orgánov SSR požaduje, aby realizácii venovali prvoradú pozornosť, lepšie sa pripravovali na uplatňovanie realizačných výstupov v praxi a využívali všetky možnosti na jej trvalé zvyšovanie. S týmto cieľom uložila 8. júna 1983 vedúcim ústredných orgánov predložiť s návrhom vykonávacieho štátneho plánu technického rozvoja na rok 1984 i výsledky previerky komplexného zabezpečenia realizačných výstupov. Ďalej rezortom uložila prehodnotiť úlohy výrobkového a technologického charakteru a celkove zlepšiť prístup k zabezpečovaniu uznesení vlády SSR k technickému rozvoju.
Na včasné vytváranie predstihu teoretických poznatkov a metodologických východísk pri aplikácii vedy v praxi je dôležité riešenie úloh štátneho plánu základného výskumu sústredeného v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách a čiastočne v rezortných výskumných ústavoch. Počnúc 7. päťročnicou sa za oblasti základného výskumu začal postupne realizovať cieľovoprogramový prístup založením delových projektov základného výskumu a cieľových projektov výskumu. Informáciu o stave riešenia a realizácii týchto projektov prerokovalo Predsedníctvo SNR v tomto roku.
Základný výskum sa v oblasti surovinovej základne orientuje na vyhľadávanie surovín a ich spracovanie, rozšírenie surovinovej základne, efektívnejšie využívanie surovín tvoriacich bázu pre ťažiskové priemyselné odvetvie, hospodárenie priemyselnou a úžitkovou vodou.
V mikroelektronike sa skúmajú mikroelektronické štruktúry pre veľkoplošné integrované obvody s vysokou hustotou funkčných prvkov. V optoelektronike sa výskum zameriava na štúdium fotodetektorov, ktoré tvoria popri zdroji koherentného žiarenia (laser) a optickom prenosovom médiu (sklenené vlákno) základnú súčasť systému pre optické komunikácie. Výsledky sa plánujú využiť vo vývoji a výrobe mikroelektronickej súčiastkovej základne elektroniky a v početných aplikáciách.
V automatizácii vedeckých experimentov sa prioritne rieši automatizovaný merací systém a metódy merania a vyhodnocovania veľmi slabých elektrických a magnetických polí.
V umelej inteligencii a informačných riadiacich systémoch robotov sa riešia problémy teoretickej, robotiky, umelej inteligencie, riadenie inteligentných, robotických systémov a diskrétnych procesov, paralelné a špecializované problémovo orientované počítačové systémy. Výsledky sa uplatnia v experimentálnej a sériovej výrobe.
V supravodivosti riešenia sú zamerané na výskum metód prípravy vybraných supvavodičov s vysokými kritickými a technickými parametrami a najmä na výskum a vývoj supravodivých magnetických systémov. Ďalej na skúmanie fyzikálnych vlastností nových supravodivých materiálov za rôznych podmienok a v elektromagnetických poliach.
Vo výskume materiálov, metód a zariadení pre strojníctvo riešenie úloh je orientované na získavanie teoretických poznatkov a vytváranie realizačných podkladov pre počítačový návrh moderných strojných konštrukcií z hľadiska ich hmotnosti, dynamického namáhania, ergonomických vlastností, spoľahlivosti a životnosti. Výsledky prispejú k vývoju zvariteľných vysokopevných ocelí, najmä so zreteľom na kyslíkokonvertorovú výrobu, valcovanie na spojitých tratiach a sekundárnu metalurgiu vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach, závodoch GR ZŤS Martin, ako aj vo vývoji konštrukčných materiálov vyrábaných technológiou práškovej metalurgie v GR ZVL Považská Bystrica. Umožnia znížiť hmotnosť a predĺžiť životnosť zariadení vyrábaných v leteckom, automobilovom, energetickom a chemickom priemysle.
V metalurgických problémoch tvárnenia sa výskum zameriava na zlepšenie vlastností ocelí, farebných kovov a výrobkov práškovej metalurgie. Vytvoria sa predpoklady pre vývoj a výrobu vysokopevných materiálov, nových konštrukčných materiálov, vyrábaných neželezných kovov a ich zliatin.
