DÔVODOVÁ SPRAVA

Všeobecná č a s ť I.

V priebehu socialistickej výstavby sa národné výbory pod vedením Komunistickej strany Československa stali dôležitou politickou silou, ktorá sa významne podieľala a podieľa na všetkých úspechoch socializmu. Dokazuje to rozsiahla práca, ktorú národné výbory vykonávajú vo všetkých oblastiach spoločenskej činnosti, i prostriedky, ktorými disponujú v oblasti komplexnej bytovej výstavby, miestneho hospodárstva, školstva, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a iných oblastiach.

Národné výbory predstavujú v období rozvinutej socialistickej spoločností dôležitú súčasť socialistického štátneho mechanizmu. Vyjadrujú Jednotu štátnej moci a správy v územných obvodoch a v najširšej miere sa podieľajú na realizácii celospoločenských cieľov.

Všestranná činnosť národných výborov významne prispieva k upevňovaniu morálno-politickej jednoty ľudu, k prehlbovaniu socialistickej demokracie cestou zvyšovania účasti ľudu na správe a k celkovému rozvoju života v ich územných obvodoch. Národné výbory sú najpočetnejším článkom našej zastupiteľskej sústavy. V národných výboroch v Slovenskej socialistickej republike pracuje viac ako 61 300 poslancov. Okrem toho do činnosti komisií národných výborov a správnych komisií a do činnosti občianskych výborov a iných aktívov národných výborov sú zapojené ďalšie tisíce občanov.

V zdokonaľovaní činnosti národných výborov, v rozvíjaní všetkých ich funkcií a vo zvyšovaní účinnosti práce tejto demokratickej inštitúcie spočíva jedna z hlavných ciest rozvoja socialistickej demokracie, rozširovanie reálnej účasti pracujúcich na správe a riadení socialistickej spoločnosti pri uskutočňovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja našej spoločnosti.

II.

Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch bol prijatý 29. júna 1967. Hlavným cieľom tohto zákona bolo odstrániť nedostatky zákona č. 65/ 1960 Zb. o národných výboroch a utvoriť nové právne a organizačné podmienky pre ďalšie upevňovanie postavenia národných výborov ako orgánov štátnej moci a správy v územných obvodoch. Osobitne sa sledoval zámer utvoriť priaznivejšie organizačné a právne podmienky pre širšie rozvíjanie hospodárskej, sociálnej a kultúrnej výstavby miest a obcí, zabezpečiť väčšiu samostatnosť národných výborov v rozhodovaní o veciach patriacich do ich pôsobnosti, ako aj deľbu práce medzi orgánmi národného výboru a ďalšie zdokonalenie metód práce národných výborov v záujme rozšírenia účasti občanov na ich činnosti.

Na dosiahnutie uvedených cieľov utvoril zákon č. 69/1967 Zb. potrebné právne predpoklady. Niektoré zámery smerujúce k ďalšiemu zvýšeniu úlohy národných výborov sa však nepodarilo adekvátne vyjadriť. Zákon o národných výboroch napríklad novo ustanovil samostatnú pôsobnosť národných výborov. Doterajšie skúsenosti však ukázali, že ustanovenie o samostatnej pôsobnosti je formálnou prekážkou uplatňovania princípu demokratického centralizmu v riadení hospodárstva národných výborov. Preto treba toto ustanovenie novo upraviť.

Nerealizovalo sa ustanovenie zákona, ktoré predpokladalo, že Slovenská národná rada vydá Vzorový štatút miestnych národných výborov, na základe ktorého by si miestne národné výbory mohli vydať vlastné štatúty, v ktorých by upravili najmä usporiadanie vlastných orgánov a deľbu práce medzi nimi a uviedli okruh organizácií a zariadení, ktoré riadia a spravujú, ako aj svoje aktívy. V roku 1967 bol vydaný Vzorový štatút mestských národných výborov, ktorý však nebol dôsledne uvedený do života. Väčšina mestských národných výborov svoje štatúty podľa vzorového štatútu vôbec nevypracovala.

V zákone o národných výboroch nebola dostatočne upravená ani úloha národných výborov v komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územných obvodov, najmä ich vzťah k centrálne riadeným organizáciám a k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov.

