SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

29

Správa

Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti v Slovenskej socialistickej republike so zameraním na upevňovanie pracovnej disciplíny

V súčasnom zápase o spoločenský pokrok, o nové myslenie, správne konanie človeka pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti má právo nezastupiteľnú funkciu. Ako nástroj riadenia prispieva k stimulácii spoločenskej aktivity najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti. V rozvinutej socialistickej spoločnosti sa úloha práva zvýrazňuje pri rozvoji socialistickej demokracie, sociálnych istôt občanov i ako garanta oprávnených záujmov a potrieb pracujúcich.

Význam ďalšieho zdokonaľovania socialistickej štátnosti, racionálnejší prístup k tvorbe právnych predpisov zdôraznil i XVI. zjazd KSČ. Súčasne však pripomenul i nevyhnutnosť upevňovania socialistickej zákonnosti a dôsledného zachovávania právneho poriadku. Ide predovšetkým o vytváranie socialistického právneho vedomia a o to, aby naši občania svoje práva chápali vo vzájomnej súvislosti s plnením svojich povinností a aby sa pestovala úcta k zákonom a iným právnym predpisom a vytvárala atmosféra nezmieriteľnosti s akýmkoľvek porušovaním socialistickej zákonnosti.

Občania nášho štátu vo veľkej väčšine využívajú na jednej strane svoje práva v súlade so zákonom a na druhej strane plnia svoje povinnosti ako tieto vyplývajú z právneho poriadku. Konajú tak bez štátneho alebo spoločenského donútenia, bez obáv pred sankciami. Robia to dobrovoľne, uvedomelé na základe pochopenia nutnosti právnej regulácie spoločenských vzťahov a vnútorného presvedčenia, ktoré je v zhode s celospoločenskými záujmami.

Vyskytujú sa však i jednotlivci, ktorí majú negatívny vzťah k socialistickému právnemu poriadku. Porušujú právne predpisy bez ohľadu na celospoločenské záujmy a chránené práva iných občanov.

Sústavná starostlivnosť Komunistickej strany Československa o upevňovanie a prehlbovanie socialistickej zákonnosti nachádza svoj pozitívny odraz i v činnosti mocenských orgánov štátu. Vo svojej praktickej činnosti venujú súdy, prokuratúra

a bezpečnosť všetko svoje úsilie upevňovaniu socialistickej zákonnosti, najmä boju proti porušovaniu zákonov a ostatných právnych predpisov.

Celospoločenská požiadavka zvyšovania kvality a efektívnosti všetkej spoločenskej práce platí i pre činnosť súdov. Ich prvoradou úlohou je zabezpečovať zvýšenie podielu na účinnej ochrane spoločnosti, národného majetku, práv a oprávnených záujmov občanov a organizácií. Najvyšší súd SSR tieto základné požiadavky pre prácu súdov a štátnych notárstiev vyjadril vo svojej Smernici "O úlohách súdov a štátnych notárstiev SSR po XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS". Rovnaké ciele sleduje aj Ministerstvo spravodlivosti SSR vo svojom dokumente "Hlavné smery činnosti justície v SSR pri realizácii úloh právnej politiky po XVI. zjazde KSČ a zjazde KSS".

Spoločenské javy, s ktorými sa vo svojej činnosti súdne orgány stretávajú, umožňujú spoznávať problémy a príčiny obchádzania alebo porušovania právnych predpisov a včas na to upriamovať pozornosť celej spoločnosti. S týmto zámerom sú pripravované aj správy o stave socialistickej zákonnosti podávané Slovenskej národnej rade, čím sa dáva priestor aj spoločenskej kontrole stavu socialistickej zákonnosti. Účelom správy o stave socialistickej zákonnosti je zároveň informovať Slovenskú národnú radu o plnení jej predchádzajúcich uznesení k správam o stave socialistickej zákonnosti, osobitne o plnení uznesenia z 19. decembra 1979 k správe Najvyššieho súdu SSR.

Predkladaná správa o stave socialistickej zákonnosti v SSR popri všeobecných pohľadoch na stav a vývoj kriminality v SSR vychádza predovšetkým z poznatkov súdneho dozoru a zaoberá sa stavom socialistickej zákonnosti na úseku upevňovania pracovnej disciplíny, ktorá je významným predpokladom úspešného plnenia hospodárskeho a sociálneho programu 7. päťročnice.

I.

