SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

76

SPRÁVA NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY

O STAVE SOCIALISTICKEJ ZÁKONNOSTI V SLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKE V OBLASTI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Poriadok a disciplína sú nástroje, ktoré podľa záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS majú účinne napomáhať pri dosahovaní hlavného cieľa stanoveného zjazdami - zvýšení efektívnosti a kvality práce na každom úseku života spoločnosti. V rámci toho má dôležitý význam socialistická zákonnosť ako jedna z metód regulácie spoločenských vzťahov.

Vytváranie socialistického spôsobu života v duchu zásad socialistickej morálky sa musí uplatňovať predovšetkým pri takej právnej regulácii spoločenských vzťahov, aby sa dal plný priechod ochrane socialistického spoločenského zriadenia, socialistického vlastníctva, verejného poriadku, práv a slobôd občanov. Popritom je potrebné v dialektickej jednote s právami presadzovať aj plnenie povinností, ako to zdôraznili aj posledné zjazdy KSČ a KSS. V ich duchu treba pestovať úctu k právu a zákonom, upevňovať socialistické právne vedomie, čo patrí k popredným povinnostiam všetkých štátnych orgánov, hospodárskych a spoločenských organizácií a občanov.

Socialistická zákonnosť je teda vecou celej spoločnosti, každej organizácie a všetkých občanov. Napriek tomu však významnú úlohu pri upevňovaní a zabezpečovaní zákonnosti majú súdy, ktoré rozhodujú o spoločensky dôležitých vzťahoch upravených justičnými kódexami. Ako súčasť štátneho aparátu majú súdy podľa zjazdových záverov prísne dbať o dodržiavanie socialistickej zákonnosti, pretože naše zákony sú vyjadrením vôle ľudu, chránia práva a oprávnené záujmy občanov i naše spoločenské zriadenie. V rámci toho súdy okrem ochrany spoločnosti pred trestnou činnosťou plnia spolu s orgánmi bezpečnosti a prokuratúry celý rad úloh na úseku občianskoprávnych vzťahov. V súčinnosti s národnými výbormi pôsobia pri ochrane manželstva, rodiny a výchove detí, ďalej v oblasti uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb občanov, pri právnych vzťahoch vznikajúcich pri účasti občanov na spoločenskej práci, v socialistickom družstevníctve a pri realizácii niektorých práv na úseku sociálneho zabezpečenia.

Významným predpokladom splnenia úloh stanovených zjazdami KSČ a KSS je prehĺbenie a zdokonalenie riadiacej a kontrolnej činnosti všetkých orgánov a organizácií. V podmienkach práce súdov ide o zvýšenie účinnosti a úrovne súdneho dozoru. Spôsob a formy, akými sa majú zjazdové závery realizovať v oblasti súdneho a štátno-notárskeho rozhodovania, stanovila Smernica pléna Najvyššieho súdu SSR Pls 1/81 "O úlohách súdov a štátnych notárstiev SSR po XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS". Smernica zdôraznila najdôležitejšie úseky rozhodovania súdov a štátnych notárstiev tak, aby sa v ňom uplatnili zjazdami KSČ a KSS stanovené požiadavky, predovšetkým zvýšenie kvality a efektívnosti rozhodovacej činnosti.

Rovnako významnú úlohu pri zdokonaľovaní činnosti súdov plní aj Ministerstvo spravodlivosti SSR v rámci výkonu súdneho dohľadu.

Pri uskutočňovaní kontroly práce súdov má dôležité miesto Slovenská národná rada. Správy o stave socialistickej zákonnosti, predkladané Najvyšším súdom SSR podľa čl. 106a ods. 2 Ústavy, sú významným zdrojom poznatkov, ktoré Slovenská národná rada o stave zákonnosti získava prostredníctvom rozhodovania súdov. Uznesenia, ktoré potom Slovenská národná rada na základe takýchto správ po ich prerokovaní prijíma, sú dôležitým usmernením ďalšej činnosti súdov a iných orgánov a organizácií pri zabezpečovaní socialistickej zákonnosti.

Predložená správa sa týka najmä ochrany rodiny a výchovy detí, niektorých občianskoprávnych inštitútov, ako je vlastníctvo, byty, služby, náhrada škody, neoprávnený majetkový prospech, objavy, vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory, ako aj pracovných vzťahov a dôchodkového zabezpečenia. Správa poukazuje nielen na príčiny, ktoré spôsobujú vznik a nárast sporov na jednotlivých úsekoch právnych vzťahov, ale súčasne naznačuje, ako týmto negatívnym javom zabrániť alebo ich obmedziť.