Neriešili sa vôbec, prípadne sa riešili iba rámcovo niektoré také otázky, ktoré sa ukázali ako aktuálne až v praxi. To viedlo k nejednotnému postupu a rôznemu výkladu. Ide napríklad o nedostatočnú úpravu skladania účtov poslancov voličom na jednej strane a oprávnení poslancov na strane druhej, prípravy a vyhlasovania všeobecne závažných nariadení národných výborov, právomoci orgánov národných výborov, postavenia funkcionárov národných výborov a pod.

V priebehu svojej účinnosti bol zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch novelizovaný týmito zákonmi:

- zákonom SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike,

- zákonom SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach,

- zákonom SNR č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky,

- zákonom SNR č 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich,

- zákonom SNR č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich,

- zákonom SNR č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch,

- zákonom SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike,

- zákonom SNR č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy a

- zákonom SNR č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach.

Niektoré zmeny týkajúce sa národných výborov vyplynuli aj z ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii a z ústavného zákona č. 57/1969 Zb., ktorým sa menia niektoré ustanovenia ústavy a ústavného zákona č. 81/1968 Zb.

III.

Skúsenosti z doterajšej praxe národných výborov svedčia o tom, že princípy výstavby a činnosti národných výborov obsiahnuté v zákone o národných výboroch sa osvedčili a budú preto aj naďalej základom právnej úpravy o národných výboroch. Napriek úspešnému plneniu náročných úloh a pozitívnym výsledkom takmer na všetkých úsekoch, ktoré národné výbory riadia, sú požiadavky na sústavné zdokonaľovanie činnosti národných výborov, rozvíjanie ich funkcií a zvyšovanie účinnosti práce ich orgánov oprávnené, a to aj vzhľadom na podiel hospodárstva národných výborov na celkovom rozvoji národného hospodárstva.

Otázky zdokonaľovania výstavby a činnosti národných výborov boli

v minulých rokoch predmetom rozsiahlej analýzy, v rámci ktorej sa zhromaždili podklady obsahujúce rad námetov na riešenie. Výsledky tejto analýzy vyústili v apríli 1979 do prijatia uznesenia Predsedníctva Ústredného výboru KSČ o úlohách v rozvoji národných výborov po XV. zjazde KSČ a o postupe ich realizácie.

Pôsobenie národných výborov v súčasnom období budovania spoločnosti bolo podrobne zhodnotené aj na 6. zasadaní Ústredného výboru KSČ a následnom zasadaní Ústredného výboru KSS, ktoré prerokovali a vytýčili hlavné smery zdokonaľovania práce národných výborov po XVI. zjazde KSČ.

Rad opatrení na ďalšie zdokonalenie činnosti národných výborov možno uskutočniť na základe existujúcej organizačnej štruktúry a platných zákonov. Niektoré zámery smerujúce k zlepšeniu činnosti národných výborov však vyžadujú vykonať viaceré legislatívne opatrenia. Ide predovšetkým o zmenu a doplnenie zákona o národných výboroch a vykonávacích predpisov k nemu a o vydanie ďalších vykonávacích predpisov.

Rozsah a význam potrebných legislatívnych úprav nevyžaduje nevyhnutne nahradenie platného zákona o národných výboroch novou komplexnou zákonnou úpravou. Zmeny a doplnky možno vykonať ďalšou čiastkovou novelou zákona o národných výboroch. Pre potrebu praxe bude však potrebné vyhlásiť v Zbierke zákonov úplné znenie zákona o národných výboroch.

Navrhovaná novelizácia zákona o národných výboroch sa týka predovšetkým týchto základných otázok.

1. Posilnenia postavenia národných výborov ako územných orgánov štátnej moci a štátnej správy

Spresňuje sa spolupráca národných výborov s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými. Zvyšuje sa kontrolná a koordinačná funkcia národných výborov voči ostatným štátnym orgánom, ako aj voči organizáciám, ktoré neriadia alebo nespravujú, a to najmä pokiaľ ide o dodržiavanie socialistickej zákonnosti, činností, ktoré sa týkajú záujmov a potrieb občanov, a rozvoja územného obvodu vôbec. Na zabezpečenie zásadného vplyvu národných výborov na základné otázky komplexného rozvoja územného obvodu sa národným výborom zveruje rozsiahla iniciatívna a koordinačná funkcia v združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií a pri likvidácii zastaralých a neefektívnych prevádzok a neperspektívnych výrob.

