Posilňuje sa pôsobnosť všetkých mestských národných výborov, najmä na úseku koordinácie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a oblastného plánovania, a to aj vo vzťahu k organizáciám, ktoré pôsobia na území mesta a nie sú nimi riadené. Tým sa zvýši vplyv mestských národných výborov na zabezpečovanie vyváženého rozvoja meste, na ktorom sa musia tieto organizácie podieľať.

Všetky mestské národné výbory budú môcť podľa potreby zriaďovať, riadiť alebo spravovať organizácie a zariadenia potrebné na uspokojovanie základných potrieb občanov. Charakter miest, ktoré sú sídlami krajov, a ďalších významných veľkých miest a významných kúpeľných miest, ktoré na návrh krajských národných výborov určí vláda, vyžaduje, aby mestské národné výbory v týchto mestách riadili alebo spravovali aj podnik platených služieb, podnik bytového hospodárstva a organizáciu verejnoprospešných služieb.

Zakotvuje sa pôsobnosť mestských národných výborov v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a v ostatných mestách tejto kategórie vo veci umiestňovania vybraných investícií, ktorá inak patrí krajským národným výborom Tým sa sleduje zdôrazniť úlohu národných výborov v týchto mestách v oblastnom plánovaní a rozhodovaní.

Vzhľadom na novú koncepciu úpravy pôsobnosti mestských národných výborov sa s vydávaním ich štatútov nepočíta, a preto je potrebné ustanovenia o štatútoch a vzorovom štatúte mestských národných výborov vypustiť.

K bodu 27 - § 26a:

Preberá sa doterajšie ustanovenie § 26 ods. 4 prvej vety zákona o národných výboroch. Z doterajšieho § 26 ods. 5 sa preberá ustanovenie o rozdeľovaní pôsobnosti medzi Mestským národným výborom v Košiciach a obvodnými národnými výbormi v Košiciach.

Zo zákona SNR č. 29/1970 Zb o utvorení obvodných národných výborov v meste Košiciach, ktorý sa navrhuje zrušiť, sa preberá ustanovenie § 3.

K bodom 28 a 29 - § 27:

V súlade s rozšírením pôsobnosti krajských národných výborov pri koordinácii ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov (§ 28) sa upravuje aj pôsobnosť okresných národných výborov na tých úsekoch činnosti, ktoré ekonomický a sociálny rozvoj územného obvodu bezprostredne ovplyvňujú.

K bodu 33 - § 28 ods. 2:

Rozhodujúca úloha pri zabezpečovaní proporcionálneho rozvoja hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavby v kraji pripadá

krajským národným výborom. Ak majú krajské národné výbory túto úlohu úspešne plniť, je nevyhnutné posilniť ich pôsobnosť aj vo vzťahu k nepodriadeným organizáciám, predovšetkým pokiaľ ide o zrušovanie zastaralých a neefektívnych prevádzok a neperspektívnych výrob a vydávanie závažných stanovísk k rozmiestneniu investícií. Pokiaľ ide o navrhovanie zrušenia zastaralých a neefektívnych prevádzok a ne perspektívnych výrob, budú ich krajské národné výbory navrhovať orgánom stredného článku riadenia (napr. gen. riaditeľstvu), prípadne ústredným orgánom

Podrobnosti realizácie tejto pôsobnosti budú upravené novelou zásad pre zabezpečenie zrušovania zastaralých a neefektívnych prevádzok a uznesením vlády, ktorým sa určia stavby, ku ktorých zrušeniu vydáva závažne stanovisko krajský národný výbor. V týchto zásadách vláda súčasne určí aj podiel okresných národných výborov a mestských národných výborov prvej kategórie na vypracúvanie závažného stanoviska k rozmiestňovaniu vybraných investícii

K bodu 31 - § 29:

Podľa zákona SNR č 32/1971 Zb o rozpočtových pravidlách zostavuje sa strednodobý rozpočtový výhľad republiky obsahujúci príjmy a výdavky, ktoré bude Slovenská socialistická republika zabezpečovať v štátnych rozpočtoch v jednotlivých rokoch. Súčasťou tohto výhľadu sú aj finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov.