Poznatky obsiahnuté v správe sú získané prevažne prostriedkami súdneho dozoru nad činnosťou súdov v Slovenskej socialistickej republike v občianskom súdnom konaní. Významným zdrojom informácií a záverov uvedených v správe sú aj štatistické údaje spracované Ministerstvom spravodlivosti SSR, Ministerstvom obchodu SSR, Slovenským zväzom spotrebných družstiev a Slovenským úradom bezpečnosti práce.

I. Rodinnoprávne vzťahy

Rodina založená manželstvom ako základný článok našej socialistickej spoločnosti vytvára najpriaznivejšie prostredie pre výchovu detí v súlade so zásadami socialistickej morálky. Iba usporiadaná rodina zabezpečuje potrebné výchovné aj materiálne predpoklady pre zdravý vývoj mladej generácie, oddanej veci socializmu. Preto na rodinu sa sústreďuje záujem spoločnosti prostredníctvom celého systému ekonomických a spoločenských opatrení. Napomáha tomu i právny poriadok, ktorý viacerými normami upravuje vzťahy v rodine, menovite stanovuje zodpovednosť rodičov za starostlivosť o výchovu a výživu detí.

Vytváranie socialistických rodinných vzťahov nemôže byť len vecou členov rodiny, ale záležitosťou celej spoločnosti. Preto sústavnú pozornosť rodine venujú stranícke a štátne orgány. Starostlivosť strany a štátu o rodinu, najmä s maloletými deťmi, sa premietla do celého radu opatrení v materiálnej i spoločenskej sfére, ktorými sa sleduje predovšetkým prehĺbenie výchovnej, ale i podpora ekonomickej funkcie rodiny. Tým sa vytvárajú predpoklady, aby manželstvá vznikali a upevňovali sa ako harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvá.

Plnenie náročných úloh rozvoja socialistickej spoločnosti vyžaduje vysokú zamestnanosť žien, zvyšovanie ich vzdelanosti, kvalifikácie a kultúrnej úrovne. To však vedie súčasne k rozporu vtedy, ak zamestnanosť žien nie je sprevádzaná potrebnými, predovšetkým pozitívnymi opatreniami v ekonomickej oblasti, a to vytváraním podmienok, najmä vhodnou organizáciou služieb tak, aby sa rodičia mohli viac venovať výchove detí. Za tým účelom treba od rodičov vyžadovať, aby pri výchove detí viac využívali svoj volný čas. Na to je potrebné zamerať i činnosť rôznych orgánov a organizácií.

Najpriaznivejšie podmienky pre výchovu detí poskytuje úplná a usporiadaná rodina. Naopak, rozvrátená rodina nevytvára takéto podmienky a neplní svoje spoločenské poslanie. Rozvrátená rodina sa spravidla rozpadá a manželstvo končí rozvodom.

Rozvodovosť a jej narastajúci trend je vážny spoločenský a politický problém. Z poznatkov súdnej praxe vyplýva, že na Slovensku najčastejším dôvodom rozvratu manželstva, ktorý je podmienkou jeho rozvodu, na strane mužov je nadmerné požívanie alkoholických nápojov, zatiaľ čo u žien je to rozdielnosť pováh, záujmov a názorov. Medzi často frekventované príčiny rozvratu manželstva patrí nevera tak u mužov, ako aj u žien, ďalej nezáujem o spoločný rodinný život a pod. Poznatky z rozhodovania súdov ukazujú, že rozvrat manželstva väčšinou nespôsobuje len jedna príčina, ale že je to spravidla celý súhrn príčin.

Rozvod manželstva je iba dôsledkom rozvratu manželstva a celej rodiny, ktorému obvykle predchádzalo dlhodobé pôsobenie negatívnych javov, ktoré narušili vzťahy medzi manželmi. Preto v štádiu rozvodového konania, keď vzťahy medzi manželmi sú obvykle už rozvrátené, súdy napriek vynakladanému úsiliu

o zmierenie manželov nemôžu podstatnejšie počet rozvodov ovplyvniť. Môžu však sprostredkovať svoje poznatky z rozvodového konania tým orgánom a spoločenským organizáciám, ktoré majú vplyv na výchovu občanov k manželstvu a rodičovstvu, čo sa len málo využíva.