2. Zvýšenia úlohy volených orgánov národných výborov

Rozširuje sa právomoc plenárnych zasadaní národných výborov tak, aby sa posilnil ich vplyv na riešenie základných otázok ekonomického

a sociálneho rozvoja v ich územných obvodoch. Okrem toho sa utvárajú právne predpoklady aj na zdokonalenie činnosti rád, komisií, správnych komisií i odborov národných výborov. So zvýšením úlohy volených orgánov národných výborov súvisí aj úprava postavenia a činnosti funkcionárov národných výborov.

3. Postavenia poslancov národných výborov

V záujme zvýšenia politickej aktivity poslancov národných výborov a posilnenia ich vplyvu na prácu výkonných orgánov národných výborov i ostatných orgánov a organizácií v územnom obvode národného výboru rozširujú sa doterajšie zákonné oprávnenia poslancov, upresňujú sa ich povinnosti a utvárajú sa priaznivejšie podmienky pre ich činnosť aj zo strany aparátu národných výborov.

4. Zdokonalenia plánovitého riadenia hospodárstva národných výborov

Spresňujú sa ustanovenia zákona o národných výboroch vzťahujúce sa na hospodárstvo riadené národnými výbormi, najmä ustanovenia o zriaďovaní organizácií a zariadení národných výborov, o vydávaní ich štatútov a organizačných poriadkov, o zodpovednosti riaditeľov organizácií rade národného výboru a o samostatnej pôsobnosti národných výborov.

5. Účinnejšieho riadenia a pružnejšieho zabezpečovania rozvoja platených služieb

Posilňuje sa úloha národných výborov pri koordinácii a kontrole platených služieb poskytovaných obyvateľstvu bez ohľadu na to, či ich poskytujú organizácie riadené národným výborom, alebo organizácie ústredne riadené. Ďalej sa utvárajú nevyhnutné právne predpoklady pre využitie niektorých doplnkových foriem poskytovania služieb.

6. Zvýšenia účinnosti práce mestských národných výborov

Postavenie a pôsobnosť mestských národných výborov sa vymedzuje diferencovane tak, aby mohli účinne ovplyvňovať uspokojovanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych potrieb a chrániť práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií. Ide o prehĺbenie koordinácie hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a o rozšírenie pôsobnosti mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy. Zmeny sa vykonávajú diferencovane podľa spoločensko-ekonomického významu miest.

7. Zdokonalenia riadenia národných výborov

Zvýrazňuje sa koordinačná úloha vlády voči ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy vo vzťahu k národným výborom ako neoddeliteľná súčasť systému riadenia národných výborov vládou. Tým sa zabezpečia rastúce nároky na kvalitu riadenia národných výborov po vertikálnej línii. Najväčší podiel na tomto riadení pripadá vláde, ktorá riadi národné výbory v celom rozsahu ich pôsobnosti. Zvyšuje sa podiel ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy na riadení národných výborov a prehlbuje sa aj úloha Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky pri riešení otázok riadenia národných výborov vládou.

8. Skvalitnenia práce národných výborov

Navrhované úpravy smerujú i k prehĺbeniu socialistickej zákonnosti v činnosti národných výborov, k ďalšiemu zlepšeniu výkonu štátnej správy národnými výbormi a k zabezpečeniu účinnej pomoci a kontroly ústredných orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy národnými výbormi. Súčasne sa utvárajú právne predpoklady pre účinnejšie zabezpečovanie politickej a odbornej výchovy pracovníkov národných výborov.

IV.

Navrhovaná novelizácia zákona o národných výboroch predpokladá aj novelizáciu týchto vykonávacích predpisov:

- nariadenia vlády SSR č. 136/1971 Zb. o zriaďovaní odborov národných výborov v znení neskorších predpisov,

- nariadenia vlády SSR č. 18/1972 Zb. o inšpekcii verejného poriadku národných výborov,

- vyhlášky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.