V rozvoji stavebných hmôt a konštrukcií sa skúmajú fyzikálno-mechanické vlastnosti kompozitných stavebných materiálov, vplyv vybraných fyzikálnych a chemických činiteľov na proces hydratácie minerálnych spojív a na reguláciu tvorby pevnej štruktúry kompozitu.
Pre lepšie využitie a spracovanie drevnej hmoty sa objasňujú základné vzťahy medzi chemickou a nadmolekulovou štruktúrou drevných celulóz a ich reaktivitou pri následných chemických modifikáciách, v zisťovaní štruktúrnych a chemických vlastností lignínu a lignín-sacharidových komplexov a hemicelulózy na štúdium procesov transformácie ich štruktúry, v stanovení optimálnych podmienok produkcie enzýmov s možnosťou riadenia rozkladu drevnej hmoty a v zistení optimálnych podmienok humufikácie odpadu a stromovej kôry.
V prevencii a terapii spoločensky najzávažnejších ochorení sa v oblasti fyziológie výskum zameriava na poznanie molekulárnych podkladov funkcie vzrušivých buniek objasnenie mechanizmov regulácie svalovej kontraktility; poznanie a modelovanie prenosu a spracovávanie informácií v nervovom systéme; objasnenie mechanizmov účinku biologicky aktívnych látok zasahujúcich do regulácie funkcie kardiovaskulárneho, endokrinného a nervového systému; rozšírenie poznatkov o mechanizmoch účinku hormónov; procesy kontrakcie cievneho hladkého svalu a priebeh elektrickej aktivácie srdcového svalu za normálnych a patologických podmienok. V nádorových ochoreniach sa zameriava na objasnenie procesov premeny buniek vírusmi a chemickými látkami na bunky nádorové, výskum protinádorovej imunity a na látky s protinádorovým účinkom. Virologický výskum objasní funkcie jednotlivých zložiek vybraných vírusov a rickettsií, ako aj antigénnu stavbu vírusovej častice.
V molekulárnej biológii a genetike sa skúma stavba nukleových kyselín a ich prirodzených komplexov s bielkovinami, molekulárne mechanizmy regulácie metabolizmu nukleových kyselín a expresiu genetickej informácie chromozomálnej a extrachromozomálnej DNK, ako aj získavania nových kmeňov o požadovaných vlastnostiach a výskum mechanizmov opravy DNK poškodenej žiarením a chemickými mutagénmi. Výsledky prispejú k rozšíreniu základných poznatkov v molekulárnej biológii priemyselne významných mikroorganizmov.
V poľnohospodárskom výskume sa riešia najaktuálnejšie problémy zavlažovania, potenciálu krajiny, prevencie, intenzifikácie, liečby, živočíšnej a rastlinnej produkcie a integrovanej ochrany kultúrnych rastlín, čo umožní získať ucelené podklady pre prevenciu a ochranu zdravia človeka, hospodárskych zvierat, rastlín a krajiny a obmedziť spotrebu pesticídov pri zabezpečení vysokých úrod, produkcie mäsa a udržať hygienickú kvalitu potravín.
V ochrane a tvorbe životného prostredia sa rieši priestorová štruktúra abiotického, biotického a socioekologického systému, vzájomné vzťahy a ich racionálne využívanie pri tvorbe a ochrane životného prostredia.
Výskum v oblasti spoločenských vied rieši hlavné smery, a to vedecko-technický rozvoj ako rozhodujúci faktor intenzifikácie reprodukčného procesu. Komplexný výskum vývoja spoločenského a individuálneho vedomia a osobnosti socialistického človeka. Pokrokové a revolučné tradície v dejinách Slovenska a jeho rozvoj v podmienkach socializmu.
Významným činiteľom pri realizácii výsledkov výskumu a vývoja je investičná výstavba. Zaznamenal sa v nej pozitívny rozvoj projektových kapacít, keď sa postupne vyrovnávajú potreby požadovaných projektových prác s kapacitami projektových organizácií a projektových zložiek. Projektovanie prispieva technickému pokroku, zvýšila sa snaha architekta a projektanta o presadzovanie výsledkov VTR do realizácie cestou projektov, a pritom sa presadzuje tesnejšie prepojenie výskumu s projektovou praxou.
