jednotlivých občanov. Zväčša si uvedomujú, že správne a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie i o náhrade škody má značný politicko-právny a hospodársky význam, a preto poskytujú primeranú ochranu právam a oprávneným záujmom občanov, ako aj organizácií. Na niektoré nedostatky v činnosti súdov, akými sú nedostatočné zisťovanie podkladov na zistenie celého rozsahu škody, nedôsledné skúmanie všetkých podmienok konania a pod. upozornilo uznesenie pléna Najvyššieho súdu SSR z 23. novembra 1983 Pls 2/83, keď sa touto problematikou podrobne zaoberalo.

Popri náhrade škody sa záujem spoločnosti sústreďuje na právne vzťahy zo zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech, ktorý bol získaný na úkor občana alebo organizácie. Počet nárokov z týchto vzťahov sa na súdoch SSR pohybuje okolo 2 000 ročne (tabuľka číslo 6). Pozornosť zasluhujú predovšetkým prípady neoprávneného majetkového prospechu získaného z nestatočných zdrojov a ďalej prípady, keď takýto prospech bol získaný v dôsledku plnenia na základe neplatnej zmluvy.

Spoločensky nežiadúcim a škodlivým javom je predovšetkým neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov. Mimoriadny hospodársky a morálny význam rozhodovacej činnosti súdov v týchto veciach je zdôraznený najmä v súčasnej dobe, keď úsilie celej spoločnosti smeruje na realizáciu listu Predsedníctva ÚV KSČ z 22. novembra 1982 a Súboru opatrení na predchádzanie neoprávnenému obohacovaniu sa a na zabezpečenie účinného postihu majetku a majetkového prospechu z nestatočných zdrojov schváleného uznesením vlády ČSSR zo dňa 16. decembra 1982 číslo 355 a uznesením vlády SSR zo dňa 19. januára 1983 číslo 15.

V občianskom súdnom konaní však možno takýto neoprávnený majetkový prospech postihnúť iba na podklade návrhu podaného príslušným orgánom alebo organizáciou. Treba pritom zdôrazniť, že súdy - aj keď si uvedomujú význam včasného a zákonu zodpovedajúceho rozhodovania o týchto veciach - nemôžu byť výlučnými garantami dodržiavania socialistickej zákonnosti ani na tomto úseku, ale že do tohto úsilia musia sa zainteresovať príslušné orgány, organizácie, inštitúcie a občania. So zreteľom na to, že neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov možno postihnúť ustanoveniami nielen občianskeho práva, ale aj trestného, správneho a finančného práva, účinnosť tohto postihu možno zvýšiť iba koordinovaným postupom štátnych orgánov ako aj hospodárskych a spoločenských organizácií, pri odstraňovaní podmienok, ktoré umožňujú takýto prospech nestatočným spôsobom získavať.

V tejto súvislosti treba väčšiu pozornosť venovať predovšetkým riešeniu problémov vo výrobe, rozdeľovaní a spotrebe, kde sa vytvárajú podmienky pre pretrvávanie protispoločenských javov, akými sú korupcia, úplatkárstvo, nedovolená zárobková činnosť a pod. V organizáciách treba tiež zvýšiť náročnosť na materiálne,

ekonomické, organizačné a kádrové predpoklady ako dôležité činitele pri vytváraní zábran rôznym prejavom nedovoleného obohacovania sa jednotlivcov na úkor spoločnosti.

Medzi ďalšie závažné prípady neoprávneného majetkového prospechu patria tie, kde bol takýto prospech získaný na základe zmlúv uzavretých s úmyslom porušiť zákon. V praxi ide najčastejšie o prípady nedovolenej podnikateľskej činnosti, o predaj pašovaného tovaru, o úplatky a predaj odcudzených vecí, o výkon prác mechanizmami patriacimi socialistickým organizáciám bez ich súhlasu a pod. Poznatky o takýchto neplatných zmluvách sa najčastejšie zisťujú pri prejednávaní trestných vecí. Potom získané poznatky slúžia ako podklad pre podanie návrhu prokurátora na pripadnutie plnenia z týchto zmlúv štátu. O týchto návrhoch konajú a rozhodujú súdy v občianskom konaní. Možno však dôvodne predpokladať, že takýchto neplatných zmlúv, ktorými dochádza k porušeniu alebo obchádzaniu zákona, je oveľa viac ako je počet podaných návrhov (§ 457 ods. 2 a 3 O. z. ). Najmä v prípadoch zmlúv o prevodoch nehnuteľnosti si účastníci často vyplácajú väčšiu kúpnu cenu, než akú uvedú v písomnej kúpnej zmluve podľa platných cenových predpisov, vyhlášky číslo 47/1969 Zb., ktorá nezodpovedá všeobecným cenám uznávaným medzi občanmi, a preto z tohto hľadiska možno konštatovať, že ide o predpis, ktorý je vývojom už prekonaný a dôvodne sa preto pripravuje jeho už spomínaná novelizácia.

Vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo prispieva ku zvyšovaniu efektívnosti materiálnej výroby a produktivity spoločenskej práce, ku znižovaniu materiálových, mzdových a iných nákladov výroby, ku zlepšovaniu pracovných podmienok i životného prostredia. Vynálezom a zlepšovacím návrhom venovalo pozornosť aj 8. zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS pri posudzovaní realizácie záverov XVI. zjazdu KSČ v oblasti vedeckotechnického rozvoja.

K rozvoju vynálezcovstva a zlepšovateľstva napomáha aj platná právna úprava. Aj v tejto oblasti dochádza totiž niekedy k neplneniu právnych povinností a k porušovaniu práv, prípadne k neopodstatnenému domáhaniu sa nárokov. To potom vyúsťuje do súdnych sporov medzi autormi a organizáciami. Počet týchto sporov na súdoch SSR síce nie je veľký, a to aj z toho dôvodu, že značná časť nárokov bola uspokojená v rámci zmierovacieho konania pred príslušným odborovým orgánom. Súdy prejednávajú ročne okolo 300 takýchto nárokov. Ide o spory so závažnou skutkovou a právnou problematikou, ktoré sa nezaobídu bez rozsiahleho, najmä znaleckého dokazovania. Právna istota vynálezcov a zlepšovateľov v týchto sporných prípadoch závisí od zabezpe

cenia súdnej ochrany ich práv. Na druhej strane súdy svojou rozhodovacou činnosťou zabraňujú prípadným snahám jednotlivcov obohacovať sa na úkor spoločnosti, alebo iných občanov v tých prípadoch, keď sa bezdôvodne domáhajú odmeny za vynález alebo zlepšovací návrh, hoci nie sú jeho autormi, či spoluautormi, resp. keď to, čo vytvorili, nemožno považovať za vynález ani za zlepšovací návrh.

Poznatky ukazujú, že súdy venujú týmto sporom náležitú pozornosť a zabezpečujú spravodlivú ochranu práv tak autorom vynálezov, zlepšovacích návrhov, ako aj socialistickým organizáciám. Treba tu však obzvlášť zdôrazniť potrebu predchádzania týmto súdnym sporom, pretože tie obvykle nenapomáhajú úsiliu vyjadrenému aj v uznesení vlády ČSSR z 10. decembra 1981, číslo 348, v ktorom sa okrem iného akcentovala povinnosť ústredných orgánov, orgánov stredného článku riadenia a organizácií rozvíjať vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo ako súčasť vedeckotechnického rozvoja výroby, zvyšovať podiel výrobkov a technológií s uplatňovaním objavov, vynálezov a zlepšovacích návrhov.

III. Pracovné vzťahy

Úspešné plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti nie je mysliteľné bez rozvoja ekonomiky. Jej ďalší rast predpokladá predovšetkým neustále zvyšovanie efektívnosti materiálnej výroby, ale súčasne i kvality všetkej spoločenskej práce.

Významným prostriedkom zefektívňovania výrobných a pracovných procesov je prehlbovanie a upevňovanie socialistických pracovných vzťahov. Jednou z naliehavých požiadaviek súčasnosti je najmä zvyšovanie zodpovednosti v práci, uplatňovanie disciplíny a poriadku, zlepšovanie organizácie a riadenia. Dôsledné presadzovanie zákonnosti pritom plní jednu z rozhodujúcich úloh.

Relatívne vysoký počet pracovných sporov - v priemere okolo 10 000 ročne - naznačuje, že dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov nie je stále ešte na žiadúcej úrovni. Pritom justičné orgány, tak v rámci súdneho dozoru, ako aj dohľadu venujú týmto sporom mimoriadnu pozornosť a vedú súdy k tomu, aby ich rozhodovanie prispievalo k upevňovaniu socialistickej zákonnosti v tejto oblasti. Nezastupiteľné miesto majú tu tiež orgány Revolučného odborového hnutia.

