konaní rozhodli o prevažnom počte mánk. Vážnym signálom o situácii pri náhrade škôd z mánk sú štatistické údaje o výsledkoch súdneho konania Z celkového počtu na súdoch prejednávaných veci bolo v minulom roku úplne vyhovené len 338 návrhom, no na druhej strane bolo celkom zamietnutých až 569 návrhov Svedči to

o tom, že organizácie v mnohých prípadoch uplatňujú svoje nároky nedostatočne doložené alebo vôbec nedoložené, pripadne už aj premlčané. Niektorým organizáciám ide len o získanie súdneho rozhodnutia ako podkladu pre účtovne usporiadanie veci.

Poškodené organizácie uplatňujú svoje nároky na náhradu škody aj v trestnom konaní. Je to spravidla pri rozhodovaní o trestnom čine porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie a pri rozkrádam majetku v socialistickom vlastníctve Sudy v zásade v tomto konaní ukladajú páchateľom povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

Úroveň súdneho konania v tzv. mankových veciach, po skutkovej a niekedy

i právnej stránke značne zložitých, je predmetom sústavnej pozornosti orgánov súdneho dozoru Z výsledkov kontrolného prieskumu vykonaného v roku 1981 vyplynulo, že sa zlepšil výklad príslušných hmotnoprávnych predpisov, najmä vďaka účinnejšiemu využívaniu početných zovšeobecňovacich materiálov

Výsledky prieskumu poukázali na potrebu dôslednejšej signalizácie sudmi zistených nedostatkov, ak sa vyskytli v organizáciách pri ochrane majetku v socialistickom vlastníctve Práve v súdnom konaní vychádzajú na povrch negatívne javy a okolnosti, ktoré prispeli k vzniku mank alebo ich umožnili.

Porušovanie noriem upravujúcich obsah pracovnej alebo družstevnej disciplíny je napokon častou príčinou pracovných úrazov a chorôb z povolania. Zodpovednosť organizácií za škodu spôsobenú pracovníkovi týmto spôsobom je založená na objektívnom princípe, teda bez vzťahu k zavineniu To znamená, že organizácia je povinná nahradiť škodu, i keď dodržala povinnosti vyplývajúce z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Za okolnosti uvedených v Zákonníku práce sa organizácia môže zodpovednosti zbaviť, najmä ak preukáže, že postihnutý pracovník porušil uvedené predpisy, hoci bol s nimi oboznámený alebo si škodu spôsobil v opilosti (§ 190a 191 Zákonníka práce) V sporoch z tejto zodpovednosti ide predovšetkým o spravodlivé uspokojenie zákonných nárokov poškodených

Zvýšenie počtu súdnych sporov, v ktorých išlo o odškodnenie z pracovného úrazu, v ostatných rokoch treba pokladať za negatívny jav. Zatiaľ, čo v rokoch 1975-1979 to bolo v priemere ročne okolo 550 právoplatne posúdených nárokov, v roku 1980 bolo právoplatne rozhodnuté o 773 nárokoch a v roku 1981 už o 855 nárokoch. Tomu úmerne zodpovedá i počet pracovných úrazov. Podľa štatistických údajov Slovenského úradu bezpečnosti práce v roku 1981 sa počet úrazov zvýšil, najmä so smrteľným následkom, oproti roku 1980. V minulom roku v SSR bolo 253 takých smrteľných úrazov, čo znamená zvýšenie o 13, 4 %, predovšetkým z viny organizácií. Osobitnú pozornosť si zaslúžia hromadné pracovné úrazy. V roku 1981 sa ich vyskytlo v SSR 33. Pri týchto úrazoch sa zranilo 181 osôb, z toho 28 smrteľne, 37 ťažko a 116 ľahko.

Počet prejednávaných vecí súdmi z titulu odškodnenia choroby z povolania ostal v podstate nezmenený (pozri tabuľku číslo 16).

Právna prax vo veciach odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania je pomerne ustálená a jednotná. Jej zjednocovaniu napomáhajú súdy rozhodovaním spravidla najvážnejších prípadov, s ťažkými následkami na zdraví pracovníkov, prípadne na ich životoch. Na tento stav vplýva i súdny dozor, ktorý venuje tejto agende zvýšenú pozornosť. Po vykonaní prieskumu boli zovšeobecnené poznatky, ktoré boli premietnuté v judikatúre. To malo za následok, že už v rámci kontrolného prieskumu vykonaného v roku 1980 bolo konštatované určité zlepšenie.