Okrem toho sa predpokladá vydanie nových vykonávacích predpisov, najmä:

- nariadenia vlády SSR, ktorým sa určujú významné veľké mestá a významné kúpelne mestá, v ktorých mestský národný výbor vykonáva v prípadoch ustanovených zákonom pôsobnosť patriacu okresným národným výborom.

- nariadenia vlády SSR o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.

Niektoré otázky sa upravia aj formou uznesení vlády SSR, prípadne opatreniami ústredných orgánov Štátnej správy. Pôjde napríklad o vzorové rokovacie poriadky plenárnych zasadaní národných výborov, ich rád a komisií, zásady riadenia a kontroly činnosti národných výborov

vládou, zásady určovania obcí mestského charakteru, v ktorých budú pôsobiť mestské národné výbory, a vzorové náplne činnosti odborov národných výborov.

Navrhovaná zákonná úprava si nevyžiada zvýšenie celkového počtu pracovníkov národných výborov, ani zvýšené požiadavky na štátny rozpočet. " Pokiaľ bude potrebné v súvislosti s presunom pôsobnosti na mestské národné výbory posilniť tieto národné výbory ďalšími pracovníkmi a finančnými prostriedkami stane sa tak presunom funkčných miest a potrebných finančných prostriedkov z vyšších stupňov národných výborov.

Osobitná časť Čl. I

K bodu 1 - § 2:

Úlohy hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyžadujú, aby sa podstatne zvýšila účinnosť pôsobenia národných výborov, najmä pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja ich územných obvodov. Na posilnenie úlohy národných výborov v komplexnom rozvoji územných celkov je nevyhnutné výslovne vyjadriť právny základ úlohy národných výborov v plánovaní a riadení komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov.

K bodom 2 a 3 - § 4:

Doterajšie ustanovenie § 4 ods. 3 upravuje združovanie prostriedkov a síl medzi národnými výbormi a spoločenskými organizáciami. Riešenie tejto otázky sa komplexne zahŕňa do § 6b. Namiesto toho sa v § 4 viac konkretizuje vzťah medzi národnými výbormi, orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými. Zdôrazňuje sa úloha národných výborov zaoberať sa iniciatívnymi námetmi spoločenských a záujmových organizácií, ako aj prerokúvať dôležité opatrenia týkajúce sa rozvoja územného obvodu s orgánmi Národného frontu. Zakotvuje sa aj úzka spolupráca národných výborov s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými pri tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

K bodu 4 - § 5:

Niektoré zákony vydané po nadobudnutí účinnosti zákona o národných výboroch, napr. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon SNR č. 43/1968 Zb.

o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení neskorších predpisov a i zverili národným výborom výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov. Preto je potrebné túto možnosť zakotviť i v zákone o národných výboroch a uviesť tak tento zákon do súladu s už existujúcim stavom. Navrhované ustanovenie má zároveň racionalizačný charakter a má prispieť k úspore a lepšiemu využitiu odborných pracovníkov na niektorých úsekoch štátnej správy vykonávanej národnými výbormi

K bodu 5 - § 6:

Rozširuje sa právomoc národných výborov, pokiaľ ide o dodržiavanie socialistickej zákonnosti. Národné výbory budú oprávnené požadovať správy o dodržiavaní socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku od súdov, prokuratúr a útvarov Zboru národnej bezpečnosti Od ďalších štátnych orgánov, napríklad poľnohospodárskych správ, arbitráži, štátnych inšpekcií, štátnych notárstiev a pod., budú môcť požadovať správy o ich činnosti týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov. Tieto orgány budú povinné týmto požiadavkám národných výborov vyhovieť.

Zatiaľčo doterajšia právna úprava umožňuje národným výborom dávať len podnety na odstránenie nedostatkov, podľa navrhovanej úpravy budú mať aj právo požadovať včasné odstránenie nedostatkov Uvedene orgány budú povinné o výsledku informovať národné výbory Týmto opatrením sa má prispieť k upevneniu socialistickej zákonnosti, a tým aj k zabezpečeniu potrebného vplyvu národných výborov na rozvoj spoločenských vzťahov.

