SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
48
Správa
vlády SSR o plnení dlhodobej koncepcie vývoja, ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Slovenskej socialistickej republike
Už X. zjazd KSČ zdôraznil potrebu sústavnej starostlivosti o pôdu ako základu pre výrobu potravín. Vzhľadom na závažnosť tejto celospoločenskej úlohy sa na tento úsek upriamili uznesenia ďalších zjazdov a plenárnych zasadnutí ÚV KSČ. V roku 1966 bol prijatý zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý novelizovalo Federálne zhromaždenie v roku 1976, kde sa sprísnili kritériá jeho ochrany. V tom istom roku schválila vláda SSR uznesenie ku Koncepcii ochrany, zúrodňovania a využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu do roku 1980 s výhľadom do roku 1990, ktorú prerokovala aj Slovenská národná rada.
Vláda SSR sa touto problematikou zaoberala každoročne. V roku
1978 prerokovala Koncepciu zúrodňovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vrátane vodohospodárskych úprav do roku 1990, v roku
1979 prijala uznesenia na sprísnenie opatrení k ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v územnom plánovaní, v roku 1981 a 1982 prijali vlády ČSSR a SSR opatrenia na sprísnenie postupu pri odnímaní pôdy a v roku 1982 schválila SNR doplnok zákona o Štátnom fonde na zúrodnenie pôdy.
V nadväznosti na tieto dokumenty vydal rezort poľnohospodárstva a výživy vykonávacie úpravy s konkretizáciou úloh na jednotlivých stupňoch riadenia a úloh jednotlivých zainteresovaných orgánov a organizácii. V pokynoch išlo nielen o problematiku ochrany, zúrodňovania a využívania pôdy, ale aj o usporiadanie pôdneho fondu v užívaní socialistických poľnohospodárskych organizácií, zmien kultúr pôdneho fondu, jeho fyzickej inventarizácii s cieľom upresnenia evidencie. Problematika ochrany, zúrodňovania a využívania pôdy je predmetom pravidelných kontrol vykonávaných MPVž SSR, Výborom ľudovej kontroly SSR, ako aj poslaneckých prieskumov.
V plnení uznesenia vlády SSR čisto 124/1976 prijatého ku Koncepcii sa v období rokov 1976 - 1982 dosiahli viaceré pozitívne výsledky, aj keď na niektorých úsekoch sa negatívne vplyvy nepodarilo plne eliminovať.
I.
V prvom roku 6. päťročnice mala poľnohospodárska výroba k dispozícii 2 560, 4 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 1 591, 6 tis. ha ornej pôdy (stupeň zornenia 62, 1 %). Na intenzívne trvalé kultúry, pripadlo 122, 7 tis. ha, (4, 8 % celkovej výmery pôdy). K 1. 1. 1983 sa evidovalo 2 474, 2 tis. ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 1 518, 5 tis. ha ornej pôdy a 130, 3 tis. ha trvalých intenzívnych kultúr.
Podstatný podiel na úbytkoch poľnohospodárskej pôdy v rokoch 1976 - 1982 (61, 6 %) predstavuje upresnenie evidencie pôdy. Na zvyšujúcich úbytkoch 33 tis. ha sa podieľa odňatie pre investičnú výstavbu 18, 8 tis. ha a 14, 2 tis. ha do lesného fondu.
Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že za sledovaných 7 rokov sa fond ornej pôdy rozšíril o 42, 7 tis. ha rozoraním lúk a pasienkov a ďalších 7, 6 tis. ha ornej pôdy sa získalo rekultiváciou nepoľnohospodárskej pôdy vrátane odlesnenia.
Rozšírenie intenzívnych trvalých kultúr (prírastok 7, 6 tis. ha) sa síce v prevažnej miere uskutočnil na ornej pôde, pričom sa však na tento účel vyčlenili pôdy nižšej produkčnej kvality, plytké, štrkovité a piesočnaté. Táto zmena kultúr umožňuje získať z jednotky plochy podstatne vyššiu intenzitu rastlinnej výroby ako pri pôvodných kultúrach najmenej na 6-násobok).
