Riaditeľ závodu Zeleniny v Košiciach z 96 prípadov poškodenia spotrebiteľa 94 pracovníkom ich konanie vytkol a len proti dvom pracovníkom začal kárne konanie, ktoré skončil iba napomenutím. Prokurátor zistil, že tento riaditeľ takto benevolentne postupoval aj v 4 prípadoch opakujúceho sa poškodenia spotrebiteľa.
Riaditeľ závodu Slovan v Košiciach v rozpore s pokynom riaditeľa podniku nevymenil mäsiara v kuchyni, kde sa zistili závažné nedostatky vrátane opätovného predražovania.
Riaditeľ Reštaurácií a jedální vo Zvolene nerealizoval dva návrhy kontrolného útvaru na postih pracovníkov za poškodenie spotrebiteľa.
Dôslednejšie ako v štátnom obchode sa vyvodzujú sankcie z vlastných zistení poškodzovania spotrebiteľa v spotrebných družstvách. I tam sa však vyskytujú prípady benevolentného postupu.
Vedúci pracovníci v organizáciách výrobných družstiev zo 62 opodstatnených sťažností iba v 40 prípadoch vyvodili sankčné opatrenie. O hmotný postih však išlo len v 6 prípadoch.
Napríklad v Remesloslužbe Nové Zámky z celkového počtu 122 opodstatnených reklamácií a 7 opostatnených sťažností nebol vyvodený voči zodpovedným pracovníkom žiadny postih.
Poznatky prokurátorov i ďalších orgánov o poškodzovaní spotrebiteľa v štátnom a družstevnom obchode, v pohostinstve a v službách svedčia o tom, že opatrenia prijaté straníckymi a štátnymi orgánmi na ochranu spotrebiteľa nie sú v každom závode a podniku dodržiavané. Poškodzovanie spotrebiteľa pretrváva, počet prípadov a výška predražovania sa dokonca z roka na rok zvyšuje. Príčinou tohto stavu nepochybne je aj škodlivá tolerancia voči pracovníkom, ktorí sa dopustili takéhoto konania.
X.
Postih za neoprávnený majetkový prospech a jeho odčerpávanie
V ostatnej dobe sa mimoriadne rozmohla a naďalej sa rozmáha zárobková činnosť mimo pracovného pomeru. Takáto činnosť založená na osobnej práci je spravidla spoločensky prospešná. Verejnosť však poburujú rôzne formy parazitizmu, ktoré sa zatiaľ nedarí účinne obmedzovať.
Odčerpanie neoprávneného majetkového prospechu získaného trestným činom, napríklad špekuláciou, má sa zabezpečiť už v trestnom konaní trestami prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, a ak páchateľa nemožno stíhať, zhabaním veci. Trestnoprávne prostriedky na odčerpanie neoprávneného majetkového prospechu sa zatiaľ primerane využívajú iba v hlavnom meste SSR Bratislave a v Západoslovenskom kraji.
Napríklad občan Dušan Polák zakúpil 4, 95 kg striebra s úmyslom predať ho
priekupníkovi z Rakúska. Okresný súd Bratislavavidiek striebro vyhlásil za prepadnutné v prospech štátu a páchateľovi uložil peňažný trest.
Za špekuláciu s tuzexovými poukážkami bola stíhaná Anna Baginová, lebo v rokoch 1978 až 1980 skupovala od nezistených osôb tuzexové poukážky, ktoré so ziskom pravidelne predávala pred predajňou Tuzex v Bratislave, alebo za ne kupovala rifle a kozmetiku a zo ziskom ich odpredávala. Pri zadržaní jej bolo odňaté väčšie množstvo kozmetiky, 18 640, - Kčs, 9 ks rifiel a tuzexové poukážky v hodnote 33 422, - Kčs Obvodný súd Bratislava l okrem trestu odňatia slobody jej uložil aj trest prepadnutia odňatých vecí a peňazí
Špekulácie s poukážkami na nákup tovaru v predajniach Tuzex sú značne rozšírené a neraz najmä v hlavnom meste SSR Bratislave, sa s nimi voľne obchoduje na ulici alebo priamo v predajniach Tuzex
V Stredoslovenskom, ale najmä vo Východoslovenskom kraji sa zatiaľ trestno-právne prostriedky na odňatie prospechu získaného trestným činom nevyužívajú v dostatočnej miere
Napríklad Kornel Janíček v rokoch 1978-1980 odpredal cez Klenoty - predajňa Kompas v Košiciach rôzny tovar, najmä minikalkulačky, ktoré kupoval v tuzemsku od juhoslovanského štátneho príslušníka. Získal tak bezpracné 28 841, 70 Kčs.
