Riadenie vedecko-technického rozvoja

Neuspokojivé prenikanie výsledkov výskumu do praxe viedlo k tomu, že v súlade so závermi XV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS bol v sústave plánovitého riadenia pre obdobie 6. päťročnice prijatý rad opatrení na podporu vedecko-technického rozvoja.

Tieto opatrenia boli zhodnotené v kontrolnej správe v auguste 1979 vo vláde SSR. V hodnotení sa poukázalo na to, že niektoré systémové opatrenia majú obmedzenú účinnosť, pretože sústava riadenia ako celok nebola dostatočne orientovaná na podporu inovačnej aktivity a kvalitatívnych stránok rozvoja ekonomiky.

Nedoriešené v tomto období zostali niektoré základné problémy, ako napríklad premietnutie vedecko-technického rozvoja do celej sústavy národného hospodárstva, komplexné riadenie vedeckotechnickej politiky na všetkých stupňoch riadenia a vo všetkých formách, prepojenie úloh technického rozvoja s medzinárodnou vedecko-technickou a ekonomickou spoluprácou v jej vyšších formách. Preto na základe našich poznatkov, Sovietskeho zväzu a NDR sa pripravil Súbor opatrení na zdokonalenie plánovitého riadenia národného hospodárstva po roku

1980, ktorý už reaguje na horeuvedené problémy. Vláda SSR ho schválila uznesením č. 37/1980. V roku 1981 sa Súbor opatrení začal uplatňovať v celom národnom hospodárstve. Každoročne vláda hodnotí jeho účinnosť, konfrontujú sa dosahované výsledky so závermi a navrhujú sa cesty ďalšieho zvyšovania účinnosti riadenia. V hodnotení za rok

1981, schválenom vládou SSR č. 194/1982, sa uvádza, že Súbor opatrení pôsobil na ekonomiku v zložitejších a náročnejších podmienkach ako sa pôvodne predpokladalo. Rozvoj materiálnej výroby sa uskutočňoval pri podstatnom znížení dynamiky tvorby spoločenského produktu tým, že v priebehu roka došlo najmä k výraznému kráteniu surovinových a energetických zdrojov a zhoršili sa i podmienky vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Nezabezpečili sa viaceré predpoklady pre plné rozvinutie Súboru, hlavne pokiaľ išlo o dopracovanie a rozpísanie 7. päťročného plánu, ktoré sa odsunulo až do roku 1982 a rozvoj sa riadil ročnou smernicou a plánom.

Obdobne bola zhodnotená účinnosť Súboru opatrení za rok 1982, ktorá bola prerokovaná v júli tohoto roku vo vláde SSR.

Skúsenosti ukázali, že už sa dostávajú do popredia otázky zhodnocovania surovín, materiálov, celkovej hospodárnosti vo výrobe. Potvrdilo sa, že Súbor opatrení je vhodný predovšetkým pre priemyselné odvetvia, kde sa aj najviac prejavoval jeho vplyv, kým použitie pre ostatné odvetvia si vyžiadalo zmeny. Postupne sa zvyšuje pôsobenie plánu ako základu hospodárskeho mechanizmu, nevytvára sa však zatiaľ dostatočne účinný tlak na presadenie zámerov na intenzifikáciu ekonomiky.

Vláda SSR svojím uznesením č. 346/1981 vyhodnotila i doterajší postup prác a stav realizácie opatrení prijatých na racionalizáciu nežiadúcej administratívnej náročnosti riadenia ekonomiky v celej oblasti riadenia vrátane vedecko-technického rozvoja.

Vláda SSR svojim uznesením č. 26/1983 o ďalšom postupe prác na dlhodobom výhľade rozvoja ekonomiky SSR a o príprave 8. päťročného plánu stanovila vypracovať:

a) súhrnnú prognózu vedecko-technického, ekonomického a sociálneho rozvoja SSR na dvadsaťročné obdobie,

b) základné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja SSR na desaťročné obdobie, v ktorých bude prvá päťročnica rozpracovaná podrobnejšie (ako smernica 8. päťročnice) a druhá rámcové.

Uznesením vlády ČSSR č. 1/1983 a vlády SSR č. 95/1983 boli schválené pravidlá overovania opatrení na urýchlenie vedeckotechnického pokroku, na zriadenie investičného fondu a na zvýšenie účinnosti zahnanično-ekonomických vzťahov. Opatrenia sú zamerané tak, aby vedecko-technický pokrok bol osou všetkej riadiacej a plánovacej činnosti na úrovni VHJ i podnikov a aby konečné výsledky a prínosy VHJ pre ekonomiku boli v maximálnej miere závislé na uplatňovaní nových technologických, technických a racionalizačných opatrení pri plnom uplatnení chozrasčotných zásad hospodárenia. Opatrenia vlády ČSSR boli prerokované 8. zasadaním ÚV KSČ a v súčasnosti ich ústredné orgány dopracúvajú tak, aby mohli byť uplatnené najneskoršie pre obdobie budúcej päťročnice.

Iniciatíva pracujúcich a vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie

Významné miesto pri usmerňovaní a organizovaní iniciatívy pracujúcich má úzka spolupráca ústredných orgánov a hospodárskych organizácií s Revolučným odborovým hnutím, Socialistickým zväzom mládeže, Československou vedecko-technickou spoločnosťou a Zväzom československo-sovietskeho priateľstva.