Medzi spormi o skončenie pracovného pomeru prevažujú spory o existenciu výpovedného dôvodu (tabuľka číslo 7). Organizácie sa v nich podaním žaloby bránia proti výpovediam pracovného pomeru, ktoré podľa ich presvedčenia dali pracovníci bezdôvodne. Počet týchto sporov narastal až do roku 1980, odvtedy klesá - v roku 1983 oproti uvedenému roku takmer o 30 %.

Pre tieto spory je charakteristická nízka úspešnosť organizácií. Tak napríklad v sporoch, ktoré boli právoplatne vybavené v roku 1983, bolo žalobe organizácie celkom vyhovené iba v 27, 5 % prípadoch. Keďže najviac takýchto žalôb je podávaných proti výpovediam pracovníkov pre nevyužívanie ich odbornej kvalifikácie, alebo pre porušovanie podstatnej povinnosti, ktorú má organizácia voči pracovníkovi podľa pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy alebo právnych predpisov, nesvedčí to o náležitom uznaní priority celospoločenských záujmov v organizáciách.

Pokiaľ ide o spory, v ktorých pracovník uplatňuje neplatnosť výpovede danej organizáciou, je pozoruhodný predovšetkým ich nízky počet. V roku 1983 bolo v Slovenskej socialistickej republike rozhodnutých iba 263 takýchto sporov. Počet takýchto sporov postupne narastá, napríklad vlani oproti roku 1979 ich bolo o 80 viac. Ani z toho však nemožno vyvodiť záver, že organizácie dostatočne využívajú ustanovenia Zákonníka práce o možnosti rozviazať pracovný pomer výpoveďou, z dôvodov skvalitňovania pracovných kolektívov, upevňovania pracovnej disciplíny, ale aj zmien v organizácii práce. Celkový počet sporov, ktoré skončili v týchto prípadoch pre organizáciu úspešne (iba 35, 7%), nasvedčuje, že organizácia nedodržala vždy zákonné predpoklady platnosti výpovede. Najčastejšou príčinou nesprávneho postupu organizácií bola neznalosť alebo nerešpektovanie príslušných zákonných ustanovení zo strany zodpovedných pracovníkov.

Z celkového počtu 263 vecí bola výpoveď daná v 168 prípadoch podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. f) Zák. práce, teda v podstate z disciplinárnych dôvodov. I tu boli organizácie často neúspešné, žaloby pracovníkov boli zamietnuté iba v 60 veciach. Niektoré ďalšie veci skončili síce zastavením konania po späť-vzatí návrhu, ale často organizácie nedodržali lehotu na danie výpovede, nepreukázali pracovníkovi zavinené porušenie pracovných povinností alebo nesplnili iné podmienky platnej výpovede a samy si tak zapríčinili neúspech v spore. Aj tu sa žiada zdôrazniť, že zodpovední vedúci pracovníci organizácií nevenujú pracovnoprávnym predpisom náležitú pozornosť.

K okamžitému zrušeniu pracovného pomeru pristupujú organizácie ojedinelé. Odráža sa to i v počte došlých prípadov na súdy.

V roku 1983 prejednali súdy 71 vecí, čo predstavuje len o niečo málo viac ako dlhoročný priemer, ako je to zrejmé z tabuľky číslo 7. Takýto stav je v súlade so zámerom zákonodarcu, aby sa tento spôsob skončenia pracovného pomeru používal iba výnimočne. Žalobám pracovníkov o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia bolo vyhovené v 19 veciach (26, 8 %), a to z obdobných dôvodov ako pri neplatných výpovediach.

Popri sporoch týkajúcich sa trvania pracovného pomeru predstavujú významný podiel v súdnej agende aj spory vyplývajúce z uplatňovania pracovno-právnej zodpovednosti. Popri disciplinárnej zodpovednosti (tabuľka číslo 8), na ktorú bola osobitne zameraná správa o stave zákonnosti prerokovaná na schôdzke Slovenskej národnej rady 17. decembra 1982, ide predovšetkým o zodpovednosť pracovníkov i organizácií za spôsobenú škodu.

Zodpovednosť pracovníka za škodu spôsobenú organizácii pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením je jedným z dôležitých faktorov ochrany majetku v socialistickom vlastníctve. Jej dôsledné uplatňovanie pôsobí predovšetkým preventívne, pomáha vychovávať pracujúcich k dôslednému plneniu všetkých pracovných povinností a vytvárať vedomie spoluzodpovednosti každého pracovníka za ochranu a využívanie celospoločenského majetku. Popri tom treba dbať i na návratnosť hodnôt, o ktoré bol majetok v socialistickom vlastníctve ukrátený. Ide najmä o náhradu škody na hodnotách zverených pracovníkom na vyúčtovanie. Úbytok na takýchto hodnotách (manko) je pracovník povinný nahradiť zásadne v plnej výške.