Vývoj kriminality a stav ochrany spoločností pred trestnou činností v Slovenskej socialistickej republike

1. Stav a vývoj kriminality

Existencia kriminality ako negatívneho spoločenského javu za socializmu má svoje všeobecné príčiny v kapitalistickej minulosti. Prežitky malomeštiackeho spôsobu života a buržoáznej morálky pretrvávajú po dlhú dobu vo vedomia konaní ľudí a sú často oživované pôsobením ideologickej diverzie z kapitalistického zahraničia. Stav a vývoj kriminality, prípadne jej niektorých druhov, ovplyvňujú tiež objektívne existujúce neantagonistické rozpory na súčasnom stupni vývoja našej spoločnosti a neadekvátne výsledky ideovo-výchovnej práce. Boj s trestnou činnosťou je preto aj v podmienkach budovania socializmu zložitou a náročnou úlohou.

Opatrenia, ktoré v minulých rokoch postupne prijali stranícke a štátne orgány,

hospodárske a spoločenské organizácie v oblasti upevňovania socialistickej zákonnosti a ich realizácie, priniesli najmä v období rokov 6 päťročnice v boji proti porušovaniu socialistickej zákonnosti výraznejšie pozitívne výsledky Tieto sa prejavili hlavne v tom, že sa vo vývoji kriminality, najmä od roku 1976 až do roku 1980, zaznamenáva jej celkový pokles Dokumentujú to aj štatistické údaje o počtoch právoplatne odsúdených osôb uvedene v tabuľke č. 1

Počet osôb odsúdených za trestné činy a prečiny v roku 1981 oproti roku 1980 stúpol Treba mať však na zreteli, že v roku 1980 boh počty osôb odsúdených za trestne činy i prečiny ovplyvnene rozhodnutím prezidenta republiky o amnestii z 8 mája 1980. Objektívnejším meradlom je preto porovnanie stavu v roku 1981 so stavom v predchádzajúcich rokoch

Z tohto porovnania vyplýva, že u páchateľov odsúdených v roku 1981 za trestne činy sa oproti roku 1979 zaznamenáva vzostup o 7, %, kým u páchateľov odsúdených za prečiny pokles o 3, 8 % Porovnanie indexov odsúdených osôb za trestné činy a prečiny v Slovenskej socialistickej republike za jednotlivé hodnotené roky ukazuje, že index odsúdených osôb za trestné činy i prečiny bol v roku 1981 rovnaký ako v roku 1978 (105 osôb). Oproti predchádzajúcim rokom bol však zjavne nižší

Štruktúra trestnej činnosti podľa jednotlivých základných druhov ohrozenia zákonom chránených spoločenských záujmov zostáva v podstate rovnaká ako v predchádzajúcich rokoch Vyplýva to zo štatistických údajov uvedených v tabuľkách č 2 a 3. Podľa týchto v období rokov 1980-1981 najpočetnejšiu skupinu delikvencie podľa počtu odsúdených osôb predstavovali aj naďalej páchatelia trestných činov hrubo narušujúcich občianske spolužitie, trestných činov proti životu a zdraviu a hospodárskych trestných činov. Tieto druhy trestných činov reprezentovali v hodnotenom období takmer tri štvrtiny kriminality

Závažnou skutočnosťou je, že prevažujúcu časť kriminality predstavovali trestné činy spáchané úmyselne Z týchto trestných činov tvorili najzávažnejšiu a pre spoločnosť najnebezpečnejšiu časť útoky proti životu a zdraviu, následkom ktorých bola smrť alebo ťažká újma na zdraví, ďalej útoky proti majetku v socialistickom vlastníctve, lúpeže a znásilnenia

Obzvlášť nepriaznivým javom zostáva, že sa neznižuje počet najzávažnejších násilných trestných činov. Platí to najmä o trestných činoch vraždy, ktorých počet stále je vysoký.

Aj naďalej kľúčovým problémom v oblasti hospodárskej trestnej činnosti zostáva trestná činnosť rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, ktorá sa v hodnotenom období podieľa približne tromi štvrtinami na trestnej činnosti tohto druhu Táto trestná činnosť spôsobuje každoročne nášmu národnému hospodárstvu vysoké škody (porovnaj tabuľku č 4). V roku 1981 stúpol počet odsúdených za tento trestný čin v porovnaní s rokom 1980 o 4, 5 % a oproti roku 1979 o 7, 7 %

Nepriaznivým javom je, že sa nedarí účinnejšie obmedzovať niektoré ďalšie pre spoločnosť značne nebezpečné druhy úmyselných trestných činov Platí to hlavne o trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ktoré vykazujú vzostup

Z trestných činov tohto druhu sa zaznamenáva najnepriaznivejší vývoj u trestného činu lúpeže. Počet odsúdených za tento trestný čin v roku 1981 pri porovnaní k rokom 1980 stúpol o 21, 5 % a oproti roku 1979 o 39, 1%.

Stály vzostup sa vyskytuje aj u trestných činov proti majetku v osobnom vlastníctve, najmä krádeži.