V investičnej výstavbe, v ktorej sa realizuje značná časť výsledkov výskumu a vývoja sa zdokonalil proces plánovania, investorskej a projektovej prípravy stavieb. Značne vzrástla materiálová a technická základňa. Reprodukcia základných prostriedkov sa postupne uskutočňuje na kvalitatívne vyššej úrovni.
V investičnej výstavbe stále pretrváva dlhá doba realizácie stavieb,
neúmerne sa zvyšujú rozpočtové náklady a často sa nedosahujú projektové parametre. Vysoké požiadavky na novú výstavbu, pomalé znižovanie rozostavanosti a nie vždy uspokojivá kvalita stavebného diela, znižujú uplatnenie vedy a techniky vo výrobe a užití. Opatrenia smerujú preto na dôslednejšie plnenie záverov Predsedníctva ÚV KSČ z júna m. r. na všetkých úrovniach riadenia. K ich plneniu napomôže aj priame prepojenie a väzba investičného a vedecko-technického rozvoja a ich súlad s dlhodobými cieľmi, potrebami a možnosťami sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Väčší dôraz sa kladie na zvýšenie potrieb rekonštrukcie a modernizácie, spojený s lepším využitím vedy a techniky. Tým sa dosiahne zníženie nárokov na novú Investičnú výstavbu a skoršie využitie investičných prostriedkov.
Za týmto účelom bude MVT SSR ako expertízny orgán v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou viac vplývať na tvorbu koncepcie rozvoja odvetví a odborov, bude spracúvať stanoviská k plánom investičnej výstavby s cieľom presadzovať najmä investície s rýchlou dobou návratnosti, s minimálnymi stavebnými nákladmi a investície, ktoré urýchlia presadenie progresívnych výsledkov vedecko-technického rozvoja do praxe.
Výskumná a vývojová základňa v SSR
Vo vede, výskume a vývoji pracuje dnes v SSR vyše 52 tis. pracovníkov. V tejto päťročnici v podstate vyrovnáme historicky vzniknuté rozdiely v základných ukazovateľoch VVZ na celoštátnu úroveň. Predpokladá sa, že počet jej pracovníkov v SSR v roku 1985 dosiahne viac ako 30 % z celoštátneho počtu.
I keď pozitívne výsledky prevládajú, ostáva tu ešte celý rad problémov. Napríklad súčasný stav tvorby nových vedeckých poznatkov, najmä však spôsob ich realizácie, nezodpovedá potrebám intenzívneho rozvoja československej ekonomiky. Za dnešného stavu, keď v ČSSR vyrábame 8 - 10 mil. výrobkov, nemôže naša výskumná a vývojová základňa vlastnými silami udržať celú šírku výroby na potrebnej technickej a ekonomickej úrovni. Tento stav sa pritom výraznejšie nezlepšuje, naopak dochádza k rozširovaniu nárokov na výskum a vývoj nových druhov výrobkov bez toho, aby sa zužovala doterajšia štruktúra výroby. Koncentrácia síl a prostriedkov výskumnej a vývojovej základne v podnikovej sfére sa potom nemôže dôsledne uskutočniť práve pre široký sortiment a zotrvačnosť výroby. Účinnosť a efektívnosť prace vedecko-technického potenciálu je preto značne závislá od toho, ako sa podarí riešiť tento problém - koncentrovať tvorivé sily na najdôležitejšie problémy národného hospodárstva a prehlbovať medzinárodnú deľbu práce. Štruktúru pracovníkov výskumu a vývoja preto postupne sústreďujeme na riešenie rozhodujúcich problémov, rozšírenie a prehĺbenie medzinárodnej spolupráce najmä so ZSSR. Posilňujeme najmä odvetvia priemyslu tak, aby podiel výskumu a vývoja v nich dosiahol približne 65 % z celkového počtu pracovníkov VVZ. Osobitnú pozornosť vláda venuje účinnosti výskumu, lepšej súčinnosti nadväzujúcich článkov, najmä na konštrukčné a technologické útvary.