Po prijatí sprísnených opatrení na ochranu pôdy (moratórium) sa podarilo výrazne znížiť úbytky pôdy, pričom rekultiváciou nepoľnohospodárskej pôdy sa získalo za posledné dva roky o 2, 2 tis. ha ornej pôdy viac ako sa uvoľnilo na nepoľnohospodársku činnosť. Naďalej sa však nedarí čeliť požiadavkám investorov na záber úrodných, rovinatých pôd.
Tento nežiadúci stav vyplýva zo skutočnosti, že nie sú vytvorené podmienky na realizáciu stavieb v horších pôdnych a investične náročnejších terénnych podmienkach. Na zabezpečenie zmeny sa žiada, aby ministerstvo výstavby a techniky a Slovenská plánovacia komisia zabezpečili novelizáciu technicko-ekonomických ukazovateľov a investičných limitov na zvýhodnenie projektantov a investorov umiestňujúcich stavby v prelukách, svahových polohách a pod. Doteraz platné investičné limity a nástroje nezohľadňujú investičnú výstavbu v horších terénnych podmienkach, čím sú investori vedení k realizácii výstavby na rovinatých plochách, spravidla úrodných. Národné
výbory pristupujú nedôsledne k prestavbe jadier miest, neuváženou politikou zaberajú veľa plôch na účely výstavby terciárnej sféry, nedostatočne sa využíva možnosť združovania investícií a pod. Zásadnú zmenu vyžaduje výstavba garáží, skladov a pod., nepripustiť ich výstavbu bez využitia podzemných priestorov. Vzhľadom na skutočnosť je potrebné vyhlásiť moratórium - zákazy výstavby doterajším spôsobom. V súlade s týmto smerom sa musia pripraviť i stavebné organizácie zmenou doterajšieho spôsobu výstavby a k tomu zabezpečovať i materiálno-technickú základňu. Ďalej je potrebné zmeniť prístup orgánov oblastného plánovania pri rozhodovaní o umiestnení investícií.
Uznesením vlády číslo 109/1982 bolo uložené do 31. 12. 1982 vykonať inventarizáciu pôdy v oblastiach ukončovania socializácie a v užívaní nepoľnohospodárskych organizácií. Práce v teréne boli ukončené v termíne. Problémy sú s jej evidenčným usporiadaním, ktoré je viazané na vykonanie náhradnej rekultivácie nepoľnohospodárskej pôdy. Východiskom je nepožadovať náhradu v termíne usporiadania, ale postupne s vyhľadávaním plôch a finančných možností uhradzovania rekultivačných prác z prostriedkov Štátneho fondu na zúrodňovanie pôd a Štátneho fondu vodného hospodárstva.
II.
K vyššej intenzite rastlinnej výroby významnou mierou prispieva zúrodňovanie pôdy. V hydromelioračnej výstavbe sa v rokoch 6. päťročnice plánované úlohy prekročili. Do užívania sa odovzdalo 46, 6 tis. ha závlah, 86, 9 tis. ha odvodnenia, 10, 2 mil. m3 akumulačných priestorov v malých vodných nádržiach a bolo takto celkom upravených 490 km poľnohospodárskych, tokov. Na tieto práce sa v 6. päťročnici vynaložili takmer 3 mld. Kčs.
Závlahy sa budovali prevažne na južnom Slovensku. Odvodňovalo sa hlavne na Východoslovenskej nížine, v povodí Ipľa, Slanej a na Záhorí. Začalo sa aj s odvodňovaním v horských a podhorských oblastiach.
Koncom 6. päťročnice bolo v poľnohospodárstve SSR k dispozícii celkom 220 tis. ha závlah, z toho takmer 200 tis. ha na ornej pôde. Tento rozsah závlah predstavuje 26, 8 % z celkovej potreby. Odvodnených pôd bolo na Slovensku 313 tis. ha, čo je 56, 1 % výhľadovej potreby.
Na zavlažovaných pôdach sa dosahuje prírastok HRP 25 - 30 %, t. j. absolútne o cca 3 tis. Kčs. ha1. Pri uvedenej výmere závlah by sa takto mohla získať vyššia hodnota rastlinnej produkcie za 660 mil. Kčs ročne. Skutočné prínosy sú však nižšie v dôsledku toho, že závlahy sa využívajú cca na 75 - 80 %. Je to spôsobené najmä neprispôsobením štruktúry pestovaných plodín pre závlahové podmienky a v niektorých podnikoch najmä Vsl. kraja aj nedostatočnou organizáciou práce pri využívaní závlah. Rezort poľnohospodárstva a výživy prehodnotí systémy hospodárenia na pôdach s vybudovanými závlahami a doterajšiu štruktúru pestovaných plodín.
Ešte vyššia návratnosť Investovaných prostriedkov sa dosahuje na odvodnených pôdach, ktoré pred zúrodňovaním vykazujú veľmi nízku intenzitu rastlinnej produkcie. Z tohto dôvodu po odvodnení a následnom zúrodnení sa intenzita HRP zvyšuje až na dvojnásobok (z 3, 5 na 7, 0 tis. Kčs. ha-1). Celkové zvýšenie HRP na odvodnených pôdach predstavuje ročne 1, 1 mld Kčs.
Program hydromelioračnej výstavby pre 7. päťročnicu vychádza z možnosti národného hospodárstva. Postupne sa riešili jednotlivé nadväznosti - zabezpečenosť podmieňujúcich investícií rezortami lesného a vodného hospodárstva, hutníctva a ťažkého strojárenstva palív a energetiky - ktoré tento program limitovali. Týmto sa vytvorili podmienky pre vybudovanie 70 tis. ha závlah, 80 tis. ha odvodnenia a 12 mil. m3 vodných nadrží. Úpravy tokov v dĺžke 250 km sa budú realizovať najmä v extravilánoch ako súčasť odvodnenia a pri potrebe odstránenia častých povodňových škôd.
V tejto päťročnici sa starostlivosť sústreďuje predovšetkým na urýchlenie odvodňovacích prác na VSN (23, 4 tis. ha), na výstavbu závlah v oblasti Podunajskej nížiny, VSN a v povodí Ipľa a Slanej. S cieľom vytvorenia podmienok pre Intenzívnejšie využívanie starších závlahových sústav sa uplatňuje modernizácia širokozáberovými /zavlažovacími FREGAT zo ZSSR. V priebehu 7. päťročnice táto výkonná závlahová technika bude využitá na výmere cca 36 tis. ha. Moderná technológia výstavby sa uplatňuje aj pni odvodňovaní. Zvyšuje sa podiel plastov pri odvodnení drenážou a náročné výkopové zemné práce sa nahrádzajú bezvýkopovou technológiou.
V súčasnosti sa najobtiažnejšie riešia odvodnenia horských a podhorských oblastí a na ťažkých pôdach, kde zložitosť prírodných podmienok vyžaduje, aby výskum doriešil vhodné komplexné postupy pre prípravu stavieb tak, aby sa dosiahol optimálny vodný režim pôdy i jej fyzikálne a chemické vlastnosti pri minimálnych investičných a neinvestičných nákladoch.