Vladisláv Kröhenbiel a Marta Kröhenbielová v roku 1980 odpredali v Klenotách - predajňa Kompas v Košiciach za 20 499, - Kčs väčší počet tranzistorových rádií a magnetofónových pások, ktoré doviezli z Poľskej ľudovej republiky. Neoprávnene tým získali 8 349, - Kčs. Súd páchateľom týchto trestných činov uložil podmienečné tresty odňatia slobody a peňažné tresty po 2 000, - Kčs Tresty prepadnutia veci im neuložil.
Pomerne veľká skupina osôb na hodoch a pútiach bez oprávnenia predáva hračky, cukríky a iné drobné predmety. Získavajú ich buď kúpou v obchode alebo od súkromných výrobcov.
Špekulanti sa zameriavajú aj na skupovanie a predaj úzkoprofilových tovarov, najmä digitálnych hodiniek, ktoré prinášajú na naše územie cudzí občania.
Napríklad Okresný súd v Komárne odsúdil za špekuláciu s digitálnymi hodinkami Jána Olegra a Z. C., ktorí kúpili 47 kusov digitálnych hodiniek a predali ich zo ziskom okolo 5 000, - Kčs, na podmienečný trest odňatia slobody a peňažný trest po 1 500, - Kčs.
Obvodný súd Bratislava 1 odsúdil Júliu Stojkovú, lebo 7. novembra 1981 vo svojom byte na Dunajskej ulici č. 32 v Bratislave, odpredala 7 ks hracích digitálnych hodiniek a na špekuláciu mala pripravených ďalších 75 kusov Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody jej uložil aj trest prepadnutia veci.
Na špekuláciách s tovarom sa neraz zúčastňujú aj cudzí štátni občania.
Napríklad rakúsky štátny občan H. Hlava z ČSSR do Rakúska 22 júna 1981 prevážal v špeciálne vybudovanom úkryte auta rôzne predmety zo striebra v hodnote 596 340, - Kčs. Súd mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a všetky strieborné predmety vyhlásil za zhabané.
Rakúska štátna občianka K. M. Dulling z Rakúska do ČSSR 17. apríla 1981
v špeciálnom ukryte prevážala digitálne hodinky a batérie k nim v hodnote 519 500, - Kčs. Súd jej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zabavený tovar vyhlásil za prepadnutý v prospech štátu.
Poľský štátny občan N. Zych pri ceste do Rakúska v úkryte prevážal 119, 70 kg striebra a 6 970 rubľov, všetko v hodnote 1 milióna Kčs N. Zych bol z Československej socialistickej republiky vyhostený. Súd striebro i ruble vyhlásil za zhabané.
Bez prihlásenia colným orgánom privážajú digitálne hodiny, špeciálne hudobne nástroje s príslušenstvom a iné predmety a tovar aj československí štátni občania. Najčastejšie ide o colné priestupky, ktoré postihujú colné orgány ukladaním pokút do výšky 5000, - Kčs. Výnimočne vyslovujú aj prepadnutie pašovaného tovaru.
Ďalšou formou trestnej činnosti, ktorou páchatelia získavajú majetkový prospech, je nedovolené podnikanie.
Napríklad František Kriško vykonával fotografické práce po celom Slovensku a získal za roky 1976-1981 celkom 90 240, - Kčs. Okresný sud v Trenčíne mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest 40 000, - Kčs a prepadnutie veci v hodnote 50 000, - Kčs.
Súd v občiansko-právnom konaní môže na návrh prokurátorov rozhodnúť, že neoprávnený majetkový prospech, najmä prospech, ktorý občan získal z nestatočných zdrojov, pripadá štátu, resp. môže občana zaviazať, aby štátu vydal neoprávnený prospech, ktorý získal na úkor iných, nezistených občanov.