Účinnosť výskumu oslabuje tiež nedostatočné rozvinutie výroby kompletačných uzlov, čo do značnej miery ovplyvňuje dĺžku vývoja i úroveň nového výrobku. Vláda SSR prijala v tomto smere opatrenia na lepšie organizačné prepojenie vedy s výrobou. Zásadným opatrením bol prevod väčšiny výskumných organizácií konštrukčného a technologického zamerania do výrobno-hospodárskych jednotiek. V priemyselných rezortoch SSR je už vyše 80 % výskumnej a vývojovej kapacity začlenenej do VHJ; či už formou samostatných ústavov, alebo podnikovej výskumnej a vývojovej základne.
Ďalším krokom v zavádzaní progresívnych organizačných foriem bolo aplikovanie sovietskych skúseností zo zriaďovania a budovania vedecko-výrobných združení. Svedčí o tom skutočnosť, že rozhodujúca väčšina najprepracovanejších typov týchto združení pracuje v SSR. Vytvorili sa výskumno-výrobné združenia v rámci VHJ, výskumno-projektové organizácie, združené pracoviská vysokých škôl, alebo SAV s podnikmi, pobočky pracovísk SAV priamo pri výrobných závodoch, pedagogicko-výskumno-výrobné združenia, centrálne laboratóriá a iné.
Pri hodnotení doteraz ustanovených združení a ostatných integračných zoskupení sa ukázala ich progresivita a životaschopnosť. Vo výskumno-výrobných združeniach sa skrátila dĺžka inovačného cyklu. U väčšiny úloh nepresahuje doba riešenia 3 roky a zavedenie novej výroby trvá okolo 1, 5 roka. U vybraných úloh sa podarilo celý inovačný cyklus skrátiť na 3 roky. Najvyššie časové úspory sa získali skrátením prípadne úplným odstránením intervalov medzi jednotlivými fázami inovačného procesu. Priemerné dosiahnuté úspory sú 1 - 2 roky na úlohu.
Z ďalších prínosov výskumno-výrobných združení možno uviesť pozitívne ovplyvňovanie výrobných programov, zvýšenie produktivity práce u sledovaných užívateľov novej techniky o 200 - 400 %, skrátenie doby úhrady novej techniky u technologických jednotiek v priemere na 1 až 3 roky, u väčších celkov na 3 - 5 rokov a relatívnu úsporu pracovníkov. V oblasti šľachtenia a semenárstva preukázali vedecko-výrobné združenia svoju prednosť v prepojení výskumu a šľachtenia.
Doterajšie skúsenosti s jestvujúcimi združeniami sa budú využívať v ďalšom úsilí o zefektívnenie inovačného cyklu. Zlepšovať sa bude súčasný najrozšírenejší systém organizácie vo výrobno-hospodárskych jednotkách, kde ešte zďaleka nie sú vyčerpané možnosti využívania výskumných kapacít na zlepšenie produkcie alebo uplatňovania novej pokrokovej technológie. Tu sa budú využívať pozitívne skúsenosti tých VHJ, ktoré už svoju organizáciu a riadenie progresívnym spôsobom upravovali. Ide najmä o priekopnícku prácu, ktorú v tomto smere vykonalo GR ZŤS Martin. Zovšeobecnenie týchto skúseností a podmienky pre rýchle uplatnenie týchto progresívnych foriem je obsiahnuté v uznesení vlády ČSSR č. 1 a vlády SSR č. 95 z roku 1983.
Medzi významné netradičné organizačné formy riadenia vedecko-technického rozvoja patrí aj systém vedúcich pracovísk vedecko-technického rozvoja. Ich poslaním je príprava stanovísk pre rozhodovanie na jednotlivých stupňoch riadenia, konkrétne opatrenia na ďalší rozvoj vybraných odvetví a odborov národného hospodárstva. Hlavný dôraz sa tu preto kladie na permanentné prognostické práce a na účasť vedúcich pracovísk VTR na koordinačnej činnosti. Túto skutočnosť plne zdôraznila aj spoločná previerka Výboru ľudovej kontroly ČSSR a Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ a z ich podnetu vykonaná rozsiahla previerka.