Strednodobý rozpočtový výhľad republiky vychádza z úloh a cieľov strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorého súčasťou sú aj finančné plány hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi

Na splnenie týchto úloh ustanovených citovanými zákonmi zostavujú národne výbory rozpočtové výhľady, ktoré sa navrhujú zakotviť aj v zákone o národných výboroch

K bodu 32 - § 30:

Spoločenský záujem na rozvoji významných veľkých miest a významných kúpeľných miest vyžaduje, aby krajské národné výbory mohli pri rozpise plánu určiť mestským národným výborom v týchto mestách v záujme komplexného rozvoja týchto miest závažné úlohy Na splnenie týchto úloh im zároveň určia v rámci finančných vzťahov aj záväzné limity, predovšetkým v oblasti investícií.

Navrhuje sa umožniť, aby vláda mohla určiť, v ktorých prípadoch môžu krajské národné výbory určiť záväzné úlohy a závažne limity aj pre mestské národné výbory druhej kategórie.

K bodu 33 - § 37:

Ustanovenie § 37 sa vypúšťa z toho dôvodu, že otázky združovania prostriedkov a činností sú komplexne upravené v navrhovanom § 6b.

K bodu 34 - § 38:

Podľa doterajšej úpravy sa majú národné výbory riadiť pri výkone samostatnej pôsobnosti iba zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ústavné právo vlády riadiť činnosť národných výborov v celom rozsahu však vyžaduje, aby vláda mohla operatívne usmerňovať činnosť národných výborov aj v oblasti samostatnej pôsobnosti (napr. na úsekoch plánu, rozpočtu, riadenia hospodárskych organizácií).

K bodu 35 - § 39 ods. 1 a 2:

Zvýšenie a rozvinutie úlohy plenárneho zasadania národného výboru spočíva v dôslednejšom uplatňovaní jeho vplyvu na riešenie základných otázok ekonomického a sociálneho rozvoja územného obvodu a na zabezpečovanie potrieb občanov. Preto sa navrhuje zvýšiť jeho koordinačnú a kontrolnú funkciu aj voči orgánom a organizáciám jemu nepodriadeným, zvýrazniť jeho právomoc pri ochrane verejného poriadku a dodržiavaní socialistickej zákonnosti a prehĺbiť pracovný a kolektívny charakter plenárneho zasadania. Doterajšia vyhradená právomoc plenárneho zasadania národných výborov sa v tomto zmysle dopĺňa a spresňuje.

Právne sa zabezpečuje, aby sa iba plenárne zasadanie zaoberalo takými zásadnými otázkami, akými sú prerokúvanie a schvaľovanie nielen hospodárskych, ale aj územných a ďalších plánov, ako aj prerokúvanie významných investičných zámerov a volebných programov Národného frontu.

Zákon o národných výboroch zveruje plenárnemu zasadaniu právomoc zriaďovať, zrušovať a zlučovať hospodárske a iné organizácie. Navrhuje sa uviesť do súladu právny stav s faktickým stavom v tomto smeje, že uvedená právomoc plenárneho zasadania sa rozširuje aj na zariadenia národného výboru bez právnej subjektivity. Súčasne sa zveruje plenárnemu zasadaniu aj schvaľovanie štatútov podriadených hospodárskych organizácií.

Ďalej sa odstraňuje doterajšia nejednotnosť týkajúca sa schvaľovania organizačných a rokovacích poriadkov, ktorá vyplýva z toho, že na národnom výbore v podstate neexistuje funkcia "vedúci organizácie". Vzhľadom na to, že ide o základné vnútorné predpisy, zveruje sa toto oprávnenie a povinnosť plenárnemu zasadaniu.

Ak má národný výbor vyššieho stupňa, prípadne ústredný orgán štátnej správy spoluzodpovedať aj za kvalitný výkon štátnej správy

v danom odvetví, treba mu priznať i oprávnenie vyjadrovať sa k návrhom na vymenovanie do funkcie vedúceho odboru národného výboru a na odvolanie z nej. Takú istú úpravu treba novo zaviesť, aj pokiaľ ide o okresných a krajských hygienikov, ktorí sú podľa zákona č. 20/ 1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu považovaní za orgány národných výborov, a preto by mali byť do funkcie vymenúvaní a odvolávaní z nej plenárnym zasadaním. K ustanoveniu a odvolaniu okresného hygienika sa vyjadruje krajský hygienik a k ustanoveniu a odvolaniu krajského hygienika sa vyjadruje Hlavný hygienik Slovenskej socialistickej republiky.