Okresní prokurátori v roku 1981 podali 518 takýchto návrhov a celková suma, ktorá štátu pripadla na ich základe, predstavuje 377 655, 17 Kčs.
Napríklad na návrh prokurátora súd rozhodol, že štátu pripadá:
- 9 000, - Kčs, ktoré prevzal bývalý advokát Peter Keltoš ako úplatok od matky obvineného
- 7000, - Kčs, ktoré získal Aladár Berky za prepustenie poradia na kúpu osobného motorového vozidla Alexandrovi Zlatinskému
- 6 000, - Kčs, ktoré získala Jarmila Koštálová predražovaním upomienkových predmetov v obciach okresu Nitra
- 4 000, - Kčs, ktoré získal František Červenka odcudzením 400 západonemeckých mariek neznámemu cudzincovi a ich predajom Štefanovi Tovarišovi
- 500, - Kčs, ktoré prijal MUDr. Štefan Lúčny od pacientky Kataríny Šebovej, atď.
Prokurátori podávajú návrhy na pripadnutie neoprávneného prospechu štátu v každom prípade, o ktorom sa dozvedia. Ich návrhy až na výnimky sú úspešné Význam tejto činnosti nie je iba vo finančnom efekte, ale predovšetkým v pozitívnom ovplyvňovaní právneho vedomia. Verejným prejednávaním takýchto návrhov prokurátorov súdmi a ich rozhodnutiami sa dostáva do vedomia občanov poznanie, že za protispoločenské konanie, ktorým sa neoprávnene obohatili na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov, ich môžu postihnúť nielen trestné sankcie, ale namiesto získania prospechu môžu utrpieť hmotnú škodu.
XI. Stav a vývoj kriminality v Slovenskej socialistickej republike
Stav zákonnosti v spoločnosti ovplyvňuje aj rozsah a vývoj kriminality, ktorá je najnebezpečnejším prejavom porušovania zákonov.
V Slovenskej socialistickej republike sa počet zistených trestných činov a prečinov v rokoch 1976 až 1979 postupne znižoval. V roku 1980 došlo k neočakávanému vzostupu zistenej kriminality. V porovnaní s rokom 1979 sa počet zistených trestných činov zvýšil o 9, 2 % a počet zistených prečinov o 4, 8 %
Rozsah zistenej kriminality v roku 1981 bol v podstate rovnaký ako v roku 1980. Prokurátori v roku 1981 postavili pred súd 44 115 osôb. Z toho 31 357 obžalovali za trestné činy a 12 758 navrhli na potrestanie za prečiny Nezistení zostali páchatelia ďalších 9463 trestných činov a prečinov.
Slovenská socialistická republika v roku 1981 mala 3 715 000 trestne zodpovedných obyvateľov. Z nich bolo stíhaných za trestné činy 1, 15 % a za prečiny 0, 49 %. Za posledných 10 rokov sa dopustilo trestného činu alebo prečinu viac ako 10 % z obyvateľov Slovenskej socialistickej republiky starších ako 15 rokov. Takmer 100 000 občanov bolo v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody. Kriminalita je teda stále závažným sociálnym javom, ktorý aj na súčasnom stupni vývoja našej spoločnosti tvorí jeden z prvoradých spoločenských problémov.
Rozsah kriminality s prihliadnutím na počet trestne zodpovedných obyvateľov, nie je v jednotlivých krajoch rovnomerný. Koeficient kriminality, t. j. podiel stíhaných osôb z každých 10 000 trestne zodpovedných obyvateľov, v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave predstavoval 2, 9 %; vo Východoslovenskom kraji 1, 8 % v Stredoslovenskom kraji 1, 5 % a v Západoslovenskom kraji 1, 3 %. Koeficient kriminality v hlavnom meste SSR Bratislave negatívne ovplyvňujú osoby, ktoré majú trvalé bydlisko v ostatných krajoch.
Podiel kriminality v Slovenskej socialistickej republike z kriminality v Československej socialistickej republike tvorí podľa počtu osôb postavených pred súd 34, 2 %.
Skladba kriminality v roku 1981 oproti ostatným rokom sa takmer nezmenila. Najpočetnejším jej druhom - 30, 5 % - boli trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie (výtržnosť, príživníctvo, neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla atď. ), trestné činy hospodárske - 20, 6 % - trestné činy proti životu a zdraviu - 18, 6 % a trestné činy proti majetku (krádež, podvod) -11, 9 %.
Trestné činy proti základom a bezpečnosti republiky v roku 1981 predstavovali 3, 3 % zo všetkých zistených trestných činov. Závažné trestné činy kontrarevolučnej
povahy (velezrada, rozvracanie republiky, záškodníctvo, sabotáže a vyzvedačstvo) sú v Slovenskej socialistickej republike v poslednom desaťročí úplnou výnimkou. Menej časté sú aj slovné útoky proti republike a jej predstaviteľom. Výraznú väčšinu zo všetkých trestných činov proti republike tvorí opustenie republiky. Tento trestný čin je v ostatných rokoch na vzostupe. V roku 1981 nezákonne opustilo republiku takmer 1 000 obyvateľov SSR, prevažne mladých ľudí do 35 rokov.
Z hospodárskej kriminality sa aj v roku 1981 zistilo najviac trestných činov a prečinov rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve (72, 1 % zo všetkých hospodárskych trestných činov; 79 % zo všetkých prečinov proti socialistickej ekonomike). Týmito trestnými činmi a prečinmi bola spôsobená škoda presahujúca čiastku 40 miliónov Kčs.
Prokurátori v roku 1981 za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve podali obžalobu na 3 607 a návrh na potrestanie na 5 414 osôb. Páchatelia ďalších viac ako 3 000 trestných činov a prečinov proti majetku v socialistickom vlastníctve zostali nezistení.
Za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, ktoré malo za následok škodu prevyšujúcu 100 000, - Kčs, bolo v roku 1981 trestne stíhaných 53 osôb.
Pozoruhodnými formami závažných trestných činov proti majetku v socialistickom vlastníctve boli v uplynulých rokoch odcudzovanie kultúrnych pamiatok, reťazové vlámania do objektov socialistických organizácií, rozkrádanie priemyselného striebra a rozkrádanie peňazí v pobočkách Štátnej sporiteľne prostredníctvom fingovaných vkladov.
V ostatných dvoch rokoch bolo stíhaných viac vedúcich pracovníkov hospodárskych organizácií za machinácie s majetkom organizácie (napríklad riaditelia Elektrárne Vojany, Hutných stavieb Košice, Zeleniny Bratislava atď. ).
Trestné činy proti životu a zdraviu už dlhodobé tvoria tretí najpočetnejší druh kriminality v Slovenskej socialistickej republike. Zvyšovanie vzdelanostnej a sociálnej úrovne nemá zatiaľ na rozsah útokov proti telesnej integrite občanov žiadúci vplyv.
Za vraždu, ktorá je najzávažnejším trestným činom tohto druhu, v roku 1981 bolo stíhaných 77 osôb. Je to druhý najvyšší počet v posledných desiatich rokoch. Mimoriadne závažným problémom kriminality v Slovenskej socialistickej republike sú trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, najmä lúpeže.
V roku 1981 bolo za lúpež stíhaných 593 osôb (najviac od roku 1945). Z toho bolo 217 mladistvých páchateľov a 207 páchateľov vo veku 18 až 24 rokov. Lúpeže sa stali doménou mladých ľudí, najmä z radov cigánskych obyvateľov.
Rozsah kriminality v Slovenskej socialistickej republike rozhodujúcim spôsobom dlhodobé ovplyvňujú trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu, trestné činy recidivistov, trestné činy mládeže a trestné činy cigánskych obyvateľov. Vplyv týchto základných faktorov kriminality v Slovenskej socialistickej republike na rozsah kriminality zistenej v roku 1981 oproti predchádzajúcim rokom sa ešte zvýšil. Zmeniť tento stav bezpodmienečne vyžaduje, aby sa prestalo s formalizmom pri plnení opatrení na obmedzenie alkoholizmu, recidívy trestnej činnosti a delikventnosti mládeže i pri plnení sociálno-politických opatrení na zvýšenie úrovne cigánskeho obyvateľstva. Treba tiež, aby sa dôsledne splnili všetky úlohy, ktoré socialistické organizácie, orgány hospodárskeho riadenia a orgány štátnej správy, najmä národné výbory zahrnuli do komplexných opatrení prijatých na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky číslo 161 z 11. júna 1980
XII.
Závery a návrh opatrení
Pevná štátna disciplína a jej nekompromisné vyžadovanie od každého, kto sa jej dobrovoľne nepodrobuje, je nevyhnutným predpokladom, aby socialistický štát mohol plniť svoje funkcie. Potvrdzujú to doterajšie skúsenosti zo socialistickej výstavby vo všetkých socialistických krajinách. Sovietsky ľud aj vďaka pevnej a uvedomelej disciplíne, akou sa vždy vyznačovala činnosť sovietskych štátnych orgánov, organizácií a občanov, dokázal zvíťaziť nad fašistickým Nemeckom, vo veľmi krátkom čase nahradiť nesmierne straty a škody spôsobené vojnou a do nebývalých rozmerov rozvinúť politickú, ekonomickú a vojenskú silu Zväzu sovietskych socialistických republík. Bez pevnej a uvedomelej disciplíny, by am český a slovenský pracujúci ľud nebol dokázal takmer za jedno desaťročie vybudovať základy socializmu, realizovať leninský družstevný plán a zaostalé Slovensko premeniť na vyspelú priemyselnopoľnohospodársku krajinu.
V období krízového vývoja v našej spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, najmä v rokoch 1968 a 1969, sa podstatne oslabila štátna disciplína v národnom hospodárstve. Doteraz sa nepodarilo v plnej miere obnoviť jej uvedomelé dodržiavanie, ani využívať všetky zákonné prostriedky na presadenie disciplíny v činnosti všetkých hospodárskych organizácií a ich riadiacich orgánov
Príčinou tohto stavu je predovšetkým nedostatočná schopnosť realizovať prijaté uznesenia a opatrenia na upevnenie disciplíny v národnom hospodárstve, účelovosť pri uplatňovaní právnych predpisov i zhovievavosť k spoločensky škodlivej praxi a ostatným nedostatkom.
Slovenská národná rada po prerokovaní správy generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti s osobitným zreteľom na ochranu socialistickej ekonomiky 31 októbra 1974 konštatovala, že plnenie opatrení prijatých straníckymi a štátnymi orgánmi sa všade nestalo neoddeliteľnou súčasťou riadiacej práce, najmä v hospodárskych organizáciách Stále sa zaznamenávajú závažné formy rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, porušovanie hospodárskej, plánovacej, finančnej, technologickej a pracovnej disciplíny i nedostatočná starostlivosť o ochranu majetku v socialistickom vlastníctve. Nedostatočná ostražitosť, nízka náročnosť na úroveň evidencie a inventarizácie, nedôsledná, často iba formálna činnosť vnútropodnikových kontrolných orgánov naďalej umožňujú trestnú činnosť proti socialistickej ekonomike. Zanedbáva sa a podceňuje dodržiavanie zásad kádrovej práce a nevyvodzujú sa dôsledne opatrenia proti porušovateľom disciplíny
Pretrvávanie nedisciplinovanosti, zhovievavosť ku škodám, ktoré organizáciám spôsobili ich pracovnici, účelovosť pri uplatňovaní právnych predpisov a nedostatky v riadiacej a organizátorskej práci vedúcich pracovníkov pri odstraňovaní nezákonnosti, chyb a ostatných nešvárov v národnom hospodárstve, Slovenska národná rada konštatovala aj po prerokovaní ďalšej správy generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti s osobitným zreteľom na ochranu socialistickej ekonomiky 27 októbra 1977
Uvedené konštatovania Slovenskej národnej rady majú v podstate platnosť aj v súčasnej dobe. Ako tomu nasvedčujú aj poznatky obsiahnuté v tejto správe, disciplína v národnom hospodárstve am v ostatných rokoch sa nedostala nad požadovanú úroveň V mnohých hospodárskych organizáciách pretrváva účelovosť pri uplatňovaní zákonov a ostatných právnych predpisov, nedosahujú sa plánované ukazovatele v kvalite výroby, odovzdávajú sa a preberajú nekvalitné alebo nedohotovené výrobky a práce, vytvárajú sa nelegálne fondy a realizácia dodavateľsko-odberateľských zmlúv je spojená s korupciou V nejednej poľnohospodárskej organizácii sa nedodržiavajú plánované osevy poľnohospodárskych plodín, nehospodárne sa využíva pôdny fond a nepredchádza sa zbytočným stratám a škodám v rastlinnej a živočíšnej výrobe
Mnohí riadiaci pracovnici nie dosť náročné vyžadujú a presadzujú dodržiavanie disciplíny Benevolentne posudzujú prejavy nedisciplinovanosti podriadených pracovníkov a neraz ich nepostihujú am za také hrubé porušenie pracovných povinností, akými sú nevyužívame pracovnej doby a lajdácka alebo nekvalitná práca Od pracovníkov nie vždy vymáhajú náhradu za škodu, ktorú zavinene spôsobili organizácii
Voči vedúcim pracovníkom sa za nedostatočnú aktivitu a dôslednosť pri prekonávaní a odstraňovaní spoločensky škodlivej praxe v ich organizáciách, za neplnenie uznesení a opatrení riadiacich orgánov, za účelové uplatňovanie právnych predpisov a za zhovievavosť k porušovaniu disciplíny podriadenými pracovníkmi, nevyvodzujú také opatrenia, ktoré by každého z nich presvedčili, že uznesenia a opatrenia najvyšších straníckych a štátnych orgánov na upevnenie disciplíny v národnom hospodárstve treba bezpodmienečne plniť
Vláda Slovenskej socialistickej republiky na základe uznesení straníckych orgánov, výsledkov rokovaní Slovenskej národnej rady a uznesení vlády Československej socialistickej republiky, z vlastného podnetu, ale aj na podnet generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky prijala celý rad závažných opatrení na upevnenie zákonnosti a disciplíny v ekonomickej sfére. Iba preto nepriniesli očakávané výsledky, lebo mnohí z tých, ktorým boh určené, necítili dostatok
zodpovednosti za ich splnenie a nemali k tomu am dosť vôle, odhodlania a vytrvalosti
Možno si domyslieť, kam sa dostáva naša spoločnosť, keď sa nerealizujú alebo realizujú iba čiastočne dobré a potrebné uznesenia a opatrenia.
Najvyššie stranícke orgány takýto prístup k plneniu uznesení už neraz ostro odsúdili Príčiny nedostatočnej realizácie prijatých uznesení výstižne charakterizoval na záver 4. zasadnutia Ústredného výboru KSČ s. Gustáv Husák, keď povedal:
"Včera a dnes sa i z tejto tribúny hovorilo o tom, v čom je jadro našich súčasných problémov. Právom sa poukazovalo na to, že niektorí súdruhovia s uzneseniami XVI zjazdu slovami plne súhlasia, ale v praxi sa správajú, akoby sa prijaté závery netýkali ich podniku, družstva, mesta, okresu, atď. Pri všetkom uznaní práce, ktorá bola od zjazdu vykonaná, musíme povedať, že na mnohých miestach sa nie dostatočne dôsledne a priebojné bojuje za uskutočňovanie jeho programu, alebo konkrétnejšie za zabezpečovanie úloh národohospodárskeho plánu na tento rok. Dvojaký prístup k záverom najvyššieho straníckeho orgánu - slovne ich podporovať, ale v práci polovičato, liknavo pristupovať k ich realizácii - nemožno nazvať inak ako oportunizmom v praxi".
Oportunizmom nie je iba dvojaký postoj k uzneseniam, ale aj obchádzanie zákonov alebo ich uplatňovanie tak, ako to vyhovuje osobným, skupinovým či lokálnym záujmom. Vedľa nedostatočnej realizačnej schopnosti je účelové uplatňovanie právnych predpisov rozhodujúcou príčinou porušovania štátnej disciplíny v národnom hospodárstve. Nič, am plnenie plánovaných úloh neoprávňuje účelovo vykladať alebo uplatňovať zákony. Takýto postup je len zdanlivo osožný, v konečných dôsledkoch vždy prináša škodu. Naša spoločnosť už v minulosti zaplatila za účelové uplatňovanie trestného práva vysokú daň. Niektorí vedúci hospodárski pracovníci sa z tejto skúsenosti dostatočne nepoučili. Zabúdajú, že tvrdú daň - aj keď v inej podobe - platíme alebo v budúcich rokoch zaplatíme i za účelové uplatňovanie práva v ekonomickej sfére.