Technické vybavenie výskumných a vývojových pracovísk modernou prístrojovou technikou a pracovnými zariadeniami sa čiastočne zlepšilo 1 napriek skutočnosti, že naša výskumná a vývojová základňa nedosahuje ani polovičnú úroveň vybavenosti v porovnaní s vyspelými krajinami. Osobitne sa to pociťuje najmä v prístrojovej a výpočtovej technike, poloprevádzkových a modelových zariadeniach, čo značne znižuje účinnosť výskumných prác. Čiastočnému zlepšeniu tohto stavu napomáha účinnejšie spoločné využívanie tejto techniky viacerými organizáciami a budovanie centrálnych laboratórií, vybavených unikátnou špičkovou prístrojovou technikou, pracujúcich v dvojsmennej prevádzke so stabilnou obsluhou a zabezpečeným rýchlym servisom. Tento spôsob sa osvedčuje a bude sa v ňom ďalej pokračovať.
Sústavná pozornosť sa venuje zvyšovaniu kvalifikačnej úrovne pracovníkov výskumu a vývoja. Rozhodujúcu tvorivú zložku predstavujú odborníci s vysokoškolským vzdelaním. Ich podiel z celkového počtu pracovníkov výskumu a vývoja dosahuje v SSR 32 %, čo je o 2 % viac, ako je celoštátny priemer. Pri medzinárodnom porovnaní dosahujeme podobné zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov ako má ZSSR, Francúzsko a NSR, lepší podiel majú napr. Švédsko, Holandsko, Japonsko, Maďarsko a Bulharsko. Najmenej priaznivá situácia je v podiele vysokoškolsky vzdelaných a vedeckých pracovníkov v hlavných odvetviach a rezortoch. Z tohto hľadiska je neuspokojivý stav v trezorte Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a len o málo lepší je vo Federálnom ministerstve hutníctva a ťažkého strojárstva. V týchto rezortoch sa podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov pohybuje okolo 23 % a vedeckých pracovníkov v rezorte všeobecného strojárstva je len 0, 6 %, i keď ich celkový podiel v SSR dosahuje 5, 9 %. Robia sa opatrenia na zlepšenie kvalifikačnej štruktúry tak, aby sa v priemyselných odvetviach dosiahlo okolo 33 % vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Uvedené závery potvrdila previerka výskumnej a vývojovej základne vo vybraných VHJ, ktorá ukázala, že nám chýba dlhodobý výhľad rozvoja národného hospodárstva i jednotlivých výrobných odvetví a v nadväznosti na to aj stanovenie zodpovedajúcej štruktúry VVZ a dlhodobej prípravy odborných kádrov.
Výchove, príprave a výberu a plánovitému rozmiestňovaniu vysokokvalifikovaných kádrov, osobitne z mladej generácie, sa obzvlášť v poslednej dobe venuje zvýšená pozornosť. Vidíme v tom významnú politickú, ideovo-výchovnú a národohospodársku úlohu, nevyhnutný predpoklad rozvoja ľudského činiteľa a uplatnenia jeho tvorivých síl. Zároveň je to predpoklad upevňovania vzťahu k nášmu spoločenskému zriadeniu a zvyšovaniu angažovanej účasti pracujúcich na výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Výraznejšiemu uplatňovaniu výsledkov výskumu vo výrobe a na zahraničných trhoch bráni dlhotrvajúci nesúlad medzi technologickým výskumom, vývojom a výrobou strojov a zariadení a dokonalejšie prepojenie výroby strojárskych rezortov s potrebami nestrojárskych rezortov.
Na lepšie uplatňovanie výsledkov tvorivej práce v praxi, urýchľovanie inovačného cyklu, zdokonalenie organizácie a riadenia vláda SSR svojím uznesením č. 372/1978 schválila ustanovenie Rady pre vedu a techniku ako poradný orgán ministra výstavby a techniky SSR. Tým sa zlepšila koordinácia činnosti ústredných orgánov, väzba medzi základným výskumom, aplikovaným výskumom a vývojom. K tomu prispela i dobrá práca desiatich odborných komisií ustanovených pri "Rade", ktoré svoju pozornosť sústreďovali najmä na rozpracovanie nových progresívnych technológií, novonastupujúcich vedných odborov. Dosiahnuté výsledky tejto organizačnej formy a spôsobu koordinácie sú dobré a budú vhodne využité v ďalšom období.