Pokiaľ však ide o príčiny pracovných úrazov, i podľa poznatkov Slovenského úradu bezpečnosti práce pri ich zisťovaní a obmedzovaní nemožno vysloviť spokojnosť. Z prieskumu súdneho rozhodovania vykonaného v I. polroku 1982 vyplýva, že v mnohých prípadoch bol pracovný úraz dôsledkom vážneho porušenia pracovnej disciplíny, či už samým poškodeným pracovníkom (napr. požitím alkoholických nápojov v pracovnom čase), alebo pracovníkmi organizácie, ktorí zanedbali svoje povinnosti pri zaisťovaní bezpečnosti práce. Nedostatky sa vyskytli najmä pri nedôslednom zabezpečovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, ale i oboznamovaní a kontrole znalosti a dodržiavania predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi jednotlivými organizáciami alebo odvetviami sú pritom rozdiely. Nepriaznivý stav je najmä v stavebníctve a poľnohospodárstve. Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o stále zlepšovanie pracovných podmienok nie je ešte vždy rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia výrobných a ostatných pracovných úloh (§ 132 Zákonníka práce). Podobne nie všetci vedúci pracovníci považujú vytváranie priaznivých pracovných podmienok a zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci za jednu zo svojich základných povinností (§ 74 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).

Takýto stav v žiadnom prípade nezodpovedá miere pozornosti, ktorú venujú najvyššie stranícke a štátne orgány boju proti pracovnej úrazovosti a príčinám profesionálnych chorôb. I zo strany súdov sa žiada viac a dôslednejšie využívať zistené poznatky o porušovaní predpisov, ktoré zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To platí primerane i pre úsek poľnohospodárskeho družstevníctva, lebo ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa vzťahujú i na jednotné roľnícke družstvá.

2. Dodržiavanie pracovnej disciplíny sa zabezpečuje aj prostriedkami trestného práva.

Podľa Zákona o prečinoch možno pracovníka postihnúť za závažnejšie porušovanie pracovnej disciplíny, ak je ohrozená plynulá hospodárska prevádzka alebo činnosť socialistickej organizácie alebo je spôsobená škoda neprevyšujúca 5000 Kčs. Môže sa tak stať tiež tým, že pracovník bez závažného dôvodu sústavne vynecháva pracovné smeny alebo predstiera pracovnú neschopnosť.

Stav a vývoj prečinu proti pracovnej disciplíne podľa počtov právoplatne odsúdených osôb ukazuje tabuľka číslo 3.

Podľa uvedených štatistických údajov predstavuje prečin proti pracovnej disciplíne podstatnú časť drobnej súdne postihovanej kriminality. Priaznivým javom je, že v roku 1981 pri takmer rovnakom počte odsúdených za všetky prečiny ako v roku 1978 výrazne poklesol počet odsúdených za prečin proti pracovnej disciplíne, a to o 25, 9 %.

Z hľadiska štruktúry páchateľov sa tohto prečinu najčastejšie dopúšťajú nekvalifikovaní pracovníci. Napr. v roku 1981 približne 70 % páchateľov prečinu proti pracovnej disciplíne pochádzalo z radov nekvalifikovaných pracovníkov a len 30 % z radov kvalifikovaných pracovníkov (sústružník, murár, zámočník a pod. ). Pokiaľ ide o vekové zloženie páchateľov, prevažujú osoby vo veku od 18 do 30 rokov (napr. v roku 1981 - 55, 0 % ) a s narastajúcim vekom aj klesá počet páchateľov tohto prečinu.

Na trestnej činnosti proti pracovnej disciplíne sa výrazne podieľajú Cigáni, osobitne vo Východoslovenskom kraji. Pre tento prečin bolo v SSR v období rokov 1978-1981 odsúdených až 21 %. Cigánov v pomere ku všetkým odsúdeným za prečin proti pracovnej disciplíne. V tom istom období vo Východoslovenskom kraji podiel Cigánov sa pohyboval v jednotlivých rokoch dokonca od 33, 2 do 38, 8 Vo

Táto trestná činnosť sa vyskytuje vo forme sústavného a bezdôvodného vynechávania pracovných smien. Iné formy prečinu proti pracovnej disciplíne - predstieranie pracovnej neschopnosti, porušovanie technologickej disciplíny, iné porušenie dôležitej povinnosti z pracovného alebo iného obdobného pomeru - sa v praxi súdov nevyskytujú.