Výstavba malých vodných nádrži sa orientuje výlučne na zabezpečenie vody pre závlahy. Rezort poľnohospodárstva a výživy pristúpil aj k príprave väčších nádrží (nad 2, 0 mil. m3), pretože rezort lesného a vodného hospodárstva má obmedzené možnosti. Výstavba väčších vodných nádrží a nedostatok prostriedkov Štátneho fondu na zúrodnenie pôdy (ŠFZP) však znižuje zdroje pre financovanie ostatných
druhov zúrodnenia. Problémom naďalej zostáva úprava malých tokov v Intravilánoch obcí. Finančné zdroje umožňujú riešiť len najnutnejšie prípady, aj to iba pri spoluúčasti národných výborov na financovaní tejto výstavby.
Za prvé dva roky 7. päťročnice sa plánované úlohy splnili, vybudovalo sa 10, 8 tis. ha závlah, z 31, 6 tis. ha odvodnenia, a 4, 2 mil. m3 vodných nádrží. V roku 1983 sa odovzdá ďalších 12 tis. ha závlah a 16 tis. ha odvodnenia. Nízka rozostavanosť závlah zo 6. do 7. päťročnice a súčasne platné lehoty výstavby spôsobujú, že ťažisko odovzdávania závlah bude až v poslednom roku päťročnice. Pre plynulé a rovnomerné odovzdávanie závlahových stavieb v ďalšej päťročnici je potrebné, aby plánovacie orgány vytvorili priestor pre zvýšenie rozsahu začínania závlahových stavieb v roku 1984 a 1985.
V rokoch 1976 - 80 sa realizovali zúrodňovacie zásahy neinvestičného charakteru na ploche 440, 5 tis. ha pôdy, na ktoré sa vynaložilo celkom 4, 1 mld Kčs. Plošne najrozsiahlejšou bola úprava pôdnej reakcie a živinného režimu pôd na výmere 160, 9 tis. ha. Veliký rozsah vyplýval z potreby upraviť melioračným vápnením a melioračným hnojením nepriaznivé pôdne vlastnosti, ktoré sú často najmä na orných pôdach, limitujúcimi faktormi pôdnej úrodnosti. V značnom rozsahu sa zúrodňovali aj trvalé trávne porasty.
V skupine zúrodňovania pôd s extrémnymi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami sa v 6. päťročnici zúrodnilo 97, 1 tis. ha pôdy, z toho najviac vo Vsk. (56, 9, tis. ha). Išlo o zúrodnenie extrémne ťažkých a ľahkých pôd, ako i silne skeletových.
Ďalej sa vykonali terénne a technické úpravy pozemkov v rámci novej organizácie a usporiadania pôdneho fondu najmä pri socializácii. Celkom sa vykonali terénne úpravy a optimalizácia cestnej siete na výmere 391 tis. ha, z toho vo Vsk. 214 tis. ha.
V nedostatočnom rozsahu pokračovalo zúrodňovanie eróziou poškodzovaných pôd, ktoré sa vykonalo len v súvislosti s predvýsadbovými úpravami svahovitých pôd určených pre ovocinársku a vinohradnícku výrobu.
Osobitná pozornosť sa venovala zúrodňovaniu pôd prevzatých v rámci ďalšej socializácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zúrodnilo sa 91 tis. ha pôdy s finančným objemom 962 mil. Kčs, čo predstavuje viac ako 20 % z celkového rozsahu a objemu neinvestičného zúrodňovania pôdy.
V rámci neinvestičného zúrodňovania pôdy sa riešila aj meliorácia pôd poškodených povodňami v rokoch 1976, 1977, 1978 a 1979 na výmere 32, 5 tis. ha.
V rokoch 1981 a 1982 sa zúrodnilo 141, 2 tis. ha nákladom 1, 6 mld Kčs. Účelové zameranie týchto prác bolo obdobné ako v 6. päťročnici.
Pri preukázateľne dosiahnutom prírastku HRP na takto zúrodňovaných pôdach vo výške 2, 6 tis. Kčs. ha1, predstavuje ročný prírastok produkcie na pôdach zúrodnených v rokoch 1976 - 1982 cca 1, 5 mld. Kčs.