S cieľom usmerniť rozvoj pracovnej iniciatívy a socialistického súťaženia na splnenie plánovaných úloh, dosiahnutie vysokej úrovne riešení výskumných a vývojových prác, celkové zvýšenie efektívnosti výskumnej činnosti, dosahovanie z celospoločenských hľadísk najlepších výsledkov a zvýšenie morálnopolitiokého uvedomenia pracovníkov výskumnej a vývojovej základne organizuje sa každoročne súťaž organizácií VVZ o Červenú zástavu vlády ČSSR a Ústrednej rady odborov a o Červenú zástavu ministra výstavby a techniky SSR a Slovenskej odborovej rady. Za posledné obdobie najlepšie výsledky dosiahli Výskumný ústav inžinierskych stavieb v Bratislave, Výskumný ústav pre petrochémiu v Novákoch, Výskumný ústav chemických vláken vo Svite a Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom. Vynikajúce výsledky kolektívov a jednotlivcov vo vede a technike sa oceňujú najvyššími štátnymi vyznamenaniami, Štátnou cenou Klementa Gottwalda, Národnou cenou SSR a Cenou ministra ČSSR pre technický a investičný rozvoj. Dobré skúsenosti z takejto formy morálneho oceňovania sa budú i naďalej využívať a do súťaže zapájať i ďalšie ústavy a pracoviská.
K budovaniu sústavy vedeckých, technických a ekonomických informácií vláda SSR uznesením č. 368/1977 prijala viaceré opatrenia. V súlade s tým bola v podstate ukončená systémová výstavba sústavy. Vytvorilo sa 10 odvetvových a 128 odborných informačných stredísk a zdokonalila sa sieť základných informačných stredísk v podnikoch, závodoch, ústavoch a školách. Podiel kapacity v ČSSR vo VTEI dosiahol 28 % oproti 13 % v roku 1970. Pokračovala modernizácia informačnej sústavy najmä postupným využitím výpočtovej techniky.
Doriešilo sa zapojenie našej sústavy na Medzinárodný systém vedeckých a technických informácií RVHP. V rámci toho pôsobia aj dva hlavné orgány, ktoré majú koordinačnú gesciu pre celú RVHP - a to pre systém VODOINFORM vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva a INFORMOOS v Československom stredisku pre životné prostredie, obidva v Bratislave. Ďalšie Informačné pracoviská sa zúčastňujú na činnosti ostatných Informačných systémov RVHP. V rámci dohody so ZSSR o spoločnom diaľkovom prístupe k zahraničným bázam dát sa začal využívať rad informačných súborov zo zahraničia.
Napriek vytvoreným dobrým predpokladom pre činnosť sústavy VTEI, pohotovosť a využívanie informácií zatiaľ plne nezodpovedajú súčasným potrebám riadenia rozvoja vedy a techniky a realizácia prijatých opatrení sa oneskoruje. Preto opatrenia na ďalšie obdobie smerujú na intenzívnejšie a komplexnejšie využívanie našich i zahraničných zdrojov, vrátane informácii získavaných zahraničným obchodom a údajov o domácich výrobkoch. Ďalej smerujú ku skvalitneniu spracovania informácií v údajovej (faktografickej) forme, umožňujúcej porovnávanie so zahraničím; k využívaniu výpočtovej techniky a mikrografickej techniky a vybudovanie terminálovej siete, ktorá má umožniť plné zvládnutie diaľkového prístupu k našim a zahraničným informačným súborom.
Medzinárodná vedecko-technická spolupráca
Hospodárska a vedecko-technická spolupráca so Sovietskym zväzom a členskými štátmi RVHP sa uskutočňuje v súlade so Zmluvou o priateľstve a spolupráci ČSSR a ZSSR a Komplexným programom ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP. Ďalej s Dohodnutým plánom mnohostranných integračných opatrení členských štátov RVHP, dlhodobými cieľovými programami spolupráce, dlhodobým programom špecializácie a kooperácie medzi ČSSR a ZSSR, ako aj ostatných schválených plánov a dokumentov.