Do socialistickej súťaže je v SSR zapojených vyše 84 % všetkých pracujúcich. Vo vzájomne úzkej spolupráci rastie počet a aktivita komplexných racionalizačných brigád a brigád socialistickej práce pri plnení rozhodujúcich úloh celého inovačného cyklu, pri zhospodárňovaní výroby a zvyšovaní úspor palív a energie. Osobitne cenná je zvýšená pozornosť mládeže vedecko-technickému pokroku. Zvyšuje sa pozornosť príprave mladej generácie k tvorčej technickej práci, k jej širšej účasti vo vynálezcovskom a zlepšovateľskom hnutí a k rozvíjaniu

mládežníckej súťaže, najmä hnutia ZENIT. Orientácia členov ČSVTS na rozvíjaní vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia prispieva k tomu, že sa plánované zámery v tejto päťročnici úspešne plnia. Osobitne cenné sú semináre a školenia zamerané na propagáciu najnovších výsledkov vedy a techniky, na jej propagáciu a rast kvalifikácie kádrov. Svedčia o tom tiež nasledovné údaje:

Rozvoj vynálezcovstva a zlepšovateľstva je usmerňovaný plánovitejšie v celom cykle od tvorby až po realizáciu v národnom hospodárstve. Od roku 1974 do roku 1982 zvýšil sa v SSR počet prihlásených vynálezov o 246 %, zlepšovacích návrhov o 164 %. Spoločenský prospech z využitých vynálezov a zlepšovacích návrhov vzrástol o 371 % a dosiahol 2, 6 mld Kčs v roku 1982. V 7. päťročnici sa predpokladá v SSR dosiahnuť najmenej 11 mld Kčs spoločenského prospechu z využitia vynálezov a zlepšovacích návrhov.

Výsledky v tejto oblasti vláda SSR pravidelne prerokúva. Prijaté opatrenia smerujú k tomu, aby sa naďalej rozvíjala do osvedčených foriem iniciatíva pracujúcich a programy rozvoja tvorby a realizácie vynálezov a zlepšovacích návrhov sa stali vo VHJ významným nástrojom, umožňujúcim zapojenie pracujúcich do tvorby a realizácie vedecko-technického pokroku. Rezervy sú v plánovitej orientácii iniciatívy pracujúcich a technickej tvorivej práce na rozhodujúce úlohy a ciele vedecko-technického rozvoja.

Záver

XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS vyzdvihol uskutočňovanie vedecko-technického rozvoja na revolučnú úlohu celej našej spoločnosti. V uplynulom období sa pri uplatňovaní vedecko-technického rozvoja dosiahli mnohé významné úspechy. Viaceré výrobné odbory dosahujú v porovnaní so svetovou úrovňou dobrý priemer a. v niektorých výrobkoch aj vrcholnú úroveň. Naďalej však máme nevyužité možnosti v práci výskumu a vývoja, najmä však v uplatňovaní ich výsledkov v spoločenskej praxi. Tempo inovácie výrobkov, výroby a technológií zaostáva za potrebami nášho národného hospodárstva. Nepodarilo sa výraznejšie skrátiť inovačný cyklus. Zameranie vedy a výskumu, ich výkonnosť a aktivita stále nezodpovedá potrebám rozvoja kľúčových výrobných odvetví a odborov. Nedostatočne sa využívajú možnosti prehlbovania rozvoja vedeokotechnickej spolupráce s členskými štátmi RVHP, najmä so ZSSR, ako aj výsledky svetovej vedy a techniky. Vedeckotechnický rozvoj sa zatiaľ nestal neoddeliteľnou integrálnou súčasťou celého reprodukčného procesu. Doterajší mechanizmus riadenia nevytvára dostatočný komplexný tlak na inováciu, zvyšovanie

kvality a vysokú efektívnosť výroby. Vláda, jej ústredné orgány a hospodárske organizácie v súčasnosti rozpracúvajú opatrenia na zabezpečenie 8. zasadnutia ÚV KSČ a zasadnutia ÚV KSS o urýchlenom uplatňovaní výsledkov vedy a techniky v praxi. Do týchto opatrení budú premietnuté aj podnety príslušných výborov a uznesenia orgánov Slovenskej národnej rady.

Osobitná pozornosť sa venuje prácam na dlhodobom výhľade rozvoja národného hospodárstva a zmenám štruktúry výroby, výraznejšiemu prehlbovaniu medzinárodnej spolupráce a deľby práce vrátane využitia licencií a lepšiemu zameraniu výskumu a vývoja na urýchlení riešenia perspektívnych smerov a efektívnejšie uplatnenie našich výrobkov na domácom i zahraničnom trhu.

Budú sa vytvárať tiež podmienky pre plnenie zámerov, ktoré uskutočňujú v SSR jednotlivé federálne ústredné orgány. Ide najmä o oblasť palív a energetiky, hutníctva, strojárstva, elektrotechnického a elektronického priemyslu, dopravy, spojov.

Vláda SSR bude cieľavedome orientovať štátnu vedecko-technickú politiku v ňou riadených odvetviach tak, aby tieto odvetvia mohli úspešne zabezpečovať úlohy stanovené štátnym národohospodárskym plánom. K tomu bude ďalej organizovaná účinná spolupráca so spoločenskými organizáciami s cieľom dosiahnuť väčšiu účasť pracujúcich na riadení a uskutočňovaní vedecko-technického pokroku.