Požiadavku účinnejšej manželskej a rodičovskej výchovy odôvodňuje najmä spomínaný nárast rozvodovosti. Zatiaľ, čo v roku 1955 bolo v ČSR rozvedených 14800 manželstiev, v roku 1965 už 21 000 manželstiev, v roku 1975 už 32 308 manželstiev a v roku 1983 už 36 254 manželstiev. Z toho na Slovenskú socialistickú republiku v roku 1983 pripadá 6935 rozvedených manželstiev, z ktorých bolo 5031 rozvedených manželstiev s maloletými deťmi, teda až 73 %. Treba ďalej uviesť, že v roku 1983 na Slovensku bolo podaných 11477 návrhov na rozvod, z ktorých bolo 887 zamietnutých a 2 246 vzatých späť. Počet späť vzatých návrhov na rozvod manželstva je výsledkom aj zmierovacieho úsilia súdov. Prehľad o počte návrhov na rozvod a o spôsobe ich vybavenia súdmi za obdobie rokov 1974 - 1983 poskytuje tabuľka číslo 2 a 2a. Z tejto tabuľky vidieť, že údaje týkajúce sa rozvodov v Slovenskej socialistickej republike sú v porovnaní s Českou socialistickou republikou pomerne priaznivejšie, predstavujú približne jednu patinu zo všetkých rozvodov celej ČSSR.

I v pomere k počtu uzavretých sobášov je počet rozvodov v SSR oproti ČSR tiež priaznivejší (pozri tabuľku číslo 2b). Nemožno však opomenúť tú skutočnosť, že počet návrhov na rozvod v SSR v roku 1983 stúpol až na 11477, čo je doteraz najvyšší počet. Z toho je zrejmé, že stav rozvodovosti účinnejšie neovplyvní ani pomerne vysoký počet súdmi SSR zamietnutých návrhov. Napriek tomu však v každom rozvodovom konaní musia súdy využiť všetky možnosti na zachovanie rodiny tam, kde je to potrebné, najmä z hľadiska záujmu spoločnosti a predovšetkým záujmu maloletých detí.

Nežiadúcemu trendu rozvodovosti, ako sa už uviedlo, nemôžu čeliť len súdy v rámci svojej rozhodovacej a preventívno-výchovnej činnosti. Riešenie tejto otázky si vyžaduje predovšetkým úzku súčinnosť s príslušnými orgánmi a organizáciami, najmä však s národnými výbormi, spoločenskými organizáciami, zamestnávateľskými organizáciami účastníkov a s manželskými a predmanželskými poradňami. Ide o to, aby sa manželským rozvratom predchádzalo, najmä cieľavedomou výchovou mládeže k manželstvu a rodičovstvu, za účinnej spoluúčasti spomínaných orgánov a spoločenských organizácií, ako i škôl. Pretože najčastejšou príčinou rozvodov je nadmerné požívanie alkoholu mužmi, treba dôslednejšie plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona o boji proti alkoholizmu.

Napriek tomu, že rozvody a ich dôsledky nepriaznivo vplývajú na výchovu detí, najmä preto, že sa vytvárajú neúplné rodiny, nemožno v každom rozvode manželstva vidieť negatívny jav. Naopak, rozvod manželstva je v mnohých prípadoch jediným riešením, ktorým sa môže deťom umožniť, aby nezotrvávali v nevyhovujúcom výchovnom prostredí, v ktorom sú často svedkami neustálych hádok a bitiek medzi ich rodičmi. Avšak tam, kde rozvedení manželia prenášajú vzájomnú nevraživosť aj do vzťahov k deťom a pritom často bývajú pomerne dlhú dobu po rozvode v spoločnom byte, ani rozvodom sa spravidla nevyriešia problémy rozvráteného manželstva. Preto jedinou možnou cestou je predchádzanie manželským rozvratom účinnejšou predmanželskou výchovou a výchovou k rodičovstvu, ako aj ďalším vytváraním materiálnych podmienok, najmä podmienok bývania, začínajúcim mladým rodinám.

Ďalším spoločensky negatívnym javom je častá nutnosť zásahu štátnych orgánov do úpravy práv a povinností rodičov voči deťom.

Ide predovšetkým o rozhodovanie, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do výchovy a akou mierou majú rodičia prispievať na jeho výživu. Štatistické údaje nasvedčujú, že ide pomerne o veľký počet prípadov. V roku 1983 súdy SSR rozhodli o zverení dieťaťa do výchovy v 16 272 veciach, z čoho v 14 811 prípadoch zverili deti matke, v 804 otcovi a v 657 prípadoch inej osobe.

O výživnom pre maloleté deti súdy rozhodli v 28 955 veciach. Tieto údaje svedčia o tom, že neusporiadaných rodín je oveľa viac než ukazuje štatistika o rozvedených manželstvách.

Pri rozhodovaní o týchto veciach orgány súdneho dozoru, dbajú, aby deti boli zverené tomu z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady vychovať z detí uvedomelých, mravne vyspelých vzdelaných občanov, ktorí budú uplatňovať a rozvíjať svoje schopnosti v súlade s potrebami výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Okrem toho orgány súdneho dozoru usmerňujú súdnu prax, aby rodičia plnili svoju vyživovaciu povinnosť v takej miere, ktorá plne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a najmä možnostiam rodičov, aby sa i deti vždy reálne podieľali na zvyšujúcej sa životnej úrovni svojich rodičov.