Sústavná pozornosť tomuto druhu škôd a ich náhrade sa venuje tak v oblasti štátneho ako i družstevného obchodu. Stav mánk sa pravidelne analyzuje a prijímajú sa opatrenia na ich znižovanie. Oproti hodnotenému stavu Slovenskou národnou radou v decembri 1982 nastalo určité, i keď čiastočné zlepšenie.

Tak na úseku štátneho obchodu bol podľa údajov Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky v priebehu roku 1983 prírastok mánk necelých 12, 9 milióna Kčs. Oproti roku 1981 to predstavuje pokles o takmer 9 %. Priemerné manko na jeden prípad sa znížilo z 3 088 Kčs na 2 932 Kčs. Celkove vykazovaná suma mánk k 31. 12. 1983 (25, 6 milióna Kčs) sa oproti stavu k 31. 12. 1981 prakticky nezmenila, a to i pri rastúcom maloobchodnom obrate v roku 1983 o 3, 5 %.

Pokiaľ ide o družstevný obchod Slovenský zväz spotrebných družstiev vykazuje za rok 1983 na mankách predpísaných na náhradu hmotne zodpovedným pracovníkom prírastok v sume 15, 03 milióna Kčs. Oproti roku 1981 znamená to tiež pokles prírastku

mánk približne o 7 %. Priemerné manko v roku 1983 bolo 2 226 Kčs. Celkový stav pohľadávok za manká sa k 31. 12. 1983 predsa čiastočne zvýšil, keď predstavuje 21, 7 milióna Kčs. Preto Slovenský zväz spotrebných družstiev pripravuje na zvýšenú ochranu družstevného majetku a na zábranu vzniku mánk a škôd v organizáciách spotrebného družstevníctva ďalšie účinné opatrenia.

Pri hodnotení vývoja mánk treba brať okrem už spomenutého pohybu maloobchodného obratu do úvahy aj špecifické podmienky niektorých obchodných systémov. Tak je napr. pozoruhodné, že v obchodných domoch Prior sa podarilo znížiť priemerné manko 10 275 Kčs vyčíslené v roku 1981 na priemerné manko 3 590 Kčs v roku 1983. Pritom celkový počet prípadov mánk v obchodných domoch tohto typu ostal nezmenený. Naproti tomu vzrástlo priemerné manko v organizáciách obchodu s textilom a nábytkom.

Ak sa však porovnajú tieto všeobecné poznatky o stave mánk v obchodných organizáciách Slovenskej socialistickej republiky s poznatkami súdov získanými z prejednávania sporov o náhradu mánk, výraznejšie zlepšenie oproti minulosti zatiaľ ešte nenastalo. Súdy prejednávajú manká nielen z oblasti obchodu, ale i z iných socialistických organizácií.

V roku 1983 rozhodli súdy právoplatne o 1 852 mankách (v roku 1982 to bolo 1822 prípadov). Z hľadiska vývoja tejto agendy (tabuľka číslo 9), je to o niečo viac ako koncom sedemdesiatych rokov, i keď v porovnaní s rokom 1980 a ďalšími ide o určitý pokles.

Pokiaľ ide o úspešnosť socialistických organizácií v týchto sporoch, nie je nijako uspokojivá. Iba v 403 veciach bolo žalobe organizácie celkom vyhovené. Ak pripočítame prípady, v ktorých bolo žalobe vyhovené čiastočne, a veci, ktoré skončili schválením súdneho zmieru medzi organizáciou a pracovníkom, ide celkove o 57, 5 % sporov, ktoré skončili aspoň čiastočným priznaním náhrady škody v prospech organizácie. To nasvedčuje už viackrát konštatovanému stavu, že niektoré organizácie uplatňujú na súde nároky na náhradu schodku niekedy oneskorene a bez náležitých skutkových podkladov. V súdnom konaní sa niekedy zisťuje, že organizácie nezabezpečujú vždy pracovníkom také pracovné podmienky, aké sú potrebné na riadne hospodárenie so zverenými hodnotami a na ich ostrahu.

Popri mankách osobitnú pozornosť v oblasti zodpovednosti pracovníkov za škodu si zasluhuje skutočnosť, že v priebehu dvoch sledovaných rokov socialistické organizácie uplatnili v súdnom konaní náhradu škody v dôsledku vyrobenia nepodarku celkom iba v 5 prípadoch (za ostatných 5 rokov v ôsmich prípadoch).