V záujme rozšírenia úlohy národných výborov pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku a dodržiavaní socialistickej zákonnosti sa národné výbory budú touto problematikou zaoberať nielen na základe správ a poznatkov útvarov Zboru národnej bezpečnosti, súdov a prokuratúr tak, ako doteraz, ale aj na základe vlastných poznatkov a na základe správ ďalších štátnych orgánov (napr. poľnohospodárskych správ, arbitráži, štátnych inšpekcií, štátnych notárstiev a pod. ). Väčšiu pozornosť má plenárne zasadanie venovať aj vydávaniu a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov, a to najmä národných výborov nižších stupňov, a odstraňovať existujúce vecné a právne nedostatky.

Niektoré osobitné zákony, napr. zákon SNR Č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve, umožňujú, aby na základe poverenia národného výboru vyššieho stupňa vykonával štátnu správu vo veciach patriacich do pôsobnosti národného výboru vyššieho stupňa národný výbor nižšieho stupňa. Keďže v praxi sa toto prenášanie pôsobnosti uskutočňuje rôzne, je potrebné túto prax zjednotiť. Vzhľadom na to, že prenesenie pôsobnosti je veľmi závažným a výnimočným opatrením, je opodstatnené, aby o ňom rozhodovalo plenárne zasadanie národného výboru a nie, ako nezriedka doteraz, rada národného výboru.

Vzhľadom na význam poskytovania služieb obyvateľstvu, ako to vyplýva aj z uznesenia vlády SSR č. 85/1982 o zásadách účinnejšieho a pružnejšieho zabezpečovania rozvoja platených služieb, význam tvorby a ochrany životného prostredia a dôležitosť správneho a citlivého vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému výboru a organizáciám a zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom sa navrhuje, aby túto problematiku prerokúval, hodnotil a prijímal potrebné opatrenia národný výbor na svojom plenárnom zasadaní.

K bodu 36 - § 42 ods. 3:

Podľa doterajšej úpravy rada organizuje prípravu plenárneho zasadania v súčinnosti s komisiami a poslancami, prípadne s národnými

výbormi nižších stupňov. Navrhovanou zmenou sa sleduje rozšíriť okruh tých, čo sa podieľajú na príprave plenárneho zasadania, a tým skvalitniť jeho prípravu a priebeh, prehĺbiť vecnosť prijímaných záverov a dosiahnúť to, aby sa plenárne zasadanie stalo významnou politickou udalosťou v živote obce, mesta, okresu či kraja.

K bodu 37 - § 46 ods. 2:

Podľa doterajšieho zákona je výpočet úloh rady národného výboru rámcový. To v praxi vyvoláva niekedy nejasnosti alebo pochybnosti o tom, ktorý orgán národného výboru je kompetentný o veci rozhodovať.

Navrhované riešenie vymedzuje rozsah právomoci rady podrobnejšie. Novo sa do právomoci rady zahrňujú aj úlohy pri tvorbe a ochrane životného prostredia a úlohy vyplývajúce z rozšírenia právomoci národného výboru voči ústredne riadeným hospodárskym a družstevným organizáciám.

Spresňuje sa aj vzťah rady k plenárnemu zasadaniu národného výboru, jeho komisiám a odborom. Výslovne sa zakotvuje povinnosť rady utvárať priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru v orgánoch národného výboru.

V súvislosti so zriadením funkcie hlavný kontrolór sa navrhuje, aby hlavných kontrolórov organizácií riadených alebo spravovaných národnými výbormi vymenúvala do funkcie a odvolávala z nej rada národného výboru.

Rada bude kontrolovať a hodnotiť aj výkon štátnej správy orgánmi národného výboru i orgánmi národných výborov nižších stupňov.