Závažným spoločenským problémom zostáva stále korupcia a úplatkárstvo. Už po viac rokov sa problematika úplatkárstva prejavuje ako negatívny jav, ktorý sa vyskytuje v najrôznejších oblastiach hospodárskeho i spoločenského života, najmä v oblasti služieb, obchodu, zdravotníctva, ako aj na úseku štátnej správy. Počet odhalených a potom odsúdených páchateľov trestnej činnosti úplatkárstva zrejme nevystihuje skutočnú situáciu. V roku 1980 bolo pre túto trestnú činnosť odsúdených len 70 osôb a v roku 1981 74 osôb.

Trestné činy proti republike boli pomerne málo početné. V ostatných rokoch však stúpol počet odsúdených za trestný čin opustenia republiky, ktorý predstavuje viac ako 90 % kriminality tohto druhu. V roku 1981 stúpol počet odsúdených za tento trestný čin oproti roku 1980 o 47, 7 % a oproti dvom predchádzajúcim rokom približne na trojnásobok.

Z trestných činov, ktoré boli spáchané z nedbanlivosti, ohrozovali najviac záujmy spoločnosti požiare a dopravné nehody.

Podľa štatistických údajov Ministerstva vnútra SSR v roku 1981 vzniklo 1300 požiarov, ktoré spôsobili priamo škody na objektoch, zariadeniach, materiáloch vo výške 108, 6 miliónov Kčs, o život prišlo 51 osôb a 156 osôb utrpelo poranenia V porovnaní s rokom 1980 sa počet požiarov zvýšil o 202 a tiež škody vzrástli o 64, 1 milióna Kčs. Počet usmrtených bol však nižší o 13 osôb a poranených o 7 osôb K najčastejším príčinám požiarov aj naďalej patria rôzne prevadzkovo-technické závady, neopatrnosť a nedbanlivosť občanov. Obtiažnosť zisťovania príčin vzniku požiarov a zložitosť objasňovania znakov zavinenia vedie k tomu, že na sudoch v SSR dochádzalo v menšej miere k postihu páchateľov trestných činov všeobecného ohrozenia za zavinenie vzniku požiaru. Tak napr v roku 1981 bolo v SSR odsúdených 139 osôb pre zavinené spôsobenie požiaru s následným vznikom škody na majetku v socialistickom vlastníctve vo výške 15, 5 milióna Kčs. Ostáva preto aktuálna úloha čo najdôslednejšie plniť opatrenia, ktoré na tomto úseku prijala vláda SSR, najmä v uznesení číslo 368/1975 a číslo 37/1979.

Napriek zvyšovaniu intenzity cestnej premávky a rastu počtu motorových vozidiel sa počet dopravných nehôd v cestnej premávke v roku 1981 nezvýšil. Podľa štatistických údajov Ministerstva vnútra SSR v roku 1981 došlo v SSR k 23 370 dopravným nehodám, čo predstavuje oproti roku 1980 pokles o 2 617 nehôd. Pri týchto nehodách bolo usmrtených 517 osôb, ťažko zranených 1900 osôb, ľahko poranených 5457 osôb a výška majetkovej škody predstavovala sumu 121, 7 milióna Kčs. Pri porovnaní s rokom 1980 sa znížil počet usmrtených o 36 osôb a výška majetkovej škody o 9, 6 milióna Kčs. Počet poranených sa však zvýšil o 144 osôb. Základné príčiny dopravných nehôd spočívajú stále v nedisciplinovanosti vodičov motorových vozidiel, najmä v neprimeranej rýchlosti, v nesprávnom predchádzaní,

nedaní prednosti v jazde a i. Vodiči motorových vozidiel v roku 1981 zavinili 88, 1 % všetkých dopravných nehôd v SSR.

V hodnotenom období predstavovali trestné činy spáchané v doprave podľa počtu právoplatne odsúdených osôb približne jednu štvrtinu všetkých trestných činov, ktoré súdy prejednávali. Počet odsúdených osôb za tieto trestné činy zostal v roku 1981 zhruba na úrovni roka 1979. K negatívnym javom patrí, že v rámci týchto trestných činov stúpa počet odsúdených za trestný čin opilstva, ktorý je prejavom najhrubšej nedisciplinovanosti účastníkov cestnej premávky. V roku 1981 počet odsúdených za tento trestný čin stúpol oproti roku 1979 o 13, 6 %.

Pokiaľ ide o prečiny obdobne ako v minulosti, v hodnotenom období výrazne prevažovali podľa počtu odsúdených osôb páchatelia prečinu proti majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve a prečinu proti pracovnej disciplíne, ktoré tvorili takmer tri štvrtiny súdne postihovanej drobnejšej kriminality.

Aj naďalej zostáva vážnym celospoločenským problémom kriminalita mladistvých, t. j. páchateľov vo veku od 15 do 18 rokov (porovnaj tabuľku č. 8). V roku 1981 počet mladistvých odsúdených za trestné činy v posledných štyroch rokoch bol najvyšší. Pokiaľ ide o prečiny, počet odsúdených mladistvých v roku 1981 v porovnaní s rokom 1979 poklesol.

Vážnym problémom kriminality mladistvých zostáva ich vysoký podiel na páchaní niektorých závažných trestných činov. Napríklad v roku 1981 sa mladiství najviac podieľali na páchaní lúpeží (40, 5 % ), trestných činov proti majetku v osobnom vlastníctve (19, 0%), znásilnení (17, 8%) a rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve (12, 3 % ).

Špecifickým problémom je aj naďalej kriminalita mladistvých Cigánov, ktorí sa v roku 1981 podieľali na celkovej kriminalite mladistvých v SSR 32, 3 %.

Súčasne nepriaznivo ovplyvňuje stav kriminality v SSR recidíva trestnej činnosti. Dokumentujú to aj štatistické údaje uvedené v tabuľke číslo 9.

Vo vnútornej skladbe recidívy nenastali výraznejšie zmeny. Obdobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 1981 sa recidivisti najčastejšie dopúšťali trestného činu zanedbania povinnej výživy (74, 7 %), príživníctva (61, 4 %) a útokov proti verejným činiteľom (53, 3 % ).

Osobitne závažným kriminogénnym faktorom zostáva i naďalej alkoholizmus. Nesporne na túto skutočnosť vplýva i vysoká spotreba alkoholu v SSR. Zo štatistiky Ministerstva obchodu SSR možno zistiť, že výdavky obyvateľov na nákup alkoholických nápojov predstavovali v SSR v roku 1981 sumu 9, 6 miliardy Kčs a boli oproti roku 1980 vyššie o 300 miliónov Kčs. Spotreba liehovín a destilátov na jedného obyvateľa SSR činila 12, 3 litra, hroznového vína 11, 9 litra a piva 114, 3 litra.

Vysoká spotreba alkoholu sa nepriaznivo prejavila aj na páchaní trestnej činnosti. Podiel trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu činil v roku 1980 - 34, 8 % a v roku 1981 stúpol na 37, 7 %. U prečinov bol vplyv alkoholu menej výrazný, (v priemere 10 % ).

Mimoriadne vysoký podiel alkoholu na páchaní trestnej činnosti sa v roku 1981 prejavoval najmä pri trestných činoch v doprave (74, 9 % ), ďalej pri trestných

činoch útokov na verejného činiteľa (73, 4 %) a pri trestných činoch výtržníctva (72, 1 % ).

V Slovenskej socialistickej republike stav kriminality stále negatívne ovplyvňuje trestná činnosť cigánskych obyvateľov, (pozri tabuľku číslo 11) Vysoký podiel týchto páchateľov bol v roku 1981 najmä pri trestných činoch lúpeže (45, 3 %), znásilnenia (33, 3 % ) a príživníctva (28, 2 % ). Najvyššia kriminalita cigánskych občanov je stále vo Východoslovenskom kraji

2. Trestný postih páchateľov trestných činov a prečinov

Postup súdov v SSR pri ukladaní trestov možno vo všeobecnosti pokladať za ustálený a úmerný potrebám ochrany spoločnosti Stav a vývoj súdneho postihu páchateľov trestných činov a prečinov vyplýva z tabuliek číslo 5 - 7

Podiel nepodmienečných trestov odňatia slobody ukladaných sudmi za trestne činy predstavuje v posledných rokoch približne jednu tretinu z celkového počtu uložených trestov V skladbe trestov aj naďalej výrazne prevažujú tresty spojené s bezprostredným výkonom (nepodmienečne tresty odňatia slobody, nápravné opatrenia, peňažné tresty a zákaz činnosti), podiel ktorých v roku 1980 bol 68, 4 % a v roku 1981 až 87, 2 %. Obdobný stav je aj pri postihu prečinov

Z tabuľky číslo 9 je zrejmé, že súdy v SSR postupovali prísne aj pri postihu páchateľov, ktorých označili za recidivistov.

Tabuľka číslo 8 rozvádza ukladanie trestov mladistvým páchateľom trestných činov a prečinov Pomerne vysoký podiel nepodmienečných trestov odňatia slobody uložených mladistvým páchateľom je daný štruktúrou a povahou nimi páchanej trestnej činnosti Pritom však správne u mladistvých prevažujú podmienečné tresty odňatia slobody

Stav a vývoj postihu páchateľov trestných činov a prečinov z radov cigánskych občanov naznačuje tabuľka číslo 11. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v roku 1981 postih tejto skupiny páchateľov o niečo zmiernil

Významným prostriedkom na zabezpečenie ochrany spoločnosti sú aj ochranne opatrenia. Prehľad o stave a vývoji ich ukladania páchateľom trestných činov a prečinov poskytuje tabuľka číslo 10 Štatistické údaje ukazujú, že v roku 1981 stúpol počet odsúdených, ktorým bol uložený ochranný dohľad.