Podľa poznatkov sústavné vynechávame pracovných smien býva predovšetkým motivované snahou pracovníkov dosiahnuť skončenie pracovného pomeru, ďalej nechuťou k akejkoľvek práci alebo k práci, ktorú mal pracovník podľa pracovnej zmluvy vykonávať, prípadne pracovník nebol spokojný s dosahovaným zárobkom, resp. s umiestnením pracoviska, ktoré bolo ďaleko od rodiny. Pomerne často sa vyskytujú absencie, vyplývajúce z alkoholizmu pracovníka. Dôvodom absencií sú aj rozpory na pracovisku medzi spolupracovníkmi, prípadne medzi pracovníkom a jeho nadriadeným.

Z uvedeného vyplýva, že u prečinu proti pracovnej disciplíne prevládajú subjektívne príčiny a podmienky, ktoré spočívajú v osobe páchateľov. Tieto treba hľadať najmä v nedostatku kladného vzťahu k statočnej práci, v uprednostňovaní osobných záujmov pred záujmami pracoviska, prípadne záujmami celospoločenskými a často aj v alkoholizme pracovníka.

Vyskytujú sa tiež prípady absencií, ktoré vyplývajú z toho, že organizácia nedodržala všetky podmienky, ktoré pracovníkovi sľubovala pri uzatváraní pracovnej zmluvy, resp. nedodržala právne predpisy pri prevedení pracovníka na iný druh práce alebo nesprávne posudzovala osobné prekážky v práci. Tak napr. príčinou absencií mladistvého pracovníka, ktorý v jesenných mesiacoch 1980 vymeškal 44 smien, bolo to, že hoci sa v učebnom pomere pripravoval na profesiu frézara a túto kvalifikáciu po vyučení nadobudol, organizácia ZVL v Kysuckom Novom Meste - mu tento druh práce neumožnila vykonávať. Mladistvý už počas prípravy na

povolanie prejavoval o tuto odbornosť značný záujem Napriek tomu ho organizácia po vyučení zadelila na taký druh práce, na ktorý sa nepripravoval a o ktorý am nemal záujem.

Napokon treba uviesť, že trestná činnosť proti pracovnej disciplíne sa najčastejšie vyskytuje na úseku stavebníctva, priemyslu, poľnohospodárstva, komunálnych a družstevných služieb

S porušovaním pracovnej disciplíny súvisí aj trestná činnosť príživníctva Celospoločenský záujem preto vyžaduje účinné opatrenia voči tým, ktorí sa statočnej práci vyhýbajú a živia sa nekalým spôsobom

Stav a vývoj delikvencie tohto druhu je zrejmý zo štatistických údajov uvedených v tabuľkách číslo 2 a 3.

Nepriaznivým javom je, že v období rokov 1978 až 1981 sa zaznamenáva určitý vzostup počtu odsúdených páchateľov trestného činu príživníctva. Naproti tomu počty odsúdených za prečin príživníctva v hodnotenom období nevykazujú výraznejšie zmeny

Pohľad na skladbu páchateľov ukazuje, že trestnej činnosti príživníctva sa spravidla dopúšťajú osoby bez osobitnej pracovnej kvalifikácie. Napríklad v roku 1981 pochádzalo viac ako 85 % páchateľov tejto trestnej činnosti z radov nekvalifikovaných pracovníkov. Z hľadiska vekového zloženia aj pri tejto trestnej činnosti prevládajú páchatelia vo veku od 18 do 30 rokov (59, 2 % ). S narastajúcim vekom počet páchateľov tejto trestnej činnosti klesá.

Na trestnej činnosti príživníctva sa osobitne výrazne podieľajú Cigáni najmä vo Východoslovenskom kraji. Za trestnú činnosť príživníctva bolo v období rokov 1978 až 1981 odsúdených v jednotlivých rokoch od 23, 0 do 28, 2 % Cigánov v pomere ku všetkým odsúdeným za túto trestnú činnosť, pričom podiel odsúdených Cigánov sa vo Východoslovenskom kraji v jednotlivých rokoch pohyboval od 35, 1 do 41, 9 %. Z uvedeného vyplýva, že stav kriminality tohto druhu v celoslovenskom meradle výrazne ovplyvňuje trestná činnosť Cigánov vo Východoslovenskom kraji.

Pri trestnej činnosti príživníctva výrazne prevažujú prípady, v ktorých sa páchatelia nechávajú vydržiavať inými osobami, spravidla príbuznými alebo známymi. Často si páchatelia zadovažujú celkom alebo sčasti prostriedky na obživu iným nekalým spôsobom, najmä páchaním majetkovej trestnej činnosti, prostitúciou, dojedaním zvyškov jedál v pohostinstvách a ojedinelé aj hazardnými hrami. Časť páchateľov sa snaží svoju trestnú činnosť zakrývať vykonávaním krátkodobých príležitostných prác u jednotlivých občanov, prípadne i brigádnických prác u socialistických organizácií.