Vedúci pracovník, ktorý dokáže plniť úlohy iba za cenu porušovania zákona, alebo si zo zákona vyberá len to, čo mu momentálne vyhovuje, nie je dobrým hospodárom. Okamžitému prospechu obetuje základné princípy socialistických výrobných vzťahov a morálky a riskuje, že spoločnosti spôsobí hmotné, ale najmä ťažko napraviteľné morálne škody.
S účelovým uplatňovaním právnych predpisov úzko súvisí pasivita alebo zhovievavosť vedúcich pracovníkov pri využívaní vlastných opatrení za porušovanie pracovnej disciplíny alebo pri vymáhaní náhrady za škodu, ktorú pracovník zavinene spôsobil organizácii. Zákonník práce poskytuje vedúcim pracovníkom účinné prostriedky na upevňovanie pracovnej disciplíny. Oportunizmus pri ich uplatňovaní môže mať za následok iba ďalšie prejavy nedisciplinovanosti.
Značná časť pracovníkov v riadiacich funkciách porušovanie disciplíny v národnom hospodárstve stále posudzuje iba z úzkeho hľadiska záujmov vlastnej organizácie. Nevidia, alebo nechcú vidieť dôsledky, ktoré postihujú celú spoločnosť v podobe nie zanedbateľných hmotných škôd a ťažko napraviteľných škôd na spoločenskom vedomí. Porušovanie štátnej disciplíny v ekonomickej sfére oslabuje základné zásady socialistických výrobných vzťahov, podkopáva princípy finančnej, cenovej a mzdovej politiky štátu, demoralizuje pracovníkov a vedie ich k nezodpovednosti a ľahostajnosti k plneniu pracovných úloh. Znehodnocujú sa tým výsledky statočnej práce obrovskej väčšiny robotníkov, družstevných roľníkov a technickej i ostatnej inteligencie.
V záujme úspešného a nerušeného budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, nepriaznivý stav v dodržiavaní štátnej disciplíny v národnom hospodárstve treba prekonať. Nie je to ľahká úloha, možno ju však splniť už v dohľadnej dobe. Predovšetkým je potrebné zmeniť postoj mnohých riadiacich pracovníkov k zákonom a ostatným právnym predpisom i k uzneseniam a opatreniam ústredných orgánov, aby v nich nevideli brzdu, ale podporu pre činnosť organizácie a považovali za svoju prvoradú povinnosť ich dôsledné splnenie. Je treba, aby všetci riadiaci pracovníci namiesto chytráčenia a hľadania ciest ako obísť zákon, alebo ho účelovo uplatniť v prospech vlastnej organizácie, svoje schopnosti vynaložili na plnenie plánovaných úloh výlučne zákonnými prostriedkami.
Žiada sa tiež napraviť prax pri prijímaní a plnení opatrení. Dobré opatrenia neraz zapadnú do zabudnutia a sa nerealizujú. Orgány, ktoré ich uložili, namiesto toho, aby kontrolovali ich plnenie neraz mrhajú čas a energiu ľudí na prípravu iných, v podstate rovnakých opatrení.
Treba ďalej dosiahnuť, aby každý pracovník vykonával prácu, ktorá mu podľa jeho zaradenia prislúcha a za ktorú dostáva mzdu alebo plat. Od vedúcich pracovníkov sa žiada, aby od podriadených pracovníkov bezpodmienečne vyžadovali dodržiavanie pracovnej disciplíny a nekompromisne postupovali proti lajdákom, absentérom, príživníkom a chytrákom a cieľavedome a účinne pritom využívali nástroje, ktoré im poskytuje Súbor opatrení na zdokonalenie plánovitého riadenia národného hospodárstva po roku 1980 i prostriedky obsiahnuté v Zákonníku práce
Zlepšenie súčasného stavu v dodržiavaní socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny v národnom hospodárstve si medzi iným vyžaduje:
1. Dôslednejšie uplatňovať voči vedúcim pracovníkom socialistických organizácií osobnú, politicko-spoločenskú, morálnu a právnu zodpovednosť za dodržiavanie právnych predpisov, uznesení a opatrení ústredných orgánov na upevnenie disciplíny v národnom hospodárstve.