Stúpol tiež počet odsúdených, ktorým bolo uložené ochranne protialkoholické liečenie Ku koncu roka 1981 však nenastúpilo 934 osôb, ktorým bolo ochranne liečenie uložené. Príčinou tohto stavu je stále nedostatok kapacity liečebných ústavov.

Napriek úspechom, ktoré sa v posledných rokoch v boji proti kriminalite dosiahli, zostáva trestná činnosť v Slovenskej socialistickej republike závažným negatívnym spoločenským javom. Iba trestným postihom nemožno zabezpečiť podstatne obmedzenie, pripadne potlačenie kriminality Tak, ako to už viackrát zdôraznili najvyššie stranícke a štátne orgány, v socialistickej spoločnosti boj proti kriminalite je nielen záležitosťou orgánov trestného konania, ale musí mať celospoločenský charakter

V oblasti obmedzovania negatívnych javov, ktoré vyúsťujú do konfliktu so zákonom, majú svoje konkrétne úlohy aj ostatné štátne orgány, hospodárske a spoločenské organizácie. Treba preto do spoločenskej praxe ešte výraznejšie presadzovať podstatné zvýšenie účinnosti práce všetkých štátnych organov, hospodárskych a spoločenských organizácií v oblasti potlačovania a obmedzovania negatívnych protispoločenských javov.

II.

Stav dodržiavania zákonnosti v oblasti upevňovania najdôležitejších pracovno-právnych a roľníckodružstevných vzťahov.

Plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v našej spoločnosti je v rozhodujúcej miere závislé na rozvoji ekonomiky. Jej ďalší rast predpokladá najmä vysokú efektívnosť výroby a zvyšovanie kvality všetkej spoločenskej prace.

Táto základná línia vytýčená XIV. zjazdom KSČ a potvrdená na ďalších zjazdoch KSČ i KSS vyžaduje tvorivý prístup a využívanie nových foriem riadenia a zvyšovania produktivity práce. Zdôraznilo sa to i pri prijatí Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, ktorý je ďalším významným krokom v trvalom procese napredovania našej spoločnosti.

Realizácia tohto závažného dokumentu zameraného predovšetkým na skvalitnenie riadiacej práce a prehĺbenie účasti pracujúcich na riadení si vyžaduje okrem iného i ďalšie upevňovanie pracovných vzťahov vo všeobecnosti, osobitne však disciplíny a zodpovednosti. Tieto významné inštitúty treba účinnejšie využívať a uplatňovať aj ako nástroje riadenia pracovných procesov.

Významným prostriedkom využívania výrobných fondov a mobilizácie všetkých vnútorných zdrojov každej jednotlivej organizácie je dodržiavanie socialistickej pracovnej disciplíny. Uvedomelý vzťah k práci, súdružská spolupráca a vzájomná pomoc pracovníkov sú nevyhnutnými predpokladmi úspešného plnenia úloh organizácie, cieľavedomej, plánovité uskutočňovanej kooperácie tak vo vnútri organizácie, ako aj v rámci celej spoločnosti.

Na rozvíjaní a upevňovaní pracovnej disciplíny sa podieľajú viaceré faktory. Z hľadiska socialistickej zákonnosti sú rozhodujúce v prvom rade prostriedky právne. Pracovnoprávne predpisy, najmä Zákonník práce, pôsobia predovšetkým preventívne, ale i príslušnými sankciami postihujúcimi tých, ktorí svoje právne povinnosti porušujú. Pri uplatňovaní týchto predpisov majú nezastupiteľné úlohy i orgány. Revolučného odborového hnutia, ktoré vedú kolektívy pracovníkov najmä k uvedomelému plneniu pracovných povinností.

V občianskom súdnom konaní sa súdy zaoberajú otázkami pracovnej disciplíny spravidla v takých prípadoch, v ktorých pracovníci nepovažujú disciplinárny postih za odôvodnený a dovolávajú sa súdnej ochrany proti postupu organizácie.

Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa pracovníkovi vytkne s poučením o nesprávnosti konania alebo sa požiada orgán spoločenskej organizácie

o prerokovanie porušenia disciplíny. Naproti tomu pri závažnom alebo opätovnom porušení pracovnej disciplíny sa pracovníkovi uloží niektoré z kárnych opatrení, a to pokarhanie alebo verejné pokarhanie, prípadne zníženie alebo odňatie prémií a odmien, event. preradenie na menej platenú prácu. Takéto rozhodnutie treba písomne vypracovať a doručiť ho pracovníkovi s poučením o možnosti opravného prostriedku. Až po podaní návrhu na preskúmanie kárneho opatrenia koná rozhodcovská komisia, prípadne súd.