K bodu 38 - § 47 ods. 1:

Vzťah rady k plenárnemu zasadaniu sa navrhuje upraviť tak, že sa výslovne zakotví povinnosť rady skladať plenárnemu zasadaniu účty zo svojej činnosti na každom riadnom plenárnom zasadaní. Ide o legislatívne vyjadrenie existujúcej praxe.

K bodu 39 - § 50a:

Pri rešpektovaní zásady kolektívneho rozhodovania rady navrhuje sa riešiť zabezpečovanie nevyhnutných koordinačných a kontrolných úloh predsedom, podpredsedami a tajomníkom národného výboru v rámci poverenia radou národného výboru. Predpokladá sa, že tieto otázky si národný výbor podrobnejšie upraví vo svojom organizačnom poriadku.

K bodu 40 - § 31 ods. 1:

V praxi sa často vyskytujú prípady, že v období medzi zasadnutiami

rady treba bezodkladne zabezpečiť niektoré úlohy a v súvislosti s tým koordinovať postup podpredsedov a tajomníka národného výboru. Koordinačná funkcia sa zveruje predsedovi národného výboru. Predpokladá sa, že podrobnosti v tejto veci si národný výbor upraví vo svojom organizačnom poriadku.

K bodom 41 a 42 - § 52:

Navrhuje sa rozšíriť doterajšie oprávnenia a povinnosti tajomníka národného výboru. Vzhľadom na to, že doteraz nebolo ustanovené, kto má na národnom výbore koordinovať prípravu plánov činnosti komisií národného výboru a jeho aktívov, ani kto má plniť úlohy vedúceho organizácie v zmysle Zákonníka práce, odstraňujú sa tieto nedostatky tým, že sa navrhuje tieto úlohy zveriť tajomníkovi národného výboru. Predpokladá sa, že rozsah oprávnení a povinností sa podrobnejšie vymedzí v organizačnom poriadku národného výboru.

Pokiaľ ide o pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly, plnia úlohy vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch týchto pracovníkov naďalej predseda a podpredseda výboru ľudovej kontroly národného výboru.

K bodu 43 - § 54 ods. 2:

Navrhovanou úpravou sa rozširuje kontrolná právomoc komisií národného výboru aj na kontrolu činnosti správnych komisií a zariadení národného výboru. Kontrolná funkcia je zameraná na ťažiskovú činnosť odborov a správnych komisií.

Ak komisia zistí nedostatky v činnosti odborov, správnych komisií a organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, bude mať oprávnenie požadovať ich odstránenie. Zabezpečuje sa aj užšia súčinnosť komisií s občanmi pri výkone kontrolnej funkcie.

K bodom 44 a 45 - § 57:

Už doteraz niektoré správne komisie vykonávali popri rozhodovacej činnosti aj inú činnosť podľa osobitných predpisov. Napríklad podľa zákona SNR číslo 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení komisia starostlivosti o rodinu a deti plní úlohy pri koordinácii činnosti orgánov pôsobiacich v starostlivosti o rodinu a deti, sleduje vývoj detí umiestnených do výchovy iných občanov ako rodičov, zúčastňuje sa v trestnom konaní proti mladistvým, navrhuje súdu nariadenie ústavnej výchovy atď. Navrhované doplnenie umožňuje, aby správne komisie zriadené podľa osobitných právnych predpisov mohli popri svojej rozhodovacej činnosti robiť aj iné opatrenia.

Zároveň sa ustanovuje, koho môže národný výbor zvoliť za člena

správnej komisie, kto môže byť predsedom komisie, aké sú jeho povinnosti a spôsob uznášania komisie.

K bodu 48 - § 58:

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje obligatórne zriaďovať výbory ľudovej kontroly aj na mestských národných výboroch a miestnych národných výboroch v strediskových obciach. Vytvorenie výborov ľudovej kontroly na týchto národných výboroch je potrebné najmä v záujme prehĺbenia kontroly kvality a včasnosti poskytovania služieb občanom a vykonávania účinných opatrení na ochranu životného prostredia.