Vo veľkej väčšine prípadov zverenia dieťaťa do výchovy jednému z rodičov sa rodičia o styku s dieťaťom dohodnú. V tých prípadoch, keď o styku rozhoduje súd (napr. v roku 1983 upravil styk dieťaťa s otcom v 1109 prípadoch, s matkou v 49 prípadoch), úprava styku a jej výkon je často sprevádzaná radom negatívnych vplyvov pôsobiacich na psychiku dieťaťa.

Zvýšená účasť spoločnosti na výchove detí nadobúda na význame predovšetkým v tých prípadoch, v ktorých z akýchkoľvek príčin výchova dieťaťa v rodine nie je riadne zabezpečená. Ide najmä o prípady zanedbanej výchovy detí v rozvrátených rodinách. Ak je výchova detí narušená, Zákon o rodine dáva možnosť pôsobiť výchovnými opatreniami, spočívajúcimi v tom, že sa ukladajú napomenutia alebo obmedzenia alebo sa vykonáva dohľad nad maloletými. Tam, kde je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, možno nariadiť ústavnú alebo ochrannú výchovu, prípadne rozhodnúť o niektorej forme náhradnej rodinnej výchovy.

Z tabuľky číslo 3 je vidno, že v porovnaní s počtom prípadov, v ktorých súdy rozhodovali o úpravách práv a povinností rodičov voči deťom, sa ustanovenia Zákona o rodine o výchovných opatreniach dostatočne nevyužívajú. V roku 1983 týchto výchovných opatrení súdy SSR uložili 1 307, z toho bolo 670 napomenutí (51 percent), 637 prípadov dohľadu nad maloletými (49 %). Možnosť ukladať obmedzenia maloletému na zabránenie škodlivým vplyvom sa v minulom roku vôbec nevyužívala. Vzhľadom na to, že protispoločenské prejavy mládeže nevykazujú klesajúcu tendenciu, je potrebné viac využívať tak zo strany súdov, ako aj národných výborov výchovné opatrenia podľa Zákona o rodine. Osobitne národné výbory za pomoci spoločenských organizácií a škôl majú iniciatívnejšie pristupovať k týmto miernejším výchovným

opatreniam smerujúcim na odstraňovanie drobnejších nedostatkov vo výchove detí.

Do výlučnej právomoci súdov prislúcha nariaďovať ústavnú výchovu. V roku 1983 bola ústavná výchova v SSR nariadená u 1169 detí, čo je zhruba na úrovni predchádzajúcich rokov, ako to vidno z tabuľky číslo 4. Medzi najčastejšie príčiny nariaďovania ústavnej výchovy patrí zanedbanie výchovy detí zo strany rodičov pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, výkon trestu odňatia slobody rodičov a ich nezáujem o deti. Na strane maloletých je to záškoláctvo, túlanie sa a agresívne správanie.

Nariadeniu ústavnej výchovy predchádzali spravidla iné výchovné opatrenia. Poznatky súdov o účinnosti ústavnej výchovy naznačujú, že ústavná výchova poväčšine nespĺňa svoj účel tam, kde sa neskoršie vykonáva u detí vyššieho veku. Ústavná výchova bola najúčinnejšia v tých prípadoch, kde sa súčasne zabezpečila príprava na povolanie dieťaťa. Dĺžka trvania ústavnej výchovy Je v priemere 2 až 4 roky. Prostriedkami súdneho dozoru treba väčší dôraz klásť na potrebu kvalitnejšieho preverovania stavu prevýchovy dieťaťa v konaní o zrušenie ústavnej výchovy.

Napriek tomu, že Slovenská národná rada už svojím uznesením zo dňa 18. novembra 1975 prijala opatrenia na zlepšenie priestorových predpokladov vo výchovných zariadeniach, pretrváva naďalej problém výkonu rozhodnutia o nariadení ústavnej výchovy pre nedostatok kapacít výchovných zariadení. Vidno to aj z pripojenej tabuľky číslo 5, ktorá ukazuje, že počet 660 nerealizovaných ústavných výchov v priemere v období ostatných piatich rokov je pomerne vysoký. V roku 1981 bolo až 746 nerealizovaných ústavných výchov. I keď v roku 1983 počet nerealizovaných ústavných výchov v počte 585 je pod uvedeným priemerom, stále je veľmi nepriaznivý, najmä aj so zreteľom na to, že zostáva veľa starých nerealizovaných ústavných výchov, a to 201 prípadov nad 2 roky.

