307 tis. ha ornej pôdy, 123 tis. ha trvalých trávnych porastov, 6 tis. ha vinohradov a 6, 1 tis. ha ovocných sadov. Ďalej sa vybuduje 944 km poľných ciest, čo umožní racionálnejšie využitie pôdy, usporiadanie honov a úspory PHM pri doprave. Výstavbou 462 tis. m3 poľných hnojísk sa vytvoria základné podmienky pre zlepšenie kvality maštaľného hnoja a tým jeho účinnosti v pôde.

Orientačne uvedený zúrodňovací program do roku 2000 by si vyžiadal pri terajšej cenovej hladine celkové náklady vo výške cca 40 mld. Kčs. Finančné zdroje na zúrodnenie pôdy, získavané z príjmov za odňatie pôdy, budú mať pritom klesajúcu tendenciu. Vystáva tak naliehavá potreba riešiť problémy zvýšenia finančnej účasti štátu na realizácii zúrodňovacieho programu, diferencovanej podľa vecných priorít celoštátne jednotných kritérií. Pretože obdobné problémy do r. 1985 i v dlhodobom výhľade sa rysujú aj v ČSR, vyžaduje si tento problém celoštátne riešenie aj na úrovni federálnych orgánov.

V záujme udržania a programového zvyšovania úrodnosti pôdy a získania potrebného národohospodárskeho efektu z týchto zásahov, je potrebné vyžadovať kategorické opatrenia zo strany príslušných rezortov na výrazne eliminovanie negatívnych účinkov priemyselných exhalátov na pôdu a na rastlinnú výrobu. Je ďalej neudržateľný stav, že na 200 tis. ha pôdy je produkcia znižovaná vplyvom exhalátov.

Ďalšou rezervou rastu poľnohospodárskej produkcie je intenzívnejšie využite pôdy v chránených oblastiach a pásmach s výmerou 450 tis. ha.

Záver

Komplexný systém starostlivosti o poľnohospodársky pôdny fond a jeho racionálneho využívania treba chápať ako súbor nadväzných činností a opatrení za účelom zvyšovania produkčného potenciálu krajiny v harmonickom súlade s vlastnosťami prostredia a potrebami spoločnosti. Konkrétne ide o komplex agrotechnických, biologických, agromelioračných, vodohospodárskych, hydromelioračných a technických zásahov, ako aj legislatívnych a spoločensko-ekonomických noriem, ktoré podmieňujú optimálnu ochranu, zúrodňovanie a využívanie potenciálu poľnohospodárskej krajiny a zvyšovanie produkčnej schopnosti pôd.

Cieľavedomé a adekvátne smerovanie prostriedkov spoločnosti nielen na udržanie, ale najmä na zvyšovanie úrodnosti pôdy predpokladá predovšetkým aktívnu účasť vedecko-výskumnej základne na riešení týchto problémov. V primeranom časovom predstihu musí dať riadiacim orgánom i poľnohospodárskej praxi k dispozícii také realizačné výstupy, ktoré by proces zvyšovania produkčných schopností pôd nielen urýchlovali, ale aj stabilizovali.

Popri riešení niektorých ťažiskových problémov z tejto oblasti ústavnú SAV, bude potrebné aktivizovať na tieto úlohy vedeckovýskumnú základňu rezortu poľnohospodárstva a výživy a z toho osobitne ústavy riešiace úlohy v oblasti pôdoznalectva, závlah, výživy rastlín, biochémie a mikrobiológie pôdy.

Prácu výskumu treba zamerať predovšetkým na

- detailnú a komplexnú ekologickú rajonizáciu optimálneho využitia celého pôdneho fondu

- rozpracovanie metodík komplexnej meliorácie, chemizácie, využitia a ochrany pôd v záujme zvýšenia hospodárskej produktívnosti jednotlivých územných celkov i s prihliadnutím na normalizáciu krajinného prostredia a ochranu biosféry

- rozpracovanie teórie regulácie biogeochemického látkového kolobehu v poľnohospodárstve a jeho konfrontácia s priemyslom

- analýzu energetickej bilancie vysokoprodukčných pôd a jednotlivých agroekosystémov

- regionálne i lokálne programy optimálneho využitia pôd a rozšírenej reprodukcie ich úrodnosti, vrátane konkrétnych plánov komplexného zúrodňovania narušených, alebo menej plodných pôd.

- analýzu plošného rozsahu i vecnej odôvodnenosti vplyvov a činiteľov, ktoré obmedzujú poľnohospodárske využívanie pôdneho fondu, ako sú ochranné pásma, chránené územia, ťažba nerastných surovín a znečisťovania pôd prašnými a plynnými exhalátmi.

- stanovenie pôsobenia ekologických faktorov na tvorbu úžitkovej biomasy s určením ciest a nákladov, ako i časovej aplikácie ich možnej realizácie.

Realizácia náročného programu rastu poľnohospodárskej produkcie v záujme udržania a skvalitnenia dosiahnutej životnej úrovne a v rámci nej stupňa uspokojovania potrieb vo výžive obyvateľstva, musí sa stať celospoločenskou úlohou. Základným predpokladom pre dosiahnutie týchto cieľov je zmenia vzťahu orgánov a organizácii ako i jednotlivcov k pôde jej ochrane, zúrodňovaniu a efektívnemu využívaniu.

Sebestačnosť štátu v základných potravinách za stavu, keď vzhľadom na rastúci počet obyvateľov sa výmera pôdy na obyvateľa bude objektívne znižovať, sa môže zabezpečiť len sústavným zvyšovaním úrodnosti pôdy a celkovou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby. Táto realita nevyhnutne predpokladá nielen zvýšené úsilie poľnohospodárov, ale aj rast podielu prostriedkov celej spoločnosti za zabezpečenie týchto cieľov.

Vývoj PPF podľa kultúr v SSR za roky 1966 - 1982 v tis. ha

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 2 Vývoj úbytkov poľnohospodárskej ornej pôdy v SSR za obdobia 1986 - 1980 a roky 1981 a 1982

Tabuľka č. 3 Vývoj prírastkov poľnohospodárskej a ornej pôdy v SSR z pôdy nepoľnohospodárskej za roky 1966 -1982 v ha

Návrh na rozsah neinvestičného zúrodňovania pôdy do roku 2000

Tabuľka č. 4

Tabuľka č.: 5

Prehľad o realizáciu neinvestičného zúrodňovania pôdy na Slovensku v jednotlivých rokoch 5. päťročnice podľa krajov

Tabuľka č.: 6

Prehľad o realizácii neinvestičného zúrodňovania pôdy na Slovensku v jednotlivých rokoch 6. päťročnice podľa krajov

Výstavba odvodnenia v 6. päťročnici a v prvých troch rokoch 7. päťročnice v SSR

Tabuľka č.: 7