Najdôležitejšie úlohy vedecko-technickej spolupráce sú zaradené do plánu rozvoja vedy a techniky a vláda SSR ich pravidelne hodnotí. Všetky výskumné a vývojové organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR sa na základe zmlúv a dohôd aktívne podieľajú na riešení úloh vedecko-technickej spolupráce, pričom vzrastá aj podiel zmlúv uzatváraných prostredníctvom podnikov zahraničného obchodu.
Medzi úspešne riešené úlohy vedecko-technickej spolupráce v tomto období patrí najmä riešenie využitia jadrovej energie a výstavby jadrových elektrární, ukončenie vývoja a zavedenie do výroby jednotného systému elektronických počítačov, ďalej vývoja, výskumu a výroby priemyselných robotov a manipulátorov s vyústením do budovania spoločnej československo-sovietskej konštrukčnej kancelárie vo VU-KOV-e Prešov, ako aj výskum, vývoj a výroba lesných kolesových traktorov, odvetvovacích a približovacích lesných strojov v ZŤS Martin. Dobré výsledky sa dosiahli pri riešení technológie antioxidantov, nových gumárenských chemikálií, prípravkov na ochranu rastlín, výroby nalkénov, spracovania drevnej hmoty, vo vývoji, konštrukcii a technológii stavby vozoviek, využití zeolitov a ďalších úlohách. Úspešná je spolupráca v poľnohospodárstve a výžive, najmä pri šľachtení kukurice, ovsa, jačmeňa a pšenice, mechanizácii a automatizácii procesov v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Úspešne sa rieši vývoj technológie cefalosporinových antibiotík a vitamínu C, výroba nových biomedicínskych prístrojov a zariadení pre vedecký výskum. Pozitívne príklady sú tiež v základnom výskume, najmä pokiaľ ide o účasť na programe Interkozmos alebo spolupráca SAV v Spojenom ústave pre jadrové výskumy v Dubne. Viaceré pozitívne výsledky sa získali aj z dvojstrannej spolupráce medzi Ministerstvom výstavby a techniky SSR a Štátnym výborom pre vedu a techniku Gruzínskej SSR, najmä v geológii, zavlažovaní, v stavebníctve, zdravotníctve, ochrane lesa pred škodcami a podobne.
Tieto i ďalšie dosiahnuté úspechy vedecko-technickej spolupráce sú predovšetkým výsledkom spolupráce so ZSSR, ktorá okrem dvojstrannej spolupráce dominuje i v mnohostrannej spolupráci členských štátov RVHP.
Aj pri doterajšom pozitívnom rozvoji vedecko-technickej spolupráce s členskými štátmi RVHP je jej celkový efekt v pomere k potrebám našej ekonomiky nízky. Súčasné požiadavky vedecko-technického rozvoja vyžadujú využívanie vyšších foriem vedecko-technickej spolupráce, najmä zriaďovaním spoločných medzinárodných vedecko-technických kolektívov a laboratórií. Vláda SSR i ústredné orgány SSR prijali, resp. už vykonávajú na zlepšenie medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce rad opatrení.
S cieľom výrazného uplatnenia vyšších foriem spolupráce prehodnotia ústredné orgány SSR stav uzatvárania zmlúv o vedecko-technickej spolupráci a na základe získaných výsledkov upravia plány rozvoja vedy a techniky. Pritom sa ústredné orgány sústredia na to, aby medzinárodná spolupráca bola premietnutá do všetkých častí plánu, aby sa jej úlohy navrhovali s dostatočným predstihom a súčasne sa pripravovali návrhy na hospodársku spoluprácu, špecializáciu a kooperáciu výroby, aby pri úlohách medziodvetvovej povahy bol stanovený zodpovedný gestor. Súčasne zamerajú pozornosť na zabezpečenie opatrení prijatých 106. zasadnutím Výkonného výboru RVHP na prípravu úloh vedecko-technickej spolupráce na obdobie 1985 - 1990 a na ďalšie roky.
Licenčná politika bola v rokoch 6. päťročnice prednostne orientovaná na zabezpečenie surovinovej základne. V tejto päťročnici je orientovaná na nákup licencií s rýchlou návratnosťou a tie, ktoré riešia vo väčšom rozsahu výrobu kvalitnejšieho spotrebného tovaru, potravinárskych výrobkov a lepšiu exportnú schopnosť výrobkov.