Závažným problémom je financovanie zúrodňovacieho programu, najmä v dôsledku poklesu príjmov Štátneho fondu zúrodnenia pôdy z odvodov za záber pôdy. Zatiaľ čo v roku 1975 dosiahli tieto príjmy 1007 mil. Kčs, v roku 1982 už iba 319 mil. Kčs. Zložitá situácia sa vytvorila v roku 1983, keď schválené rozpočtové zdroje neumožňujú kryť potreby fondu zúrodnenia na úrovni predchádzajúcich rokov a objem zúrodňovacích prác sa zvyšuje. Uprednostnilo sa preto prefinancovanie investičných zúrodňovacích akcií, vykonávaných v investorstve Štátnej melioračnej správy. Pri neinvestičnom zúrodňovaní sa hľadajú dodatočné rozpočtové zdroje a úvery na najnutnejšie potreby vo väzbe na realizáciu vybraných akcií hlavne vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji pre úverové vysoko zaťažené podniky.
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať využívaniu poľnohospodárskej pôdy veľkovýrobou, netrpieť neobrobenosť úvrati honov, nadmerné stohoviská a poľné cesty, poškodené porasty nesprávnou aplikáciou agroohemikálií a pod. I tu musia hlavne NV v spolupráci s orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva začať i s uplatňovaním sankčných postihov, ukončiť dobu upozorňovania na nedostatky, ako pristúpiť k forme, ktorá zabezpečí plnenie základných povinností užívateľmi pôdy. Okresné a krajské poľnohospodárske správy musia vypracovať a uplatňovať vecné a organizačné opatrenia na zapojenie všetkých vhodných plôch na obhospodarovanie. Riešenie obilninárskeho programu žiada zvýšiť využívanie trvalých trávnych porastov i z ťažšie prístupných plôch, k tomu utvárať nevyhnutné materiálno-technické predpoklady, vhodné organizačné formy a ekonomické nástroje. Dôslednejšie ako doteraz sa musí zabezpečiť využívanie dočasne neobrábaných pôd, najmä v podmienkach v povodí Hrona, Ipľa, Slanej a pod., úpravou vodného režimu v tokoch umožniť ich využívanie v kultúre orná pôda. Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a užívatelia pôdy musia dbať, aby sa dočasne odňatá pôda prinavracala včas a v potrebnej kvalite na poľnohospodárske využívanie. Zvýšenie produkčnej schopnosti pôd možno dosiahnuť zlepšením technológie ošetrovania organických hnojív - maštaľný hnoj, močovka, kejda. Úlohou pre nasledujúce obdobie je zabezpečiť vyhnojenie maštaľným hnojom najmenej 25 % plôch ornej pôdy, o tom, že je to úloha reálna svedčí skutočnosť z roku 1982.
V ďalšom období je potrebné zlepšiť prácu na zabezpečení využívania i pôdy nevhodnej pre veľkovýrobu. Vyžaduje to však pružnejší
prístup NV, hlavne v Zsl. kraji, kde je záujem o záhradkárenie najväčší. Na zabezpečenie využitia všetkých vhodných plôch drobno-pestovateľmi a drobnochovateľmi je vydaných dosť usmernení, žiada sa len ich realizácia NV.
III.
Okrem pozitívnych zmien vyplývajúcich z realizácie zúrodňovacieho programu sa zaznamenávajú aj zmeny a vplyvy negatívne. V súčasnej dobe najviac obmedzujú poľnohospodársku výrobu vodná erózia, priemyselné exhaláty, chránené územia a súčasný stupeň obhospodarovania pôdneho fondu.
Vodnou eróziou je v rôznom stupni postihnutých 651, 7 tis. ha pôdy. Keď na mierne erodovaných pôdach sa znižuje poľnohospodárska produkcia o 20 %, na. stredne erodovaných o 30 - 40 % a na silne erodovaných o 50 - 70 %, v prepočte je to úbytok produkcie z 204 tis. ha pôdy.