Treba pritom uviesť, že prevažný počet miest vo výchovných zariadeniach obsadzujú deti z cigánskych rodín. Riešenie tohoto problému súvisí s celkovou prevýchovou cigánskych občanov, na ktorej sa majú zúčastniť príslušné orgány, organizácie a celá spoločnosť.

V súvislosti s realizáciou nariadených ústavných výchov treba konštatovať, že uznesenie Predsedníctva vlády SSR z 24. septembra 1980 číslo 77 k návrhu opatrení na zvýšenie starostlivosti o deti a mládež v osobitných výchovných zariadeniach, najmä so zreteľom na materiálne a kapacitné podmienky, na včasnú a plynulú realizáciu súdnych rozhodnutí o nariadení ústavnej a ochrannej výchovy sa dostatočne neprejavilo pri rozširovaní kapacít výchovných ústavov.

Ochrannú výchovu súdy v občianskom konaní nariaďovali v tých prípadoch, kde maloletý mladší ako 15 rokov spáchal čin, ktorý by ináč bol trestným činom a takáto výchova bola u maloletého potrebná.

V roku 1983 v Slovenskej socialistickej republike bola ochranná výchova uložená v 22 prípadoch. I keď počet uložených ochranných výchov nie je vysoký a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa čiastočne znížil (tabuľka číslo 4), nemožno tieto prípady podceňovať, lebo zvyčajne išlo o závažnú činnosť, akou boli krádeže, vlámania a mravnostné delikty. Súdy sa o detskej delikvencii dozvedajú spravidla až na základe návrhov podaných prokurátorom alebo národným výborom. Tu by sa vyžadovala väčšia iniciatíva od spoločenských, najmä mládežníckych organizácií a od škôl, a to nielen pri odhaľovaní takejto činnosti, ale hlavne pri jej predchádzaní a zamedzovaní.

V tomto smere treba, aby sa dôsledne do života presadzovalo uznesenie vlády SSR z 30. marca 1983 číslo 111 a uznesenie Predsedníctva ÚV KSS z 24. mája 1983 k Súboru opatrení na realizáciu úloh uložených k zvýšeniu ochrany mládeže pred negatívnymi javmi na roky 1983-1985.

Napokon treba uviesť, že v prípadoch, keď rodičia hrubo porušujú svoje povinnosti voči deťom, najmä tým, že požívajú nadmieru alkoholické nápoje, vyhýbajú sa poctivej práci, prípadne vedú inak neusporiadaný život, majú príslušné orgány voči nim dôraznejšie zakročovať, ba dávať i podnety pre ich trestné stíhanie.

II. Občianskoprávne vzťahy

Do občianskoprávnych vzťahov vstupujú občania a socialistické organizácie, i občania navzájom pri uspokojovaní hmotných a kultúrnych potrieb v oblasti individuálnej spotreby. Prevažná väčšina týchto vzťahov prebieha bez konfliktov. Avšak v tých prípadoch, kde nie je rešpektované právo alebo kde sa neplní povinnosť vyplývajúca z týchto vzťahov, občania alebo organizácie sa domáhajú súdnej ochrany svojich práv a záujmov. Najmä žiadajú, aby súd rozhodol o plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona, prípadne zo zmluvy alebo z porušenia práva. Tiež sa dožadujú rozhodnutia o existencii právneho vzťahu alebo práva, resp. o osobnom stave občana.

Súdy v Slovenskej socialistickej republike ročne prejednávajú takmer 60 000 takýchto vecí. Z tabuľky číslo 1 vidno, že za posledných 5 rokov tento počet každým rokom narastal v priemere o 1 000 vecí a v roku 1982 až o 3 000 vecí. V roku 1983 sa zaznamenal mierny pokles vo vzťahu k uvedenému najvyššiemu počtu v roku 1982. Stúpajúci počet občianskoprávnych vecí na súdoch treba považovať za nepriaznivý jav. Navyše sa množstvo vecí vybavuje zjednodušeným spôsobom - platobnými rozkazmi. Nedarí sa zatiaľ vo väčšej miere riešiť rozpory vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pred začatím súdneho konania. V tomto smere by sa vyžadovalo aktívnejšie výchovné pôsobenie na účastníkov občianskoprávnych vzťahov na pracovisku i v mieste bydliska. Bolo by pritom potrebné účinnejšie využívať súčinnosť najmä spoločenských organizácií a tiež národných výborov. Okrem toho národné výbory majú v zmysle zákona viac využívať svoju právomoc zakázať zásah do práva, alebo uložiť, aby závadný stav bol odstránený (§ 5 O. z. ). Pôjde najmä o uplatňovanie tohto ustanovenia pri riešení susedských sporov. Avšak ani súdy vždy nevyužívajú dostatočne svoje prostriedky na predchádzanie sporom. Formami súdneho dozoru sa preto vyvíja úsilie najmä o dôslednejšie využívanie zmierovacieho konania ešte pred začatím súdneho konania a tiež počas jeho priebehu. Keďže uplatnenie nároku na súde záleží od volnej úvahy navrhovateľa, často aj vynakladané úsilie súdu o zmierne usporiadanie veci sa míňa účinku.