Napriek tomu, že celkový prehľad o uložených kárnych opatreniach v SSR nejestvuje, z poznatkov Slovenskej odborovej rady (ako je to uvedené v tabuľke číslo 12) je zrejmé, že tento inštitút sa využíva. Súdy preskúmavajú kárne opatrenia až po bezvýslednom konaní rozhodcovskej komisie, prípadne v tých prípadoch, keď rozhodcovské konanie nie je v organizáciách zavedené. Spôsob vybavenia návrhov na preskúmanie rozhodnutí o uložení kárneho opatrenia v súdnom konaní ukazuje, že ešte stále veľký počet týchto rozhodnutí treba zrušiť. Prakticky iba každé piate rozhodnutie sa ako správne potvrdzuje (porovnaj tabuľku číslo 13).

Výsledky preskúmavania uložených kárnych opatrení naznačujú, že pri kárnom postihu protiprávneho konania pracovníkov dochádza často k pochybnostiam samotných kárnych orgánov. Spravidla ide o prekročenie lehôt na uloženie kárneho opatrenia, nedôsledné zisťovanie skutkového stavu alebo o použitie neprimeraného opatrenia. Takéto pochybenia sa vyskytujú najmä v tých organizáciách, v ktorých sa nedoceňuje postavenie a úlohy právnych útvarov, ako to zakotvilo Uznesenie vlády SSR číslo 176 z 12. júna 1974 (číslo 67/1974 Zb. ) v "zásadách o organizácii, postavení a úlohách právnych útvarov". Vyskytli sa aj prípady emocionálneho postupu vedúcich pracovníkov, čo malo za následok neodôvodnený kárny postih. V konečnom dôsledku takýto prístup iba znižuje autoritu kárneho orgánu a neprispieva k upevneniu pracovnej disciplíny.

Zákonník práce umožňuje pre porušenie pracovnej disciplíny postihnúť pracovníka i rozviazaním pracovného pomeru. Tieto zákonné možnosti by sa mali využívať najmä vtedy, ak doterajšie výchovné pôsobenie na pracovníka sa nestretlo so žiadúcim účinkom. Podľa intenzity porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce umožňuje skončiť pracovný pomer buď okamžitým zrušením alebo výpoveďou.

V rámci súdneho dozoru bol vykonaný prieskum, ako sa tieto právne predpisy v praxi aplikujú. Jeho výsledky boli predmetom rokovania pléna Najvyššieho súdu SSR a stali sa i predmetom rokovania gremiálnych porád a školení všetkých sudcov. Súdy pri rozhodovaní pracovných sporov trvajú na dodržiavaní všetkých právnych predpokladov platnosti právnych úkonov zo strany organizácie. Vyžadujú, aby boli rešpektované tak zákonné práva a oprávnené záujmy pracujúcich a zároveň, aby sa zabezpečoval dôsledný postih hrubej nedisciplinovanosti alebo iného zákonom predvídaného protispoločenského konania pracovníka i za cenu ukončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Z počtu súdmi prejednávaných sporov (pozri tabuľku číslo 14) však nevyplýva, že by organizácie využívali možnosť rozviazania pracovného pomeru z disciplinárnych

dôvodov v takom rozsahu, v akom by sa predpokladalo pri negatívnom hodnotení stavu pracovnej disciplíny na niektorých úsekoch nášho hospodárstva. Popritom výsledky súdneho konania odôvodňujú záver, že organizácie často nepostupujú uvážene a podľa zákona. K upevneniu pracovnej disciplíny by tiež prispelo častejšie využívanie výpovedných dôvodov pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktoré umožňuje rozviazanie pracovného pomeru v pomerne širokom rozsahu skutkovej podstaty.

Kárne opatrenia a rozviazanie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny nie sú najčastejšími a najúčinnejšími spôsobmi postihu rôznych prípadov porušenia pracovnej disciplíny. V organizáciách dochádza totiž v oveľa širšom rozsahu k využívaniu rôznych mzdových postihov (napr. krátenie, či nepriznanie prémií, odmien, výkonnostných príplatkov podľa príslušných mzdových predpisov). Správne uplatňovanie mzdových predpisov je najúčinnejším prostriedkom zabezpečenia plnenia pracovných úloh a súčasne i upevňovania pracovnej disciplíny.

Ďalším prostriedkom na upevnenie pracovnej disciplíny sú i opatrenia spojené s krátením dovolenky na zotavenie alebo opatrenia vylučujúce vznik nároku na prídavky na deti.