Priemyselných exhalátov spadne v SSR priemerne asi 1 mil. ton tuhých a 1, 1 mil. ton plynných, ktoré v súčasnosti zasahujú plochu okolo 200 tis. ha pôdy oproti cca 120 tis. ha v r. 1976. Z titulu ich pôsobenia sa v zasiahnutých oblastiach znižuje v priemere hrubá rastlinná produkcia o 10 %, takže každým rokom je z výroby vylúčených asi 20 tis. ha.
Poľnohospodársku výrobu obmedzujú aj opatrenia, ktoré vyplývajú z celospoločenskej a ekologickej nevyhnutnosti osobitne chrániť niektoré krajinné oblasti, vodohospodárske oblasti a zdroje pitných a liečivých vôd. V SSR predstavuje celková výmera poľnohospodárskej pôdy v ochranných pásmach 450 tis. ha, čo pri znížení poľnohospodárskej produkcie len o 10 %, znamená úbytok 45 tis. ha.
Sumárny prepočet dopadu prírodných a antropických obmedzujúcich faktorov na úbytok produkčnej plody dosahuje takto 269 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.
Súčasné trendy v technike, technológii spracovania a využívania pôdneho fondu, predovšetkým
- zvyšujúca sa hmotnosť mechanizačných prostriedkov
- nedostatok vhodných mechanizmov na základné spracovanie pôdy
- roky vynechávané kyprenie podorničia
- veľký počet prejazdov pri agrotechnike, ošetrovaní porastov a pri zbere úrody
- systematické hnojenie priemyselnými hnojivami a postupujúca acidifikácia pôd
- vysoké zastúpenie hustosiatych obilnín a ďalšie
vyvolávajú postupne zhutňovanie pôd, t. j. tvorbu výrazne uľahnutého podornicového horizontu, ktorého fyzikálne vlastnosti sú pre rozvoj koreňov rastlín málo priaznivé. Zhutnenie pôd je jednou z hlavných príčin poklesu ich produkčnej schopnosti a predstavuje zníženie úrod o 10 - 20 %. V súčasnej dobe rozširovanie zhutnených pôd podporuje tiež energetická náročnosť základného spracovania, prehlbovania a podrývania pôdy. Pridelenými limitmi pohonných hmôt sa riešia predovšetkým nevyhnutné operácie pri sejbe, ošetrovaní a zbere úrody. Pre aglomelioračné zásahy a hlboké preorávame ostáva energie menej. V období posledných 7 rokov sa zvýšila výmera zhutnenýoh pôd približne zo 120 tis. ha na 140 tis. ha.
IV.
Hlavnou úlohou obdobia do roku 2 000 na úseku starostlivosti o poľnohospodársky využívanú pôdu bude v maximálnej miere udržať jej výmeru, a zvyšovať produkčnú schopnosť tak pokiaľ ide o poľnohospodársku, ako aj ornú pôdu. Predpokladom toho je rešpektovanie platných predpisov o kompenzácii za odnímanú pôdu. Zložitejšie bude zabezpečenie tejto úlohy pri usporiadaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu voči lesnému hospodárstvu a v samotnom poľnohospodárstve. V prvom prípade pôjde o prehodnotenie možností využitia časti lesného pôdneho fondu pre poľnohospodársku výrobu. Takto získaná pôda bude vyžadovať značné celospoločenské finančné prostriedky na jej rekultiváciu (80 - 100 tis. Kčs. ha1).