K bodu 6 - § 6a ods. 2:

Po doterajších skúsenostiach s uplatňovaním nariadenia vlády SSR č. 18/1972 Zb. o inšpekcii verejného poriadku národných výborov je potrebné zakotviť priamo v zákone, že pracovníci inšpekcie verejného poriadku národných výborov sú oprávnení ukladať a priestupky pokuty v blokovom konaní obdobne ako pracovníci iných orgánov, napr. pracovníci vodnej stráže, lesnej stráže a pod.

Okrem toho sa navrhuje novo upraviť podmienky, za ktorých môže pracovník inšpekcie verejného poriadku predviesť občana na národný výbor, prípadne na útvar Zboru národnej bezpečnosti V budúcnosti budú môcť predviesť občana len vtedy, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nebude možné vybaviť namieste zaplatením pokuty v blokovom konaní.

K bodu 7 - § 6b:

Zákon o národných výboroch upravuje združovanie prostriedkov

v ustanovení § 4 ods. 3, pokiaľ ide o združovanie prostriedkov so spoločenskými organizáciami, a v ustanovení § 37, pokiaľ ide o štátne, družstevné a spoločenské organizácie. Obe ustanovenia sú čiastočne duplicitné. Ich nedostatkom je aj to, že podľa nich môžu národné výbory využívať združovanie prostriedkov a činností len v prípadoch, keď sa tohto združovania zúčastnia.

Ak majú národné výbory úspešne presadzovať spoločenské záujmy a komplexne koordinovať ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov, treba im zveriť širšiu iniciatívu a koordinačnú úlohu na úseku združovania prostriedkov a činností socialistických organizácií všeobecne, teda aj v prípadoch, keď sa tohto združovania nezúčastnia. V nadväznosti na pripravovanú novelu Hospodárskeho zákonníka (§ 360a ods. 3) sa navrhuje, aby národné výbory mohli priamo uložiť socialistickým organizáciám povinnosť uzavrieť zmluvu o združovaní prostriedkov alebo činností v prípade, že nedôjde v tomto smere medzi socialistickými organizáciami k dohode. Zásady koordinačnej činnosti národných výborov pri združovaní prostriedkov a činností ustanoví vláda.

K bodom 8 a 9 - § 7:

Účinnejšiemu uplatňovaniu úlohy národných výborov pri" zabezpečovaní komplexného rozvoja územného obvodu dosial bránil nedostatok ich koordinačnej a kontrolnej právomoci vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám. Preto Je potrebné posilniť vplyv národných výborov aj na tieto organizácie (napr. poľnohospodárske organizácie, banky, sporiteľne, poisťovne a ďalšie organizácie poskytujúce služby, stavebné a obchodné organizácie, ale aj priemyselné organizácie a pod. ). Obdobne ako v § 6 odsek 3 aj tu sa zakotvuje možnosť národných výborov požadovať odstránenie nedostatkov. Koordinačná funkcia národných výborov sa bude týkať predovšetkým všetkých systémov služieb pre obyvateľstvo. Jej obsahom bude napr. určenie programu rozvoja služieb vybraných rozhodujúcich odborov, zjdenocovanie postupov a ciest ich realizácie, pôsobenia na optimálne využívanie zdrojov a prostriedkov a pod. Obsah pojmu služby vymedzuje ustanovenie § 222 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhované opatrenia prispejú k zvýšeniu úlohy národných výborov pri zlepšovaní životných podmienok občanov.

Ďalej sa výslovne zakotvuje podiel ústredne riadených organizácií na zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov.

K bodu 10 - § 10, 11, 12 a 12a:

Mestské národné výbory sa vzhľadom na ich spoločensko-ekonomický význam začleňujú do troch kategórií.