Značné škody v pracovnom procese vznikajú v dôsledku pracovných úrazov a chorôb z povolania. Preto je nevyhnutné v každej organizácii sústavne vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu a pre predchádzanie pracovným úrazom a chorobám z povolania.

Zatiaľ čo vývoj pracovnej úrazovosti bol v hodnotenom období pomerne priaznivý a počet pracovných úrazov napriek zvýšeniu počtu pracovníkov mierne poklesol, počet chorôb z povolania mal až do roku 1982 vzostupnú tendenciu a iba v uplynulom roku došlo v tomto smere k obratu (oproti roku 1982 bol počet novozistených chorôb z povolania nižší o 12, 2 %).

Pokiaľ ide o smrteľné pracovné úrazy, nastal v sledovaných rokoch podľa evidencie Slovenského štatistického úradu tiež mierny pokles. Oproti roku 1981, kedy došlo k 253 smrteľným pracovným úrazom, bolo v roku 1982 takýchto úrazov 245 a v roku 1983-250. K najčastejším príčinám smrteľných úrazov patrilo používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, ohrozenie inými osobami a nesprávna organizácia práce.

Podľa evidencie Slovenského úradu bezpečnosti práce bolo v roku 1983 23, 6 % smrteľných pracovných úrazov spôsobených pod vplyvom alkoholu. Predstavuje to zvýšenie oproti roku 1982 o 4, 5 %. Zvýšil sa aj počet hromadných pracovných úrazov a havárií. Najčastejšou príčinou havárií bola chybná inštalácia elektrických zariadení a nepredpokladané zmeny napätia elektrického prúdu.

Počet prípadov, v ktorých súdy rozhodovali o náhrade škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, bol vcelku ustálený (tabuľka číslo 10). Skôr možno konštatovať mierne klesajúcu tendenciu. Je to zrejme dôsledkom dlhodobé klesajúceho počtu pracovných úrazov (za ostatných 10 rokov o 14, 7%), ako aj uspokojovania nárokov pracovníkov organizáciami dobrovoľne, bez súdneho donútenia. Kladne v tom smere pôsobí úsilie najmä vyšších odborových orgánov; okrem toho podstatná časť sporných prípadov sa vyrieši už v rozhodcovskom konaní na závodoch.

Na súdy sa tak dostávajú spravidla iba najzávažnejšie veci, skutkovo a právne komplikované, s precedentným významom. Relatívne veľa je sporov o odškodňovanie chorôb z povolania a pracovných úrazov so smrteľným následkom.

Ani pracovníci nie sú so svojimi žalobami o náhradu škody vždy úspešní. V roku 1983 bolo žalobe úplne vyhovené iba v jednej

štvrtine sporov; ak sa pripočítajú prípady, kde bolo žalobe vyhovené. Čiastočne alebo bol schválený zmier účastníkov, je percento úspešnosti 56, 9 %. Pokiaľ ide o choroby z povolania, je toto percento ešte nižšie (46, 5), čo je odôvodnené najmä nesprávnymi predstavami o podstate týchto chorôb ako onemocnení typizovaných, nielen iba súvisiacich so zamestnaním.

Zhrnutie poznatkov z pracovnoprávnej agendy možno uzavrieť konštatovaním, že sa doteraz všade nepodarilo vytvoriť náležité podmienky sústavného upevňovania právneho vedomia pracujúcich formou právnej propagandy a poskytovania porád priamo v organizáciách tak, ako to predpokladajú v oblasti starostlivosti o pracujúcich zásady vlády ČSSR a ÚRO pre uzatváranie, obsah a kontrolu kolektívnych zmlúv. Rovnako stále ešte nie sú v niektorých organizáciách zabezpečené predpoklady pre plnenie zásad vlády SSR, ktorými sa určila organizácia, postavenie a úlohy právnych útvarov v štátnych, hospodárskych a niektorých ďalších socialistických organizáciách. Vedúci týchto organizácií nezabezpečujú v niektorých prípadoch včasné vyžiadanie stanoviska právneho útvaru k rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré môže mať pre organizáciu závažné právne následky. Len postupne sa do praxe niektorých organizácií uvádza dôsledné uplatňovanie zásad kontroly v národnom hospodárstve a v štátnej správe (č. 66/1982 Zb. ), pokiaľ ide o orientáciu na prísne dodržiavanie zákonov a ďalších právnych predpisov.