Vo vnútri poľnohospodárstva je potrebné v najbližších rokoch zohľadniť dôsledky dokončovania socializácie v horských a podhorských oblastiach, ktoré si vyžiadajú čiastočné úbytky poľnohospodárskej pôdy a zmenu ornej pôdy na lúky a pasienky. Očakáva sa, že na základe vykonanej fyzickej Inventarizácie si toto usporiadanie vyžiada odňatie cca 24 tis. ha do lesného fondu a cca 10 tis. ha zmenu ornej pôdy na lúky a pasienky. Rezort poľnohospodárstva a výživy v spolupráci s rezortom lesného a vodného hospodárstva preskúma možnosti náhrady týchto úbytkov z nepoľnohospodárskej pôdy. Toto riešenie je naliehavé najmä v okresoch Čadca, Dolný Kubín, Stará Ľubovňa, Poprad, Humenné a v ďalších okresoch Ssl. a Vsl. kraja, pričom každý prípad treba podľa platných zásad na príslušných národných výboroch posúdiť komplexne, za účasti všetkých zainteresovaných orgánov a organizácií. Žiada sa tiež urýchliť postup pri usporiadaní pôdneho fondu a zabezpečiť včasné vydávanie príslušných rozhodnutí.
Celospoločenský záujem na udržaní poľnohospodárskej a ornej pôdy na terajšej úrovni, t. j. jej stabilizácia, je zvýraznený najmä požiadavkou sebestačnosti štátu v základných potravinách. Je to tým naliehavejšie, že podľa demografickej prognózy sa v SSR do roku 2000 oproti roku 1980 zvýši počet obyvateľstva o takmer 700 tis. (index 114, 1), čo znamená, že aj pri stabilizácii pôdneho fondu by sa výmera ornej pôdy na obyvateľa znížila z terajších 0, 30 na 0, 26 ha. Tým viac je nevyhnutné využiť všetky možnosti rozšírenia výmery ornej pôdy, vrátane menších enkláv v podhorských a horských oblastiach i v užívaní Lesných závodov a bývalých urbariátov a pod. K tomu je nevyhnutné vytvárať predpoklady v technike pre rekultiváciu a obrábanie takejto pôdy a hľadať aj netradičné formy organizácie výroby a ekonomickej podpory na využitie tejto pôdy buď pre veľkovýrobu, alebo drobnochovateľov.
V súlade s programom ďalšej intenzifikácie rastlinnej výroby sa počíta aj v budúcom období s rozširovaním trvalých špeciálnych kultúr. V časovom horizonte rokov 1981 - 2000 sa ich výmera (pôjde najmä o ovocné sady) zvýši najmenej o 35 tis. ha, čím výmera týchto kultúr na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy dosiahne 168, 3 tis. ha. Na intenzívnom využívaní pôdy nevhodnej pre veľkovýrobne obhospodarovanie sa v značnej miere podieľajú organizovaní záhradkári, ktorí využívajú 13 500 ha pôdy. Za posledné dva roky po opatreniach rezortu poľnohospodárstva a výživy a výzve ministra poľnohospodárstva a výživy a ministra vnútra vyrástla výmera takto využívanej pôdy o 4 674 ha. Z celkovej výmery pôdy záhradkárov je v užívaní v rámci záhradkárskych osád 3 400 ha. Od organizovaných záhradkárov sa v roku 1982 nakúpilo 32 tis. ton ovocia a 77, 3 tis. ton zeleniny, pričom si plne kryli potrebu samozásobenia týmito produktami. Túto formu využitia pôdy nevhodnej pre veľkovýrobu bude rezort i naďalej podporovať. Pre tento účel sa počíta s využitím ďalších 7 tis. ha takejto pôdy, pričom sa členská základňa zvýši z terajších 160, 6 tis. členov na 212, 1 tis. členov. Urýchlenie postupu odovzdávania pôdy na záhradkárske využívanie vyžaduje hlavne od národných výborov a orgánov geodézie pružnejšie plniť platné úpravy vydané rezortom poľnohospodárstva.