Do prvej kategórie budú patriť mestské národné výbory v tých mestách, ktoré sú sídlami krajov, ako aj v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou, kultúrno-sociálnou a politicko-správnou činnosťou, v ktorých je sústredený značný ekonomický potenciál, ako aj vo významných kúpeľných mestách. Vzhľadom na význam týchto miest a rozsah pôsobnosti mestských národných výborov, ktoré budú v nich pôsobiť, sa navrhuje, aby ich zaradenie do tejto kategórie vykonávala na návrh krajských národných výborov priamo vláda, ak nepôjde o mestá, ktoré sú sídlami krajov.

Do druhej kategórie sa zaradia mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov, a v tých obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené školskými, kultúrnymi, zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami a dostatočnou sieťou prevádzkární poskytujúcich služby obyvateľom obce a jej spádového územia (spravidla obce mestského charakteru s viac ako 10 000 obyvateľmi). Navrhuje sa, aby zaradenie mestských národných výborov do tejto kategórie vykonávali krajské národné výbory, ak nepôjde o mestá, ktoré sú sídlami okresov. Toto zaradenie vykonajú krajské národné výbory všeobecne záväznými nariadeniami.

Tretiu kategóriu budú tvoriť ostatné mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú strediskami osídlenia miestneho významu s menej ako 10 000 obyvateľmi. Pôsobnosť mestských národných Výborov v týchto obciach bude približne rovnaká pôsobnosť mestkých národných výborov v strediskových obciach. V súvislosti s navrhovanou úpravou sa navrhuje nové usporiadanie tohto oddielu prvej hlavy zákona.

Názov Mestského národného výboru v Košiciach sa pozmeňuje na Národný výbor mesta Košíc. Inak sa preberá doterajšie ustanovenie § 12 ods. 2 zákona o národných výboroch a pripája sa ustanovenie § 2 zákona SNR č. 29/1970 Zb. o utvorení obvodných národných výborov v meste Košiciach. Zákon SNR č. 29/1970 Zb. sa navrhuje zrušiť.

K bodu 11 - § 14:

Doterajšia zákonná úprava neobsahuje ustanovenie o tom, za aké obdobie má poslanec skladať účty voličom zo svojej činnosti. Navrhuje sa tento nedostatok odstrániť a v zákone ustanoviť minimálne obdobia, v ktorých musí poslanec skladať voličom účty zo svojej činnosti, a to diferencovane podľa jednotlivých stupňov národných výborov.

K bodu 12 - § 15:

V skvalitňovaní práce národných výborov majú významnú úlohu ich poslanci. Predovšetkým od poslancov národných výborov závisí aktivita volených orgánov, rozvíjanie iniciatívy občanov a upevňovanie socialistickej zákonnosti. Zvýšenie politickej aktivity poslancov a posilnenie ich vplyvu na odstraňovanie nedostatkov v práci štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor neriadi ani nespravuje, i v práci výkonných orgánov národného výboru, vyžaduje rozšírenie práv poslancov voči týmto orgánom a organizáciám. Toto rozšírenie je v súlade s obdobnou úpravou v iných socialistických krajinách, najmä v ZSSR.

Rozšíreniu oprávnení poslanca národného výboru majú zodpovedať povinnosti štátnych orgánov a socialistických organizácií a formy ich pomoci poslancom.

K bodu 13 - § 16:

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje výslovne ustanoviť povinnosť poslanca úzko spolupracovať s občianskym výborom. Tým sa sleduje prehĺbenie spolupráce poslanca národného výboru základného stupňa s občianskym výborom, prostredníctvom ktorého uplatňujú občania svoje potreby a záujmy v činnosti národného výboru.

K bodu 14 - § 18:

Upresňuje sa základná pôsobnosť národných výborov najmä na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, pracovných síl a telesnej výchovy, športu a rekreácie. Navrhované ustanovenie je v súlade s faktickým stavom, pretože už dosiaľ sa národné výbory starajú o tvorbu a ochranu životného prostredia. Ďalšie upresnenie vyplýva z uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ z 3. marca 1970 o starostlivosti o telesnú výchovu, šport a rekreáciu a z uznesenia vlády SSR z 26. mája 1981 č. 150 k správe o vyhodnotení činnosti komisií národných výborov pre mládež a telesnú výchovu a úlohám národných výborov v rozvoji telesnej výchovy a športu.