IV. Sociálne zabezpečenie

Prednosti socialistického spoločenského poriadku sa výrazne prejavujú i v oblasti sociálneho zabezpečenia. Správne a spravodlivé rozdeľovanie prostriedkov určených na tento účel je zabezpečené sústavou záruk, okrem iného i právomocou súdov preskúmavať rozhodnutia orgánov sociálneho zabezpečenia. Dodržiavanie zákonnosti na tomto úseku má mimoriadny význam, a to z hľadiska ochrany sociálnych práv a upevňovania životných istôt občanov, ako aj správneho uplatňovania sociálneho programu Komunistickej strany Československa.

Orgány, ktoré rozhodujú na tomto úseku, hospodária so značnou časťou výdavkov štátneho rozpočtu a spoločnosť preto osobitne sleduje ich činnosť. Počet dôchodkov sa stále zvyšuje (k 31. 12. 1983 na 1091691) a zvyšujú sa i náklady na dávky. V roku 1983 sa na dávky dôchodkového zabezpečenia vynaložilo 13, 7 miliardy Kčs, dôchodky oproti roku 1982 vzrástli v uplynulom roku o 5, 4 %. O dávkach bolo v roku 1983 vydaných celkom 220 106 rozhodnutí, z toho iba 39, 1 % sa týkalo nových žiadostí o dôchodok..

Súdy v uvedenom roku preskúmali spolu 1771 vecí dôchodkového zabezpečenia, čo v podstate zodpovedá priemeru posledných rokov (tabuľka číslo 11). V prevažnej väčšine sa preskúmané rozhodnutia týkali invalidných alebo čiastočných invalidných dôchodkov (okolo 60 %), teda prípadov náročných na dokazovanie. Úlohou súdov tu je predovšetkým zabezpečiť úplnosť a spoľahlivosť posúdenia zdravotného stavu a pracovnej schopnosti občanov v konaní pred posudkovými komisiami sociálneho zabezpečenia, ktoré ako orgány národných výborov sú v prvom rade povolané poskytovať náležité a postačujúce podklady pre rozhodnutie o veci.

Naproti tomu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch týkajúcich sa najmä starobných dôchodkov a dôchodkov pozostalých (31 % opravných prostriedkov), prevažuje potreba riešenia zložitých právnych otázok vyplývajúcich z vykonávania predpisov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa často menia. Súdy dbajú na správny výklad a aplikáciu týchto predpisov a spätne tak ovplyvňujú rozhodovanie v ďalších obdobných veciach a prispievajú tým k zachovávaniu zákonnosti na spoločensky významnom úseku činnosti štátnych orgánov.

Úspešnosť opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiam orgánov sociálneho zabezpečenia nie je veľká. V roku 1983 bolo opravnému prostriedku celkom alebo aspoň čiastočne vyhovené v 139 veciach (7, 85 %). Nasvedčuje to vcelku uspokojivej úrovni rozhodovania o dávkach dôchodkového zabezpečenia, ale súčasne podčiarkuje i význam záruky zákonnosti, akou je už sama možnosť občana domáhať sa súdneho preskúmania rozhodnutia. Na občanov treba pritom výchovne pôsobiť, aby sa zbytočne nedomáhali nárokov, ktoré im nepatria.

Pre úplnosť treba dodať, že obdobným spôsobom krajské súdy preskúmavajú i rozhodnutia v tzv. nedávkových veciach nemocenského poistenia. Ide najmä čo do počtu vecí (za rok 1983 celkom 15) o nepatrnú agendu, zameranú na zákonnosť rozhodovania krajských správ nemocenského poistenia.

Závery

Občianskoprávne vzťahy majú dôležitý význam pri vytváraní socialistického spôsobu života, najmä ak zodpovedajú zásadám socialistickej morálky. Prakticky všetci občania vstupujú do týchto vzťahov a tým napínajú takrečeno cieľ a zmysel tých občianskoprávnych predpisov, ktoré upravujú i vzťahy v rodine, na pracovisku, bydlisku a v spoločnosti vôbec. Do občianskych vzťahov vstupujú aj organizácie. Dôležitú úlohu pri ich formovaní majú národné výbory, školy a rôzne spoločenské a iné organizácie.

Právne predpisy upravujúce občianskoprávne vzťahy vcelku zodpovedajú potrebám rozvoja socialistickej spoločnosti. Pozitívne vplývajú na vytváranie týchto vzťahov a ich právna regulácia prispieva k naplňovaniu hospodárskeho a sociálneho programu Komunistickej strany Československa. Zmeny a doplnky občianskoprávnych predpisov priblížili právnu úpravu potrebám praxe a posilnili právne istoty občanov. Zároveň dávajú ďalšie predpoklady na pozitívne pôsobenie práva v súlade so záujmami spoločnosti. Je však treba zámery novelizácie občianskoprávnych predpisov ako i ostatných právnych noriem v praxi správne uplatňovať a dôsledne ich presadzovať.