I po vykonaných opatreniach na zapojenie všetkej pôdy do poľnohospodárskeho využívania, ostáva ešte veľa plôch, ktoré nebude možno zapojiť do poľnohospodárskej výroby. Ide najmä o voľné priestranstvá v intravilánoch obcí, areáloch priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, rôzne skládky odpadového materiálu, zdevastovaná verejná zeleň a pod. Tieto sú semeniskom burín, znehodnocujú estetický ráz krajiny, dedín, miest a zhoršujú životné prostredie. V danom prípade nepôjde síce o zvyšovanie výmery poľnohospodársky využívanej pôdy, je potrebné tieto plochy skultúrniť, ozeleniť, aby tak prispeli ku skrášleniu menších regiónov a tým celej krajiny. Splnenie tejto úlohy
bude možné zapojením obyvateľstva do celonárodného hnutia, za účinnej iniciatívy a organizátorskej práce národných výborov v súčinnosti so všetkými zložkami NF. Očakáva sa v tejto oblasti angažovanosť masovokomunikačných prostriedkov, najmä televízie a rozhlasu. Vo využívaní v ďalšom zúrodňovaní pôd treba vychádzať aj z výsledkov hodnotenia produkčných schopností pôd. Podľa nich má 28, 7 % pôd SSR veľmi dobré produkčné predpoklady, dobré 28 %, slabšie predpoklady 36, 1 % a menej vhodné 7, 2 %.
Pri tejto kvalitatívnej štruktúre pôdneho fondu a vzhľadom na ďalšie limitujúce faktory, stoja pred rezortom a celou spoločnosťou v zúrodňovaní pôdneho fondu veľmi náročné úlohy.
Smery hydromelioračnej výstavby počítajú, že od roku 1986 do roku 2000 sa na Slovensku vybuduje ďalších 233 tis. ha závlah a 164 tis. ha odvodnenia. Týmto bude rozsah odvodnenia ukončený, pritom však intenzívnejšie sa pristúpi k rekonštrukciám starších odvodňovacích sústav. Do roku 1990 sa ukončila, okrem depresií, odvodňovacie práce na VSN. V súlade s výsledkom výskumu v horských a podhorských oblastiach zintenzívni sa riešenie vodného režimu pôd s cieľom vytvorenia vhodnejších podmienok pre žiadúci rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Hydromelioračná výstavba sa postupne presunie do' zložitejších prírodných podmienok. To bude zvyšovať nároky na prieskumné a projektové práce, vybavenosť dodávateľov novými mechanizačnými prostriedkami pre nové technologicky náročné postupy. Výstavba závlah bude vyžadovať, aby príslušné rezorty riešili ich materiálno-technické zabezpečenie najmä v oblasti vodných zdrojov, energetiky, čerpacej techniky vrátane rozvádzačov a transformátorov, rúrového materiálu, najmä oceľové rúry väčších profilov, azbestocementové potrubia a rúry z PVC, ktoré už v súčasnom období limitujú tempo ich výstavby.
V tomto období sa uvažuje s rozsiahlejšou výstavbou závlah ovocných sadov, vinohradov, chmeľníc, a zeleniny, kde sú však náklady podstatne vyššie ako u závlah poľných kultúr.
V roku 2000 sa bude v SSR zavlažovať 523 tis. ha, čo predstavuje 64 % z celkovej potreby a viac ako tretinu všetkej ornej pôdy. Prírastok HRP z titulu závlah v roku 2000 na uvedenej výmere predstavuje 1, 6 mld Kčs HRP, čo sa rovná HRP z plochy 200 tis. ha.
Ďalej sa bude pokračovať v rekultiváciách neplodných, málo úrodných, erodovanýoh, kyslých pôd a príprave plôch pre výsadbu vinohradov, sadov a chmeľníc.
Celkove sa v rokoch 1981 - 2000 zúrodňovanie vykoná na ploche 1 427 tis. ha nákladom 18 mld Kčs.
Z uvedeného rozsahu sa v 7. päťročnici zrealizuje zúrodnenie na ploche 443 tis.: ha (31 %) nákladom 4, 5 mld Kčs v tomto členení;