Zo vzťahov upravených Občianskym zákonníkom sú svojím rozsahom na súdoch najfrekventovanejšie spory vyplývajúce z vlastníckych vzťahov. V roku 1983 na súdoch SSR sa rozhodlo o 44 117 nárokoch z vlastníckych práv, čo je vôbec najväčší počet sporov z oblasti občianskoprávnych vzťahov. Aj nárast týchto sporov za obdobie posledných piatich rokov zaznamenal najväčší vzostup, t. j. 50 %. Zatiaľ čo v roku 1979 počet týchto nárokov predstavoval 27 920, tým, že v ďalších rokoch narastal v priemere o vyše 5 000 ročne, zaznamenal v roku 1983 už uvedených 44 117 nárokov (tabuľka číslo 6). Treba k tomu poznamenať, že v jednom spore sa spravidla rozhoduje o viacerých nárokoch.

Poznatky ukazujú, že občania práve vo veciach vyplývajúcich z vlastníckych vzťahov uplatňujú svoje práva a záujmy s mimoriadnou urputnosťou. Z týchto sporov prevažujú veci o určenie vlastníckeho práva. Ich príčinou sú najmä neusporiadané právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Dôvodom neusporiadaných právnych

vzťahov nie sú vždy narušené vzťahy medzi občanmi. Nepresné a neúplné podklady v evidencii nehnuteľností sú často dedičstvom minulosti v dôsledku obyčajného práva platného na Slovensku do konca roku 1950. Toto právo umožňovalo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ústnymi dohodami, ktoré sa neskoršie ťažko preukazujú. Súčasná evidencia nehnuteľností, najmä evidencia pôdy neobsiahla všetky zmeny vlastníctva. Návrhy na určenie vlastníckeho práva sú obvykle odôvodňované záujmom na usporiadaní právnych vzťahov k nehnuteľnosti vyžadovanom najmä pre potreby povolenia stavby, vybavenia pôžičky, prevodu vlastníckeho práva, uplatnenia náhrady za vyvlastnenie a pod.

Ďalšou častou príčinou týchto sporov bývajú aj nezhody medzi dedičmi o tom, ktoré veci vlastnil poručiteľ v dobe smrti, ako aj nejasné dohody medzi stavebníkmi rodinných domčekov o vlastníckych vzťahoch k stavbe a pozemku, na ktorom sa stavba zriaďuje. Na zníženie počtu týchto sporov môžu účinnejšie vplývať národné výbory, súdy a štátne notárstva tým, že budú viesť občanov k dôslednému usporiadaniu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. V súčasnosti to umožní aj nové ustanovenie Občianskeho zákonníka o vydržaní.

Spory vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu z oblasti vlastníckych vzťahov. Príčiny týchto sporov prevažne vyvierajú z nezhôd medzi spoluvlastníkmi. Tie často spočívajú v snahe jedného alebo viacerých spoluvlastníkov získať nehnuteľnosť výlučne pre seba. Tým súčasne takýto spoluvlastník chce získať zvýhodnenie pre seba, pretože cena nehnuteľnosti podľa platných cenových predpisov, najmä vyhlášky číslo 47/1969 Zb., ktorými sa súd musí pri ocenení riadiť, nezodpovedá cene všeobecne medzi občanmi uznávanej. Tieto problémy pomôže zrejme odstrániť i pripravovaná novela uvedenej vyhlášky.

Príčiny nezhôd spoluvlastníkov spočívajú aj v tom, že sa nevedia dohodnúť na správe a užívaní spoločnej veci, v dôsledku čoho sa účastníci často dostávajú do napätých, niekedy až nepriateľských vzťahov. Takýchto znepriatelených účastníkov sa potom ani súdom niekedy nepodarí zmieriť. Keďže návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa spravidla týkajú pozemkov, rodinných domčekov a rekreačných chát, ktoré obvykle nie sú reálne deliteľné, prichádza do úvahy iba prikázanie nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov. Ostatní spoluvlastníci sa často cítia byť rozhodnutím ukrátení, a preto sa usilujú o zmenu súdneho rozhodnutia v rámci odvolacieho konania. Tým sa tieto spory predlžujú a náklady súdneho konania zbytočne narastajú. Mnohým takýmto nežiadúcim sporom by zrejme bolo možné predísť účinnou právnou pomocou, poskytnutou ešte pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ako aj cieľavedomou právnou výchovou občanov.