K bodu 15 - § 19:

Navrhuje sa doplniť a spresniť doterajšiu právnu úpravu, v ktorej sa uvádza výpočet úsekov, v ktorých národné výbory vykonávajú štátnu správu podľa osobitných právnych predpisov. Výpočet úsekov štátnej správy sa oproti doterajšej úprave rozširuje o oblastné plánovanie a verejné a závodné stravovanie. Na úseku oblastného plánovania národné výbory štátnu správu už vykonávajú. Na úseku verejného a závodného stravovania sa predpokladá, že národné výbory budú vykonávať štátnu správu nielen vo verejnom stravovaní ako doteraz, ale sčasti aj v závodnom stravovaní na základe osobitného právneho predpisu, ktorý sa pripravuje.

K bodu 16 - § 20:

Ustanovujú sa odvetvia (úseky), v ktorých národné výbory spravujú organizácie a zariadenia ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy (napr. na úseku školstva podľa zákona č 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl a zákona SNR č 78/1978 Zb. o školských zariadeniach) a o jej doplnenie o úseky vnútornej správy a požiarnej ochrany podľa súčasného právneho stavu.

Spresňuje sa aj znenie § 20 ods. 2 týkajúce sa zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení a ich odborného vedenia Odborné vedenie organizácie spočíva najmä v jej metodickom riadení v oblasti plánu a rozpočtu, na cenovom a mzdovom úseku, v určovaní kvalifikačných podmienok pre výkon odbornej činnosti a v dozore nad výkonom jej odbornej činnosti.

K bodu 17 - § 21:

Doterajší taxatívny výpočet organizácií a zariadení, ktoré národné výbory môžu zriaďovať a riadiť, nebol úplný. Preto sa tento výpočet dopĺňa a spresňuje a právna úprava sa prispôsobuje súčasnému stavu. Zákon umožňuje zriaďovať aj ďalšie organizácie a zariadenia pre určité špecifické činnosti, napr krajské organizácie pre rozvoj techniky miestneho hospodárstva, oblastné výrobne pokrmov, výstavné organizácie, organizácie pre zásobovanie teplom, málo vodné elektrárne a pod

K bodu 18 - § 22:

Vzhľadom na to, že Hospodársky zákonník upravuje problematiku štátnych hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi len rámcovo a am v návrhu novely Hospodárskeho zákonníka sa s úpravou tejto problematiky neuvažuje, treba tieto otázky upraviť v zákone o národných výboroch Štátne hospodárske organizácie riadene národ nými výbormi budú tak, ako doteraz, organizované ako podnik. Ne predpokladá sa ich zriaďovanie formou výrobno-hospodárskych jednotiek Pripravovaná novela Hospodárskeho zákonníka zveruje úpravu zriaďovania, riadenia a vnútornej organizácie štátnych hospodárskych organizácií riadených národnými výbormi osobitným predpisom, kto rým sa myslí najmä zákon o národných výboroch. Navrhuje sa prelo, aby hlavné úlohy, zásady riadenia a vnútornú organizáciu každej hospodárskej organizácie riadenej národným výborom upravoval jej štatút, ktorý schváli plenárne zasadanie národného výboru Ako hlavná úlohu hospodárskej organizácie riadenej národným výborom vymedzí štatút hospodársku činnosť, ktorú má na zverenom úseku organizácia vykonávať V záujme zachovania nevyhnutnej jednoty pri vydávam

týchto Štatútov bude národný výbor vychádzať zo zásad, ktoré vydá vláda.

Podrobnosti o vnútornej organizácii upraví riaditeľ (vedúci) štátnej hospodárskej organizácie v organizačnom poriadku v súlade so zásadami obsiahnutými v štatúte

K bodu 19 - § 22a a 22b:

Zákon o národných výboroch výslovne neupravuje zodpovednosť riaditeľov organizácií riadených národným výborom. V dôsledku toho dochádza v praxi k nekoordinovanému usmerňovaniu riaditeľov organizácií zo strany rôznych orgánov národného výboru. Preto sa navrhuje zakotviť priamu podriadenosť riaditeľov organizácií rade národného výboru s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť riadenia organizácií

Poskytovanie služieb jednotlivými občanmi je doplnkovou formou poskytovania služieb, ktorá sa už teraz osvedčuje a v budúcnosti má byť ešte viac využívaná. Doteraz je táto doplnková forma poskytovania služieb upravená iba zásadami schválenými vládou V záujme posilnenia právnych istôt občanov poskytujúcich služby treba základné otázky upraviť všeobecne závažným právnym predpisom, ktorý bude súčasne vykonávacím predpisom aj k novelizovanému Občianskemu zákonníku.