Poznatky súdnej praxe, ako to ukazuje i predložená správa, svedčia o tom, že sú však občania, ale i organizácie, ktoré si ako účastníci občianskoprávnych vzťahov nepočínajú vždy tak, aby to bolo v zhode s príslušnou právnou normou a cieľmi, ktoré ona sleduje. Správa na viacerých miestach poukazuje na problémy pri vytváraní a ďalšom rozvíjaní občianskoprávnych vzťahov. Súčasne uvádza, ktorý orgán alebo organizácia by mala konať, aby sa negatívne javy odstránili a zabránilo sa ich opakovaniu.

V oblasti rodinných vzťahov, z ktorých je v popredí pozornosti straníckych a štátnych orgánov najmä výchova mládeže a detí, treba vytvoriť všetky spoločenské a ekonomické predpoklady, aby sa rodičia mohli viac venovať výchove detí. Osobitne tie orgány a organizácie, ktoré zodpovedajú za služby, musia neustálym zvyšovaním ich kvality a rozširovaním siete viac prispievať pri obstarávaní denných životných potrieb v rodine.

Rozvodovosť možno pozitívne ovplyvniť prehĺbením manželskej a rodičovskej výchovy mládeže, najmä zo strany rodičov, škôl, národných výborov a spoločenských organizácií. To vyžaduje, aby predovšetkým školstvo výchovu k manželstvu a rodičovstvu nielen premietlo do učebných osnov, ale získalo pre takú výchovu aj kvalifikovaných učiteľov.

Narušeným a rozvráteným manželstvám musia viacej pozornosti venovať národné výbory a najmä pomocou manželských a predmanželských poradní, ktorých sieť sa má neustále zvyšovať, pôsobiť, aby sa príčiny rozvratu odstránili. Pomáhať musia pritom aj spoločenské organizácie a iné inštitúcie na pracoviskách a v bydliskách, kde sa narušené manželské a rodinné vzťahy vyskytujú. Aj súdy sa počas rozvodového konania majú viac na takéto inštitúcie obracať a žiadať ich o pomoc pri snahe o zmierenie manželov.

Rovnako pri výchove detí treba v zhode so Zákonom o rodine viac zainteresovať školy, národné výbory, štátne orgány a spoločenské organizácie. Tieto musia pôsobiť predovšetkým preventívne. Ak sa však vo výchove detí vyskytnú nedostatky, musia zakročiť skôr, ako dôjde k súdnemu riešeniu konkrétnych prípadov. Najmä národné výbory majú viac využívať rôzne výchovné opatrenia, ako je napomenutie rodičov a maloletého, dohľad nad výchovou dieťaťa a ukladať maloletým rôzne obmedzenia, najmä zákaz návštevy pohostinstiev a iných podobných zariadení.

Podstatné zvýšenie kapacít a zlepšenie zariadení ústavnej a ochrannej výchovy je stále aktuálnou úlohou. Je preto potrebné zodpovednejšie sa stavať k požiadavke vyplývajúcej z uznesenia Slovenskej národnej rady, ako i vlády SSR. Dôslednejšie treba postupovať pri plnení uznesenia vlády SSR z 30. marca 1983 číslo 11 a uznesenia Predsedníctva ÚV KSS z 24. mája 1983 k Súboru opatrení na realizáciu úloh uložených k zvýšeniu ochrany mládeže pred negatívnymi javmi na roky 1983-1985. Zodpovedné orgány musia prísne zakročiť voči rodičom, ktorí hrubo porušujú svoje povinnosti voči deťom.

V oblasti vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam môžu pôsobiť národné výbory tým, že budú viac využívať právo podľa Občianskeho zákonníka a zasiahnu tam, kde sa právo niekoho ohrozilo alebo porušilo. Aj pri neusporiadaných vlastníckych vzťahoch popri súdoch a štátnych notárstvach môžu pomôcť tým, že budú vplývať na občanov, aby si i evidenčné usporiadali vlastníctvo k nehnuteľnostiam.