K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spravidla dochádza po rozvode manželstva. Účastníci sa o týchto majetkových otázkach častejšie dohodnú mimosúdne. Vidno to z počtu podaných návrhov, ktorý je výrazne nižší než počet rozvedených manželstiev. No napriek tomu spory o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sú prejednávané na súdoch, sú veľmi zložité a náročné, najmä z hľadiska zisťovania skutočného stavu. Určité zníženie počtu týchto sporov možno očakávať od účinnosti novely Občianskeho zákonníka (od 1. apríla 1983), podľa ktorej ak účastníci nepodajú do troch rokov od zániku manželstva návrh na vyporiadanie na súde, bude sa mať zato, že došlo k vyporiadaniu spôsobom stanoveným zákonom.

V súvislosti s novelizáciou Občianskeho zákonníka vystupuje do popredia intenzívnejšia právno-propagačná činnosť voči občanom, pretože skúsenosti naznačujú, že nedostatočná znalosť právnej úpravy vlastníckych práv vedie tiež často k súdnym sporom. Počet vlastníckych sporov by mohla účinnejšie ovplyvniť aj súčinnosť s príslušnými štátnymi orgánmi, menovite s národnými výbormi. Predovšetkým včasným zásahom národného výboru vychádzajúcim zo znalosti miestnych pomerov by bolo možné ohrozené, resp. porušené právo uviesť do pôvodného stavu.

V bytových veciach prevažujú spory pre nezaplatenie úhrady za užívanie bytu. Z celkového počtu 12 379 nárokov rozhodnutých súdmi SSR v tejto agende v roku 1983, sa úhrady za užívanie bytu týkalo 8 345, čo predstavuje 67 %. Pritom do tohto počtu nie sú zahrnuté spory zo združeného inkasa, ktorých v roku 1983 bolo 1198. Nárast sporov pre neplatenie úhrady za užívanie bytu je z ostatných bytových vecí najvýraznejší, pretože od roku 1979, kedy súdy rozhodli o 3 783 nárokoch, do roku 1983, kedy rozhodli o 8345 takýchto nárokoch, činí nárast 120 % (tabuľka číslo 6).

Príčiny týchto sporov spočívajú jednak v postoji užívateľov bytov, ktorí odmietajú splniť svoju povinnosť dobrovoľne a jednak v tom, že organizácie nemajú vždy existenciu nedoplatkov riadne doloženú a tiež v tom, že riadne nevyporiadajú s odôvodnenými nárokmi užívateľov bytov na zľavu za užívanie bytu a za služby spojené s jeho užívaním.

Organizácie bytového hospodárstva často podávajú na súdy hromadné žaloby proti väčšiemu počtu užívateľov v jednotlivých

domoch, prípadne svoje nároky uplatňujú nárazovo, v určitých časových obdobiach, v nadväznosti na vykonané kontroly a zistené nedoplatky. Pritom tieto organizácie nevyčerpávajú možnosti predchádzať sporom tým, že pred podaním žaloby na súd by vec prejednali s užívateľmi bytov za súčinnosti domových komisií, občianskych výborov a pod.

Stále sa vyskytujú v značnom počte žaloby o zrušenie práva spoločného užívania bytu po zrušení manželstva rozvodom.

Súdne rozhodnutie umožňuje tomu z manželov, ktorému bolo zrušené právo užívať byt, aby bol zapísaný do zoznamu uchádzačov o byt. Avšak až do pridelenia primeraného náhradného bytu, resp. náhradného ubytovania nemôže byť súdne rozhodnutie o zrušení a uvolnení bytu realizované. Preto bytový problém medzi rozvedenými manželmi trvá často aj po rozvode, v dôsledku nedostatku náhradných bytov, dlhú dobu fakticky neriešený, čo na druhej strane len ďalej komplikuje vzťahy v takejto rozpadnutej rodine. Pri riešení týchto problémov by mohla pomôcť prípadná novelizácia zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a ďalších predpisov, ktoré ho vykonávajú.