Stav trestnej činnosti príživníctva podstatne ovplyvňuje recidíva. Napr. v roku 1981 sa recidivisti podieľali na páchaní tejto trestnej činnosti 63 %. Trestná činnosť tohto druhu pramení takmer výlučne zo subjektívnych príčin samotných páchateľov. Páchatelia spravidla pochádzajú z rozháraného rodinného prostredia, je pre nich príznačná nízka intelektuálna a kultúrna úroveň a prejavuje sa u nich negatívny vzťah k statočnej a spoločensky prospešnej práci. Podmienky na páchanie tejto trestnej činnosti často vytvárajú aj tie osoby, ktoré prejavujú ochotu páchateľov

vydržiavať a poskytovať im základné prostriedky na obživu v čase, keď sa títo statočnej práci vyhýbajú. K trestnej činnosti tohto druhu prispieva i nedostatočná postpenitenciárna starostlivosť zo strany príslušných orgánov a organizácií, prípadne málo účinný výkon ochranného dohľadu.

Postih páchateľov trestnej činnosti proti pracovnej disciplíne a príživníctva vo všeobecnosti zodpovedá záujmom účinnej ochrany spoločnosti. Dokumentujú to aj štatistické údaje o vysokom podiele nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré súdy v SSR páchateľom trestnej činnosti tohto druhu v hodnotenom období uložili (porovnaj tabuľky číslo 6 a 7).

U páchateľov trestného činu príživníctva súdy využívajú aj zákonnú možnosť ukladať ochranný dohľad. V roku 1980 uložili 879 páchateľom toto ochranné opatrenie a v roku 1981 takto postupovali u 944 páchateľov. Súdy takto v uvedenom období u viac ako 50, 0 Vo odsúdených za trestný čin príživníctva spájali uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s uložením ochranného dohľadu.

Z uvedeného vyplýva, že tu vystupuje do popredia potreba využitia celého systému opatrení, zameraných na zvýšenie účinnosti boja proti recidíve a tiež v oblasti riešenia problémov cigánskych obyvateľov. Tieto boli rozpracované na podklade viacerých dokumentov najvyšších straníckych a štátnych orgánov a presahujú rámec pôsobenia orgánov trestného konania. Ich cieľom je dosiahnuť zmenu osobnosti páchateľov trestnej činnosti, najmä recidivistov a vytvoriť také ich postoje a návyky, aby zodpovedali základným požiadavkám socialistickej spoločnosti. Dôležitú úlohu tu má tiež prehlbovanie úsilia všetkých štátnych orgánov, hospodárskych a spoločenských organizácií o vytváranie takých spoločenských podmienok, ktoré by zabezpečovali zvýšenú úspešnosť boja proti všetkým negatívnym spoločenským javom.

Pri upevňovaní pracovnej disciplíny, ako to vyplýva i z tejto časti správy sú ešte značné rezervy. V tomto smere treba vyvinúť väčšie úsilie zo strany jednotlivých organizácií. I spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie, majú zodpovedné úlohy spočívajúce predovšetkým vo výchove a vedení pracovníkov k uvedomelému plneniu všetkých pracovných povinností, ako to konštatoval X. všeodborový zjazd.

Dôležité postavenie pri upevňovaní pracovnej disciplíny majú aj súdy, a to či už v občianskom súdnom alebo trestnom konaní. Pri rozhodovaní sporov z pracovnoprávnych a družstevných vzťahov, ako aj pri rozhodovaní v trestných veciach o pracovnej disciplíne, sú súdy významným garantom ochrany práv a oprávnených záujmov pracujúcich. Pritom však súdy musia, ako to zdôraznil XVI. zjazd KSČ, starostlivo strážiť, aby sa nepripustilo akékoľvek zneužívanie práv na úkor socialistických organizácií. Rôznym nespratníkom, lajdákom, absentérom a iným nedisciplinovaným pracovníkom treba znemožniť sa priživovať na výsledkoch celospoločenského úsilia.

III.

Účasť spoločenských organizácií v súdnom konaní a preventívno-výchovná činnosť.

Významným prostriedkom pre aktivizáciu širokých vrstiev pracujúcich v boji proti negatívnym javom a za ďalšie upevnenie socialistickej zákonnosti je účasť spoločenských organizácií v trestnom a občianskom súdnom konaní. Ide o významný prvok socialistickej demokracie, ktorému prikladal osobitný význam i XVI. zjazd KSČ. Popri priamej účasti na výkone súdnictva sudcami z ľudu, je ďalším dôležitým prostriedkom prehlbovania socialistickej demokracie v súdnictve i účasť spoločenských organizácií v trestnom i občianskom súdnom konaní. Predpisy súdneho konania upravujú formy, ktorými sa priamo zúčastňujú pri tomto dôležitom poslaní. Je to predovšetkým prevzatie záruk za nápravu obvineného a vysielanie spoločenských obžalobcov a obhajcov spoločenskými organizáciami.

S výchovným vplyvom spoločenských organizácií na prevýchovu delikventov počíta aj zákon o výkone trestu odňatia slobody. Umožňuje im podieľať sa pri náprave odsúdených počas výkonu trestu a po podmienečnom prepustení z neho. Spoločenské organizácie môžu tiež navrhnúť súdu, aby trestnú vec prejednal na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. Môžu za odsúdeného podávať žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.

Poznatky orgánov trestného konania ukazujú, že aktivita spoločenských organizácií nezodpovedá potrebám a požiadavkám spoločnosti pri realizácii výchovného procesu. Štatistické údaje nasvedčujú, že pôsobenie spoločenských organizácií nemá zatiaľ široký záber, i keď z hľadiska počtu prípadov prejednávaných súdmi sú možnosti výchovného pôsobenia spoločenských organizácií oveľa väčšie. Napr. v roku 1981 sa zvýšil počet prípadov účasti spoločenských organizácií vo všetkých formách oproti roku 1980 v priemere o 29, 9 %. Spoločenských záruk bolo v roku 1981 prijatých 398, spoločenskí žalobcovia vystupovali v 11 prípadoch a obhajcovia v 55 prípadoch. Prihliadnuc na to, že súdy SSR odsúdili v roku 1981 celkom 38 860 osôb za trestné činy a prečiny, rozsah aktivizácie spoločenských organizácií zďaleka nezodpovedá významu týchto inštitútov. Vytváranie atmosféry nezmieriteľnosti s negatívnymi javmi a ich spoločenské odsúdenie by sa malo prejavovať najmä pri vysielaní spoločenských obžalobcov na trestné konanie, čo sa stále nedoceňuje.

Podľa zistených poznatkov z prieskumu pri uplatňovaní týchto dôležitých nástrojov spoločenské záruky ponúkli v najväčšej miere Základné organizácie ROH (až 80 %), v menšej miere JRD (12 %). Organizácie Socialistického zväzu mládeže ponúkli záruky zhruba 4, 5 % a zvyšok záruk ponúkli výrobné družstvá. S prihliadnutím na to, že napr. v roku 1981 bolo odsúdených mladistvých páchateľov za trestné činy 2141 a za prečiny 1257 páchateľov a skutočnosť, že z radov páchateľov prevažujú mladí ľudia do 30 rokov, žiada sa oveľa väčšia aktivita mládežníckych organizácií i v tejto oblasti.

Z hľadiska druhu trestnej činnosti prevažná väčšina ponúknutých záruk sa týkala páchateľov trestných činov v doprave, vrátane trestného činu opilstva, hospodárskych trestných činov a trestných činov výtržníctva. Mnohé boli poznačené snahou zabezpečiť si zdroj pracovnej sily, najmä pri hroziacom treste odňatia slobody. Nedocenilo sa samotné výchovné poslanie spoločenských záruk, ktorými by sa kolektív pričinil o nápravu páchateľov.

Preto súdny dozor usmerňuje rozhodovaciu činnosť súdov tak, aby záruky spoločenských organizácií slúžili svojmu zákonnému poslaniu a aby páchatelia trestných činov a prečinov neunikli spravodlivému, zákonu zodpovedajúcemu trestnému postihu. V záujme toho Najvyšší súd SSR vykonal v tomto roku už ďalší prieskum, na základe ktorého usmernil súdnu prax pri prijímaní záruk spoločenských organizácií. Prijaté závery môžu prispieť k aktivizácii spoločenských organizácií na tomto úseku.

Významné poslanie má účasť národných výborov a spoločenských organizácií aj v občianskom súdnom konaní. Jej účelom je presadzovanie záujmov spoločnosti na dodržiavanie pravidiel socialistického spolunažívania. Občiansky súdny poriadok umožňuje národným výborom podávať návrhy na začatie konania alebo vstúpiť do konania. Možnosť vstupu do konania majú aj spoločenské organizácie. I tu však aktivita týchto orgánov a organizácií sa nevyužíva a obmedzuje sa len na úzky okruh vecí. Osobitne vo veciach starostlivosti o maloletých by sa žiadalo ich účinnejšie pôsobenie. Možnosti sú najmä pri podávaní návrhov na výchovné opatrenie, návrhov na rozhodnutie o výživnom, ako aj v sledovaní výkonu nimi urobených výchovných opatrení a vo vyhodnocovaní ich účinnosti.

Nezastupiteľné miesto pri výchove socialisticky mysliaceho a konajúceho človeka má právna výchova a propaganda. Podobne ako XV. zjazd KSČ a zjazd KSS i XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS prikladá mimoriadny dôraz formovaniu socialistického človeka, jeho pozitívnych vlastností, socialistickej morálky, občianskej zodpovednosti a socialistického vzťahu k práci, čo všetko vytvára predpoklady na dosahovanie vyššej kvality a efektívnosti všetkej spoločenskej práce.

Pri uskutočňovaní právnej výchovy a propagandy plnia významné úlohy aj súdy, ktoré vykonávajú medzi občanmi výchovnú činnosť, smerujúcu k propagácii socialistického právneho poriadku a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich. V rozhodovacej činnosti dbajú na dodržiavanie a upevňovanie socialistickej zákonnosti, pretože správne a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie je najúčinnejšou a najpresvedčivejšou formou výchovného pôsobenia na pracujúcich. Spravodlivé rozhodnutie súdu efektívnejšie pôsobí i na formovanie socialistického právneho vedomia.

V roku 1981 uskutočnili sudcovia (vrátane sudcov z ľudu), štátni notári a ostatní pracovníci súdov a štátnych notárstiev v SSR celkom 8530 prednášok, 6537 besied, napísali 453 článkov do dennej tlače a do odborných právnických časopisov. V 636 prípadoch vystúpili v rozhlase a v televízii.

Názornou a jednou z najúčinnejších foriem právnej výchovy sú i pojednávania za účasti širokej verejnosti. V rokoch 1980 a 1981 súdy v SSR prejednali 1763 trestných vecí za účasti organizovanej verejnosti. Okrem toho v tomto období

v 1096 prípadoch signalizovali zistené nedostatky v činnosti iných orgánov a organizácií, ktoré umožnili spáchanie trestnej činnosti.

Ku skvalitneniu a zintenzívneniu práce na tomto úseku významne prispelo aj uznesenie Slovenskej národnej rady z 15. decembra 1978. V ňom bolo uložené vláde SSR prehlbovať systém riadenia právnej výchovy a propagandy konkrétnejším vymedzením úloh a zodpovednosti štátnych orgánov a hospodárskych organizácií. V zmysle toho Predsedníctvo vlády SSR na svojom zasadnutí dňa 22. októbra 1980 schválilo "Zásady riadenia a koordinácie právnej výchovy a propagandy v Slovenskej socialistickej republike". V nadväznosti na to boli vytvorené koordinačné komisie právnej výchovy a propagandy na krajských národných výboroch a na Národnom výbore hlavného mesta SSR Bratislavy, ako i na okresných (obvodných) národných výboroch. Tým sa vytvorili lepšie podmienky na ďalšie prehĺbenie a zintenzívnenie právnej výchovy a propagandy.

Otázkami právnej výchovy a propagandy sa zaoberal aj Sekretariát ÚV KSS dňa 8. decembra 1981, ktorý prerokoval "Plán hlavných úloh koordinačnej skupiny ÚV KSS pre právnu výchovu a propagandu po XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS". Zároveň vykonal analýzu dosiahnutých výsledkov v tejto oblasti a stanovil úlohy pre stranícke, štátne a spoločenské orgány a organizácie na obdobie rokov 1981-1985.

Úroveň právneho vedomia občanov a stav socialistickej zákonnosti v SSR vyžaduje právnu výchovu a propagandu i naďalej cieľavedome rozvíjať a jej zameranie spájať s potrebami rozvoja socialistickej spoločnosti.

ZÁVERY:

Upevňovanie socialistickej zákonnosti je v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti jedným z rozhodujúcich predpokladov dosiahnutia ďalších úspechov. Pritom, ako to vyjadril XVI. zjazd KSČ i zjazd KSS, sú úlohy socialistickej výstavby čoraz väčšie a náročnejšie. Pri doterajšej realizácii záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS, ako to konštatovalo 5. zasadanie ÚV KSČ, celkové zhodnotenie vývoja v tomto roku ukazuje niektoré pozitívne tendencie. Národné hospodárstvo ako celok, najmä priemysel vykazuje ďalší rozvoj. Oveľa výraznejšie ako doposiaľ sa prejavilo pôsobenie spoločností na formovanie a prehlbovanie socialistického myslenia, poctivého vzťahu k práci a socialistického spôsobu života.

Pozitívne výsledky sa dosiahli i na úseku právnej politiky, osobitne pri upevňovaní socialistickej zákonnosti. Popri orgánoch bezpečnosti, prokuratúry a súdov, sa do boja proti porušovateľom socialistickej zákonnosti čoraz viac zapájajú pod vedením strany i ďalšie štátne orgány, hospodárske a spoločenské organizácie.

Požiadavka XVI. zjazdu KSČ rozhodne bojovať proti všetkým spôsobom narušovania socialistickej zákonnosti, proti špekulantom, príživníkom, ale i proti akémukoľvek poškodzovaniu majetku spoločnosti, našla svoj odraz predovšetkým v činnosti orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov. Tieto mocenské orgány v rámci

koordinácie svojej činnosti prijali viacero opatrení zameraných predovšetkým na boj s kriminalitou ako najškodlivejšou formou porušovania socialistickej zákonnosti. Pritom v ich činnosti stále vystupovala do popredia požiadavka zdokonaľovania všetkej práce ako najdôležitejšej podmienky zvyšovania prínosu k ochrane socialistických spoločenských vzťahov a k upevňovaniu socialistickej zákonnosti.

Boj proti kriminalite ma celospoločenský charakter Základným princípom trestnej politiky strany a socialistického štátu je, aby proces obmedzovania a potlačovania kriminality prebiehal ako vyvážené spojenie prostriedkov štátneho donútenia a prevencie a stal sa trvalou súčasťou v činnosti všetkých štátnych organov, hospodárskych a spoločenských organizácií

Pozitívne výsledky, ktoré sa v minulých rokoch v oblasti boja s trestnou činnosťou dosiahli, ukazujú, že toto zameranie trestnej politiky je správne. Preto aj v období po XVI zjazde KSČ a zjazde KSS zostáva základnou úlohou ďalšie skvalitňovanie výchovného pôsobenia štátnych orgánov, hospodárskych a spoločenských organizácií a ich vzájomnej efektívnej súčinnosti v tejto oblasti

V tomto smere je nevyhnutné, aby orgány trestného konania pokračovali v koordinovanom, rýchlom a diferencovanom postihu páchateľov trestnej činnosti podľa jej povahy a závažnosti, aby zvýšili úsilie o odhaľovanie a odstraňovanie príčin a podmienok, ktoré trestnú činnosť vyvolávajú alebo ju umožňujú a dôsledne plnili signalizačnú povinnosť, prehlbovali a ďalej rozvíjali súčinnosť so spoločenskými organizáciami

Ostatné štátne orgány, hospodárske a spoločenské organizácie musia rozhodnejšie uvádzať do praxe opatrenia, ktoré pre nich vyplývajú z doterajších uznesení SNR a vlády SSR v oblasti upevňovania socialistickej zákonnosti a boja s protispoločenskou činnosťou.

Na úseku ochrany socialistickej ekonomiky sa vyžaduje, aby vedúci pracovníci na všetkých stupňoch hospodárskeho riadenia zvýšili úsilie o zabezpečovanie ochrany majetku v socialistickom vlastníctve, dbali o prísne dodržiavanie protipožiarnych opatrení, predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, opatrení na upevňovanie pracovnej disciplíny a z ich porušenia vyvodzovali príslušné kárne, prípadne aj kádrové dôsledky Do popredia ich pozornosti sa výraznejšie musí dostať starostlivosť o výchovu pracujúcich k správnemu vzťahu k spoločenskému majetku, uskutočňovanú v úzkej súčinnosti so spoločenskými organizáciami na pracovisku

V oblasti ochrany rodiny a mládeže treba posilňovať ideovo-výchovné pôsobenie, najmä národných výborov, školy, spoločenských organizácií a pracovísk tak na rodičov, ako aj deti a mládež, v záujme formovania socialistického človeka

V boji proti alkoholizmu je nevyhnutné prísne dodržiavať ustanovenia zákona číslo 120/1962 Zb. Štátne a hospodárske orgány a spoločenské organizácie musia rozhodnejšie pristupovať k realizácii opatrení, ktoré sa prijali v minulom období v rámci boja proti alkoholizmu, najmä na základe uznesení vlády SSR číslo 312/1973, 149/1974 a 111/1976.

V rámci boja proti recidíve treba, aby národné výbory, hospodárske a spoločenské organizácie zvýšili starostlivosť o osoby, ktoré sa vracajú z výkonu trestu odňatia

slobody tak, ako to vyplýva najmä z uznesení vlády SSR číslo 36/1973 a číslo 198/1978

Naliehavou úlohou ostáva čo najdôslednejšie plnenie opatrení prijatých v boji proti trestnej činnosti cigánskeho obyvateľstva tak, ako boli stanovené najmä v uzneseniach vlády SSR číslo 234/1977 a číslo 133/1978

Pri riešení pracovnoprávnych a družstevnoprávnych vzťahov treba vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti účastníkov v pracovnoprávnych vzťahoch sú výrazom celospoločenských záujmov, ktoré popri rešpektovaní ústavného pravá na pracú sledujú neustále prehlbovanie a upevňovanie pracovnej disciplíny a stabilizáciu pracovných síl.