Na zníženie počtu sporov v bytových veciach môžu vplývať organizácie spravujúce bytový fond tým, že budú viesť riadnu evidenciu svojich pohľadávok a budú sa o vybavenie a údržbu bytov náležité starať. Okrem toho majú poskytovať riadne a kvalitné služby spojené s užívaním bytu (kúrenie a teplá voda), aby občania nemuseli svoju nespokojnosť s týmito službami prejavovať nezaplatením úhrady za užívanie bytu. V tomto smere môže účinne pomôcť aj prípadná novelizácia zákona číslo 41/1904 Zb. o hospodárení s bytmi a vykonávacích predpisov.

Vysoký počet sporov z pôžičiek a z dopravných služieb možno ovplyvniť tým, že orgány Slovenskej štátnej sporiteľne a dopravné podniky budú využívať mimosúdne možnosti na uspokojenia svojich nárokov.

Nespokojnosti občanov so službami, najmä z predaja v obchode, opravy a úpravy vecí možno zabrániť, ak sa organizácie obstarávajúce tieto služby budú usilovať zvýšiť ich úroveň a kvalitu, a nebudú sa stavať k výhradám občanov len komerčne. Občanov zasa treba v rámci právnej výchovy viesť k tomu, aby poznali svoje práva v reklamačnom konaní vadne poskytnutých služieb a viac ich využívali. V nadväznosti na to treba dôslednejšie postupovať podľa záverov uznesenia 6. zasadania ÚV KSČ týkajúcich sa úloh národných výborov v oblasti služieb.

V súvislosti s neoprávneným majetkovým prospechom treba rozhodne bojovať najmä proti neoprávnenému obohacovaniu sa a účinne, v zmysle listu Predsedníctva ÚV KSČ postihovať majetok a majetkový prospech z nestatočných zdrojov. Všetky zodpovedné orgány, organizácie ako" i súdy musia vytvárať predpoklady, aby spomínaný list, ako aj na základe neho vydané uznesenia vlád ČSSR a SSR sa plne v živote našej spoločnosti uplatnili.

Rozvoju vynálezcovstva a zlepšovateľstva sa dá účinne pomôcť, ak v zmysle záverov 8. zasadnutia ÚV KSČ ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia budú toto hnutie podporovať okrem iného aj tým, že bez súdneho sporu uznajú vynálezcom a zlepšovateľom ich oprávnené nároky a bez ťažkostí im prislúchajúce sumy vyplatia.

V oblasti pracovnoprávnych vzťahov súdna prax zisťuje všeobecne pomerne nízku úroveň znalostí pracovnoprávnych predpisov nielen u občanov, ale i u zodpovedných pracovníkov organizácií. Tento problém sa nevyrieši v rámci právnej výchovy a propagandy všeobecne, ale je potrebné, aby sa systém prípravy zodpovedných pracovníkov a ich kvalifikácia orientovali aj na znalosť právnych predpisov.

Pri ochrane majetku v socialistickom vlastníctve, najmä pri škodách spôsobených schodkami na hodnotách zverených na vyúčtovanie (manká), treba zo strany organizácií vytvárať všetky predpoklady, aby k týmto škodám nedochádzalo. Organizácie sa musia viac starať, aby hmotne zodpovední pracovníci mali dobré podmienky pre výkon práce a aby majetok v socialistickom vlastníctve bol riadne opatrovaný a chránený. V prípade sporov

týkajúcich sa mánk treba, aby organizácie mali svoje nároky na náhradu škody riadne doložené.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia úloh. Podľa poznatkov súdnej praxe z odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania sa však stále ešte vyskytujú prípady nedostatočnej znalosti alebo nedodržania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov. Je preto vecou najmä organizácií a orgánov ROH vyvíjať v tomto smere väčšie výchovné úsilie a zabezpečovať dôslednú kontrolu.

Aj súdy musia účinnejšie prispievať k predchádzaniu konfliktným javom, pripadne k ich riešeniu mimosúdnymi prostriedkami. Pri rozhodovaní občianskoprávnych sporov treba dbať aj na hospodárnosť, rýchlosť a kultúrnosť súdneho konania a presvedčivosť súdnych rozhodnutí. Na to sa musí zamerať aj riadiaca, organizátorská a kontrolná práca justičných orgánov.

Na splnenie náročných úloh vyplývajúcich zo záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS účinne prispeje aj dôsledné uplatňovanie občianskoprávnych predpisov. Prehĺbenie a upevnenie zákonnosti pri vytváraní občianskoprávnych vzťahov a správne riešenie prípadných konfliktov povedie k plnšiemu presadzovaniu socialistického spôsobu života a tým aj k ďalšiemu rozvoju socialistickej spoločnosti.