Žaloby o zrušení práva užívať byt alebo o vypratanie bytu sa vyskytujú tiež proti osobám, ktoré boli príslušníkmi rodiny užívateľa bytu a zostali v byte bývať aj potom, keď užívateľ bytu sa vysťahoval alebo zomrel. Podávame týchto návrhov má svoje príčiny v snahe niektorých osôb získať po užívateľovi byt, hoci nie sú k tomu splnené zákonné predpoklady. Organizácie niekedy tiež podávajú návrhy bez toho, aby si objasnili rozhodné skutočnosti zakladajúce prechod práva osobného užívania bytu na žalované osoby; pritom nevyužívajú mimosúdne možnosti usporiadania týchto vzťahov. To má za následok, že na súdoch je stále pomerne dosť sporov, ktoré vznikajú v dôsledku užívania bytu.

Služby poskytované socialistickými organizáciami sú významným prostriedkom uspokojovania hmotných a kultúrnych potrieb občanov. Od ich včasného a kvalitného vykonania v mnohom závisí spokojnosť občanov, ako aj nerušený výkon ich práce. Naproti tomu ich nespokojnosť s vykonaním alebo poskytnutím služby je potom príčinou, prečo sa občania, obracajú na súdy o poskytnutie právnej ochrany. Ochrany na súde sa domáhajú aj organizácie, ak občania nezaplatia cenu služby.

Spory zo služieb prejednávané a rozhodnuté súdmi SSR sa za posledné štyri roky pohybujú v priemere okolo 15 500 a iba v roku 1982 bol tento priemer prekonaný o vyše 1 000 nárokov (tabuľka číslo 6). Možno preto konštatovať, že po vlastníckych veciach ide v prípade sporov zo služieb o druhú, na súdoch najfrekventovanejšiu oblasť v rámci občianskoprávnej agendy. Pritom prevažujú spory pre nezaplatenie pôžičky v peňažnom ústave v počte okolo 7 000 nárokov ročne, ďalej spory pre nezaplatenie ceny služby v priemere asi o 6 000 nárokov ročne. Z nich v roku 1983 bolo 4 583 sporov pre nezaplatenie ceny služby z osobnej prepravy, predovšetkým mestskej hromadnej prepravy.

Príčiny sporov pre nezaplatenie pôžičky sú prevažne na strane občanov, pretože títo z rôznych dôvodov neplnia záväzok, ktorý na seba dobrovoľne prevzali. Podobne tomu je v prípade sporov o zaplatenie ceny služby z osobnej prepravy, keď občan pri kontrole cestovných lístkov v hromadnom dopravnom prostriedku nevie preukázať platný cestovný lístok. Pritom nie je ani ochotný dobrovoľne zaplatiť cestovné s príslušnou prirážkou (pokutou). Tieto i niektoré ďalšie prípady by bolo vhodné viac využívať na prejednanie veci súdom na pracovisku alebo v mieste bydliska za účasti pracovného kolektívu, alebo spoluobčanov a vplývať tak na širší okruh občanov aj cez tento prostriedok výchovného pôsobenia. Avšak aj organizácie, najmä dopravné a peňažné, by mali pred podaním žaloby na súd viac využívať mimosúdne prostriedky; tým by sa mohlo predísť viacerým súdnym sporom.

Dôvody, pre ktoré sa občania obracajú na súdy o poskytnutie ochrany spočívajú v ich nespokojnosti s kvalitou poskytnutej služby. Počty týchto sporov na súdoch SSR sú veľmi nízke. Len málo prevyšujú sto nárokov ročne, ako to vidno z tabuľky číslo 6. Uvedené údaje by mohli zvádzať k záveru, že úroveň služieb, najmä však kvalita predávaných výrobkov je v našich predajniach vždy na dobrej úrovni. Takýto pohľad by bol zrejme skreslený. Príčinu nízkeho počtu týchto vecí prejednávaných na súdoch treba hľadať predovšetkým v neúplných znalostiach občanov o všetkých právnych zárukách kvalitného poskytovania služieb a tiež v zložitej procedúre pri vybavovaní reklamácií. Organizácie poskytujúce služby obyvateľstvu postupujú totiž často voči spotrebiteľovi úzko ochranársky a komerčne, uprednostňujú predovšetkým vlastný záujem, a zdôrazňovaním rôznych objektívnych ťažkostí nepriamo odrádzajú spotrebiteľa od dôsledného uplatňovania jeho práv. Nemožno nevidieť aj skutočnosť, že tam, kde by išlo o spor s menšou sumou, občania obvykle upúšťajú od súdneho uplatnenia svojho práva. Konečný výsledok je obyčajne taký, že občania sa napokon s vadnou službou uspokoja a nápravy sa nedomáhajú. Podnikové záujmy tak strácajú zo zreteľa politický dosah spokojnosti obyvateľstva. V tomto smere treba účinnejšie presadzovať do života uznesenie 6. zasadania ÚV KSČ z 21. apríla 1982 a následného zasadania ÚV KSS o úlohách národ-