K bodu 47 - § 59 ods. 1:

Obdobne ako v ustanovení § 39 ods. 2 písm. m), podľa ktorého je k ustanoveniu a odvolaniu vedúcich odborov a hygienika potrebné vyjadrenie národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o krajský národný výbor, vyjadrenie príslušného ústredného orgánu štátnej správy, sa navrhuje, že k voľbe a odvolaniu podpredsedu výboru ľudovej kontroly, ak nie je poslancom národného výboru, je potrebný súhlas výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa. Ak pôjde o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, bude potrebný súhlas Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky.

K bodom 48 a 49 - § 81:

Navrhovanou zmenou sa umožňuje národným výborom všetkých stupňov zriaďovať odbory. Zriaďovanie odborov a iných útvarov na národných výboroch upravuje nariadenie vlády SSR č. 136/1971 Zb. o zriaďovaní odborov národných výborov v znení neskorších noviel.

K bodu 50 - § 82:

Doterajší výpočet hlavných úloh odborov sa navrhuje rozšíriť o povinnosť zabezpečovať odborné vedenie organizácií a zariadení spravovaných národným výborom, ako aj odbornú stránku riadenia hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi. Tým sa sleduje v potrebnej miere posilniť odvetvovosť a odbornosť vo vedení a v riadení organizácií a zariadení, ktoré národné výbory spravujú alebo riadia. Odborné vedenie a riadenie organizácie spočíva najmä v jej metodickom vedení a riadení cestou plánu a rozpočtu, na úseku cien a miezd, na úseku vedecko-technického rozvoja a racionalizačných programov, na úseku výchovy kádrov, ako aj v kontrole plnenia úloh uložených organizácii príslušnými orgánmi národného výboru.

V porovnaní so súčasným stavom sa úlohy odborov navrhujú rozšíri

o zabezpečovanie plnenia uznesení kolektívnych orgánov národného výboru a o spracúvanie odborných podkladov na ich rokovanie. Tieto úlohy budú odbory plniť aj voči správnym komisiám.

K bodu 51 - § 83:

V otázkach odborného vedenia organizácií a zariadení spravovaných národným výborom sa zakladá aj vertikálna podriadenosť odborov obdobne ako pri výkone štátnej správy v súčasnosti.

Navrhuje sa výslovne zakotviť povinnosť odborov sústavne informovať poslancov o svojej činnosti, ako aj o činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom. Tým sa utvoria ďalšie predpoklady pre účinnú prácu poslancov.

K bodu 52 - § 63a a 63b:

Zdokonaľovanie práce národných výborov vyžaduje zvyšovať nielen politickú, ale najmä odbornú kvalifikáciu aparátu národného výboru, požadovať od neho vysokú odbornosť, profesionálnu zdatnosť, pružnosť a iniciatívny prístup k úlohám a problémom. Je nevyhnutné, aby aparát národných výborov bol schopný zabezpečovať zverené úlohy dôslednejšie.

Ak sa má doterajšia úroveň práce aparátu národných výborov zlepšovať, je potrebné pre tie pracovné funkcie, ktoré sú rozhodujúce pre činnosť národného výboru, ustanoviť osobitné požiadavky pre ich zastavanie vzhľadom na to, že práca na národných výboroch Je v porovnaní s radom iných pracovísk náročnejšia. Pre vybrané pracovné funkcie sa preto navrhuje zaviesť osobitnú odbornú spôsobilosť, vrátane jej overovania, osvedčovania a ďalšieho zdokonaľovania. Doteraz je požiadavka osobitnej odbornej spôsobilosti a jej overovania zavedená napr. zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhláškou č. 22/1977 Zb., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách (§ 3 ods. 1 písm. d)).

Aby sa predišlo veľkému počtu rezortných predpisov, navrhuje sa, aby podrobnosti týkajúce sa výberu pracovných funkcií vyžadujúcich osobitnú odbornú spôsobilosť, prehlbovania tejto odbornosti, jej overovania a osvedčovania upravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky po dohode s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Doterajšie predpisy upravujúce túto problematiku zostanú nedotknuté.