V súdnych sporoch, ktoré sa zaoberajú i takýmito postihmi, či už v rámci mzdových otázok, alebo pri posudzovaní zavinenej absencie ako predpokladu postihu sa sleduje, aby každé takéto opatrenie organizácie bolo v súlade so zákonom. Zároveň sa rešpektuje požiadavka zákonnej ochrany práva na prácu i záujmy jednotlivých organizácií. Svojimi rozhodnutiami súdy tak pozitívne ovplyvňujú využívanie príslušných predpisov na dodržiavanie a upevňovanie pracovnej disciplíny.

Obdobný význam ako pracovná disciplína v pracovnoprávnych vzťahoch má v členských vzťahoch členov jednotných roľníckych družstiev disciplína družstevná. Jej dôsledným dodržiavaním sa zabezpečujú predpoklady úspešnej činnosti družstva i dosahovanie dobrých hospodárskych výsledkov a trvalý rozvoj družstevníctva v súlade so záujmami spoločnosti.

Družstevná disciplína sa prejavuje uvedomelým plnením všetkých členských povinností k družstvu. Rozhodujúci význam majú však povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovného vzťahu člena, z jeho účasti na riadení a správe družstva a na družstevnej spoločenskej činnosti.

Povaha roľnícko-družstevných vzťahov a najmä zásady družstevnej demokracie vyžadujú, aby sa otázkami porušenia družstevnej disciplíny zaoberali najprv družstevné orgány, včítane členskej schôdze a až potom prichádza do úvahy riešenie veci v občianskom súdnom konaní. Poznatky súdnej praxe ukazujú na určitú nepružnosť disciplinárneho postihu družstevníka, lebo konanie členských schôdzí v dlhých časových intervaloch prakticky znemožňuje včasné a tým aj účinné právoplatné opatrenie.

Hoci zákon číslo 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve čiastočne rozšíril právomoc súdov v otázkach družstevnej disciplíny, súdne spory o zákonnosť

uloženého kárneho opatrenia sa vyskytujú pomerne zriedka a spory o neplatnosť vylúčenia člena z družstva z dôvodu porušenia družstevnej disciplíny sú iba ojedinelé

Výsledky súdneho konania v družstevných sporoch naznačujú neuváženosť a nízku právnu úroveň niektorých disciplinárnych opatrení družstevných organov, ktoré pramenia predovšetkým v nedostatočnej znalosti príslušných zákonných predpisov Vyskytujú sa rozhodnutia, ktoré neobsahujú konkrétny dôvod kárneho postihu, ďalej opatrenia uložené po uplynutí zákonných lehôt alebo s opomenutím poučenia o možnosti opravného prostriedku

Dodržiavaniu socialistickej zákonnosti v jednotných roľníckych družstvách by prospelo i ďalšie vytváranie vlastných právnych útvarov družstiev a ich využívanie v praxi. Popri ekonomických záujmoch by mali jednotné roľnícke družstvá viac dbať na využívanie právnych ustanovení, ktoré by znamenali prínos nielen pre vlastných členov družstva, ale i pre celú spoločnosť.

Problematika socialistickej pracovnej či družstevnej disciplíny sa neobmedzuje iba na vlastnú disciplinárnu zodpovednosť a na disciplinárny postih, ale má úzku súvislosť so zodpovednosťou vôbec. Upevňovanie socialistickej pracovnej disciplíny, posilňovanie spoločenskej zodpovednosti, právneho vedomia a socialistickej zákonnosti je jednou z významných úloh v Súbore opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva

S disciplínou treba preto spájať i otázky ochrany majetku v socialistickom vlastníctve Nedostatky v tejto ochrane sú spravidla vždy dôsledkom určitej nedisciplinovanosti a majú často za následok ujmu na tomto majetku

Súdy v občianskom súdnom konaní riešia spory zo zodpovednosti pracovníkov za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním Takéto spory vyplývajúce z tejto zodpovednosti sú pomerne početné (porovnaj tabuľku číslo 15). Podľa Zákonníka práce výška náhrady škody spôsobenej pracovníkom z nedbanlivosti nesmie v týchto prípadoch presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku Spravidla sa takto uplatňuje čiastočná náhrada škody spôsobená na motorových vozidlách socialistických organizácií, resp týmito vozidlami, rôzne regresné náhrady, penále a pokuty uložené organizáciám a zosobnené príslušným zodpovedným pracovníkom Niektoré organizácie vymáhajú náhradu nákladov na príplatky za nadčasovú prácu vyplatené pracovníkom, ktorí takouto prácou nahrádzali výpadok spôsobený neospravedlnenou absenciou iných pracovníkov

Postup organizácií i súdov pri uplatňovaní a rozhodovaní v takýchto prípadoch je vcelku správny a zodpovedá socialistickej zákonnosti. Používanie i výklad príslušných právnych ustanovení je už dlhšiu dobu ustálený. Treba kriticky poukázať, že organizácie nevyužívajú vo všetkých odôvodnených prípadoch možnosť uplatňovania náhrady

Častejšie sa uplatňujú nároky na náhradu tzv. mánk-schodkov na hodnotách zverených pracovníkom na vyúčtovanie Pracovník, ktorý zodpovedá za takýto schodok, je zásadne povinný nahradiť ho v plnej výške

Napriek sústavnej pozornosti, ktorá sa tomuto druhu škôd na majetku v socialistickom vlastníctve a ich prevencii venuje, škody sa neznižujú Ministerstvo obchodu SSR vykázalo k 31. decembru 1981 iba na úseku štátneho obchodu sumu 25, 5 milióna Kčs pohľadávok z mank. Prírastok mank v roku 1981 činil 14, 1 milióna Kčs a bol vyšší ako prírastok v roku 1980. Naproti tomu bolo nižšie inkaso pohľadávok. Nepriaznivý vývoj spôsobili najmä niektoré prípady vysokých mank v skladoch - z toho dva prípady mánk nad 400 tisíc Kčs. Vyskytlo sa aj ďalších 18 prípadov mánk nad 100 tisíc Kčs, z toho najviac v podnikoch Prior.

Pokiaľ ide o organizácie spotrebného družstevníctva, zvýšil sa ročný prírastok mank, ktorý sa v minulosti pohyboval okolo 14 miliónov Kčs, v roku 1981 na 16, 2 milióna Kčs. Nejde pritom iba o absolútne zvýšenie, ale i o určitý rast relatívny vo vzťahu k realizovaným tržbám.

I na tomto úseku sa však vyskytli vysoké a postupne narastajúce schodky. Tak napr v prevádzkovej jednotke spotrebného družstva Jednoty (reštaurácia v Kriváni) bolo najprv zúčtované relatívne dlhé časové obdobie od 23 3 1979 do 7 5 1980. Hoci na základe vykonanej inventúry bol zistený schodok 62 329 Kčs, nebolo prijaté žiadne primerané opatrenie. Pri zúčtovaní ďalšieho obdobia bol k 7 10 1980 zistený nový schodok 46 661 Kčs a celková škoda napokon narástla na sumu 110 763 Kčs. Ešte krikľavejší je prípad schodku v sume 400 241 Kčs, zisteného k 25 2. 1982 v pojazdnej predajni potravín Jednoty v okrese Svidník.

V záujme zvýšenia ochrany majetku vypracoval Slovenský zväz spotrebných družstiev v roku 1980 vlastný Súbor opatrení na ochranu družstevného majetku v socialistickom vlastníctve platných v organizáciách spotrebných družstiev v SSR.

Tento stav a najmä spomínaná celková výška škôd na hodnotách zverených pracovníkom na vyúčtovanie ukazuje, že v socialistických organizáciách, predovšetkým obchodných, v podstate ďalej pretrvávali nedostatky, na ktoré sa upozorňovalo už v minulosti. Aj správa Najvyššieho súdu SSR o stave socialistickej zákonnosti v SSR prerokovaná Slovenskou národnou radou v roku 1979 konštatovala málo účinné pôsobenie organizácií a ich zodpovedných vedúcich na hmotne zodpovedných pracovníkov, včítane vytváranie optimálnych podmienok ochrany zvereného majetku. Súčasne sa poukázalo na oneskorenosť zásahov kontrolných a revíznych orgánov, ktoré zisťujú schodky až keď tieto narastú do veľkých rozmerov. Potreba účinnejšieho pôsobenia nadpodnikových i podnikových organov, najmä kontroných a inšpekčných, bola zdôraznená aj v uznesení Slovenskej národnej rady k uvedenej správe na zasadnutí SNR 19. decembra 1979. Tieto požiadavky sa však v praxi nepodarilo dostatočne presadiť. Dokumentovať to možno napríklad prípadom schodku 180 000 Kčs v predajni číslo 048/1V Zeleniny Bratislava, zisteného k 22 2 1982. Schodok postupne narastal za dlhšie časové obdobie, pretože predchádzajúce inventúry boli kontrolnými orgánmi vykonané zámerne nesprávne.

V občianskom súdnom konaní v roku 1980 rozhodli súdy o 2112 návrhoch, v roku 1981 o 2036 návrhoch o náhrade schodkov. Ak sa tento počet porovná napríklad s celkovým počtom prípadov mánk v rezorte štátneho obchodu (k 31 decembru 1981 to bolo 3200 prípadov), je zrejmé, že súdy v občianskom súdnom