Objem licenčnej výroby v SSR bol v 6. päťročnici 4, 5 % z celkovej hodnoty vyrobeného tovaru a za posledné dva roky sa zvýšil cca na 5 %. Z celkového objemu" licenčnej výroby sa vyváža približne 25 %, pričom vývoz smeruje prevažne (63 %) do nesocialistických štátov, čistý devízový prínos z licenčných výrob v relácii na socialistické štáty je 3-krát a k nesocialistickým štátom 2-krát vyšší než celkové devízové náklady. V posledných rokoch sa zlepšilo i plnenie plánu licenčných výrob z 91 % na cca 102 %, k čomu prijalo Predsedníctvo vlády SSR v roku 1979 osobitné opatrenie. Prínosom boli napr. zakúpené licencie pre petrochemické výroby, pre výrobu umelých hnojív, syntetických vláken, panelov pre bytovú výstavbu, spaľovacích motorov, hydrauliky a pod.
Aj keď sa dosiahlo zlepšenie vo využívaní licencií, ich podiel na procese inovácií výrob a výrobkov je ešte nízky, keď z celkových nákladov na výskum a vývoj činí priemerne 2 %, kým v priemyselne vyspelých krajinách je to v rozsahu 6 - 10 %.
K určitému zlepšeniu dochádza v predaji licencií. Kým za roky 6. päťročnice predali organizácie 27 licencií, tak za posledné dva roky je to 14 licencií. Tento stav však vcelku nie je uspokojivý. Príčinou je najmä nižšia úroveň ponúkaných riešení v porovnaní s praxou vo svete.
K využitiu existujúcich rezerv príslušné ústredné orgány preveria ďalšie možnosti nákupu licencii, budú venovať zvýšenú pozornosť ich včasnej a komplexnej príprave a kratšiemu uzatváraniu zmlúv. Podobne preveria možnosti zlepšenia predaja licencií.
Inovačná aktivita a akosť výrobkov
Doterajšie výsledky v inovačnej dynamike, sortimentnej skladbe a akosti nových výrobkov nezodpovedajú zatiaľ v požadovanom rozsahu potrebám tak vnútorného, ako aj zahraničného trhu. Aj keď sa podiel nových výrobkov z celkovej výroby tovaru v SSR zvyšuje, oproti 9, 9 % v r. 1980 na 15, 5 % v roku 1982, podiel nových výrobkov I. akosti a technicky pokrokových výrobkov sa zvýšil za to isté obdobie len z 9, 4 % na 10, 6 %.
Nevyhovujúca je aj kvalitatívna stránka inovovaných výrobkov, ktorá prakticky zostáva na úrovni roku 1980, keď 66 % inovácií je realizovaných v nižších inovačných radoch. Len 2, 9 % inovácií bolo v roku 1982 realizovaných v najvyššom 7. inovačnom rade, čo je oproti roku 1980 2, 6 percentný kvalitatívny vzostup.
Objem realizovaných dodávok cenovo zvýhodnených výrobkov za dosiahnutú akosť vzrástol v SSR o 31 % a dosiahol zhruba 4 mld Kčs. Pozitívnym javom je, že cenové zvýhodnenie za módnosť a luxusnosť z celkového objemu zvýhodnenia má klesajúcu tendenciu, ale i tak 67 %-né zastúpenie na celkovom zvýhodnení je vysoké.
Cenové znevýhodnenie za technickú zaostalosť a nízky stupeň akosti naďalej nezodpovedá existujúcemu stavu, a preto sa na ňom dostatočne neprejavuje účinnosť prijatých opatrení.
Vláda SSR sa podrobne zaoberala súčasnou situáciou a podmienkami vývoja kvality výrobkov. V súčasnej dobe sa v zmysle jej prijatého uznesenia č. 91/1983 realizuje vo vybraných rezortoch rad opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky na zvýšenie podielu výrobkov s vysokou technicko-ekonomickou úrovňou tak, ako si to vyžadujú potreby národného hospodárstva.