K bodu 20 - § 23 ods. 2:

Navrhovanou úpravou sa iba zohladňuje existujúci stav, pretože dotácie a subvencie z rozpočtu národného výboru ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám, t. j., organizáciám, ktoré národný výbor neriadi, sa neposkytovali a neposkytujú Nepočíta sa s nimi ani v budúcnosti.

Môže sa vyskytovať iba forma príspevku, a to v rámci združovania prostriedkov alebo činností, ktoré je však upravené v inom ustanovení.

K bodu 21 - § 24 ods. 1 písm. b)

Zákon o národných výboroch priznáva národným výborom len oprávnenie udeľovať čestné občianstvo a iné verejné uznania Oprávnenie národných výborov doteraz upravené uznesením vlády SSR z 23 decembra 1975 č 424 o zriadení cien národných výborov v Slovenskej socialistickej republike sa navrhuje zakotviť v zákone o národných výboroch.

K bodu 22 - § 24a:

Vydávanie všeobecne závažných nariadení je významnou právomocou národných výborov ako orgánov štátnej moci a správy. Hoci ide

o ústavné právo národných výborov, ktoré vyplýva z článku 94 Ústavy ČSSR, nie je toto právo doterajším zákonom o národných výboroch bližšie upravené. Len v ustanoveniach § 39 ods. 2 a § 46 ods. 3 zákona o národných výboroch sa ustanovuje, že plénum, resp. rada národného výboru, vydávajú všeobecne záväzné nariadenia.

V zákone je potrebné výslovne ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných výborov vyšších stupňov. Vzhľadom na normatívny charakter všeobecne záväzného nariadenia národného výboru treba v zákone výslovne upraviť podmienky jeho platnosti a začiatok účinnosti.

Vo výnimočných prípadoch (napr. pri živelných pohromách, na zamedzenie šírenia nákazy a pod. ) sa pripúšťa osobitná úprava začiatku účinnosti všeobecne záväzného nariadenia tak, aby sa umožnilo bezodkladne vykonať potrebné opatrenia nevyhnutné vo všeobecnom záujme.

Vyhlasovanie všeobecne záväzných nariadení krajských národných výborov v Zbierke zákonov zostáva naďalej fakultatívne

Ďalej sa obdobne ako pri Zbierke zákonov utvárajú právne predpoklady na to, aby občania 1 organizácie mohli nazrieť do všetkých všeobecne záväzných nariadení vydaných národnými výbormi v kraji.

K bodom 23 a 24 - § 25:

Ustanovenie § 25 ods. 2 písm. a) zákona o národných výboroch sa spresňuje s prihliadnutím na zákon SNR č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve a zákon SNR č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení.

Doterajšie ustanovenie zákona o národných výboroch, že miestny národný výbor môže vydať svoj vlastný štatút, pričom sa riadi vzorovým štatútom, ktorý vydá Slovenská národná rada, sa v praxi vôbec nevžilo. Ani miestne národné výbory, ani Slovenská národná rada štatúty nevydali. Z tohto dôvodu je účelné toto ustanovenie zo zákona vypustiť.

K bodom 25 a 26 - § 26:

Dynamický rozvoj mestského osídlenia prináša nové požiadavky a problémy v celom komplexe mestského organizmu, najmä v súvislosti so zabezpečovaním služieb, dopravy, zásobovania a uspokojovania ďalších potrieb obyvateľov miest. Z týchto dôvodov sa vymedzuje pôsobnosť mestských národných výborov tak, aby mohli účinne ovplyvňovať uspokojovanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych potrieb občanov.