2. Pri hmotnom a spoločenskom oceňovaní vedúcich pracovníkov prihliadať aj na to, ako využívajú vlastnú právomoc voči pracovníkom, ktorí porušili pracovné povinnosti, ako zabezpečujú náhradu škody, ktorá vznikla organizácii a ako plnia povinnosť oznamovať podozrenie z trestnej činnosti prokuratúre a orgánom Zboru národnej bezpečnosti.
3. Zabezpečiť, aby správy o činnosti organizácie (ročné rozbory hospodárenia)
vždy obsahovali aj hodnotenie stavu dodržiavania socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny v organizácii.
4. Dôsledným uplatňovaním Zásad kontroly v národnom hospodárstve a v štátnej správe (č. 66/1982 Zb. ) nekompromisne zisťovať všetky prípady porušenia hospodárskej disciplíny vo vlastnej organizácii.
5. Výkon vnútornej kontroly, najmä periodické revízie hospodárenia výraznejšie zamerať na plnenie plánovaných úloh a na dodržiavanie finančnej, mzdovej a cenovej disciplíny
6. Dôsledne využívať uplatňovanie Súboru opatrení na prehĺbenie plánovitého riadenia národného hospodárstva na boj s negatívnymi javmi v národnom hospodárstve, najmä porušovania finančnej, mzdovej a cenovej disciplíny a korupciu v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch.
7. Výskyt závažnej trestnej činnosti v socialistickej organizácii považovať za mimoriadnu udalosť, dôkladnému rozboru podrobiť aj príčiny a podmienky a prijať vlastné opatrenia na zamedzenie jej opakovania.
8. Výkon kontroly statočnosti predaja v obchode a pohostinstve cieľavedome orientovať na zistenie podielu zodpovednosti vedúceho predajne (vedúceho závodu) za poškodzovanie spotrebiteľa.
9. Dôsledne presadzovať, aby investorské organizácie za žiadnych okolností nepreberali nedokončené stavby. Z každého prípadu vyvodzovať disciplinárne dôsledky a každý takýto prípad oznámiť prokuratúre.
10. Mobilizovať všetky orgány a organizácie, aby všetkými zákonnými prostriedkami zamedzovali získavaniu neoprávneného majetkového prospechu a dôsledne využívať všetky právne nástroje na odňatie neoprávneného obohatenia.
11. V legislatívnych prácach uplatniť námety:
a) na zvýšenie sankcií, ktoré môžu ukladať orgány vonkajšej kontroly (inšpekcie),
b) na doplnenie Trestného zákona o skutkovú podstatu trestného činu, podľa ktorej sa bude stíhať porušovanie predpisov o požiarnej bezpečnosti a prevádzkových predpisoch v socialistických organizáciách,
c) na vytvorenie osobitného objektívneho orgánu, ktorý by vykonával revízie a previerky pre účely trestného konania a podával znalecké posudky (obdobne ako v ZSSR).
Prehľad tabuliek
1. Vývoj počtu trestne stíhaných osôb v Slovenskej socialistickej republike za roky 1972-1981
2. Prehľad o počte osôb stíhaných za jednotlivé druhy trestných činov v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
3. Prehľad o vybraných trestných činoch, ktorých páchatelia neboli zistení v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
4 Prehľad o osobách navrhnutých na potrestanie za prečiny v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
5. Prehľad o prečinoch, ktorých páchatelia neboli zistení v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
6. Prehľad o kriminalite v Slovenskej socialistickej republike podľa jednotlivých krajov za roky 1977-1981
7. Prehľad o mladistvých osobách stíhaných a obžalovaných za trestné činy a prečiny v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
8. Prehľad o trestnej činnosti páchanej osobami cigánskeho pôvodu v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
9. Prehľad o osobách, ktoré spáchali trestný čin, prečin pod vplyvom alkoholu v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
10. Prehľad o trestných činoch, ktoré poškodzujú socialistickú ekonomiku v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
11. Prehľad o prečinoch, ktoré poškodzujú socialistickú ekonomiku v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
12. Vybrané údaje o všeobecnom dozore prokuratúry v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981
13. Vybrané údaje o agende všeobecného dozoru prokuratúry v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981 na úseku ochrany majetku v socialistickom vlastníctve.
14. Vybrané údaje o občianskosúdnom dozore prokuratúry v Slovenskej socialistickej republike za roky 1977-1981