Zavedením možnosti zriaďovať na výkon štátnej správy okrem odborov aj osobitné orgány sa zakotvuje existujúci stav. Národné výbory už teraz zriaďujú podľa osobitných zákonov také orgány, ktoré vykonávajú štátnu správu v príslušnom odvetví (povodňové komisie,

krajský a okresný hygienik). Zákon o národných výboroch v platnom znení zriaďovanie týchto orgánov neupravuje

K bodom 53, 54 a 55 - § 64:

Navrhuje sa rozšíriť poslanie občianskych výborov aj o ďalšie úlohy, najmä pri upevňovaní verejného poriadku a socialistického spolužitia občanov. Budú sa v širšej miere ako doteraz podielať aj na tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu. Tým sa sleduje zvýšenie občianskej aktivity

Ustanovením, že úlohy občianskym výborom ako orgánom spoločenskej aktivity môžu ukladať iba plenárne zasadanie alebo rada, sa sleduje odstrániť existujúce pochybnosti a nejednotný postup v praxi

Zakotvením oprávnenia občianskych výborov obracať sa na orgány národného výboru a na ním riadené alebo spravované organizácie s návrhmi, podnetmi a dotazmi a povinnosti týchto orgánov a organizácií zodpovedne sa nimi zaoberať a oboznamovať občianske výbory so spôsobom ich vybavenia sa sleduje posilnenie úlohy občianskych výborov v ich iniciatívnej, organizátorskej a kontrolnej činnosti pri uplatňovaní a zabezpečovaní potrieb občanov v tých častiach obce, v ktorých pôsobia

K bodu 56 - § 67 ods. 2:

Podľa záverov XV a XVI zjazdu Komunistickej strany Československa treba zlepšiť systém riadenia národných výborov vládou tak, aby priamo vláda koordinovala činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k národným výborom Navrhuje sa zakotviť túto úlohu vlády aj v zákone a národných výboroch.

K bodu 57 - § 67a:

Navrhuje sa upraviť, a to v samostatnom ustanovení, úlohy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom Výslovne sa ustanovujú úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky pri riešení otázok riadenia národných výborov vládou.

Ministerstvo vnútra SSR bude organizovať postup ústredných orgánov štátnej správy pri príprave materiálov pre vládu, ktoré sa týkajú národných výborov, ako aj koordinovať vydávanie smerníc ústrednými orgánmi štátnej správy pre národné výbory a nimi riadené alebo spravované organizácie a zaradenia, organizovať a koordinovať účasť

ústredných orgánov štátnej správy na zvyšovaní politickej a odbornej úrovne aparátu národných výborov

Predpokladá sa, že tak, ako doteraz, bude vláda poverovať ministerstvo vnútra zabezpečovaním aj ďalších konkrétnych úloh týkajúcich sa činnosti národných výborov, napr vyhodnocovaním plnenia volebných programov Národneho frontu, usmerňovaním a vyhodnocovaním súťaže národných výborov, organizovaním prieskumu činnosti národných výborov atď. Okrem toho bude ministerstvo vnútra aj naďalej plniť úlohy ústredného orgánu štátnej správy na zverených úsekoch tak, ako ostatné ministerstvá a iné ústredné organy štátnej správy

K bodom 58, 59 a 60 - § 68:

Navrhuje sa posilniť zodpovednosť ústredných orgánov štátnej správy za výkon štátnej správy a za dodržiavanie socialistickej zákonnosti národnými výbormi s cieľom zvýšiť účinnosť práce národných výborov v tejto oblasti

Za účelom ďalšieho rozvoja odvetví riadených a spravovaných národnými výbormi sa okrem toho navrhuje zvýšiť podiel ústredných orgánov štátnej správy na riadení a správe týchto odvetví alebo úsekov, najmä pri vypracúvaní návrhov koncepcií ich rozvoja a aplikácii týchto koncepcií na podmienky jednotlivých krajov, pri vypracúvaní návrhov strednodobých plánov a rozpočtov krajských národných výborov, pri vykonávaní sústavnej analýzy stavu odvetví alebo úsekov v súčinnosti s národnými výbormi, pri zabezpečovaní odborného vedenia organizácii a zariadení spravovaných národnými výbormi, pri usmerňovaní nevyhnutnej celoštátnej jednotnosti v odbornej činnosti organizácií riadených národnými výbormi, pri usmerňovaní vedecko-technického rozvoja a racionalizácie riadiacich a správnych činností, pri poskytovaní poradenstva národným výborom a pomoci pri výchove odborných pracovníkov národných výborov a pracovníkov nimi riadených alebo spravovaných organizácií a zariadení