Poznatky z rozhodovania sudov o veciach pracovnej disciplíny ukazujú, že organizácie a ich vedúci pri riešení týchto otázok nepostupujú vždy v súlade s právnymi predpismi To má potom za následok, že súdy tieto opatrenia musia zrušovať, čím sa ich postup často míňa účinku. Treba preto znova zdôraznil povinnosti organizácii pri utváraní, upevňovaní a rozvíjaní pracovnoprávnych vzťahov v plnom súlade s právnymi predpismi. Aj ústredne organy a stredne články riadenia musia tiež zisťovať príčiny porušovania pracovnoprávnych predpisov a vyvodzovať z neho dôsledky

Z celkovej výšky škôd na hodnotách zverených pracovníkom na vyúčtovanie, možno usudzovať, že v socialistických organizáciách v podstate naďalej pretrvávajú zisťované nedostatky. Ide predovšetkým o málo účinné pôsobenie vedúcich organizácií na hmotne zodpovedných pracovníkov, včítane vytvárania optimálnych podmienok ochrany zvereného majetku. Stále sú ešte oneskorené zásahy kontrolných a revíznych orgánov. Tieto často zisťujú schodky až keď narastú do veľkých rozmerov. Preto je naďalej aktuálna potreba účinnejšieho pôsobenia nadpodnikových i podnikových orgánov, najmä kontrolných a inšpekčných Neuspokojivá situácia je i v pomerne stále vysokej úrazovosti, ktorá je v mnohých prípadoch dôsledkom vážneho porušenia disciplíny buď samým poškodeným pracovníkom alebo pracovníkmi organizácie, ktorí zanedbali svoje povinnosti pri zaisťovaní bezpečnej práce. Aj v tomto je nutné zvýšiť preventívne a výchovné pôsobenie orgánov a organizácií, ktoré majú bezpečnosť pri práci na starosti

Z postihu absentérov v trestnom konaní možno vyvodiť zaver, že sa v mnohých organizáciách nevyužíva právomoc zodpovedných pracovníkov na predchádzanie absenciám a fluktuáciám Často sa vedúci pracovnici spoliehajú pri zabezpečovaní dodržiavania pracovnej disciplíny na iné orgány a inštitúcie, včítane mocenských orgánov štátu a prostriedkov donútenia.

Pri vytváram socialistického právneho vedomia a upevňovaní socialistickej zákonnosti ostávajú náročné úlohy i právnej výchove a propagande, ktorej úroveň sa neustále zvyšuje. Prínosom je najmä ucelený systém, ktorý umožňuje uskutočňovať právnu výchovu a propagandu plánovitejšie, komplexnejšie a koordinovanejšie Sú však ešte stále možnosti na jej zdokonalenie. Pôjde najmä o zabezpečenie diferencovaného prístupu k jednotlivým sociálnym a vekovým skupinám. Zreteľ treba brat i na špecifické podmienky, potreby i problémy jednotlivých miest, obci

i pracovísk. V oveľa väčšom rozsahu je potrebne využívať doterajšie vedecké poznatky o výchove. Musí sa pritom vychádzať z poznania, že formovanie socialisticky mysliaceho a konajúceho človeka sa uskutočňuje v nepretržitom procese riešenia každodenných úloh budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. To si vyžaduje hľadať i pri výkone právnej výchovy a propagandy nové náročnejšie formy v duchu požiadavky zvyšovania kvality a efektívnosti všetkej spoločenskej prace

Dosiahnutie úspešnej realizácie záverov XVI zjazdu KSČ a zjazdu KSS predpokladá ďalšie upevňovanie socialistickej zákonnosti. Na splnenie týchto náročných úloh má naša socialistická spoločnosť dostatok politických a právnych prostriedkov Treba však naďalej viesť neúprosný boj so všetkými nešvármi, s rozkrádačmi socialistického vlastníctva, so špekuláciou, korupciou, lajdákmi a absentérmi Každý štátny orgán, každá hospodárska či spoločenská organizácia má určené svoje práva i povinnosti. Ide o to, aby každý ich splnenie v prospech spoločnosti pokladal za svoju povinnosť a konal čestne a statočne a aby žil z plodov svojej statočnej práce