Vzhľadom na to, že sa navrhuje posilniť právomoc národných výborov vo vzťahu k ústredne riadeným organizáciám, navrhuje sa zároveň zakotviť aj tomu zodpovedajúce povinnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy voči nimi riadeným organizáciám Ministerstva a ostatné ústredné orgány štátnej správy najmä zabezpečia, aby nimi riadené organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými výbormi a prerokúvali s nimi závažné opatrenia, ktoré sa týkajú rozvoja územných obvodov národných výborov

K bodom 61 a 02 - § 76 a 77:

Uvedená zmena vyplýva z legislatívne technickej úpravy vykonanej v ustanoveniach § 38 a 62

K čl. II:

Okrem pôsobnosti, ktorá sa prenáša na niektoré mestské národné výbory ustanoveniami navrhovaného zákona, sa na ne prenáša aj pôsobnosť uvedená v prílohách A a B tohto zákona.

K čl. III:

Osobitné právne predpisy, ktoré upravujú zriaďovanie, zloženie a pôsobnosť správnych komisií, bude potrebné uviesť do súladu s novelizovaným ustanovením § 57 zákona o národných výboroch. Vzhľadom na to, že toto uvedenie do súladu nemožno vykonať ku dňu účinnosti tohto zákona, navrhuje sa ponechať doterajšie právne predpisy predbežne v platnosti.

K čl. IV:

Navrhuje sa právomoc ukladať a vyberať pokuty za porušovanie právnych predpisov o vytváraní a o ochrane zdravých životných podmienok, ako aj používať výnosy z týchto pokút, ktorá doteraz patrí okresným národným výborom a im na roveň postaveným národným výborom, zveriť aj mestským národným výborom v mestách, ktoré sú sídlami okresov, a mestským národným výborom v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a. ktoré určí krajský národný výbor, ako aj mestským národným výborom v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a napokon mestským národným výborom v ďalších významných veľkých mestách a významných kúpeľných mestách, ktoré určí na návrh krajských národných výborov vláda. Týmto presunom pôsobností sa sleduje posilnenie postavenia národných výborov v uvedených mestách a zvýšenie ich záujmu o riešenie otázok zdravého životného prostredia.

K čI. V:

Navrhované ustanovenie vychádza z pripravovanej novely Občianskeho zákonníka, v ktorej sa upravuje možnosť, aby opatrovníkom občana, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého táto spôsobilosť bola obmedzená, mohol byť súdom ustanovený aj národný výbor alebo jeho nariadenie. Stupeň národného výboru, ktorý bude funkciu opatrovníka vykonávať, treba ustanoviť zákonom Slovenskej národnej rady.

K čl. VI:

V súvislosti s vypustením splnomocnenia pre Slovenskú národnú radu vydať vzorový štatút mestských národných výborov sa navrhuje zrušiť doteraz platný vzorový štatút mestských národných výborov, ktorý vydalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznesením z 1. decembra 1967.

Navrhuje sa zrušiť aj zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 104/1968 Zb. o vytvorení okresných národných výborov v novo zriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa, ktoré sa v dôsledku prijatia zákona SNR č. 130/1970 Zb. o územnom Členení Slovenskej socialistickej republiky stalo právne neúčinným.

Napokon sa navrhuje zrušiť aj zákon SNR č. 29/1970 Zb. o utvorení obvodných národných výborov v nieste Košiciach, ktorého platné ustanovenia sa preberajú priamo do navrhovanej novely zákona o národných výboroch.

K čl. VII:

Vzhľadom na to, že zákonom SNR č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, došlo k zmenám zákona o národných výboroch a schválením navrhovaného zákona dôjde k jeho ďalším podstatným zmenám, je potrebné pre potreby praxe nahradiť doterajšie úplné znenie zákona o národných výboroch, ako bolo vyhlásené pod č. 27/1972 Zb., novým úplným znením.

V Bratislave 28. septembra 1982

Peter Colotka v. r. predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky

Štefan Lazar v. r. minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky